V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rafaj, procedurálny máte? (Odpoveď z pléna.) Faktickú máte? Tak stlačte druhé tlačidlo. Už ste tam. Takže s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Ivančo, pán poslanec Halecký, Rafaj, Nachtmannová a Goga ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

A ako prvý vystúpi pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem doplniť a podporiť vystúpenie kolegu Szigetiho v tom, ako hovoril o financovaní regionálneho školstva. Chcem zdôrazniť to, že školy a ich zriaďovatelia zaplatia pravdepodobne predstavy vlády, ktoré sú formulované v prijatých koncepciách a legislatívnych zámeroch, pretože žiadny program, ktorý prezentovalo ministerstvo školstva, v doteraz prijatých koncepciách nemá v rozpočte peniaze. Ministerstvo školstva síce hovorí o znižovaní počtu žiakov v triedach, hovorí o posilňovaní vyučovania cudzích jazykov, ale o tom, že len tieto dva zámery si vyžadujú možno 180 mil., už sa nehovorí ani slovo. Ak vláda myslí vážne to, čo prezentovala, na čele s pánom ministrom, tak predstavy ministra zaplatia školy a ich zriaďovatelia cez normatívne peniaze, ktoré sú v rozpočte navýšené, len skutočne tak, že sa z týchto peňazí dá vykryť, aj to veľmi s veľkým rizikom, zvýšenie platov. Prijatie rozpočtu pre regionálne školstvo bude pre obce, mestá, samosprávne kraje Jóbova zvesť. To chcem povedať, pretože síce vláda prihodila odrobinku na platy, ale žiadne iné peniaze na regionálne školstvo, na rozvoj regionálneho školstva, na realizáciu svojich zámerov vláda školám nedáva. Je teda jasné, že zámery vlády tak peniaze školám vlastne zoberú. A ako to povedal pán exminister, zdá sa, že túto správu a tento rozpočet takto pochopili už aj odbory. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel povedať k vystúpeniu pána poslanca toľko, že na tieto veci sa dá pozerať aj trošku z iného pohľadu, lebo skutočne, keď budeme usudzovať z relatívneho počtu v HDP nárast na rezort ministerstva školstva, môže sa nám zdať, že tých financií je málo. Možnože nárast 4,4 % je nízky. Ale je to vec pohľadu, pretože pokiaľ to zoberieme z hľadiska absolútnych čísiel, myslím si, že nárast o 4 mld. je adekvátny, ktorý zodpovedá potrebám a požiadavkám. Samozrejme, nárast platov, inovácia budov ap. v tomto ohľade musí trošičku tiež byť zohľadnená, že nebude taká, ako by bola možnože potreba. Ale máme tu hlavný cieľ. A to je deficit znížiť pod 3 %, plánovaný je 2,3 %, udržať ho a v nasledujúcich rokoch ho znižovať a dokonca, by som predpokladal, v roku 2010 urobiť až vyrovnaný rozpočet. Tak niektoré rezorty musia byť super prioritné, tak ako tu už boli prezentované. Niektoré sú stredne a niektoré sú nižšie prioritné. Všetko vysoko prioritné aby bolo financované a rozvojové, nie je možné zabezpečiť. Takže ten pohľad relatívneho percenta HDP v absolútnych číslach dáva, myslím si, trošičku skreslený pohľad.

Pre mňa je rozhodujúce, aby ten rozpočet bol nielen rozvojový, ale aby bol aj sociálny a hlavne aby zabezpečil napr. nárast miezd, nárast valorizácie dôchodkov a takisto aj zvyšoval spotrebu v domácnostiach. A tento rozpočet tieto veci zohľadňuje a zabezpečuje, aby bol rozvoj nielen jednotlivých rezortov, ale aj toho bežného života a bežného obyvateľa. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, mal som pocit, že počúvam nejakú inovovanú rozprávku Varila myšička kašičku, tomu dala na lyžičku, tomu dala na vidličku. Len mi chýbali tie predchádzajúce recepty. Dobre viete, aká je rozpočtová disciplína a čo musíme plniť. A v tejto súvislosti sa vás pýtam na rok 2005 a na schodok, rekordný schodok, 126,89 mld. korún, a štátny dlh 584 mld. korún: Odkiaľ sa splácajú tieto peniaze? Kam išli pôžičky od Svetovej banky vo výške 2,6 mld. korún na reformy v slovenskom zdravotníctve? Pre ministerstvo zdravotníctva, to je ďalšia pôžička, 120 mil. korún, vyhodené peniaze podľa môjho názoru na istú PR agentúru, na propagáciu reforiem. Je to pre tento rezort pod. 70 mil. dokonca eur, ministerstvo práce 26 mil. eur na brožúrky, ktoré ležali v pivnici, ministerstvo práce na ďalšiu PR agentúru, na presviedčanie občanov 40 mil. korún, 11,5 mil. korún ako grant na infokampaň pre vládu, tých 350 000 dolárov. Pýtam sa, kam išlo 66 % akcií z podhodnoteného predaja Slovenských elektrární. Teraz som vám pred chvíľou citoval v rozprave, kam dali Francúzi zdroje z privatizácie. A môžem vám povedať, že ako vicestarosta mestskej časti mám veľmi zlú skúsenosť, keďže naše škôlky všetky, všetky školské zariadenia pýtajú peniaze, pretože za predchádzajúcich osem rokov nedostali v podstate ani korunu a plačú, kde sú peniaze. Tak vám týmto spôsobom odpovedám, áno, musíme sanovať aj dlhy z minulosti, ale súčasne sme ešte vysoko v pluse.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, som veľmi rada, že ste vo svojom vystúpení uznali, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 sa snaží o zlepšenie postavenia učiteľa na Slovensku. Zlepšenie postavenia učiteľov je odrazovým mostíkom pre zlepšenie celkovej situácie v školstve. Učiteľ je a stále bude centrálnym prvkom v systéme výchovy a vzdelávania.

