voľbu poslanca Mariána Haľka za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a jeho vymenovanie za náhradníka Stálej delegácie Národnej rady, tak ako to máte uvedené v tlači 506.

Chcem sa spýtať, či k tomuto návrhu sa niekto chce vyjadriť. Pokiaľ nie, pristúpime k hlasovaniu. A dávam teda hlasovať o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru a stálej delegácie, tak ako je to uvedené v tlači 506. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 144 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada zvolila poslanca Mariána Haľka za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a vymenovala ho za náhradníka Stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení NATO.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že chcem udržať primeraný poriadok v sále, kým budeme pokračovať v rokovaní, vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku, ak dovolíte. Po piatich minútach budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze.

A ešte procedurálny návrh pán poslanec Novotný aj predseda výboru pre zdravotníctvo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem pozvať všetkých poslancov Národnej rady do výboru pre zdravotníctvo, kde od 9.00 hodiny od rána prebieha akcia HyperDialóg, v rámci ktorej vám bude zmeraný krvný tlak, ako aj skontrolovaná hladina cukru a cholesterolu v krvi. Táto akcia bude prebiehať až do 16.00 hodiny a je to už druhý ročník. Ako sa pamätáte, začali sme minulý rok v predvianočnom období. Všetkých vás srdečne pozývam na vyšetrenie. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže prestávka, prosím.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás teda, keby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať v schválenom programe 16. schôdze Národnej rady.

Takže, ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 437 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 437a.

Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Pani ministerka, máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o minimálnej mzde vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala preveriť možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v oblasti hospodárskej, rozpočtovej, menovej a sociálnej politiky.

Za tým účelom bola na základe záverov z plenárneho zasadnutia Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky vytvorená pracovná skupina na prehodnotenie mechanizmu ustanovovania a zvyšovania minimálnej mzdy, upraveného v zákone č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, zložená zo zástupcov príslušných ministerstiev, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Taktiež boli zúčastnení zástupcovia Ekonomického ústavu, Sociologického ústavu, Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a Ekonomickej univerzity.

Návrh zákona bol 25. júla 2007 predmetom rokovania mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady a následne dňa 30. júla 2007 bol predmetom rokovania plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktorá odporučila predložený návrh zákona na rokovanie vlády a po zapracovaní pripomienok vznesených na tomto rokovaní následne na ďalšie legislatívne pokračovanie.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že predmetný návrh zákona bol vypracovaný v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi, ministerstvami a ďalšími relevantnými inštitúciami a je výsledkom dohody so sociálnymi partnermi.

Účelom tohto zákona je ustanoviť najmä

- právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

- nový postup pri úprave sumy minimálnej mzdy,

- kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy,

- mechanizmus na úpravu sumy minimálnej mzdy vtedy, ak nedôjde k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy so sociálnymi partnermi.

Navrhovaný nový spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy dáva väčší priestor sociálnym partnerom a taktiež vláde Slovenskej republiky dospieť k vzájomnej dohode o sume minimálnej mzdy. Vládny návrh zákona súčasne upravuje mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy, a to v tých prípadoch, ak by sa sociálni partneri nedohodli, a to ani na viacerých rokovaniach.

Navrhuje sa, aby dohodnutá alebo vypočítaná suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roku. Na dobu od 1. januára 2008 do 31. januára 2008 sa navrhuje ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky účinným od 1. októbra tohto roku vo výške 8 100 Sk.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Milade Belásovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o minimálnej mzde (tlač 437) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde (tlač 437) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 555 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o minimálnej mzde na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 278 zo 14. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 247 z 13. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 227 z 21. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 85 z 21. novembra 2007. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, po druhé na predloženie návrhov podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 103 z 26. novembra 2007.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa za spravodajskú správu.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Rošková. Takže budeme pokračovať ich vystúpeniami.

Slovo odovzdávam pani Vaľovej a pripraví sa pani poslankyňa Rošková.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená kolegyňa spravodajkyňa a vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som len pár slovami zhodnotila tento zákon. Myslím si, že zákon o minimálnej mzde, nie je tu veľa čo povedať, lebo je to veľmi liberálny zákon, kde sa každoročne upraví minimálna mzda a po dohode tripartity, ku ktorej došlo v Hospodárskej rade, je zohľadnená aj v dohovore, vlastne odráža aj makroekonomický vývoj v tomto štáte.

Ešte raz chcem povedať, že tento návrh vyšiel z dohody tripartitnej skupiny v Hospodárskej rade, ako spomenula pani ministerka, takže nie je mu čo vyčítať.

