A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa prihlásil pán poslanec Pado. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A pán poslanec Pado má slovo, nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ja som nechcel, aby tu bola inflácia vystúpení na tú istú tému s rovnakým obsahom, a preto len chcem podporiť aj pána poslanca Lipšica, ale predovšetkým moju kolegyňu Žitňanskú, pretože na pána Lipšica reagovať nemôžem.

Som toho istého názoru, že príslušníci ozbrojených zložiek by mali byť pod jurisdikciou vojenských súdov, pretože ich, teda zrušenie tohto zadelenia by mohlo znamenať dvakrát negatívne posudzovanie, ja nechcem dopredu hovoriť, že by to tak bolo, alebo nie. Ale je tu nebezpečenstvo, že vďaka určitým väzbám na územie, keďže budeme mať 54 obvodných súdov, by mohlo ovplyvňovať negatívne rozhodovanie, raz preto, že by mohla byť snaha zakrývať niečo, a na druhej strane zase opačne kvôli pôsobeniu policajtov by mohla byť snaha im vrátiť ich konanie. Samozrejme, policajti v zmysle zákona majú určité právomoci, ktorými môžu obmedzovať ostatných občanov, a to by mohlo byť niekedy vrátené.

Takže súhlasím s tým, čo bolo povedané a poslanecký klub SDKÚ určite nepodporí tento pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na pána poslanca Pada? Nie. Takže ako posledná vystúpi v rozprave k tomuto bodu pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, vážené kolegyne, skôr než prejdem k meritu veci, vzhľadom na to, že som pri mikrofóne, nedá mi nereagovať na vystúpenie, reakciu pán poslanca Lipšica.

Moja faktická poznámka sa začala tým, že k meritu veci sa vo faktickej poznámke nevyjadrujem, pretože som bola prihlásená do rozpravy, a k meritu veci budem mať tu miesto a priestor sa vyjadriť. Jasne som uviedla, že som sa vyjadrila len k spôsobu. Takže opätovne protestujem, nielen v spôsobe, ako ste reagovali a označili pána poslanca Kovarčíka za vinníka, ale aj protestujem proti spôsobu, ako ste napadli moju faktickú poznámku a implementovali ste mi niečo, k čomu som sa nevyjadrila. Pretože na začiatku som uviedla "k obsahu sa nevyjadrujem". A vaša reakcia bola, že ako ministerka, ako podpredsedníčka vy toto legislatívne podporujete? Vôbec som sa k tejto otázke vo faktickej poznámke nevyjadrila!

Preto si, vážený pán poslanec, vyprosujem toto vaše konanie a až budete nabudúce takto konať, dám vás pred disciplinárnu komisiu. Pretože opätovne hovorím, že prestupujete Rubikon slušnosti. Ja som hlboko presvedčená, že ani jeden poslanec vo vzťahu k inému poslancovi, keď dá svoj návrh, nemožno označiť za vinníka, pretože je to názor poslanca a ostatní poslanci majú právo pri hlasovaní vyjadriť súhlas alebo nesúhlas, poprípade sa vyjadriť, či s tým návrhom súhlasia, alebo nesúhlasia. Ale nie ho označovať za vinníka. Na tomto si trvám a toto si mienim obhájiť kdekoľvek a kedykoľvek.

Pokiaľ ide o problematiku, ku ktorej sa tu vystupovalo, prediskutovalo, myslím, že v ústavnoprávnom výbore som jasne povedala názor a je veľmi zrejmý širokej verejnosti, že už dlhé roky presadzujem reorganizáciu, teda myšlienku zmeny systému súdnictva, prerozdelenia kompetencií a vytvorenia špeciálneho správneho súdnictva a aj riešenia týchto otázok v rámci tých zmien, ku ktorým by sme sa už mohli začať vyjadrovať a na ktorých by sme mohli pracovať.

Ďalej. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla svoj pozmeňujúci návrh, kvôli ktorému by som, teda ktorému by som sa chcela teraz venovať. Všetci vieme, že problematika azylu patrí medzi problémy historicky nemajúce veľkú tradíciu v našej legislatíve. Ďalej vieme, že v minulosti azyl predovšetkým bol realizovaný alebo túto problematiku sme spájali pred rokom 1989 s našimi občanmi, ktorí ilegálne opustili štátne hranice a uchádzali sa o azyl v zahraničí. Dnes sme krajinou, ktorá poskytuje azyl tým, ktorí majú, stručne povedané, horúcu a nebezpečnú pôdu doma, vo svojej vlasti, z politických dôvodov.

Ja si myslím, že je vysoko humánne takýmto ľuďom poskytnúť pomoc, a preto si skupina poslancov, ktorých je viac ako požadovaný počet pre takýto návrh a ktorí sú hlboko presvedčení o tomto legislatívnom návrhu, že by mohol prispieť k zlepšeniu situácie tých, ktorí skutočne ten azyl potrebujú. Viem sa vžiť do psychiky človeka, ktorý spĺňa podmienky pre azyl a musí neraz dlhšie obdobie ako aj rok čakať pri realizácii opravných prostriedkov a hlavne na súde, súdnom preskúmaní svojej žiadosti, či skutočne mu bude vyhovené, alebo nebude vyhovené.