A ešte pre určitú komplexnosť údajov pre vysoké školy. Pre podprogram Vysokoškolská veda je index rastu 18 %. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný je pán poslanec Goga. Potom bude reagovať pán poslanec Szigeti László.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel takisto reagovať na pána Szigetiho, ale z toho pohľadu, ako aj pani Nachtmannová, že aj on trochu uznal, že sa tu nachádza aj zlepšenie postavenia učiteľa. A pod. mám taký istý názor ako pán Halecký v tom, že zdá sa mi takisto tento rozpočet rozvojový a podobne. Aj na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale predsa len zvýšenie z celkového objemu je viditeľné.

Čo sa týka celkového vystúpenia, ja by som chcel aj poďakovať pánovi Lászlóovi Szigetimu za kultivované vystúpenie, pretože sa mi páčilo, nebolo založené na emóciách, ale práve na odbornej stránke. Ale napriek tomu chcem povedať, že s mnohými jeho názormi nesúhlasím, ktoré povedal, pretože si myslím, že rozpočet je naozaj rozvojovo postavený, je sociálny. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Szigeti bude reagovať na faktické poznámky.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne.

K slovám pána poslanca Ivanča. Áno, je to tak, ako ste to pomenovali. Je tam navýšenie na mzdy, na platy, ale už nehovoríme o inflácii, nehovoríme o tom, že je nám jasné, že cena elektrickej energie bude minimálne o 3 % vyššia. A keď navyšujeme normatívy, tak z tých normatívov treba vykryť aj prevádzkové náklady, nielen platy učiteľov. To je jedna vec.

Áno, pán poslanec Halecký, súhlasím s vami čiastočne, len by som chcel zdôrazniť, že v rokoch 2005 a 2006, keď ekonomika nebola v takom stave, ako je dneska, dynamika nárastu v oblasti školstva bola oveľa vyššia, ako je v súčasnosti. To sú práve tie relatívne čísla, ktoré som ja citoval a vymenoval.

No a čo sa týka pána poslanca Rafaja, veľmi šikovne napodobňuje iniciatívu a slová pána poslanca Fronca s tými rôznymi rozprávkami, ale, bohužiaľ, tých 5 %, o čom ste aj vy hovorili vo svojom vystúpení, ostáva pre budúcnosť utópiou, nesplniteľným sľubom, populizmom a demagógiou. A, bohužiaľ, tento sľub ste dali vy a tých 5 % nikdy nedosiahnete.

A keď ste spomínali znova to Francúzsko, kde sú finančné prostriedky z privatizácie. Dali sme ich do ekonomiky. Dali sme ich do zvýšenia zamestnanosti. Vytvorili sme podmienky, aby ekonomika mohla byť lepšia, aby ste vy potom z týchto zdrojov mohli viac investovať do školstva.

Kolegyňa Nachtmannová a pán kolega Goga, určite je potrebné, a som za, aby sme zvyšovali platy učiteľov, len si treba uvedomiť, že je to len nutná, ale nie je to postačujúca podmienka na zabezpečenie reformy vzdelávania na Slovensku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rámci rozpravy o slovo požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

Hneď dopredu avizujem, že súc skúsený rôznymi reakciami, že využívam toto svoje právo ako poslanec Smeru - sociálnej demokracie a zároveň, ako predseda Národnej rady sa pokúsim aj o určitý politologický exkurz a argumenty, ktoré by mohli byť zrozumiteľné pre ľudí, ktorí budú počúvať nielen tu v tejto sále, ale aj neskôr pri televíznych prijímačoch. To hovorím aj preto, lebo minuloročná skúsenosť pri prednesení môjho postoja k návrhu štátneho rozpočtu, vtedy prvého návrhu štátneho rozpočtu, bola minimálne rozporuplná. A predpokladám, že vystúpenie v rozprave umožní aj vám, keďže budem oslovovať vzhľadom na to, že som členom koalície, predovšetkým opozíciu, dať možnosť na to reagovať.

Dámy a páni, asi by bolo, samozrejme, naivné myslieť si, že kdekoľvek v demokratických krajinách by snáď opozícia počas rozpravy a prerokovávania štátneho rozpočtu bez zbytku podporila návrh štátneho rozpočtu, ktorý prichádza z koalície. Aj keď poznáme v Európe parlamenty, ktoré sú bezpochyby kooperatívnejšie, ako je ten náš, a mám na mysli vzťahy medzi opozíciou a koalíciou, nie je obvyklé, aby, samozrejme, rozpočet, ktorý je akýmsi indikátorom, ale hlavne symbolom moci každej demokratickej koalície, mohol byť zásadným spôsobom nabúraný alebo dokonca rekonštruovaný pod tlakom opozície. Ale je normálne, že je to jeden z najvhodnejších priestorov na komunikáciu so svojimi voličmi a so svojimi elektorátmi.

