M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kondróta sa prihlásili pán poslanec Brocka, pán poslanec Miššík, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Dzurinda. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega, bolo to zaujímavé. Ja som vás počúval, s mnohými vecami sa s vami dá súhlasiť. Všimli ste si, že tento systém dnes, ktorý platí, že je už nielen poistenie, ale aj sporenie, a to sporenie s dedením ste istým spôsobom svojimi otázkami chceli spochybniť, lebo ho považujete za nesystémové v dôchodkovom systéme. Len vám chcem pripomenúť, že to súvisí s problémom, ktorý každý priebežný systém musí do budúcnosti riešiť, to je zmena demografického správania v spoločnosti. To je tá kardinálna zásadná zmena, kvôli ktorej bolo potrebné prejsť na trojpilierový systém.

A začali ste takým zaujímavým príkladom tej tety Marky, ktorá denné dojí aj dvakrát a že prečo by mala ona povinne sporiť, že ju štát k tomu núti. No, ja použijem také jedno prirovnanie. Určite zákonné poistenie motorového vozidla máte. Musíte ho mať, vozíte sa v aute pre prípad, že môžete spôsobiť aj veľkú škodu pri nehode, ale môže sa aj stať, že celý život budete poistený, žiadnu nehodu nespôsobíte, a to znamená, že ste platili, povinne ste platili a nič ste z toho nemali. No, proste sú isté poistné udalosti, pri ktorých, keďže je veľké riziko, že nastanú, je správne, že spoločnosť a štát takto občanov k tomu núti.

Niečo podobné je aj dôchodkový systém. To, že sa dožijeme dôchodku väčšina z nás, je veľmi pravdepodobné. A preto je to povinné aj sporenie, aj poistenie, že sa takto každý musí zabezpečiť istým spôsobom na dôchodok. Ale to, či už spravuje vaše úspory taká alebo taká spoločnosť, je tak trošku obdobné aj pri tom zmluvnom poistení motorových vozidiel, ale vy o tom slobodne rozhodujete.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega, ja budem veľmi stručný a musím povedať, že v jednom ste mali pravdu, a to je v tom, že áno, my sme za zásluhovosť, ktorá berie do úvahy aj výšku odvedených prostriedkov toho ktorého občana. Žiaľ, vy ste za zásadu vsjo ravno. To znamená, všetkým rovnako. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jaroslav Ivančo. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, bolo to dlhé vystúpenie plné teoretických vstupov a poučiek, ktoré celkom slušne popísalo fungovanie priebežného dôchodkového systému. Dovolím si ale nesúhlasiť s tým, že len priebežný dôchodkový pilier vyrieši alebo bude garantom toho, že občan bude mať pri minimálnych rizikách slušný dôchodok, ktorý si, ako ste sám povedali, sám aj zaslúži. Myslím si, že to vôbec nie je pravda a práve preto vznikli a vôbec ukazujú sa vo svete riešenia, ako sa vysporiadať s problémom prvého piliera, hlavne s demografickým problémom, a je len prekvapujúce, že vy dokážete takto suverénne hovoriť o tom, že prvý pilier má tu byť nejakým záchrancom dôchodkov.

Osobitne ma ale zaujali pasáže vášho vystúpenia, keď ste hovorili alebo porovnávali druhý dôchodkový pilier s kasínami. A tu si neodpustím poznámočku, že pravdepodobne ste nečítali jedno z posledných čísiel týždenníka Plus 7 dní, pretože vám musím povedať, že skúsenosť s kasínami majú, zdá sa, vaši členovia vlády, nie pán Kaník, a nie naši. A o tom, zdá sa, ešte budeme aj veľa počuť počas vášho vládnutia. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Tak ja začnem tam, kde skončil môj kolega, že tiež som si uvedomil, keď som počúval pána poslanca, že nie je celkom logické hovoriť o nejakom Kaníkovom kasíne. Ja som tiež čítal, že minister Počiatek bol v Las Vegas, tak najbližšie porozprávajte o jeho kasíne, ako sa mu darilo. Ale to, s čím prišiel minister Kaník, bol jednoducho systém. Bola odpoveď na dilemu, ktorú rieši dnes celý svet.

Pozrite sa do Čiech, pozrite sa do Maďarska, do okolitých krajín. Ale aj do krajín starej Európy. Dilemu medzi starnúcou populáciou a zlým demografickým vývojom. Každá krajina hľadá celkom legitímne odpoveď na túto dilemu. Podotýkam, že odpovedi, ktorú ponúkol Kaník, keď už chcete personifikovať, uverilo 1,5 mil. Slovákov.

Naozaj je nezmysel prirovnávať to ku kasíne, lebo viete dobre, že dôchodkové fondy sú dobre garantované, že majú najvyššiu možnú ochranu, mám pocit, že lepšiu ako banky, o čom neraz hovoril aj guvernér Národnej banky Slovenska. Takže ten prímer nesedí a nestrašme občanov.

Pán poslanec, je normálne, je normálne, že máte iný názor. Je normálne, že vás bolí deficit Sociálnej poisťovne. Ale je nenormálne, že hovoríte iba o deficite a nehovoríte o veľkých miliardách a tisícoch korún, ktoré majú občania osobne na svojich účtoch.

