A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Rafaj. Keďže o slovo požiadal spravodajca, má prednosť. Takže, nech sa páči, máte slovo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predloženému návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

Jeden, ktorý je čisto legislatívnotechnického charakteru a znie: "V bode 59 návrhu zákona nadpis pod § 76c znie prechodné ustanovenie." Odôvodnenie: S ohľadom na zmenu účinnosti navrhovaného zákona je potrebné upraviť aj nadpis prechodného ustanovenia, nakoľko sa navrhuje zmeniť účinnosť zákona z 1. 1. 2008 na dňom vyhlásenia. Preto aj je potrebné vykonať túto zmenu. Pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný, je označený číslicou 1.

Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť k čl. I znie: "Za bod 22 sa vkladá nový bod 23, ktorý znie: "V § 42 ods. 1 písm. c) prvý bod sa za slovo "služby" vkladajú slová "podľa § 50 ods. 2 písm. a)."." Nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Podľa čl. 4 smernice o univerzálnej službe má byť zabezpečené vyhovenie všetkým primeraným požiadavkám na prístup k službám a pripojeniu k sieti. A poskytnuté pripojenie umožňovať koncovým užívateľom príjem telefónnych hovorov, faxov a dátovú komunikáciu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.

V súlade s uvedeným článkom smernice vládny návrh zákona dopĺňa aj ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a). V záujme zabránenia možného konfliktu pri výklade zákona navrhujem doplnenie dotknutého ustanovenia § 42 ods. 1 písm. c). Tento návrh je označený číslicou 2.

No a predložím ešte posledný pozmeňujúci návrh a ten sa týka § 59a ods. 6 písm. d). Na základe smernice, ktorá je predmetom alebo teda jej implementácia je predmetom predloženej novely, ktorú máme pred sebou, hovorí o uchovávaní dát a predmetný paragraf stanovuje lehoty, počas ktorých sa prevádzkové a lokalizačné údaje majú uchovávať. Smernica ako taká stanovuje vo svojom texte len maximálne doby. Pri internetovej komunikácii stanovuje maximálnu dobu šesť mesiacov, pri ostatnej komunikácii dvadsaťštyri mesiacov.

Ako jedna z mála krajín Európskej únie vládny návrh zákona, teda Slovenská republika podľa tohto návrhu sa rozhodla využiť maximálnu dobu uchovávania údajov. Avšak ak porovnáme situáciu z okolitých krajín, sme naozaj asi jediní, ktorí využívajú takúto maximálnu možnú dobu.

Preto navrhujem, aby sme v časti tej, ktorá hovorí o dobe uchovávania prevádzkových a lokalizačných údajov zmenili dobu z dvadsaťštyri mesiacov na dvanásť. Obdobne takúto lehotu zavádzajú aj krajiny, ktoré s bojom proti organizovanému zločinu a s bojom proti terorizmu majú určite bohatšie skúsenosti ako Slovenská republika a kratšiu lehotu považujú za dostatočnú. Ako príklad uvediem napríklad Rakúsko, kde je to šesť mesiacov, Nemecko sedem mesiacov, Portugalsko jeden rok, Španielsko jeden rok.

Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby som ho teda zacitoval, je to v čl. I bod 45 a znie: "V § 59a ods. 6 písm. b) sa číslo 24 nahrádza číslom 12." Myslím si, že po schválení takéhoto pozmeňujúceho návrhu sa zaradíme medzi štandard v uchovávaní dát v rámci vyspelých štátov Európskej únie a nebudeme opäť, ako niekedy je tu zvykom, pápežskejší od pápeža, ale budeme v súlade s ostatnými krajinami Európskej únie v tejto oblasti. Ďakujem pekne. Poprosím kolegov a kolegyne o podporu týchto návrhov. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame pomerne citlivú problematiku, ktorá vyžaduje veľmi obozretný a vyvážený prístup, pretože na jednej strane sledujeme legitímny záujem štátu či Európskych spoločenstiev v ochrane bezpečnosti a na druhej strane musíme zohľadniť legitímne práva občanov a integritu zásahov do ich súkromia.

Keď som bol nedávno v Bruseli, mal som možnosť sa zúčastniť práve na jednej panelovej konferencii k tejto problematike a napriek tomu, že tu máme spomenutú smernicu 2006/24 ES, diskusia bola veľmi búrlivá a minimálne polovica názorov bola proti enormným zásahom orgánov štátu a rôznych silových zložiek do integrity súkromia občanov, hoci dôvody, myslím tým aj v Európe po Madride a Londýne sú nespochybniteľné. Avšak rovnako je povážlivé, či kvôli sledovaniu záujmu ochrany vnútornej bezpečnosti pred organizovaným zločinom či teroristickými hrozbami máme vystaviť občanov možným zneužitiam alebo únikom.

Preto som si dovolil pripraviť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Chcem upozorniť, že plošný, neobmedzený on line prístup orgánov štátu do databáz operátorov je v priamom rozpore s požiadavkou individuálneho prístupu, primeranosti zásahov do súkromia a absolútne vylučuje možnosť nezávislej kontroly. Z tohto dôvodu možno považovať navrhovanú právnu úpravu za neprijateľnú z dôvodu nesúladu s medzinárodným právom a právom Európskej únie, na čo upozornil už aj úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku.

