A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán predseda Paška, vo svojom vystúpení ste pripomínali, čo vám bývalá vláda zanechala. A spomenuli ste si iba na deficit v 1. dôchodkovom pilieri. Ja vám chcem len pripomenúť, že my sme nezanechali deficit v 1. pilieri, my sme ho len odhalili. Je to ten deficit, ktorý je tu deficitom celej jednej generácie. Ale keď ste hovorili, čo sme zanechali, zabudli ste povedať, že my sme vám zanechali podmienky, v ktorých ekonomika ide aj bez vás. A vy jej to skôr komplikujete. Hovorili ste o tom, že sme vám zanechali veľké regionálne rozdiely. Musím vám povedať, že regionálne rozdiely sa aj za vás len prehlbujú. Ale vy dokonca prehlbujete rozdiely aj medzi ľuďmi a nielen na východe, ale aj na západe, napr. cez vami spomínaný príspevok pri narodení prvého dieťaťa. Vy tu robíte rozdiely medzi ľuďmi. A pomáhate tým, ktorí to nepotrebujú. A naopak, tým, ktorí to potrebujú, nepomáhate. Preto ak hovoríte o tom, že vaša vláda je sociálna, nie je dôležité, čo hovoríte, ale je dôležité, čo robíte. To nie je len ten príspevok pri narodení prvého dieťaťa, to je aj to, ako sa správate k ťažko zdravotne postihnutým, ako sa správate k opatrovateľom, k tým, ktorí sa o týchto ľudí starajú. Podpora zo strany štátu sa v posledných rokoch dvoch zmenšuje, nie zväčšuje.

A keď spomínate solidaritu. Áno, v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je aj solidarita, ale v prvom rade solidarita s privilegovanými pani Tomanovej a s lobistami pána Kaliňáka, Kašického, Jahnátka či ďalších z vašej strany.

No a k tomu vášmu poslednému politologickému exkurzu chcem povedať, ja som si myslel, že chudobný, a nie milionár je u vás iba Robert Fico. Ale informácie z posledných dní ukazujú, že vás dobieha aj váš pán predseda.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel podporiť to stanovisko, ktoré pán predseda parlamentu povedal, že sociálny charakter tohto rozpočtu je evidentný z toho pohľadu zdravotníctva, pretože sociálnozdravotný charakter a potreby obyvateľstva sú rozhodujúce a veľmi dôležité. Tak si myslím, že pokiaľ by som zobral len kritérium pána Mikloša, ktorý stanovuje vysoko, stredne a nízko prioritné jednotlivé rezorty, tak z jeho pohľadu už vysoko prioritným rezortom zdravotníctvo je, lebo nárast o 13 %, myslím si, zodpovedá tomuto kritériu. Chcem však poukázať na to, že pokiaľ zoberieme samotný nárast v rezorte o 3,5 mld., budí to dojem, že tá priorita to nie je. Ale keď zoberieme nárast príjmov v zdravotných poisťovniach, a tam celková suma už presahuje 100 mld. disponibilných celkových zdrojov, tak vidíme, že skoro štvrtina nákladov rozpočtu ide na zdravotníctvo. A to už, myslím si, je slušný počet. Chcem ešte pripomenúť, že k tomuto výsledku sa dospelo aj tým, že sa šetrilo. To znamená, že správny fond poisťovní sa zredukoval zo 4 % na 3 %, čím sa získalo 500 mil., teda 0,5 mld. A to je takisto aktívny príspevok. Táto vláda mala záujem o tento rezort. A svedčí o tom, že zvýšila zdravotné odvody zo 4 % na 4,5 % s tým plánom, že do konca funkčného obdobia to bude 5 %.

A ešte jedna pripomienka. Dokonca aj pred zostavovaním rozpočtu napr. príspevkom predsedu Ľudovej strany Vladimíra Mečiara 200 mil. korún sa vyčlenilo z jedného zo silových odborov a včlenilo sa do tohto... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Áno, pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, prepáčte, že budem trošku osobný. Vy ste sa aj dnes diskvalifikovali druhýkrát. Prvýkrát to bolo vtedy, keď ste sa rozhodli do vlastných rúk zobrať spravodlivosť a jednoducho ste rozhodli o zmene zákona. Za to sme dali návrh na vaše odvolanie. Druhýkrát ste sa, pán predseda, diskvalifikovali dnes. Síce ste vystúpili, ale nehovorili ste k štátnemu rozpočtu. Vaše vystúpenie vnímam ako akýsi pokus o politologickú prednášku. Takže chcem povedať, že vy ste nakoniec politológ, vy ste sa naozaj diskvalifikovali ako politológ. Snažili ste sa ctenému publiku a verejnosti vysvetľovať definície a formulácie, aká je úloha pravicovej politiky a aká je úloha ľavicovej politiky, vaša úloha. Povedali ste jednoducho, pravicová politika obhajuje záujmy úzkej skupiny ľudí a ľavicová politika obhajuje záujmy všetkých občanov tejto krajiny. A preto dovoľte, aby som veľmi stručne sa vrátil do minulosti a potvrdil, že vaše slová sú opäť v rozpore s reálnymi skutkami. Vy ste navrhovali 1 500 korún podporu dôchodcom, úzkej skupine, my sme navrhovali valorizáciu dôchodkov pre všetkých. Vy ste navrhovali podporu pre prvonarodené dieťa, my sme navrhovali valorizáciu pre všetky deti a tak ďalej. Pán kolega, odvolávali ste sa na filozofa Descarta a obhajovali ste sa tým, že myslíte, teda ste. Ale to ešte neznamená, že keď myslíte, tak aj rozmýšľate. Myslíte predovšetkým na seba, a to je to smutné, na preferencie svojej strany. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, vašej argumentácie sa opoziční poslanci zľakli. Svedčia o tom aj ich reakcie. Áno, pán predseda, myslím si, že treba zdôrazniť, že táto vláda sa snaží spoločnosti vrátiť sociálnu tvár. Nakoniec, veď sa k tomu vo svojom programovom vyhlásení aj zaviazala. Je úplne prirodzené, že opozíciu hnevá, že sa táto vláda vie podeliť s hospodárskym rastom aj s občanmi. Nesiahla ľuďom na invalidné dôchodky, tak ako sa to podarilo prechádzajúcej vláde. Práve naopak, dopláca týmto ľuďom to, čo im predchádzajúca vláda zobrala a nedala. Vláda vracia do spoločnosti aj dôstojnosť života. Snaží sa v možnej miere pomôcť dôchodcom, najslabším dôchodcom, najslabšej sociálnej skupine. A opozícia sa smeje z toho, že im, týmto najslabším príjmovým vrstvám, dôchodcom, vláda schválila vianočný príspevok. Áno, treba ešte raz zdôrazniť, je to rozpočet zodpovedný, sociálny a dodržiava maastrichtské kritériá.

