P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ako ďalší v rozprave v interpeláciách vystúpi pán poslanec Dzurinda. Nie je prítomný.
Pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vyjadril k téme pred mojou interpeláciou, o ktorej sa tu dnes hovorí, a to je účasť, resp. neúčasť členov vlády. Bohužiaľ, máme tu prítomných štyroch členov súčasnej vlády, čo je jedna štvrtina. § 130 rokovacieho poriadku bod 7 hovorí doslovne, dovoľte mi citovať: "Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády, v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám."
Vážený pán predseda, keď ste vy citovali rokovací poriadok, nepovažujem túto citáciu a vaše vysvetlenie za odporujúce tomuto paragrafu, ani tomu, čo hovoril predo mnou pán poslanec Mikloš. Pán predseda vlády sa viackrát tu, na parlamentnej pôde vyjadril, že máme krízu parlamentarizmu, bohužiaľ, svojou neúčasťou na hodine interpelácií, kedy za jeden a pol roka sa ani raz nezúčastnil na interpeláciách, demonštruje svoju neúctu k voličom a neúctu k voleným zástupcom ľudí. Toľko teda na úvod.
Svojou interpeláciou by som sa chcel obrátiť na tiež, bohužiaľ, neprítomného ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška.
Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s operačným programom Bratislavský kraj. Oproti pôvodným plánom bol zrušený program Podpora investícií do ochrany životného prostredia. Ako jeden z dôsledkov je napríklad znemožnený nákup nových autobusov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s podporou investícií z operačného programu.
Ďalej výmena starých autobusov prebehne oveľa pomalšie a oveľa dlhšie budú znečisťovať životné prostredie a ničiť zdravie občanov v Bratislave. To, že je to dôležité, uznávate v ďalších operačných programoch, kde iné kraje majú nárok na čerpanie prostriedkov za obdobným účelom. Chcem sa preto spýtať, aké podporné programy máte pripravené ako náhradu za zrušený program Podpora investícií do ochrany životného prostredia pre Bratislavský kraj.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ako ďalší bol písomne prihlásený pán podpredseda Národnej rady Číž, ktorý nie je prítomný, stráca poradie. Ako ďalšia pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, mám tri interpelácie.
Začnem prítomným pánom ministrom a verím, že aj pán minister financií, ktorý tu doteraz sedel, príde. Pred chvíľočkou ukončil svoje vystúpenie v interpelácii pán kolega Ivan Mikloš. Ja chcem nadviazať na jednu jeho časť interpelácií. Mala som aj v hodine otázok niekoľko otázok a keďže do hodiny otázok som sa s mojimi nedostala, predkladám ich pánu ministrovi zdravotníctva a pánu ministrovi financií ako interpeláciu.
Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci ukončenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s., hlavne so zameraním na jej likvidačný zostatok, ktorý bol uznesením vlády č. 575/2006 v čiastke cca 651 mil. prevedený na účet ministerstva zdravotníctva, na účet Iné nedaňové príjmy ministerstva zdravotníctva. Chcem vás požiadať, pán minister, o písomnú odpoveď na niekoľko otázok.
Ako boli využité iné nedaňové príjmy ministerstva zdravotníctva, ktoré tvorili likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s.? Boli z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. uhradené aj úroky z omeškania? Ak áno, ktorému subjektu, poskytovateľovi alebo inému subjektu boli poskytnuté? Bol použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. aj na úhradu záväzkov voči Spoločnej zdravotnej poisťovni? Ktorým subjektom a koľko finančných prostriedkov týmto subjektom bolo z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. prevedených v roku 2006, resp. 2007? Boli pri oddlžovaní splnené všetky podmienky, ktoré stanovilo ministerstvo financií pre nakladanie s likvidačným zostatkom spoločnosti Veriteľ, a. s.? Podľa mojich informácií neboli dodržané tieto podmienky. Môžete mi potvrdiť, pán minister, že pohľadávky spoločnosti Veriteľ, a. s. voči zdravotným poisťovniam boli v minulom roku alebo keď ste nastúpili do vlády, na hodnote nula korún?
A na záver, pán minister, ešte jedna otázka. Je možné získať úplné znenie výsledkov finančnej kontroly, ktorá bola vykonaná so zameraním na hospodárenie s verejnými prostriedkami ministerstva zdravotníctva z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s.?
V podobnom znení je aj moja druhá interpelácia na ministra financií.
Vážený pán minister financií, interpelujem vás vo veci ukončenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s., hlavne so zameraním na likvidačný zostatok, ktorý uznesením vlády č. 575/2006 bol prevedený na účet ministerstva zdravotníctva na Iné nedaňové príjmy ministerstva zdravotníctva. Pri tejto interpelácii vám predkladám niekoľko otázok.
Na základe uznesenia vlády bol prevedený likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. - pán minister tu síce nie je - na účet iné nedaňové príjmy ministerstva - ó, je tu - ministerstva zdravotníctva. Viete, pán minister, ako boli využité tieto finančné prostriedky?