Preto dovoľte, aby som uviedla a prečítala svoj pozmeňujúci návrh a to je bod, v bode 1, kde uvádzame, že v čl. I bod 28 znie: § 21 vrátene nadpisu znie:

"Preskúmanie rozhodnutia

(1) Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, odňatí azylu okrem rozhodnutia podľa § 15 ods. 1 písm. i) o nepredĺžení doplnkovej ochrany a zrušení doplnkovej ochrany okrem rozhodnutia podľa § 15b ods. 1 písm. d) možno podať opravný prostriedok na súd do 30 dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. To neplatí, ak ide o rozhodnutie o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatie azylu podľa § 15 ods. 3 a 4 a zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny." Toto je v podstate súčasná platná právna úprava.

"(2) Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, možno podať opravný prostriedok na súd do siedmich dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

(3) O opravnom prostriedku podľa odsekov 1 a 2 rozhodne krajský súd do 90 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.

(4) O odvolaní proti rozhodnutiu podľa odseku 3 rozhodne odvolací súd do 60 dní od predloženia vecí odvolaciemu súdu."

Bod 2. V čl. I vypustiť bod 29.

Doterajšie body 30 až 52 označiť ako body 29 až 51.

K tomuto legislatívnemu návrhu chcem uviesť, že bol prerokovaný na ústavnoprávnom výbore za prítomnosti zástupcu ministerstva vnútra a za prítomnosti riaditeľa pána Priecela, ktorý vlastne má, môžem to stručne povedať, pod palcom tieto problémy. Predmetný legislatívny pozmeňujúci návrh bol prerokovaný s legislatívcami ministerstva vnútra tak, aby príslušné paragrafy všetko boli v systémovej súvislosti s platným právom, do ktorého by mali pôsobiť.

V podstate by som chcela uviesť, že tento legislatívny návrh skráti konanie o azyle a bude to mať jednak vnútroštátny pozitívny aspekt a hlavne bude mať pozitívny aspekt na žiadateľov, tých žiadateľov, ktorí dôvodne žiadajú o azyl, pretože lehota, keď sú v tzv. neistote, či im bude vyhovené, alebo nie, by sa mohla skrátiť a konanie by sa mohlo urýchliť. V prípade prijatia tohto legislatívneho návrhu by to malo tie dopady, ktoré som pred chvíľou uviedla.

Ďalej by som požiadala, aby bod 1 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie vzhľadom na predložený tento legislatívny návrh.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na pani poslankyňu Tóthovú sa hlásia pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Chcem povedať najskôr k tomuto návrhu, že vecne je na diskusiu, ale neviem, či je dobré takú pomerne významnú zmenu robiť v druhom čítaní. Aj keď súvisí s návrhom zákona, či by nebolo rozumnejšie o tom minimálne dohodnúť sa na výbore, že to ešte prerokujeme vo výbore raz. Ale prosím. Ale dve poznámky.

Pani kolegyňa, no tak sa vyjadrite k tomu návrhu pána poslanca Kovarčíka obsahovo. Tak sa k nemu vyjadrite. Mali ste šancu. Nepovedali ste k tomu ani jedno slovo. A ja budem pozorne sledovať vaše hlasovanie. Budem ho pozorne sledovať, čo s tým urobíte. To je po prvé.

Po druhé. Pani poslankyňa, ak si myslíte, že mám byť disciplinárne stíhaný, dajte podnet. Dajte ten podnet. Nevyhrážajte sa mi. Na mňa vyhrážky neplatia.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani profesorka Tóthová hovorila o tom... (Vypnutie mikrofónu.) Tak, už som naspäť, dobre. Pani profesorka... (Reakcia z pléna.) Áno.

Pani profesorka Tóthová hovorila o tom, aké má predstavy aj o iných zmenách v právnom systéme Slovenskej republiky. Aj povedala, čo by chcela. Ale ja si osobne myslím, že nemožno zmeny v právnom systéme a v takých zásadných otázkach, ako je jurisdikcia vojenských súdov, robiť spôsobom, ktorý je netradičný a naozaj, je síce zákonný, ale netradičný a v tomto prípade aj škodlivý. Myslím si, že pri takých závažných veciach, ako je tento pozmeňujúci návrh, treba o nich dlhšie rokovať, treba o nich hovoriť, čo to prinesie pre spoločnosť, ktorá je v tejto chvíli podľa mňa rozhodnutá alebo presvedčená o tom, že treba veľmi prísne trestať policajtov, ktorí spáchali trestné činy - a tých trestných činov v poslednej dobe bolo veľmi závažných a veľmi ťažkých veľmi veľa.

Po druhé. (Vypnutie mikrofónu.) Ja neviem, zas som bol na chvíľu vypnutý, to čo sa deje? To je technická chyba alebo čo? (Reakcia z pléna.) Ale nie úmyselne. No tak ja naozaj budem, poprosím potom dve minúty, lebo chcem k pánovi ministrovi, teraz reagujem na pani poslankyňu Tóthovú, ale chcel by som sa opýtať na jeho názor na ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka, lebo si myslím, že ako minister vnútra má právo a povinnosť sa k nemu vyjadriť. Tak ho pekne poprosím na koniec o jeho vyjadrenie.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Chcem len povedať, že ďakujem za faktické poznámky.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu... Pán minister, chcete po rozprave, hej?

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ak by som mohol, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán minister bude zaujímať stanovisko k rozprave ako navrhovateľ, nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nuž k samotnej rozprave, ktorá bola tak pomenej k samotnému zákonu o azyle, tam si myslím, že s tým návrhom sa dá súhlasiť. Ja v tom nevidím žiadny nejaký zásadnejší problém aj čo do obsahu. V konečnom dôsledku sám, pán poslanec Lipšic, si pamätám, že v druhom čítaní nebolo neobvyklé meniť nejakým väčším spôsobom samotný návrh v súvisiacej podobe.