Treba ale ešte zdôrazniť jedno. Hospodársky rast evidujeme od roku 2004, ale deficit rástol, ľudia ten rast necítili, teraz myslím, že ho budú cítiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, vy ste avizovali na začiatku svojej reči, že to bude politologický exkurz. Musím konštatovať, že to nebolo ani politologické, ani to nebol exkurz. Už konštatovali moji kolegovia, Frešo a Galbavý, že to bol možno exkurz do učebníc politickej ekonómie socializmu niekedy zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ak vôbec nejaký politologický exkurz teda bol.

Zároveň chcem povedať, že vy nie ste ani ľavica a nie ste ani sociálna demokracia. Vy máte len plné ústa ľudí a máte plné ústa budovania sociálneho štátu. Ale práve vami predkladané dokumenty vrátane štátneho rozpočtu na tri roky a Konvergenčného programu, ktorý, mimochodom, včera a dnes obhajoval predseda vlády v Bruseli, tieto vami schválené dokumenty, vašou vládou, vás usvedčujú z toho, že klamete. Vy tvrdíte, že budujete sociálny štát, zároveň vami vypracované dokumenty predpokladajú ďalší pokles prerozdeľovania z dnešnej úrovne 36,5 % na 34,7 % HDP. Silné sociálne štáty, napr. Švédsko a Dánsko, majú toho vyše 50 %, pán predseda parlamentu. Vy tvrdíte, že budujete sociálny štát, a pri 10-percentnom raste výdavkov na budúci rok štátneho rozpočtu predpokladáte 2-percentný rast sociálnych výdavkov. Vy tvrdíte, že budujete sociálny štát, a už druhý rok nevalorizujete detské prídavky. V roku 2006, keď sme vám odovzdávali vládu, sa na detské prídavky vynaložilo 9,3 mld. korún, na budúci rok vy chcete vynaložiť na ne 8,5 mld. korún. Vy tvrdíte, že chcete podporovať vzdelanie, a klesá podiel verejných výdavkov na HDP. Odovzdávali sme vám to pri vyšších číslach, vy ste sa podujali, že to bude rásť. Takže čísla, tieto čísla, ktoré ste si sami schválili, vám nastavujú zrkadlo. A to zrkadlo jednoznačne dokazuje, že máte krivú tvár, že jednoducho zavádzate, keď hovoríte o tom, že budujete silný sociálny štát a že tu robíte politiku pre ľudí.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán predseda Národnej rady pán Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikloš, viete, ja tu politickú ekonómiu socializmu počas 4 semestrov som nejako veľmi nemal rád, pravdu povediac ani som jej veľmi nerozumel na rozdiel od vás, ktorý ste ju učili. (Potlesk.)

Pán Frešo, sila vašej dedukcie ma presvedčila, že ten Descartes mal pravdu.

A, pán poslanec Fronc a Brocka, inač toto je zaujímavý námet, ktorý sa tiahne už roky ako headline boja spravodlivej pravicovej opozície proti Smeru - sociálnej demokracii. Nuž navrhujem, aby ste zriadili teoretický ústav, ktorý vytvorí nový politický systém, kde budeme determinovať voliča jeho buď príjmovou stránkou, alebo majetkovou podstatou. A mohlo by to byť celkom zaujímavé, keby napr. do takých 100 000 by boli ultraľavičiari, od 100 000 do 250 000 by boli tí dobrí ľavičiari, potom by boli od 250 000, a teraz naozaj netrúfam si odhadnúť, kde by bol ten stred. A potom by boli už do tých miliónov a miliárd tí pravičiari. Možno by bol ten politický systém jednoduchší aj voľby by boli možno jednoduchšie. Ďakujem pekne. (Potlesk).

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v poradí prihlásených rečníkov bol pán poslanec Janiš. Keďže pán poslanec Janiš je dnes riadne ospravedlnený z rokovania Národnej rady, stráca možnosť vystúpenia. Tým sme vlastne vyčerpali vystúpenia všetkých riadne prihlásených rečníkov v rozprave.

A preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod musím vyhlásiť, že som veľmi spokojný s rozpravou, ktorá sa o rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 odohrala v tejto Národnej rade. Prečo je to tak? Pretože aj opoziční poslanci sú v podstate s alokáciou výdavkov spokojní, a to v princípe na 99 %. To sa tu ešte asi nestalo, pretože jediné, čo by chceli, je zásadne meniť zhruba 1 % výdavkov rozpočtu verejnej správy a realokovať ich. Takže predpokladám, že aj 99 % z nich zahlasuje za. (Potlesk).

Naprieč celou rozpravou sa nieslo porovnávanie rozpočtu verejnej správy za rok 2008 s rozpočtom verejnej správy za rok 2006 ako posledného rozpočtu zostaveného bývalou vládou. To chápem. Čo ale nechápem, je, ako môžete, dámy a páni, opoziční poslanci, zabúdať na fakt, že deficit rozpočtu verejnej správy na rok 2006 bol vami naplánovaný na úrovni 4,2 % HDP. Tento fakt je veľmi dôležitý, aby sme nekrivili optiku náhľadu na porovnávanie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, ako aj na financovanie niektorých konkrétnych programov. To, že sa nepozeráte ďalej do histórie, teda pred rok 2006, chápem tiež, pretože by váš systém porovnávania vychádzal ešte horšie, keďže deficity v tých rokoch boli nižšie. Totižto fakt, že ste naplánovali deficit na úrovni 4,2 % HDP, znamená, že výdavkový rámec v danom roku bol o 20 mld. vyšší, ako keby ste zodpovedne naplánovali deficit čo i len na 3 %. Je mi taktiež jasné, keďže rok 2006 bol volebným rokom, bolo treba odhliadnuť od ekonomického ratia minúť čo najviac. Takže konsolidácia sa nekonala, a to ani náhodou. A prečo je Slovenská republika v procedúre nadmerného deficitu? To znamená, že deficit je vyšší ako magické 3 % v danom období. No je to preto, lebo bývalá vláda nedostatočne konsolidovala. A to je holý fakt. Takže kto tu bol nezodpovedný? Kto rozšíril výdavkový rámec rozpočtu na úkor deficitu? Kto zaviedol výdavkové politiky, ktoré teraz treba financovať v podmienkach nižšieho deficitu? Kto je zodpovedný za to, že neplníme a ešte stále neplníme maastrichtské kritérium deficitu? Je to bývalá vláda.

Pán poslanec Mikloš vyčíta návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, že nedostatočne konsoliduje. Takže pripomeňme si, aké konsolidačné úsilie vyvinula bývalá vláda v roku 2006. Je to masívnych mínus 1,3 % HDP, čiže nie reštrikcia, ale presne naopak, silná expanzia. Naopak, hospodárenie súčasnej vlády ukazuje, že konsolidácia v roku 2007 bude na úrovni plus 0,8 % HDP, čo je rovnako signifikantná, ale nie expanzia, ale reštrikcia, a to pri úplnom započítaní nákladov na financovanie 2. kapitalizačného piliera a bez zdrojov z privatizácie. Takže aj následná ambícia konsolidovať v roku 2008 na úrovni 0,1 % HDP, ktorá, dúfajme, dopadne lepšie, pretože historicky bolo hospodárenie za posledné roky vždy lepšie, ako sa rozpočtovalo, je podstatne lepšia ambícia ako mínus 1,3 % HDP.

A na záver tejto časti už len upresním, prečo konsolidačné úsilie na prvý pohľad nedosahuje úroveň roku 2007. Je to preto, že základom pre stanovovanie fiškálnych cieľov v novom trojročnom rozpočte je rozpočtovaný deficit na aktuálny rok, a nie skutočný vývoj deficitu v danom roku. Takže súhrnne za dva roky čiže roky 2007 a 2008 je konsolidácia úplne v poriadku a dosiahnutie strednodobého cieľa je realistické.

Vrátim sa ešte nakrátko k procedúre nadmerného deficitu. Vyzerá to tak, že práve vplyvom krokov súčasnej vlády bude Slovenská republika pri marcovom hodnotení konečne vyradená z tejto procedúry. To taktiež znamená, že Slovenská republika bude prvýkrát plniť maastrichtské kritérium pre deficit. Čiže nie bývalá, ale súčasná vláda konsolidovala dostatočne.

Bol tu spomenutý aj fiškálny impulz. Čiže načriem aj do tejto oblasti. Bolo to roku 2006 mínus 1,7 % HDP čiže procyklická fiškálna expanzia, roku 2007 plus 0,6 % HDP, čiže fiškálna politika má reštriktívny a stabilizačný charakter. V nasledujúcich rokoch sa však vo väčšej miere prejaví expanzívny charakter prostriedkov z fondov EÚ, keď v dôsledku ich výrazného prírastku sa fiškálny vplyv priblíži k nule so súčasným približovaním sa produkčnej medzery k nule.