Rovnako je nenormálne a podľa mňa ešte nenormálnejšie to, že len kritizujete Kaníka, ale nemáte vlastné riešenie. Až v samom závere ste povedali šesť bodov. Pozorne som počúval. Ale to boli také zbožné želania. Vaša pani ministerka si objednala štúdiu za poldruha milióna korún, ale dodnes nevieme, akú alternatívu ponúka vaša vládna koalícia. A to je podľa môjho názoru nenormálne aj vzhľadom na to, že už poldruha roka vládnete.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou predpokladám. Treba stlačiť trojku, pán kolega. S reakciou pán poslanec Kondrót. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka, k tomu dedeniu, ktorým ste vy začali. Áno, je to nesystémové v druhom pilieri, ja som o tom hovoril. V treťom pilieri nemám problém, dokonca som za to, aby štát podporoval tretí pilier, ale dedenie nie je vec, ktorá by mala byť v druhom pilieri a je to čiastočná odpoveď aj na otázky alebo pripomienky vašich kolegov neskôr. Ten druhý pilier, tam sme posunuli. V úlohe druhého piliera bola vyššie, ako je úloha druhého piliera, ak je rozumne skonštruovaný, čiže krytie základných sociálnych rizík.

A s tetou Markou na začiatku, tam sme sa asi nerozumeli, pretože ja som nekritizoval to, že štát ju núti platiť, to je v poriadku, povinný systém musí byť, aj druhý pilier, ak je dobre urobený, je dobrá vec. Ja som skôr hovoril o tom, že ak už ju teda núti platiť a ona má určité právomoci, nemôže po nej chcieť, aby sa orientovala v druhom pilieri tak, ako sa orientujú špičkoví ľudia, ani to v podstate nepotrebuje, ani nemusí vedieť. Jej stačí, že je spokojná s tým, aké záruky jej druhý pilier dáva.

Hovoril som o zrovnoprávnení prvého a druhého piliera. To je opäť odpoveď na pripomienky kolegov, ktoré zazneli aj neskôr.

Pán kolega Ivančo, vam možno určité veci ušli. Mám pocit, že ste nepočúvali pozorne a hovorím, opakujem sa, druhý pilier je dobrý, ak je rozumne skonštruovaný, v poriadku. Treba ich zrovnoprávniť. Tretí pilier, takisto.

A čo hovorí pán kolega Dzurinda. Nemyslím si, že je to takto bezpečné. Hovoril som o tom, čo DSS-ky negarantujú a garantovať by mali. Kaníkove kasíno znamená, akú DSS-ku si tipnem, tak budem mať rozdiel až 35 % dôchodku, a to takisto nie je správne. Ústava nám zaručuje právo na... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kondrót bol posledným prihláseným do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto z poslancov sa chce prihlásiť k tejto problematike do rozpravy ústne? Pán poslanec Július Brocka, pán poslanec Marian Záhumenský, pán poslanec Jaroslav Ivančo, pán poslanec Ľubomír Petrák, pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Ján Kvorka. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo dávam pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dnes rokujeme o petícií takmer 130-tisíc občanov za rešpektovanie ich názoru na smerovanie dôchodkového zabezpečenia. To, že rokujeme o tom teraz na konci novembrovej, decembrovej schôdze, tak to je tak trošku po funuse a už to spomenuli aj niektorí moji kolegovia vo faktických poznámkach alebo teda moji predrečníci vo svojom vystúpení. Áno, je to tak trošku po funuse, lebo signatári tejto petície sa vyjadrovali k zmenám, ktoré ste vy už v tejto Národnej rade schválili pri novele zákona o sociálnom poistení. V prvom, druhom, treťom čítaní aj pri opätovnom rokovaní o tom, keď to vrátil prezident na opätovné prerokovanie.

Jednoducho spôsob, akým Národná rada vaším pričinením rokuje o zmenách v dôchodkovom systéme je skôr výrazom hrubej arogancie a výsmechom nie opozície, ale tých občanov, ktorí sa pod túto petíciu podpísali.

Dámy a páni, parlament je od slova parlare - rozprávať. Ja mám taký pocit, že pod vašou taktovkou sa z parlamentu stáva iná inštitúcia a jej názov by sme mali skôr odvodiť od latinského destruere, čiže asi nie parlament, ale deštrument, tak ako vládna koalícia pristupuje k niektorým zmenám, napríklad aj k zmenám v dôchodkovom systéme.

Pán Kondrót vo svojom vystúpení diskutoval, myslím si, že príliš hlboko v tom zmysle, že sa vracal niekde na začiatok, kde sa asi ťažko môžeme už vrátiť, lebo my už dnes nestaviame základy dôchodkového systému, my už máme postavenú možno hrubú stavbu a je možné ju v istých ohľadoch vylepšovať, napríklad tam, kde sú veľké tepelné straty možno zatepľovať, ale nie zbúrať celý dôchodkový systém a teraz sa zamýšľať nad tým, že ako by to bolo lepšie urobiť, keby napríklad bol znovu len priebežný dôchodkový systém.