Čo sa týka článku, ktorý tu bol viackrát napadnutý, dve veci by som rád asi povedal. Ja nemám pocit, že niekto by mohol uprieť právo poslancovi taký návrh podať? Dokonca ho podal ani nie tak, ako za bývalé štyri roky sa to robilo, že úplne mimo. Podal to do článku, ktorý reálne v tomto zákone kódex otvára. Je tu článok, ktorý naozaj upravuje kódex, a do tohto článku vlastne podal pozmeňujúci návrh, takže to naozaj nie je taká strela odboku, ako boli zákazové značky v zákone o horskej službe. No to si povedzme na rovinu, pán poslanec. To je niečo naozaj iné.

A pripúšťam, že to nesúvisí. Pripúšťam, že to nesúvisí, ale napríklad je v zákone otvorený kódex a do tejto novely to urobili. Ja si nemyslím, že urobil niečo nemorálne, za niečo, nad čím ste sa tu proste poburovali asi 15 minút. Tiež si myslím, že proste nehovorím, že ste to robiť nemali. Na to právo máte. Ale myslím si, že na to mal právo aj pán poslanec.

Druhé stanovisko k samotnému obsahu, nie k forme, k samotnému obsahu toho pozmeňujúceho návrhu, toto je signifikantné pre vás. Jediné, koho ste tu spomínali, sú vojenskí prokurátori a vojenskí sudcovia, ktorí sú trikrát, štyrikrát, tu už obmedzene, tu už obmedzene ste spomínali. Nemyslím si, že existujú iné a iné súdy. Máme len jedny súdy. A tie sú nezávislé. Je tak, pán poslanec? Máme len jeden zákon, podľa ktorého sa súdi. Existujú prísnejšie a menej prísne súdy? (Reakcia z pléna.) Existujú menej prísne a prísne súdy? Neexistujú menej prísne. Ja viem, že ústava hovorí len o jednom súde. O tom spravodlivom a nezávislom. Tak to ja viem. (Reakcia z pléna.) To je podstatné! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás nekomunikovať týmto spôsobom.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Čo je veľmi dôležité, je to, že máme, že ste hovorili o vojenských sudcoch. Ale poďme sa baviť o policajtoch. Tých je 21-tisíc. Tí nemajú právo na civilné súdy? Všade v Európe sú civilné súdy. Všade v Európe nás kritizujú za to, že máme - vy ste schopný hovoriť o komunistoch, boľševikoch, o čomkoľvek, keď sa to týka nás. Akonáhle, vy ste schopný, aby celá skupina ozbrojených zložiek len preto, aby sa zachovalo 17 pracovných miest, možno viac, tak budete hýbať celou touto skupinou preto, aby ste vy si urobili dobré "esíčko", lebo tak ste to urobili v uplynulom volebnom období.

Jasne nám Európa povedala - neexistuje, ak chceme mať civilné ozbrojené zložky v tejto podobe, v podobe polície, aby boli pod vojenskou jurisdikciou. Hovorili to vtedy, hovoria to dnes. (Reakcia z pléna.) Hovoria to dnes. V každom prípade, koľko je takých štátov, koľko je takých štátov, ktoré to majú? (Reakcia z pléna.) To ale je pre gendarmerie a pre karabinierov. Tak potom aspoň neklamte, pán poslanec! (Reakcie z pléna.) Skúste neklamať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, pán minister. Pán minister...

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ale to sú karabinieri. Pán poslanec, polícia, talianska polícia je pod vojenskými súdmi?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, ak mám upozorňovať poslancov, poprosím aj vás. Ale aj vás upozorňujem na to, aby sme korektne rozprávali.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja hovorím korektne. Ja hovorím o tom, že talianska polícia pod vojenskou nie je. Karabinieri áno, ale karabinieri sú vojaci. Ale to isté, aj gendarmerie sú vojaci. Tak si to nepleťme. Nepleťme si dve veci.

Pre mňa je neprípustné, pre mňa je neprípustné, aby sme nakladali s políciou len preto, lebo chceme zachrániť niekoľko pracovných miest. Treba si uvedomiť, keď sa chceme baviť o vojenských súdoch, veľmi si vážim prácu vojenských sudcov a veľmi si vážim prácu vojenských prokurátorov. Ale jednoducho nemôžeme napĺňať ich prácu len tým, aby sme ich zachránili. Nájdime iný spôsob. Nájdime spôsob, pre ktorý to bude fungovať. Z môjho pohľadu hovorme o policajtoch, lebo tých sa to týka. Hovorme o ostatných príslušníkoch ozbrojených zložiek. O tých totižto ide v tomto prípade.

A preto si nemyslím, že je vhodné obviňovať jednotlivých poslancov, ktorí dajú návrh do zákona, do otvorenej časti trestného kódexu, návrh, ktorým ho menia. Môj názor je, že ja s tým súhlasím. Môžete o ňom hlasovať, môžete to urobiť spôsobom, pre ktorý sa rozhodnete, že budete osobitne hlasovať a nesúhlasíte s ním. Ja len hovorím, s obsahom principiálne súhlasím. Myslím, že polícia a ostatné nemajú čo byť pod vojenskými súdmi. Je to civilný zbor, ktorý má civilnú kontrolu a má byť pod civilnými súdmi. Čisto z tohto praktického hľadiska.