Ďalšou komplikáciou, ktorá nám tu bývalá vláda zanechala, je parametricky nedôsledná a nepremyslená konštrukcia dôchodkového systému ako celku. Ak by sme sa povenovali niektorým "úspešným reformám", tak poviem, že nastavenie celého systému dopadlo tak, že odchýlka od pôvodných odhadov vygenerovaných pri iniciácii tejto reformy je 75 mld. Opakujem pre istotu, aby každý dobre počul, je to 75 mld. za obdobie rokov 2005 až 2009. Je to naozaj super nastavenie. Mimochodom, ste sa pomýlili len o jedno, SPP, SPP spomínam schválne, pretože bola taká teória, že tie peniaze, ktoré prišli z privatizácie, budú vlastne alokované na vykrývanie schodku tohto celého systému. (Potlesk). Netreba zabúdať na to, že v súčasnosti túto odchýlku musia priebežne deficity absorbovať, čo čiastočne obmedzuje aj iné výdavkové tituly. Aby sme sa náhodou zle nechápali, spomeniem, že súčasná vláda si uvedomuje význam 2. kapitalizačného piliera z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ale to, čo namietame, je nastavenie systému ako celku. Ako celok bol totižto tento systém v kontexte súčasného stavu reálnej konvergencie nastavený tak, že je udržateľný len za cenu reštrikcií v iných dôležitých oblastiach, inými slovami, zle, príliš veľkoryso k súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ktoré, mimochodom, ani nedúfali, že to nastavenie nebude až také, aké je.

Ďalšou zaujímavou témou je podiel daňových príjmov a odvodov na HDP a miera prerozdelenia čiže podiel výdavkov na HDP. Vcelku ma zaujala argumentácia poslanca Mikloša. Tvrdí totiž, že pri takých parametroch, aké má Slovenská republika, kde podiel celkových príjmov bez jednorazových efektov na HDP predstavuje 33,7 % HDP a podiel celkových výdavkov bez jednorazových efektov a úrokových výdavkov na HDP predstavuje 36, 1 %, nie je možné budovať sociálny štát. Potom sa ho pýtam: Aký vlastne typ štátu ste budovali vy? Budovali ste antisociálny? Jediná možnosť, ako zmeniť spomínané parametre, je zvýšiť príjmy. To znamená zvýšiť daňové zaťaženie. Prednedávnom ste navrhovali zníženie daňovej sadzby, čo by automaticky viedlo k zníženiu daňovej kvóty a pri zachovaní nejakého deficitu aj k zníženiu miery prerozdelenia. Takže podľa vašej teórie by ste konali antisociálne. Pozorne som počúval celú rozpravu. A všetky návrhy z vašej strany mali smerovať k väčšej sociálnosti. Takže paradox je, že vy vlastne chcete byť zrazu veľmi sociálni a ešte znižovať dane, pričom sami tvrdíte, že to nie je možné. Nebolo by nič jednoduchšie, ako zvýšiť daňové zaťaženie. Ale nebolo by to podľa nás seriózne, pokým sa najprv samotná štátna správa nevysporiada s racionalitou a efektívnosťou svojej vlastnej existencie. Ak dospejeme do stavu, keď bude štátna správa fungovať optimálne a za minimálne náklady, bude nutné prehodnotiť, či výška príjmov postačuje na pokrytie všetkých strategických programov, inak potom bude legitímna otázka, či by spoločnosť neakceptovala aj vyššie daňové zaťaženie. Vzhľadom na spomínané je úplne zrejmé, že hodnotiť jednotlivé výdavkové tituly v prizme percenta voči HDP stráca pri klesajúcej miere prerozdelenia význam. Mimochodom, veľakrát tu bolo spomenuté, že máme konsolidovať aj tak ešte viac, čo by automaticky viedlo ešte k nižším percentám voči HDP.

Čo sa týka konkrétnych rezortov, nebudem komentovať všetko. Na úvod spomeniem, že je fakt, že všetky rezorty okrem ministerstva životného prostredia majú k dispozícií najviac prostriedkov v histórii Slovenskej republiky samostatnej. Čiže tá alokácia je podľa nás dostačujúca. Nesmieme zabúdať taktiež na fakt, že mnohé rezorty neprešli žiadnou reštrukturalizáciou. Čiže nie je ešte úplne zrejmé, aká časť prostriedkov je využívaná neefektívne. Čiže porovnávať efektívnosť alebo vynakladanie prostriedkov v jednotlivých rezortoch voči histórii je relatívne neefektívne, pretože naozaj nie je úplne zrejmé, aké veľké rezervy v týchto rezortoch sú. A myslíme si, že sú veľké. To je len taká úvodná poznámka.

Teraz konkrétne k poľnohospodárstvu. Asi najviac kritizovanou oblasťou v rámci tej rozpravy bolo poľnohospodárstvo. K tomu mám nasledujúce. Viac ako 70 % obyvateľstva stále žije na vidieku. Poľnohospodárstvo veľmi úzko súvisí s vidiekom. Plní viaceré funkcie. Vypĺňa priestor, kde malý potenciál pre rast priemyslu vytvára zamestnanosť v oblastiach, kde je ťažké vytvoriť inú zamestnanosť, a tým spomaľuje vysídľovanie vidieka a plní tak najmä sociálnu, stabilizačnú funkciu. Určite je to sektor, ktorý má svoj význam. Nemienim to do detailov rozoberať, kde všade sa v minulosti spravili chyby, ako je napr. zlé nastavenie úrokového koeficientu, nerealizácia reštrukturalizácie ap., ale to, čo je podstatné, je však zavádzanie na tému financovania tohto sektora. Nárast disponibilných zdrojov rezortu poľnohospodárstva o 5,7 mld. na celkovú sumu 29,1 mld. je tvorený nárastom európskych peňazí o 6 mld. Čiže celkovo európske peniaze, ktoré, zdôrazňujem, nie je možné použiť na žiadny iný účel, tvoria pre rok 2008 sumu 18,8 mld. oproti 12,8 mld. Čiže prostriedky štátneho rozpočtu vrátane spolufinancovania klesajú z 10,6 mld. na 10,3 mld. čiže o 300 mil. Alebo táto kritika smerovala k tomu, aby sme tieto európske peniaze vôbec nepoužili, pričom na druhej strane kritizujete, že málo čerpáme? Áno, ale tým by ste nevyužili ten zvyšok tých európskych peňazí.