Citovaná smernica 2006/24 v čl. 4 ustanovuje, že postup, ktorý treba dodržať, a podmienky, ktoré treba splniť na získanie prístupu k uchovávaným údajom v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, vymedzí každý členský štát vo svojom vnútroštátnom práve.

Oceňujem, že aj spravodajca predo mnou upozornil na túto možnosť flexibility a primeranosti v inej časti tejto normy. Spôsob sprístupňovania údajov databáz operátorov je upravený vnútroštátnym právom Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona by však umožnil nekontrolovaný prístup do týchto databáz a zmenil by tak doterajší postup, ktorý v dostatočnej miere zohľadňoval právo na ochranu súkromia občanov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Táto výhrada je o tom závažnejšia, že v danej oblasti nie je v zmysle navrhovaného vládneho zákona vypracovaný zatiaľ nijaký vykonávací predpis, ktorý by jasne a zrozumiteľne definoval podmienky a spôsob sprístupňovania týchto údajov.

Za diskutabilné tiež považujem pravidelné poskytovanie databázy účastníkov v elektronickej podobe. Predovšetkým je tu obrovské riziko zneužitia či už zvnútra, alebo zvonku systému. V tomto prípade je takmer nemožné účinne zabrániť takémuto neoprávnenému kopírovaniu databázy, či jej využitiu na iné účely, ako bola v zmysle zákona určená. Pritom všetci vieme, že je to pomerne vo veľkom záujme či už komerčných, alebo rôznych spravodajských skupín získať takéto kontaktné mapy.

Preto si dovoľujem predniesť pozmeňujúci návrh v danom znení. 34 bod znie. Citujem. "34. bod v § 55 ods. 7 písm. b) znie: "b) bezplatne umožniť osobitnému útvaru Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu prostredníctvom Policajného zboru a poverenému orgánu colnej správy na účely plnenia úloh, odkaz 24c, prístup k údajom účastníka svojej siete v rozsahu údajov - telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania podnikateľa fyzickej osoby, alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, akademický titul a adresa a kategória prístupu k sieti; náklady na zabezpečenie prenosových prostriedkov pre účely zriadenia tohto prístupu až po rozhranie podniku hradí orgán štátu, ktorému sa prístup umožnil."." Koniec citácie.

Dámy a páni, dovolím si predniesť aj ďalší pozmeňujúci návrh, pretože navrhované ustanovenie § 55 ods. 7 písm. c) je podľa môjho názoru veľmi široko koncipované. Nie je zrejmé, čo sa myslí inou nevyhnutnou súčinnosťou. Pod tento pojem možno subsumovať množstvo úkonov, ktoré vyžadujú osobitný postup podľa Trestného poriadku.

Navrhovaná právna úprava vytvára rozpor medzi § 55 ods. 4, podľa ktorého telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť, len ak povinnosť sprístupnenia vyplýva z osobitných predpisov a novým znením § 55 ods. 7, ktorý podnikom umožňuje povinnosť súčinnosti spojenej so sprístupňovaním telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na osobitné predpisy.

Všetky silové zložky by mali mať prístup iba cez jediné rozhranie pre Policajný zbor. Preto si dovolím podať ďalší pozmeňujúci návrh, a to 35. bod znie: "35. V § 55 sa ods. 7 dopĺňa písm. c), ktoré znie: "c) poskytovať inú nevyhnutnú súčinnosť súdu, prokuratúre, ozbrojeným bezpečnostným zborom a bezpečnostným zborom a inému orgánu štátu na účely plnenia úloh, odkaz 24c, a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi podľa odkazu 25."." Koniec citácie.

A na koniec tretí posledný pozmeňujúci návrh, v ktorom chcem navrhnúť sankčné ustanovenie upraviť vzhľadom na argumenty uvedené v pozmeňujúcom návrhu k § 55 ods. 7 písm. d) a c) tak, aby plošný neobmedzený on line prístup orgánov štátu do databáz operátorov bol podľa tohto v priamom rozpore s požiadavkou zákonnosti, individuálneho prístup, proporcionality a primeranosti zásahu do súkromia občanov a absolútne by vylučoval možnosť nezávislej kontroly. Pravidelné poskytovanie databázy účastníkov v elektronickej podobe preto považujem za neprijateľné vzhľadom na nemožnosť zachovania najvyššieho stupňa bezpečnosti a ochrany údajov účastníkov, nakoľko za súčasnej platnej legislatívy v danej oblasti a problematike nie je možné účinne zabrániť neoprávnenému kopírovaniu tejto databázy a jej nezákonnému využitiu.

Preto, dámy a páni, vážený pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh k čl. I 57. bod. 57. bod teda znie, citujem: "57. V § 71 ods. 5 písm. k) znie: "k) nesprístupnil predmet telekomunikačného tajomstva (§ 55 ods. 4), nespolupracoval s Policajným zborom a s inými orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení výhražných informácií a poplašných správ alebo neposkytol inú nevyhnutnú súčinnosť súdu, prokuratúre a inému orgánu štátu na účely plnenia ich úloh (§ 55 ods. 7), bezodkladne neposkytol orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému orgánu štátu na základe jeho žiadosti (§ 59a ods. 8)."." Koniec citátu.

