Pátek 7. prosince 2007

Ôsmy deň rokovania

16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. decembra 2007 o 9.00 hodine

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Dubravay.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 441).

Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto navrhovateľa a pani Laššákovú ako spravodajkyňu máme. Budeme pokračovať, ako som povedala, v rozprave. Do rozpravy sú ústne prihlásení ešte traja poslanci - pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Janiš. Takže teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pani poslankyňa.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dobré ráno prajem, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vystúpila k tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní kriticky a budem sa asi opakovať v tomto, čo poviem, pretože medzi prvým a druhým čítaním sa nič nezmenilo napriek pomerne kritickej a polemickej rozprave aj v ústavnoprávnom výbore. Doposiaľ nie je na stole žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by sa snažil riešiť problémy, o ktorých sa diskutovalo, a to napriek tomu, že tie kritické poznámky z hľadiska ústavnosti predloženého textu nezaznievali len od poslancov opozície, ale aj od poslancov koalície, konkrétne, aby som nezahmlievala, v ústavnoprávnom výbore výhrady vyslovila aj pani poslankyňa Tóthová.

Ja som už v prvom čítaní hovorila o tom, že zákon o mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady o katastri nehnuteľností vnímam ako vážny predpis. Vážny predpis preto, pretože podľa mojej mienky protiústavným spôsobom rieši konflikt medzi verejným záujmom a individuálnym záujmom súkromných vlastníkov, ktorých práva sú chránené ústavou.

Hovorila som a zopakujem to znova a hovorím to stále, nie je naozaj konfliktom, že diaľnice sú prioritou, nie je konfliktom ani to, že sú situácie, keď verejný záujem má prednosť pred záujmom individuálnych vlastníkov, ale tento konflikt a to uprednostnenie verejného záujmu sa musí diať v medziach ústavnosti a hovorím v medziach aj určitej principiálnej slušnosti vzťahu štátu voči jeho občanom a vlastníkom.

A tento návrh zákona považujem za návrh zákona, ktorý tento konflikt rieši v rozpore s ústavou. Myslím si, že dokonca dosť brutálnym spôsobom, preto ho považujem zároveň za neslušný, keď hovoríme o určitej slušnosti, ktorá by mala byť vo vzťahu štátu a občanovi. Prečo? Pretože tento návrh zákona, a ja to zopakujem znova, tento návrh zákona nerieši problém, ako urýchliť vyvlastňovacie konanie. Tento návrh zákona rezignoval na snahu urýchľovať vyvlastňovacie konanie. Tento návrh zákona už umožňuje stavať na cudzom pozemku bez toho, aby bolo dokončené majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, na ktorých sa má stavať. To znamená bez toho, aby tieto pozemky boli kúpené, bez toho, aby tieto pozemky boli riadne vyvlastnené a svojím spôsobom prejudikuje už aj budúce vyvlastňovacie konanie, lebo keď už tam tá diaľnica bude stáť alebo čokoľvek iné, tak čo už potom, už sa môže, samozrejme, pozemok len vyvlastniť.

A v tom je problém, pretože sa obchádza legálny systém, ktorý náš právny poriadok pozná, ktorý pozná ústava, ktorá dáva základné rámce, za akých podmienok možno obmedziť vlastnícke právo, alebo vyvlastniť, a to na základe zákona v primeranom rozsahu za primeranú náhradu, ak to, samozrejme, je verejný záujem, ktorý momentálne nespochybňujeme. A tento návrh zákona tieto podmienky nespĺňa. Tu predtým, ako dôjde ku kúpe pozemku, predtým, ako dôjde k vyvlastneniu, dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady. Netušíme na aké dlhé obdobie. Preto považujem tento návrh zákona za zlý a nie na hrane s ústavou, pán minister, ale podľa môjho vnímania v rozpore s ústavou.

Ja som v prvom čítaní hovorila aj o tom, že tento návrh považujem za zlý aj preto, pretože predstavuje v našom právnom poriadku zároveň aj zlý precedens. Zlý precedens, pretože dnes sú prioritou diaľnice a ja som vo svojom vystúpení použila ako príklad, zajtra sa môžu stať prioritou jadrové elektrárne a budeme mať zákon o mimoriadnych opatreniach vo vzťahu k jadrovým elektrárňam.

Proces druhého čítania ma prekvapil, pretože mi dal za pravdu skôr, než mi napadlo, že sa niečo také môže stať, pretože v priebehu druhého čítania v rámci výborov bol schválený návrh, aby tento návrh zákona sa rozšíril aj o letiskovú infraštruktúru pri medzinárodných letiskách.