Štátna podpora bývania. Na podporu rozvoja bývania sa v roku 2008 vynaložia verejné výdavky vo výške takmer 7,9 mld., čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 84 mil. Pokiaľ ide o samotné prostriedky štátneho rozpočtu, tie síce klesajú, o 188 mil., ale vlastné príjmy, podotýkam, Štátneho fondu rozvoja bývania rastú o 272 mil. Zvýšená miera podpory financovania s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu je pri dotáciách na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu a bonifikáciách k hypotekárnym úverom. Dotácie do Štátneho fondu rozvoja bývania plnia vyrovnávaciu funkciu vzhľadom na rast vlastných zdrojov Štátneho fondu. Dochádza teda k napĺňaniu zámeru, na základe ktorého bol vytvorený Štátny fond rozvoja bývania ako obrátkový fond. Navyše množstvo alokovaných prostriedkov plne reflektuje reálny dopyt.

Životné prostredie, taktiež veľmi kritizované. Spomínaný nárast výdavkov štátneho rozpočtu na protipovodňové opatrenia formou transferu tomuto štátnemu podniku vyplýva v prvom rade z časového sklzu vo financovaní Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010, čo je základný programový dokument v tejto oblasti schválený, mimochodom, bývalou vládou. Tieto prostriedky sú určené pre Slovenský vodohospodársky podnik, pretože tento štátny podnik spravuje výraznú väčšinu vodných tokov na území Slovenskej republiky a ako taký zodpovedá za protipovodňovú ochranu na týchto vodných tokoch. Slovenský vodohospodársky podnik tiež v súčasnosti ako jediný subjekt disponuje dostatočnými inžinierskymi kapacitami, technickým zázemím a rozhodujúcimi celonárodnými výkonnými kompetenciami v tejto oblasti. Táto oblasť bola trvalo podfinancovaná. Dôsledkom toho musel štát v rokoch 2002 až 2006 vynaložiť na úhradu nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce a na čiastočné krytie škôd spôsobených pri povodniach zhruba 2 mld. Štát preto musí zvýšiť financovanie preventívnych opatrení z úrovne 465 mil. v roku 2006 na 1,7 mld. v roku 2008.

Sociálne veci. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2007 celkové výdavky kapitoly na rok 2008 rastú o 2 %, ale výdavky v oblasti sociálnej podpory a pomoci medziročne rastú o 6 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje zvýšenie o 2,4 mld. Pri porovnávaní vývoja výdavkov, pokiaľ ide o rozpočet 2007 verzus rozpočet 2008, je potrebné zohľadniť skutočný vývoj za január až október 2007 a projekcie čerpania do konca rozpočtového roka (tzv. očakávaná skutočnosť za rok 2007). Táto metodika sa rovnako uplatňovala pri návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009. Logicky vyplýva z charakteru rozpočtového procesu verejnej správy, ktorý sa zakladá a skladá z jednotlivých etáp. Po zohľadnení očakávanej celkovej úspory v roku 2007 vo výške 1,4 mld. medziročné zvýšenie objemu výdavkov na dávky a príspevky sociálnej pomoci je takmer 5,5 %, čo je nad úrovňou prognózovanej inflácie. Návrh rozpočtu na rok 2008 vytvára dostatočný priestor na uskutočnenie celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Z uvedeného vyplýva, že návrh limitu výdavkov umožňuje valorizáciu prídavku na dieťa vo výške inflácie, ktorý nebol valorizovaný v rokoch 2005 až 2007. To je zvýšená podpora štátu pri narodení prvého dieťaťa a zavedenie novej štátnej sociálnej dávky, príplatok k prídavku na dieťa pre rodičov dôchodcov s nezaopatreným dieťaťom vo výške 300 korún. A nie je to tiež dôvodom pre neuskutočnenie celoplošnej valorizácie ostatných dávok a príspevkov sociálnej pomoci a podpory.

Rezerva vlády, to len okrajovo. Rezerva vlády alebo predsedu vlády je rozpočtovaná na krytie nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v priebehu roka, ako sú napr. povodne, ekologické katastrofy a iné nepredvídateľné udalosti. Nechápem, prečo je tu opäť veľa kriku. Je to pre nič a zatiaľ pre nič. Akceptoval by som kritiku v prípade, že sa preukáže, že tieto prostriedky boli vynaložené na neadekvátne tituly. Nie je problém urobiť na konci roku transparentný odpočet reálneho použitia týchto prostriedkov.