Ministerstvo financií - moja druhá otázka - povolilo prekročenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2006 a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky boli schválené rozpočtové opatrenia. Viete, pán minister, ako boli využité prostriedky z účtu iných nedaňových príjmov ministerstva zdravotníctva? Dodržali záväzné ukazovatele? Tak ako som sa pýtala aj v predchádzajúcom, myslím, že nie.
Moja ďalšia otázka, boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktoré súviseli s použitím likvidačného zostatku, určené na oddlžovanie zdravotníckych zariadení? V akom rozsahu a komu? Boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktoré súviseli s použitím likvidačného zostatku, určené aj na úhradu úrokov z omeškania, ktoré mali byť zahrnuté do procesu oddlžovania zdravotníckych zariadení? Ak áno, ktorým subjektom boli úhrady vykonané?
Ďalšia moja otázka, pán minister. Je možné získať úplné znenie výsledkov finančnej kontroly, ktorá bola zameraná na likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ?
A moja posledná otázka na vás. Bola správa z finančnej kontroly na hospodárenie s verejnými prostriedkami ministerstva zdravotníctva z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ prerokovaná vo vláde? Pokiaľ viem a pozerám rokovania vlády, nie.
Toto sú veľmi vážne otázky, pretože ide podľa mojich informácií a možno aj podľa verejne odvysielanej správy o nie celkom transparentné alebo o netransparentné použitie týchto prostriedkov.
A ešte jedna interpelácia na pána ministra Valentoviča. Ide tiež o kontrolu, ktorá bola vykonaná rezortom zdravotníctva.
Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci hĺbkovej kontroly záchranných zdravotných služieb. Je ukončená kontrola jednotlivých poskytovateľov záchranných služieb? Aký je výsledok? Je možné získať závery kontroly v plnom znení a aké navrhujete riešenia zo získaných nedostatkov, aby sa ušetrili zdroje v tejto časti zdravotnej starostlivosti?
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Katarína Tóthová a pripraví sa pán poslanec Mikuláš Dzurinda.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predniesla dve interpelácie.
Prvá je na pána ministra vnútra, je veľmi krátka. V podstate interpelujem pána ministra v nasledujúcej otázke. Všetkým nám je známe, že na Slovensku počas minuloročných zím umrelo na podchladenie alebo zamrznutie niekoľko desiatok bezdomovcov. V tomto roku nás poriadna zima ešte len čaká. Doteraz sa štatistika úmrtnosti bezdomovcov každým rokom zvyšovala a príslušných sociálnych zariadení skôr ubudlo, ako pribudlo. Aj v minulom volebnom období som kvôli tomuto problému interpelovala ako ministerstvo vnútra, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo vnútra pripravilo v minulom období pre bezdomovcov núdzové riešenie v podobe vyhrievaných stanov.
Vážený pán minister, moja otázka znie, či aj tento rok počítame s takýmto núdzovým riešením, t. j. s prípravou vyhrievaných stanov pre bezdomovcov. Vopred ďakujem za odpoveď.
Moja druhá interpelácia sa týka pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.
Vážený pán minister, v rámci výkonu svojho poslaneckého mandátu, ktorého ťažisková práca je legislatívna aktivita, som už narazila na nekvalitné preklady zahraničných textov, ktoré sú podkladom pre prijímanie našich právnych predpisov. Táto nekvalita má, samozrejme, dopad aj na tvorbu našej legislatívy.
Ak dovolíte, uviedla by som dva príklady. Obstarala som si originál anglického znenia čl. 8 Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy. Bolo to v rámci legislatívneho návrhu, aby právnické osoby aj na Slovensku boli trestnoprávne zahrnuté, čo niektorí poslanci v tejto snemovni práve presadzovali s odvolaním sa na čl. 8 Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy, a zistila som nasledovné. Jednak uvádzam, vážený pán minister, anglický originálny text, nebudem ho tu čítať, ďalej uvádzam oficiálny slovenský preklad, podľa ktorého pojem offences bol preložený ako trestná zodpovednosť, hoci offences podľa príslušných slovníkov, ako aj podľa prerokovania s odborníkmi z Parlamentného inštitútu, ako aj s jazykármi z Právnickej fakulty Univerzity Komenského nie je adekvátny výraz v slovenčine trestné činy, ale protiprávne skutky, čo je z právneho hľadiska veľký rozdiel. Pretože ako protiprávny skutok môžem určité konanie právnickej osoby aj v administratívnom konaní postihovať sankciou ako pokutou. Takže odvolávajúc sa na tento zlý, nepresný preklad tu boli predložené legislatívne návrhy, ku ktorým som potom vzniesla námietku, že takáto požiadavka nevyplýva z príslušného Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy.
Samozrejme, uvádzaný príklad nie je ojedinelý. K obdobnému interpretačnému rozporu došlo v problematike medzinárodnej úpravy spotrebiteľského práva v Smernici 93/13 ES o neprijateľných podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Uvádzam, pán minister, anglický text, ďalej uvádzam oficiálny český preklad a oficiálny slovenský preklad. Oba som konzultovala s odborníkmi a tí potvrdili, že oficiálny slovenský preklad bol scestný, pretože posúva myšlienku a obsah do inej roviny, ako je vlastne pôvodný originál. Pán minister, mám to tu všetko rozpísané, nebudem ctenú snemovňu s tým zaťažovať.