Hovorím to zámerne preto, lebo zdá sa mi, že na Slovensku to nemá ani len zamak takúto podobu. O kooperatívnosti ani nehovorme. Ale mám na mysli racionalitu a konštruktívny prístup. Neustále sa vymyslí klišé, vymyslí sa rámec, v ktorom sa potom rinú útoky, ataky, argumenty, ktoré majú všetko, len nie racionálny podklad. Minulý rok takým tým headlinom, tým mottom útokov na návrh štátneho rozpočtu bolo strašenie ľudí o tom, ako tá Ficova ľavicová vláda v priebehu svojho vládnutia rozvráti štátny rozpočet, financie národné, národné hospodárstvo, ako tí ľavičiari bezbreho budú rozdávať peniaze, ktoré tí pravičiari krvopotne za tých osem rokov vládnutia nahonobili, a ako to katastroficky dopadne. Chvála pánubohu, nič sa nedeje, ekonomika rastie ďalej, len okrem toho pravicového zhŕňania na jednu kopu, z ktorej ťažia len úzke skupiny ľudí, sa konečne redistribuje bohatstvo spoločnosti a hospodárstva a väčšina ľudí na Slovensku začína cítiť, že sa dá udržať prosperita, že sa dá udržať ekonomický rast a že sa to dá zosúladiť s určitými princípmi, ktoré Európa pozná a ktorým sa hovorí sociálny štát. A tak aj tohto roku aby pravicová opozícia podľa mňa úplne legitímne predstúpila a povedala, táto konštrukcia nie je v súlade s víziou pravice, ktorá obhajuje záujmy úzkych skupín ľudí, ktorá koncentruje finančné zdroje pre potreby úzkej skupiny ľudí a ktorá vytvára legislatívno-finančno-hospodárske prostredie pre podnikateľskú sféru a pre úzku skupinu ľudí, a preto je proti návrhu rozpočtu, ktorý pripravila ľavica, ktorá myslí na všetkých ľudí na Slovensku, ktorá sa snaží už druhý rok po tom, ako dostala legitímny mandát vo voľbách, budovať to, čomu sa hovorí európsky sociálny štát, a v tomto, ak by sa niesla táto kritika, bolo by to úplne legitímne, bolo by to úplne normálne, miesto toho počúvame niekedy až úsmevné pseudoargumenty.

A dovoľte mi, aby som minimálne tri také základné headliny spomenul a pokúsil sa ich okomentovať aj preto, že aj môj predrečník Lacko Szigeti nie je tu. A použil taký výraz, že sú zlé nastavené priority. Myslím, že niet lepšieho dôkazu a potvrdenia toho, čo som hovoril, že zvádzame legitímny hodnotový programový zápas medzi pravicou a ľavicou, ako to, čo povedal pán Szigeti. No je to normálne. Tak tá pravica a pravicové strany, ktoré sú dnes v opozícii, majú iné priority. Reprezentuje iné skupiny alebo úzke skupiny. A dnešná sociálna demokracia jednoducho má iné priority. Bez ohľadu na to som presvedčený, že ten rozpočet je naozaj nastavený dobre.

A dovoľte teraz spomenúť krátko niektoré tie argumenty.

Premárnená šanca. Zaznieva to tu už hodiny a hodiny vo vystúpeniach predstaviteľov opozície. A všetko je to postavené na tom, ako neuveriteľne dynamicky rastie krajina, ako my neuveriteľne, teda táto vláda neschopne narába s tým obrovským nadpríjmom a s tým obrovským bohatstvom, ktoré sa tu produkuje, a ako sa tým bezbreho mrhá a že jednoducho prejedáme svoju budúcnosť. Nuž, samozrejme, ja uznám, že hlavne niektorí predstavitelia takého utilitárneho ekonomizmu a účtovníci, ktorí vidia čísla a súvahu, takýto prístup môžu mať. Len, prepáčte, my v Smere - sociálnej demokracii nevidíme čísla, ale vidíme za každým tým číslom človeka, a to nielen v Bratislave, ale možno aj na tom poslednom krajnom východe u nás na Slovensku, kde tí ľudia žijú veľmi ťažko. Viete čo, najhoršie, dámy a páni, na tom ani nie je ten účtovnícky komplex, prepáčte, že používam takýto výraz, a hlboko si vážim prácu všetkých ľudí, bez ktorých by pravdepodobne žiadna firma nemohla existovať, ale to, že zavádza sa, klame sa, že prejedáme ekonomický rast. Chcem len upozorniť, že, a možno to uniklo, deficit pre budúci rok je najnižší za posledných 10 rokov, že je o polovicu menší, ako bol deficit Dzurindovej vlády z roku 2005, a že je naplánovaný naozaj pod 2,3 % hrubého domáceho produktu. A to, aj keď myslím, že už to tu zaznelo, treba zdôrazniť, že nebyť zanechaného problému a obrovského deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý musí vláda zahŕňať do celkových nákladov rozpočtu, by bol už budúcoročný deficit len 1,1 % hrubého produktu. Tak sa pýtam: Čo teda vlastne prejedáme? Naozaj máte pocit, páni z opozície, že sú ľudia na Slovensku najedení? Viete, počúvam tie hlasy "šetrite", "neprejedajte". Ale naozaj to Slovensko ešte má dlhú cestu, kým dosiahne infraštrukturálnu úroveň, kým dáme ľuďom všetko to, na čo sú ľudia zvyknutí v Európe, a to, čo, mimochodom, nebudovali len, ako to tu vy s obľubou zvyknete ľuďom predstierať, socialisti. Ale o tom budem hovoriť neskôr, keď sa pokúsim tým, ktorí majú záujem trochu, vysvetliť, ako to historicky bolo.