Dámy a páni, toto je podľa môjho názoru minimum zásahov a opatrení z pohľadu účastníkov elektronických komunikácií, ktorých zákonné práva by mal štát rovnako chrániť a mal by tiež primeraným spôsobom zabrániť možnému komerčnému či nelegálnemu vstupu a úniku týchto informácií a chrániť na druhej strane aj bezpečnosť, integritu a práva občanov štátu, a preto verím, že tieto návrhy z týchto dôvodov, ktoré som predniesol, podporíte. Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie pánovi poslancovi Rafajovi. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Pavol Minárik. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslel som si, že získanie plošného prístupu je neprekonateľný problém, a preto som si ani nerobil násilie s prípravou nejakého pozmeňujúceho návrhu, ale vidím, že ten problém prekonateľný je a chcem pochváliť predkladateľov, že sa s ním takto vysporadúvajú.

Je tu však ešte jeden malý problém, ktorý sa mi javí v novom znení bodu 34. Ten on line prístup získavajú štyri zložky: Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo - tieto tri prostredníctvom Policajného zboru a poverený orgán colnej správy.

Vážení, ja si myslím, že ak niekto plní špecifické úlohy z týchto štyroch, ktoré nie sú porovnateľné s ostatnými, tak je to skôr Slovenská informačná služba, a ak by si niekto zaslúžil osobitné rozhranie, tak by to mohli byť oni. Ale nemyslím si, že by ho mali mať a tým viac, že všetky náklady na technické zriadenie rozhrania prenášame na subjekt, ktorý je mimo verejnej správy. Je to súkromná firma, ktorá to realizuje zatiaľ podľa zákona, ale bez náhrady a v takom prípade by sme nemali zhoršovať ich náklady a úplne by stačilo jedno rozhranie. Dá sa to dosiahnuť pomerne jednoducho, stačí presunúť tri slová v prvej vete "prostredníctvom Policajného zboru" až za tú poznámku pod čiarou. Tým pádom by sa dostali aj orgány colnej správy do rozhrania. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie pána Minárika vo faktickej poznámke. Pán poslanec Rafaj bol posledným, ktorý vystúpil ako písomne prihlásený do rozpravy a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne hlásia pán poslanec Vestenický, pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu ústne a slovo má teraz pán poslanec Emil Vestenický. Nech sa páči, pán poslanec.

E. Vestenický, poslanec: Dobrý deň, pán minister, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nebudem hodnotiť prerokúvaný zákon ani zďaleka z pohľadu nad mieru komplexného. O jeho potrebe, a myslím, že sa väčšinou zhodneme, diskutovať netreba. Chcem len upriamiť vašu pozornosť na široké technické možnosti prístupu k obsahu zaznamenávaných transportovaných a uchovávaných elektronických údajov, ktoré má k dispozícii elektronické komunikácie prevádzkujúci podnik. Nebolo by príliš v záujme republiky, keby takýto podnik mal podstatne viacej informácií o občanoch našej republiky než všetky tajné služby dohromady.

Práve v tejto súvislosti predkladám spolu s pánom poslancom Chrbetom pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k zvýšeniu ochrany súkromia našich občanov, a to nad úroveň, ktorú predpokladá prerokúvaný návrh zákona, ale aj nad úroveň, ktorú predložil pred chvíľou pán spravodajca.

Teraz k samotnému obsahu môjho návrhu. Navrhujem v bode 45 vykonať tieto úpravy. Paragraf 59a ods. 6 preformulovať takto: "Z dôvodu umožnenia dodatočného vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením je podnik povinný uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa ukončenia komunikácie počas šesť mesiacov na rozdiel od pána Pelegriniho, a to výhrade na území Slovenskej republiky." Hovorím výhradne na území Slovenskej republiky z toho dôvodu, aby žiadny iný štátny subjekt nebol zodpovedný za ochranu súkromia obyvateľov našej republiky.

Podnik nie je schopný stanoviť, ani inak vopred rozpoznať, či daná komunikácia je, alebo bude v spojitosti s trestnou činnosťou, ako by bolo dôvodné predpokladať na základe pôvodnej formulácie. Zároveň sa takto vytvárajú vhodnejšie podmienky, aby ozaj uchovávané údaje o občanoch Slovenskej republiky neopustili územie republiky proti vôli orgánov nášho štátu.

Štát má voči občanovi nielen práva, má aj povinnosti. Z týchto dôvodov teda konštatujem, že niet dôvodu, aby údaje boli uchovávané tiež dlhšie ako šesť mesiacov, ak sa odvolám na argumentáciu pána Pelegriniho pred chvíľou, kde hovoril len o dvoch štátoch, ktoré majú normu uchovávania rok - v Portugalsku a v Španielsku. Ja ale uvediem aj iné. Dánsko minimálne šesť mesiacov, ale maximálne sedem mesiacov. Budem hovoriť o Luxembursku, kde je norma na dobu uchovávania údajov šesť mesiacov a dokonca po šiestich mesiacoch sa musia údaje zmazať alebo anonymizovať.

Prejdem trošku bližšie k našim nedávnym partnerom v štáte Čechom. Telefónne služby uchovávajú záznamy a údaje šesť mesiacov a internetové komunikácie dokonca len tri mesiace.

