M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca Kuruca sme vyčerpali rozpravu, resp. vystúpenia poslancov v nej.

Pýtam sa navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán podpredseda. Aj pán spravodajca bude.

Pán podpredseda, máte slovo.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Keď sme pristúpili k tejto ďalšej novele, tak sme pristúpili aj preto, že prišlo ďalšie upozornenie z Európskej komisie a už tu máme na stole ďalšie upozornenie z Európskej komisie, takže v tejto oblasti je jednak Európsky parlament aktívny a v nadväznosti aj Európska komisia veľmi aktívna a my budeme musieť reagovať na mnohé odporúčania zo strany Európskej únie a Európskej komisie a v tomto súboji so zlom v tom najširšom zmysle slova treba zvádzať, samozrejme, ten súboj nielen prostredníctvom zákonov a ďalších nižších noriem, ale aj, ako tu hovoril môj predrečník, pán poslanec Kuruc, aj istými vzdelávacími a ďalšími výchovnými aktivitami, počnúc od čo najmladšieho veku, aby sme vytvorili všetky podmienky na to, že tí, čo raz budú stáť na jednej strane a budú prijímať tých druhých, aby sa k nim stavali ako rovní a vytvárali rovnosť šancí pre každého, aby pochopili, že napriek tomu, že každý z nás je iný, všetci sme predovšetkým ľudia.

Ak pán poslanec Lipšic hovoril o tom, že 20. júna sme schválili novelu tzv. antidiskriminačného zákona, áno, je to pravda, to bola reakcia na prvú pripomienku. A ja som, samozrejme, do tejto pripomienky zobral aj niektoré pripomienky širokej verejnosti z mimovládnych organizácií a sľúbil som im, a to som aj dodržal, že ďalšie pripomienky budú implementované aj do tejto novely zákona, ktorá bola už vtedy na stole. Len príprava sa nerobí tak, že za mesiac, ale polroka tvrdého rokovania, diskusií - a teda nielen v tej komisii, ktorá pracovala pri úrade vlády zo zástupcov jednotlivých ministerstiev - sporenia, hľadania ciest, ale aj s osobnosťami vedy a výskumu a právnych organizácií sme konzultovali so všetkými právnickými fakultami a navyše, sme si niektoré veci overovali aj s pánom veľvyslancom Kuchárom, ktorý teraz už pôsobí v Rade Európy, predtým tam bola Lampertová, a o tých veciach sme diskutovali. Lebo viete veľmi dobre, že aj Rada Európy pripravuje isté zadefinovanie dočasných vyrovnávacích opatrení a myslím si, že my sme v duchu a v zhode tohto zadefinovania.

Ale prosím, v minulosti sa stali chyby, a keď môj predchodca podpredseda vlády pán Csáky nemohol presadiť kvalitný antidiskriminačný zákon najmä kvôli tomu koaličnému partnerovi, ktorý teraz voči nemu vystupuje, a spôsobilo to obrovské, by som povedal, problémy vo vzťahu do budúcnosti, ktoré sú tu na stole a to sú tie pripomienky, ktoré nám prichádzajú z Európskej komisie, lebo sme nedokázali v tom predchádzajúcom období napriek tomu, že môj predchodca to chcel zrealizovať, a poznám ten pôvodný návrh jeho antidiskriminačného zákona, ho nemohol, lebo bol v takom koaličnom zoskupení a zovretí. Myslím si, že sa môžeme pozerať rôzne na tie pohľady a myslím si, že pohľad pána poslanca, exministra spravodlivosti je jeho pohľadom. Ja poznám desiatky pohľadov skvelých právnikov a my sme sa na nich takisto obracali a obrátili a tí nám v podstate odobrili tieto návrhy, ktoré sa objavujú v tomto návrhu novely antidiskriminačného zákona. Znovu opakujem, že tie tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia nie sú tentoraz, ako aj správne postrehol pán exminister, zachytené len na etnickom alebo na rasovom princípe, ale sú tam aj ďalšie veci uvedené.