Na podklade týchto prípadov som dospela k záveru, že preklady oficiálnych znení smerníc, ktoré sú smernice pre implementáciu do slovenského právneho poriadku, že tieto preklady nie sú na patričnej úrovni. Ja viem, že časť týchto prekladov sa realizuje v Bruseli, časť sa realizuje v spolupráci so Slovenskom. Pokiaľ som bola a vykonávala vo vláde funkciu podpredsedníčky vlády pre legislatívu, dali sme návrh a začali sme zriaďovať práve prekladateľské centrum pri úrade vlády, ktoré by sa špeciálne len, len na túto problematiku zameriavalo, aby presnosť prekladu bola zaručená, čiže určitú skupinu prekladateľov s vysokým stupňom odbornosti, samozrejme, aj s príslušným finančným pokrytím. Žiaľ, po nástupe Dzurindovej vlády táto myšlienka a táto skupina nebola uvedená do praxe.
Vážený pán minister, moja otázka znie, ako vy vidíte zlepšiť situáciu na tomto úseku, pretože ja som narazila na dva takéto prípady zlého, pochybeného prekladu a nevylučujem, že takýchto prekladov môže byť viac, ktoré zavádzajúco potom pôsobia na našu legislatívu. Podľa určitých prekladov budú naši občania, poprípade aj podnikatelia postupovať a pokiaľ napríklad prídu na súdne riešenie na európskej úrovni, môže sa stať, že tam sa bude postupovať podľa originálov a prehrajú spory, čiže to môže mať aj ďalekosiahle finančné a iné dôsledky. Viem, že vaša odpoveď nebude pre vás jednoduchá, ale myslím si, že v tomto smere môžeme vylepšiť alebo aspoň snažiť sa zlepšiť to, čo sa za posledných 8 rokov zanedbalo.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za prednesenie interpelácie. Teraz by mal v rozprave vystúpiť druhýkrát pán Mikuláš Dzurinda, nie je prítomný v sále, stráca poradie. Ja sa, bohužiaľ, tiež musím vzdať svojho práva vystúpiť v bode interpelácie vzhľadom na to, že vediem schôdzu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, odzneli vystúpenia poslancov v bode interpelácie, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.
Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy v bode interpelácie hlási ústne. Ak dobre vidím, hlási pán poslanec Kukan, pani poslankyňa Laššáková. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy v bode interpelácie ústne.
A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Kukanovi.
E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia, interpelujem ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky vo veci vzťahov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Pripomínam, že už počas rozpravy k programovému vyhláseniu súčasnej vlády v pléne Národnej rady Slovenskej republiky som sa vo svojom vystúpení kriticky vyjadril k tej vete, ktorá v pasáži o zahraničnej politike hovorí, že, citujem: "Slovenská republika bude aktivizovať vzťahy s Ruskom federáciou", koniec citátu. Nepovažoval som takýto prístup za správny. Bol som a som presvedčený, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou aj počas predchádzajúcej vlády boli dobré, priaznivé a predovšetkým adekvátne slovenským záujmom.
SDKÚ - DS vychádza z toho, že Ruská federácia je významný hráč na svetovej scéne a je aj záujmom Slovenskej republiky udržiavať s ňou dobré vzťahy. A tak to aj bolo. Mali sme vybalansované vzťahy v oblasti politickej a vláda povzbudzovala slovenské firmy k čo najväčšej aktivite na ruskom trhu, kde na to aj vtedy existovali dobré podmienky. Viaceré zo slovenských firiem tak aj robili a boli veľmi úspešné. Môžem citovať Matador Púchov alebo Grafobal Skalica. Preto som vetu o potrebe aktivizácie stykov považoval za nadbytočnú. Viac ráz som vyzval, aby predseda vlády alebo vy, pán minister, ste vysvetlili verejnosti, čo táto aktivizácia v skutočnosti znamená.
Dnes už prešiel rok a pol od nástupu vlády Roberta Fica a stále k takémuto vysvetleniu nedošlo. Vo vzájomných vzťahoch s Ruskou federáciou došlo medzičasom i k viacerým významným politickým návštevám aj na najvyššej úrovni. To by bolo v poriadku, to podporujeme, ak by sa počas rokovaní naši najvyšší predstavitelia angažovali za presadzovanie slovenských záujmov. Ale v prípade návštevy premiéra Fica v Moskve bola evidentná a zrejmá nadpráca pána premiéra v prospech Ruskej federácie a ruského prezidenta, či už ide o jeho vyhlásenia k otázke budovania americkej protiraketovej základne v Čechách a v Poľsku, alebo v návrhu na vybudovanie širokorozchodnej trate v Čiernej nad Tisou do Rakúska. Navyše, vo vyhláseniach k americkému raketovému systému sme zaznamenali protichodné, niekedy až zásadne protichodné vyhlásenia premiéra a vás, pán minister.