Pán Kondrót, veď to je ten problém, ktorý je už desať rokov a možno aj viac u nás známy, že dôchodkový systém je najviac zraniteľný práve na nepriaznivom demografickom vývoji. Proste, systém "pay as you go", ak by sa v najbližších rokoch demografická situácia nezmenila, tak by viedol k tomu, že budú stále nižšie dôchodky, teda pomer dôchodkov ku mzdám, alebo bude potrebné zvyšovať dane a odvody tých, ktorí pracujú. V diskusii, keď sme rokovali o zákone o sociálnom poistení, sa tu často opakoval jeden mýtus, a myslím, že aj pán Senko to spomenul vo svojej faktickej poznámke, že zanechali ste nám deficit v prvom pilieri. Akoby bývalá vládna koalícia zanechala vďaka vytvoreniu druhého piliera tejto vládnej koalícii deficit v prvom pilieri.

Dámy a páni, to je omyl. Nie prvý pilier je zadlžený. Dôchodkový systém na Slovensku už dve desaťročia sa postupne zadlžoval až na dnešnú úroveň. Ak sme niečo zanechali súčasnej vládnej koalícii po reforme dôchodkového systému, tak to je veľmi priaznivé prostredie pre vysoký ekonomický rast s klesajúcou nezamestnanosťou a s vyššími daňovými aj odvodovými výnosmi na prefinancovanie tohto spoločného deficitu. Tohto spoločného deficitu. Táto vládna koalícia hrubo porušila práva sporiteľov. Napríklad zmenou pravidiel, predlžením doby sporenia z desať na pätnásť rokov. Keď vyháňa zo systému - a rozumne nastaveného - desaťtisíce sporiteľov, pretože to bude práve z titulu tejto zmeny pre nich nevýhodné. Nie preto, že by sa im tam peniaze nezhodnocovali, ale že sa k nim nedostanú a už budú dôchodcovia z prvého piliera. Jednoducho, je to chaos, je to v hrubom rozpore so základnými právami týchto sporiteľov.

Mňa, priznám sa, že vyrušuje alebo vyrušilo to, keď ste týmto zmenám, ktoré ste presadili, otvorenie systému druhého piliera, že ste to nazvali malou novelou a že ministerka Tomanová hovorí, že na budúci rok príde veľká novela. Prosím vás, no tak keď malou novelou vyháňate desaťtisíce, tak tou veľkou novelou máme čakať, že to budú stotisíce.

Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie bude brániť práva občanov sporiteľov zdravých či invalidov, všetkých, čo zodpovedne pristupujú ku svojej budúcnosti a chcú sa v prvom rade sami postarať o svoje dôchodky sporením. A budeme ich brániť aj na Ústavnom súde.

Na Slovensku sa hovorí porekadlo, že Pýcha predchádza pád. Vaše správanie aj v tomto prípade a v tomto parlamente často je výrazom pýchy a ja verím, že príde aj to druhé. Vás to v tejto chvíli pravdepodobne netrápi, ja vám na záver chcem povedať preto, že ani váš pád nebude trápiť ani mňa a verím, že ani signatárov tejto petície. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pani poslankyňa Jana Vaľová, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na predrečníka. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Pán kolega, vy ste povedali, že sme teda hrubo porušili práva sporiteľov. Nesúhlasím s tým a nesúhlasí s tým vlastne ani, tak ako ho vy nazývate alebo médiá, pán Kaník, otec reformy, ktorý jasne povedal, že ak sa otvorí systém druhého piliera, tak vôbec to nenaruší dôchodkové sporenie. Ja som to osobne počula, pretože to bolo v rádiu v debate, kedy sme mali pána Kaníka a reagoval telefonicky. Takže myslím si, že ak toto rozpráva pán Kaník, otec reformy, tak skutočne potom neviem, o čom rozprávate, o nejakom hrubom porušení práv.

Pred chvíľou som povedala, že dobrovoľnosť je jedna základná vec, kedy občania majú právo sa dobrovoľne rozhodnúť a rozmyslieť si, akú formu dôchodkového sporenia chcú.

Ďalej by som chcela povedať, že vy ste sám predtým v parlamente povedali, keď sme prerokovali novelu zákona o sociálnom poistení, sám ste povedali, že sporiteľom by možno stačilo sporiť aj päť rokov. No, nie je to pravda, pretože pán Dzurinda pre SITU uviedol, že priemerný nasporený za tri roky je 28-tisíc korún. Keď si to narátate, je to 93-tisíc za desať rokov. My sme to zvýšili na 15 rokov, to znamená, že nestačí sporiť päť rokov. Za tieto peniaze si myslíte, že si občania tejto republiky dokážu kúpiť rentu? Tí, ktorí dobre zarábajú a slušne zarábajú, si myslím, že na tú rentu budú mať, a preto si myslím, že nechajme na tých občanov a verím tomu, že nikomu sme nenarušili ani neporušili hrubo práva sporiteľom, ale dali sme im možnosť, možnosť podľa svojho uváženia a podľa toho, kam chcú sporiť, aby sa mohli slobodne rozhodnúť. Neviem, prečo týmto občanom by sme mali popierať slobodu slobodného rozhodnutia.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Ja budem veľmi stručná. Pán kolega poslanec, predsa nikto nikoho odnikiaľ nevyháňa. Veď ide o dobrovoľné vystúpenie zo systému. Buď ide o hlboké nedorozumenie, alebo zámernú manipuláciu faktami. Veď predsa pre tých, pre ktorých je systém výhodný a považujú ho za bezpečný z neho nevystúpia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky aj svojich dvoch kolegýň chce pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pani Vaľová, prepáčte trošku zlomyseľnosti na začiatok. Začali ste tak, že ste doslovne povedali, pán Brocka, sám ste povedal, myslím, že ste mali povedať, pán Brocka, sám ste povedali. Áno.