Ďalej prejdem k § 59a ods. 8, ktorý navrhujem preformulovať a doplniť takto: "Údaje uchovávané podľa odsekov 6 a 7 spolu s informáciami, ktoré súvisia s týmito údajmi a sú potrebné na identifikáciu účastníka, sú podniky povinné na základe písomnej žiadosti a bez zbytočného odkladu bezplatne podľa osobitných predpisov poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní, súdu a inému orgánu Slovenskej republiky. Údaje a informácie môže podnik uchovávať len v elektronickej podobe."

Mal som vo svojom pôvodnom návrhu ešte jednu vetu, ktorá znela: "Uchovávané údaje podnik nie je oprávnený používať na vlastné ani žiadne iné svojvoľné účely." Tejto vety sa po konzultácii s tými, ktorí nás v príprave návrhu podporovali a s právnikmi od pána ministra Vážneho, sťahujem, pretože hrozila možnosťou určitého čiastočného zneužitia na príliš tvrdé podmienky a stanovenie príliš zväzujúcich noriem pre samotný podnik.

Aj takto postavená nová formulácia, som presvedčený, že znemožní podniku uchovávané údaje nejakým spôsobom zneužívať, poskytnúť ich niekomu cudziemu vrátane cudzích štátnych orgánov a potrebná spolupráca so zahraničím bude tak uskutočňovaná len prostredníctvom orgánov Slovenskej republiky.

V ďalšej časti v § 59a ods. 9 navrhujem upraviť začiatok prvej vety tohto odseku do podoby: "Podnik vedie ročnú štatistiku o poskytnutí uchovávaných údajov..." Nová formulácia podstatne presnejšie formuluje povinnosť podniku ukladanú, hovorím povinnosť, pretože z celej koncepcie tohto zákona o povinnosť ide.

Dámy a páni, aby nevzniklo nedorozumenie pri hlasovaní a aby som tiež minimalizoval pravdepodobnosť možnosti prejavenia sa náhodnej nepozornosti, tak navrhujem o týchto bodoch, teda o bode 3 u pána Pelegriniho a o bode 1 z nášho návrhu s pánom poslancom Chrbetom tieto vybrať na osobitné hlasovanie. Predpokladám a netajím sa, že aj očakávam v záujme ochrany súkromia našich občanov podporu v tomto pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Daniel Lipšic ako jediný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo dávam pánovi poslancovi Lipšicovi. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa rád vyjadril k týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorých cieľom je skrátiť doby uchovávania údajov. Ja som ešte ako minister spravodlivosti bol v Rade, ktorá schvaľovala jednotlivé právne akty, ktoré umožnili až dvojročnú lehotu uchovávania a považujem to za dôležité.

Ja viem, že v tomto parlamente je tlak zo strany licencovaných subjektov, zo strany lobistických skupín, aby ich povinnosti boli menšie. Je. A zrejme tieto pozmeňujúce návrhy sú výsledkom tohto lobistického tlaku. Ale chcem pred ním varovať. Pretože často sa stáva, že niekedy trestný čin vyjde najavo až neskôr, nie hneď a je potrebné overiť konkrétne skutočnosti, konkrétne dôkazy, a tým pádom je potrebné mať k dispozícii záznam a teraz nehovoríme prepis nejakých telefonických hovorov, lebo tam nie je odpočúvanie, ale záznam, že bol určitý hovor, určitá komunikácia v tom čase a na tom mieste. Ako dobre viete, nie vždy vyjde najavo trestný čin okamžite, ale niekedy až o niekoľko mesiacov, možno o rok. A ak by sme už nemali k dispozícii tieto prostriedky, preverenia týchto informácií, tak by trestné konanie bolo z hľadiska dôkaznej situácie zmarené.

Preto vás chcem požiadať, aby sme nepodliehali tlaku privátnych lobistických skupín, ale skôr mali na vedomí verejný záujem a ten verejný záujem je, aby sme efektívne vedeli odhaľovať trestné činy, samozrejme, legálnym spôsobom. Čiže by som veľmi rád vystúpil s nesúhlasom s týmito návrhmi.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na reakciu pána Lipšica chce vystúpiť pán poslanec Vestenický. Nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Pán predseda, pán poslanec, mám len jednu prosbu na vás, ak nájdete a dovediete sem jedného lobistu ku mne, kúpim vám fľašku Karpatského brandy špeciál. Ja za každým svojím slovom stojím. To sú moje slová. Je to môj podnet. Prosím vás, ak máte nejaké logické konštrukcie vedúce k týmto výrokom, dobre, nemám proti nim nič, ale odpustite si tie súvislosti s lobovaním. Ja nehovorím o tom, či je to pozitívne, alebo negatívne, lobovanie v spojitosti s mojou osobou, prosím vás, vyhoďte. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za tú KBŠ-ku. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová. Nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý je legislatívnotechnická úprava. S ohľadom na doplnenie návrhu zákona o nové čl. II a III tridsiaty bod spoločnej správy je potrebné upraviť v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov aj názov zákona, a preto môj pozmeňujúci návrh znie: Názov zákona sa dopĺňa nasledovným textom "a o zmene niektorých zákonov". Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na toto vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy ústne, a to je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Včera sme si vypočuli od pána predsedu vlády, že v noci pracujú rôzne profesie a rôzne povolania a že v noci mohli pracovať aj poslanci. Ja problém však vidím v tom, že pán predseda vlády hovoril o poslaneckom klube SMER preto, lebo SMER nerokuje ani cez deň pri odvolávaní pána poslanca Pašku, tu SMER dva dni nebol, a aj dnes požiadal o rokovanie iba do 12.00 hodiny, aj keď Národná rada má rokovať do 16.00 hodiny, takže opatrne by som posudzoval prácu poslancov Národnej rady a každý nech si urobí poriadok hlavne vo svojom klubu, aj pán predseda vlády vo svojom klube. Včera hovoril totižto o svojom poslaneckom klube, a nie o opozícii.