Gestorský výbor túto časť spoločnej správy neodporúča schváliť, ale faktom je, že už aspoň u časti poslancov skrsla myšlienka, že nielen diaľnice, ale možno aj nejaké iné objekty sú takým verejným záujmom, ktorý je nadradený aj nad ústavou. A to je presne to, čo hovorím. Ak raz toto uznáme, tento mechanizmus za legitímny spôsob pri diaľniciach, tak čo nám bráni použiť ho kedykoľvek v budúcnosti na akýkoľvek iný prípad stavby vo verejnom záujme, ktorý v danom momente považujeme za taký dôležitý, že nám stojí až nad ústavou.

A tu je príklad. Skupina poslancov už považuje za taký vážny verejný záujem letiskovú infraštruktúru a ja sa naozaj pýtam, a aj keď to dnes neschválime, myslím toto rozšírenie pôsobnosti zákona, či to nepríde o mesiac, o pol roka nejaké iné rozšírenie? Takže považujem to aj za zlý precedens a druhé čítanie ma v tomto mojom stanovisku utvrdzuje.

Očakávala som, že v priebehu druhého čítania aj na základe diskusie v ústavnoprávnom výbore, že bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý tento problém bude riešiť tak, aby ani nie riziko, ale protiústavnosť návrhu zákona riešil. Žiaľ, nestalo sa tak, preto musím konštatovať, že napriek tomu, že je nespochybniteľné, že diaľnice sú prioritou nielen tejto vlády, ale nás všetkých, tak musím skonštatovať to, čo som povedala aj v prvom čítaní, nie za každú cenu a tento návrh zákona považujem za cenu privysokú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa prihlásil pán poslanec Pado. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Pado má slovo. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel kolegyňu Žitňanskú len doplniť v jednom. Možno, že sa to nebude celkom páčiť, ale aby sme neskĺzli do toho, že potom podľa ľubovôle SMER-u - SD budeme stavať aj stranícke centrály tak ako kedysi jej predchodkyňa komunistická strana na cudzích pozemkoch. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Takže budeme pokračovať ďalej v diskusii. Teraz vystúpi pán poslanec Lipšic a po ňom pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o pomerne významnom zákone, ktorým naozaj môže vytvoriť pomerne významný precedens. Ale podľa mojej mienky ho pomerne významný nevytvorí, pretože ho zastaví Ústavný súd. A zastaví ho vlastne hneď. Pozastaví jeho účinnosť. Preto mi je aj nie celkom zrejmé, prečo ideme túto vec takýmto spôsobom lámať cez koleno. Pretože toto nie je sporné, či to ústavné je, alebo nie je. A ak to je sporné, tak možno by nám pán minister alebo poslanci SMER-u mohli povedať pár argumentov, pre ktoré si myslia, že možnosť štátu stavať na cudzom pozemku je ústavná. Ale nikto zatiaľ ani z vládnej koalície, ani z ústavných právnikov nepovedal, že tento mechanizmus vyvlastnenia je ústavný. A ani to povedať nemohol.

Ja to skúsim povedať pomerne laicky. Budete stavať na cudzom pozemku, ktorý bude stále vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, dokonca budete môcť aj pred kolaudáciou tú diaľnicu používať. A ešte stále tá diaľnica bude postavená na pozemku niekoho iného. Keby vyvlastňovacie konanie neprebehlo v prospech štátu, je možný návrat späť? Keď už bude diaľnica postavená? Návrat späť možný zjavne nie je. Zbúrame tam potom tú diaľnicu a postavíme ju niekde inde? Asi nie. Tá stavba už nie je zvratná. Proste nie je možné navrátenie do pôvodného stavu a napriek tomu ideme stavať.

A opakujem ešte raz, § 5 ods. 2 návrhu zákona umožňuje, aj keď ešte nie sú splnené podmienky na skolaudovanie, a jednou z tých podmienok je práve ukončené vyvlastňovacie konanie, je možné predčasné užívanie diaľnice, ak nejde o dôvod, ktorý nebráni bezpečnej skúšobnej prevádzke diaľnice. Toto nebráni bezpečnej skúšobnej prevádzke diaľnice. Čiže diaľnica bude môcť byť prevádzkovaná na súkromných pozemkoch súkromných vlastníkov. No, uvidíme, dnes asi nie, ale v utorok to budeme schvaľovať.

Už pani kolegyňa Žitňanská povedala, že čo sa stane, ak sa raz takáto právomoc začne. A naozaj toto je príklad toho, že ak sa raz začne, tak sa nikde neskončí. Dnes to budú letiská, dúfam, že stranícke centrály nie, ale zajtra to budú súkromné investície, ktorých vôbec ústavnosť vyvlastňovania na ich účely je podľa mňa veľmi otázna, veľmi otázna. Pripravuje sa úprava, kde vláda bude rozhodovať, čo je verejný záujem a či sú splnené ústavné kritériá, ktoré majú autonómny význam v ústave, ale vláda bude rozhodovať svojím rozhodnutím, či splnené v konkrétnom prípade sú, alebo nie sú. To nie je prípad diaľnic. Tam verejný záujem splnený je.