Dovoľte mi, pani spravodajkyňa a pani ministerka, aby som dala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde, k tlači 437, a to nasledovne: Vládny návrh zákona o minimálnej mzde sa mení takto: v § 9 ods. 3 sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. februára". Po druhé, v § 11 sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. februára"". Máte to odôvodnené v správe. A toto zohľadňuje priebeh legislatívneho procesu, kde je potrebné dodržať lehoty stanovené podľa § 87.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Roškovej.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem povedať, že riešenie otázky adekvátnej úpravy stanovenia minimálnej mzdy sa javí byť prvoradým predpokladom a podmienkou vykonávania závislej práce v sociálne stabilizovanej spoločnosti aspoň za najnižšiu možnú mieru odmeny, čo v konečnom dôsledku tiež prispieva k sociálnoprávnej ochrane obyvateľov a ich sociálneho statusu. Hlavnou podmienkou exaktne, presne nastavenia stabilnej úrovne minimálnej mzdy v podmienkach trhového mechanizmu je nielen vymedzenie hodnoty minimálnej mzdy vo forme peňažných jednotiek, ale aj identifikácie primeraného normatívneho mechanizmu, ktorý zabezpečí valorizáciu hodnoty minimálnej mzdy za vopred známych a zákonom predvídaných podmienok. Tento vládny návrh je vlastne jedným z prostriedkov, ako to môžeme dosiahnuť. A je to o to viac naliehavejšie, že doterajšia právna úprava je diskriminačná voči niektorým osobitným skupinám zamestnancov, a to zamestnancom so zdravotným postihnutím či mladistvým zamestnancom.

Chcem povedať, že prijatím nového vládneho zákona o minimálnej mzde sa ustanoví nový postup na úpravu sumy minimálnej mzdy, taktiež sa ustanoví mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy, navrhuje sa ďalej valorizačný mechanizmus minimálnej mzdy, a to tak, aby každoročne nariadenie vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roku, čo nám doteraz chýbalo.

Ďalej by som chcela zdôrazniť, že sa definujú aj kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy, pričom sa medzi ne explicitne zaraďuje aj úroveň spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve či životného minima. Nechcem vymenovávať ďalšie dôležité podporné návrhy, ktoré táto legislatívna úprava má vo svojom návrhu, ale chcem povedať, že všetky prispievajú k tomu, že sa komplexne dorieši otázka odmeňovania v pracovnoprávnej oblasti a podporuje sociálnu a právnu ochranu zamestnanosti a zamestnancov.

Preto ja tento vládny návrh chcem podporiť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Brocka, Sárközy Klára, Biró Ágnes, pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo udeľujem pánovi poslancovi Brockovi.

J. Brocka, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, dámy a páni, je to návrh, vládny návrh zákona, ktorý nevyvolá, predpokladám, ani v pokračujúcej rozprave nejaké vážne rozpory medzi opozíciou a koalíciou. Je to návrh, o ktorom si myslím, že ho podporí väčšina tejto rokovacej sály, ale nie preto, že by bol výborný, ale preto, že nezhoršuje a nie negatívne zasahuje do ekonomického vývoja a prosperity Slovenskej republiky, že nemá taký negatívny dopad, ako by mohol mať trebárs, keby sa realizovali predstavy niektorých strán v politickej súťaži. Hovorím to preto, že to, že sa tu definuje postup, ako sa má dospieť k ustanoveniu minimálnej mzdy, že to je najmä na rokovaniach tých najkompetentnejších, to znamená zamestnávatelia, zamestnanci, a že vláda do toho a ministerstvo vstupuje len vtedy, keď sa nedohodnú. Je to postup správny a v danej situácii to považujem za dobré riešenie.

Ale chcem trošku polemizovať v tejto rozprave vôbec o inštitúte minimálnej mzdy. Na jednej strane je to ako možné bagatelizovať tým, v úvodzovkách, že veď sa to týka veľmi úzkej skupiny zamestnancov, to znamená, že z tohto pohľadu by to nebola taká veľká vec. Ale chcem upozorniť, že nie každá krajina, a teraz krajina, s ktorou sa môžeme porovnávať, a to sú krajiny v Európskej únii, nemajú tento inštitút. Väčšina ho má v zákone definovaný, ale paradoxne krajiny v Európskej únii, ktoré ho nemajú, ktoré nemajú v zákone ustanovenú minimálnu mzdu, tak sú to krajiny s najvyšším ekonomickým rastom v daných podmienkach, s prebytkovými rozpočtami a s najmenším verejným dlhom - Dánsko, Švédsko, Fínsko, jednoducho nemajú takýto zákon o minimálnej mzde.

Samozrejme, že iné krajiny ho majú, je pre nás v tejto chvíli istá výhoda. Ja sa ani nečudujem, že mnohí naši mladí ľudia, ktorí si chcú privyrobiť alebo na začiatok zarobiť, keď začínajú svoju profesionálnu alebo produktívnu kariéru, takže chodia do zamestnania, hľadajú si zamestnanie v cudzine, v zahraničí a končia v Británii, v Írsku, mnoho ráz aj nekvalifikovaní s nízkym vzdelaním končia práve v týchto krajinách z jedného jednoduchého dôvodu: toto sú dve krajiny okrem Luxemburska s najvyššou minimálnou mzdou, takmer 1 400 eur minimálna mzda v týchto krajinách pri prácach, ktoré tam by domáci možno nerobili, pre mnohých, najmä zo Slovenska, znamená výraznú pomoc, ak si tam nejaký čas pobudnú a majú možnosť takýmto spôsobom a pri skromnom spôsobe života si zarobiť a možno sa im ľahšie potom štartuje doma.