A napriek tomu viete, že de facto tie dočasné vyrovnávacie opatrenia na Slovensku fungujú a už sa tu netvárme, že nefungujú v mnohých oblastiach, na rôznych úsekoch, prečo by sme ich nemali mať zavedené aj v zmysle litery zákona do našej legislatívnej normy. A myslím si, že tak, ako je to zadefinované a mám to konzultované s mnohými odborníkmi z oblasti práva a jednotlivých právnických fakúlt na slovenských univerzitách, je to možné takýmto spôsobom postaviť. Navyše sme si to prekonzultovali ešte aj v Európskej komisii, lebo ja nerobím tak, že idem do nejakého súboja bez toho, že by som si niektoré veci nevydiskutoval aj z hľadiska tých noriem, ktoré odporúča Európska komisia alebo pripravuje Európska komisia, lebo nerád by som bol, aby sme každý rok tu schvaľovali novú a novú novelu a radšej týmto mnohým veciam z hľadiska vývoja v súčasnosti v Európe aj pristupovali a, samozrejme, aj tie jednotlivé odporúčania realizovali.

Znovu navrhované ustanovenie § 8a prináša úpravu tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení. Znova opakujem, dočasných. A znova opakujem, je to pre tých, ktorí nie z vlastnej viny sa nemôžu dostať na rovnakú štartovaniu čiaru do života. A im treba pomôcť, aby sa dostali na rovnakú štartovaciu čiaru do života, dať im šancu, a potom už je na nich, ako sa tejto šance v budúcnosti uchytia, ako ju budú konkrétne realizovať.

A možno treba urobiť isté opatrenia a robilo to aj americké právo a vy, pán Lipšic, o ňom veľmi dobre viete, aké boli vzťahy vo vzťahu k černochom a k iným rasám, ktoré tam pôsobili, najmä v tom období 50., 60. rokoch a v legislatíve 70. a 80. rokoch a snažili sa vytvárať aj tú šancu. Aj tú šancu, o ktorej tu hovoríme v rámci, nazveme to u nás, dočasnými vyrovnávacími opatreniami. Opakujem, ich koncepcia bola pripravená v súlade s medzinárodnou právnou úpravou ako významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, kde sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia používané s cieľom zaručiť plné a rovnaké používanie ľudských práv a základných slobôd. A hovorím znovu, je to aj v súlade s ústavou, ale nebudem teda prejudikovať, nech rozhodne potom Ústavný súd, ak by boli problémy. A neviem, prečo sa stále niektorí právnici oháňajú dopredu Ústavným súdom ako s bičom a hovoria, že je to protiústavné. (Hlasy z pléna.) Ale takto to nebolo v predchádzajúcom návrhu zákona.

Podľa zásad obsiahnutých v medzinárodnom práve tieto vyrovnávacie opatrenia sú v súlade s princípom rovnosti a právom nebyť diskriminovaným, ak sú špeciálne opatrenia prijaté. A teraz hovorím: a) so súhlasom členov skupín, na ktorých sa vzťahujú; b) na základe jediného cieľa, ktorým je dosiahnutie rovnosti; c) dočasné; d) pozastavené, ak je dosiahnutý vytýčený cieľ. Tak je to dokumentované. A ešte nakoniec, nie sú dôsledkom neustáleho udržiavania nerovnakých alebo odlišných štandardov. Čiže sú dočasné.

A vychádzame aj z odporúčaní Rady Európy v tejto oblasti a tých konzultácií, ktoré sme mali. V súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami je nevyhnuté zdôrazniť, že pokiaľ tieto opatrenia zamerané na vyrovnávanie príležitostí spĺňajú vyššie uvedené podmienky, nejde o diskrimináciu ostatného obyvateľstva. Pri zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení totiž nejde o zlepšovanie postavenia jednej skupiny ľudí, ale o vyrovnávanie ich príležitostí s cieľom dosiahnuť de facto skutočnú rovnosť, ktorá musí existovať pri realizácii ľudských práv a slobôd. Budeme o tom hovoriť aj na zasadnutí Rady Európy, keďže máme teraz predsedníctvo a budeme sa snažiť aj o týchto veciach veľmi otvorene diskutovať.

Myslím si, a znovu opakujem, príprava bola dlhá. Pán spravodajca sám o tom hovoril, že boli takmer polroka diskusie na rôznych úrovniach využitím ako pracovníkov jednotlivých ministerstiev, tak externých organizácií, tak mimovládnych neziskových organizácií, ktorých hlas sme veľmi citlivo počúvali a snažili sme sa maximálne byť ústretoví a využiť aj tieto poznatky, ktoré majú z terénu a ktoré by bolo potrebné do návrhu novely zákona zakomponovať.

Z toho dôvodu chcem znovu zopakovať a znovu vás poprosiť, ctené dámy, vážení páni, aby sme posunuli tento návrh novely zákona do druhého čítania, aby sme vytvorili priestor na ďalšiu diskusiu v rámci jednotlivých výborov, aj gestorského výboru a, samozrejme, aj v rámci druhého čítania v pléne Národnej rady na januárovom zasadnutí v budúcom roku.