Dámy a páni, kde nám zmizol pán minister?

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vypýtal si priestor, ktorý mu treba na hygienu...

S. Janiš, poslanec: Dobre.

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže poprosím o toleranciu.

S. Janiš, poslanec: Zákon, ktorý predkladá pán minister dopravy a debata, ktorá tu vyše pol roka prebieha, lebo toto je už ikstá verzia tohto návrhu zákona alebo novely zákona o elektronických komunikáciách, sa ani tak netočila o tom, o čom tento zákon v pravej podstate je, a to sú elektronické komunikácie od operátorov, telefonátov, prístup k sieťam atď., ale celá polročná debata a rôzne úpravy zákona sa vždy točili okolo snahy silových zložiek štátu prelamovať čím ďalej, tým viac súkromie človeka. Čím ďalej a viac a čím ďalej, tým s nižšou kontrolou nejakej nezávislej tretej strany, či už súdu, alebo parlamentných výborov na to určených.

Ja si dovolím upozorniť na dve veci v tejto súvislosti, a to je vec súkromia alebo nedotknuteľnosti súkromia a druhá oblasť je, z čoho je to všetko financované, kto sa na to skladá a ako to je efektívne.

Čo sa týka toho súkromia, na úvod možno zopár takých otázok, ktoré by sme si každý jeden z nás mohli vyhodnotiť, aj predkladateľ, aj keď toto nie je parketa predkladateľa ministra dopravy a spojov, ale o čom budem rozprávať, a ten, ktorý nástojí na tom, aby v tomto zákone toto bolo, nebol minister dopravy, ale silové zložky štátu, polícia, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo.

Ak si položíme otázku, či niekto vyhodnotil súčasný právny stav a jeho účinnosť na odhaľovanie závažnej trestnej činnosti, tak nedostaneme na toto odpoveď. A ak by platilo, že niekto toto vyhodnotil, ako súčasný zákon má vplyv na odhaľovanie závažnej trestnej činnosti, tak ak by toto vyhodnotenie preukázalo potrebu ešte väčšieho vstupu do súkromia človeka, ako je v súčasnosti, tak by som takýto postup chápal. A keby toto preukázanie, toto vyhodnotenie malo za potrebu zrušenie kontroly povolenia zo strany súdu na prelamovanie telekomunikačného tajomstva a bolo by to dobre vydokladované, tak by sme o tom mohli začať debatovať. Ale nikto nič nevyhodnotil. Nie je žiadna analýza súčasného právneho stavu. Ani či vyhovuje, ani či nevyhovuje, ani či je dostatočná kontrola nezávislého súdu, alebo či nie je, alebo či súčasný stav bráni polícii, SIS-ke a VOS-ke zabraňovať trestnej činnosti, alebo čo jej zabraňuje. Nič nemáme.

A preto na základe tohto sa úplne normálne natíska každému občanovi otázka, na základe čoho potom polícia, SIS-ka a Vojenská spravodajská služba, na základe čoho sa domáhajú ešte väčšieho vstupu do súkromia človeka? Prečo ho chcú? Táto novela zákona rozširuje sprístupnenie telekomunikačného tajomstva bezpečnostným zložkám, polícii, SIS-ke, vojenským spravodajcom. Chcú nepretržitý priamy on line prístup k evidencii osobných údajov všetkých účastníkov siete. A dokonca aj na nosičoch, chvalabohu, toto vypadlo v tejto poslednej verzii, na cédečkách, každý mesiac by takéto údaje dostali tieto spravodajské služby. A toto všetko bez akéhokoľvek súhlasu. Bez akéhokoľvek súhlasu, bez akéhokoľvek odobrenia súdnou mocou.

Rozširuje táto novela zákona uchovávanie prevádzkových lokalizačných údajov a potenciálne tak zo všetkých občanov tohto štátu robí dopredu vinníkov. Dopredu ľudí zodpovedných, dopredu ľudí, ktorí, ja neviem, či kradnú, či podvádzajú, či sa pripravuje na nejaký terorizmus. Všetkých občanov hádže potenciálne do jedného koša.

Všetci sa zhodneme na tom, že získavanie osobných údajov a prevádzkových údajov je zásahom do súkromia. Ak je to nutné, je zásah do súkromia, samozrejme, prístupný, ale musí byť presne kontrolovaný. Kontrolovaný. Musí byť obmedzený na nevyhnutnú mieru a jeho použitie musí byť efektívne. A nie paušálne všetko a stále a ešte k tomu aj bez kontroly, bez povolenia a bez následnej kontroly.

