A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 458 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 458a.
Návrh vlády odôvodní pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viera Tomanová. Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení je druhou právnou úpravou v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Priamo nadväzuje na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení z 5. decembra 2000, ktorá nadobudla platnosť 1. 1. 2002.
V ostatnom čase sú predmetom neustálych sťažností zo strany Koordinačného výboru Reoptántov v Slovenskej republike niektoré ustanovenia zmluvy. Podľa ich stanoviska sú zmluvou najviac poškodené osoby, ktoré presídlili na územie Slovenskej republiky po černobyľskej tragédii a na ktorej sa v prípade nároku na dôchodok vzťahuje zmluva, aj keď sa presídli ešte za platnosti dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení.
Z týchto dôvodov a najmä z dôvodu, že občanov spod Černobyľa sme pozývali a pozvali a umožnili im presídlenie na základe návrhu zo strany ešte vtedy Československej republiky, navrhujeme upraviť, aby sa obdobie poistenia získané na území druhého zmluvného štátu do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy, t. j. do 1. 1. 2002, považovali za obdobie poistenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mala osoba trvalý pobyt. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky obdobia poistenia preukázané na Ukrajine osobami presídlenými z Černobyľskej oblasti na územie Slovenskej republiky v rokoch od roku 1986 do 31. 12. 2001 by sa považovali za doby poistenia v Slovenskej republike a opačne.
Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dohodou vyslovuje súhlas Národná rada. Zároveň odporúčame Národnej rade rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Za Slovenskú republiku podpísala dohodu práce ministerka práce, za Ukrajinu podpísal minister zahraničných vecí Ukrajiny pán Jacenjuk Arsenij.
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz prosím spoločnú spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. októbra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor. Ten nedostal do 21. novembra 2007 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.
Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh dňa 14. novembra 2007, ale neprijal uznesenie, lebo návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Z uznesení výborov, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.
Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení navrhuje vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Dohoda medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Moniku Gibalovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasuje preto rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pod zemou v baniach všetkých druhov č. 45 z roku 1935 Slovenskou republikou.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 468 a správu výboru pre sociálne veci a bývanie máte ako tlač 468a.
Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby návrh vlády odôvodnila. Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pod zemou v baniach všetkých druhov č. 45 z roku 1935 považujeme za zastaraný, ktorý už neodzrkadľuje požiadavky trhu práce v súčasnom období. Nie je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v pracovných vzťahoch, a preto prichádzame s návrhom na jeho vypovedanie.
V spoločnej pozícii Európskej únie a Slovenskej republiky z roku 2001 ku kapitole Sociálna politika a zamestnanosť časť Pracovné právo a oddiel Rovnosť zaobchádzania pre ženy a mužov sa okrem iného uvádza: "Slovenská republika je viazaná Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 45, ktorý by mal byť vypovedaný, pretože nie je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania."
Na túto skutočnosť Slovenská republika reagovala zmenou príslušných ustanovení vo vnútroštátnom zákonodarstve, konkrétne v Zákonníku práce v § 161, kde sme uviedli a uviedli sme, že vypovieme Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 45 v období, kedy bude otvorený na vypovedanie, t. j. v období od 30. mája 2007 do 30. mája 2008, a preto tak činíme. Platné znenie textu § 161 Zákonníka práce v súčasnosti nekorešponduje s textom čl. 2 a čl. 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 45. Na druhej strane však toto platné znenie textu § 161 Zákonníka práce je v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 76 z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v znení smernice č. 73/2002 z 23. septembra 2002.
Súčasťou predkladaného materiálu je aj odborný posudok k vypovedaniu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 45. Zo záverov a z odborného posudku jednoznačne vyplýva, že platné právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti zamestnávania žien pod zemou v baniach nie sú v súlade s textom dohovoru, a preto je vhodné a účelné pristúpiť k jeho vypovedaniu v čase, keď je dohovor otvorený na vypovedanie. V prípade, že by Slovenská republika dohovor nevypovedala, hrozili by jej finančné sankcie zo strany Európskej únie. Vypovedanie uvedeného dohovoru nemá negatívne finančné, ekonomické ani environmentálne vplyvy a nemá ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vláda Slovenskej republiky materiál o vypovedaní tohto dohovoru prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 17. októbra 2007 a prijala k nemu uznesenie vlády č. 883/2007. Materiál bol konzultovaný v Hospodárskej a sociálnej rade, ktorá ho vzala na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Prosím znovu poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani ministerka, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorému pridelil návrh na prerokovanie predseda Národnej rady.
Výbor nedostal do 21. novembra žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 21. novembra 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto návrhom. Určil spoločného spravodajcu Moniku Gibalovú informovať Národnú radu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Správa výboru o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie z 21. novembra 2007.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 416 a informáciu o jeho prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 416a.
Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení presadzuje orientáciu zdravotníctva na prevenciu a na včasnú diagnostiku ochorení. Z uvedeného dôvodu je potrebné urobiť zmeny v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa rozširuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti, a to zaradením ďalších preventívnych prehliadok do § 2 ods. 1 zákona, ktoré budú plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Návrhom zákona sa vytvárajú podmienky, aby kúpeľnú starostlivosť absolvovalo čo najviac poistencov, ktorí ju potrebujú. Predložený návrh novej prílohy č. 6 Indikačný zoznam kúpeľnej starostlivosti rozširuje poskytovanie kúpeľnej starostlivosti tak, že niektoré diagnózy sú preradené z indikačnej skupiny B do indikačnej skupiny A, v ktorej je spoluúčasť pacienta podstatne menšia ako v skupine B. Výrazné zvýšenie dostupnosti kúpeľnej starostlivosti sa umožní aj zrušením indikačnej skupiny C a presunom jej diagnóz do skupiny B.
V návrhu zákona sa spresňuje prebratie smernice Rady 89/105 EHS z 21. decembra 1988 týkajúcej sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaradenie do pôsobnosti národných zdravotných poisťovní a zavádza sa možnosť podávať žiadosť o zmeny v kategorizácii liečiv a liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Navrhuje sa ďalej zriadenie Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre dietetické potraviny ako poradných orgánov ministra zdravotníctva posudzujúcich rozklady k vydaným rozhodnutiam o kategorizácii.
V čl. II návrhu zákona sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa diferenciácia správnych poplatkov za zaradenie liečiva a lieku do zoznamu liekov, zdravotníckych pomôcok, do zoznamu zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, do zoznamu dietetických potravín a na zmenu zaradenia liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v príslušných zoznamoch.
V čl. III návrhu zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa zmeny v ustanoveniach o predpisovaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a v ustanovení o náležitostiach lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu. Zmena je aj v ustanovení o výdaji náhradného generického lieku. Vypúšťa sa povinnosť lekárnika vydať poistencovi potvrdenie o výdaji náhradného generického lieku a povinnosť informovať o výdaji národného generického lieku lekára, ktorý liek predpísal.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Beáte Sániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.
B. Sániová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o predloženom vládnom návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 560 zo 17. októbra 2007 po prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní. Prideľuje návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený (§ 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.).
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami; uznesenie č. 270 z 13. novembra 2007. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval tento vládny návrh zákona dňa 15. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami; uznesenie č. 81 z 15. novembra 2007.
Gestorský výbor, ktorý zasadal 27. 11. 2007, prerokoval spoločnú správu výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona. Výbor neschválil spoločnú správu výborov. Z uvedeného dôvodu gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu. Táto informácia obsahuje 32 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča, aby sa o týchto 32 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo, a to o bode 1 až 23 a o bodoch 25 až 32 spoločne s odporúčaním schváliť a bod 24 vybrať na osobitné hlasovanie.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Bastrnák.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, využijem príležitosť, aby som v rámci prerokovania vládneho návrhu novely zákona č. 577/2004 Z. z. sa vo všeobecnosti na principiálnej úrovni vyjadril nielen k tejto, ale aj ďalším dvom novelám zákonov, a to k zákonu č. 576 a 578 Z. z., zároveň poukázal aj na ich niektoré konkrétne nedostatky.
Tieto vládne návrhy sú pokračovaním deštruktívnej politiky vlády v oblasti zdravotníctva a znamenajú návrat k takému obdobiu, o ktorom sa už raz dokázalo, že svojimi hodnotami a zásadami je neudržateľné. Na základe analýzy textu zákonov sa mi zdá jasné, že obsah týchto noviel sa záporne dotýkajú niektorých konkrétnych oblastí zdravotníctva. Znovuzavedením lekárskych obvodov bude totiž ohraničený jeden progresívny prvok predchádzajúceho obdobia, a to slobodný výber a slobodné rozhodnutie občanov. Takéto rozhodnutie neznamená žiadny krok vpred. Je to návrat k ideám socialistického zdravotníctva a znamená to aj oslabenie zdravotného konkurenčného prostredia. Povinné zavedenie odvodov bude, bohužiaľ, aj východiskom pre slabších lekárov a poskytovateľov, ktorí v skutočnom konkurenčnom prostredí by menej uspeli. Preto vďaka tejto zmene môže byť priemerná kvalita poskytovania zdravotníckych služieb aj nižšia.
Ďalšia zmena, na základe ktorej bude možné v budúcnosti návšteva špeciálneho lekára len prostredníctvom odporučenia od obvodného alebo všeobecného lekára, bude mať za následok navýšenie objemu administratívnej časti práce lekárov. Čiže ani tento krok nemôžem považovať za pokrokový a moderný. Toto všetko sme tu už raz mali, pričom sa celý systém neosvedčil. Lekárov znovu čaká zvýšenie administratívnej zaťaženosti, pacientov zase zvýšenie čakacej doby v ordináciách. Všetkých nás čakajú nervózne a zbytočné hodiny v čakárňach.