Ja by som predsa len ešte, pán minister, my sme diskutovali o vašom predchádzajúcom návrhu veľmi korektne a tam sa podarilo tie ústavné námietky odstrániť. Ale tu sa mi zdá, že ak takúto verziu máte, momentálne nie sú odstránené. A opakujem ešte raz. Tá ústavnoprávna rovina nie je sporná v tomto prípade.

Vy síce konštatujete v dôvodovej správe, máte tam takú rýchlu vetu, navrhovaný zákon je v súlade s ústavou, ale veľmi to nerozoberáte. Veľmi veľa argumentov ste nám v tomto neponúkli. A ubezpečujem vás, že rozhodnutie Ústavného súdu nebude sedem ku päť, nebude tesné, lebo to je mimo akýchkoľvek pochybností. Mimo akýchkoľvek pochybností, že čl. 20 ústavy reálne chráni vlastnícke právo a umožňuje vyvlastnenie za podmienok tam určených, ale ktoré musia byť splnené v čase, keď je vlastnícke právo obmedzené.

Inými slovami nemôžeme povedať, že dáme mu primeranú náhradu, ale až o 20 rokov po vyvlastnení. A to je tým pádom v poriadku. Nie. Tam predsa musí byť časová súvislosť a podmienky na vyvlastnenie musia byť dotknuté v okamihu, keď je vlastnícke právo obmedzené. Nemôžeme povedať, že verejný záujem dnes síce nie je alebo možno v čase o päť rokov bude. On musí existovať v čase vyvlastnenia. Preto je celkom evidentné, že návrh zákona nespĺňa kritériá dané v čl. 20 ústavy. A chcem veľmi verejne povedať, že ak by takýto zákon bol schválený, tak okamžite podáme návrh na Ústavný súd s návrhom na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia.

Chcem ešte povedať jednu dôležitú vec. Nám sa dnes zdá, a je to záujem, ktorý je legitímny, že tie diaľnice treba dostavať čím skôr. Ale ústava je tu práve preto, aby aj cieľ, ktorý sa nám zdá byť v tomto okamihu veľmi dôležitý, aby nás chránila v mene nejakého dlhodobejšieho cieľa. Aby sme neprekročili tento dlhodobejší cieľ z pohľadu nášho veľmi významného okamžitého záujmu, ktorým sú diaľnice. A ten dlhodobý cieľ je sloboda vlastníckeho práva a ústavodarca u nás aj v iných krajinách bol veľmi múdry a vedel, že niekedy budeme mať pokušenie v záujme krátkodobého cieľa obetovať cieľ dlhodobý. A preto tie dlhodobé ciele dal do ústavy a tie sú ťažšie modifikovateľné. A k ťažiskovým patrí ochrana vlastníckeho práva.

Preto diskutujme a už sme prijali úpravu, ktorá zjednodušuje vyvlastňovacie konanie pri diaľniciach. To je v poriadku. Diskutujme ďalej o tom, ako možno stanoviť lehoty atď., ale nemôžeme prekročiť nejakú bariéru. Tou bariérou dnes je čl. 20 ústavy.

A navyše, snaha ju prekročiť v situácii, keď je takmer evidentné, že aj tak nebude tá snaha úspešná, inými slovami, že tieto ustanovenia asi dlho účinné nebudú, sa mi nezdá byť správnou cestou. Nezdá sa mi byť správnou cestou ani na dosiahnutie vášho cieľa, takže preto ešte dávam na zváženie, aby ste možno uvažovali o buď posunutí tohto zákona ešte na ďalšiu schôdzu a  možnej diskusii.

S vami, pán minister, vždy bola rozumná diskusia. Ja viem, že vy niečo mienite, pán premiér mení. Ja chápem, že sa to stane niekedy, ale ani premiér by nemal meniť to, čo je v našej ústave, a to by mali byť princípy, ak sa zhodneme, že ony v ústave sú vyjadrené pomerne jednoznačne, ktoré by sme nemali len tak ľahkovážne prekračovať.

Takže ešte raz by som si vás dovolil požiadať jednak o vyjadrenie v záverečnom slovo, ale aj predsa len o zváženie, či táto forma, ktorej účinnosť zrejme nebude mať dlhé trvanie, je naozaj tou najrozumnejšou a neohrozuje jedno z najpodstatnejších práv v našom ústavnom systéme, a to je právo sloboda vlastniť majetok a možnosť štátu ho vyvlastniť len za presne určených kritérií, ktoré tento návrh zákona celkom zjavne nespĺňa. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, o čo lepšie sa rokuje takto o pol desiatej ráno v pohode, v pokoji, dievčatá premaľované a chlapi vyholení. No, toto je slovenský parlament, a nie ten nočný, aký ste tu včera ordinovali opozícii.