A keď sa bavíte o prísnejších a neprísnejších trestoch, pán poslanec Miššík, so všetkým s vami súhlasím v mnohých prípadoch právne. Ústava nepozná prísnejší a menej prísnejší súd, ako nepozná horšie a lepšie porušenie jedného a toho istého zákona. Povedali ste, že chcete prísnejšie tresty pre policajtov. (Reakcia z pléna.) Prísnejšie. Pustime si záznam. Prísnejšie tresty pre policajtov. Čo najprísnejšie potrestanie. Znamená to, že civilné súdy netrestajú dostatočne prísne? Čiže obviňujeme civilné súdy, že civilné súdy nepoznajú Trestný zákon a že odpúšťajú niečo navyše? Chceme prerušiť väzby? O. K. Dajme principiálne vylúčenie súdu, v ktorom policajt pôsobí. Musí sa sudca vylúčiť, prípadne celý súd, v ktorom policajt v obvode pôsobí. Ja s tým problém nemám, ale pod civilnými súdmi. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, páni poslanci, páni poslanci, poprosím vás, pán minister má záverečné slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja sa snažím vyjsť v ústrety... (Reakcie z pléna.) Ja som sa ešte snažil vyjsť v ústrety, že poviem, že môžeme nájsť cestu, ktorou sa to dá vyriešiť, a hneď na to začnete útočiť, či som ja dal. Ja hovorím o tom (reakcie z pléna), ja hovorím o tom, že pán poslanec dal návrh, na ktorý má legitímne právo, hovorí o policajtoch, hovorí o tom, že si myslí to, čo hovorí aj Európa, že polícia má byť pod civilnými súdmi. Nato bez akýchkoľvek problémov, a to je vaša pracovná metóda - zaklamete, talianski policajti sú pod vojenskými súdmi. Ale veď to nie je pravda! Francúzski policajti sú pod civilnými - to nie je pravda! Nesmieme si pliesť proste dojmy s pojmami. Jednoducho jedna vec sú gendarmerie a jedna vec sú policajti. Dve rozdielne veci. Takže to je podstatné.

Čiže ja hovorím, že s obsahom súhlasím. Nemyslím si, že polícia má byť pod vojenskými súdmi. Na druhej strane áno, chceme otvoriť debatu o vojenských súdoch. Otvorme ju! My hovoríme len o policajtoch. Ja hovorím o policajtoch. Som minister vnútra. Priznávam, priznávam, pán poslanec, že sa urobili chyby, ktoré sa stali v poslednom čase a nakopili sa na jednom mieste, ale neviem o tom, že by to boli trestné činy. O tom neviem. A neviem o tom, že by sa stali nejaké v poslednej dobe závažné trestné činy. Viem, že ich spáchali bývalí policajti. Tí by aj tak pod jurisdikciou vojenských súdov neboli. (Reakcie z pléna.)

Pani poslankyňa, chápem, že sa vám nepáči, že hovorím. Ja tomu rozumiem. (Reakcie z pléna.) Akonáhle... Ale, páni poslankyňa...

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás...

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: ... chcete mi diktovať, kedy mám hovoriť? Mám...

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím...

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Mám sa vzdať práva na záver hovoriť? Buďte taká láskavá, rešpektujte to.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosím o pokoj. (Reakcie z pléna.)

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Tak správajte sa slušne. Čiže poprosím to, poprosím to, že hovorme objektívne o tých veciach, bez toho, že by sme tam chceli dávať emócie. Áno, sú chyby. My si ich priznávame. Máme plnú kontrolu, výbor si ma predvolal, riešili sme všetky veci podrobne. Každý z pánov poslancov vyjadril svoj názor a dá sa povedať, že s mnohými z nich som súhlasil. Čiže, ale toto boli porušenia v tom, by som povedal, v správaní smerom k ľuďom, smerom k tomu, ktoré ešte nebolo trestným činom. Lebo nie každé konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, je trestný čin. Toto sú veci disciplinárne, ktoré si doma musíme vyriešiť, pretože sú ešte veci priestupkové, ktoré riešime v rámci ministerstva. A tam súhlasím aj s kontrolou, aj s tým všetkým, že sme porušili proste určité pravidlá, ktoré sa majú diať.

Ale v prípade samotných konaní - totižto súdy skončia mnohokrát, ja nehovorím, že sú tam chyby alebo nie sú chyby v rámci toho konania pri vojenských súdoch, ale strašne veľa prípadov mám, kde naozaj po 5-6 rokoch mám uviesť policajta späť do práce, pretože bol nevinný. To sú zásadné problémy. Skončil v práci, skončil všade len preto, pretože neviem, či vždy to bolo posudzované niekým, kto to robí pravidelne a vie presne, o čom hovorím.

To znamená, že súdy, ktoré sú na Slovensku civilné, sú bezpochyby odborné. Bezpochyby súdia rovnako. Bezpochyby. Nemôžeme žiadny z nich obviniť, že by mal menšie alebo väčšie sklony. Ústava hovorí jasne, nemôže nikto dopredu prejudikovať, že bude nespravodlivý. Z tohto dôvodu sa vyjadrujem k návrhu pána poslanca Kovarčíka, že je dobrý. Že je dobrý a ja s ním súhlasím.