A teraz k veci. Hovoril som, že cesta zmeny podmienok, aby sa to vyplatilo tým, ktorí sporia v druhom pilieri, by bola skôr znižovať počet rokov sporenia pre tých starších. Napríklad, ktorí sú tam tesne pred dôchodkom a na tom teda trvám, lebo to neznamená, že oni si za tých päť rokov sporenia v druhom pilieri nasporia na veľký dôchodok. Veď o to viac by dostali z prvého piliera. A, samozrejme, okrem renty, pani Vaľová, vy viete, že je možnosť, ten, kto si sporí v druhom pilieri, že nemusí mať rentu, môže si jednoducho teda vybrať tie prostriedky, ktoré si tam nasporil a, samozrejme, predpokladám, že jeho väčšia časť bude práve z prvého piliera, teda alikvotná časť jeho dôchodku.

A to je vlastne poznámka aj na adresu pani Nachtmannovej. Ona hovorí, že nikoho nevyháňame. No, milé dámy a páni, ak ľudia vstupovali do druhého piliera za podmienky, že minimálna doba sporenia je desať rokov a vy ju uprostred hry zmeníte na pätnásť rokov, no, tak to je vyháňanie z druhého piliera značnej časti sporiteľov. Predpokladám, že aspoň tých, ktorých sa to osobne dotýka.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Marian Záhumenský. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, tzv. reformy kondície slovenského ekonomického tigra z obdobia rokov 2002 až 2006 a čiastočne štyri roky predtým priniesli občanom Slovenskej republiky nevídanú kombináciu bezprecedentných efektov redistribúcie od chudobnejších k bohatším členom spoločnosti. (Smiech v sále.)

Reforma zdravotníctva. Napriek všetkej chaotickosti zaviedla významnú mieru privatizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v kombinácii s povestnými fixnými poplatkami a verejno-finančne nezmyselnou diverizifikáciou zdravotného poistenia vedúceho k dlhodobému rastu nákladového systému.

Daňová reforma neuveriteľne evidentným spôsobom zvýhodnila zdaňovanie korporácií a vyšších príjmových skupín pri takmer úplnom odstránení majetkových daní a prenesením ťažiska príjmov verejných financií na unifikovanú daň z pridanej hodnoty, respektíve harmonizované spotrebné dane.

Privatizácia kľúčových sieťových odvetví slovenskej ekonomiky úspešne zlikvidovala základ pre eventuálne sanovanie nákladov reformy penzijného systému z výnosov transparentného predaja, respektíve prevádzkovania týchto najdôležitejších prirodzených monopolov. Efekty kombinácie dopadov týchto pseudoreforiem sú vskutku unikátne.

Medzinárodné autority - Európska komisia, Svetová banka, Medzinárodný menový fond čoraz viac udivuje súčasná štrukturálno-rastová situácia slovenskej ekonomiky, keď pri pretrvávajúcich ambíciách vo fiškálnej konsolidácii a v snahe o splnenie kritérií prijatia eura od roku 2009 v prostredí naďalej výrazného hospodárskeho rastu neexistujú výraznejšie inflačné tlaky, a to napriek podstatne klesajúcej miere nezamestnanosti a praktickému dosiahnutiu úrovne potenciálneho produktu.

Aký to makroekonomický zázrak? Jeho udržanie však bude čoraz zložitejšie, pričom jeden element tzv. reformy minulej vládnej garnitúry bude mať na ne v skutočnosti vskutku fundamentálny dlhodobý dopad. Veď ide o neuveriteľné diletantské pseudoreformy penzijného systému v Slovenskej republike naštartované v roku 2004, o nevyhnutnú revíziu najnepriaznivejších dopadov, o ktorú sa usiluje ministerka práce a sociálnych vecí pani Vierka Tomanová už v schválenej novele zákona o sociálnom poistení.

Súčasná vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení v roku 2006 sa jednoznačne zaviazala, že prioritou vlády bude zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného dôchodkového systému tak, aby spolu so systémom starobného dôchodkového sporenia poskytovali primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda k návratu k reálnemu napĺňaniu čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti je fundamentálnou otázkou charakter, rozsah a sociálno-ekonomická povaha manévru, ktorým chce terajšia sociálno-demokratická vláda Slovenskej republiky k tomuto cieľu dospieť.

Nemenej dôležitá je včasnosť zásahu do narastajúcich ekonomicko-systémových disproporcií a výslovných alokačno-distribučných strát, ktoré by spôsobovali pretrvávanie súčasného právneho stavu v oblasti penzijného systému.