Myslím si, že tu je šanca mnohé veci vylepšiť. Ja sa nebránim tomu, aby sa skvalitňovali veci, aby sa precizovali veci, ale myslím si, že takýto zákon alebo novelu zákona Slovensko potrebuje.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za záverečné stanovisko.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi. Nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážený podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ak by nevystupoval kolega Lipšic, tak by som necítil potrebu reagovať a povedať to, čo chcem odcitovať z dôvodovej správy. Mohol to urobiť aj môj kolega, ctený pán poslanec Lipšic, ale on odcitoval, resp. hovoril o druhej strane mince.

Dovoľte mi, aby som na dôvažok toho, čo hovoril, či už podpredseda vlády, alebo to, čo a o čo sa presadzovali predstavitelia mimovládnych organizácií, odcitoval niektoré známe, aj vám možno známe fakty o dočasných vyrovnávacích opatreniach z medzinárodnej praxe. Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení slúži na dosiahnutie rovnosti a dôstojných životných podmienok, čo dokazuje rozšírená prax v množstve vyspelých demokratických štátov, čiže nie je to žiadny výmysel Slovenskej republiky. V medzinárodnom práve, ktoré je významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia zamerané na dosiahnutie de facto rovnosti pre znevýhodňované skupiny.

Podľa Výboru pre ľudské práva Organizácie spojených národov princíp rovnosti niekedy vyžaduje, aby zmluvné štáty prijali vyrovnávacie opatrenia s cieľom znižovať alebo odstrániť podmienky, ktoré spôsobujú alebo napomáhajú k udržiavaniu diskriminácie, ktoré okrem iného Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zakazuje a pakt, ktorého sme členmi i my.

Podobne aj čl. 2. ods. Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie nabáda zmluvné štáty na prijatie dočasných osobitných opatrení s cieľom zaručiť plné a rovnaké používanie ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 4 ods. 2 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín zmluvné strany sa zaväzujú, že tam, kde je to potrebné, prijmú primerané opatrenia s cieľom podporovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života úplnú a efektívnu rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšine.

Smernica Rady Európskej únie 2000/43 ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, v pôvodnom duchu vyžaduje pozitívnu činnosť štátu pre zabezpečenie úplnej rovnosti v praxi.

Podľa čl. 6 Smernice Rady z roku 2004/113 ES z 13. decembra 2004, ktorá sa transponuje s cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v praxi v zásade rovnakého zaobchádzania, nebráni žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať špecifické opatrenia na predchádzanie nevýhod súvisiacich s pohlavím alebo na ich vyrovnávanie.

Mohol by som pokračovať. Prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, unúvajte sa pokračovať v mojom čítaní dôvodovej správy a prosím, aby ste sa nepozerali iba na jednu stranu mince. Ak pán poslanec Lipšic alebo ktokoľvek si myslí, že Ústava Slovenskej republiky nám nedovoľuje, ja si to nemyslím, že nedovoľuje prijímať takéto opatrenia, tak, prosím, dajte potom návrh na zmenu ústavy, aby sme mohli byť rovní i nielen v práve, ale aj v príležitostiach.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem ako navrhovateľovi - pánovi podpredsedovi vlády, tak aj spravodajcovi pánovi Nagyovi.

Ďalšími bodmi programu sú vládne návrhy zákonov, ktorých predkladateľom je minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny, ktorý v zastúpení ministra hospodárstva Jahnátka predloží aj ďalšie vládne návrhy zákonov.

Prikročíme teraz k prvému z týchto bodov programu, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 440 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 440a.

Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatím uznesenia vlády č. 753 zo dňa 5. septembra 2007 schválila vláda Slovenskej republiky postup výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry formou PPP a Public Private Partnership.

Plánovaná realizácia projektov PPP vyžaduje vykonanie niektorých legislatívnych zmien, ktorých podstatou je vytvorenie osobitného právneho režimu aplikovaného na výstavbu, prevádzkovanie a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest súkromným sektorom na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ďalej len koncesné cesty.

Je potrebné zakotviť vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, upraviť správu týchto ciest koncesionárom, zabezpečiť prechod vlastníckych a iných práv súvisiacich s koncesnými cestami v súčasnosti obstarávanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. Ide najmä o rozpracovanú dokumentáciu pripravovaných stavieb, rozostavané stavby, prieskumnú štôlňu, atď. Čiže, je potrebné upraviť ten prechod vlastníckych práv na štát a zakotviť povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti vyberať aj poplatky za koncesné cesty, pričom tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu a bude sa z nich čiastočne uhrádzať platba koncesionárovi podľa podmienok koncesnej zmluvy.