Zásah do súkromia je opodstatnený iba vtedy, ak je zrejmý účel použitia získanej informácie. A v prípade získavania celoplošných databáz účelovosť, proporcionalita, primeranosť a individuálny prístup k získavaniu a kontrole nemajú miesto. Toto nie je ani v súlade so smernicou a európskymi pravidlami, prípadne európskymi judikatúrami. Len všeobecné zdôvodnenie a odvolávanie sa na boj proti terorizmu je príliš málo na to, aby sme občanom mohli takto bezdôvodne vstupovať do súkromia a takto ich monitorovať.

A za úplne neprijateľné som považoval a, chvalabohu, to tu nie je, tie cédečká preto, lebo potom by už nikto nikdy neustriehol kopírovanie a posúvanie a obchodovanie s týmito údajmi ľudí, údajmi občanov, údajmi obchodných firiem atď. Toľko možno k tomuto súkromiu. Veľmi opatrne by som posunoval a nie som zástancom takéhoto paušálneho monitorovania ľudí.

Čo sa týka financovania týchto služieb, lebo všetko niečo stojí, aj to monitorovanie, aj to uchovanie dát, aj tá technika, aj tí ľudia, ktorí to všetko musia obsluhovať, niečo stoja.

Ak si položíme otázku, že čo to stojí, a druhú otázku, že kto to platí, tak potom tieto otázky si treba položiť preto, lebo s platením ide ruka v ruke aj efektivita. Ak je niečo zadarmo, ak ma to nič nestojí, tak požiadavky sa budú stupňovať a narastať. Dnes toto všetko od odpočúvania, monitorovania, archivovania a poskytovania všetkých týchto údajov platí každý jeden občan sám. Každý jeden telefonujúci, každý jeden esemeskujúci, faxujúci platí v tejto cene za poskytovanie služieb operátorom, povedzme, stámilióny ročne. Každý jeden si to platíme sám. Čím viac telefonujem, čím viac esemeskujem, čím viac používam internet, čím viac mailujem, tým viac sa podieľam na tom, že tým väčšou časťou peňazí prispievam na svoje monitorovanie, na svoje sledovanie, na svoje odpočúvanie.

Políciu, SIS-ku ani Vojenské spravodajské služby to nestojí ani korunu z rozpočtu. To značí, že náklady, čo to stojí, ich vôbec nezaujímajú. Ak by mali tieto náklady polícia a spravodajské služby platiť zo svojho rozpočtu, tak minimálne vnútorná kontrola v týchto zložkách, oprávnenosť ich žiadania by sa zefektívnila a tento nástroj by sa nepoužíval tak často a rozhodne by sa nemohol používať paušálne. Pritom platí, že ak niečo neplatím, ak nie som zainteresovaný na tom, čo to stojí, tak predpíšem aj let do kozmu. Však ma to nič nestojí.

A aj táto novela môže byť a je príkladom zneužívania, nie využívania, ale zneužívania bezplatnosti, a preto pýtajme viac a ešte viac informácií, ešte viac zoznamov, ešte viac archivovania, ešte viac odpočúvania a tak ďalej.

Ako chceme efektívnosť na Slovensku vyhodnotiť? To nevie nikto. Ako budeme merať, či vynaložené náklady zodpovedajú dosiahnutým výsledkom boja proti kriminalite alebo závažnej kriminalite? Majú tieto silové zložky, ktoré sa domáhajú takéhoto prelamovania súkromia človeka, premyslený aj mechanizmus merania svojej vlastnej pridanej hodnoty pre spoločnosť? Keď dnes vieme regulovať a vypočítavať ceny energií, tak štát by mal vedieť stanoviť aj cenu za jednotlivé úkony aj u operátorov a aj tým smerom by sa mohla potom uberať cesta na odstránenie takzvanej bezplatnosti alebo cesta k efektívnosti vstupovania do súkromia. Tá bezplatnosť je len voči štátu, ale voči občanom nie. Občan to platí dvakrát. Raz zo svojich daní platí políciu, SIS-ku a armádu alebo spravodajské služby armády a druhýkrát to platí, keď telefonuje, esemeskuje a používa služby operátorov. A povedzme si otvorene, sú to stámilióny.

Štát už dnes v trestnom konaní vykonáva náhrady osobám aj občanom, aj firmám s poskytnutím súčinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Či už je to poštovému úradu, či už sú to štátne hmotné rezervy a tak ďalej, alebo hospodárska mobilizácia. Tam je to na objednávku štátu a štát si tieto služby platí. Zatiaľ sa na svoje odpočúvanie a svoj monitoring skladajú občania iba v tejto fáze, a to platením služieb operátorom.

Zaujímam veľmi opatrný postoj. Veľmi opatrný postoj k takémuto návrhu zákona v tejto časti a ničím som sa nedotkol časti, kde predkladateľom je minister dopravy, ale hovorím iba o časti, kde predkladateľom sú silové zložky štátu.

Som veľmi opatrný preto, lebo medializované skúsenosti s narábaním s týmito informáciami, bohužiaľ, na Slovensku nie sú šťastné. Únik informácií, prepisy hovorov, používanie tohto nie je žiadnou novinkou. Aj pán predseda vlády tu minule z tohto miesta čítal prepisy telefonických hovorov, samozrejme, získané nelegálne.