Nečítal som tam, pán poslanec, že by tam bolo napísané zrušenie vojenských súdov. Nečítal som to tam a nie je to tam. To znamená, že v tomto prípade to tam napísané nie je. Vy proste, tak ako obyčajne, veštíte proste z gule. Ja tam nečítam zrušenie vojenských súdov. Ale nič tam... (Reakcia z pléna.) Ale to ste tu predsa tu celý čas hovorili, že spoza dverí, povedali ste, že spoza dverí ideme rušiť vojenské súdy. Ja som tam čítal, že nechceme, aby polícia bola pod vojenskou jurisdikciou. To je ale predsa niečo rozličné! Súdy predsa existujú, môžu. Keby bola priama príčinná súvislosť, že odobratím polície zanikajú súdy, potom by ste mali pravdu. (Reakcia z pléna.) Nie. Len sa stane to, že zoberieme policajtov a budeme mať súdy, ktoré budú mať minimálny nápad. To sa stane. To znamená, môžu existovať? Môžu? Len sa budeme baviť o tom, či je naozaj efektívne, aby existovali. To znamená, nie je tam priamy pokyn, že akonáhle opustia policajti, zanikajú. Ani to tam nie je napísané. Poprosím vás, nebuďte demagógovia! Čítajte to, čo je v zákone. (Reakcie z pléna.) Že sa dostávame spoza dverí.

To je všetko, čo som chcel v tej veci povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove? (Reakcia z pléna.) Skôr sa ešte pýtam pána spravodajcu. Chcete vystúpiť v záverečnom slove? Nie. Takže procedurálne návrhy - pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcem vás upozorniť na § 32 zákona o rokovacom poriadku odsek 2, kde sa hovorí o povinnosti predsedajúceho urobiť poriadok v miestnosti a ďalej sa hovorí, "ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania" atď. Pán poslanec, vy ste síce, pán predsedajúci, vy ste síce raz upozornili, ale príslušný poslanec opakoval svoje výkriky proste permanentne, asi 3-krát, 4-krát a tam ste už nereagovali. Dokonca pani poslankyňa Sabolová sa pridala a povedala, no veď máme právo diskutovať. Áno, ale rokovací poriadok dáva pravidlá pre kultúrnu a slušnú diskusiu - a to nebolo! (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, vypočul som si vás, ale neviem, v čom bolo meritum vášho procedurálneho návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som chcela, pán predsedajúci, sa pripojiť k pani Tóthovej, podľa § 32 aby ste vykázali poslancov pani Sabolovú a pána Lipšica do konca schôdze. Pretože ak tu nie sú ministri, tak vtedy robia "bordel", že tu nie sú. Ak tu ministri sú, tak robia "bordel" tým ministrom. (Reakcie z pléna.) A ja si prajem, aby sa slušne chovali voči našim ministrom. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja budem mať konkrétny procedurálny návrh, nie veštenie z kariet. Ja mám procedurálny návrh konkrétny ten, aby parlament odporučil členom vlády v závažných veciach vystúpiť v rámci rozpravy. Pretože považujem, aj keď na to majú právo, po skončení rozpravy za mimoriadne zbabelé, mimoriadne zbabelé vystúpiť po skončení rozpravy so znôškou neprávd, na ktoré sa nemôže reagovať. Čiže by som navrhol návrh, aby plénum odporučilo, nemôžeme zaviazať ministrov, aby z dôvodu ich vlastnej osobnej integrity vystupovali v rámci rozpravy a nie zbabelo až po jej skončení, kde potom naozaj môžu rozprávať, čo len sa im zachce. (Ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás. Poprosím teraz, keby ste mňa na chvíľočku vypočuli. Rozprava bola ukončená. Vystúpil pán minister, pán spravodajca odmietol vystúpiť.

Pán minister, spôsob, nechcem to komentovať, ale spôsob vystupovania ministrov po rozprave, keď sa dávajú otázky poslancov, evokuje to, že tí poslanci chcú odpovedať. Tak si to láskavo spoločne uvedomme.

Rozprava k tomuto bodu bola ukončená. Ďakujem pekne pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi. Procedurálne návrhy, ktoré odzneli, neboli procedurálnymi návrhmi, v rámci zachovania korektnosti som ich nechal dohovoriť.

Pristúpime teraz k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 485 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 481.

Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, máte slovo ako navrhovateľ k tomuto návrhu zákona.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, veď bude teraz rozprava k tomuto bodu, ale ja som chcel povedať, že ja som uplynulé štyri roky bol v opozícii a pozorne som sledoval, ako vaši páni ministri vystupovali, a ja som toto od nich odpozeral. Ja som to od nich odpozeral. Mňa ste to naučili. Ja len robím, čo ste ma naučili, v tomto prípade. No, čiže ja si to veľmi dobre pamätám, že sa vždy vystupovalo po rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, skúsme sa venovať zákonu, o ktorom rokujeme.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán predsedajúci, veľmi rád.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážené dámy a páni, po uplynulé roky vždy sme hovorili o mnohých prípadoch, keď potrebujeme dobre zaplatiť policajtov, aby sme sa vyhli rôznym pochybnostiam ohľadne korupcie, ohľadne kvalitného výkonu práce, aby sme dokázali výberovým systémom lákať do polície dobre vzdelaných a dobre pripravených ľudí. Problémom však odmeňovania bolo predovšetkým to, že bolo pokrivené. Viacerí ministri predo mnou sa snažili tento systém nastavovať a dá sa povedať, že tento návrh vychádza z ich náčrtov, ktoré v uplynulom období robili, pre ktoré však ďalšie ministerstvá, predovšetkým ministerstvo financií, nie vždy mali úplné pochopenie. Čiže je tu taký, by som povedal, možno návrh, ktorý je zhrnutím možno práce 4-5 ministrov predo mnou, keď sa do definitívnej podoby dostáva ten návrh až dnes, pretože predtým, keďže, samozrejme, takáto reforma stojí svoje peniaze, nikdy nebolo možné tieto peniaze presne zohnať.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa nám uplynulý rok podarilo urobiť niekoľko opatrení a na budúci rok navrhnúť časť presunu z kapitálových výdavkov, dnes je rezort vnútra pripravený na takúto rozsiahlu zmenu v rámci odmeňovania v Policajnom zbore a včerajšie schválenie rozpočtu vlastne len tieto prostriedky na túto reformu potvrdilo.