Posledný príklad, ktorý chcem uviesť, sú voľby do Ruskej dumy. Vaše vyhlásenia, pán minister, hodnotiace výsledky volieb boli ukážkou diplomatických piruet, ale až do takej miery, že profesionál to síce môže oceniť, ale pochopiť a súhlasiť s nimi sa už nedá. Chápem politickú citlivosť takéhoto vystupovania, veď Slovenská republika a vy, pán minister, predsedáte Výboru ministrov Rady Európy. Ale práve v takejto pozícii sa od nás čaká aj líderstvo a schopnosť kvalifikovať veci objektívne. Tým skôr, že pozorovateľské misie z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy, ktoré sú k tomu jednoznačne povolané a majú to vo svojom štatúte, vydali veľmi jednoznačné vyhlásenia, v ktorých voľby označili za neslobodné, neférové a nedemokratické. Mňa zaujala práve tá veta, ktorú ste, pán minister, vyslovili v súvislosti s budúcnosťou našich vzťahov s Ruskou federáciou, lebo vy ste, pán minister, povedali, že voľby v Ruskej federácii neovplyvnia naše budúce vzťahy s touto krajinou.
Tým sa dostávam znovu na začiatok mojej interpelácie. Chápem tú vetu, pán minister, tak, že z pohľadu súčasnej slovenskej vlády sa teda budeme naďalej usilovať o aktivizáciu našich vzťahov s Ruskou federáciou. Prosím vás teda, pán minister, o zrozumiteľné vysvetlenie prístupu tejto vlády k slovensko-ruským vzťahom a hlavne vysvetlenie, čo v praxi bude znamenať aktivizácia. Robím tak v pevnej nádeji, že zmienená aktivizácia našich vzťahov s Ruskou federáciou sa nebude diať na úkor dezaktivizácie záujmov Slovenskej republiky v týchto vzťahoch.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Kukan, za prednesenie interpelácie.
Teraz dávam slovo ako poslednej v rozprave ústne prihlásenej pani poslankyni Laššákovej.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom dala interpeláciu na ministra životného prostredia pána Izáka.
V médiách odzneli informácie o presune sídla štátneho podniku Vodohospodárska výstavba z Banskej Štiavnice do Žiliny. Na vybudovanie podniku boli vynaložené nemalé finančné prostriedky. Občania Banskej Štiavnice ma požiadali, aby som vás, vážený pán minister, interpelovala a žiadam vás uviesť v odpovedi dôvody tohto kroku a predpokladané náklady na premiestnenie sídla podniku. Som presvedčená, že ide o veľmi necitlivý krok vo vzťahu k občanom Banskej Štiavnice.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Vážené kolegyne, kolegovia, teda vystúpili všetci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy v bode interpelácie.
Teraz sa ešte pýtam, máme tu štyroch, piatich členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Pokiaľ nie, potom upozorňujem všetkých interpelujúcich na povinnosť odovzdať text vystúpenia alebo presnejšie text interpelácie predsedajúcemu, teda predsedovi Národnej rady, aby som citoval presné znenie zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem za prítomnosť členom vlády.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Potrebuje technika pravdepodobne 3-minútovú prestávku po bode interpelácie?
Vážené kolegyne, kolegovia, ešte sa pýtam pracovníkov kancelárie, ak sú prítomní, je tu pán podpredseda Čaplovič prítomný, navrhovateľ vládneho návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní atď.? Pán poslanec László Nagy je prítomný.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že nie je prítomný pán poslanec Čaplovič, pán podpredseda vlády, pardon, budeme pokračovať bez jeho prítomnosti - je už tu, ďakujem pekne za pochopenie všetkým poslancom.
Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste zaujali postupne miesto pre navrhovateľa.
Pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby zaujal miesto pre spravodajcu.
Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý do rozpravy sa prihlásil práve pán poslanec Nagy, ako spravodajca má prednosť, takže mu odovzdávam slovo. Pripraví sa v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Lipšic.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela, o ktorej rokujeme, je výsledkom niekoľkomesačnej práce medzirezortnej expertnej skupiny. Schválený návrh novely obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých prijatie požadovali mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke už v marci roku 2007. Ak parlament navrhovanú novelu prijme, bude to znamenať veľký posun v oblasti ochrany jednotlivcov pred diskrimináciou.
Predmetný zákon alebo návrh zákona výrazne rozšíri okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Bude to napríklad znamenať, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou už nebudú chránení len v pracovnoprávnych a v niektorých ďalších vzťahoch, ale aj v oblasti prístupu k tovarom a službám či v oblasti vzdelávania. Podobne budú napríklad poskytovatelia tovarov a služieb povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím či k ľuďom, ktorých vek býva častou príčinou znevýhodnenia.
Návrh zákona počíta aj so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním. Súčasné zákonné ustanovenie dopĺňa aj o výslovný zákaz sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva dosiaľ neobsahovala. Za veľmi dôležité považujem rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad viery a zdravotného postihnutia, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom.