Výdavky na školstvo. Celkové zdroje na vzdelávanie majú z období posledných rokov trvale rastúcu tendenciu. Zdroje v roku 2008 rastú oproti roku 2007 o 2,9 mld., čo predstavuje štvorpercentný nárast. V normatívnych výdavkoch pre regionálne školstvo sú rozpočtované osobné výdavky, mzdy a poistné pre učiteľov vo výške priemernej mzdy národného hospodárstva a pre nepedagogických pracovníkov príslušná valorizácia v jednotlivých rokoch. Zároveň návrh rozpočtu nepočíta so znižovaním počtu učiteľov a pokles žiakov v triedach vyplýva z demografického vývoja obyvateľstva, čím sa vytvára priestor na zlepšenie pomeru počtu žiakov na jedného učiteľa. Súčasne poznamenávame, že problémom je stagnácia zdrojov samosprávy a súkromných zdrojov, pričom výdavky štátneho rozpočtu majú rastúcu tendenciu s medziročným 7,9-percentným rastom. Rastúci trend celkových zdrojov na vzdelávanie predpokladá návrh rozpočtu na rok 2008, ktorý predstavuje 3,9-percentný nárast, a pre roky 2009 a 2010 je založený ďalší rast na úrovni 9,9 % a resp. 9 % v roku 2010. V tomto raste pritom ešte nie sú zohľadnené zdroje súkromných vysokých škôl, ktoré je potrebné do sledovania tohto ukazovateľa započítať. Výdavky na vzdelávanie jednoducho rastú.

Výdavky na vedu a techniku. Výdavky na vedu a techniku rastú v roku 2008 oproti roku 2007 v absolútnom vyjadrení o 1,7 mld., t. j. o 23,2 % vrátane 2. programovacieho obdobia. Výdavky z verejných zdrojov na vedu a techniku majú rastúci trend aj v rokoch 2009 a 2010. A podiel celkových výdavkov na vedu a techniku k výdavkom verejnej správy rastie v roku 2008 z úrovne 1,2 % na skoro 2 % v roku 2010. Rovnako rastie podiel celkových výdavkov na vedu a techniku k výdavkom štátneho rozpočtu z úrovne v roku 2008, ktorá predstavovala 2,3 %, na úroveň 3,48 % v roku 2010. Nárast výdavkov na vedu a techniku medzi rokmi 2007 a 2010 predstavuje aj sumu 8 mld. vrátane prostriedkov EÚ.

Veľmi zaujímavá téma bola informatizácia. A padlo tu slovné spojenie informatická loby. Úplne chápem, pán poslanec, prečo ste to nazvali loby. Je úplne zrejmé, že hovoríte na základe vlastných skúseností. Nakoniec, o čom bola vlastne vaša legendárna skupinka? (Potlesk.) Od roku 1998 do roku 2006 bolo minutých 50 mld. A to je len dolné ohraničenie, pretože údaje nie sú úplne kompletné a nie je možné tú sumu identifikovať presnejšie. A aký je výsledok? Viac-menej nie je nič, iba zúfalstvo. Tento projekt bol úplne zbabraný a absolútne nezvládnutý. Celá informatizácia prebiehala absolútne nekoordinovane a bez jasnej stratégie či koncepcie. Každý rezort budoval vlastný systém, niekedy dokonca viaceré systémy, ktoré nie sú medzi sebou vôbec kompatibilné. Slovensko je dnes, bohužiaľ, právom na posledných miestach v rámci Európskej únie. Takže je zrejmé, že tu naozaj bol zásadný problém v minulosti a tá vaša "loby" bola veľmi efektívna a dosiahla svoje. A pritom informatizácia je jednoznačne kľúčový nástroj na zásadné zvýšenie kvality celého systému. Žijeme v treťom tisícročí a celá verejná správa funguje stále na papierovej agende. Slovensko má dnes jedinečnú šancu, aby sa tento stav konečne zmenil. Našou ambíciou je stať sa lídrom v tejto oblasti v rámci celej Európskej únie. Málokto si zjavne uvedomuje, že na zásadné reformovanie systému fungovania verejnej správy je komplexná informatizácia absolútnou nevyhnutnosťou. Neviem si dnes predstaviť žiadnu firmu, ktorá by v dnešnom svete úspešne fungovala bez uceleného informačného systému. Takže ak chceme naozaj zefektívniť celú verejnú správu a skutočne ju reformovať aj po procesnej stránke, musíme ju najprv informatizovať, aby sme konečne videli v čistom a nezašumenom obraze, čo sa tam vlastne presne deje, a na základe toho podnikli tie správne kroky. Zefektívnenie povedie k rozsiahlym úsporám, ktoré môžu byť použité na iné prioritné tituly.

V čom je tento rozpočet ešte výnimočný. Je to primárne saldo. Primárne saldo je celkový deficit verejnej správy očistený o úrokové platby. Vypovedá to z ekonomického pohľadu o fakte, či vláda generuje nové dlhy alebo ich spláca. V roku 2008 odhadujeme primárne saldo na úrovni mínus 0,7 % HDP. Ale v prípade, že zohľadňujeme aj náklady na 2. pilier dôchodkového systému, tak prvýkrát dosahujeme stav, keď by saldo bolo niekde na úrovni 0 až 0,2 % pozitívne. Čiže sa už nezadlžujeme. Inými slovami, v roku 2008 sa budeme zadlžovať ako štát už len z titulu existencie 2. piliera, čo je akceptovateľné.