Problém súčasného odmeňovania je v tom, že nemotivuje policajtov na neustále zvyšovanie kvalifikácie, na neustále zvyšovanie vzdelania a postup do ďalších riadiacich štruktúr. Tak sa nám stáva, že najkvalitnejší policajti nám ostatnú stáť na polceste, pretože im je pohodlnejšie pracovať v nižšej triede, pretože zarobia viac, ako keby mali vysokú školu a mali prácu o stupeň vyššie. Nie je nič výnimočné, keď, možno vám to nič nepovie, ale zmenár, keď to tak nazvem, šéf zmien tých policajtov, ktorí sú vonku na ulici, zarába viac ako riaditeľ obvodného oddelenia. Nie je to ničím výnimočným. Potom, samozrejme, nedonútim kvalitného policajta na to, aby si urobil vysokú školu a išiel slúžiť k vyšetrovateľom a ako dobrý, znalý prostredia, v ktorom by vyšetrovateľa robil, mohol by prispieť k zvýšenej objasnenosti.

Takýchto disproporcií, takýchto pokrivení celého odmenového systému za to obdobie, keď máme viac ako 30 rôznych príspevkov, ktoré sa, a rôznych príplatkov, ktoré sa odvodzujú od rôznych čísiel, vždy dochádza k mimoriadnej demotivácii, keď to poviem najlepšie, k demotivácii ďalších policajtov. Z tohto dôvodu zavádzame naozaj prehľadný systém, ktorý neznamená primárne zvýšenie platov policajtov. To je to, čo poviem, nato, aby sme mohli zásadným spôsobom prispieť k zvýšeniu, tak by sme potrebovali výrazne, výrazne viacej peňazí, ako sme dostali. To, čo tento systém má za úlohu, je, aby niektoré príplatkové časti, ktoré boli zneužívané a neboli oprávnené, sme zrušili, rozdelili sme medzi ostatných a, naopak, mali možnosť niektoré objektívne časti zvýšiť.

V rámci pripomienok k tomuto zákonu, samozrejme, sa viackrát, viackrát stalo, že niektoré ďalšie služby začali výrazne protestovať, že polícia bude mať svoj vlastný odmenový systém. Tu by som chcel povedať, že polícia má však aj osobitný počet služieb. Žiadny iný ozbrojený zbor sa na políciu, samozrejme, nepodobá. Je jeho nejakou časťou. Keby som pomenoval Železničnú políciu, má veľmi blízko k poriadkovej polícii Policajného zboru, ktorá predstavuje len 6 000 ľudí z 21 000. Ale popritom polícia musí v jednotnej odmenovej škále mať na jednej strane aj učiteľa policajnej školy, aj vysokoškolského učiteľa Policajnej akadémie, aj jednotlivé miesta na cudzineckej polícii, na hraničnej polícii, na psovodoch, na pyrotechnikoch, na vyšetrovateľoch, na kriminalistoch, na operatívcoch, na špeciálnej technike, skrátka, obrovské množstvo služieb, ktoré žiadny iný zbor nemá. A preto musíme mať aj osobitný systém odmeňovania.

Nemyslím si, že je kopírovateľný, aj keby hneď ostatné služby sa chceli pripojiť k tejto časti, nemusí im to priniesť daný úžitok. Skôr naopak, môžu utrpieť stratu. Aj v našom prípade platí, že ten systém sa skôr zameriava na tie spodné triedy. A tie vrchné triedy majú skôr, naopak, tendenciu poklesnúť. Keby som povedal konkrétne, u prezidenta Policajného zboru to znamená mínus 14 %, u viceprezidentov, tuším, mínus až 16 %.

Veľmi podstatné je, že vlastne rušíme tzv. 13. a 14. plat, ktorý ide do základného prerozdelenia. Rušíme príplatky za soboty, nedele a sviatky, pretože väčšinou v soboty a nedele slúžievali priatelia šéfa oddelenia a tí ostatní slúžievali v tie horšie dni, pretože za soboty, nedele boli mimoriadne príplatky. Toto sa nahrádza jednotnou sumou, jednotnou zvýšenou sumou za nerovnomerne rozdelený pracovný čas. Rušia sa rizikové príplatky, ktoré boli v mnohých prípadoch dávané aj archivárom, a zavádzajú sa len v prípadoch naozaj tam, kde policajt vždy, keď je v službe, tak je vždy v priamom ohrození. A rôzne ďalšie úpravy, ktoré si bližšie môžeme predstaviť v rámci druhého čítania.