Novela tiež zjednoduší mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosti zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami, či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Významnou zmenou navrhovanej novely je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich účelom je dočasné odstránenie znevýhodnení, ktorým trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostným menšinám či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia môžu tiež pomôcť ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi. Spočívali by napríklad v podpore príslušníkov a príslušníčok znevýhodnených skupín v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry či prístupu k službám. To, že v expertnej skupine spolupracovali na texte novely predstavitelia aj predstaviteľky štátu aj verejnosti považujem za zriedkavý príklad toho, ako by mali zákony vznikať.
Hoci vládny návrh antidiskriminačného zákona má stále potenciál na vylepšenia, napríklad rozšírením subjektov oprávnených prijímať vyrovnávacie opatrenia, ktorými sú v súčasnom návrhu iba orgány štátnej správy, vo všeobecnosti ide o právny predpis, z ktorého schválenia by profitovala celá naša spoločnosť. Tvorba návrhu zákona bola demokratickým, otvoreným a na odbornosti založeným procesom uskutočneným za aktívnej účasti verejnosti. Vyzývam vás preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste kvalitu navrhovanej novely, jej transparentný proces tvorby zohľadnili pri hlasovaní a návrh novely antidiskriminačného zákona podporili aj spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložíme v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru, aj spravodajca tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Lipšic. Má slovo.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou návrh ďalšej novely antidiskriminačného zákona, pričom ostatnú novelu tohto istého zákona sme schválili 20. júna tohto roku, čiže len po pár mesiacoch máme tu opätovne ďalšiu novelu, ktorá je ale v mnohých oblastiach problematická a zameriam sa ťažiskovo na otázku prevrátenej diskriminácie, ktorú opätovne novela zavádza, teda možnosti zvýhodnenia osôb určených len na základe rasového alebo etnického pôvodu. Ale najskôr sa vyjadrím aj k niekoľkým zmenám, ktoré možno by bolo vhodné objasniť už možno v prvom čítaní a, samozrejme, potom aj vo výboroch.
Návrh zavádza, už to spomenul aj pán podpredseda vlády, aj pán spravodajca, novú definíciu sexuálneho obťažovania. Ja ju prečítam, totiž zdá sa mi trošku vágna. "Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie." Čiže môže to byť v zásade pomerne veľká škála vecí. Verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie, ktoré dokonca nemusí byť úmyselné, len jeho následok môže byť určitý, môže a dokonca len potenciálne spôsobiť nejaký následok, napríklad v podobe urážlivého prostredia.
To sa priznám, že je definícia, ktorá, ak raz začne, nikde neskončí. Čiže je to definícia vágna podľa mojej mienky. Rovnako je otázne, prečo sa v pracovnoprávnych vzťahoch navrhuje rozšíriť platnosť zákona nad rámec ustanovený smernicami, konkrétne v navrhovanom § 6 ods. 2 sa vsúva slovo "najmä".
Ďalší otáznik sa týka nového návrhu § 8 ods. 1. Inými slovami, v čom sa tento paragraf, pán vicepremiér, mení? Mení sa v tom, že sa nahrádza, mení sa celé ustanovenie, namiesto v súčasnosti platného ustanovenia, kde je napísané, "cieľ je oprávnený", tu je, "cieľ je legitímny". To je celá zmena ustanovenia. Ale oprávnený je legitímny, čiže neviem, či dôvodom zmeny je z čisto slovenského slova "oprávnený" uviesť tam slovo "legitímny", nedáva to zmysel, inými slovami zmena § 8 ods. 1, lebo žiadna reálna zmena sa tam nevykonáva.
Tak isto sa navrhuje vypustiť druhá veta § 8 ods. 2 a podľa dôvodovej správy preto, že táto veta je zmätočná a nadbytočná. Ja skúsim dnešné znenie § 8 ods. 2 druhej vety prečítať: "Registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo s vierou, môžu vyžadovať, aby osoby, ktoré sú u nich zamestnané alebo pre nich vykonávajú určité činnosti, konali v súlade s ich náboženstvom alebo vierou a v súlade so zásadami a princípmi ich náboženstva alebo viery." Čiže pripúšťa sa v tomto prípade diskriminácia na základe viery, pretože by asi nebolo ani ústavné, podľa mojej mienky, nútiť cirkev, aby zamestnávala zamestnancov iného vierovyznania, toto by nemalo zmysel. Podľa dôvodovej správy táto veta je nadbytočná. Podľa mojej mienky nie je nadbytočná, podľa mojej mienky má svoj význam a dokonca snaha, aby prax bola odlišná, môže viesť k protiústavnosti v tom zmysle slova, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú u nás autonómne.
Ale najväčší problém tejto novely, návrhu novely je návrh znovu zaviesť pozitívnu diskrimináciu a to vidím ako vážny problém, najmä po rozhodnutí Ústavného súdu. Už nám Ústavný súd povedal, že to ústavné nie je a inak je to pomerne podľa mojej mienky jasná vec, pretože budem čítať aj z ústavy a v tomto je ústava krištáľovo čistá, krištáľovo čistá.