Návrh zákona ďalej umožňuje poveriť Národnú diaľničnú spoločnosť plnením úloh pre Slovenskú republiku pri obstarávaní koncesionára, pri správe zmluvných vzťahov s koncesionárom, prípadne plnením úloh v prípravnej fáze projektov PPP ako akvizícia pozemkov, zabezpečenie vybraných povolení a prípravy dokumentácie.

Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 26. 9. 2007 a schválila ho uznesením č. 823/2007. Dovoľujem si požiadať vás, pani poslankyňa, páni poslanci, o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán minister.

Spoločným spravodajcom, ktorého navrhol gestorský výbor pre hospodárstvo, je pán poslanec Pelegrini. Má slovo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 567 z 18. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. novembra 2007 a uznesením č. 267 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 224 z 21. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 239 z 13. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 20. novembra 2007 a uznesením č. 123 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v uznesení.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú z časti IV pozmeňujúce návrhy v počte bodov štyri. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440a, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 268 z 26. novembra 2007.

Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne spravodajcovi pánovi Pelegrinimu.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Pán Prokopovič, vy s procedurálnym návrhom? Áno.

Takže, zatiaľ len oznamujem, že sa nikto neprihlásil písomne, preto dávam možnosť a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne.

Pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Kahanec. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Teraz vzhľadom na to, že v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie spravodajca, udeľujem mu slovo.

Po ňom vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič.

Máte slovo, pán spravodajca.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi predložiť krátky pozmeňujúci návrh k čl. 1 uvedeného návrhu zákona, to znamená, k zákonu cestnému. Vychádza zo situácie, kedy sa nám na Slovensku začínajú množiť automobilové preteky, ktoré nie sú organizované v zmysle všetkých medzinárodných predpisov, ktoré sú predpísané Medzinárodnou federáciou automobilového športu. Dochádza často k nedostatočnej ochrane nielen samotných pretekárov, ale aj divákov, nie sú dodržané základné predpisy, čo sa týka záchrannej služby, hasičského požiarneho zboru, poistenia preteku proti poškodeniu cestnej infraštruktúry.

Preto mi dovoľte, aby som navrhol, aby sa v čl. 1 pripojil nový bod 9, ktorý znie: "V § 8 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom Medzinárodnej federácie automobilového športu FIA Paríž."."

Doteraz správny cestný orgán vydal povolenie na špeciálne užívanie cesty na požiadanie akéhokoľvek usporiadateľa športového podujatia bez toho, aby skúmal, či sú splnené všetky bezpečnostné predpisy. Tým, že organizácia, ktorá na Slovensku je napojená na túto medzinárodnú organizáciu, vydá kladné stanovisko, bude to potvrdením toho, že pretek sa bude konať v súlade so všetkými medzinárodnými normami týkajúcimi sa automobilových pretekov. Keďže však tento môj pozmeňujúci návrh ide mierne nad rámec novely, vládnej novely, chcem potom požiadať pána ministra, aby vyjadril svoj súhlas, resp. nesúhlas, aby sme o ňom mohli potom hlasovať.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič. Pripraví sa pán poslanec Kahanec.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zvažoval som, či mám vystúpiť k tomuto bodu programu, pretože účasť je taká, že pomaly neviem, kam sa pozriem, či pozerám niekomu do očí, tak je nás tu málo. Nebudem ani hovoriť o tom, že som zvažoval aj z tohto dôvodu, že obyčajne je zvykom, keď vystúpi opozičný poslanec k vládnemu návrhu zákona, tak ide o jeho znenie kritizovať a podávať nejaký pozmeňujúci návrh, ani v tomto nebudem presný. Ale dovolil by som si skôr niekoľko takých myšlienok k celej príprave a okolnostiam, ktoré predchádzali a ktoré boli aj pri vzniku toho zákona a jeho príchode do Národnej rady Slovenskej republiky.

Dnes rokujeme o zákone, ktorý by mal zabezpečiť praktickú realizáciu tzv. chiméry. Úmyselne zdôrazňujem slovo chiméry, pretože tak si označoval, pán minister, moje slová o reálnosti termínu výstavby diaľnic do Košíc do roku 2010 za našej vlády, čo bolo nakoniec obsiahnuté aj v dokumente Aktualizácia výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií do roku 2006 s výhľadom do roku 2010, ktorý bol vtedy schválený vo vláde Mikuláša Dzurindu.