Domnievam sa, že deficit 2,3 % je deficit, ktorý, samozrejme, zároveň myslí na euro. A napĺňanie tejto priority je ten najväčší prejav zodpovednosti, ten najlepší dôkaz kontinuity a ten najlepší dôkaz schopnosti sociálnodemokratickej vlády alebo koalície na čele so sociálnou demokraciou zachovať kontinuitu, zachovať vysoký hospodársky rast, jeho tempo, ale zároveň implementovať do života ľudí to, čo absentovalo. A to je silný sociálny rozmer a solidarita. A hovoriť dnes, využijem to ako opozitum, ako sa prejedá čiasi budúcnosť, je nie prejavom zodpovednosti, ale možno mizantropie. Nie je to žiadna premárnená šanca, dámy a páni, ale je to využitá šanca. Som presvedčený, že rozpočet je v súlade s filozofiou vlády, ktorá hovorí o vyspelej a rastúcej ekonomike na jednej strane a o modernom sociálnom štáte na strane druhej. A tieto dve veličiny sa vylučujú, samozrejme, hlavne v teóriách alebo v hlavách niektorých pravicových alebo neoliberálnych ideológov. Niet lepšieho dôkazu, že to nie je pravda, ako je sedemnásťmesačná existencia tejto vlády, tejto koalície a progres, ktorý dosiahla.

Ešte dovoľte poukázať na jednu demagógiu, ako taký headline, ako základný argument, ako sa premárňuje šanca a prejedá. A to je vytvorenie dojmu o tom, ako keby vysoký hospodársky rast na úrovni 9 % nie vnášal takú úroveň nadpríjmov v zdrojoch, ktorá ako keby naozaj umožnila oveľa lepšie vytvoriť konštrukciu v štátnom rozpočte. Dámy a páni, prečítal som si to. Hovoril o tom aj pán štátny tajomník ministerstva financií pán Palko. Tie nadpríjmy sú len 3 mld. Sk, tie nadpríjmy sú len 3 mld. Sk. A tak už tu zaznelo školstvo. Len do školstva ide o 4 mld. Sk viac. Tak ak by sme použili analógiu, dalo by sa povedať, že všetko, čo je v štátnej kase navyše vďaka rastu, teda nadpríjmov, ide do vzdelanostnej ekonomiky. A nás chce niekto obviňovať z toho, že ukracujeme školstvo, že nám ekonomický rast dáva viac. No kiežby nám dával. V celom tom kontexte priorít, o ktorých som aj hovoril, a eura, a ekonomická stabilita, udržanie rastu, to sú tie priority, kiež by nám dali nástroje na to, aby mohlo ísť do toho školstva ďaleko viac peňazí. Žiaľ, nie je to možné.

Ďalší taký argument, ktorý sa tu niesol a ktorý mal svedčiť o tom, ako sa nakladá s peniazmi bez toho, aby sa využila táto tzv. výnimočná šanca, bola kritika financovania poľnohospodárstva. Ja sa nechcem opakovať. Zaznelo to tu z úst mojich kolegov, či pána poslanca Petráka alebo Záhumenského, niekoľkokrát. Je to nehorázne klamstvo. A myslím, že je absolútnym dôkazom, že ten nárast, sú to európske peniaze, ktoré sú nevyužiteľné inde, a že jednoducho sa ináč ani rozumne nedalo používať. Prečo by sme tieto peniaze nevyužili, pýtam sa, ale zároveň treba povedať, že ja rozumiem politikom, ktorí 8 rokov vládli, a tak Slovensko končilo najprv niekde tuto na kraji Bratislavy, potom v Trnave a v lepšom prípade trošku naznak na Považí. A podľa toho sa aj rozpočtovo správali. A tak mali nastavené svoje priority. Ale Slovensko je aj ďalej na východe. Ale tie obrovské regionálne rozdiely, ktoré takáto politika v nakladaní s verejnými zdrojmi prinášala, jednoducho vidíme každodenne. A táto vláda má veľkú ambíciu, aby sa s tým vyrovnala. Či sa to páči niekomu alebo nie, krajinotvorba ako dôsledok poľnohospodárskej činnosti je jeden z významným nástrojov. Aj preto sú tie peniaze do poľnohospodárstva, a to obzvlášť európske peniaze, ktoré sú predurčené na to, aby pomáhali tam, kde pomáhať majú.

Ďalšia z výhrad, ktorá tu už bezpočetne razy odznela, to bola tá kritika vzdelanosti alebo málo peňazí na vzdelanie, na poznatkovú spoločnosť. No, viete, keď ľudia, ktorí zaviedli 19-percentnú daň na knihy, alebo keď ľudia, ktorí vo svojich programoch priam predpokladali spoplatnenie denného doktorandského štúdia a tak ďalej, proste v oblasti, kde je semenište vedy a pokroku, idú dnes hovoriť, a roniť krokodílie slzy, o tom, ako táto vláda je v tejto oblasti nedostatočná, ako je nesociálna, tak sa nedá na to povedať nič iné, len to, že je to naozaj hrubá demagógia. Keby aspoň priznali, o čo tu ide. Nech sa povie, čie záujmy sa obhajujú, politický subjekt má svoj program, a nech sa nehľadajú zámienky tohto typu, ktoré majú zavádzať občanov.