Nechcem mať dlhé úvodné slovo, a preto iba zakončím tento návrh zákona tým, že pokúšame sa naprávať nespravodlivé odmeňovanie polície tým, aby sme dosiahli kvalitnejšiu políciu, aby sme eliminovali chyby, ktoré sa nám stali aj v uplynulom období. Možno sú pre nás práve výstrahou, že chceme mať príležitosť vyberať si. Polícia nemá robiť nábor. Polícia má robiť výber. A, bohužiaľ, častokrát sme v uplynulých rokoch išli práve náborom. A myslím, že každému z nás záleží na tom, aby keď zavoláme číslo 158, prišiel k nám kvalitný, vyškolený a dobre zaplatený policajt, aby bol vždy ochotný. A od tohto štartujeme. Prijali sme už nový kariérny postup. Toto je druhá neoddeliteľná súčasť toho, aby sme mohli vypestovať kvalitný Policajný zbor, na ktorý všetci budeme hrdí.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Žiadam, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších zákonov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.

Pán predsedajúci, prosím otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Poprosím, aby ste tiež zaujali miesto pre spravodajcov.

A otváram teraz všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona hlási ústne? Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásenia sa ústne.

Slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, vyjadrím sa k dvom veciam. Vyjadrím sa jednak k podstate návrhu zákona, ale potom aj k problému, ktorý s tým súvisí, a to je aj potreba disciplíny v Policajnom zbore.

Najskôr by som povedal, že ako minister som vystupoval aj v rozprave práve preto, aby poslanci mohli reagovať. Pozrite si stenografické záznamy, dobre? Lebo tuná už rozprávame veci, ktoré sa nám skôr zdajú, ako je realita. Ja som aj pri minulom bode nepovedal, že sa navrhujú zrušiť vojenské súdy. Tak si pozrime stenografický záznam. Povedal som, že to je prvý krok k ich zrušeniu. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, že je. To všetci vieme. (Reakcia z pléna.) Ale pozrime si dobre stenografický záznam a potom diskutujme. Vtedy je to korektné a vtedy je to férové.

Potreba disciplíny podľa mojej mienky v Policajnom zbore dôležitá je. Ja som za to, aby policajti boli lepšie odmenení, lepšie vybavení, ale som aj za to, aby v Policajnom zbore disciplína bola. Vy ste spomínali, že sú prípady, keď je policajt mimo služby 5-6 rokov a potom je rozhodnutie, že bol nevinný, a máte problém, ako ho vrátiť naspäť. Áno? A prečo tie konania trvajú 5-6 rokov? (Reakcia ministra.) Nie, pán minister, na vojenskom súde sú rok a pol. To asi nie. Pretože boli na civilných súdoch. Vidíte, to je ten problém, že vy niekedy sem-tam, sa mi zdá, nehnevajte sa na mňa, skôr argument poviete, ako si ho premyslíte. Naozaj, však si pozrite štatistiky. Ja ich mám. V akých lehotách konajú vojenské súdy a v akých lehotách konajú civilné súdy? Aj o policajtoch. To znamená staré veci, čo majú policajtov ešte na civilných súdoch. Veď to nie je problém?! Ja vám to prinesiem, mám to na svojej lavici. Takže zamyslite sa nad tým, čo niekedy hovoríte.

Po druhé. Jediní, ktorí spochybňujú našu právnu úpravu, v tomto zmysle disciplíny Policajného zboru, v tomto prípade trestnoprávnej, sú policajní odborári. A keď bol návrh Trestného poriadku v parlamente, tak aj na mňa tlačili a písali listy aj z Bruselu z odborárskej centrály. A problém, ak chceme korektne diskutovať, korektne diskutovať, malo v minulosti Turecko, ktoré malo osobitné trestné kódexy na justíciu. Ale naše vojenské súdy idú podľa jedného Trestného zákona, rovnakého pre civilné súdy, a takisto idú podľa rovnakého Trestného poriadku. A skutočnosť, že gendarmarie alebo karabinieri formálne patria, formálne, teda služobnoprávne, pod rezort obrany, ale vykonávajú policajné funkcie, vykonávajú policajné funkcie, to je len formálny rozdiel. Oni vykonávajú policajné funkcie a vy to dobre viete.

Takže hovorme celú pravdu. Korektne ju hovorme. A nikdy s tým nemalo ani Taliansko problém, ani Francúzsko, ani Španielsko. Čiže O. K., diskutujme, pokiaľ možno sa dá, ešte v rámci rozpravy, diskutujme ale o tom, keď sa ten problém otvorí, otvorene a priamo. Vy rád o sebe možno máte predstavu, že ste priamy človek. A toto nie je priama úprava, to je "gaťafalš"... (Reakcia ministra.) To je "gaťafalš", treba to tak povedať. A ja oceňujem aj postoj poslancov Slovenskej národnej strany na výbore, lebo ak o tom chceme zodpovedne hovoriť, bez emócie, korektne, tak to urobme, ak taký vládny návrh príde. Ale tento štýl sa mi zdá nepoctivý a naozaj tu nejde o mňa. Ja som vojenskú síce nezriaďoval... (Reakcia z pléna.) Ale ide o tých poctivých sudcov a prokurátorov, ktorí tam sú a ktorí si zaslúžia minimálne, ak už nič iné, aby boli vypočutí. To si ja myslím - a na tom sa asi zhodneme. A mne nejde o niekoľkých vojenských sudcov a niekoľkých vojenských prokurátorov. Ide o to, aby v prípade, keď je podozrenie z trestnej činnosti policajtov, sa rozhodovalo nestranne, spravodlivo. A, žiaľ, tie prepojenia k lokálnej justícii polície sú a vy hovoríte, že nájdime iný model. Však nájdime iný model, O. K. Nájdime iný model. Navrhnite iný model, ale v tom návrhu nie je ten iný model. Dobre viete. V tom návrhu je, že by tú vec posudzoval ten miestny súd. Nie iný, ako ste vy hovorili vo svojej záverečnej reči, ten miestny. Tak hovorme korektne, hovorme naozaj o tom korektne. To by nemala byť emotívna diskusia.