Vážený pán minister, nie je problém stavať diaľnice. To nie je absolútne problém. Treba na to zopár vecí, alebo poviem tri základné, a to je mať peniaze, mať projekty a pozemky a môžeme stavať vo dne, v noci. Na tom sa zhodneme, že tie diaľnice potrebujeme. Dokonca my sme na ne dávali viac peňazí, ako dávate vy. Ja som presvedčený o tom, že nie je dobré ani správne rozdeľovať na tých, čo diaľnice chcú, a na tých, čo diaľniciam bránia. Takto otázka nestála, nestojí a nikdy nebude stáť. Len na jednom sa nezhodneme, a to je na bezprecedentnom vašom pokuse stavať ich na cudzích, teda súkromných a nie štátnych pozemkoch. V tomto je problém medzi nami a vami. Nie v tom, či diaľnice treba, alebo netreba.

Dnes nie je možné akúkoľvek stavbu stavať na cudzom pozemku. Na cudzích pozemkoch sa nestavalo ani za bývalého režimu. Tí si to ošetrili tak, že všetko znárodnili, teda ľuďom pobrali a potom stavali akože na svojom. Ale toto nie je tá cesta, ktorou by sme mali vyberať my dnes v 21. storočí a hovoríme si demokratické Slovensko. Principiálne je totiž jedno, či ide o štvorcový meter, alebo o sto štvorcových metrov, alebo či ide o stavbu diaľnice, alebo o stavbu garáže. Ak si na cudzích pozemkoch nemôže dovoliť stavať nikto, na cudzích pozemkoch by si nemal dovoliť stavať ani štát.

Nadradenosť štátu nad všetkým a všetkými, toto nie je dobrá cesta. Čo je veľmi nebezpečné na tomto návrhu zákona, je prielom, prielom možnosti stavať na cudzom pozemku. Dnes sa síce deklaruje v tomto zákone, že ide len o vybrané diaľničné ťahy a rýchlostné komunikácie, ale na minulej schôdzi Národnej rady pán minister Jahnátek predložil novelu banského zákona, kde navrhoval a tu v parlamente tvrdo presadzoval niečo podobné a tvrdil to isté, že je to len pre vybrané banské diela.

Všetci sa pamätáme na vecné bremeno možnosti vstupu na pozemok bez rozhodnutia súdu na základe vydania úradného papiera z banského úradu. Tu on tvrdil, že toto je len pre vybrané banské diela. Vy, pán minister, tvrdí dnes, že to je len pre vybrané diaľničné ťahy a rýchlostné komunikácie. Nabudúce príde minister vnútra a povie, že je to len pre vybrané stavby Policajného zboru. Potom príde minister Valentovič a povie, že je to len pre vybrané nemocnice. A kde skončíme? Ja to vnímam a poviem to úplne otvorene ako takú snahu ticho pre blaho ľudu, potichu znárodňovať a pripravovať si pozície pre privatizáciu letiska, pre privatizáciu Carga cez tzv. holdingové spoločnosti.

Ja vás chápem, pán minister, že chcete stavať. Ale v tom nemáte problém s opozíciou. Problém výstavby je problém technický a technologický, ale ten my technici vieme zvládnuť, aj keď je niekedy veľmi zložitý, aj keď nemôžeme stavať vtedy, keď chceme, ale dnes vieme aj v zime robiť a vieme aj betónovať, aj zvárať. V tomto nie je problém. Je to síce trošku drahšie, ale technicky zvládnuteľné.

Problém však nastáva vtedy, ak sa dá nesplniteľné politické zadanie. Nesplniteľné politické zadanie znie: za tri roky budú Košice a Bratislava spojené s diaľnicou. Veľká tlačovka predsedu vlády do roku 2010 Bratislava bude diaľnicou spojená s Košicami. Všetci vieme, že je to nereálne technicky a technologicky. Nieže to nechceme, ale že je to nereálne technicky a technologicky. A vie o tom aj pán predseda vlády. Určite o tom vie. Ale dôležitý pre neho je ten prvý odkaz ľuďom, že za tri roky bude spojená Bratislava s Košicami diaľnicou. Potom síce na ďalšej tlačovke oveľa potichšie zaznie, že ak nám bude chýbať päť kilometrov v roku 2010, čo nás zabijete? A potom ešte tichšie na ďalšej tlačovke povie, že nebude to v plnom profile. A potom ešte potichšie povie ďalej, že to bude aj bez tunelov.

Takže bude to diaľnica alebo nebude diaľnica? Nahlas povedané, že to bude diaľnica, potom to bude len nie v plnom profile, potom to bude len nie s tunelmi, no, takže to potom nebude diaľnica. Ústupový variant, ale to, čo prvé veľmi zaznelo, bolo, že v 2010 bude Bratislava s Košicami spojená diaľnicou. A potom nasledujú kroky, ako to zabezpečiť. A potom nasleduje aj tento zákon, o ktorom tu z úst opozície zaznieva v prvom i druhom čítaní, že ten zákon je v rozpore s ústavou a že v prípade, že bude schválený, tak Ústavný súd pozastaví jeho účinnosť. A prečo je takýto návrh zákona v Národnej rade? Tak, ako sa začalo pomaličky ustupovať, že keď bude chýbať päť kilometrov, keď to nebude v plnom profile, keď to bude, nebude s tunelmi, tak dnes sa hľadá, a ja vnímam tento zákon, hľadám možnosť, ako pred občanmi zdôvodniť, že v roku 2010 diaľnica medzi Bratislavou a Košicami nebude.