Čiže Slovensko z tohto pohľadu, a tí ľudia tie miliardy nakoniec míňajú tu na Slovensku, čiže je to pozitívny prínos, že v Británii a Írsku minimálnu mzdu majú, pre nás. Ale minimálna mzda u nás skôr situáciu u nás komplikuje a to je aj v dôvodovej správe, aj pani ministerka uvádza, že minimálna mzda, v zásade je preukázané, že je to negatívny dopad na nízkokvalifikovaných zamestnancov alebo na osoby bez pracovných návykov, alebo na mladých ľudí. Áno, kvantifikovať dopad, aký to má napríklad na zvýšenie mzdových nákladov, nie je podstatné, lebo je minimálny u zamestnávateľov. Ale dopad napríklad na platenie poistných odvodov je dosť veľký a najmä u takých drobných, menších zamestnávateľov, tí, ktorí platia odvody, aj zamestnanci, z vymeriavacieho základu, ktorým je minimálna mzda. Aj keď je to rádovo 20, 30 mil. ročne, ale pre niektorých je to výrazný dopad.

Čiže vplyv na zamestnanosť u nás to má skôr negatívny, lebo sú isté druhy práce, ktoré pre niekoho má význam vytvoriť také miesto len za veľmi nízkych nákladov. Samozrejme, keď takáto možnosť nie je, to znamená, keď minimálna mzda je pre niekoho relatívne vysoká v danej situácii, tak mnoho ráz také miesto ani nevznikne. Čiže ja to považujem v našich podmienkach za jednu "zbytočnú" reguláciu navyše. Jednu zbytočnú reguláciu navyše, ktorá mnohým bude situáciu skôr komplikovať.

A ako by to malo byť? Ja si myslím, že tak ako v tých krajinách, a poučiť by sme sa mohli z tých, ktorí sú na tom lepšie, ktorí sú úspešnejší a majú viacej skúseností aj z dopadov takéhoto inštitútu, že minimálna mzda by mohla existovať, ale len v istých rezortoch, v istých oblastiach výroby, priemyslu národného hospodárstva alebo dokonca v niektorých fabrikách. Napr. v ťažkom priemysle, v automobilovom priemysle alebo môžu vám napadnúť aj ďalšie oblasti, v stavebníctve, tam napríklad minimálna mzda, ak by bola výsledkom kolektívneho vyjednávania, nech je, prosím. Tak to majú aj v Rakúsku, aj v Nemecku. Ale univerzálne minimálna mzda definovaná zákonom, si myslím, že nie je veľké víťazstvo.

Ale prosím, nie je to návrh, naozaj, ako som v úvode povedal, ktorý bude znamenať nejaký veľký zápas medzi opozíciou a koalíciou, a predpokladám, že väčšina tejto snemovne nakoniec tento návrh zákona podporí.

Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani Vaľová, péčko znamená faktickú. Poprosím, zapnite na dve minúty faktickú poznámku pre pani poslankyňu Vaľovú.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán poslanec Brocka, dovolím si s vami trošku polemizovať v určitých bodoch. Nebagatelizovala by som, ste povedali, že to je bagatelizovanie úzkej skupiny zamestnancov. No na východnom Slovensku nie je to úzka skupina zamestnancov, ktorí poberajú minimálnu mzdu.

Takisto by som chcela povedať, že povedali ste vlastne, že tie odvody na poistnom robia záťaž pre malých podnikateľov, plne s vami súhlasím. Ja som začala kedysi, keď som podnikala v roku 1999, ak si dobre pamätám, bolo 25 % odvodov celkových, vy ste to zvýšili potom v priebehu roku, myslím, 2000 na 35 %. Čiže tie odvody porástli práve za pôsobenia vlády Mikuláša Dzurindu. Ja by som povedala, že tu by bolo treba hľadať nejaké to východisko práve v tej odvodovej situácii pre podnikateľov.