Ministerstvo prostredníctvom mäkkých rozpočtových opatrení akoby chcelo zlegalizovať nekontrolovateľný pohyb finančných prostriedkov. Peniaze sa znovu môžu stratiť v čiernych dierach systému. Vďaka plánovaným zmenám ani prípadné navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo nemôže znamenať reálne zlepšenie jeho výstupov. Zase sa ocitneme v období, keď zákony neslúžia záujmu pacientov ani záujmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A vďaka mäkkosti systému budeme môcť očakávať a stále častejšie a častejšie konflikty z dôvodu plytvania s finančnými prostriedkami.
Z predkladaných noviel ďalej vyplýva aj zostavenie transformácie zdravotníckych zariadení zo strany ministerstva vlády, čo je podľa nás neefektívny a záporný krok. Všetky tieto nedostatky vládnych návrhov znamenajú zmenu princípov reformy zdravotníctva, dôsledkom čoho bude rast zadlženosti, a to hlavne v koncových nemocniciach. Bez transformácie, bez nástrojov na vyvíjanie tlaku na jednotlivých členov reťazca sa vrátime do minulosti a umožňujeme plytvanie s finančnými prostriedkami. V poslednom roku sme už mohli registrovať niektoré varovné signály, keď koncové nemocnice zápasia s narastajúcimi dlhmi. Tieto vládne novely a staronové princípy znovu umožnia nekontrolovateľné pohyby finančných prostriedkov.
Vysoký počet pozmeňujúcich návrhov k týmto vládnym návrhom noviel zákonov aj z radov vládnej koalície znamená, že ministerstvo zdravotníctva nepripravilo kvalitné materiály. Pamätáme sa všetci, že súčasní vládni poslanci v predchádzajúcom období z podobného dôvodu kritizovali predchádzajúceho ministra pána Zajaca. Som zvedavý na postoj, názory a hodnotenie týchto poslancov teraz.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, z predchádzajúceho vyplýva, že poslanecký klub SMK - Magyar Koalíció Pártja predkladané vládne návrhy zákonov nemôže podporiť, nakoľko tieto návrhy en bloc neriešia problém zdravotníctva. Ďakujem vám za pozornosť.
A dovoľte mi, aby som predložil k tomuto návrhu jeden pozmeňujúci návrh, a to v čl. III v § 39 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie body 8 až 17 sa označujú ako body 7 až 16.
Odôvodnenie: Predpísanie lieku sa nemôže vzťahovať len výlučne na zmluvu osoby oprávneného predpisovať lieky na uzatvorenie zmluvy s poisťovňou, lebo to sa viaže aj na poistenca, ktorý si vybral určitú poisťovňu, ako aj poskytovateľa.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bastrnáka sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými. (Reakcia z pléna.) Pardon. Takže sa prihlásil pán poslanec Zelník. Ešte niekto? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Zelník. Nech sa páči.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, nemôžem s vami súhlasiť, že tento zákon je proti poskytovateľom alebo proti občanom. Zavedenie rajonizácie si práve naopak vynútila prax, skúsenosť z praxe. Nie je predsa možné, aby pacient chodil a doprosoval sa, kto alebo ku komu má ísť, ku ktorému obvodnému lekárovi. Ale to neznamená, že vytvorením rajonizácie sa odoberá právo občanovi a pacientovi, aby si mohol slobodne vybrať, ktorého lekára chce. Čudujem sa, že napriek vysvetleniu v zdravotnom výbore sa zase vystupuje, akoby tu bol nejaký problém. Je to, znova opakujem, je to v prospech poskytovateľov a je to aj v prospech, samozrejme, našich obyvateľov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka: Pán poslanec Bastrnák, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči.
T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem pekne. Netvrdil som jednoznačne, hovoril som, že je to ohraničený výber kvôli tomu, lebo, bohužiaľ, vieme dobre, že nie sú ďalšie pravidlá stanovené, to znamená, že na jednej strane sa to zdá byť pozitívny krok, na druhej strane, tak ako som to vysvetlil, až taký pozitívny v koncovom efekte nemusí byť. Len toľko, pán poslanec. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Bastrnák bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne. Predtým ako dám možnosť prihlásiť sa ústne, chcem sa opýtať, z tých šiestich, ktorí ste prihlásení, má niekto procedurálny návrh? Nie. Takže kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nech sa páči. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Varga, pán poslanec Haľko, pán poslanec Markovič, pán poslanec Slabý, pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Sániová a pán poslanec Markovič, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Halecký. Ešte niekto? Pán poslanec Valocký. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Posledný je pán poslanec Valocký.
A slovo má pán poslanec Varga. Nech sa páči.
I. Varga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona predložil pozmeňujúce návrhy.
K čl. III vládneho návrhu zákona pred bod 1 sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
Bod 1: V § 29 ods. 1 písm. c) bod 2 sa za slová "chémia alebo biológia a" vkladajú slová "má prax najmenej dva roky vo výrobe liekov alebo".