No jednoznačne najdôležitejším opatrením na vytvorenie podmienok, k realizácii ktorého v zásadnej miere prispeje práve opätovne schválená novela zákona o sociálnom poistení, je vytvoriť stav, keď pri takej podstatnej dlhodobej zmene penzijného systému, akým je nepochybne zavedenie viackritériovosti pri súčasnom ponechaní takmer úplnej miery jeho obligatórnosti budú mať všetky dotknuté subjekty občania Slovenskej republiky v prvom rade k dispozícii čo najväčšie množstvo odborných a nezávislých informácií o rozhodovaní sa o spôsobe svojej dlhodobej účasti v štruktúre penzijného systému, ako i minimálne potrebný časový priestor na uskutočnenie tohto rozhodovania.

Bez uvádzania detailov veľkého množstva odborných a ekonomických analýz, kvantifikácií a diskusií, ktoré sa v prostredí svetovej ekonomickej vedy, ako i permanentného hospodársko-politického diskurzu o alternatívach reformy starobných dôchodkov a ich dopadov vedú prakticky neustále, no osobitne v posledných pätnástich rokoch, obmedzím sa ďalej len na najzákladnejšie argumenty a dilemy spojené so súčasným modelom reformy penzií v Slovenskej republike.

Existencia centralizovaných organizovaných systémov penzijného zabezpečenia, ako i potreba neustáleho sledovania a prehodnocovania podoby ich finančnej udržateľnosti a pretrvania adekvátnej miery medzigeneračnej spravodlivosti sú trvalými úlohami každej hospodárskej politiky v demokratických spoločnostiach.

Zmena štrukturálnych parametrov svetového hospodárstva od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, no najmä systematické dopady postupujúcej globalizácie na jednotlivé faktorové ceny a ich vývoj vo vyspelých trhových ekonomikách v kombinácii s demografickými zmenami viedli jednotlivé vlády, ako i hlavné autority medzinárodnej ekonomickej integrácie k hľadaniu a formulácii systémových súvislostí možných alternatív reformy penzií.

V tomto smere je určite najznámejším pokusom takmer päťstostranová publikácia Svetovej banky - Odvracanie krízy starnutia z roku 1994, prezentujúca a preferujúca viacpilierový penzijný systém a podstatnú váhu príspevkov definovaného systému individuálnych účtov, tzv. kapitalizačný pilier. Tu treba poznamenať, či tieto odporúčania boli vo veľkej miere smerované a projektované na realitu rozvojových krajín, z ktorých sa mnohé v predmetnom období nachádzali v stave rozvratu priebežného, dávkou definovaného penzijného systému, charakteristického nízkou mierou účasti populácie v ňom a neexistenciou stabilnejšieho finančného prostredia na jeho fungovanie.

Neprekvapuje preto, že krajiny postupujúce v zmysle vtedajších odporúčaní Svetovej banky začali experimentovať s modelom povinnej komerčnej kapitalizácie dôchodkov tzv. čilského typu, čo v mnohých z nich, osobitne v Argentíne viedlo v pomerne krátkom čase ku katastrofálnym výsledkom a k nutnému prijatiu revízií týchto reforiem.

Celý rad systémov neopodstatnených a empiricky nepreukázateľných mýtov o lepších výsledkoch komerčnej kapitalizácie penzií v porovnaní s logikou a výsledkami priebežného systému, osobitne predpoklady o príspevkoch kapitalizovaných individuálnych účtov a rastu národných úspor vo výške miery výnosu tohto systému pre sporiteľov v porovnaní s priebežným systémom a o prínose kapitalizačného modelu flexibility trhu práce boli v následnom bezprostrednom období vyvrátené zásadnými analýzami takých autorít svetových ekonómií, akými nesporne sú Joseph Stiglitz, Peter Orszag, Nicolas Bárr, Henry Aaron či Paul Samuelson.

Bez uvádzania detailov ich kritiky obmedzím sa nateraz len na výpočet nasledovných fundamentálnych dilem a krajných kontroverzií, ktoré zavedenie kapitalizačného piliera do penzijného systému Slovenskej republiky od roku 2005 prináša pre celkovú verejno-finančnú udržateľnosť celého systému starobného dôchodkového zabezpečenia, ako aj pre individuálne postavenie a prognózu príjmov jeho jednotlivých účastníkov.

Zavádzaniu zmeny penzijného systému v Slovenskej republike od roku 2004 a 2005 nepredchádzala prakticky žiadna odborná diskusia o nákladoch budúceho povinného kapitalizačného systému a oprávnenie jeho plnej mandatórnosti pre prvopoistencov, o jednotlivých rizikách spojených s jeho fungovaním a garanciách minimálne sociálne akceptovateľnej miery náhrady a už vôbec nie o adekvátnom na reálnych číslach a prognózach založenom prepočte porovnania výnosnosti kapitalizačného modelu s výnosnosťou priebežného systému pre jeho jednotlivých účastníkov.