Chcela by som povedať, že bola som minule na okrúhlom stole asi v dvoch okresoch, Michalovce a Humenné, kde dokonca zamestnávatelia a riaditelia učňovských škôl, doslova by som povedala, že skočili si do seba v tom zmysle, že vlastne niektorí zamestnanci, ak by mohli, alebo zamestnávatelia, tak by platili tým našim učňom alebo ľuďom, ktorí vyjdú z týchto škôl, platili by menej ako minimálne mzdy. Myslím si, že tá minimálna mzda tam, kde je nízky pracovný trh, kde sa ľudia nemôžu zamestnať, je určitou formou ochrany. A myslím si, že ešte nie sme na to pripravení, aby sme zrušili minimálnu mzdu, aby podnikatelia mohli oceňovať ľudí skutočne za ich prácu, lebo po tom, čo mám skúsenosti zo stretnutia týchto ľudí na úradoch a budem to ešte ďalej iniciovať, aby sme v celkom Prešovskom kraji takéto stretnutie urobili, sú skúsenosti také, že podnikatelia by boli schopní ísť pod minimálnu mzdu. A práve si myslím, pretože ešte mnoho, mnoho skupín zamestnancov v našom štáte využíva tento inštitút minimálnej mzdy, a nemyslím si, ešte raz, že sme na to pripravení ako Dánsko, Švédsko alebo, ako ste spomínali, Fínsko, sú to severské vysokovyspelé štáty.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, na rozdiel od vás si myslím, že inštitút minimálnej mzdy je na Slovensku potrebný. Podnikateľské subjekty z krajín Európy, ktoré ste menovali a ktoré nepoznajú tento inštitút, bez problémov ale akceptujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, pričom v týchto mnohých krajinách je to ešte náročnejšie ako u nás, pretože nemajú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa len z odvetvia, majú z regiónov, navzájom sa to križuje, a ony bez problémov tieto zmluvy akceptujú. Myslíte si, že by to bolo aj u nás takto? Ja som o tom presvedčená, že nie. Preto tento inštitút skutočne na Slovensku by mal zostať zachovaný. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za stanovisko. K faktickým poznámkam - pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Áno, začnem najprv od pani Vaľovej. Že minimálna mzda je určitou ochranou zamestnancov a spomínali ste východné Slovensko. Áno, ja s vami súhlasím, že určitá ochrana je potrebná, ale niekedy, keď tá ochrana je veľmi veľká, tak môže viesť k škodám, dokonca keby som to tak úsmevne chcel parafrázovať, tak to môže viesť k zániku civilizácie, ale to možno pri inom bode programu, pani kolegyňa.

A ak ste hovorili, že boli vysoké odvody, resp. nižšie a za Dzurindu boli vyššie, bolo to inak. Najprv, keď sme prešli na systém z daní na poistné odvody, tak 50 % boli poistné odvody z hrubej mzdy a delili sa rádovo, 1/3 platil zamestnanec a 2/3 zamestnávateľ. Dnes už to nie je ani tých 50, dnes už je to 48,6 %, presne. Je to síce o nejaké to percentíčko menej, ale je to menej, ako to bolo. Ale ak hovoríte, že by zamestnávateľom pomohlo, keby boli odvody nižšie, ja s vami stopercentne súhlasím a hovorím verejne teraz, podporím každý váš návrh, ktorý povedie týmto smerom, že navrhnete znížiť poistné odvody zamestnávateľom.

Druhá poznámka na pani Nachtmannovú o kolektívnych zmluvách, že či by to aj u nás tak bolo. Ja si myslím, že áno. Veď keď sa dohodnú dvaja na niečom, dokonca aj pri tomto vládnom návrhu zákona sa kladie vážny a ten väčší dôraz na to, že minimálna mzda bude taká, na akej sa dohodnú do 15. júla podľa zákona sociálni partneri bez vlády. Čiže ak... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, čas na odpoveď na faktické poznámky uplynul.

Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem obednú prestávku. Poobede pokračujeme o 14.00 hodine vystúpeniami pani poslankyne Kláry Sárközy a Ágnes Biró. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V rokovaní pokračujeme druhým čítaní o vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 437 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 437a. Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona odôvodnila. Nech páči, pani ministerka, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Už je rozprava? Ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, pretože kolega, ktorý viedol doobeda, mi tu nenechal poznámky.

Takže budem pokračovať, ako som už ohlásila, v rokovaní o vládnem návrhu zákona o minimálnej mzde. Áno. Takže teraz by mala vystúpiť v rozprave pani poslankyňa Sárközy a po nej pani poslankyňa Biró.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, ctené auditórium, dovoľte mi vyjadriť sa v krátkosti k predloženému návrhu, predloženému vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde.

Dovoľte mi krátku citáciu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z augusta 2006: "Vláda sa zaväzuje postupne zvyšovať minimálnu mzdu, zároveň preverí možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v oblasti hospodárskej, rozpočtovej, menovej a sociálnej politiky. Osobitne sa bude zaoberať využívaním tohto inštitútu ako referenčnej veličiny na účely plnenia podľa iných zákonov."

Máme pred sebou novelu zákona o minimálnej mzde. Mohla by som povedať, že s niektorými časťami tohto návrhu zákona môžem súhlasiť. Pani ministerka, viete veľmi dobre, že je 42 zákonov, ktoré sú napojené na inštitút minimálnej mzdy. Vy ste sa vyjadrili v tom zmysle, že ten nový vládny návrh zákona bude počítať aj s touto alternatívou. Citujem vás: "Bude treba odpojiť od minimálnej mzdy niektoré finančné platby, myslíme tým na živnostníkov, ktorí zarábajú veľmi málo. Treba urobiť všetko pre to, aby sme udržali vytvorené pracovné miesto." Ale to nejako uvádzate, aj keď nie celkom v takomto rozsahu, aj v dôvodovej správe. Dokonca sa hovorilo, myslím si, že strana SMER to mala vo volebnom programe, že minimálna mzda sa postupne bude zvyšovať na úroveň 60 %.