Áno, dámy a páni, je to pre mňa trošku šok a myslím si, že mal by byť pre každého, kto len trošku rozumne uvažuje, pretože je to prinajmenšom turbulencia o 180°, keď ten istý pán minister, ktorý pred niečo viac ako rokom, zhruba rokom a pol, počas rokovania o vládnom programe tu, v parlamente tvrdil a môžem ho citovať, že je to spomínaná chiméra. Dnes už po vyjadrení pána premiéra pripúšťa, že sa to dá. Ja si myslím, že je to možno aj podľa legendárnej vety, už okrídlenej "minister mieni, premiér mení".

A tak aj na tejto schôdzi prijímame zákon, ktorým chceme upraviť legislatívu tak, aby sme mohli rýchlejšie stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie prostredníctvom PPP projektov. Ale zároveň upozorňujem, že budeme aj na tejto schôdzi, myslím, že hneď v ďalšom bode rokovať aj o zákone, ktorý v rozpore s ústavou umožňuje siahnuť na majetok ľudí v záujme tohto tzv. "vyššieho cieľa". Mimochodom aj pán minister, aj pán premiér po voľbách hovorili, že máme dosť peňazí a súkromných investorov nepotrebujeme, aby som citoval aj dôvod, pre ktorý to vtedy pán minister hovoril, citujem: "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície od štátu." Koniec citátu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepopieram, ba dokonca zdôrazňujem, že aj naša vláda vážne uvažovala a pripravovala výstavbu zhruba 100 km diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Otvorene potvrdzujem, netajím sa tým nikdy, že aj ja osobne som vždy presadzoval a aj dnes súhlasím so spoluúčasťou súkromného kapitálu na výstavbe diaľnic. Ide totiž nielen o čas, ako sa často prezentuje, ktorý získame rýchlejšou výstavbou, ak by sme stavali iba z prostriedkov štátu. Každý ekonóm síce vie, že čas sú peniaze, ale súkromný kapitál a videl som to pri výstavbe cez PPP projekty v zahraničí v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku, kde som mal možnosť byť, však prináša aj iné priame úspory pri výstavbe. Tlak súkromného investora na efektívnosť totiž často vedie aj k prehodnocovaniu technických riešení, a to je podľa mňa minimálne také dôležité, ako aj samotná priama finančná úspora. Menší počet mostov, náhrada tunelov výškovými estakádami tam, kde je to rentabilnejšie, ale aj možné, ako aj, povedzme, prehodnotenie množstva vjazdov a výjazdov na diaľnicu a rýchlostnú komunikáciu a výstavby privádzačov k nim. U nás máme, a štatistiky to dokazujú, na mnohých úsekoch privádzače prakticky ku každej obci, okolo ktorej diaľnica ide. Takže z tohto pohľadu by som mal byť s iniciatívou spokojný. Lenže aj tu platí to staré známe, keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté.

Zhruba v polovičke júla zrazu pre mňa ako blesk z jasného neba zaznelo vyhlásenie pána premiéra Roberta Fica o zámere vlády postaviť diaľnicu do Košíc do roku 2010. Dovtedy to bola iba utópia, alebo, ako som pred chvíľou spomenul, bola to chiméra. Približne však už o tri a pol mesiaca, myslím, že to bolo niekedy koncom októbra, už bolo zverejnené aj predbežné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na výstavbu určitých úsekov diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Áno, počujete dobre. Celá predpríprava projektu za viac ako 100 mld. za niečo viac ako štvrťroka. A medzitým lietali čísla a dátumy. Najprv informácia, že cez PPP sa má stavať 95 km. Potom vláda schválila 150 km. Následne ministerstvo financií opäť sa vytasilo s návrhom stavať len 95 km. Diaľnica raz mala byť do roku 2010, potom sa pripúšťala do roku 2012. Napokon to ostalo v podobe, pri ktorej tomu oficiálne budeme hovoriť diaľnica, ale plnohodnotná autostráda to ešte nebude. Podľa môjho názoru tu sa vláda pustila do akéhosi dobrodružstva, lebo ináč sa to ani nedá nazvať a to dokonca bez kladného stanoviska a teda priamej podpory ministerstva financií PPP projektov. Navyše, donedávna chýbala a myslím, že ešte dnes nie je jasná aj presná, jasná analýza dosahov a dopadov na verejné financie, vrátane vzťahu vstupu do eurozóny.

Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi nespomenúť na tomto mieste aj niektoré zlé skúsenosti s výstavbou diaľnic s PPP projektmi u susedov, aby som bol férový aj voči oponentom, ktorí podobne ako terajšia vláda podcenili prípravnú fázu a tam projekty skrachovali. Aj keď pripúšťam, aby to bolo skutočne férové, boli to odlišné systémy PPP projektov, značne odlišné od toho, ktoré sme pripravovali my a predpokladám, že odlišné aj od tých vo svojej koncovke, ktoré pripravuje súčasná vláda. Predsa ale istá paralela tu je. Vo vyspelej západnej Európe totiž venujú príprave podobných projektov tri až päť rokov. Súčasná slovenská vláda, tak ako som uviedol v číslach, tri až päť mesiacov, ak však nenadväzuje na to, čo pripravila predchádzajúca Dzurindova vláda. Ale tomu sa súčasná exekutíva už z princípu bráni ako čert krížu.

Dovoľte jeden citát, ospravedlňujem sa, že bude obsiahlejší, ale považujem za potrebné ho v tejto chvíli povedať, citujem: "Diaľničná výstavba, strategicky dôležitá pre rozvoj Slovenska, najmä jeho regiónov je v súčasnosti charakterizovaná nekoncepčnosťou, populistickými sľubmi, ktoré sa nedajú splniť a predraženosťou o miliardy korún. Svoju nemohúcnosť jasne a transparentne riadiť investičný proces pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií chce vláda a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií zakryť projektom PPP. Nerealistické sľuby reprezentuje predovšetkým sľub spojiť Bratislavu a Košice diaľnicou do roku 2010. Dnes už aj laik, nieto ešte odborná verejnosť vedia, že prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou nebude do roku 2010 hotové, a to ani v polovičnom profile, o celých profiloch ani nehovoriac. Vláda, ktorá s obľubou nazýva svojich kritikov populistami, by mala občanom seriózne priznať, že stanovený termín nedodrží a radšej vynaložiť všetko úsilie na to, aby prostriedky na výstavbu boli vynakladané transparentne a čo najefektívnejšie." Toľko citát.

Uhádli by ste, kto takto presne pomenoval súčasný stav? Nebudem vás napínať, panie poslankyne, páni poslanci, čítal som, citoval som z tlačovej konferencie strany Smer zo dňa 22. marca 2005. Smer vtedy vyzýval vládu, aby vypracovala a následne schválila solídnu analýzu financovania výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií v našich podmienkach spolu so solídnym harmonogramom, a to ako časovým, tak aj vecným. Následne v prípade pozitívnych výsledkov analýzy Smer odporúča zaoberať sa aj možnosťou financovania menších úsekov formou PPP v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t. j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem si odpustiť otázku, čo spôsobilo tento obrat. Je to len snaha pána premiéra vytvoriť dojem, že mu osud prepojenia západu Slovenska s východom leží na srdci? Alebo chce zakryť to, že tak málo prostriedkov ako v rozpočte schválila vláda na tento rok v prepočte na vonkajšie vplyvy, samozrejme, nedala v prepočte na ceny a ďalšie vplyvy ani prvá Dzurindova vláda v čase, keď ju obviňovali, že zastavila výstavbu diaľnic? Alebo sponzori Smeru zacítili balík peňazí? Nech si každý na to odpovie sám.

Dámy a páni, som, a to zdôrazňujem, vždy som bol a budem zástancom zapojenia PPP projektov do výstavby infraštruktúry, ale zodpovedného zapojenia, s dôkladnou prípravou a so zodpovedným posúdením dopadu každého projektu na štát. Rozhodovanie o PPP projektoch a ich príprava a realizácia je totiž behom na dlhé trate, nakoľko vytvárajú záväzky v dlhom období pred nami, ktoré štát bude musieť zaplatiť. Pri zle pripravených projektoch totiž hrozí, že budú skutočne započítavané do verejných výdavkov. Len tak na okraj aj vo Veľkej Británii a v Írsku, v krajinách, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s takýmito projektmi, sa nakoniec viac ako polovica PPP projektov započítala do verejných výdavkov.