Záver. Na záver by som už len opäť zdôraznil, že tento rozpočet je najlepší rozpočet, ktorý Slovensko malo, a potvrdzuje zdravý stav slovenskej ekonomiky. Vytvára platformu, aby Slovenská republika bola konečne vyradená z procedúry nadmerného deficitu, a tým prvýkrát splnila maastrichtské kritérium deficitu. Vytvára platformu, aby Slovenská republika úspešne zavŕšila proces vstupu do eurozóny. Tento rozpočet vytvára taktiež platformu, na ktorej sa stav verejných financií dostáva do stavu dlhodobej udržateľnosti. Umožňuje plniť záväzky reformovaného Paktu stability a rastu, prináša makrostabilitu a podporuje nízku infláciu. Úplne najdôležitejšie je, že tento rozpočet výrazne prispieva k stabilizácii celého systému a prispieva k zlepšovaniu životnej úrovne obyvateľov, ktoré sa bude uskutočňovať prostredníctvom rastu reálnych miezd. Nie je to žiadna premárnená šanca, práve naopak, je to naplno využitá šanca. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo 57 poslancov. A čo je pre mňa kľúčové a čo je teda odkaz tohto rozpočtu a čo si myslím, že je dôležité. Zo všetkých poslancov, ktorí sú či už za vládnu koalíciu alebo opozíciu, to je dôležité, po prvé, nikto nespochybnil východiská tohto rozpočtu. Nikto nespochybnil makrovýchodiská tohto rozpočtu, či už ide o príjmy rozpočtu alebo o infláciu, rast zamestnanosti, rast hrubého domáceho produktu, ktorý je ten, ktorý je projektovaný v tomto rozpočte a je teda reálny. Druhou kľúčovou vecou je to, že nikto z poslancov nespochybnil to, že tento rozpočet dáva reálny predpoklad vstupu Slovenska do eurozóny, teda plnenia kritérií Paktu stability, resp. maastrichtských kritérií. Čiže tu sú dva odrazové mostíky toho, že Slovensko je a má ambíciu byť krajinou, ktorá prijme euro, ktorá bude do budúcna tou krajinou, ktorá bude napredovať vo svojom ekonomickom raste. Čiže to je pre mňa najdôležitejšie.

Teraz by som sa vrátil k nejakým základným makroekonomickým údajom, aby teda bolo jasné, čo schvaľujeme v tomto rozpočte. Aj pre koalíciu, aj pre opozíciu vo veľmi zjednodušenej podobe v troch číselných údajoch vysvetlím, čo budeme schvaľovať a aký je ten rozpočet.

Celý čas sa tu porovnávali výsledky roku 2006 a roku 2008. Vychádzajúc z roku 2006 z plánovaného schodku verejných financií na úrovni 4,2 % ak odpočítame vplyv 2. piliera, čo je 1,2 %, dostaneme schodok verejných financií na úrovni 3 % pri raste viac ako 7-percentnom, teda 7,5-percentnom plánovanom raste v roku 2006. A teraz si to porovnajme s rokom 2008. Je to schodok verejných financií 2,3 %, očistenie o vplyv 2. piliera, mínus 1,2 %, je to 1,1 %. Porovnajme dve hranice, 3 % a 1,1 %. To je takmer trojnásobné zníženie schodku verejných financií oproti roku 2006. Toto je veľmi dôležité. Pritom rast HDP je predpokladaný na úrovni 6,8 %, je nižší, mimochodom, ako v roku 2006. Takže ak sa vyčíta tejto vláde niečo, tak určite to nie je to, že prerozdeľuje alebo to, že nehospodári racionálne. Práve naopak, myslím si, že aj slovenská verejnosť by mala jasne vedieť, že tento schodok je trojnásobne nižší ako schodok v roku 2006 po tom, čo prevzala vládu vláda pod vedením Roberta Fica. To je veľmi dôležité. A od toho sa odvíjajú ďalšie ekonomické alebo makroekonomické parametre.

Tým ďalším makroekonomickým parametrom je konsolidačné úsilie, už dlho spomínané. Jednoducho, ak sa porovná schodok plánovaný oproti schodku, ktorý teda bol skutočný, je jasné, že vyjde konsolidačné úsilie nižšie, ako tu bolo prezentované. Jednoducho ak sa porovnajú efektívne dáta, teda dáta plánu 2,9 %, a že teda schodok bude na úrovni 2,5 %, myslím, že nikto z nás ani opozícia nemôže protestovať, že sa zníži tento schodok a bude nižší, ako je plánovaný. A tým pádom myslím si, že určite nebude ani z Európskej komisie nikto proti tomu protestovať, že Slovensko bude lepšie v oblasti schodku verejných financií, ako je plán 2,9 %. Mimochodom, nie je jasné, či do tohto schodku, ktorý je predpokladaný na úrovni 2,5 %, sa nebudú započítavať schodky Národnej diaľničnej spoločnosti a tak ďalej.

Ďalší ukazovateľ makroekonomický je miera prerozdeľovania. Tí, ktorí hrajú bridž alebo ktorí hrali niekedy bridž, myslím, poznajú pojem, ako je skvíz. Skvíz znamená to, že sa dostanem do bezvýchodiskovej situácie. Časť poslancov kritizovalo veľké prerozdeľovanie v rámci tohto rozpočtu. Ďalší zase komentovali to tým, že jednoducho tento rozpočet, práve naopak, je reštrikčný a aj teda znižuje mieru prerozdeľovania voči hrubému domácemu produktu. No je to úloha pre žiaka základnej deväťročnej školy, ak znižujem schodok verejných financií takmer trojnásobne, ak celkový rozdiel medzi príjmami a výdajmi je mínus necelých 32 mld. Sk oproti schodkom, ktoré boli na úrovni 50 mld. až 70 mld., je logické, že tento pomer je nižší a bude niekde na úrovni pod 37 %. Myslím, že práve naopak, by mohla byť terajšia opozícia rada, že táto vláda rieši problém znižovania miery prerozdeľovania nie tým, že by bola menej sociálna, ale tým, že napĺňa a má napĺňať víziu vstupu do eurozóny.