Už tu doobeda bolo spomenuté, že sú veľmi vysoké odvody a práve toto odvodové zaťaženie a zmena sadzby minimálnej mzdy práve v nadväznosti na tie zákony, ktoré sú na ne napojené, pre niektorých podnikateľov bude robiť problém. Vtedy, keď Slovensko má takýto enormný hospodársky rast, by sme mohli uvažovať nad tým, že by došlo aj k znižovaniu odvodového zaťaženia, ale pán premiér povedal, že dobrý hospodársky rast by mal smerovať do infraštruktúry a nie do znižovania odvodov a daní. Jednoznačne v súčasnosti odvodové zaťaženie nehodláme meniť, to je už vaše vyjadrenie. No nemôžem súhlasiť ani s vyjadrením pána premiéra, ani s vaším vyjadrením, pani ministerka, pretože odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké. My sme už doobeda počuli, že je to preto, lebo to zvýšila druhá Dzurindova vláda, ale táto vláda je pri moci už vyše roka aj pol. Myslím si, že keby niečo chcela v tejto oblasti spraviť, tak už by k tomu mohlo dôjsť.

Moja otázka v tejto súvislosti je, pani ministerka, či a keby môžeme čakať, že sa odpoja od minimálnej mzdy tie veličiny, o ktorých som tu pred chvíľou hovorila. Či sa niečo robí v tej veci, aby bol jednotný výber odvodov cez daňové úrady, pretože začali sme o tom hovoriť s veľkou novelou zákona o sociálnom poistení v roku 2006. Teraz, keď v Sociálnej poisťovni sa zvyšuje správny fond, okrem iného aj kvôli informatizácii systému, samozrejme, aj kvôli zavedeniu eura, myslím si, že je vhodná príležitosť na to, aby sme o tomto hovorili aj naďalej, a, samozrejme, aj v súvislosti so zdravotnými poisťovňami. A moja otázka je, že či sa v tejto súvislosti niečo bude diať.

Dovoľte mi ešte potom, teraz citovať, ako vyzerá minimálna mzda v Európskej únii. Eurostat, Štatistický úrad Európskeho spoločenstva, uvádza rozpätie legislatívne stanovenej úrovne minimálnej mzdy v 20 krajinách. Podľa úrovne minimálnej mzdy v eurách by sa členské krajiny Európskej únie dali rozdeliť na tri skupiny. Hovorím o januári 2007. Minimálna mzda bola nižšia ako 300 eur v krajinách Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Estónsko a Poľsko. Do druhej skupiny sem s minimálnou mzdou od 400 do 700 eur patria Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Grécko. A minimálna mzda vyššia ako 1 200 eur bola vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, Írsku, Luxembursku. Len na porovnanie, január 2007 bola minimálna mzda v Spojených štátoch amerických 676 a napríklad vo Francúzsku 1 254 eur. Slovensko malo minimálnu mzdu 217 eur.

Keď zoberiem túto tabuľku, tak z tejto tabuľky vychádza, že minimálna mzda ako priemer, percentuálny priemer mzdy v národnom hospodárstve v Bulharsku je 50 %, v Írsku 52 %, v Luxembursku 51 %, na Malte 51 % a Slovensko podľa najnovších prepočtov je 34 %, ale už sa to odvtedy zmenilo podľa zvýšenia minimálnej mzdy od októbra, ak mám dobré prepočty, tak je to asi 41,5 %.

V tejto súvislosti by som dala skôr jednu filozofickú otázku, pani ministerka, alebo skôr filozofickú úvahu, či sa nediskutovalo o tom alebo či máte nejaké údaje teda zo zahraničia, že práve diferenciácia sumy minimálnej mzdy podľa priemernej mesačnej mzdy v jednotlivých krajov, aká je? Pretože úplne iná je minimálna mzda v Bratislave, teda keď to porovnáme s kúpnou silou pre Bratislavu a pre Prešovský kraj. Pretože si myslím, že práve na Slovensku sú veľké regionálne rozdiely. Chcela by som vedieť, ako to vo svete vyzerá? Či ste o niečom takomto uvažovali. Pretože keď sa dobre pamätám, vy ste niečo podobné v tlači hovorili hneď po voľbách 2006, že sú možné takéto úvahy. A či by Slovensko mohlo ísť touto cestou? Ja viem, že minimálnu mzdu poberá okolo tých 1,8 % ľudí, ale tie regionálne rozdiely, ktoré na Slovensku pretrvávajú, či vás doviedli k nejakým takýmto úvahám.

Ďakujem pekne. To bol môj krátky príspevok.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Gibalová a pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, dotkli ste sa vo svojom vystúpení odvodovej záťaže v súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy. Chcela by som poukázať veľmi konkrétne, čo znamená prijatie takéhoto zákona len pre jednu inštitúciu, ktorá poskytuje sociálne služby. Ja som si to prerátavala na základe určitých podkladov.