Bod 2 znie: V § 29 ods. 1 písm. d) bod 2 sa za slová "chémia alebo biológia" vkladajú slová "má prax najmenej dva roky v laboratóriu na kontrolu liekov alebo".
Doterajšie body 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 sa označujú ako 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9. Predložený pozmeňujúci návrh sleduje zosúladenie predpisov s Európskou úniou, čo sa týka zodpovednosti osôb za výrobu a kvalitu vo výrobe liečiv. Tam v zmysle zákona č. 140 v znení jeho neskorších doplnení je nutné, aby boli nahlasované na Štátny ústav pre kontrolu liečiv osoby zodpovedné za výrobu a kvalitu. V dnešnej dobe na to potrebujú tieto osoby atestáciu. Zákon č. 140 to rieši. Je tam nedostatok v nariadení vlády, ktoré zužuje pôsobnosť len na odbornosť farmaceut. A týmto pozmeňujúcim návrhom vlastne tie osoby, ktoré to vykonávajú, majú dostatočnú prax a sú dostatočne kvalifikované, tieto zodpovedné osoby môžu túto činnosť vykonávať a môžu byť osobami právne zodpovednými. A je to aj teda v súlade s legislatívou Európskej únie.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vargu sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Haľko a po ňom sa pripraví pán poslanec Slabý. Nech sa páči, pán poslanec Haľko, máte slovo. Stráca poradie. Ja som ho nevidela. Pán poslanec Slabý, po ňom vystúpi pán poslanec Novotný.
Nech sa páči.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy, páni, dovoľte mi, aby som navrhol bod č. 32 z predloženej informácie vyňať na osobitné hlasovanie s mojím odporúčaním neschváliť. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Slabého sa neprihlásil nikto. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný. Po ňom pani poslankyňa Sániová.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja nebudem až taký stručný ako moji predrečníci. Dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti č. 577/2004.
Na úvod chcem povedať, že predmetná novela vládneho zákona sa dotýka troch závažných oblastí, ktoré sú predmetom zákona o rozsahu. Jednak je to posilnenie prevencie a preventívnych prehliadok. Ďalej sú to nové legislatívne opatrenia v kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok. A do tretice prehodnocujú sa diagnózy v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti. Každej z týchto oblastí sa krátko dotknem a poviem svoj pohľad na riešenie, ktoré ponúka táto vládna novela zákona, a dlhšie by som sa potom pristavil pri samotnej kúpeľnej liečbe a presunutí niektorých diagnóz alebo mnohých diagnóz jednotlivých indikačných skupín. Na záver mi dovoľte, aby som podal jeden pozmeňujúci návrh a vybral niektoré body spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Takže najprv poďme k posilneniu prevencie a preventívnych prehliadok. Tu treba jasne povedať, že táto vládna novela zákona spresňuje a dopĺňa rozsah preventívnych prehliadok, rozširuje sa spektrum vyšetrení v rámci preventívnych prehliadok. V podstate s touto časťou vládneho návrhu zákona možno súhlasiť. Iste, mohli by sme pri každej diagnóze dlhšie diskutovať o tom, či je práve ten typ preventívnej prehliadky a takéto navrhnutie preventívnej prehliadky to vhodné. Ale toto sú už viac medicínske otázky, ktoré zrejme nepatria na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem ale povedať, že posilňovanie prevencie je moderný trend v orientácii zdravotných systémov v celej Európe a na celom svete. Ten moderný trend medicínsky jasne ukazuje, že včasná diagnostika a prevencia sa nám z dlhodobého hľadiska vypláca, pretože aj keď sú iniciálne náklady omnoho vyššie pri rozbehnutí týchto programov, ako sú bežné náklady na prevenciu, z dlhodobej perspektívy je návratnosť ekonomicky veľmi zaujímavá.
Treba povedať, že tu je vládny návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády. Je to ale stará téma. O tom by som chcel trochu povedať viac. Všetky vlády, ktoré sme na Slovensku mali, deklarovali posilnenie prevencie. V jej prospech hovoria, ako som už spomínal, aj medicínske štúdie a skúsenosti z celého sveta. Moderná medicína naozaj preferuje prevenciu, pretože ak včas zachytíme diagnózu, máme lepšie výsledky liečby. Takže ten benefit, outsourcing, pre pacienta je omnoho lepší.
Zaujímavé sú vždy úvodné náklady, a teda vôľa dať peniaze na prevenciu, na rozbehnutie preventívnych programov aj preto, lebo ten efekt je pomaly návratný. To znamená, efekt nie je vidieť ihneď v systéme. Krátkodobo je teda orientácia na prevenciu drahšia ako orientácia na ponechanie tej liečby, ktorú poskytujeme. Šetrenie sa naozaj vracia až v perspektíve mnohých rokov a, ako som už spomínal, je to nepomerne lacnejšie a hlavne spoločensky výhodnejšie.
