V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpustite mi, že poruším rokovací poriadok. Ja vás poprosím, pani poslankyňa Vaľová, som na vašej koaličnej strane, ale ak stále bojujeme každý deň o to, aby sme vytvárali dobrú atmosféru v spolupráci medzi poslancami, ide o rozum, nejde o to, kto koho zatlačí do zeme. To každý má na to svoj čas. Ja vás poprosím, aby sme také veci, ako je, kto má akú slovenčinu alebo aký jazyk, aby sme nepoužívali. To strašne dráždi. Poprosím vás do budúcnosti, keby sme sa pokúsili naladiť takú atmosféru, aby rozhodovali argumenty, fakty, múdrosť a schopnosť. A nech to už povie pre mňa niekto aj hebrejčinou, keď to pochopíme, že to bude múdre, tak to bude táto Národná rada robiť. Ďakujem vám za porozumenie. (Potlesk.) Budeme pokračovať. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja chcem povedať a poďakovať sa pani poslankyni Sárközy, ktorej som úplne presne porozumel, hlavne za to, že nám pripomenula dva príbehy. Tie príbehy sú úplne totožné a sú to príbehy o dvoch petíciách, ktoré boli podané tomuto parlamentu za posledný mesiac. Tie príbehy sú podobné hlavne preto, ako s nimi vedenie Národnej rady a vládna koalícia nakladala. Tieto príbehy sú o tom, že takmer 290-tisíc občanov podpísalo petície, ktoré sú prerokúvané po funuse, teda po prijatí zákonov, o ktorých tieto petície hovorili. Je mi to veľmi ľúto a musím povedať aj to, že síce podľa rokovacieho poriadku pán predseda parlamentu postupoval, ale nerešpektoval jedno z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky aj ústavnoprávneho výboru, ktorý žiadal pána predsedu, aby bolo toto rokovanie o petíciách predradené bodu rokovania o zákone o zdravotnej starostlivosti. To si myslím, že je dosť vážna vec, pretože dovtedy pán predseda parlamentu rešpektoval všetky uznesenia ústavnoprávneho výboru.

Zároveň sa chcem poďakovať aj jednej z poslankýň vládnej vládnej koalície, ktorá toto uznesenie podporila v ústavnoprávnom výbore, a bola to pani profesorka Tóthová. Takže ja verím tomu, že v budúcnosti to bude naopak a ináč a budeme sa snažiť tie názory občanov, ktoré vyjadrili v petícii, pretaviť do zákonov, ale to sa dosť dobre nedá až po funuse. Takže takto si váži vládna koalícia občanov, takmer 300-tisíc ich názorov, ktoré nám podali prostredníctvom petície. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež chcel pani kolegyni poďakovať a krátko hovoriť alebo doplniť tú časť jej vystúpenia, ktorá sa týkala vlastne vzťahu k občanom a tomu, za akých okolností rokujeme k ich petícii.

Myslím si, že aj účasť predstaviteľov vládnej koalície svedčí o tom, že prejavujú neúctu voči voličom, voči občanom a voči petičnému právu. Nesedí tu predseda Národnej rady, nesedí tu ani jediný minister, lavice vládnych poslancov sú poloprázdne. Snaží sa držať apelu vás, pán podpredseda Národnej rady, a hovoriť o faktoch. A toto sú fakty, ktoré som povedal.

Rovnako faktom je to, že z logiky veci vyplýva, že rokovať o tejto veci sme mali pred samotným zákonom. Vy poviete v súlade so zákonom. Aj nočné rokovanie malo byť v súlade so zákonom. Ale pýtam sa. Kde je duch týchto zákonov? Pýtam sa. Kde sú demokratické pravidlá, ktoré sa nedajú zapísať? Aj britská panovníčka môže nesúhlasiť so štátnym rozpočtom, ale nikdy to neurobila, vždy ho príde do tej snemovne predstaviť. Teda máme pravidlá zapísané, ale máme aj pravidlá normálne, nepísané. O tejto petícii bolo našou, prepytujem, psou povinnosťou rokovať pred samotným zákonom a mali sme na to dostatok času. V tomto by som chcel pani kolegyňu doplniť a vyjadriť ľútosť, že vládna koalícia je taká vnútorne slabá, že si tieto súvislosti doteraz neuvedomuje, neuvedomila, no a že rokujeme za takýchto súvislostí. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel doplniť v niečom pani kolegyňu Sárközy, a to je v tejto súvislosti, čo mi napadá, keď som si otvoril počítač a prečítal som si, čo povedal pán predseda parlamentu včera v hospodárskom klube Hospodárskych novín, kde podľa jeho názoru dôveryhodnosť parlamentu s príchodom novej koalície vzrástla o 50 až 60 %. To je veľmi zarážajúce číslo, keď si uvedomím, že petíciu sme posunuli do diskusie až po schválení zákona.

Včera ste odložili diskusiu o imunite ako tieto základné veci, ktoré sú veľmi pozorne vnímané obyvateľstvom a občanmi tejto krajiny. Chceme potom pred občanmi aj odprezentovať a zvyšovať dôveru parlamentu. Takýmto spôsobom parlament nikdy nezíska svoju úroveň, teda tú dôveru, ktorú by mal mať, a toto sú veci, ktoré by sa nemali v demokratickej krajine opakovať, pretože moja osobná skúsenosť je aj taká, keď som zbieral podpisy pod túto petíciu, viac ako 80 % ľudí ochotne a veľmi milo a bezprostredne sa pustili aj do diskusie, aj sa podpísali pod hárok. Bolo aj niekoľko negatívnych reakcií. Ale absolútna väčšina bola veľmi pozitívna. A to bol teda ten duch krajiny, ktorý som vnímal, akože chce, aby sa o tom hovorilo, pretože dôchodky sú niečo mimoriadne závažné, kde naozaj je potrebná väčšia a širšia dohoda a konsenzus partnerov v parlamente, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré sú štátnické, nie účelové, krátkodobé, ktoré sa budú musieť v blízkom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Sárközy, ja súhlasím s vami, že občania Slovenska sú múdri. Ale múdrosť však spočíva aj v zodpovednosti a zodpovednosť je aj v tom, že kľúčové rozhodnutia robím len na základe dostatočného množstva serióznych informácií a pochopenia celého systému. Fungovania tohto systému. Osobne si myslím, že tieto dostatočne seriózne informácie zo strany iniciátorov petície poskytnuté občanom neboli, čo považujem za nezodpovedné aj voči tým, ktorí túto petíciu podpísali. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Vážená pani poslankyňa Sárközy, ja si pamätám, myslím v roku 2004, keď v tom čase v súčasnosti poslanec Dzurinda, v tom čase ako najvyšší ústavný činiteľ vyzýval občanov na to, aby sa nezúčastnili referenda, čo je jedno zo základných ústavných práv občanov a pri tej príležitosti a súvislosti chcem poukázať, že táto petícia ohľadne zákona je prerokovávaná v Národnej rade, že si toto ústavné právo občanov ctíme a že demokratickou väčšinou, samozrejme, možno niekomu nevyhovuje, ako dopadli voľby v roku 2006, ale demokratickou väčšinou sa aj hlasovalo o procedurálnych návrhoch na zmenu programu, ktoré demokratickou väčšinou pravdepodobne neboli schválené. Takže obviňovať z toho predsedu Národnej rady v tých ostatných vyhláseniach by, si myslím, bolo zbytočné.