K celkovému počtu zamestnancov k úprave, teda týka sa 450 úväzkov, z toho úprava minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce sa bude týkať 136 zamestnancov, čo je z celkového počtu 30,22 %. Nárast mesačnej ceny práce podľa stupňov náročnosti pre takúto inštitúciu bude znamenať 76-tisíc Sk mesačne, 910 800 Sk ročne, čo je absolútna hodnota, čo je nárast ceny práce pre takúto inštitúciu 1,36 %, to je relatívna hodnota. Ak keď táto je na prvý pohľad veľmi nízka, ale pri absencii právnej istoty finančných zdrojov, ako stále upozorňujem, z VÚC-ky, je táto absolútna hodnota dosť hrozivá. Pretože ak my sledujeme veľmi dôsledne nárast minimálnej mzdy, potom musíme aj pri takýchto inštitúciách veľmi citlivo sledovať aj nárast finančných prostriedkov, ktoré zaručuje zákon z minima, ktoré sa roky a roky nevalorizovali. Čiže ja sa pozerám na to z tohto uhla pohľadu a túto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ja tiež by som v rámci tejto diskusie chcel spomenúť jeden príklad, ako minimálna mzda alebo vôbec mzda súvisí s nezamestnanosťou a zamestnanosťou. Že navzájom spolu úzko súvisia, je evidentné, je to, takto to funguje aj na Slovensku, takto to funguje aj v Európe. Kde sú mzdy vyššie, aj kde je vyššia minimálna mzda, tak nezamestnanosť skôr rastie, a kde, naopak, minimálna mzda je nižšia alebo kde nie je, tak nezamestnanosť klesá.

A jeden príklad za všetky. Nedávno Eurostat zverejnil údaj o nezamestnanosti v Európskej únii. Najnižšia nezamestnanosť je v Dánsku 2,9 %. Dánsko minimálnu mzdu nemá. Najvyššia miera nezamestnanosti v Európskej únii je stále na Slovensku, podľa údajov Eurostatu 11,2 %. Slovensko minimálnu mzdu má. Je to zjednodušenie, ale na tomto príklade som chcel len potvrdiť, že to, čo môže pre niekoho byť ochranou, pre niekoho môže byť škodlivým opatrením.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ďakujem obidvom kolegom za ich príspevok. Musím s obidvoma kolegami súhlasiť. Myslím si, že aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Gibalová, a o tom vieme všetci, žiaľbohu, nič sa s tým nedeje. A to, čo povedal pán poslanec Brocka, to je asi na dlhšiu diskusiu a myslím si, že ani tento nový zákon o minimálnej mzde, ktorý je trošičku inak postavený ako ten predchádzajúci zákon, ktorý tento zákon bude rušiť, nie je úplne taký, ktorý by sme si predstavovali, ale aj v rámci jednotlivých strán sú na túto otázku odlišné pohľady, pretože sú reprezentanti aj jednotlivých politických strán, teraz myslím hlavne pravicových, ktorí sú za úplné zrušenie minimálnej mzdy práve z toho pohľadu, ako to teraz spomenul pán poslanec Brocka, a sú takí, ktorí majú opačný názor. Myslím si, že teraz to nevyriešime, ale, žiaľbohu, to nebude riešiť ani táto nová novela zákona. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Biró, nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, ja budem mať tiež veľmi krátky príspevok. V tomto príspevku nechcem ani chváliť, ani haniť tento vládny návrh zákona práve z dôvodov, ktoré odzneli od pani poslankyne Sárközy alebo pána poslanca Brocku. Ja si taktiež myslím, že tento zákon na jednej strane, áno, ochraňuje zamestnancov, na druhej strane je práve tým, čo prispeje asi aj k čiernej práci preto, lebo sú veľmi veľké rozdiely u nás od východu na ten západ a čo je na západe úplne možné zabezpečiť, to znamená prijať minimálnu mzdu, to pre zamestnávanie na východe môže byť problémom.

Na druhej strane chcem ešte raz zdôrazniť to, čo pán Brocka povedal, že pravdepodobne nebude pre nás problém zahlasovať za tento zákon preto, lebo prináša niektoré pozitíva. Ja schvaľujem zmenu mechanizmu, ktorú prináša, schvaľujem aj to, že je, teda jej vypočítateľnosť, ako aj nový postup na úpravu minimálnej mzdy alebo väčší priestor na vyjednávanie. A takisto myslím, že je kladom aj úprava obdobia, že minimálna mzda sa nebude počítať a upravovať od októbra k októbru, ale v rámci kalendárneho roka od januára do decembra. To všetko je prijateľné.

Ale je tu jeden moment, ďalší moment, na čo poukázala pani kolegyňa Sárközy, a to je to, že na tento zákon sa viaže ďalších, a dokonca ona aj pomenovala alebo povedala číslo, že približne 42 zákonov. A minimálna mzda, či hodinová, alebo mesačná, sa začína deliť, násobiť, používa sa jej percento. Je základom na výpočet od poistného cez odmeny, doplatky, dokonca až pre pokuty. A ja by som v tomto mojom krátkom vystúpení len chcela prispieť k jej forme a jej použiteľnosti v praxi, inými slovami, chcela som a podávam pozmeňujúci návrh, aby pri výpočte základných veličín sa mohlo postupovať v praxi jednotne a nespochybniteľne. Chcem týmto návrhom predísť nedorozumeniam pri následných kontrolách, ktoré môžu postihnúť občanov fyzické osoby, zamestnávateľov, podnikateľov a - proste, aby sa predišlo nejakým ďalším zbytočným a následným problémom.