Znovu sa ale musím vrátiť k tej otázke, koľko to vlastne bude stáť? Tu musím povedať, že doložka finančných vplyvov o tom nehovorí nič. Už pri vystúpení v prvom čítaní som kritizoval doložku finančných vplyvov - a naozaj znovu chcem upozorniť pána ministra na to, aby sme si hovorili pravdu v tej novele zákona. Ono nie je problém povedať, že rozbehnutie preventívnych programov nás bude stáť 1 mld. korún, 2 mld., 800 mil., 130 mil., ale napíšme to do tej doložky finančných vplyvov, lebo keď povieme, že to budú rádovo zanedbateľné položky, tak klameme samých seba.
Druhou oblasťou, ktorou sa zaoberá táto novela zákona, je presadzovanie nových legislatívnych opatrení v kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok. Podávam jeden pozmeňujúci návrh, čo sa týka zjednodušenia kategorizácie špeciálnych zdravotných pomôcok. Samozrejme, tých podnetov z odbornej verejnosti bolo veľmi veľa k tejto oblasti. Osobne som sa snažil nezasahovať do toho, pretože je výlučnou kompetenciou ministerstva zdravotníctva kategorizovať lieky a špeciálny zdravotný materiál. Ak si minister zdravotníctva myslí, že tieto opatrenia, ktoré navrhol v zákone, pomôžu k tomu, aby sme zastavili historický možno jeden z najväčších medziročných nárastov nákladov na lieky, ktorý sa pohybuje okolo 15 až 17 %, tak mu v tom držím palce. Osobne sa obávam, že tento efekt nebude taký jednoduchý. Ale je naším spoločným záujmom, aby sme efekt v tomto smere mali.
No a teraz už začnem byť veľmi kritický. Už v prvom čítaní som hovoril o tom, že prehodnotenie mnohých diagnóz v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti, presunutie diagnóz zo skupiny C, teda tých, pri ktorých si pobyt v kúpeľoch plne hradí pacient, do skupiny B, kde je čiastočná spoluúčasť pacienta, a presun diagnóz zo skupiny B do skupiny A, teda z čiastočne hradených pacientom do plne hradených zdravotnou poisťovňou, je vážny krok vo vzťahu ku kúpeľnej starostlivosti.
Vláda naozaj sľúbila v programovom vyhlásení vlády, že prijme také opatrenia, ktoré umožnia absolvovať kúpeľnú liečbu tým, ktorí ju najviac potrebujú a nemôžu si ju dovoliť. V tomto treba povedať, že ide o politické rozhodnutie, či si dnešné zdravotníctvo, dnešný zdravotný systém môže dovoliť dať na kúpeľnú starostlivosť viacej, či na to zdravotné poisťovne majú finančné prostriedky a či teda vláda má záujem smerovať výrazný objem finančných prostriedkov do kúpeľnej starostlivosti a nepreferovať povedzme jednodňovú chirurgiu alebo zdravotnú starostlivosť v nemocniciach.
Znovu ale ostáva, čiže tu rešpektujem rozhodnutie vlády, rozhodla sa takto, je to jej vôľa, ostáva znovu, vyvstáva znovu tá istá otázka, o ktorej som hovoril pri prevencii: Koľko to bude stáť? Doložka finančných vplyvov hovorí o tom, že výdavky na kúpeľnú starostlivosť sa odhadujú na sumu 28,6 až 34,4 mil. Sk pre všetky zdravotné poisťovne spolu. Už vtedy v prvom čítaní, keď sme sa zoznámili s týmto zákonom, som povedal, že toto číslo je zlé, že to budú rádovo stá milióny a možno ešte viacej, že nás doložka finančných vplyvov, a teda ministerstvo zdravotníctva zavádza.
Dámy a páni, nemusel som dlho hľadať, aby som našiel podporu pre moje tvrdenia. Dnes môžeme kľudne povedať, že zdravotné poisťovne budú musieť nájsť stovky miliónov korún navyše na vykrytie týchto zmien v indikačnom zozname kúpeľov. Významná časť peňazí, ktoré dodatočne získa rezort zdravotníctva z budúcoročného rozpočtu, tak namiesto povedzme zvýšenia miezd zdravotníkov - veľmi aktuálna téma, o ktorej vládna koalícia ešte v časoch, keď bola v opozícii, veľmi rada rečnila - pôjdu miesto zvýšenia týchto miezd možno na kúpeľnú starostlivosť. Poisťovne dnes nevedia presne vyčísliť, koľko peňazí pôjde od budúceho roka na kúpeľnú liečbu. Odhadnúť môžu iba náklady na presun pacientov z kategórie B do kategórie A. Pretože o týchto dvoch kategóriách vedia, už dneska hradia tieto kategórie, nevedia odhadnúť, aký bude nárast záujmu o kúpele, lebo určite bude. Keď nebude žiadna spoluúčasť, tak do tých kúpeľov budú pacienti chodiť radšej a viac sa do týchto kúpeľov budú snažiť dostať, nevedia odhadnúť zdravotné poisťovne, koľko ich bude stáť presun diagnóz z indikačnej skupiny C do indikačnej skupiny P, čiže z plne hradených pacientom do čiastočne hradených pacientom, a teda do tých, kde čiastočne hradí spoluúčasť zdravotná poisťovňa.