Preto som veľmi opatrný, aby sme takto bezbreho dávali týmto silovým zložkám ešte väčšie právomoci, ešte väčší monitoring a bez väčšej kontroly. Systém kontroly a preverovania zo strany parlamentu je obmedzený. Či ide o výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, alebo výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva, alebo branno-bezpečnostný výbor, ktorý je gestorom alebo kontrolou ministerstvu vnútra.

A som presvedčený, že so stúpajúcimi nárokmi polície a spravodajských služieb na vstup do súkromia ľudí by mala nasledovať aj zvýšená možnosť kontroly zo strany parlamentu, zo strany súdov, a nie opačne.

Nikdy nemôžeme očakávať od tých, ktorí pýtajú viac informácií, od tých, ktorí chcú viac monitorovať, viac sledovať a viac odpočúvať, aby súčasne pripravili aj legislatívne opatrenia na kontrolu týchto ich činností. A práve tu vidím možno nedostatok aj vládnej koalície, čo sa týka zo strany kontroly vlády, že týmto sa nikto nezaoberá. Väčšou kontrolou sa nikto nezaoberá a silové zložky si presadzujú to, čo ony momentálne potrebujú, a to, čo im možno uľahčí činnosť, to, čom im momentálne vyhovuje.

Nie je dobré a nie je správne alebo je nebezpečné ľuďom siahať do súkromia čím ďalej, tým viac a ponechať kontrolu oprávnenosti tohto vstupu do súkromia na mŕtvom bode.

Tento návrh zákona hovorí len za jednu stranu. Za stranu, ktoré informácie chcú, ktoré ich používajú, ktoré s nimi narábajú, ale tento návrh zákona nehovorí nič o tom alebo o tých druhých, ktorým sa vstupuje do súkromia a ktorí toto všetko platia. A preto táto časť tejto novely zákona je veľmi zlá a je veľmi nebezpečná. A v tom je veľký, veľký problém. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi Janišovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami naňho sa hlási pán poslanec Daniel Lipšic a pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou ako reakciou na predrečníka a slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som ešte doplnil aj to, čo povedal pán poslanec Janiš. Jedna vec je, samozrejme, uchovávanie informácie pre spravodajské služby. Tam si myslím, že musíme byť vždy opatrní. Druhá vec ale je uchovávanie informácií pre orgány činné v trestnom konaní.

Ako som povedal, tá dvojročný lehota má svoj význam, pretože často prichádza k tomu, že sa trestné stíhanie vedie pre trestný čin, ktorý sa stal v minulosti a ja by som, a to nehovorím teoreticky, keď sme o tej lehote uvažovali, tak mi dali naši prokurátori konkrétne poznatky, prečo tá lehota je potrebná, aby bola dvojročná a ja by som pánovi spravodajcovi, ktorý navrhol skrátenie tej lehoty, v utorok ráno, dúfam, že to nájdem, priniesol tieto poznatky našich prokurátorov, ktoré podľa mojej mienky zjavne dokumentujú, že je potrebné pre účely trestného stíhania, nie pre spravodajské účely, pre účely trestného stíhania tú lehotu mať zachovanú a využiť tú lehotu, ktorú nám Európska únia v tomto dala. Naozaj ten záujem nie je nijako spravodajský, ale je dôkazne zdokumentovať trestnú činnosť, ktorá sa mohla udiať nie včera, ale pred niekoľkými mesiacmi alebo niekedy aj pred viac ako rokom. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalším s faktickou poznámku vystúpi pán poslanec Martin Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš, keď dovolíš, ja doplním tvoje vyjadrenie k snahám o zásah do súkromia. Tieto snahy sa budú vracať cyklicky vždy. Teraz v tomto, inokedy v inom zákone, potom zase v ďalšom zákone, až kým to neprejde, pretože je to signifikantné pre post alebo kryptokomunistické myslenie a mentalitu, kde inštitúcie štátu nie sú vnímané ako priestor pre služby občanom, ale ako nástroj na ovládanie občanov, bohužiaľ. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať. Vystúpením pána Janiša sme ukončili rozpravu všetkých, ktorí boli prihlásení písomne aj ústne. Čiže vyhlasujem rozpravu v tejto chvíli za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť v záverečnom slove? Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ja len veľmi stručne. Postkomunistické alebo kryptokomunistické názory, chcem zdôrazniť, že potom aj vláda minulá, aj predminulá mala postkomunistické a kryptokomunistické názory, lebo prakticky ten istý režim bol zavedený aj minule tak opatrne s takými názormi. Ale v zásade len, aby som trošku vniesol svetlo veľmi jednoducho, aby sme to aj nedramatizovali, ale ani nebagatelizovali celú situáciu, čiže ide o uplatnenie príslušnej smernice Európskeho spoločenstva do našej legislatívy, do nášho právneho poriadku s tým, že my sme naozaj mali skoro polročnú nejakú konfliktnú diskusiu so silovými rezortmi, kde tie požiadavky boli podstatne vyššie a výsledkom tejto diskusie je ten predkladaný návrh zákona aj korigovaný, upravený cez výbory a cez gestorský výbor a myslím si, že ten kompromis sme dosiahli pomerne dobrý a že takto môže ten zákon uzrieť svetlo sveta, pretože opakujem, tie požiadavky boli podstatne, podstatne väčšie a aj preto, že sme boli a sme stále pod tlakom infrigementu z Európskej komisie, respektíve infrigement už myslím, že je a už je možno podaná žiadosť na Európsky súdny dvor o neimplementovaní tejto príslušnej smernice, tak preto sme potrebovali čo najskôr zrýchliť a myslím, že meškáme už nejakého pol roka v termíne implementácie tejto smernice do nášho právneho poriadku.