Ďalšou argumentáciou, ktorá tu bola dosť často, by som povedal, prezentovaná, je zhoršenie podnikateľského prostredia. Ja dávam do popredia jeden ukazovateľ, odvodové a daňové zaťaženie k hrubému domácemu produktu. Daňové a odvodové zaťaženie meranou mierou k hrubému domácemu produktu, teda daňová kvóta č. II, je niekde na úrovni pod 30 %. Slovensko sa radí medzi najlepšie krajiny s týmto parametrom. Dokonca, myslím, už spomínané Rumunsko a poťažne Írsko je niekde blízko tejto úrovne. Čiže nemyslím si, že práve tento argument zhoršovania ekonomickej stability Slovenska alebo zhoršovanie podnikateľského prostredia by bol tým správnym argumentom.

Pokiaľ sa týka jednotlivých kapitol, tam bola najväčšia kritika a tam smerujú aj pozmeňujúce návrhy hlavne z radov opozície, kde nie je, by som povedal, taký rovnaký názor, ako je predložený vládny návrh. Musím povedať, že aj ja ako osoba tiež by som si vedel predstaviť viac peňazí, povedzme, na investičné stimuly v oblasti kapitoly ministerstva hospodárstva, vedel by som si predstaviť väčšie výdavky, povedzme, v oblasti aj školstva, ale myslím, že práve o tom je koalícia a o tom je teda, by som povedal, ten konsenzus a o tom je aj teda pomer medzi jednotlivými kapitolami, aby zohľadňoval to úsilie tej koalície nájsť ten konsenzus a hľadať riešenie preto, aby jednoducho v jednotlivých kapitolách bola tá konsenzuálna hranica. A jednoducho, by som povedal, nedajú sa naplniť všetky ukazovatele vzhľadom na to, že je ten prerozdeľovací mechanizmus a tá miera možná prerozdeľovania je len obmedzená.

Ja nechcem sa zvlášť zaoberať jednotlivými kapitolami. Myslím, že už dosť presne a dosť často tu boli prezentované, myslím si, že čo zase zopakujem a čo je pre mňa dôležité a čo je pre mňa kľúčové, je to, a to som na začiatku povedal a to nespochybnil žiaden poslanec či opozície alebo koalície, že tento rozpočet je reálny a, po druhé, dáva jednoznačné záruky ekonomickej stability a vstupu Slovenska do eurozóny, čo je veľkým predpokladom ďalšieho rastu slovenskej ekonomiky.

A preto vás poprosím, vážené dámy, vážení páni, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, o podporu návrhu tohto štátneho rozpočtu. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz mi dovoľte, aby som v rámci zvyklostí a vzhľadom na to, že predpokladám, že o 17.00 hodine pristúpime k hlasovaniu o štátnom rozpočte ako celku, do 17.00 hodiny vyhlásil poradu na rokovanie klubov s tým, že o 17.00 hodine budeme pokračovať bodom hlasovanie. Ďakujem vám pekne.

(Prerušenie rokovania o 16.20 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu o štátnom rozpočte na rok 2008.

Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu v druhom čítaní o tomto vládnom návrhu?

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a roky 2008 až 2010. V rozprave vystúpilo 57 poslancov, z toho štyria dali procedurálny návrh. A v rozprave odznelo 16 pozmeňujúcich návrhov. Rozprava trvala takmer 4 dni a bolo podaných celkovo 51 návrhov, z toho 36 na schôdzi. Navrhujem hlasovanie nasledovné. Máte pred sebou rozdané dve spoločné správy, a to č. 366a a 366b. V tlači 366a sú dve uznesenia, z toho jeden nový návrh uznesenia vzhľadom na to, že bude hlasovanie aj o vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky, ktoré bude spojené s hlasovaním o štátnom rozpočte na rok 2008. A máme druhé uznesenie, ktoré je odporúčajúce. V tlači 366b máte pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, plus procedurálne návrhy.

Navrhujem, aby sme najprv prešli na spoločnú správu 366a, a budeme hlasovať vzhľadom na to, že bol podaný procedurálny návrh poslanca Jozefa Mikuša, aby sa hlasovalo o každom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy 366a samostatne, o každom bode zvlášť. Čiže, pán predseda, dajte hlasovať...

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh máte? Ale nie je možné to teraz prerušiť, ale, nech sa páči, o procedurálny návrh vás poprosím.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, hlasovanie o poslednom znení zákona o rozpočte je zároveň hlasovaním o dôvere vláde. To znamená, že nie sú žiadne dve rozdielne uznesenia. Hlasovanie o konečnom znení zákona je zároveň hlasovaním o dôvere vláde. To je jedno uznesenie, vy ste spomenuli dve.

J. Burian, poslanec: Pán Mikloško, prvé uznesenie bude o dôvere vláde a o rozpočte za rok 2008 a druhé uznesenie bude o rozpočte verejnej správy 2008 až 2010 a o odporúčaní Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré prešlo alebo prejde, predpokladám, v spoločnej správe.