Chcem ale povedať, že samotná podstata druhého piliera, ktorú zaviedla minulá pravicová koalícia, je typická pre pravicové strany. Kapitalizáciu riešiť súkromnými správcovskými spoločnosťami. Tých možností v tom čase bolo viacej. Kapitalizačná rezerva v Sociálnej poisťovni, verejnoprávnej inštitúcii atď. To znamená, že prišli ste so svojím riešením v tom čase asi typickým pre pravicové strany a my sa s tým musíme v súčasnosti vysporiadať. Určité percento ľudí v tom druhom pilieri aj vďaka tým obrovským províziám, ktoré boli osemtisícové, sa tam dostalo do druhého piliera, ktorí tam nemajú čo hľadať. Je preto podľa mňa dôležité im dať možnosť vystúpiť, ak by zotrvanie v druhom pilieri bolo pre nich nevýhodné.

Čo sa týka sociálne dezorientovanej vlády. Nehnevajte sa, ale mi to pripomína ministerstvo práce za čias bývalej pravicovej vlády a ministra Kaníka, ktorého ste podporovali.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vox populi, vox Dei. Hlas ľudu, hlas boží. Tak to funguje v normálnej demokratickej krajine, že hlas ľudu sa berie vážne. Tak ako vy pristupujete k hlasu ľudu, k podpisom občanov, keď prerokúvame teraz na záver schôdze túto petíciu a nie pred prerokovaním zákona, svedčí o tom, že necítite tento hlas ľudu a skôr sa mu vysmievate. Ja chcem povedať, že to je dôsledok toho, čo som tu už viackrát povedal. Jednoducho cítite sa, že všetko môžete, všetko odhlasujete, ste opití mocou. Len rád by som povedal, že po opití prichádza obyčajne aj vytriezvenie a bolenie hlavy. Každý, kto sa opije, si zaslúži, aby ho tá hlava bolela, len, žiaľ, na základe tohto vášho opitia mocou bude bolieť hlava všetkých nás občanov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, myslím si, že cieľom úprav, ktoré ministerstvo v zákone o sociálnom poistení navrhlo, nie je s určitosťou zhoršenie postavenia dôchodcov, ale práve naopak. Zreformovaný dôchodkový systém predchádzajúca vláda sama vystavila vysokému riziku. Veď sami ste od roku 2004 tento zákon sedemnásťkrát novelizovali. Mimoriadne vážnym ohrozením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému však bol fakt, že bývalé vedenie rezortu sociálnych vecí a bývalá vláda nemali vyriešenú kardinálnu otázku, ktorou je krytie obrovských finančných nákladov spojených s touto reformou. Vyčlenenie minimálneho objemu finančných zdrojov bez jasnej koncepcie ďalšieho krytia transformačných nákladov, práve toto bolo priamym ohrozením finančnej udržateľnosti dôchodkového systému a následného zhoršovania postavenia dôchodcov. Hovoríte, treba počkať rok, dva, ale veď už teraz sme videli, ako stúpa deficit Sociálnej poisťovne práve kvôli tak "dokonale" urobenej dôchodkovej reforme predchádzajúcou vládou. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Odpovede na faktické poznámky pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V prvom rade dovoľte mi, pán podpredseda, poďakovať sa vám za ten apel, ktorý ste adresovali, myslím si, všetkým poslancom a všetkým kolegom, ktorí sa vo faktickej poznámke dotkli merita veci o tom, čo rokujeme. Nebudem odpovedať na invektívy, ktoré tu odzneli.

Asi jedna všeobecná poznámka. Ja som už viackrát vyzvala, bolo by dobré, keby poslanci prečítali celý zákon, aby mali vôbec šajn o tom, o čom hovorí prvý a druhý pilier, pretože niekedy mám dojem z ich faktických poznámok, že to ešte nestihli.

A na tú poznámku, že poslanci sa správajú farizejsky, pretože sami nie sú v druhom pilieri. Myslím si, že na to je potrebné odpovedať, ale pevne verím, že aspoň môžem hovoriť za poslancov opozície, ktorí sú v tejto sále a ktorí sa zúčastnili prijatia tohto zákona, ale aj ostatných reformných zákonov, že v tejto sále je snáď ešte dostatok poslancov, ktorí neprijímajú zákony pre seba, ale pre dobro ľudí.

Už len jednu poznámku. Myslím si, že už som to asi spomenula, ale poviem to ešte raz. Ženský lekár, ktorý je muž, predsa nemusí rodiť preto, aby vedel asistovať alebo mohol previesť jeden pôrod. To len jedna poznámka. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, nebudem vo svojom vystúpení rozprávať o zákone o sociálnom poistení, myslím, že na to sú tu lepší odborníci z radov opozície, ktorí jasne dokumentovali, čo sa v tejto oblasti v našej spoločnosti tu cez Národnú radu vlastne deje.

Ja by som sa chcel na chvíľu zamyslieť nad niečím a na faktoch zdokladovať niečo, čomu sa v tomto parlamente od istého času hovorí nová politická kultúra a chcel by som to porovnať s novou politickou kultúrou, ktorá tu funguje vo vzťahu k vypočutiu si hlasu občana cez petičný zákon, ktorý, ako je známe, platí od roku 1990 v tejto krajine.

Ja by som najskôr začal tým, akým spôsobom ste naložili s petíciou alebo s petíciami za vašej vlády, vážení kolegovia z koalície a hlavne kolegovia zo SMER-u, ako sa k týmto hlasom občanov postavili výbory.

Pamätáme si, a bolo to len nedávno, keď pán predseda Národnej rady dostal návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, myslím, že to bolo okolo jedenástej. Skôr než bol rozmnožený materiál, ktorý sa mal dostať poslancom do rúk, bolo rozhodnuté o tom, že treba do konca toho istého pracovného dňa zvolať výbory. Ja len poviem taký drobný dôvetok. Nebolo nikdy zvykom v tomto parlamente, aby sa výbory zvolávali skôr, ako by bolo známe, kedy bude mimoriadna schôdza, na ktorú z ústavy majú poslanci nárok, zvolaná. No a, samozrejme, potom nasledovalo už to spomínané alebo malo nasledovať nočné rokovanie okamžite na druhý deň, lebo, samozrejme, o tomto sa za dňa v tejto Národnej rade rokovať nedá.

Chcel by som upozorniť na druhú vec, čo sa týka výborov. V prvom prípade myslím dva týždne a v druhom prípade minimálne desať dní petícia ležala v kancelárii predsedu Národnej rady preto, aby sa nedostala načas na prerokovanie výborom. K tejto, o ktorej rozprávame teraz, máme informácie, že 23. 10. bola petícia doručená, 19. novembra bola postúpená výboru, desať dní po tom, čo bola preskúmaná, a rokujeme o nej dnes 12. decembra. Pritom zákon, ktorého sa týka, sme prijali ešte na minulej schôdzi. Keď ho prezident vrátil kvôli zjavnému znehodnoteniu tými, ktorí ten zákon ošetrovali až do jeho konečného znenia, tak už sa nedalo predradiť petíciu predtým, ako tento prezidentom vrátený zákon sme opäť prerokovávali.