V zásade je to uchovávanie dát. Ide o osobné údaje v tomto zákone alebo v tomto návrhu zákona. To je prakticky dnešný telefónny zoznam doplnený o utajované čísla, takže ja tam absolútne žiadny problém nevidím, a potom sú to ešte prevádzkové a lokalizačné údaje, to znamená, ešte sa vrátim k tým osobným, tie sú bez povolenia súdu a ďalej sú to prevádzkové a lokalizačné údaje. Tie prevádzkové sú kto, kedy, kde a ako dlho. Tieto údaje musia byť s povolením súdu a lokalizačné, to znamená miesto, tieto údaje takisto musia byť s povolením súdu. Takže v tomto takisto momentálne problém nevidím.

Čo sa týka, kto platí a zefektívnenie. Ja súhlasím s tým, že treba hľadať aj zefektívnenie v rozsahu nutnosti poskytovaných údajov, pretože, keď je niečo zadarmo, tak, samozrejme, sa to neefektívne robí. Ale zase nesúhlasím s tým, že je potrebné, aby sa to platilo inak. Jednoducho sú to podmienky tohto štátu na podnikanie v tomto štáte a iná cesta momentálne nie je, aby to znášali operátori, ktorí za týchto podmienok na slovenskom trhu chcú podnikať.

Čo sa týka toho zefektívnenia. Je ťažko zadefinovať v zákone režim zefektívnenia, ale myslím si, že aj Národná rada Slovenskej republiky má cez svoje výbory, či už výbor na kontrolu SIS, alebo výbor na kontrolu VOS legitímne nástroje ako poslanecký prieskum a zohľadniť a pozrieť sa na rozsah poskytovaných údajov a nájdenie efektivity v tomto smere.

Čo sa týka prepisov hovorov, čo tu bolo spomenuté. Tento návrh zákona nerieši, to je odpočúvanie, to je úplne iná kategória. Čiže tento návrh zákona rieši len tie veci, čo som predtým povedal. Takže ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Najprv k pánu poslancovi Lipšicovi, ktorý nás vyzval, aby sme nepodliehali vplyvom nejakých lobistických skupín. Chcel by som mu len povedať, že ten môj návrh, ktorý skracuje pôvodne stanovenú lehotu z dvadsaťštyri na dvanásť mesiacov vychádza naozaj čisto len z prehľadu a banchmarcku ostatných krajín Európskej únie, ktoré túto smernicu implementovali alebo ju ešte len implementovať podľa vlastných návrhov budú.

Ja sa vôbec nebojím o veľkých operátorov, ktorí dnes pôsobia na našom trhu, pretože podľa mňa je verejným tajomstvom, že takéto údaje uchovávajú už dávno, možno aj päť, šesť rokov a nielen dva, ktoré im chceme zo zákona prikázať, takže tam by som nejaké lobistické vplyvy veľkých operátorov mohol vylúčiť, pretože to robia už dávno a nebudem sa ani teda zamýšľať nad tým, či už vôbec dnes niekto a za akých podmienok k týmto dátam prístup má.

A čo sa týka k pánu poslancovi Janišovi. No, mne to príde, pán poslanec, ako keby si posledné štyri roky nežil na Slovensku alebo posledných osem, ale niekde inde, pretože teraz hovoríš o financovaní. Dobre vieš, že za posledné štyri roky minimálne každý rok alebo pri každej novele zákona o elektronických komunikáciách vychádzala tá požiadavka na financovanie odpočúvania zo strany štátu od operátorov.

Ani za tie minulé štyri roky sa vláda, ktorej vaša strana bola členom, neodhodlala urobiť túto zmenu. Dnes tvoj posun je názorovo iný a mne to teda pripomína, tak ako pán poslanec Prokopovič včera pri tých diaľniciach hovoril o nejakých chimérach, ako sa zrazu zmení názor z jedného na druhý, tak teraz mi to príde tiež, že nejaká chiméra tam nastala a, samozrejme, že sa pridávajú nejaké ďalšie povinnosti, ale samotnú podstatu financovania odpočúvania ako takého ste mohli za posledné štyri roky zmeniť. Nestalo sa tak a zatiaľ my zotrvávame na tom istom princípe, aký je v našom štáte už niekoľko iks rokov dozadu. Takže ja len toľko na doplnenie.

A ešte, keďže rokovací poriadok mi to asi ukladá, tak mal by som splniť to ustanovenie. Chcem len upozorniť pána poslanca Rafaja, že niektoré z jeho pozmeňujúcich návrhoch kolidujú s bodmi zo spoločnej správy.