A ešte tá posledná, hádam najvýznamnejšia, z ktorej mi je niekedy tak trochu čudne, niekedy aj smiešne, sociálna oblasť. No je to dojemné počúvať z úst pána Dzurindu, Mikloša, akí sme nesociálni, ako vlastne nebudujeme ten sociálny štát a ako by sme to mali urobiť a ako oni majú tie univerzálne nástroje, ako by to fungovalo, ako oni by tie peniaze do toho sociálneho systému dali, ako by zabezpečili všetkých dôchodcov, každého. Naozaj je to veľmi dojemné, páni. Len škoda že ste to nerobili, keď ste s tými peniazmi narábali vy. Viete, niekedy známy francúzsky filozof Descartes povedal: "Cogito, ergo sum (Myslím, teda som.)." Ja vidím, že ste, ale keď vás niekedy počúvam, nie som si celkom istý, či ten dekan mal pravdu. A chcem vás ubezpečiť, že základnou prioritou tejto vlády je sociálny štát. A dôkazom toho je aj tento štátny rozpočet. Áno, sme sociálna demokracia. Naším cieľom je viac solidarity a sociálnej spravodlivosti. A ak je dnes nárast štátnych výdavkov vyšší o 10 %, ak dnes dávame viac do zdravotníctva, ak dnes dávame viac do sociálnej oblasti, na školstvo, na podporu bývania či na kultúru, ide vždy o to, čo je úplne bežné v Európskej únii, ide o sociálny štát. A či sa vám to páči alebo nie, tento rozpočet je sociálnodemokratický. Dámy a páni, mohol by som tu teraz vymenovať nespočetné množstvo krokov, ktoré slúžia ako dôkaz, opatrenia, ktoré od prvého dňa, ako nastúpila táto koalícia, sa začali realizovať v zmysle programu, zákony, normy, ktoré sme od prvého dňa, od prvej schôdze začali schvaľovať, najprv krátke návrhy noviel, potom celé zákony v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálnych vecí, v oblasti bývania, v oblasti podpory mladých. Naposledy v tom virvare zápasu, ktorý tu predvádzala opozícia, zanikli tak významné veci ako prijatie zákona o zvýšení podpory mladých ľudí a rodiny, zvýšení príspevku pri narodení prvého dieťa na 25 000 Sk a iné opatrenia. O tom jednoducho by sme mali hovoriť, aby ľudia na Slovensku vedeli, ako táto vláda funguje a čo chce, pretože som presvedčený, že len toto je cesta k sociálnej spravodlivosti a že toto je cesta, ako budovať moderný sociálny štát.

Predsa len keďže pri používaní toho termínu sa neustále vyskytujú otázky, že o čom to hovoríme, aby sme to definovali, čo to je, že nikto to nepozná a nikto o tom nevie. No nechce o tom vedieť len ten, kto o tom naozaj nechce vedieť, lebo mu to nevyhovuje. A dovoľte uviesť taký krátky historicko-politologický exkurz. Možno ani sami nebudete veriť, vážení páni a dámy z opozície pravicovej, použijem nemecký model, že to nie je vôbec výmysel socialistov. Ja viem, že vám pasuje tá skratka na voliča, my, Fico a všetci, ktorí sme tu, sme socialisti, ergo sme boľševici, ergo to, čo robíme, nemôže byť sociálny štát preto, že to, čo je sociálny štát, je socialistické a boľševické. Je to hlboké nedorozumenie. A dovoľte len niekoľko faktov uviesť. Zoberme povojnové Nemecko, model, ktorý snáď nikto nebude spochybňovať. A azda v Európe neexistuje s výnimkou severských krajín čítankovejší príklad sociálneho štátu a identifikovanej histórie. Kto stál pri zrode? Kresťanskí demokrati, veľkí kresťanskí demokrati a lídri kresťanskej demokracie, možno trochu sekulárnejšej, ako je na Slovensku, ale boli to kresťanskí demokrati. A nebol to žiadny socialistický experiment, ale išlo o racionálnu dohodu, ktorá mala vytvoriť prostredie pre hospodársky rast. A tá dohoda stála na rovnováhe, rešpekte a férovosti. Už som spomenul severské modely, Švédsko. Opäť, poviem, sociálny štát bol výsledkom konsenzu podnikateľskej sféry, politických špičiek a ľudí, ktorí predávali svoju prácu. Ten model dodnes, mimochodom, funguje. A funguje veľmi efektívne.

Viete, čo je dôležité? To je to poznanie, ktoré zatiaľ mi na Slovensku chýba, že vo vyspelých európskych krajinách sa prierezovo politickí lídri, ale aj odborný teoretický deground absolútne zhodli na tom, že trh sa nemôže vnímať ako cieľ, že trh je len nástrojom na to, aby ekonomika rástla, ale hlavne aby sa tento rast odzrkadlil na kvalite života všetkých, a preto všetky európske krajiny, strany, stredoľavé, stredopravé, po vojne od roku 1946 hľadali modely, ktoré boli založené na princípoch konsenzu a solidarity a ktoré viedli k vytvoreniu európskeho sociálneho modelu, ktorý je charakterizovaný tým, že udržiava trvalý rast pri zachovaní rešpektu a solidarity. A to nám na Slovensku chýba. A to mi chýba aj v tejto debate o rozpočte, lebo ak niekto ide spochybniť, že legitímny program cesty k takémuto projektu, ktorý sa nezrodil v našich hlavách, ale sa zrodil v povojnovej Európe, to je čosi, čo treba demagogicky kritizovať, tak je to pre mňa to najväčšie sklamanie, ktoré zažívam počas rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu.