Čo teda na záver? Myslím si, že mi nikto nebude oponovať, keď poviem, že diaľnice a rýchlostné cesty stavať treba. Bez diskusie. Treba a rýchlo. Ale nie tak napríklad, že za pochodu v tichosti zmeníme napríklad prioritu z D1 na R1, nie tak, že kvôli preferenciám a sympatiám voličov sľúbime hocičo, akýkoľvek, aj nereálny termín, ale tak, že pravdivo a reálne povieme, čo sa dá a čo sa nedá. Opakujem, pravdivo a reálne. Ak tá príprava nebola tri a pol mesiaca, ale bola ďaleko predtým, tak to priznajme. Začnime, trebárs, aj tým, že priznáme, že sme viac ako rok v niečom stáli, že sme jeden rok premrhali. Ale aj to priznajme, že nadväzujeme na niečo, čo pripravila predchádzajúca vláda. Aj keď je nám to niekedy veľmi ťažké priznať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v podstate predrečník tu uviedol mnohé veci, takže môžem teraz už len nadviazať na niektoré myšlienky, ktoré povedal.

V úvode by som chcel nadviazať na dôvodovú správu, ktorá hovorí o tom, čo je vlastne zámerom celého tohto zákona, celej tejto myšlienky, ktorá je potrebná pre urýchlené dobudovanie. Zámerom je teda vytvoriť podmienky na urýchlenie výstavby nedobudovaných vybraných úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R1 medzi Žilinou - Košicami Nitrou - Tekovskými Nemcami s využitím PPP projektov. Samozrejme, tam sú určené aj vyčlenené spomínané úseky a tieto úseky v celkovej dĺžke na rýchlostnej komunikácii R1 sú uvádzané v celkovej dĺžke 151 km. Kladne sa k tomu, samozrejme, vyjadrila vláda a schválila tento postup vybudovania cestnej infraštruktúry cez PPP projekty. Vytvorenie týchto podmienok je určite dobrým zámerom, teda urýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií.

Z hľadiska žiaducej potreby dobudovať túto cestnú infraštruktúru sa požiadavka urgentne prejavuje zvlášť na východe Slovenska, kde realizácia dobudovania cestnej siete je často podmieňujúcou prekážkou pri budovaní priemyselných parkov, prekážkou pri potencionálnom záujme investorov, ale aj pre intenzívnejší rozmach cestovného ruchu, v záujmoch turistickej destinácie, či pri rozvoji obchodu a najmä služieb v špeciálnej sfére. Preto by bolo pre východ žiaduce čo najskoršie dobudovanie nielen spomínaných úsekov, teda spomínaných úsekov, či už je to Hričovské Podhradie, Ivanchova, Jánovce, Jablonov, Fričovce, Svinia, ale najmä napríklad ďalších diaľničných úsekov súvisiacich s budovaním diaľničnej siete, ale aj obchvatových komunikácií, rýchlostných komunikácií napríklad mesta Prešov alebo dobudovania prepojenia spojenie cez sever - juh, ktoré by vlastne dali lepšiu perspektívu pre Prešov, Košice a prepojenie na Poľsko a Maďarsko.

Je na škodu, že v pohľade na koncesné cesty, teda cesty s využitím PPP projektov, sa rozchádzajú postoje dvoch zásadných rezortov, teda ministerstva dopravy a ministerstva financií vo vzťahu k únosnému objemu výstavby na tieto projekty. Možno už dospeli k dohode, zatiaľ som registroval len tie rozdielne názory na celkový objem týchto ciest. No a, samozrejme, je na škodu aj tá "príprava" realizácie PPP projektov cez mediálne výstupy rôznych predstaviteľov. Už tu boli spomínané niektoré výroky, ale myslím si, že zmena postoja predovšetkým pána premiéra v tejto oblasti budovania PPP projektov bola úplne zrejmá, a tak ako predtým to bola tvrdá kritika na využitie súkromných zdrojov dobudovania ciest, tak teraz je to zrazu možné.

Nie je to najlepší spôsob pre budovanie takých podmienok istoty a podmienok korektných vzťahov medzi dodávateľmi, medzi investormi, medzi tými, ktorí sú zainteresovaní pri celom tomto hľadaní riešenia. A nie je to určite riešenie jednoduché. Takže, ak by bol seriózny záujem pre dobudovanie tejto cestnej infraštruktúry, tak sa musí aj otvorene povedať, že PPP projekty sú na jednej strane aj rizikom, ale dávajú šancu na rýchlejšie dobudovanie.

Keď sa pozrieme ďalej v rámci toho, čo uvádza dôvodová správa, spomína poplatky. Pozrel som si v osobitnej časti komentár k článku 2 k bodu 3, 4 a k článku 3 bodu 1. Spomína sa tam, že sa má zabezpečiť výber poplatkov podľa zákona 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta a, že tieto poplatky budú vybrané diaľničnou spoločnosťou za koncesné cesty a budú príjmom štátneho rozpočtu a že teda by mali slúžiť na čiastočnú úhradu platieb koncesionárovi v zmysle koncesných zmlúv uzavretých medzi štátom a koncesionárom, ktorý príslušný úsek koncesných ciest vybuduje.