To ale už vieme, že presun diagnóz zo skupiny B do skupiny A bude len Všeobecnú zdravotnú poisťovňu stáť 162 mil. korún. Zopakujem, Všeobecná zdravotná poisťovňa odhadla, že náklady na presun diagnóz v indikačnom zozname zo skupiny B do skupiny A bude 162 mil. korún v budúcom roku. A to ešte nevie odhadnúť, koľko bude nárast záujmu o kúpele.
Takže, pán minister, nie 28,6, ani 34,4 pre všetky poisťovne, ale 162 mil. pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Oproti minulému roku, len tak na porovnanie, je to nárast o 39 % vo výdavkoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spoločná zdravotná poisťovňa odhadla tento nárast až o 50 %.
Ďalšie milióny navyše, ako som už spomínal, si iste vyžiada kúpeľná liečba pre pacientov, ktorí pôvodne patrili do zrušenej kategórie C. Keďže títo pacienti si liečenie doteraz platili sami, poisťovne naozaj nemajú reálny prehľad o ich počte ani o cene. Na jednej strane sa síce zrušením kategórie C, čo je teda ďalší dopad alebo výsledok tejto novely, keď bude schválená, vytvára predpoklad dostupnosti kúpeľnej liečby - a tu sa môžeme dohodnúť, že je to politický zámer vlády, chcú väčšiu dostupnosť kúpeľnej liečby, no prosím - pre mnohých finančne znevýhodnených poistencov. Na druhej strane však prijatie týchto zmien spôsobí nápor na finančné zdroje verejného zdravotného poistenia a ich vzájomné prerozdelenie. Čo sa bezpochyby odrazí na financovaní iných druhov zdravotnej starostlivosti.
Viete, čo to bolo, čo som teraz prečítal? To boli pripomienky Všeobecnej zdravotnej poisťovne v pripomienkovom konaní k tomuto návrhu zákona. Čiže nevymyslel som si to, čo čítam.
Návrh zrušiť kategóriu C zaťaží aj samotné kúpele. A to je teda pri takto zle spočítaných finančných nákladoch, ako sú v doložke finančných vplyvov, môžem teda predpokladať, že rovnako to nebolo odkomunikované s kúpeľnými zariadeniami. Zdravotné poisťovne totiž platia za poistencov menej, ako si za rovnaké služby platia samoplatcovia. To znamená, kúpele budú mať síce viacej pacientov, ale menšie príjmy. Dnes majú kúpele 35 % hostí, ktorým platia liečenie poisťovne, a 65 % samoplatcov. Dopad toho, že príde týchto 65 % samoplatcov prostredníctvom poisťovne do kúpeľov čiastočne hradených, dneska nevie nikto vyčísliť. Ani poisťovne, ani kúpele.
Pointou novely v tejto časti bolo teda zvýšiť dostupnosť kúpeľnej liečby pre širší okruh poistencov tým, že sa zruší skupina samoplatcov a viac-menej závažných diagnóz budú plne alebo čiastočne hradiť zdravotné poisťovne. Tu musím povedať, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vláda vyvoláva u občanov falošné očakávania. V skutočnosti totiž novela spôsobí presný opak. Na kúpele budú ľudia čakať dlhšie, pritom aj v súčasnosti sa už na nich čaká dosť. Dôvodom nie je nedostatok financií zdravotných poisťovní, ale obmedzená kapacita kúpeľov. Kúpele nebudú vedieť kapacitne pokryť vyvolaný dopyt po ich službách.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vláda tak hazardujú s pacientmi, ktorí kúpele skutočne potrebujú. Už teraz nejdem znovu filozofovať o tom ako v prvom čítaní, že ministerstvo zdravotníctva v správach, ktoré pripravovalo v priebehu jari tohto kalendárneho roku, opakovane špekulovalo o tom, že treba niektoré kúpele, predovšetkým klimatické vo Vysokých Tatrách, vyradiť z verejnej minimálnej siete. Teda netreba ich zazmluvniť, ony sa do verejnej minimálnej siete ani podľa nariadenia vlády nakoniec nedostali. Ministerstvo zdravotníctva argumentovalo tým, že ich máme veľa a že boli kapacitne pripravené pre 15 mil. obyvateľov Československa a vlastne ani nie je potreba zo strany 5 mil. obyvateľov Slovenska. Dneska môžem pokojne povedať, že tieto kúpele nám budú málo po zmene v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti.