A mohol by som hovoriť o osobnostiach, teoretikoch, politikoch, ktorí stáli historicky na čele vlád, hnutí, kde tým cieľom sociálny štát bol. Mohol by som menovať, samozrejme, aj teoretikov modernej ekonómie, ktorí pochopili, o čom je trh, o čom je kúpyschopnosť, o čom je sociálna stabilita a tak ďalej a tak ďalej a prečo sa nástroje udržateľnosti musia kreovať pri primeranej rovnováhe tak, aby dochádzalo k objektívnemu naplneniu priorít nielen podnikateľských, ale aj zamestnancov. A boli to ľudia ako John Stuart Mill, Hope Thierry Green a ďalší z moderných teoretikov. Spomeniem len Josepha Stigliza. Ale boli to práve títo ľudia a ich myšlienky, vďaka ktorým sa Európa prihlásila k modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktorý zabezpečuje trvalý rast a stabilitu. Za tento rast vďačí Európa, či sa to páči niekomu alebo nie, sociálnemu štátu alebo premenené na drobné pre tých, ktorí spochybňujú ešte stále aj na Slovensku fungujúce sociálne partnerstvo, vytvoreniu sociálneho partnerstva medzi podnikateľskou a zamestnaneckou sférou. A presne o toto ide aj tejto vláde, a preto je aj návrh rozpočtu v konštrukcii takej, v akej je.

Chceme výkonnú ekonomiku a nemali by sme na to zabúdať, aj keď rozmýšľame nielen o číslach, ale aj keď rozmýšľame o ľuďoch. Slovenskej vláde, dámy a páni, dnes nejde o nič iné ako o vyváženie záujmov, ktoré bývalá vláda veľmi silne naklonila len výlučne na podnikateľskú stranu. Je aj preto prijatý nový Zákonník práce, ktorý je porovnateľný s vyspelými európskymi krajinami, preto veľmi extenzívna sociálna politika, ktorá ľuďom dáva sociálne istoty a napomáha rovnosti príležitostí, preto sociálny štát. Nič z toho nie je namierené proti podnikateľom. Božechráň, naopak, sociálny štát a záujmová rovnováha vytvárajú tie najlepšie podmienky pre zodpovedné a spravodlivé podnikanie, pre hospodársky rast, pre rast životnej úrovne.

A dovoľte na záver, dámy a páni, povedať, že ak by som chcel troma slovami vystihnúť predkladaný štátny rozpočet, boli by to tieto tri slová "európsky sociálny štát", pretože presne o tomto je rozpočet. Je o Európe, pretože nám otvára dvere do eurozóny. Aj vďaka zodpovednej politike vlády, ktorej výsledkom je tento rozpočet, Slovensko spĺňa maastrichtské kritériá a v roku 2009, som presvedčený, vstúpime do eurozóny. Tento rozpočet je zároveň o solidarite, a teda o sociálnom štáte, pretože vďaka prosociálnej politike vlády, ktorej výsledkom je tento rozpočet, ide napriek dodržiavaniu maastrichtských kritérií viac peňazí do zdravotníctva, školstva, sociálnej oblasti, do podpory rodiny, do podpory bývania, do podpory dôchodcom, do podpory mládeže. Tento rozpočet je teda zodpovedný, je prosociálny a je proeurópsky.

A teraz dovoľte na záver možno také odbočenie. Jedna z výhrad, ktorá tu odznievala z úst pána Dzurindu, bola rezerva predsedu vlády vo výške tuším 150 mil. korún. No Slovensko musí byť šťastná krajina, keď tzv. lídra opozície najviac trápi pri 380-miliardovom rozpočte 150-miliónová rezerva predsedu vlády, sme šťastná krajina. Alebo budeme ešte šťastnejší, keď Národná rada schváli tento rozpočet na rok 2008, pretože je dobrý, je zodpovedný, je európsky a je sociálny. To sú atribúty, ktoré by mal oceniť každý, kto rozmýšľa vlastnou hlavou. A ja budem rozmýšľať nad tým Descartom, ako som povedal. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Pašku sa prihlásili pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Dzurinda, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Brocka, pán poslanec Halecký, pán poslanec Galbavý a pán poslanec Senko. Ešte niekto sa hlási do faktických poznámok? Pán poslanec Mikloš. Čiže pán poslanec Mikloš je posledný s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda, z pohľadu školstva ako som povedal, tento rozpočet je premárnenou šancou, pretože pri takom raste hrubého domáceho produktu to, čo doň dávate, je naozaj smiešny balík peňazí. Porovnajúc to s rokom 2006, aby bola pravda, sme dali viac ako dvakrát toľko, ako vy navrhujete, pretože vaše porovnávanie nie je korektné, ak zahŕňate do toho aj vyše 2 mld. európskych peňazí. To je prvá vec.

Vy celé volebné obdobie aj do programového vyhlásenia vlády ste si dali, že rozpočet na školstvo bude 5 %. Už som to dnes povedal, museli by ste v súčasných cenách dať 60 mld. navyše do školstva, aby to bolo tých 5 %. To znamená zdvojnásobiť súčasný rozpočet.