A potom je tam uvedené, že cieľom zohľadnenia nevyhnutných, chcem zdôrazniť, nevyhnutných výdavkov, ktoré má diaľničná spoločnosť v súvislosti s výberom mýta na koncesných cestách, je dosiahnutie neutrálneho stavu, kedy diaľničná spoločnosť nedosahuje ani zisk, ani stratu. No takéto formulácie mi celkom nesedeli, lebo mi to pripomína problémy na vyšších územných celkoch, keď sa vykrývajú výkony vo verejnom záujme. Tie výkony vo verejnom záujme pre obslužnosť dopravy sú analogickým problémom, keď je potrebné vykryť tieto prostriedky zo zdrojov vyššieho územného celku a tiež by mali byť primeraným výdajom.

Problém je však už s ich kontrolou. Či sú tieto výdaje oprávnené alebo neoprávnené, keď sa tieto výdaje realizujú cez ďalšie eseročky, nie priamo cez dopravné podniky a podobne, potom už dochádza k tomu, že jedna vec je dobrá zmluva o zabezpečení týchto dopravných výkonov a druhé vec, ako tie ďalšie veci sú realizované. A to už nie je celkom také jednoduché, ako sa uvedie a navrhne. Preto ten pojem "nevyhnutný", "neutrálneho stavu" a "nedosahovať ani zisk, ani stratu", mne sa zdá taký vágny a nejasne zadefinovaný. Aj preto by som si dovolil popýtať sa pána ministra, keby som mohol dostať odpoveď, či vlastne tá špecifikácia nevyhnutných výdavkov bude niekde presnejšie zadefinovaná, aby sa potom v budúcnosti nemohli tieto veci prekrúcať, že ktoré výdavky budú v podstate tie opodstatnené.

No a ešte sa vrátim k PPP projektom naspäť. Tieto projekty, samozrejme, to nie sú projekty, ktoré teraz akože všetko zachránia a všetko vyriešia. Tak ako všetko v živote, dajú sa tieto PPP projekty využiť užitočne, že budú obe strany primerane a vzájomne spokojné, ale tiež môžu byť tieto projekty pripravené nedostatočne a nezodpovedne, a tiež to tu už bolo uvedené, že sa pripravujú vo veľmi hektickej atmosfére a vo veľmi krátkom čase a to môže spôsobiť ďalšie problémy do budúcnosti. A keď chceme povedať takisto zodpovedne a korektne, tak aj sám život nám dáva za pravdu, že boli realizované dobré PPP projekty a myslím, že to je celkom dobrý zámer nielen v oblasti dopravy, ale aj pri iných projektoch v rámci našich zdrojov, ale aj pri zdrojoch z Európskej únie. Ale život takisto dáva za pravdu aj iné a dáva za pravdu, že treba brať pri týchto projektoch aj vážnu výstrahu. Jednak riziko možného oveľa drahšieho preplatenia, tak ako už dokonca to bolo pred rokmi vyčítané, že tieto projekty sú oveľa, oveľa drahšie. Tak tu by som sa chcel spýtať ako druhú otázku. Aké predpokladajú pri tejto realizácii väčšie, teda aké väčšie náklady predpokladajú pri tejto realizácii na rezorte dopravy v rámci tých 151 kilometrov?

Takže na záver už len môžem povedať, že by sme si určite všetci priali, aby tieto cesty boli dobudované čím skôr a čím rýchlejšie a zvlášť by sme si to priali my, ktorí sme z východu, lebo človek, keď cestuje, tak registruje, ako sa cestuje po Považskú Bystricu a registruje, ako sa cestuje ďalej. A nie je to len o tom, či cestujeme po dobrej ceste, ale je to aj o tom, že po dobrej ceste k nám môžu prísť aj ďalšie zdroje pre rozvoj, môžu k nám prísť aj tí, ktorí budú mať záujem navštíviť naše Slovensko a po dobrých cestách môžeme nakoniec dospieť aj k dobrým vzťahom navzájom.

Takže poprosím, pán minister, keby ste mohli upresniť tieto odpovede.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kahancovi.

Bol posledným, ktorý bol prihlásený do diskusie k tomuto bodu. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa nehlási nikto, preto uzatváram rozpravu o tomto bode.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať v záverečnej reči stanovisko. Nech sa páči, pán minister.