A bude dôvod ten, že vy ste mali snahu, ale opozícia neustále upozorňovala, odvolávala sa na Ústavný súd, a preto, vážení občania, diaľnice v roku 2010 nemáte. Nie z našej viny, ale z viny opozície a pridáte k tomu ešte aj Ústavný súd. Tieto dve zložky zabránili občanom jazdiť na autách z Bratislavy do Košíc. Takto ja vnímam tento zákon, a preto tu je, aby sa našiel vinník, na ktorého sa zvalí vina, že v roku 2010 tá diaľnica nebude.

Toto riešenie, ktoré vy navrhujete, vôbec nie je v prospech občana a nebezpečné na tom je, že staviate proti sebe občana, vlastníka pozemku a občana, ktorý chce diaľnice. Oni vôbec nestoja proti sebe. Oni sú len v inej polohe. A je nebezpečné a neférové robiť dve kategórie občanov. Jedni, čo chcú diaľnice, a druhí, čo nechcú uvoľniť pozemky. Už sme tu v minulosti mali také kastovanie občanov. Jedni, ktorí chceli ten režim, a druhí, ktorí nechceli ten režim. Ale ja by som sa veľmi nerád vracal do týchto čias.

Problém váš je dostať sa k pozemkom rýchlo. Teda tento problém dostať sa k pozemkom rýchlo a nie v rozpore s ústavou sme predseda mali aj my. Aj my sme sa borili, aj my sme chceli stavať rýchlejšie a dávali sme viac peňazí do diaľnic. Ale stavať na cudzom, tak to sme si nedovolili.

Vy znásilníte všetkých ostatných, hlavne vlastníkov pozemkov, len nechajte na pokoji štátnu byrokraciu, vládnu mašinériu. Nechcime od nich, aby si lámali hlavy a hľadali iné, možno náročnejšie, ale rovnako účinné riešenia, ako sa dostať k pozemkom normálnou zákonnou cestou.

Hovorím to preto, že neverím, že by nebolo iné riešenie, ako riešenie stavať na cudzom. Nech sa vládna legislatíva a štátny aparát popasuje aj s týmto problémom a nech pripraví takú legislatívu, ktorá nebude v rozpore s ústavou a jej aplikácia v praxi umožní rýchlejšie získať štátu pozemky, ktoré potrebuje na výstavbu diaľnic. Ale je pre demokratický štát, a taký sme vám ho odovzdali, je neprijateľné toto bremeno prenášať na občanov a šliapať po ich základných právach, ako je vlastniť majetok. A preto toto nie je problém tých občanov, čo majú pozemky v trase diaľnic, ale je to problém všetkých občanov, lebo nemajú istotu, že pri vás ani jeden občan nikdy nevie, kedy sa ocitne v situácii, keď mu siahnete na jeho práva a na jeho majetok v úplne inej veci, pri úplne inej stavbe, pri úplne inej konštelácii.

A preto sa to týka všetkých občanov. Lebo pri takomto postupe sa to dnes týka len tých, ktorí majú pozemky v trase diaľnic. Ale zajtra, pozajtra sa to môže týkať aj úplne iných, ktorí dnes ani netušia, ako im môže byť siahnuté a podľa vás zo zákona na majetok. A vždy sa dá nájsť ten takzvaný vyšší záujem, ktorý definuje ten, kto má moc, a toto je veľmi nebezpečné.

Takže môj návrh je, aby sa tento návrh zákona stiahol z rokovania Národnej rady a hľadali sa iné riešenia, ako dať zadosť výstavbe diaľnic, ako nesiahať ľuďom na majetok, ako sa nevracať do nedávnej a neslávnej minulosti, keď sa stavalo, tak ako sa stavalo, kde ľudia ten svoj nárok na majetok nemali preto, lebo patrilo všetko všetkým, teda nikomu, iba vládnej moci. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásil pán poslanec Martinák, pán poslanec Fronc, pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Janiš, ako je už u vás obyčajne zvykom, vopred zastrašujete a úmyselne zavádzate celú slovenskú verejnosť, ak snaha vlády je akokoľvek dobrá pre budúcnosť a pre všetkých občanov. Dodnes som nevedel, že ste až taký technický typ, a preto by som sa vás rád spýtal len na jednu otázku. Z čoho vychádzate, že výstavba diaľnic je nereálna technicky aj technologicky? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka: Faktická poznámka pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ja nespochybňujem potrebu postaviť diaľnice a nespochybňujem ani to, že to robíte s úmyslom bona fide, teda dobrým úmyslom a že je to spoločný záujem, ale predsa otázka stojí tak, či stojí za to porušiť základný princíp ochrany súkromného vlastníctva?