Upozorňujem na slovo nová politická kultúra. K preskúmavaniu tých hárkov ešte, mnohí to viete, mnohí neviete. V minulosti tu bola taká obyčaj, aby sa zákon splnil, tak bolo treba preskúmať stotisíc podpisov. Keď sa dostala komisia, ktorá to preskúmava, nad číslo stotisíc, tak sa preskúmavanie skončilo, pretože bol splnený zákon. Dnes, div sa svete, vo vzťahu k petícii o zdravotných poisťovniach a vo vzťahu k petícii o sociálnej reforme sa musia preskúmať všetky podpisy a až potom je možné tento hárok alebo tieto hárky posunúť ako petíciu občanov. Opäť je to účelovo preto, aby sa ten čas natiahol, aby sa problematika, ktorá sa má riešiť v konkrétnom zákone nemohla riešiť v súčinnosti s petíciou a s tým, aký je pohľad občanov na tú či ktorú problematiku.

Čiže, keď sa to potom nakoniec dostane z výboru do pléna, tak tu je taký nový fenomén. Tu sa odročujú zákony na neskoršie schôdze. To, keď odročíte zákon, ktorý je o vašich kšeftoch, keď sa neviete dohodnúť, či bude jedno ministerstvo, alebo druhé rozhodovať o peniazoch, to si vydiskutujte spolu, a to nás až tak ďaleko nezaujíma. Ale keď sa odročí prerokovávanie zákona, ktorý žiadajú občania, aby ich hlas bol vyslyšaný, no, tak potom musíme o tom rozprávať, vážené kolegyne a kolegovia.

Dozvedel som sa tu veľa zaujímavých vecí počas diskusie k petícii o tom, akí sú naši občania hlúpi, akí boli zavádzaní, akí boli nedostatočne informovaní.

Pani Belásová, ja si myslím, že ľudia, ktorí podpisujú petíciu, už dnes nie sú tí, o ktorých sa rozprávalo za komunizmu. Poznáte tú historku. Najskôr rozmýšľaj, potom napíš. A potom dobre rozmýšľaj, čo podpíšeš. Žijeme v demokracii. Ak niekto niečo podpísal, tak vyjadril svoj názor. Oni nie sú hlúpi ani zavedení, a tu by som sa chcel veľmi vážne voči tomu ohradiť, že ste to odročili preto, lebo tí, ktorí to podpísali, boli nesvojprávni.

Ja by som vám ešte chcel dať do pozornosti dve veci. Prečítam vám uznesenie Národnej rady, ktoré ste prijali vy, kolegovia, k petícii o zdravotných poisťovniach.

Po a petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia zdravotníctva prerokovala Národná rada. A po b berie ju na vedomie. Nič viac a nič menej.

Ja vám dám do pozornosti petície, ktoré sa prerokovávali za našej vlády. Napríklad rok 1999. Petícia občanov na zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat. Bola to tlač vtedy č. 306. Národná rada svojím uznesením č. 477 z 1. októbra 1999 prerokovala petíciu, zobrala na vedomie a po c odporučila vláde Slovenskej republiky, aby zvážila návrh na novelizáciu § 5 zákona Národnej rady č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a prípadný návrh zaradila do plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000. Bola to petícia, ktorá hovorila niečo ku konkrétnemu zákonu.

Národná rada má odporúčajúci charakter vo vzťahu k vláde. Národná rada odporučila, povedala stanovisko, ktoré je tam, treba zobrať vážne a odporúčame vláde toto a toto. Pritom pripomínam, že sme boli vtedy vládna koalícia, ktorí sme si toto schválili vo vzťahu k vláde.

Ďalej rok 2000. Petícia občanov za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami na podporu otvoreného listu Konferencie biskupov Slovenska ministrovi školstva Slovenskej republiky z 22. novembra 1999. Vtedy to bola tlač č. 640.

Po a prerokovala, uznesením číslo to a to zobrala na vedomie a odporučila vláde Slovenskej republiky, aby pri príprave návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení zvážila požiadavku na financovanie cirkevných škôl obsiahnutú v predmetnej petícii občanov.

Pokiaľ vám nie je dostatočne známe, to z tej petície bolo nakoniec do zákona aj premietnuté. Takýmto spôsobom Národná rada odporučila vláde a vláda to rešpektovala. Potom sú tam ešte petície poľnohospodárov, potravinárov a tak ďalej a taktiež ju tam zobrala na vedomie a požiadala vládu, a teraz to nebudem všetko čítať, lebo je tam šesť bodov, ktorým Národná rada odporučila vláde. Keď som sa dozvedel, k tomu teda prikladám petíciu, ktorú ste vy, teda uznesenie, ktoré ste vy schválili, keď som sa dozvedel, ako mohutnie v našej spoločnosti pohľad na kvalitu parlamentu oproti tým minulým obdobiam, tak sa pýtam. To je tá nová politická kultúra, keď parlament urobí iba to, čo mu vláda dovolí? To je tá vyššia kultúra a vyšší stav parlamentnej demokracie? Priatelia, neklamte sa, je to úplne niekde inde a je to veľmi smutné.

A ešte mi dovoľte dve poznámky na záver. Pán kolega Madej, hovorili ste tu niečo o referende a o petícii. Naozaj vám dávam do pozornosti a nebudem vám čítať príslušné paragrafy, je to zákon o petičnom práve z 27. marca 1990, podľa ktorého rokujeme. Tam je napísané, ako sa má správať Národná rada a čo je tam napísané aj medzi riadkami. To je to, čomu sa hovorí duch zákona, a to je tá nová politická kultúra. To si len treba doštudovať a uvidíte, akým spôsobom s tým nakladáte. Aj cez výbory, aj cez termíny, aj cez uznesenia, ktoré sa tu prijímajú.

Ale keď hovoríte referendum. Preštudujte si aj zákon o referende. Ak sa niekto rozhodne pre referendum, a vy ste sa svojho času rozhodli zorganizovať referendum o tom, že padne naša vláda, lebo tu sa vraj už nedalo žiť, lebo sme boli najposlednejšia diera Európy a sveta, no, ale v referende občania aj vtedy boli hlúpi? A boli neinformovaní a boli zavádzaní? Keď iba 34 % ľudí prišlo k referendu a iba nejakých 30 % povedalo, že nesúhlasí s našou vládou? Ale v súlade so zákonom o referende, prepáčte, ak to nebolo 50 %, tak viete, kde to skončilo. Tak poprosím len o drobné doštudovanie tých rozdielov, ktoré sú medzi petíciami a referendom.