Od disciplíny teraz prejdem k samotnému návrhu odmeňovania. Po prvé chcem povedať, že je fajn, že ministerstvo vnútra má jednu zo svojich priorít zlepšovanie sociálneho, finančného zabezpečenia policajtov. Ale som - a to nie je vaša chyba -, ale som znepokojený tým, že nový platový systém odmeňovania sa netýka Zboru väzenskej a justičnej stráže. A to nie je zbor, ktorý môže byť pod políciou. Nehnevajte sa na mňa. Nemôže. Naozaj v každej európskej krajine je vždy pod ministerstvom spravodlivosti, v každej. Čiže by som vás v tomto poprosil, keby ste svoje vyjadrenia korigovali s tým, že však ten zbor vy zoberiete, ostatné zbory, máte také všeobecné vyjadrenie. Áno, ale dobre, tak železničnú políciu, ja za to zahlasujem, keď taký návrh príde, ja si myslím, že nemusí byť osobitná, ale ZVJS nie.

A teraz chcem povedať, že napriek tomu, že je to zbor, ktorý je zaznávaný a ktorý v hovorovej reči nemajú najkrajšie pomenovanie, také pejoratívne skôr, tak plnia strašne ťažké úlohy a ja... Podľa mňa tí, čo sú v priamom výkone služby, určite plnia úlohy, nechcem povedať, ktoré sú ťažšie, závažnejšie, ale minimálne porovnateľné s tými, ktoré plnia príslušníci Policajného zboru. Celý život pracovať vo väzenskom prostredí medzi osobami odsúdenými pre najzávažnejšie zločiny. Neviem si predstaviť ťažší výkon práce, ale aj zodpovednejší, náročnejší, ktorý by mal byť ocenený zo strany štátu. Pretože ak policajti urobia svoju prácu, ak prokurátor urobí svoju prácu, ak súd urobí svoju prácu a máme už nie osobu nevinenú, ale právoplatne odsúdenú, tak aký by to malo mať zmysel, celé to úsilie, pokiaľ by tá osoba nebola izolovaná a tým nebola spoločnosť od nej chránená? A túto službu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. A preto akékoľvek podceňovanie jeho úlohy vnímam ako niečo, čo nie je fér.

Ja som ten zbor nezriaďoval, ale myslím si, že je dôležité, aby mal jednak spoločenskú váhu, ale aby mal aj obdobné platové ohodnotenie, ako sa navrhuje pre príslušníkov Policajného zboru. A ja v druhom čítaní budem tento návrh presadzovať a by ma zaujímal váš názor, ale aj názor možno kolegov z vládnej koalície. Lebo to, či budeme ohodnocovať všetky ozbrojené zbory, ktoré vykonávajú mnohé tiež dôležité funkcie rovnako kvalitne, alebo nie, to nie je vec tejto vlády, ani minulej, ani budúcej, na tom predsa musí mať záujem každá vláda, každý minister vnútra, každý minister spravodlivosti. A v tomto som trochu sklamaný.

Nedávno bolo vyjadrenie, ja som ho čítal pri rozpočte, generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže, nominantky ministra spravodlivosti, ktorá pred pár dňami povedala, že je situácia v zbore krízová. Ste to asi, možno zaregistrovali, že im chýbajú stovky príslušníkov, pretože nevedia, a to je fakt, najmä v oblastiach, kde už je vysoká zamestnanosť, pomerne vysoké priemerné mzdy, prilákať do zboru kvalitných príslušníkov. Predchádzajúci zákon, ktorý ste predložili, počítal s tým, že príspevok na bývanie nebudú mať príslušníci iných zborov, len polície. Sme to v parlamente zmenili naprieč politickým spektrom, aby sa to týkalo aj ZVJS, lebo aj tam je vážny problém.

A preto chcem jednak avizovať, že sa budem pokúšať získať podporu preto, aby aj Zbor väzenskej a justičnej stráže bol odmeňovaný v novom systéme, pretože tomuto zboru veľa dlžíme. Teda chcem povedať, oni nie sú na očiach ako policajti, našťastie. Strážia väznice, strážia súdy a strážia prokuratúry a slušný človek sa tam moc nepohybuje, našťastie. Ale to neznamená, že ich práca je menej významná, menej dôležitá pre našu spoločnosť, a preto avizujem, že budem navrhovať rozšírenie novej právnej úpravy aj na Zbor väzenskej a justičnej stráže. Zaujímal by ma postoj vlády, postoj ministra vnútra v tomto prípade, keďže ide o váš návrh zákona, a zdá sa mi, že to je to minimum, čo môžeme urobiť preto, pre tých, ktorí nás chránia pred najnebezpečnejšími zločincami.

Ďakujem.