Ešte raz chcem povedať, že v dôsledku prijatia tejto novely sa zvýši dopyt po kúpeľoch, ktoré majú limitované kapacity a už v súčasnosti sa v niektorých prípadoch čaká aj pol roka na to, aby ste do kúpeľov mohli vôbec ísť.
Paradoxne snaha vlády zvýšiť dostupnosť sa môže prejaviť naopak. Tým, že dostupnosť kúpeľov špeciálne pre občanov, ktorí sú vážne chorí a kúpeľnú starostlivosť skutočne potrebujú, sa vzdiali, pretože v kúpeľoch pribudnú pacienti s menej závažnými diagnózami. Tieto menej závažné diagnózy, a o tom som presvedčený, pritom možno v rovnakej kvalite, mnohokrát, a oveľa efektívnejšie liečiť inak než v kúpeľoch. Ide teda o neefektívne a nezodpovedné vynakladanie vzácnych zdrojov v zdravotníctve.
Skutočnosťou tejto novely je aj fakt, že sa navrhuje výrazné zmäkčenie podmienok na indikáciu pacienta do kúpeľov, ktoré spôsobí využívanie kúpeľov v neodôvodnených, resp. nedostatočne medicínsky zdokumentovaných prípadoch. Napr. sa vypúšťa povinnosť absolvovať vyšetrenie spirometrom v prípade bronchiálnej astmy a presun tejto diagnózy do indikačnej skupiny A. To znamená, poviete, že astmu máte, praktický lekár napíše, že astmu máte, pošle vás do klimatických kúpeľov do Vysokých Tatier a poisťovňa vám to celé zaplatí. Problém sa naozaj môže stať, že ten, ktorý tú astmu má a nutne potrebuje ísť do klimatických kúpeľov, nebude čakať pol roka, ale rok a pol, pretože kúpele budú zaplnené tými, ktorí tú astmu až tak celkom nemajú. Toto je dopad tejto novely.
Čiže ešte raz. Zámer môže byť správny, je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Ja nekritizujem skutočnosť, že chce vláda zvýšiť návštevnosť kúpeľov pre poistencov a chce im ekonomicky pomôcť. Paradoxne chcel som upozorniť na to, že dopad môže byť opačný, ako predpokladá ministerstvo zdravotníctva.
Dámy a páni, dovoľte, aby som k predmetnému vládnemu návrhu zákona podal jeden pozmeňujúci návrh. Máte ho rozdaný písomne v laviciach.
Po prvé. K čl. I:
1. Bod 19 sa vypúšťa.
2. V bode 25 v § 25 ods. 4 písmeno c) sa vypúšťa.
3. V bode 27 v § 26 ods. 4 písmeno d) sa vypúšťa.
Odôvodnenie: § 20 zákona č. 577/2004 Z. z. stanovuje, podľa akých kritérií je príslušná zdravotnícka pomôcka hodnotená vrátane jej liečebného prínosu, nákladovosti a bezpečnosti v rámci stanovenia terapeutickej hodnoty. Navrhujem vypustiť možnosť nezaradiť alebo vyradiť zdravotnícku pomôcku zo zoznamu zdravotníckych pomôcok z dôvodu, ktorý je uvedený vo vyššie citovanom ustanovení, pretože takýto prístup je diskriminačný a je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Ak je zdravotnícka pomôcka porovnateľná, tak ako je to zadefinované v spomínaných ustanoveniach, podľa systému úhrad, ktorý u nás platí, má byť takáto zdravotnícka pomôcka úhradu na úrovni základného funkčného typu danej triedy či podskupiny zdravotníckych pomôcok, a preto nie je dôvod vyradiť ju zo zoznamu zdravotníckych pomôcok. Výrobca môže sám zvážiť, či pri danom pomere úhrada/doplatok pacienta má zmysel zdravotnícku pomôcku uvádzať na trh a nie byť vyradený zo zoznamu zdravotníckych pomôcok ex offo. Prijatím tejto úpravy by sa pacientom zamedzilo slobodne sa rozhodnúť pre zdravotnícku pomôcku, ktorá im môže pomôcť k zlepšeniu ich zdravotného stavu alebo kvality života. Ponechanie návrhu zákona v pôvodnom znení, teda umožnenie nezaradenia alebo vyradenia zdravotníckej pomôcky z uvedených dôvodov by bolo možné považovať za úmyselné vytváranie prístupovej blokády alebo bariéry pri vstupe výrobku na trh, čo je v rozpore s platnou legislatívou Európskej únie.