Návrh § 8a, pán vicepremiér, znie: "Diskrimináciou nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi štátnej správy smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť odstránenie diskriminácie v praxi." Napriek tomu, že návrh tohto ustanovenia je presnejšie formulovaný ako Ústavným súdom zrušené ustanovenie § 8 ods. 8 zákona, naďalej zostáva podľa mojej mienky v priamom rozpore s ústavou. Navrhované ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) uvádza iba demonštratívne nástroje pozitívnej diskriminácie, čím nevylučuje z ich rozsahu aj prostriedky, ktoré by boli evidentne protiústavné, napríklad zavádzanie kvót pre prijatie na školu alebo do zamestnania pre menšiny.
Zmysel vyrovnávacích opatrení, ústavne konformný je len pri zdravotne postihnutých. Pretože každý jednotlivý muž alebo žena je znevýhodnený, každý jednotlivec, ktorý je zdravotne postihnutý, je znevýhodnený. Povaha handicapu každého jednotlivca z tejto skupiny má priamu súvislosť s jeho možným preferenčným zaobchádzaním. Navyše, priamo naša ústava v čl. 38 ods. 1 znie: "Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky." Ale čl. 12 ods. 2 ústavy je jednoznačný a ten znie: "Základné práva a slobody sa zaručujú bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politicky činné zmýšľanie, národný sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať." Zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Naša ústava priamo v texte zakazuje aj negatívnu, aj takzvanú pozitívnu diskrimináciu.
Podľa dôvodovej správy k dočasným vyrovnávacím opatreniam je možné, citujem: "Priradiť zavádzanie rómskych asistentov učiteľa nultých ročníkov, ale aj opatrenia, ktoré zohľadňujú etnicitu pri prijímaní do zamestnania alebo škôl." Toľko dôvodová správa. Často sa pri prevrátenej diskriminácii argumentuje tým, že náš právny poriadok už aplikuje niektoré inštitúty aj v súčasnosti, napríklad rómskeho asistenta učiteľa. Tento argument ale poukazuje na neznalosť týchto právnych inštitútov. Náš právny poriadok pozná inštitút asistenta učiteľa, ktorý je ustanovený v § 50b školského zákona, z ktorého budem citovať: "Asistent učiteľa je pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva výchovno-vzdelávací proces v školách a v predškolských zariadeniach a podieľa sa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných a sociálnych bariér dieťaťa pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu." Teda nejde o rómskeho asistenta učiteľa, ale o pedagogického zamestnanca, ktorý poskytuje pomoc všetkým deťom bez ohľadu na ich rasu či etnicitu, ak je to vzhľadom na ich objektívne znevýhodnenie potrebné.
Rovnako § 6 ods. 2 školského zákona, ktorý zavádza nultý ročník, citujem: "Nultý ročník je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli vek 6 rokov, nedosahujú školskú zrelosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia učiva prvého ročníka základnej školy za jeden školský rok." Teda opäť ide o inštitút, ktorý má pomáhať všetkým deťom bez ohľadu na ich rasu, či etnicitu, ktoré z objektívnych príčin v zákone ustanovených nie sú pravdepodobne schopné zvládnuť učivo 1. ročníka za jeden rok. Dôvodová správa síce argumentuje, že citujem: "Je dôležité, aby etnicita bola len jedným z faktorov". Ale táto zmena nie je nijako rozhodujúca. Neexistuje totiž principiálny rozdiel medzi kvótami a pridaním osobitných bodov za rasový alebo etnický pôvod, čo má za následok prijatie vopred určeného počtu menšinových uchádzačov.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, som presvedčený, že každá diskriminácia je zlom, negatívna aj pozitívna. Pozitívna diskriminácia nemôže byť dobrá len preto, že osoby, ktoré sú postihnuté, nepatria k rasovej alebo etnickej menšine, ale patria k väčšine. Ak je v právnom predpise zakotvené odlišné zaobchádzanie s odlišnými jedincami, musí existovať legitímny dôvod pre takúto diferenciáciu. Odlišnosť spočívajúca v rasovom alebo etnickom pôvode, však nie je legitímnym dôvodom na preferenčné zaobchádzanie. Je totiž dôvodom, ktorý ústava výslovne zakazuje. Navyše, tzv. prevrátená diskriminácia posilňuje bežné stereotypy, že určité skupiny nie sú schopné dosiahnuť úspech bez osobitnej ochrany založenej na charakteristike, ktorá nemá žiadnu súvislosť s osobnou hodnotou každej ľudskej bytosti. Prevrátená diskriminácia tak nevyhnutne vysiela signál o podradenosti určitej skupiny, ktorá by sa za rovnakých šancí nevedela presadiť. Návrh novely zákona v tejto podobe umožňuje zavedenie kvót pre rasové a národnostné menšiny, napríklad pri prijímaní do zamestnania alebo na vysoké školy. Jeden pokus s národnostnými kvótami sme tu už pritom mali - novelu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, schválenú v roku 1998. Systém národnostných kvót však vzápätí zrušil Ústavný súd v rozhodnutí pod spisovou značkou PL.ÚS 19/98, kde v zdôvodnení svojho rozhodnutia prišiel k záveru, citujem, že "ústava neobsahuje ustanovenie, výkladom ktorého by bolo možné odôvodniť postup umožňujúci obmedziť alebo modifikovať základné práva občana za účelom zlepšenia postavenia príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín."