Ten môj pozmeňujúci návrh je veľmi krátky a znie nasledovne.

Po prvé. V § 2 ods. 5 sa za slová "zaokrúhľuje" vkladajú slová "matematicky".

V tomto paragrafe ide o výpočet hodinovej minimálnej mzdy.

A takisto v § 9 ods. 1 sa za slová "zaokrúhľuje" vkladajú slová "smerom nahor".

Paragraf 9 pojednáva o mesačnej minimálnej mzde.

Ešte raz zdôrazňujem, že ide len o technické a explicitné spresnenie spôsobu zaokrúhľovania, ktoré je možno nie až také významné, ale veľmi dôležité pre prax.

Ďakujem. To je všetko. A prosím vás o podporu tohto návrhu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Biró sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže pani poslankyňa Biró bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, mohla by som rozprávať na adresu pani poslankyne Sárközy o účele minimálnej mzdy. Ja som už na túto tému toho veľa odrozprávala, o minimálnej mzde v štátoch Európskej únie, na Slovensku, o histórii, vývoji minimálnej mzdy, vôbec v Československej republike a musela by som sa vrátiť ešte do predvojnovej Československej republiky, keď táto patrila k prvým krajinám, v ktorých sa právne upravila minimálna mzda pre niektoré nízkopríjmové, rizikové skupiny a podobne.

Pani poslankyňa, dovolím si povedať jednu základnú vec. Nikdy v programovom vyhlásení nebolo ani nie je, že bude 63 % z priemernej mzdy. Nezaviazali sme sa k takému, povedali ste to pred chvíľkou mimo iného, a vrátila by som sa veľmi stručne k odvodovej povinnosti podľa materiálu, ktorého vlastne pod gesciou bývalého ministra financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku bol spracovaný materiál Daňové a odvodové zaťaženie, ktorý konštatuje, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižším. Takže nebudem to taktiež ďalej rozoberať, aby som zbytočne nezdržiavala toto auditórium.

A na druhej strane si dovolím pripomenúť zásadnú vec, že hovorila som o odpojení, možnom odpojení inštitútu minimálnej mzdy od ďalších 44 zákonov, ktoré sú naviazané. Bola to práve vaša predchádzajúca vláda, predchádzajúca za uplynulých osem rokov, ktorá nič takéto neurobila. Bola to vaša vláda, ktorá tiež mohla zabezpečiť a riešiť diskrimináciu ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a odpojiť od minimálnej mzdy, resp. stanoviť tejto skupine ľudí podstatne nižšiu, odstrániť podstatne nižšiu minimálnu mzdu, ako majú zdraví ľudia. Čiže toto všetko ste mohli urobiť, neurobili ste tak.

Takže bola by som veľmi rada, keby ste nám skutočne nechali štyri roky na to, tak ako ich štyri roky máme, a v súčasnosti je už dávno ustanovená pracovná skupina, ktorá pracuje na tom, aby od inštitútu minimálnej mzdy odpojila aspoň tie právne predpisy, ktoré je možné odpojiť. Čiže ja vám môžem garantovať, že do konca volebného obdobia, tak ako sa vysporadúvame postupne s programovým vyhlásením vlády, na úseku sociálnych vecí sa určite vysporiadame.

Pán poslanec Brocka, dovolím si pripomenúť, hovorila som o tom už tiež veľakrát, tak ako som hovorila aj o tom, že na Slovensku určite by nebola výhodná regionálna minimálna mzda vzhľadom na to, že ak si vezmete aj v doložke, tak ako je to v zákone, v návrhu zákona predložené a v doložke rozobraté, tak skutočne tie regióny, je to podľa firiem tá veľkosť, veľkostná skupina, ktorá je porovnávaná, skutočne zodpovedá tomu, že regionálna minimálna mzda by vôbec nič nevyriešila.

Pokiaľ ide o odvodovú povinnosť, ešte sa vrátim k jednej veci, a to som zabudla povedať, ale pripomeniem, že s účinnosťou od 1. 1. 2004, kedy bol zavedený zákon o sociálnom poistení, síce z hľadiska percentuálneho podielu poklesol pre zamestnávateľov percentuálny podiel odvodov, bolo to minimálne o 0,6 %, ale poklesol. Mierne stúpol percentuálny podiel pre platenie odvodov zo strany zamestnancov. Ale pripomenula by som zásadnú vec, že rapídne vzrástli vymeriavacie základy v absolútnom vyjadrení, čo sa, samozrejme, premietlo aj do skutočného platenia odvodov a zasiahlo to tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov.

Ja len pripomeniem: osoba samostatne zárobkovo činná, dobrovoľne poistená, ktorá platila do 31. 12. 2003 1 120 korún, s účinnosťou od 1. 1. 2004 platila 2 150 korún. Takže je to 100-percentný nárast z hľadiska toho. A musela by som hovoriť o ďalších inštitútoch, ktoré boli zavedené a ktoré tu doteraz ani neboli v platnom právnom stave.