Po druhé. Úplne bolo zamlčané elementárne pravidlo fungovania penzijných systémov tzv. Aaron Samuelsonovo pravidlo výhodnosti priebežného verzus kapitalizačného systému formulované ešte v päťdesiatych či šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ktoré postuluje a zároveň dokazuje, že na to, aby bol kapitalizačný systém pre jeho účastníkov výnosnejší než systém priebežný, musí byť čistý reálny výnos aktív, do ktorých sa v rámci neho investuje v budúcnosti vyšší, než je rast úhrnu miezd na reálnom HDP, respektíve rast reálnych miezd v kombinácii s demografickým rezíduom. Ak to tak nie je, transparentne nastavený priebežný systém s indexáciou založenou na raste reálnej mzdy, respektíve takzvanou švajčiarskou kombinovanou indexáciou je polovica rastu spotrebiteľských cien a polovica rastu reálnych miezd, čo je prístup momentálne uplatňovaný v Slovenskej republike, bude vždy poskytovať vyššie dôchodky ako systém kapitalizačný.

V súvislosti s práve uvedeným je známe, že ak úroveň HDP na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v súčasnosti výrazne presahuje 60 % priemeru Európskej únie, pričom reálna úroveň HDP na jedného pracovníka v národnom hospodárstve je ešte vyššia a produktivita práce pri aplikácii zohľadnením množstva odpracovaných hodín je Slovenská republika už momentálne ďaleko za úrovňou 70 % úrovne Európskej únie, úrovne jednotlivých mzdových nákladov, no najmä reálnych miezd nedosahuje stále ani 30 % tohto ukazovateľa.

Navyše podiel miezd na rozdelení faktúrových príjmov v Slovenskej republike mzdy, zisky a takzvaný zmiešaný dôchodok stále osciluje len na úrovni tesne nad 30 %, čo je dramatické zaostávanie za 55 až 65 % podielu miezd na rozdelení príjmov v krajinách európskej pätnástky.

To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude napriek všetkým obmedzeniam reálnej a nominálnej konvergencie tempo rastu priemerných reálnych miezd v Slovenskej republike v nasledovnom období výrazne vyššie ako v rokoch 1990 až 2006 a osobitne v období 1998 až 2006.

Priebežný penzijný systém teda bude s vysokou pravdepodobnosťou poskytovať svojim účastníkom vyšší výnos než takzvaný kapitalizačný pilier. Navyše predikcia úrovne a garancia výnosov v takzvanom kapitalizačnom pilieri poskytuje pri používaní všetkých štandardných finančno-alokačných modelov a pri rešpektovaní súčasnej podoby podmienok starobného a dôchodkového sporenia v Slovenskej republike veľmi neuspokojivé výsledky potvrdené doterajším reálnym vývojom hodnoty vykazovaných dôchodkových jednotiek. Dôvody sú endogénne a prakticky neprekonateľné.

V prípade investovania do DSS-iek do bezpečnejších nástrojov peňažného a kapitálového trhu je súčasná miera ich výnosnosti limitovaná klesajúcou výnosovou krivkou emitovaného štátneho dlhu v Slovenskej republike, ktorého rozsah a reštrukturalizácia boli, sú a budú významné a v neposlednom rade i s ohľadom na plnenie a udržanie takzvaných maastrichtských kritérií.

Zabezpečením vyššej výnosnosti pri investícii do akcií bráni nerozvinutosť a prakticky bezvýznamnosť organizovaného akciového trhu v Slovenskej republike, ako i trvalo platný argument významnej variability výnosov pri pohľade na priemernú mieru vývoja vyspelých svetových akciových trhov v akomkoľvek období za posledných 150 rokov.

Skutočnosť, že miera výnosu, respektíve rastu a udržania hodnoty individuálnych dôchodkových účtov v kapitalizačnom pilieri nebude stačiť na zabezpečenie akceptovateľnej miery náhrady u väčšiny účastníkov takzvaného kapitalizačného piliera s nižšími než mediánovými mzdami, a to pravdepodobne ani po dvadsiatich rokoch sporenia v ňom bola analyzovaná a potvrdená, a to i pri voľbe veľmi optimistických predpokladov výnosnosti jednotlivých nástrojov finančného kapitálového trhu, žiadnych 8 % ročne.

Už pri odborných projekciách v roku 2004 a 2005 tieto analýzy a kritiky ostali zo strany čiastočne a v tom čase adolescentných tvorcov a inšpirátorov tejto reformy úplne nepovšimnuté a zámerne ignorované.

Jednou z mála rozumných charakteristík druhého piliera v Slovenskej republike je nateraz centralizovaný výber, distribúcia, celková administrácia poistného do DSS-ky zo strany Sociálnej poisťovne. Tento prvok výrazne znižuje administratívne náklady celého systému. Je však nesporné, že aj pre jeho uchovanie bolo potrebné bezpodmienečne zvýšiť tvorbu použiteľných zdrojov Správneho fondu Sociálnej poisťovne, čo bolo aj predmetom prijatej novely.