Milé kolegyne, vážení kolegovia, kvóty ponižujú ľudskú dôstojnosť a jedinečnosť všetkých, na ktorých sa vzťahuje. Sú nespravodlivé v princípe aj v praxi. Rozdeľujú spoločnosť a vytvárajú kasty. Priznávanie výhod a privilégií na základe farby pleti alebo etnického pôvodu so sebou prináša pocit nespravodlivosti a krivdy. Jednotlivci, ktorým môže byť kvótami odňaté právo rovnakej šance na prístup k zamestnaniu alebo k vzdelaniu, len ťažko pochopia, že je to cena, ktorú musia zaplatiť len preto, že patria k národnostnej alebo rasovej väčšine. Je nespravodlivé požadovať od nevinných ľudí znášať bremeno nápravy domnelých krívd, ktoré, aj keď boli reálne, títo ľudia rozhodne nespôsobili.
Problém nápravy diskriminácie, ktorá nastala v minulosti, je zanedbateľný v porovnaní s problémom eliminácie zdroja tohto následku, našej náchylnosti klasifikovať a posudzovať ľudí na základe farby pleti alebo etnického pôvodu. Riešenie prvého problému minulej diskriminácie, ktoré spočíva v zhoršení druhého problému, nie je žiadnym riešením. Prijatie zvýhodnení pre rasové a etnické menšiny v sebe navyše zahŕňa potrebu vytvorenia mechanizmu pre zisťovanie rasy a etnicity. Ministerstvo spravodlivosti nemôže robiť kriminálne štatistiky, v ktorých by vykazovalo rasový pôvod páchateľov trestných činov. Teraz sa bude rasový pôvod preukazovať. Ak aj budeme súhlasiť, že v minulosti prichádzalo k diskriminácii, neboli diskriminovaní Rómovia alebo Maďari alebo Rusíni, ale boli to jednotliví muži a ženy podľa našej ústavy, slobodní a rovní v dôstojnosti a právach, ktorí boli objektom diskriminácie a riešením je, že už sa to nikdy nemôže stať. Preferenčné zaobchádzanie má za cieľ vyrovnať skóre. Jednotlivci, ktorí boli diskrimináciou poškodení, majú právo na nápravu, ale neexistuje nič ako veriteľská, či dlžnícka rasa alebo etnická skupina.
Cieľ, ktorý chce navrhovateľ dosiahnuť zavedením diskriminácie a preferenčného zaobchádzania, je odstránenie znevýhodnenia marginalizovaných skupín, resp. osôb žijúcich v sociálnej exklúzii. Návrh novely zákona však použil na identifikáciu týchto osôb nelegitímne, ústavou priamo zakázané kritérium, ktoré samo osebe nemá priamu súvislosť so znevýhodnením týchto osôb. Ak chce vláda pomôcť marginalizovaným komunitám, mala by ako kritérium na pomoc týmto osobám ustanoviť zlú sociálnu situáciu, ale nie rasový či etnický pôvod.
A tak sa môžeme na záver opýtať, čo nám zostáva, ak chceme skutočne prekonať rasové a etnické predsudky. Čo nám zostáva, ak nechceme, aby sa nám čoraz viac vzďaľoval ideál, aby bol každý posudzovaný ako jednotlivec, a nie ako člen skupiny, ku ktorej je pričlenený niekoho predstavou vo verejnej politike? Podľa mojej mienky nám zostáva iba jediné. V súlade s textom našej ústavy prestať používať rasové etnikum ako rozlišovacie kritérium.
Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Lipšic bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.
Preto sa pýtam, kto sa teraz chce do rozpravy prihlásiť ústne. Kuruc Martin, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam poslancovi Kurucovi.