Ľudskou rečou to poviem len tak, že vládny návrh zákona uvažuje s tým, aby zdravotnícka pomôcka, ktorá je omnoho drahšia, ako je úhrada, ktorú Kategorizačná komisia k danej zdravotníckej pomôcke je ochotná zaplatiť z verejných zdrojov, bola vyradená zo zoznamu zdravotníckych pomôcok. Môj pozmeňovák rieši len to, aby bola napísaná a bolo povedané, aký je podiel úhrady pacienta. To znamená, ak sa rozhodne Kategorizačná komisia, že na pomôcku ix zaplatí 5-tisíc korún, tak keď výrobca vie túto pomôcku vyrobiť za 5-tisíc korún, tak nebude doplatok pacienta žiadny, keď za 6-tisíc korún, bude tisíc korún, a keď za 15-tisíc korún, bude doplatok 10-tisíc korún. Ale nech je takáto pomôcka, keď spĺňa všetky parametre, zaradená v tomto zozname, aby sa pacient mohol sám rozhodnúť a nie, aby ju niekto vyradil len preto, lebo doplatok pacienta by mal byť veľmi vysoký. Tým pádom sa veľmi zužuje spektrum výberu zdravotníckych pomôcok.
Môj druhý pozmeňujúci návrh je nóvum, za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. IV: zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1. V § 30 ods. 1 písm. b) sa slová "odseku 3" nahrádzajú slovami "odseku 2" a v písmene c) sa slová "odsekov 4 a 5" nahrádzajú slovami "odsekov 3 a 4".
2. V § 30 sa vypúšťa odsek 2.
3. V § 30 ods. 5 a 6 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 3" a slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 7".
4. V § 30 ods. 10 sa slová "odseku 9" nahrádzajú slovami "odseku 8".
V § 57 ods. 23 písm. f) sa slová "§ 30 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 30 ods. 6".
Dámy a páni, chcem vás naozaj poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, prečítam jeho odôvodnenie. Viem, že rezonuje v tejto sále celý tento týždeň, viem, že boli oslovení aj koaliční, aj opoziční poslanci, boli oslovení slovenskými živnostníkmi, preto vás chcem poprosiť, aby sme naozaj opravili to, čo sa, žiaľ, vo vládnom návrhu zákona o ochrane verejného zdravia akosi nevydarilo.
O čo ide? Novela zákona č. 355/2007 Z. z. v § 30 ukladá uzatvoriť zamestnávateľovi zmluvu s vybranými firmami, pracovnou zdravotnou službou na svoje náklady. Takúto povinnosť ukladá v odseku 2 i fyzickým osobám podnikateľom, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby, teda naozaj remeselník, samostatne zárobkovo činná osoba, prípadne vykonávajú prácu pomocou svojho manžela a detí. SZČO však v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý v § 11 ods. 6 uvádza, že každý má slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, majú ako občania Slovenskej republiky uzatvorený právny vzťah s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle § 12 tohto zákona. Taký istý právny vzťah majú uzatvorený zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú prostredníctvom zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pravidelných preventívnych lekárskych prehliadok, výsledkom ktorých sú odborné stanoviská o zdravotnej spôsobilosti pre výkon príslušnej činnosti. Na základe toho považujeme uzatvorenie zmlúv s vybranými firmami, pracovnou zdravotnou službou za ďalšie neodôvodnené náklady pre malých živnostníkov. Ostatné body sú len legislatívnotechnické úpravy nadväzujúce na vypustenie odseku 2 v § 30 v zákone o ochrane verejného zdravia.
Dámy a páni, uvedomujem si, že tento môj pozmeňujúci návrh ide nad rámec vládnej novely zákona. Poprosím pána ministra zdravotníctva ako navrhovateľa o zhovievavosť. Nie sme schopní k tejto predloženej legislatíve, ktorú dnes máme, lepšie vyriešiť tento problém. Uvedomujem si, že nie je to optimálne riešenie, pretože vyriešili sme len samoživnostníkov. Ten problém je omnoho komplikovanejší a začína v zákone č. 124 o bezpečnosti pri práci. Čiže zrejme by si celá táto problematika vyžadovala komplexnejšiu novelu. Chcem vás ale poprosiť o to, aby sme vyriešili aspoň to, čo vieme dneska vyriešiť a vieme vyriešiť samoživnostníkov, ľudí, ktorí zamestnávajú samých seba, aby okrem toho, že pôjdu na preventívnu prehliadku k svojmu praktickému lekárovi, nechodili ešte na preventívnu prehliadku k nejakej zdravotnej službe, pretože si myslím, že je to úplne zbytočné.
Ďalej mi ešte dovoľte, aby som z informácie k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyňal na osobitné hlasovanie body 8 a 27. Bod 8 súvisí s tým, že sa do určitej miery zvýhodňuje príchod generík na trh. A bod 27 súvisí s pozmeňujúcim návrhom, ktorý podal pán poslanec Bastrnák. Čiže žiadam body 8 a 27 vyňať na osobitné hlasovanie.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, že predmetný vládny návrh zákona z dôvodov, o ktorých som hovoril, aj z dôvodov nie celkom kvalitnej pripravenosti nepodporím ani ja, ani poslanecký klub SDKÚ - DS.
Ďakujem pekne za pozornosť.