A chcel by som sa trošku aj odvolať na tradíciu tejto krajiny. Nemyslím tých päťdesiat rokov komunizmu, ale všetci z nás, keď chodíme po cestách, občas chodíme po cestách, ktoré sa úplne nezmyselne kľukatia ako had. Uhýbajú namiesto toho, aby išli rovno a kládol som si kedysi otázku, prečo to je? Jednoduchý dôvod, že sa ctilo súkromné vlastníctvo. Aj ten kúsok, by som povedal, škvarky zeme sa ctilo, ak ten majiteľ ho nechcel pohnúť. Nebol by som rád, aby takéto cesty sme mali, ale myslím si, že nemali by sme ten princíp súkromného vlastníctva porušiť a mali by sme hľadať iné cesty. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, v jednom sa zrejme zhodneme koalícia aj opozícia. Podľa rozpravy, ktorá tu prebehla, je značné, že diaľnice, si uvedomujeme, sú potrebné tak pre nás, ako aj pre vás, by som povedal, pre všetkých občanov tejto republiky. V tom sme v úplnej zhode.

Problém, ktorý ja však vidím, je problém ten, že jednoducho tuná premiér republiky dačo povedal, snaží sa dačo dosiahnuť a, samozrejme, to už opozícii vadí. Opozícia to napáda a hľadá rôzne obštrukcie voči tomuto vyjadreniu, a preto pôsobí, tak ako pôsobí.

Ja nechcemdlho rozprávať, ale ja by som sa chcel opýtal takisto pána poslanca Janiša. Povedal tuná vo svojom vystúpení, že treba hľadať riešenie. No len jedna otázka. Povedzte konečne to riešenie, aké má byť, ako to treba vyriešiť, pretože podľa toho, čo tuná zaznieva a čo tu počujem, tak zrejme ste na to lepší odborníci ako my a my si radi od vás zoberieme ponaučenie a budeme sa snažiť to vyriešiť tak, ako je to potrebné vyriešiť v rámci toho, aby ste nemuseli už donekonečna tu bombardovať a spochybňovať verejnosť tým, ako jej chceme ublížiť, ako chceme verejnosti siahnuť na jej majetky a tieto ústavné práva a tak ďalej a tak ďalej.

Pán poslanec, skúste mi povedať a dajte mi to riešenie, ako to treba v tejto republike vyriešiť tak, aby sme my tuná nespôsobovali tie problémy, o ktorých vy tuná donekonečna rozprávate. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. No, vidím, že som vás zaujal. No, píše sa 7. december. Ak si pozriete, pán kolega, trasu diaľnic smerom na Košice a pozriete sa na množstvo viaduktov, pozriete sa na množstvo tunelov, pozriete si na geologickú náročnosť, pozriete sa na to, ako projektovo je táto diaľnica pripravená, ako ďaleko sú geologické prieskumy. No, tak musíte aj vy možno nie ako technik, ale ja som od fachu, pochopiť, že to, čo som povedal, je pravda. Dám ruku na klát bez problémov, že tá diaľnica v plnom profile do roku 2010 nebude. Technicky a technologicky to je nemožné.

Čo sa týka, ja som povedal, vy snahu predávate ako produkt. Vy snahu postaviť diaľnice, váš premiér predáva v podstate, akoby tá diaľnica už bola postavená. Toto je váš marketingový ťah a nikto vám ho neberie, len nám treba ako opozícii upozorňovať na to, že predávať snahu nie je voči nim férové. Treba voči nim predávať skutky.

Čo sa týka toho, aby sme my dali návod, ako treba tie diaľnice do roku 2010. Po prvé, my sme v roku 2007 nepovedali, že do roku 2010 diaľnice postavíme. To ste povedali vy. Za rok a pol vládnutia ste nepripravili ani jeden kilometer diaľnic. Neobstarali ste ani jeden kilometer diaľnic. Za rok a pol dostavujete to, čo sme rozostavali my. Nezačali ste nič. Takže pri tomto tempe rok a pol máte za sebou nula kilometrov začatej diaľnice, nula kilometrov obstaranej diaľnice. Ak budete takto pokračovať, tak rozhodne ten rok 2010 nestihnete.

No, pochopil som to tak od pána kolegu Kvorku, že najlepšie by bolo, kebyže vám my ešte aj tie diaľnice postavíme, aby ste vy v roku 2010 mohli strihať pásky.