Ešte kým sa pán poslanec pripraví, odovzdávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte napriek tomu, že sa program dnes vyvíja trošku inak, ako sme predpokladali, o 17.00 hodine sme mali hlasovať, ale keďže beží ďalej rozprava, nemáme prerokovaný žiaden bod. Dostal som sa do situácie, kedy chcem týmto spôsobom vás všetkých veľmi pekne pozvať na rozsvietenie vianočného stromčeka pred Národnou radou. Už minulý rok sme po prvýkrát spolu s prskavkami v ruke začali cítiť to čaro Vianoc. Chcem vás požiadať, všetkých tých, všetkých ľudí dobrej vôle sediacich v tejto sále, kolegyne, kolegovia, aby sme, ak chceme, aspoň na chvíľku zabudli na to napätie, ktoré tu tak poletuje a pokúsili sa začať cítiť atmosféru čohosi, čo je výnimočné každý rok. Preto vás čo najsrdečnejšie pozývam pred Národnú radu, kde bude krátky program. Viem, že beží naďalej rozprava, viem, že nemám mandát na to, aby som bez vášho súhlasu prerušil teraz rokovanie, ale aspoň touto cestou, ak tí, ktorí máte záujem sa zúčastniť na rozsvietení stromčeka a prijmete moje pozvanie, budem veľmi rád.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte vážené kolegyne, kolegovia, predsa len využijem príležitosť a spýtam sa, či by nebol všeobecný súhlas na 15-minútové prerušenie schôdze. (Hlasy z pléna.) Áno? Nie. Tak pokiaľ je všeobecný súhlas, nie je súhlas, dobre. Pokračujeme. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kuruc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani kolegyne, páni poslanci, príprava novely... (Ruch v rokovacej sále)
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, pán poslanec, poprosím. Vážené kolegyne, kolegovia, no nevyšiel tento pokus, môžeme ešte dať hlasovať, ale nebudeme to zbytočne komplikovať, pokiaľ nie je všeobecný súhlas, budeme pokračovať v rozprave. Posaďte sa, prosím, do poslaneckých lavíc, ukončíme diskusie. Tí, ktorí chcú zostať, zostanú, ktorí chcú ísť, tak odídu. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie. Pán poslanec Kuruc si zaslúži korektné prostredie na svoje vystúpenie. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kuruc, poslanec: Príprava antidiskriminačného zákona bola otvoreným procesom uskutočneným za veľmi aktívnej účasti zástupcov verejnosti, čo sa odrazilo aj na konečnom výsledku predloženej novely. Predložený návrh obsahuje aj ustanovenia, prijatie ktorých požadovali mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke z marca tohto roku. Signatári sa snažili hromadnou pripomienkou o dosiahnutie zmien a doplnení antidiskriminačného zákona. Túto hromadnú pripomienku poslali na vedomie aj Európskej komisii. Európska komisia nám vyčítala, že máme v zákone nepresné pojmy a výrazy, ktoré eurosmernice nepoznajú, alebo také, ktoré zužujú možnosti uplatnenia zásad rovnakého zaobchádzania. Viaceré už boli medzičasom novelizované zákonom č. 326/2007, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra tohto roku.
V apríli sa konalo rozporové konanie k hromadnej pripomienke, ktorú k novele antidiskriminačného zákona podala mimovládna organizácia Občan a demokracia. Vtedy podpredseda vlády čiastočne prijal dve zásadné pripomienky verejnosti. Prvá sa týkala zmien definície obťažovania a tá druhá uplatňovania výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania pri zamestnávaní v cirkvách a náboženských spoločnostiach. Neakceptované pripomienky sa týkali napríklad zaradenia definície sexuálneho obťažovania do zákona, zakotvenie zákazu diskriminácie vo vzájomných vzťahoch zamestnancov, zlepšenie antidiskriminačnej ochrany v službách a ďalších. Návrh zákona rozširuje okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Napríklad poskytovatelia tovarov a služieb budú povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím či k ľuďom, ktorých vek býva často príčinou ich znevýhodnenia.
Návrh zákona počíta aj so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním a obsahuje aj rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad viery a zdravotného postihnutia, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom.
Novela zjednodušuje mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosti zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Významnou zmenou v predloženej novele je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich cieľom je dočasné odstránenie znevýhodnených, ktorými trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine, či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia pomôžu tiež ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitosti v praxi.
Hoci vládny návrh antidiskriminačného zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých prijatie požadovali mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke, stále má potenciál na vylepšovanie, napríklad rozšírením subjektov oprávnených prijímať vyrovnávacie opatrenia, ktorými sú v súčasnom stave iba orgány štátnej správy. Dennodenne sme totiž svedkami rôznych foriem diskriminácie.
Rád by som tu uviedol výsledky posledného prieskumu občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu, ktorý dokázal diskrimináciu podľa veku, pohlavia a národnosti. Diskriminácia je nelegálna, to je názov a zároveň aj cieľ kampane, ktorú v týchto dňoch spustilo toto občianske združenie a poukazuje na výsledky prieskumu s unikátnou testovacou metódou dvojíc. Typickým príkladom bola dvojica 35-ročných vysokoškolsky vzdelaných mužov, z ktorých jeden bol Róm a druhý nie. Spolu vytvorili 18 dvojíc s cieľom odhaliť diskrimináciu pri prijímaní do práce a tiež v prístupe k službám a poskytovaniu tovarov. Výsledky z 360 testovacích prípadov, kedy sa o tú istú službu, tovar alebo pracovné miesto uchádzali postupne obaja z dvojice, dokázali, že menšiny, starší alebo veľmi mladí, zdravotne postihnutí a ženy sú diskriminovaní. Prieskum sa konal vo všetkých krajoch Slovenska. Zaujímavým výsledkom prieskumu je porovnanie miery diskriminácie v Bratislave a jej okolí s ostatnými krajmi Slovenska. Dopadol výrazne v prospech hlavného mesta a jeho okolia, kde je najmenej prejavov diskriminácie. Diskriminácia menšín je častejšie vídaná v menších mestách a obciach, než vo veľkých.
Čo je však zarážajúce, čoraz viac ľudí považuje diskrimináciu za bežný jav a za niečo úplne normálne. Znamená to, že nestačí len prijatie zákona, ale musíme zakomponovať do vzdelávacieho a výchovného procesu komplex opatrení zameraných na antidiskriminačnú výchovu už od najnižšieho stupňa školskej výchovy.
Ďakujem.