Viacej vecí ste nepovedali, pán predseda, pravdivo, ale predsa len dotkli ste sa všetkých tým vaším výrokom: "Cogito, ergo sum." Nuž dovoľte, ja vám tiež zacitujem latinsky: "Vulpes pilum mutat, nun mores (Líška mení srsť, nie mravy.)." Povedzte, ako môžete mať sociálnu dôveryhodnosť. Pán minister financií nie je milionár? Vy nie ste milionár? Dokonca predseda vlády je milionár. To sú sociálni politici? Prepáčte, to je smiešne. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. (Ruch v sále.) Ja vás, pán poslanec, poprosím, keby ste mi dali príležitosť, pán poslanec Jarjabek, prehovoriť. Ďakujem veľmi pekne.

Nebudem reagovať na niektoré vecné argumenty typu vzniku sociálneho štátu, lebo to by sme museli začať naozaj v druhej polovici 19. storočia, a to ich rozvojom konceptu od Bismarcka cez Mirdala, Beveridgea a podobne. Ale asi to nie je úloha, aby sme sa hrali na prvý semester vysokej školy. Chcem ale zdôrazniť, že koncept solidarity je oveľa, oveľa starší. A nik nepopiera tento princíp ako základ modelu sociálneho štátu súčasnej slovenskej spoločnosti. A uvediem jeden argument za všetky. Aby sme mohli byť členskou krajinou Európskej únie, tak sme museli splniť základné kritériá a regulatívy sociálneho štátu. A európsky model sociálneho štátu dnes znamená predovšetkým dopĺňanie sa základných funkcií a úloh aktérov, ako je trh, štát a občianska spoločnosť. A o tom, o čom môžeme myslieť, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, je, do akej miery tieto kompetencie prerozdelíme, ako ich vieme kontrolovať a ako sú ústretové občanom. A dnešný prerokúvaný rozpočet posudzujeme práve z toho hľadiska, ako je ústretový občanom, aký vaša vláda prináša nový pohľad na odstraňovanie regionálnych rozdielov a reguláciu chudoby. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, zaujalo ma predovšetkým to, čo ste hovorili o regionálnych rozdieloch. Ale regionálne rozdiely sa nedajú v krajine odstrániť tým, že budeme rozdávať do sociálnych programov. Ani Nemecko, ani Francúzsko sa nezmenili tým, že rozdávali do regionálnych programov. V Nemecku ešte donedávna trvalo rozdávanie prostriedkov do územia bývalej NDR. Aký je výsledok? Nič sa nezmenilo. Čiže krajina, regionálne rozdiely sa nezmenia rozdávaním a naháňaním lacnej popularity, ale systémovou zmenou zmýšľania a všeobecných podmienok. To je základný atribút modernej spoločnosti, ktorý môže aj na Slovensku byť úspešný. Ale to by sa musela táto spoločnosť viesť ináč, ako sa vedie. Konkrétne kroky, ktoré robí táto vláda v zdravotníctve, jednoznačne hovoria o tom, že sa rozhodla ísť smerom dozadu, nie smerom dopredu, k riešeniu problémov zdravotníctva a Slovenska, ale k riešeniu a haseniu malých drobných problémov, ktoré štrukturálne Slovensko zavedú na úplne zlú cestu. Čo si súčasná vláda zobrala z európskeho sociálneho modelu a z európskych sociálnych demokratov, je, bohužiaľ, len naháňanie aktuálnych preferencií, nič viac. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predseda Národnej rady, ja som rada, že ste sa dotkli aj otázky názorového videnia štátneho rozpočtu, teda trošku problematiky takej nadhľadovej. Je skutočne realitou, že Národná rada nie je jednofarebná. A, chvalabohu, nie je jednofarebná. A zo 150 poslancov sú rôzne skupiny spoločenského vnímania reality, vnímania prvkov európskeho sociálneho modelu, čo sa potom, samozrejme, integruje do jednotlivých politických strán. A tieto politické strany vidia nielen priority inak, lebo pokiaľ by zostavovali rozpočet, by ho zostavovali inak. Preto ich pripomienky vidím ja ako ich názor, ako by mal ich rozpočet vyzerať. Ale veľmi je neprijateľné, že tieto svoje názory tlmočia ako absolútnu neprijateľnosť rozpočtu, ktorý je predložený do parlamentu. Je realita, že väčšina je sociálne cítiacich poslancov. Ľudová strana - HZDS tiež má pilier sociálny, a preto nám takto stavaný rozpočet vyhovuje.

A ešte by som chcela k sociálnym požiadavkám opozície povedať, je skutočne pravdou, že som sa tu niekedy vyjadrila, že sa musím pozrieť na poslanca, či je to on, pretože vôbec jeho vyjadrenia nekorešpondujú s jeho postojmi v minulom období. Dvadsať zákonov pred voľbami sociálnych, po voľbách 20 sociálnych zrušených, a to... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som vyrozumel tomu, že vo svojom príhovore sa pán predseda parlamentu chcel prihlásiť nejakým spôsobom k tomuto rozpočtu a k sociálnemu štátu.