Napriek často zdôrazňovanej nízkej úrovni odplát dôchodkových správnych spoločností odplata za správu dôchodkového fondu a odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu, ich agregátna úroveň a extenzívny charakter ich rastu v súvislosti s postupne narastajúcim objemom prostriedkov odvedených na osobné účty sú dostatočné na zabezpečenie kvalifikovaného chodu manažmentu DSS-ky v prospech sporiteľov, ako i na relatívne rýchlu návratnosť investícií ich materských spoločností do tohto systému.

Je pritom pozoruhodné, že pravidelná správa Medzinárodného menového fondu o hodnotení stability finančného systému Slovenskej republiky z mája tohto roku upozorňuje na viaceré potreby ešte vyššej miery transparentnosti zo strany DSS-iek pri investovaní z verejných prostriedkov sporiteľov.

Napokon ambivalencia v postoji DSS-ky v nedávnych diskusiách o možnosti zníženia pomeru odvodu do priebežného kapitalizačného pilieru z 9 ku 9, povedzme, na 12 ku 6 implicitne potvrdzuje, že reálnym indikátorom ich investičnej stratégie je dostatočná výška a stabilita poplatkového cash-flow a nie viac-menej konfúzne argumenty o zlepšení miery výnosnosti po naakumulovaní nejakej kriticky veľkej hodnoty investovateľných prostriedkov sporiteľov.

Záverom by som rád zdôraznil najpodstatnejšiu pozitívnu zmenu, ktorú prináša prijatá novelizácia v oblasti sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. To je povinnosť každej vlády, ktorá akýmkoľvek spôsobom zavádza či mení akýkoľvek model povinného penzijného sporenia kvalifikovane, nestranne a s možnosťou slobodného výberu informovať všetkých občanov o dopadoch, alternatívach a rizikách akejkoľvek zmeny, a to osobitne v prípade hospodársko-politického manévru s takým dlhodobým, z pohľadu jednotlivca prakticky celoživotným dopadom na rozhodovanie a znášanie dôsledkov zo svojho rozhodnutia.

Aktuálne prezentované informácie zo strany Sociálnej poisťovne preukazujú, že len necelá polovica, to je 45 % mladých ľudí, ktorí sa prvýkrát zamestnali po 30. júni 2006 a boli teda povinní vstúpiť do druhého piliera, si sama aktívne vybrala dôchodcovskú správcovskú spoločnosť a jej konkrétny fond a uzavrela s ňou zmluvu. Za väčšinu z tejto generačnej skupiny musela rozhodnutie urobiť administratívne Sociálna poisťovňa.

Kde teda zostala efektívna a objektívna informovanosť o takej zásadnej a dlhodobej zmene v oblasti sociálneho poistenia a ako táto úroveň reálnej neinformovanosti a laxnosti korešponduje s toľko omieľanými argumentmi v prospech druhého piliera z pozície posilnenia osobnej zodpovednosti zo slobody výberu?

V tomto zmysle navrhované takzvané otvorenie kapitalizačného piliera na obdobie najbližšieho pol roka je jedinou možnosťou, krízovou alternatívnou nápravou nezodpovedného a prakticky nedemokratického prístupu presadzovateľov penzijného systému z obdobia minulej vlády.

Zároveň je potrebné vytvoriť maximálny priestor pre kvalifikovanú, nestrannú a nezávislú diskusiu domácich i zahraničných inštitúcií a autori ekonomického výskumu o skutočných, reálnych parametrizáciách dopadov nateraz platného stavu v podobe penzijného systému v Slovenskej republike na jeho účastníkov, jeho verejno-finančnú udržateľnosť a adekvátnosť vo vzťahu k minimálnym nárokom na medzigeneračnú spravodlivosť a solidaritu.

Vážení kolegovia a kolegyne najmä z opozície, nikto nespochybňuje prirodzenú relevanciu petičného práva ako jedného zo základných atribútov štandardnej demokratickej ústavnosti. Zároveň som však presvedčený, že organizovanie petícií za zachovanie či dokonca ústavné garancie zachovania finančných tokov súkromným podnikateľským subjektom povinne uhrádzaných zo strany občanov demokratického štátu je celosvetovým unikátom parlamentnej demokracie a úlohy opozície v nej.

Svojou nezmyselnosťou a extrémizmom predstavuje vlastne opačný protipól takých excesov, ako sú násilné komunistické revolúcie a všeobecné znárodňovanie zo zákona. Na iniciatívy typu petície za zachovanie povinných platieb súkromne platiacich subjektov v oblasti starobného dôchodkového poistenia či zdravotného poistenia by sme mali, vážené kolegyne, kolegovia, čím skôr potichu zabudnúť, kým sa tento exces nestane objektom a predmetom nejakej zábavnej hospodársko-politickej analýzy zahraničných médií či akademickej, ekonomickej a právnej komunity vo vyspelých ekonomikách.

Rád by som na záver vyzval vážených poslancov za SMK, aby si v týchto súvislostiach spomenuli na viaceré rozumné argumenty o potrebe sociálnej solidárnosti v textoch i volebných programoch v minulosti.

Vážených poslancov KDH by som si dovolil požiadať o ich návrat k úvahám o solidarite obsiahnutých v jednotlivých sociálnych encyklikách cirkvi.