Pokiaľ ide ešte o jednotný výber, áno, pracujeme na jednotnom výbere a máme eminentný záujem doriešiť túto otázku. Táto otázka, samozrejme, súvisí s vybavením informačnými technológiami a so spracovaním programov tak, aby boli vzájomne kompatibilné. Viete veľmi dobre, zbytočne by sa takáto úloha alebo kompetencia dala daňovému úradu, pokiaľ by nebol informačný systém taký, aby bol kompatibilný a bol prepojiteľný. Ja už neviem odbornejšie sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť, ale je jednoznačné, že toto závisí od informačných technológií. Je možné, že do konca tohto volebného obdobia táto situácia bude vyriešená, pokiaľ ide o Sociálnu poisťovňu. Jedným z dôvodov práve riešenia a navýšenia správneho fondu okrem zvýšených nákladov z titulu prechodu na euro je, samozrejme, aj tento moment relevantný pre navýšenie odvodov do správneho fondu.

Neodpovedala som ešte na jednu otázku, a teda viacero ich je, ale od pani poslankyne Sárközyovej to zaznelo, síce aj od pána poslanca Brocku, že je minimálne množstvo ľudí, ktorí sú odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy. Treba povedať, že táto evidencia skutočne u nás neexistuje. To 1,8 % sa týka prevažnej miery právnických osôb, ale ďaleko väčšie je práve u živnostníkov, je ďaleko väčší počet ľudí, ktorí sú odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy.

Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Gibalovej, ja si ju veľmi ctím a vážim, ale predpokladám, že nechce, aby ľudia v oblasti sociálnych služieb, ktorí vykonávajú psychicky a fyzicky veľmi náročnú prácu, boli odmeňovaní horšie ako na úrovni minimálnej mzdy. A predpokladám, že o toto vám, pani poslankyňa, nejde. Ale túto minimálnu mzdu je potrebné zagarantovať a potom je potrebné vymôcť právny stav prostredníctvom vyšších územných celkov, ktoré majú poskytovať príspevky fyzickým, právnickým osobám oprávneným poskytovať sociálne služby pri splnení zákonom stanovených podmienok. A je to platná právna úprava, ktorú ste prijali vy s účinnosťou od 1. marca 2004 a následne ste opravovali prílohu č. 14 k zákonu o sociálnej pomoci od 1. apríla, myslím, 2004, ak sa mýlim, tak ma, poprosím, opravte.

Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, trvám na tom, že tento inštitút je skutočne potrebný a je na Slovensku potrebný predovšetkým pre tých ľudí, ktorí sú, a má ochrániť zamestnancov pred poskytovaním spoločensky netolerovateľne nízkej mzdy, pred poklesom mzdy pod hranicu reprodukčných nákladov, pred pádom do pásma chudoby - a to je vlastne sociálna funkcia. Okrem ekonomickej, teda v každom prípade minimálna mzda má aj svoju sociálnu funkciu.

Snáď ešte pripomeniem, že hovorila, myslím, pani poslankyňa Sárközy o tom, že minimálna mzda pri jej, náhrada, teda výška minimálnej mzdy v súčasnosti predstavuje viac ako 40 %, myslím, 40,29 %. Keď sme prišli do vlády v júli 2006, koncom júla, myslím, 28. 6. zasadala Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva. Minimálna mzda neustále klesala za uplynulé obdobie a vlastne až minulý rok sme naštartovali zvyšovanie, postupné zvyšovanie a dostali sme sa nad 40 %. Tento rok znamená minimálny pokles. Akceptovali sme dohodu sociálnych partnerov, teda dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, na úrovni 8 100 korún a mechanizmus, ktorý je stanovený v navrhnutom a vám predloženom návrhu zákona o minimálnej mzde garantuje postupné zvyšovanie pomeru. V tejto chvíli môžem povedať jedno, že v programovom vyhlásení sme si nestanovili ambíciu, aby to bolo 60 alebo 63 %, ako povedala pani poslankyňa Sárközy.

Myslím si, že som všetky tie najzásadnejšie veci, ktoré tu boli spomenuté, povedala. Ešte jedno. Dovoľte mi reagovať na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ágnes Biró s tým, že nie je možné akceptovať. Ja by som neakceptovala tento návrh vzhľadom na to, že zákon o minimálnej mzde bude uplatnený v praxi prvýkrát prakticky s účinnosťou od 1. 1. 2009. Na budúci rok vlastne bola dohodnutá minimálna mzda na úrovni 8 100 korún. Mala by platiť do 31. decembra. A pokiaľ ide o zaokrúhľovanie, toto bude predmetom iného zákona. S účinnosťou od 1. 1. 2009 prechádzame na euro a v generálnom zákone a v ďalších vykonávacích predpisoch bude presne upravené, a je už v podstate pripravený návrh, ako to bude upravené.

Ďakujem za pozornosť.