No, páni, vládnete, hľadajte riešenia, hľadajte riešenia a plňte svoje sľuby.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú a chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám pocit, že sa točíme stále okolo toho istého. Napriek tomu v stručnosti chcem vyjadriť svoj názor na ukončenú rozpravu. Najviac tu rezonoval rozpor s ústavou, brutálnosť, slušnosť. Stále konštatujem, že môže byť taký názor opozície, názor môj a pevne verím, že aj tých, ktorí budú chcieť podporiť tento návrh zákona je ten, že je tu súlad s ústavou a že sú naplnené náležitosti ústavy.

Ja poviem len príklady. Ja neviem, nemecká ústava takisto hovorí, že vlastníctvo sa zaručuje, ale zároveň hovorí, jeho užívanie sa zaväzuje vo všeobecnom záujme, vo verejnom záujme. Obmedzenie vlastníckeho práva, to znamená, že ak účel nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré sú miernejšie, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. Čiže nemecká ústava to má viacej rozšírené, ako my to máme rozšírené. Myslím, že nemusím opakovať tie štyri podmienky, ktoré naša ústava v čl. 20 v ods. 4 vyžaduje na vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, ale môj názor je ten, že splníme všetky štyri tieto podmienky a tento názor, samozrejme, sa snažím presadzovať aj ďalej.

Stále hovorím, že aj tá slušnosť občana k ústave musí byť rovnocenná, tak ako štát ústavou zaručuje slušnosť voči občanovi, takisto aj občan musí zaručiť slušnosť voči ústave. To znamená, ozaj vlastníctvo zaväzuje a musí tu prísť verejný záujem, keď chceme niektoré veci, ktoré sú významné pre rozvoj štátu, pohnúť ďalej.

Čiže už len poviem k tej ústave toľko, že tak tu zaznelo, že čo ideme riešiť všetko, ale vlastnícke právo obmedzíme len vtedy, ak nedôjde k dohode. To znamená, to isté urobili Chorváti, Nemci, Francúzi, Portugalci. To nie je nejaké znárodnenie, ako to tu zaznelo. Však to sú úplné nezmysly. Ak chceme niečo stavať, tak jednoducho vždy musí byť nejaký dotyk a nejaký konflikt s niektorými tými, ktorí nechcú stavať, a preto je to, aj ústava zadefinovala, čo je to verejný záujem a čo je to obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme.

Takisto tu zaznelo, aby sme hľadali iné riešenia. Verte mi, že sme hľadali, verte mi, že mne to nespôsobuje radosť, ak tento zákon prejde a budeme ho pri niektorých týchto občanoch musieť naplniť, ale jednoducho iná cesta nie je. To znamená, lehoty sme skrátili na najnižšiu možnú mieru. Už ďalej sa to prakticky nedá, lebo by to v praxi úplne nefungovalo. Iné skrátenia ja neviem. Ja viem, že poslanci nie sú tvorcovia zákona, ale to isté, čo povedal pán poslanec Kvorka, ja som povedal aj v ústavnoprávnom výbore, aj v iných výboroch, ak niekto ponúkne lepšie riešenie, ja s tým nemám problém. Absolútne ho zohľadníme a zapracujeme. Ale nikto zatiaľ iné riešenie neponúkol.

Takisto aj zo včerajšej rozpravy, ja mám pocit, pán poslanec Gál tu nie je, ale on to nikdy nerobil v praxi, čo to znamená. Lebo navrhoval tu zase niektoré ďalšie postupy, ale verte mi, že v praxi sa to nedá. Treba si to vyskúšať a treba skúsiť urobiť majetkovoprávne vysporiadanie a nám nejde o nejaký malý rozsah. Len v tom prvom balíku tá D1 ide o 6-tisíc dotknutých pozemkov. Je to cca 40-tisíc kúpnych zmlúv, čo treba urobiť rýchlo. Takže toto nie je jednoduché a môj názor je ten, že z tých 40-tisíc kúpnych zmlúv ostane možno 300 tých, ktorí nebudú chcieť uzatvoriť, ale tých 39 700 dotknutých kúpnymi zmluvami bude chcieť uzatvoriť kúpne zmluvy. Pretože, ako som už minule povedal, väčšina tých ľudí chce, čaká na to, aby sme urobili, pretože, ak tie pozemky, tie lúky nemajú v prenájme v niektorom roľníckom družstve, tak oni za to musia platiť aj daň. Nevyužívajú to. Jednoducho vedia, že tá diaľnica tade dnes alebo zajtra pôjde.

Čiže, ja si myslím, že naopak, 99 % občanov bude vyjadrovať súhlas s takýmto postupom a takú mám aj odozvu od občanov, s ktorými sa rozprávam o tomto postupe. Samozrejme, že mediálna odozva bude podstatne vyššia, lebo tých 300 nesúhlasiacich, tých 300 špekulantov príde o svoj špekulatívny zisk a jednoducho budú cez médiá tlačiť na protiústavnosť tohto zákona.