A napokon vyvíjajúce sa liberálno-konzervatívne teleso SDKÚ by som si dovolil upozorniť na elementárne požiadavky vzťahu práva, informovanosti v súlade novej legislatívy s diskriminačnou dogmatikou existujúcich právnych noriem. A napokon konštatovanie, citujem, "hospodárska politika má vždy napomáhať k maximalizácii spoločenského produktu, a nie k maximalizácii individuálnej čistej súčasnej hodnoty".

Autorom tohto citátu je jeden z vašich určite najobľúbenejších velikánov Friedrich von Hayek, ktorý toto uviedol na stránkach svojho legendárneho spisu Rechtsordnung und Handelsordnung z roku 1969. Veď práve rozdiel medzi právnym poriadkom a chaosom účelového handlovania na náklady verejnosti je tým rozdielom, o zabezpečenie ktorého nám pri vytváraní podmienok dlhodobo udržateľného a spravodlivého penzijného systému musí predovšetkým bezpodmienečne ísť.

V tomto zmysle som presvedčený, že schválenie predloženej novely poslancami Národnej rady Slovenskej republiky je prvým krokom k tomu, aby občania Slovenskej republiky tigre či medvede, či iné šelmy vašich reforiem neostávali ďalej len v postavení cirkusových zvierat, ktoré so zabezpečenými mrežami očakávajú konečne aspoň trochu väčší prídel potravín zakúpených za zlomok poplatkov, ktoré od návštevníkov najmä zo zahraničia pravidelne vyberajú konzervatívno-liberálno sa tváriaci už obkukaní a obstarožní odborní krotitelia. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Halecký: Ďakujem, pán predseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Záhumenského chcel by som iba pripomenúť to, že skutočne je potrebné rešpektovať právo a petíciu k tomuto problému, a to z tohto dôvodu, že minimálne vytvorí priestor pre diskusiu o probléme, ktorý nie je jednoduchý, ktorý postihuje niekoľko generácií a ktorý, zdá sa, že zasiahne do kvality života nielen terajších občanov, ale hlavne občanov budúcich.

Myslím, že aj z ostatných príspevkov odznelo, že je to progresívny spôsob kapitalizačného sporenia na dôchodok a je to spôsob, ktorý je všeobecne sa rozširujúci vo svete.

Takže túto oblasť nemožno nejako spochybňovať. Ale na druhej strane je potrebné, aby sa vytvárali ďalšie možnosti nastaviť tento systém tak, aby bol správne a objektívne fungujúci. Odzneli tu aj argumenty, ktoré, myslím si, že bude potrebné brať do úvahy aj v ďalšom období, lebo podľa mňa by bolo najlepšie, pokiaľ by tá diskusia trvala do veľkej novely o sociálnom zabezpečení a potom už, aby sa veľmi niektoré, hlavne tie parametrové skutočnosti nemenili.

Myslím, že bolo dostatočne zdokumentované, že garancie v druhom systéme sú viacej prenesené na štát ako na súkromné spoločnosti, čo je otázne. Ale nebolo nič hovorené o tých parametrových otázkach prerozdelenia príspevkov do prvého a druhého piliera. A myslím si, že v tejto otázke bolo by dobre, pokiaľ by sme už vedeli sformulovať či pomer 50 % ku 50 odvodov do sporenia a poistenia je adekvátny, lebo toto je rozhodujúca miera. Alebo či je to niečo, čo treba korigovať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Záhumenský reakcia.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len v krátkosti chcem poďakovať pánovi poslancovi Haleckému, ktorý vlastne tiež potvrdzuje to, že v súčasne nastavenom systéme priebežný pilier zabezpečuje vyššie dôchodky pre občanov ako kapitalizačný pilier, ktorý vlastne negarantuje nič.

Ja chcem povedať, že pokiaľ by občania boli objektívne informovaní o tom, aké vlastne výnosy im prináša druhý pilier a pokiaľ by nebola taká masívna reklamná kampaň na to, aby občania vstúpili do tohto piliera, tak tých sporiteľov by bolo podstatne, podstatne menej. Lebo ľudia, ktorí majú nižšie ako mediánové mzdy, jednoducho im ani po dvadsiatich rokoch nebude stačiť dosť na to, aby mali primeranú starobu aspoň na úrovni priebežného piliera.

Myslím si, že vo svojom vystúpení som jasne preukázal, že priebežný pilier najmä ľuďom s nižšími príjmami dokáže zabezpečiť podstatne lepšie podmienky pre svoju starobu ako kapitalizačný. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Ivančo. Ešte predtým, ako mu dám slovo, vás chcem, kolegyne, kolegovia, informovať, že sme sa s predsedami poslaneckých klubov dohodli na pokračovaní alebo na spôsobe prerokovania programu 16. schôdze takto. Od 12.00 hodiny do 13.00 hodiny, to znamená len jednu hodinu bude obedňajšia prestávka a dokončíme rokovanie od 13.00 hodiny. Zostáva nám dorokovať tento bod, ktorý práve rokujeme. A posledný bod je deklarácia o hladomore na Ukrajine. Po prerokovaní všetkých bodov by sme potom pristúpili k hlasovaniu a ukončili by sme rokovanie 16. schôdze. Ďakujem pekne.

Máte slovo, pán Ivančo.