Ja sa vyjadrím k tej časti prvej, kde sa podľa mňa jednoznačne prihlásil k marxistickému pohľadu na ľavicu a pravicu. Pán predseda, to, že ľavica zastupuje pracujúcich, a to, že pravica zastupuje podnikateľov, to je čisto marxistický pohľad. Ja si myslím, že tá debata o tom, kto koho zastupuje, príde o pár bodov neskôr, keď tu budeme mať na stole pozemkový fond a spôsob, akým ho vaša strana riadila. A tam sa začneme pýtať, ako zastupovali vaši nominanti záujmy pracujúcich, ako zastupovali vaši nominanti občanov, keď miliardy uleteli, tam sa budeme veľmi podrobne pýtať. Ale budem konštruktívny, keďže ste k tomu začiatku ešte predtým, ako ste tento svoj pohľad predostreli, na to vyzvali. Ja vám ponúknem iný pohľad na ľavicu a pravicu. Pravica je podľa mňa o tom, že ľudia, ktorí preferujú pravicové hodnoty, chcú viac slobody a rešpektujú viacej zodpovednosti. Ľudia, ktorí preferujú ľavicové hodnoty, sú za väčšiu úlohu štátu a tým s patrične aj zníženou zodpovednosťou. Tá ľavicová politika, kde štát je veľký, vedie k takým absurditám napr., že vy ste sa zaviazali, že o 20 % znížite počet úradníkov v štáte. Kde je ten záväzok dnes? Nikde nie je. Samozrejme, štátna byrokracia, ktorú aj týmto rozpočtom podporujete, pokračuje ďalej.

A ďalší atribút, o ktorom ste sa vy zmienili, sú štátne dotácie úzkym skupinám. Áno, v poľnohospodárstve je štátna dotácia veľmi úzkej skupine. A odporúčam ísť do Tesca a do potravín pozrieť sa, čo stojí cena chleba vďaka týmto vašim dotáciám, vďaka tejto vašej politike. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda Národnej rady, ste uviedli viacero rozdielov medzi nami, opozíciou, a vami. Myslím, že ste neuviedli ten kľúčový. Vy používate urážky, my používame argumenty. Pán predseda, vy nie ste ani socialisti a nie ste ani ľavica. Nie ste ani socialisti, nie ste ani ľavica. Keby ste boli socialisti, tak by sa za vás nehanbili európski socialisti a neblokovali by vás už druhý rok, pretože sa usilujete stať členom európskych socialistov. No a o tom, že nie ste ani ľavica, ste podali svedectvo v tomto štátnom rozpočte, keďže výdavky na sociálne účely rastú pomalšie ako výdavky štátu alebo vládne výdavky. Takže na papieri, a kolega Mikloš to v rozprave veľmi podrobne rozobral, ste ukázali, že nie ste ani sociálne cítiaci, nie ste ani ľavica a argumenty vás usvedčujú, že nie ste ani socialisti.

Po ďalšie. Naozaj prejedáte. Ako inak nazvať fakt, keď viacej navyšujete na zvieratá, ako navyšujete na deti? Prejedáte výborne zdedenú ekonomiku. Aj malé dieťa veľmi dobre vie, že vďaka reformám ste zdedili ekonomiku vo vynikajúcom stave. No ale aké sú čerstvé tendencie? Ako kolega Frešo hovorí, no rastú ceny v obchodoch, a to nielen chleba. Všimli ste si, pán predseda parlamentu, že prvýkrát po vyše dvoch rokoch v III. štvrťroku Štatistický úrad Slovenskej republiky vykázal po prvýkrát opäť nárast miery nezamestnanosti? Však za vás začína práce ubúdať, a nie pribúdať. Aká ste vy ľavica?

No a napokon by som chcel povedať ešte toľko, že neprijali ste jediný program na znižovanie chudoby, neprijali ste jediný program na znižovanie regionálnych rozdielov a ani na exodus mladých ľudí. Takže to vaše vystúpenie bolo nepravdivé.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, vy ste takmer v každej druhej vete hovorili o sociálnom štáte. Nespomínali ste meno zakladateľa spoločnej Európy, ja ho spomeniem, bol to kresťanský demokrat Schuman, ktorý založil základy spoločnej Európy. Myslím si, že pri počúvaní vášho prejavu, dovolím si tvrdiť, sa obracia v hrobe, pretože jeho videnie a solidarita je úplne iná, než o čom ste hovorili teraz. Ako sa môžu na tento váš prejav pozerať tí, a to hlavne na tú vašu solidaritu, ja si dovolím tvrdiť, že je to falošná solidarita, vdovy, vdovci a siroty, čo včera alebo v priebehu decembra nedostanú vianočné dôchodky, pretože podľa vyjadrenia vlády neparticipovali na systéme. To je solidarita? Ako sa môžu pozerať na tieto slová tie rodiny s malými deťmi, ktorým ste nevalorizovali rodinné prídavky?

Hovorili ste aj o tých zákonoch, ktoré ste prijali v minulých mesiacoch. A hovorili ste, že sa to nejako stratilo pri tomto virvare. No my sme tieto zákony dosť citlivo preberali. Napr. sme upozorňovali pri Zákonníku práce, aké budú problémy v zdravotníctve. Niektoré nemocnice zápasia. Sú to hlavne vidiecke nemocnice, pretože je tam nedostatok lekárov a zdravotníckeho personálu. Takisto sa ozývajú teraz cestári. Už vyslovene povedali, že nebudú môcť zvládnuť zimnú kalamitu práve kvôli Zákonníku práce. A myslím si, aj moji kolegovia to hovoria, ja to len spomeniem, že ani v tomto rozpočte a ani v tých zákonoch, ktoré boli prijaté, ste nič nespravili pre to, aby sa znížili regionálne rozdiely v Slovenskej republike. Takže jedno je hovoriť v každej druhej vete o sociálnom štáte, druhé je hovoriť o solidarite a potom sú zákony, ktoré prijímate.

Spomenuli ste aj zníženie DPH na... (Vystúpenie prerušené časomierou.)