A pokiaľ ide o pani poslankyňu Vaľovú. Pani kolegyňa, ak ste už neporozumeli tomu, čo hovorila pani poslankyňa Sárközy, a nemyslím si, že to bolo kvôli jazyku, tak chcem vyjadriť veľkú nádej, že ste porozumeli aspoň tomu, čo hovoril pán poslanec Veteška. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, ako prvá pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda Národnej rady, ja vás poprosím, nevsúvajte mi vaše názory alebo váš výklad do mojich úst. Poprosím vás ešte raz. Ja som nepovedala, že občania Slovenska sú nesvojprávni. Ja som povedala, že ich považujem za múdrych. Takže, poprosím vás, nezavádzajte tu. Ale ja veľmi dobre viem, prečo som to povedala. Mám informácie od mnohých, ktorí podpísali petíciu, že ju mnohí podpísali len na základe toho, že dali na názor iniciátorov tejto petície, respektíve tých, ktorí boli pri tých dáždnikoch, pri tých stolíkoch a ktorí im hovorili jednostranný názor a oni bez toho, mnohí bez toho, aby tomuto systému rozumeli, aby rozumeli tejto problematike, to podpísali. Takže preto som to povedala. A ešte raz vás prosím, keď už sa tu apeluje na tú serióznosť, buďte taký dobrý a nevkladajte mi do úst vaše vysvetlenia. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Chcem nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Hort a doplniť ešte, pokiaľ ide o pani poslankyňu Vaľovú. Pani poslankyňa Vaľová, ja som takúto nekultúrnu poznámku smerom k pani poslankyni Sárközy tu ešte nepočul. Je to...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím vás, reagujte na predrečníka.

F. Mikloško, poslanec: Dopĺňam presne, pán poslanec Hort to spomínal. Je to nekultúrna poznámka, ste príliš málo v parlamente na to, aby ste si mohli dovoliť takéto poznámky. Stačilo, že sme sledovali váš prejav, vaše spravodajstvo a kvôli ktorému sa potom...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz vás prosím, pán poslanec.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, prepáčte, ale rovnako ste mali potom prerušiť pani poslankyňu Vaľovú pri tej úplne trápnej poznámke. Príliš málo ste tu, pani Vaľová, príliš málo, aby ste si mohli dovoliť takéto arogantnosti.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nevráťme to niekde dozadu, to, čo bolo pred desiatimi minútami. Pokračujme. Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Tiež by som sa chcela ohradiť a požiadať pána podpredsedu Národnej rady, aby mne nevsúval to, čo som nepovedala. Pri svojej faktickej poznámke som nehovorila o nesvojprávnosti našich občanov, ale som uvádzala, že nemali dostatočné informácie. Dostali jednostranné informácie. To je prvá otázka.

Potom, keď ste sa dotkli, pán podpredseda, otázky politickej kultúry, ja som jednoznačne za takúto kultúru. Veľmi sa snažím svojím správaním a vystupovaním mať určitú kultúrnu úroveň, ale ťažko sa mi počúvajú niektoré kritiky, ako napríklad nekultúrnosť nočného rokovania, keď za Dzurindovej vlády 1998 - 2002 bolo devätnásť nočných rokovaní, z čoho tri môžem konkretizovať aj dátumy, ale mám málo času, začali sa večer, večer o 18.00 hodine. Takže (potlesk) kritizovať je možné, ale urážať a z tej strany, kde v minulosti boli takéto postupy, a to ešte som nedala preskúmať druhé volebné obdobie, kde tiež boli nočné rokovania. Takže nebolo to žiadne dehonestovanie, bolo to z ekonomiky času a ako ste sa dozvedeli aj z programu predsedu vlády, ktorý nasledujúce dni bol v zahraničí... (Prerušenie vystúpenia časomierou). (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja som chcela len povedať, čo sa týka zákona, o ktorom ste, pán Hort, rozprávali... (Reakcie z pléna.) Ja som bola prihlásená predtým, bola som prihlásená..

V. Veteška: Ešte raz, prosím vás. Dovoľte, pani Vaľová, na to som tu ja, dobre? Bola prihlásená, ja ju vidím, ja sa tomu venujem, ja sa venujem len tomuto, čo tu robím, ničomu inému. Bola, vypadla, myslel som si, že sa vzdala a potom naskočila znova do počítača. Ďakujem vám za porozumenie. Teraz pani Vaľová a potom záverečné slovo pán podpredseda Hort.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som len chcela povedať, že prezident zákon vrátil, ale jeho podstata bola zachovaná pre legislatívnotechnickú chybu. Zákon mal jednu hlavnú myšlienku. Dobrovoľnosť. Aby každý občan sa mohol dobrovoľne rozhodnúť a zvážiť si, práve preto, že si občanov vážime, že sa vedia rozhodnúť, ako si chcú sporiť na starobný dôchodok. Takže práve týmto zákonom my občanom hovoríme, ako si vážime to, že sú schopní sa sami rozhodnúť a sú schopní sami rozoznať, čo je pre občana dobré.

Chcela by som ešte povedať jednu vec, aj keď už nechcem s tým začínať, ale poviem to. Rokovací jazyk je slovenský. A keďže sa stále z pána Číža vysmievate, že rozpráva rýchlo atď., nie som arogantná, len jednoducho som chcela povedať, že rokovacím jazykom je slovenčina. To je všetko. (Reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán Hort a prosím pokoj v rokovacej sále.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani kolegyňa Vaľová, prezident vrátil zákon iba kvôli vašej chybe pri spravodajcovaní. Kvôli ničomu inému. To si nenahovárajte niečo iné. (Potlesk.)

Pani poslankyni Tóthovej. V druhom volebnom období my sme sa tiež vyvíjali. Viete, tak trochu k tej demokracii a k tej politickej kultúre. A v druhom volebnom období sme ani raz nezačínali večerné rokovanie po 19.00 hodine. Ak sme niekedy museli rokovať, tak to preto, že to bola situácia, keď sa nedorokovalo niečo a rokovalo sa po 19.00 hodine. Ale v druhom volebnom období sme nezačínali ani raz.

A pokiaľ ide o pani poslankyňu Belásovú. Pani poslankyňa, ono sa to dá povedať rôznymi jazykmi, ale myslieť si, že iba vy máte patent na pravdu a že už ho opozícia dávno nemá, to sme sa tu dozvedeli veľakrát. Ale vo vzťahu k tým petíciám, že ani len občania nemôžu si povedať svoj názor, tak to je cesta späť a na to musíme reagovať. To tu už voľakedy bolo a vieme, kam nás to doviedlo. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi jediný písomne prihlásený pán poslanec Kondrót a potom dáme možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ďakujem.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno netradičný úvod mi umožní ľahšie objasniť podstatné črty zákona o sociálnom poistení a zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Pani Marka z Hornej Dolnej ráno o tretej ide podojiť kravy a obriadiť statok. O deviatej si umytá sadá k počítaču. Na internete si vyhľadá investičné stránky, posúdi posledný vývoj na svetových burzách a skontroluje stav svojho dôchodkového účtu v druhom pilieri. Po chvíli uvažovania vydá pokyn pre svoju DSS-ku, aby časť z jej prostriedkov presunuli z konzervatívneho fondu do rastového fondu v súlade so zákonom o dôchodkovom starobnom sporení. Po poobedňajšom dojení a potom, čo deťom dáva večeru a skontrolovala ich úlohy do školy, si večer znovu sadne k počítaču. Keďže sa skončilo dvojročné obdobie viazanosti na DSS, analyzuje už niekoľko týždňov, ktorá DSS-ka bude lepšie zhodnocovať jej peniaze odložené na dôchodok. Dnes sa rozhoduje, pretože už zajtra sa vyberie do najbližšej pobočky Sociálnej poisťovne vybaviť prechod ku konkurenčnej DSS-ke v súlade s § 64b zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Takto konkrétne vyzerá podľa môjho názoru absurdné riešenie povinného systému druhého piliera v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. Je zrejmé, že zamestnávateľ tety Marky v súlade so zákonom bude odvádzať v jej mene povinné odvody do Sociálnej poisťovne a teta Marka bude očakávať od štátu, ktorý tieto odvody nariadil a mocenskými nástrojmi ich vynucuje plniť, službu. Tou službou je poistenie individuálnych sociálnych rizík, ktoré ju môžu v živote stretnúť. Sociálne zabezpečenie teda môžeme definovať ako súhrnný systém verejných opatrení, ktoré spoločnosť môže uplatniť s cieľom ochrániť svojich občanov pred ekonomickými a sociálnymi ťažkosťami, ktoré by ináč mohli byť spôsobené značnou stratou príjmov ako výsledok staroby, invalidity, choroby, nezamestnanosti, pracovného úrazu, smrti živiteľa rodiny, materstva, zdravia, zdravotných nákladov a má pomôcť uľahčiť finančnú záťaž na rodinu pri starostlivosti o deti.

Teta Marka je vďačná životu, že ju riziká zatiaľ obišli a jej a jej rodine sa darí. Ale predsa je spokojná, že tieto riziká sú vyriešené a ona môže pokojne spávať. Dokonca ani nevie, ktoré sú to riziká, pretože, keď k nim dôjde, funkčný systém sociálneho poistenia sa postará o naplnenie svojho poslania. V povinnom systéme tetu Marku vôbec nezaujíma vývoj na finančných trhoch, ako aj to, či má mať svoje aktíva v konzervatívnom, alebo vyváženom fonde. Tetu Marku ale zaujíma, či v prípade úrazu bude ošetrená a tiež, či v prípade straty schopnosti pracovať bude dostávať invalidný dôchodok a v akej výške, či v prípade, že zomrie jej muž, bude ona a jej deti dostávať primerané sirotské a vdovské dôchodky a či jej štátom vynútená, a teda aj štátom garantovaná penzia umožní aspoň mať strechu nad hlavou a dôstojne žiť v starobe.

Voľakedy trochu špekulovala nerobiť, ale rýchlo zistila, že sa jej to nevyplatí, lebo by si znížila penziu. Má tri deti a dala ich študovať, lebo vedela, že jej štát zvýši penziu, a to z daní, ktoré jej deti vyprodukujú. Štát jej posiela na jej individuálny účet časť daní, ktoré platia jej pracujúce deti. Toto podotýkam, že je zatiaľ hudba budúcnosti a návrh do budúcnosti. Odborne povedané, tete Marke sa zvýši kvalita života, ak bude vedieť, že v situáciách, ktoré ona ako jednotlivec, občan nevie a nemôže ovplyvniť, bude to funkčný systém, z ktorého dostane primerané sociálne zabezpečenie, ktorým sú kryté riziká sociálneho charakteru. To vytvára dôležitý pocit bezpečia a spokojnosti tety Marky. Ona vie, že keď bude mať viac detí a tieto budú lepšie zarábať, bude mať vyššiu penziu, a to je to, čo reálne zaujíma tetu Marku z Hornej Dolnej. Zaujíma ju, hoci to možno nevie vyjadriť slovami, za akých podmienok môže prežívať svoj život v primeranom sociálnom bezpečí a čo musí preto urobiť. To je to, čo vytvára podstatnú časť kvality života tety Marky. Teta Marka má približne takúto víziu funkčného systému sociálneho zabezpečenia.

To, čo zaujíma podnikateľskú sféru, je, aby v štáte, kde podniká, mala k dispozícii vzdelanú, zdravú pracovnú silu a pokiaľ možno, aby náklady s ňou spojené boli primerané a konkurenčné v porovnaní s inými ekonomikami. Aj podnikateľa zaujíma, či sociálny systém má motivačné stimuly pre občana k vzdelaniu, k práci, či zamestnanec nezneužíva systém zdravotného poistenia a či náklady v podobe odvodov a daní sú primerané. Podnikateľskú sféru tiež zaujíma, či jej systém sociálneho a dôchodkového poistenia poskytuje štátom stimulovaný ekonomický priestor na aktívne vytváranie vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec.

To, čo zaujíma štát, je, aby mal občan reálne zabezpečené ošetrenie sociálnych rizík a aby náklady spojené so zabezpečovaním týchto rizík boli minimalizované. Zároveň systém nesmie umožňovať jeho zneužívanie bez primeranej sankcie pre občana a, naopak, systém sociálneho zabezpečenia musí v sebe obsahovať rad stimulov, ktoré budú vytvárať pre občana pozitívnu motiváciu v osobnej iniciatíve k práci, priebežnému a trvalému získavaniu si vzdelania a znalostí či zručností a bude motivovať občana k zakladaniu a udržaniu rodiny. Aj preto zákon o sociálnom poistení spolu so zákonom o druhom pilieri a zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení predstavujú kľúčové zákony štátu.

Tak ako kvalitne je skonštruovaný zákon o sociálnom poistení, tak potom efektívne vplýva na vytváranie kvality života občana, čiže spokojnosti, iniciatívy a bezpečnosti na formovanie trhu práce a po tretie na formovanie rodiny.

Sú to významné zákony, kvalita ktorých ovplyvňuje v podstate individuálnu iniciatívu občana. Kvalita týchto zákonov ovplyvňuje aj súdržnosť spoločnosti. Vedomie, že jednotlivec nie je sám a že o ekonomicky slabších je primerane postarané. Ak je skonštruovaný zle, neplní svoju základnú funkciu, teda pokrytie rizík sociálneho charakteru. Obohacovanie systému o ďalšie funkcie nad rámec krytia sociálnych rizík systém predražuje. Nevhodne skonštruovaný systém však takisto vytvára priestor pre občana na jeho zneužívanie. Dôsledkom je znižovanie motivácie niektorej z príjmových vrstiev spoločnosti, v extrémnom prípade zle skonštruovaný systém zasahuje negatívne celú spoločnosť.

Riešenie musí byť jednoduché, pretože len vtedy je zrozumiteľné občanom a vykonateľné. Je to ale občan, v prospech ktorého musí byť zákon o sociálnom poistení skonštruovaný. V živote občana systém sociálneho poistenia hrá významnú úlohu, pretože do neho vstupuje ešte pred narodením a je jeho súčasťou dokonca aj po smrti občana.

V súvislosti s konštrukciou druhého piliera dôchodkového starobného sporenia je namieste položiť otázku nasledovne. Má byť systém sociálneho poistenia založený na spravodlivosti a rovnosti príležitosti tak, ako to stanovuje ústava? Alebo budú občania našej republiky hrať ruletu v Kaníkovom kasíne s vysokými nákladmi na prevádzku?

Ak dvaja občania s rovnakým platom, a teda aj rovnakými odvodmi začnú sporiť v systéme druhého piliera v jeden a ten istý deň, napríklad 30. septembra 2007, a výnosy vo fondoch zostanú zachované počas celého obdobia, potom, ak jeden občan dá svoj príspevok do fondu s najnižším výnosom a druhý občan do fondu s najvyšším výnosom, tak po štyridsiatich rokoch sporenia účet šťastnejšieho občana bude vyšší o 35 %. A o to bude vyšší aj jeho dôchodok.

V prípade dobrovoľného systému je možné takúto situáciu akceptovať. V prípade povinného systému je nutné spýtať sa. Mal občan možnosť posúdiť fakty, ktoré mu v rámci marketingu ponúkli DSS-ky tak, aby mu umožnili sa rozhodnúť, ktorá DSS-ka mu lepšie zhodnotí jeho peniaze? Mali občania rovnakú príležitosť pri výbere správcu fondu? Ale DSS informovali občana, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich ziskov. Občania nemali k dispozícii informácie, ktoré by im umožnili rozhodnúť sa, ktorý správca je lepší.

V povinnom systéme dôchodkového sporenia, kde sa občan nemôže rozhodovať, že odvody platiť nebude, nemá pre svoje rozhodnutie taký súbor informácií, ktorý mu zaručuje rovnakú príležitosť správne sa rozhodnúť, hoci mu to zaručuje Ústava Slovenskej republiky.

Ako príde občan k tomu, že pracuje navlas rovnako ako sused, má celý život rovnaký plat a odvádza do druhého piliera rovnako, a predsa v dôchodkovom systéme druhého piliera bude mať v extrémnom prípade o 35 % nižší dôchodok. Isté je len jedno. Vždy bude existovať fond s najvyšším a fond s najnižším výnosom a nikdy nie je možné vylúčiť, že dvaja občania s rovnakým príjmom počas života budú mať v týchto fondoch svoje účty. Potom je ale namieste nasledovná otázka. Je takto skonštruovaný systém druhého piliera skutočne spravodlivý? Alebo je výška dôchodku závislá od šťastia, na ktoré poradové číslo DSS-ky občan staví podobne ako v rulete?

Je zrejmé, že pokiaľ by občania vedeli, ktorý fond bude mať najvyšší výnos, tak by postupne všetci presunuli svoje účty do jedného jediného fondu a veľmi rýchlo by sme mali len jednu DSS-ku. Existujú zároveň vážne pochybnosti, či takto skonštruovaný systém druhého piliera spĺňa znenie ústavy, v časti ktorej ústava zaručuje rovnosť príležitostí. Ja tvrdím, že nespĺňa.

Zásluha občana je premietnutá vo výške platu a odvodov z nich. Zásluha občana je premietnutá vo výške platu a odvodov z nich, a nie z výnosov z nich, a predsa 35-percentný rozdiel vo výške účtu po štyridsiatich rokoch hovorí jasne, že je to systém nespravodlivý. Presadzovanie systému druhého piliera, ktorý odstráni nespravodlivosť rulety v Kaníkovom kasíne, je stanovisko SMER-u - sociálna demokracia ako odpoveď na druhý bod petície.

Dobre skonštruovaný sociálny systém cez systém sociálneho poistenia je určený na riešenie životných situácií vymedzených zákonom, ktoré sú sociálnymi rizikami. Ešte raz, sociálnymi rizikami. Systém druhého piliera s 9-percentnými odvodmi bol pôvodne skonštruovaný ako systém s individuálnymi účtami s kapitalizáciou odvodov na nich s cieľom poistiť vo výške 50 % starobné dôchodky, pozostalostné poistenie a invalidné poistenie. Ale v systéme druhého piliera starobného dôchodkového sporenia je priamo v názve zákona zakomponované sporenie a do systému druhého piliera bola vnesená funkcia dedenia. Ale dedenie nie je sociálne riziko, ale dobrovoľné rozhodnutie občana zanechať po sebe svojim dedičom majetok. Dedenie je inštitút majetkového charakteru. Vloženie dedenia do systému druhého piliera vnieslo zároveň novú funkciu. Funkciu, ktorá za normálnych okolností nemá poistný charakter, ale charakter sporivý.

Zákon ale nezvýšil odvody, ktoré by ekonomicky kryli túto funkciu druhého piliera. Keďže nikto z občanov na začiatku vstupu do druhého piliera nevie povedať, či ho nepostihne udalosť v situácii, keď už nebude mať nikto z pozostalých nárok na pozostalostné dávky, ale budú mať nárok na dedičstvo, potom v povinnom systéme každý občan si bude musieť sporiť na dedičstvo, a to vo výške ďalších 9 %.

Je logické, ak nemáme zvýšiť cenu práce pre podnikateľa, potom táto časť sporenia musí byť zo mzdy občana. Pokiaľ by táto funkcia systému mala byť v druhom pilieri, znížila by sa povinne občanovi čistá mzda. Logika riešenia je v tom, že je nutné túto časť odvodov, ako aj jej výšku ponechať na dobrovoľnom rozhodnutí občana a túto funkciu majetkového práva dedenia presunúť do štátom stimulovaného tretieho piliera. Tam je to v poriadku, kde v súčasnosti nakoniec aj je. V opačnom prípade druhý pilier by skryte vyčerpával zdroje prvého piliera pri krytí takých poistných rizík sociálneho charakteru ako invalidita a pozostalostné dávky.

Pokiaľ by táto funkcia bola riešená na poistnom princípe, potom by sa každý občan skladal určitou sumou na dedičstvo pre tých občanov, ktorých by sa táto funkcia dedenia týkala. Ale dedenie nie je sociálnym rizikom, a preto nemá byť riešené v systéme prvého a druhého piliera. Jeho presun do tretieho dobrovoľného, štátom stimulovaného piliera znižuje nároky na výšku odvodov a zároveň dáva do súladu poslanie systému s jeho ekonomikou. Tu je aj jedna z odpovedí na štvrtý bod petície o nezvyšovaní odvodov na dôchodkové poistenie.

Predstavme si, vážení kolegovia, že občan ide do banky a požičia si peniaze. Banka mu peniaze požičia za predpokladu, že tieto peniaze sú kryté majetkom, napríklad nehnuteľnosťou alebo projektom, alebo banka požičia peniaze občanovi na osobnú spotrebu a vtedy sú peniaze kryté jeho mzdou. Zároveň si zvyčajne banka vyžiada od občana poplatok za spracovanie úveru, ako aj úrok, ktorým pokrýva cenu peňazí a zisk banky. Banka tiež ohodnotí bonitu občana a stanoví jeho riziko a výšku tohto rizika premietne do výšky úroku. Čím je riziko nižšie, tým je aj nižšia riziková prirážka, a teda úrok. V takomto ponímaní riziko predstavuje náklad a náklad musí v podobe úroku zaplatiť občan. Ak sa menia pomery na peňažnom trhu, banka má dostatok nástrojov, aby zvýšené náklady zaplatil občan buď okamžite, alebo v primeranom čase cez zvýšený úrok. Banku obrazne povedané nezaujíma, čo s tými peniazmi občan urobí, či mu prinesú zisk, alebo ich občan použije tak, že nakoniec má stratu. Banku zaujíma, či jej občan peniaze vráti aj s úrokmi, alebo nie a akú garanciu poskytne občan banke.

Exekúcie bytov občanov sú extrémnym vyjadrením povinnosti občana vrátiť peniaze, ako aj dohodnutý úrok a občania to garantujú banke svojou strechou nad hlavou. Keďže účty občanov slúžia správcovi, to je DSS-kám ako bankám, z ktorej si požičiavajú peniaze na svoje podnikanie, tak pokiaľ DSS-ka vráti peniaze na účet občana zhodnotené na úrovni inflácie, tak mu len vracia jeho majetok v pôvodnej hodnote, ale v novej cene.

Bežné povinnosti, ktoré má občan voči banke, však nie sú adekvátne zakotvené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení ako povinnosti DSS, to znamená, že DSS-ka nie je povinná vrátiť peniaze zhodnotené na úrovni inflácie a nie je vyriešený systém, v ktorom by sa DSS spolu s majiteľom kapitálu, t. j. občanom korektne podelila o dosiahnutý zisk tak, aby boli pokryté oprávnené náklady DSS-ky. Navyše ešte občan v súlade so zákonom zaplatí za to, že DSS si požičala peniaze od neho, približne o 800 až 900 % vyšší poplatok, ako je tomu v systémoch USA alebo Islandu. Neproduktívne náklady vo výške 0,7 až 0,9 % z čistých aktív ročne znamenajú, že systém Kaníkovho kasína odčerpá budúcim dôchodcom cca 500 mld. Sk v podobe poplatkov a ušlých výnosov z nich počas štyridsiatich rokov navyše oproti riešeniam systémov USA, Kanady alebo Islandu.

Nedá mi nepripomenúť, že nebankové spoločnosti odčerpali občanom približne 24 mld. korún. To je ani nie jednu dvadsatinu toho, ako je to naplánované v prípade systému druhého piliera, pokiaľ bude pokračovať v súčasnom stave. Päťsto miliárd, vážení priatelia. Zdôrazňujem, ide o neproduktívne poplatky nad rámec bežných poplatkov v povinných, dobre skonštruovaných systémoch.

Významné zníženie nákladov na poplatky cieľovo na úroveň 0,1 až 0,2 % z aktív ročne oproti súčasnému stavu, ktorý predstavuje približne 1 % z aktív ročne znamená zároveň zvýšenie výšky účtu, a teda aj penzie pre občana v konečnom dôsledku o 10 až 15 %. Kaníkove kasíno vytvára z DSS-iek proste zemepána, ktorému slovenský občan povinne odvádza desiatok, presne tak ako za čias nevoľníctva.

Správne oddelenie prechodového obdobia transformácie systému sociálneho poistenia zo systému pay as you go na dvojpilierový systém zároveň vyrieši niekoľko nastolených otázok v petícii.

Jednoduchá analýza poukazuje na fakt, že občan sa musí v novom systéme cez svoje príspevky zúčastniť minimálne 35 rokov na krytí sociálnych rizík a potom po splnení tejto povinnosti je možné ponechať na jeho uvážení, či a kedy odíde do dôchodku, či bude zároveň pracovať a ako intenzívne. A je jedno, či je to muž, alebo žena.

V prechodovom období transformácie systému na dvojpilierové riešenie, čo je tridsať rokov, je potrebné zaistiť primerané kritériá tak, aby oprávnené nároky občana boli systémom zaistené a zároveň aby boli správne nastavené ekonomické parametre. Desaťročné prispievanie do druhého piliera ešte nikomu primeraný dôchodok nezaručí. Je možné len súhlasiť s tým, že po desiatich rokoch vznikne občanovi právo, obsahom ktorého bude nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok a vyplácaný z prvého piliera, poprípade zo štátneho rozpočtu.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení potláča trhovú súťaž medzi DSS-kami pri zhodnocovaní spravovaných aktív. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje v § 91 ustanovenia, ktoré predstavujú praktický nástroj na kontrolu dodržiavania kartelovej dohody v oblasti výnosov a stanovuje príslušnú sankciu pri porušení dohody. Táto konštrukcia efektívne zabezpečuje monopolistické správanie všetkých účastníkov na trhu. Jej cieľom je maximalizovať zisk DSS-iek cestou nadštandardných poplatkov stiahnutých z účtov občana. Nie je to maximalizácia výnosu v súťaži DSS na trhu pri správe aktív, čo by bol žiaduci systém. Výsledkom tohto stavu je zníženie výnosov zo spravovaných aktív. Rozdielnym zhodnotením najvyšším a najnižším v jednotlivých DSS-kách, napríklad pri rastových fondoch je menej ako 1,5 % ročne, čo len dokresľuje funkčnosť kartelovej dohody.

Zároveň ustanovenie § 64b zákona monopolizuje konkrétnu DSS-ku spravovať aktíva občana minimálne na dva roky, obmedzuje možnosť jeho rozhodovania a potláča trhovú súťaž. Podobne zákon neurčuje povinnosť informovať občana o reálnom zhodnotení jeho účtu ani o reálnom zhodnotení jeho príspevkov. Sú to zložité výpočty, ktoré občan musí absolvovať, aby sa vôbec dozvedel, či náhodou jeho účet nepodlieha erózii inflácie, voči ktorej nie je v druhom pilieri chránený, hoci prvý pilier mu túto ochranu v zákone zaručuje.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení ustanovuje jednu a tú istú DSS-ku za správcu účtu, ako aj za správcu aktív. Tým zavádza pre konkrétnu DSS-ku konflikt záujmu medzi správou účtov a správou aktív so všetkými jeho dôsledkami, ktoré nakoniec vedú vždy k nižším výnosom.

Ak definujeme materstvo ako sociálne riziko spôsobujúce zníženie príjmov, potom takýto občan čerpá prostriedky z prvého piliera. Podľa princípu rozprávky o Troch grošoch by to potom malo byť dieťa, ktoré, keď vyrastie, vráti rodičovi to, čo dostalo požičané. Dobre nastavený systém individuálnych účtov druhého piliera a dane z príjmu fyzickej osoby dokážu túto skutočnosť riešiť. Tým sa vytvorí medzigeneračná väzba priamo v rodine a výsledkom je, že sa vytvárajú predpoklady na pozitívne formovanie rodiny a demografické situácie v spoločnosti. Pochopenie vnútorných súvislostí systému umožňuje s oveľa vyššou kvalitou a nižšími nákladmi riešiť problém petície uvedený v bode 5.

V posledných rokoch veda transparentne preukázala, že presun medzigeneračnej redistribúcie len vo forme finančnej na úrovni štátom organizovaného systému sociálneho poistenia v starobe viedol k potlačeniu vnímania ekonomickej funkcie dieťaťa a jeho úlohy v rodine pri zabezpečení staroby vlastného rodiča.

V priebehu necelých osemdesiatich rokov poklesol ukazovateľ počtu narodených detí jednej rodičke v Európe z priemeru 3 na 1,25, v Slovenskej republike až 1,5, čo vytvára vážny demografický problém. Vyriešenie medzigeneračných redistribučných procesov na úrovni rodiny do systému sociálneho poistenia umožňuje znova rozšíriť vnímanie dieťaťa len z citovej roviny aj o rovinu ekonomickú.

Doplnenie riešenia o ďalšie krátkodobé a strednodobé opatrenia dáva šancu nájsť recept na aktívne formovanie rodiny práve cez vytvorenie nových ekonomických väzieb. Opäť je možné aktívne využiť potenciálne možnosti individuálneho účtu a vytvoriť želaný mix motivácií a stimulov.

Kaníkova reforma zákona o sociálnom poistení bola od roku 2003 dvadsaťsedemkrát novelizovaná, zákon o starobnom dôchodkovom sporení bol deväťkrát novelizovaný. To svedčí o zložitosti problematiky. Fakty spomenuté vyššie poukazujú zároveň aj na odborné nezvládnutie problematiky. Ich neriešenie môže znamenať vážne problémy spoločnosti do budúcnosti. V konečnom dôsledku dopadnú na občana v podobe nižšej životnej úrovne. Jednou novelou sústavy zákonov asi nebude možné vyriešiť všetky problémy, ktoré zákon v sebe obsahuje. Množstvo noviel za posledné tri roky signalizuje, že bude potrebná systematická práca na zákone. Nik nemôže čakať, že v takom zložitom zákone v jednej novele zákona o sociálnom poistení je možné vyriešiť všetky problémy, ktoré tu predchádzajúca vláda zanechala.

Riešenie, ktoré je nutné prijať, možno zhrnúť do nasledovných bodov. Po prvé, vyriešiť vyvážený systém solidarity, ktorý bude stimulovať iniciatívu jednotlivca a vytvorí mu predpoklady pre kvalitu života. Po druhé, bude súčasne zabezpečovať krytie zákonom definovaných sociálnych rizík. Po tretie, bude mať primerané náklady na prevádzku systému sociálneho zabezpečenia. Po štvrté, bude efektívne sankcionovať snahy o jeho použitie. Po piate, bude stimulovať k tvorbe a reprodukcii rodiny, a po šieste, bude tvoriť štátom garantovaný finančný základ života každého občana s nadstavbou tretieho dobrovoľného, štátom stimulovaného systému DDP a ostatných finančných inštitúcií, ako sú banky, poisťovne, investičné spoločnosti a podobne.

Ako posledné by som spomenul fakt, ktorý je možno abstraktný, ale veľmi dôležitý pri riešení systému sociálneho poistenia. To je správne ekonomické nastavenie úrovne solidarity. Kaníkove novely zákona o sociálnom poistení posunuli vo výdavkovej časti úroveň výšky solidarity smerom na posilnenie v zásluhovosti nad štandardný rámec cieľa sociálneho systému. Tento posun ale nebol premietnutý v príjmovej časti systému. Vytvorená nerovnováha solidarity nad odporúčané hodnoty parametrov smerom k zásluhovosti zvyšujú okamžité výdavky, a tým aj náklady v podobe nutnosti zvýšenia príjmov do systému. Dôsledkom takéhoto riešenia je zdraženie pracovnej sily a demotivácia časti pracujúcich s vyššími príjmami.

Zabezpečenie príjmov Sociálnej poisťovne je podstata motivácie poslednej schválenej novely zákona. To je to, čo predložila pani ministerka ako okamžité riešenie s cieľom zodpovedne zabezpečiť príjmy a likviditu systému v krátkodobom a strednodobom horizonte. Podstatu tejto prvej novely je možné vnímať aj ako vytvorenie dostatočného časového priestoru na systematické prepracovanie sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Posun smerom k posilneniu zásluhovosti zároveň posunul výšku starobného dôchodku nad ciele, ktoré má štandardný povinný systém sociálneho zabezpečenia a ktoré sú v dobre nastavených systémoch dôchodkového zabezpečenia riešené tretím, štátom stimulovaným dobrovoľným pilierom.

Je zrejmé, že z dlhodobého hľadiska je účelnejšie namiesto zvyšovania odvodov, a teda zdražovania pracovnej sily vrátiť sa k vyváženému zabezpečeniu cieľa základného systému sociálneho zabezpečenia cez odporučené parametre sociálneho poistenia.

Podstatný problém riešenia likvidity sociálneho systému a okruhu verejných financií je privatizácia účtov druhého piliera. Skutočne neexistuje jediný rozumný dôvod, prečo by účty nemohla spravovať jedna verejnoprávna inštitúcia v tom istom režime kontroly a dohľadu ako súkromný správca účtov. Tým by aktíva ostali na účtoch v okruhu verejných financií, aj keď by ich správu zaisťoval súkromný sektor.

Zároveň je možné vyriešiť likviditu systému sociálneho zabezpečenia pri majetkovom krytí účtov druhého piliera vedených v okruhu verejných financií fondom medzigeneračnej solidarity ako nástroja na medzigeneračnú redistribúciu národného majetku medzi generáciami cez systém dôchodkového poistenia v druhom pilieri pri dôslednom uplatnení zásluhovosti jednotlivca.

Vyriešenie vyššie uvedených problémov umožňuje znížiť náklady na sociálny systém, a tým aj znížiť náklady na pracovnú silu, o čo žiada podnikateľský sektor. Je vhodné docieliť štandardné zabezpečenie požadovanej kvality krytia sociálnych rizík, vyriešiť individuálnu motiváciu na zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, čo opäť žiada podnikateľský sektor. Riešenie umožňuje na výstupe poistiť účet druhého piliera vedený v okruhu verejných financií štátom na úrovni inflácie merané spotrebiteľskými cenami a zrovnoprávniť prvý a druhý pilier. Zabezpečíme tým pre občana, a teda aj pre tetu Marku z Hornej Dolnej, že občania nadobudnú pocit bezpečia, a tým sa výrazne zvýši ich kvalita života.

Sociálny systém bude nútiť mladého človeka rozmýšľať o zakladaní rodiny a pripravovať vzdelanú novú generáciu. Je evidentné, že systém sociálneho poistenia je schopný riešiť zásluhovosť. Tak zásluhovosť ekonomickú, ako aj zásluhovosť ekonomického kapitálu, je schopný riešiť zásluhovosť každého jednotlivca pri štandardných pomeroch solidárneho prispievania na krytie sociálnych rizík. Tým je možné vytvoriť predpoklady pre spoločnosť, v ktorej každý jednotlivec bude mať svoju vlastnú motiváciu na zabezpečenie svojej kvality života.

Kvalita života bude výsledkom jeho osobného úsilia a nik mu na takto vytvorené sociálne zabezpečenie nebude môcť siahnuť. Zvýši sa súdržnosť rodiny. Bude mať k dispozícii individuálny účet ako meradlo jeho vlastnej iniciatívy. A tak z nevoľníka odvádzajúceho povinný desiatok kartelov DSS-iek v Kaníkovom kasíne je možné vytvoriť priestor pre vznik hrdého, sebavedomého občana Slovenskej republiky, občana, ktorý sa bude môcť spoľahnúť na to, že je to štát, ktorý mu cez efektívny regulačný rámec systému sociálneho poistenia vytvára základné istoty života a oceňuje primerane jeho individuálnu iniciatívu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).