Pár slov len ku krátkodobému a dlhodobému cieľu. Verte mi, ja tu nechcem prednášať žiadne katastrofické scenáre, ale ozaj, keď nenaštartujeme tento proces, ozaj, keď nepôjdeme tou skokovou terapiou, pretože naozaj, a nehovorím to ako výčitku minulým vládam, ale viete veľmi dobre, že bola stlmená výstavba diaľnic a rýchlostných ciest a jednoducho my teraz musíme tou skokovou terapiou naskočiť. To znamená, postupujeme podľa programového vyhlásenia, ale nad rámec programového vyhlásenia, ak neurobíme týchto 150 kilometrov, tak Slovensko bude krajinou stojacich áut v zápchach, kongesciách. Jednoducho hospodársky rozvoj a regionálne disparity naozaj budú veľmi potierané na východ Slovenska čo, myslím, že nechceme ani opozícia, ani koalícia.

Čiže k tomu len toľko, že nemáme čas. Ak budeme hľadať riešenia, ako vyvlastniť tými miernejšími prostriedkami, ktoré sú definované v súčasne platných zákonoch, tak začneme stavať o tri roky. Ak využijeme tieto ostrejšie prostriedky schválením tejto novely zákona alebo tohto zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, je tu reálny predpoklad, že začneme stavať na jeseň roku 2008.

Čo sa týka, posledné, čo poviem, vyjadrení predsedu vlády a na ktorých tlačovkách čo povedal. Ja to nejdem komentovať, ale rád by som dal do pozornosti všetkým, že je potrebné si prečítať uznesenie vlády Slovenskej republiky, myslím, že č. 753/2007, kde je presne definované, ako vlastne chceme postupovať. Tam je presne zadefinované, čo očakávame urobiť v pol profile, čo očakávame urobiť v plnom profile. Nikdy sme nepovedali, že to bude diaľnica z Bratislavy do Košíc v pol profile. V tom uznesení je len povedané, ešte raz opakujem, predpokladaný termín ukončenia 2010 a v pol profile predpokladaný termín ukončenia 2010 tunelových úsekov, tých väčších, sú to tunely najmä Rojkov, Šibenik na východe Slovenska, tri tunely sú tam tie dlhšie. Teraz mi nenapadá ten tretí dlhší, aha, Šútovo - Rojkov a Šibenik na východe Slovenska. Sú tam ešte dva kratšie.

Takže tie by mohli byť reálne aj do roku 2010. Ale znova zdôrazňujem, ale tým nechcem spochybniť termín 2010, že ak nám technické a technologické procesy, ale to je najmä z hľadiska ponuky toho uchádzača, toho budúceho koncesionára neumožnia naplniť rok 2010, aj to bude obrovský úspech, lebo budú tie úseky v tom roku 2010 rozostavané na 95 %. A nie je žiadny problém, že bude strihať pásku, ako to hovoríte, niekto iný po roku 2010.

Takže je tu veľmi veľká potreba spoločenská, hospodárska, a ak túto potrebu chceme naplniť, musíme prijať aj odvážne rozhodnutia. A jednoducho musíme túto právnu normu podporiť, o čo vás zdvorilo žiadam. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, ja už by som zhrnula rozpravu. V rozprave vystúpilo celkom päť poslancov. Nebol predložený žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh. To znamená, že budeme hlasovať len o návrhoch, ktoré máme v spoločnej správe. Som rada, že môžem konštatovať, že nikto v tejto snemovni nespochybňuje dôležitosť výstavby diaľnic pre ďalší rozvoj Slovenska. Pán minister vo svojom záverečnom vystúpení zaujal stanovisko a poslanci svoj postoj k návrhu tohto zákona vyjadria hlasovaním. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 407 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 407a.

Prosím znovu pána ministra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

Vláda pripravila návrh zákona z dôvodu, že na pôde európskych inštitúcií vznikla nová právna úprava dopĺňajúca regulačný rámec sektora elektronických komunikácií. Ide o smernicu obsahujúcu pravidlá uchovávania údajov spracovávaných v elektronických komunikačných sieťach pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.

Novela zákona obsahuje najmä nové ustanovenia transponujúce uvedenú smernicu. Upravuje sa rozsah, ako aj lehoty uchovávania údajov spolu s vymedzením orgánov štátu, ktoré sú oprávnené uchovávané údaje požadovať. Novela zákona zároveň obsahuje niekoľko bodov, ktoré reagujú na podnety z praxe a upresňujú znenie niektorých ustanovení zákona.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 407) v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 566 z 18. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 407) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. novembra 2007 a uznesením č. 266 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 240 z 13. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 20. novembra 2007 a uznesením č. 121 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami v uznesení.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh 13. novembra 2007 a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 101 z 20. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe uznesenia.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú v časti IV pozmeňujúce návrhy, spolu 32 bodov.

Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 29, 30 a 31 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

O bode 12 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

O bodoch 8, 16, 22, 26 a 32 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 407a) v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 270 z 26. novembra 2007.

Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca zároveň hlásim.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP