Prvý deň rokovania

19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

29. januára 2008 o 13.03 hodine

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás privítať v rokovacej sále, aby sme spoločne otvorili rokovanie 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým, ako pristúpime ku všetkým formalitám nevyhnutným na to, aby sme mohli v nasledujúcich dňoch prerokovávať program, poprosím vás, aby ste sa prezentovali, aby som zistil, či sme uznášaniaschopní.

(Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 113 poslankýň a poslancov a Národná rada je uznášaniaschopná, je pripravená pokračovať v rokovaní.

Na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi páni poslanci Ján Podmanický a pán poslanec Peter Markovič. Ich náhradníkmi budú páni poslanci Ján Chrbet a pán poslanec Peter Gabura.

Táto schôdza alebo tento rokovací deň bude výnimočný aj tým, že žiaden poslanec nepožiadal o ospravedlnenie, to znamená, že Národná rada v plnom počte bude dnes prerokovávať všetky navrhnuté body programu.

Program 19. schôdze, tak ako som ho zostavil v zmysle zákona o rokovacom poriadku, vám bol rozdaný. Chcem vás len informovať, že pán minister životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslav Izák ma písomne požiadal, že berie späť vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie, bola to tlač č. 515, ktorý už nie je teda v návrhu programu.

Dámy a páni, do programu 19. schôdze je ešte zaradený nad rámec Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2008. Chcem vás informovať, že som osobne pozval na rokovanie Národnej rady člena Európskej komisie pána Jána Figeľa a požiadal som ho, aby tento Legislatívny a pracovný program uviedol. Pán komisár moje pozvanie prijal s tým, že tento dokument predstaví v piatok 1. februára o 9.00 hodine. Na to, aby pán komisár za Slovenskú republiku Ján Figeľ mohol odprezentovať a vystúpiť v rozprave je potrebný súhlas Národnej rady. Môj návrh je, aby sme hlasovaním o programe vyslovili aj súhlas s účasťou pána Jána Figeľa, samozrejme, ak nepredloží, dámy a páni, niekto iný návrh.

Teraz pristúpime k samotnému schvaľovaniu programu 19. schôdze. Dámy a páni, môžete sa prihlásiť s návrhmi na zmenu alebo doplnenie programu. Upozorňujem len, že každý z vás má jednu minútu určenú rokovacím poriadkom na to, aby predložil svoj návrh. Takže, nech sa páči, vaše návrhy. Páni poslanci Pataky, Mečiar, Bárdos, Pado, pani poslankyňa Tóthová. Predpokladám, že viac návrhov sa neobjaví. Takže poprosím teraz pána poslanca Patakyho. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, sťahujem z rokovania Národnej rady svoj poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213 o neziskových organizáciách, poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorý je zaradený pod bodom č. 20. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. O tomto návrhu nebudeme hlasovať, je to vaše právo z rokovacieho poriadku ako jediného predkladateľa.

Nech sa páči, ako ďalší pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Vážený pán predseda, v mene troch klubov navrhujem, aby bod 24 - Návrh poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o umelom prerušení tehotenstva nebol predmetom rokovania tejto schôdze Národnej rady. Je to preto, že Ústavný súd prijal v tomto smere stanovisko a nový zákon pripravuje ministerstvo zdravotníctva, ktorý bude rešpektovať aj návrh Ústavného súdu. Aby v tomto smere nevyšli dve protichodné právne normy, tak navrhujem, aby tento bod, pardon, 26 bol stiahnutý z rokovania Národnej rady.

Ďalej navrhujem, aby bola situácia s odvolávaním sudcu Ústavného súdu predmetom rokovania Národnej rady a aby Národná rada Slovenskej republiky prijala svoje stanovisko, a to na záver po návrhu zákona pána poslanca Mojmíra Mamojku.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja len upresním, pán poslanec, je to bod programu 26, nie 24, dobre, už upraveného, takže len pre zrozumiteľnosť je to zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, kde navrhujete, aby bol vyradený z tejto schôdze na základe návrhu, ktorý ste podali, a ten druhý návrh, žiadate zaradiť samostatný bod (reakcia poslanca zo sály) programu pléna alebo ústavnoprávneho výboru? (Reakcia poslanca zo sály.) Programu pléna, dobre. Dobre, jasné, budeme o tom hlasovať.

Nech sa páči, pán predseda poslaneckého klubu SMK pán Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh na vyradenie tlače č. 526, v návrhu je to bod 14, ale v tej pozvánke, ktorú sme dostali domov, je to bod 18, a to vládneho návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný tlačový zákon, z rokovania 19. schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ide o tlačový zákon, len na upresnenie, v bode nového programu je to (hlasy v sále) 14. Dobre. Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Podávam návrh na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30 dní predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu vyšetrovania a zistených skutočnostiach v nasledujúcich kauzách: útoku na Hedvigu Malinovú z 25. augusta 2006, vraždy študenta Filozofickej fakulty Daniela Tupého z 5. 11. 2005, razie policajtov v Nitre dňa 3. 11. v kluboch Naozaj a Stará pekáreň, neadekvátneho zásahu policajnej hliadky proti sprejerovi v Trnave 6. 10. 2007, zásahu proti demonštrujúcej novinárke pani Maržet za povolenie demonštrácií dňa 21. 11. 2007 v čase, keď prezident Gašparovič vítal autokratického prezidenta Nursultana Nazarbajeva a úteku zadržaného Červenku polícii 17. 1. 2008. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vzhľadom na to, že žiadate informácie o viacerých nesúvisiacich kauzách, chcete to mať ako jednu správu, alebo ako správy k jednotlivým prípadom, ktoré ste navrhli. (Hlas z pléna.) Čiže budeme hlasovať o všetkých ako jednom návrhu. Dobre. Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, dovolím si vás požiadať, aby ste nespájali hlasovanie o programe Národnej rady s možnosťou vystúpiť v Národnej rade eurokomisára pána Figeľa. Chcem, aby ste tieto hlasovania oddelili.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. A ako posledná pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, chcem vás požiadať, aby ste bod 22, to je legislatívny návrh poslankýň Tóthová, Mušková preradili na utorok na 9.00 hodinu, pretože cez víkend mám dostať analýzu, s ktorou by som chcela oboznámiť ešte plénum. Tá analýza je k danej problematike.

P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz, pani poslankyňa, ktorý je to? (Hlasy v sále.)

K. Tóthová, poslankyňa: No, v programe, ktorý sme dostali domov...

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Čiže bavíme sa o návrhu vašom a pani poslankyne Muškovej...

K. Tóthová, poslankyňa: Áno.

P. Paška, predseda NR SR: ... na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a žiadate, aby sme o ňom rokovali budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine.

K. Tóthová, poslankyňa: Buďte taký láskavý.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Tým odzneli všetky návrhy a pripomienky a budeme o nich hlasovať v poradí, ako boli predložené.

Ako prvý stiahol svoj návrh pán poslanec Pataky. Ako som hovoril, o tomto návrhu nemusíme hlasovať. Je to jeho mandát.

Ako druhý požiadal o zmenu a doplnenie programu pán poslanec Mečiar, ktorý ako prvú požiadavku vzniesol vyradiť bod 26, hovoríme o zákone o umelom prerušení tehotenstva, o poslaneckom návrhu. Takže budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Mečiara, aby bod 26, zákon o umelom prerušení tehotenstva, bol vyradený z programu 19. schôdze.

Hlasujeme. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 147 prítomných, 85 za, 39 proti, 17 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Mečiara schválili.

Poprosím potom organizačný odbor, aby urobil zmenu v programe.

A ako druhý návrh je, aby ako posledný bod programu rokovania 19. schôdze bol zaradený bod, stanovisko k..., mohli by ste, pán predseda, naformulovať, viem, že ide o problematiku ústavného sudcu, ale ako budeme nazývať ten bod. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Mečiara. Alebo stanovisko k odvolaniu ústavného sudcu Horvátha? Dobre. Takže budeme hlasovať o tom, aby sme ako posledný...

V. Mečiar, poslanec: Stanovisko Národnej rady k odvolaniu ústavného sudcu doktora Horvátha.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, takže budeme hlasovať o zaradení nového bodu na koniec programu 19. schôdze - Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k odvolaniu ústavného sudcu pána Horvátha. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 146 prítomných, 82 za, 38 proti, 4 sa zdržali, 22 nehlasovalo.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

Ešte, pán predseda Mečiar, keďže nie je návrh pre výbory, pridelím prerokovanie všetkým výborom Národnej rady.

V. Mečiar, poslanec: Pán predseda, ešte dnes ho budete mať v rukách a s tým aj ostatní poslanci.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpil s návrhom vyradiť rokovanie v prvom čítaní vládneho návrhu, takzvaného tlačového zákona pán poslanec Gyula Bárdos. Takže budeme hlasovať o návrhu, aby sme v programe 19. schôdze nerokovali o tlačovom zákone.

(Hlasovanie.) 147 prítomných, 63 za, 81 proti, 3 sa zdržali.

Konštatujem, že tento návrh sme neprijali a uvedený vládny návrh zákona zostáva súčasťou programu 19. schôdze.

Ďalej pán poslanec Pado požiadal, aby sme sa uzniesli na tom, že vláda do 30 dní podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu vyšetrovania, opravte ma, pán poslanec, ak na niečo zabudnem, káuz Hedvigy Malinovej, vraždy Daniela Tupého, razie a primeranosti zásahu v Nitre, neadekvátneho postupu polície proti sprejerom a neadekvátneho postupu polície Slovenskej republiky v prípade kazašskej novinárky počas návštevy pána prezidenta Nazarbajeva (hlas z pléna) a ešte k Červenkovi.

Poprosím ešte raz, pán poslanec Pado, naformulujte ešte ten... Stačí ten záver, aby bolo jasné, lebo... (Hlasy z pléna.)

M. Pado, poslanec: A úteku zadržaného Červenku polícii 17. 1. 2008.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Ďakujem pekne. Takže žiadate o jednu správu, ktorá bude obsahovať informácie o všetkých týchto. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 146 prítomných, 64 za, 53 proti, 29 sa zdržalo.

Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

Ďalší návrh dal pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS, aby sme nespájali súhlas alebo nevyjadrili súhlas s účasťou pána komisára Figeľa hlasovaním o programe. Myslím, že o tomto nemusíme hlasovať. Dám samostatne hlasovať o programe a samostatne o tom, či pán Figeľ môže vystúpiť v pléne a v rozprave.

A ako posledný bol návrh od pani poslankyne Tóthovej, ktorá žiada preložiť návrh jej a pani poslankyne Muškovej na rokovanie na budúci utorok ako prvý bod programu o 9.00 hodine. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Všeobecný súhlas.) Je všeobecný súhlas, takže nebudeme o tomto hlasovať. Budeme hlasovať teraz, dámy a páni, o návrhu programu 19. schôdze ako o celku. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 147 prítomných, 84 za, 63 bolo proti.

Konštatujem, že sme schválili program 19. schôdze.

A teraz vás ešte požiadam, dámy a páni, aby ste sa vyjadrili k možnosti vystúpenia pána komisára Jána Figeľa v rozprave k návrhu legislatívneho plánu práce Európskej únie. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 147 prítomných, 146 za.

Teším sa na vystúpenie a informácie od nášho komisára pána Janka Figeľa. Ďakujem pekne.

Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 19. schôdze. Chcem vás len informovať, že hneď po prerokovaní prvého bodu, a to je vyhlásenie alebo prijatie návrhu uznesenia Národnej rady pri príležitosti 160. výročia vzniku prvej Slovenskej národnej rady.

Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Ešte vás chcem informovať o procedúrach, tak ako sme o nich hovorili aj v grémiu. Tajné hlasovania o bodoch 13, 58 a 59 vykonáme vo štvrtok 31. januára po hlasovaní o 17.00 hodine. O ostatných prerokovaných bodoch programu, ak nerozhodneme hlasovaním inak, budeme hlasovať vždy o 11.00 hodine a 17.00 hodine.

Teraz poprosím pána podpredsedu Číža, aby prevzal vedenie schôdze.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu teda pristúpime k

Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia vzniku prvej Slovenskej národnej rady.

Tento návrh uznesenia máte pod tlačou 532.

Poprosím teraz predsedu Národnej rady Pavla Pašku, aby pri tejto príležitosti uviedol tento návrh uznesenia.

P. Paška, predseda NR SR: Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, dámy a páni, aj milí hostia na balkóne. Bolo to presne pred dvoma týždňami, keď v Bratislave pred poslancov predstúpil jeden poslanec za mesto Zvolen a hovoril o slobode, o vzdelaní a o slovenskom jazyku. Rád by som voľne zopakoval jeho slová.

"Za slobodou ide náš vek, za slobodou ide naša vlasť, ale uskutočnenie opravdivej slobody nie je možné bez vzdelania. Som preto presvedčený, že je vo veľkom záujme našej krajiny, aby sa náš ľud vzdelával a duchovne nezanedbával, pretože jedine oslobodený a osvietenejší ľud nemôže slúžiť za podlý prostriedok proti rozvíjajúcej sa slobode."

Dámy a páni, bol to citát a tieto slová odzneli pred poslancami Uhorského snemu 15. januára 1848. Teda bez dvoch týždňov presne pred 160 rokmi. Boli to slová Ľudovíta Štúra, prvého slovenského poslanca Uhorského stavovského snemu. Boli to slová ale, dámy a páni, ktoré sú neuveriteľné živé a dodnes nestratili na svojej aktuálnosti. Slová, ktoré akoby odštartovali vývoj meruôsmeho roku a predznamenali prvé dejinné vystúpenie slovenského národa za svoju slobodu a samostatnosť.

Keď som si čítal Štúrovo vystúpenie na Uhorskom sneme, mal som pocit, ako keby som hovoril o dnešku. Pretože hovoril o tom, že bez vzdelania nieto slobody. Hovoril o tom, že bez národného povedomia nieto národa. A hovoril aj o tom, že bez vzdelávania k národnému povedomiu žiaden národ nedosiahne skutočnú naozajstnú slobodu.

Dámy a páni, včera na obed sme pred budovou Národnej rady vztýčili jeden z významných slovenských historických symbolov. Vztýčili sme kópiu historickej vlajky z meruôsmych rokov. Dnes tu sedíme, aby sme po tom, ako rok 2007 bol rokom Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady, prijali uznesenie, o ktoré vás chcem požiadať, ktorým by sme rok 2008, ktorý je významným 160. výročím prvej Slovenskej národnej rady, vyhlásili za rok prvej Slovenskej národnej rady. Nielen preto, aby sme dnes hovorili o Slovenskej národnej rade, ale aby sme vytvorili priestor počas celého roka na podujatia, ktoré budú mať jediný cieľ - z pohľadu Národnej rady ako nástupcu, kontinuálneho nástupcu historickej prvej Národnej rady dali občanom možnosť zvýšiť svoju dôveru k tejto inštitúcii, bez ktorej si nevieme predstaviť demokratické fungovanie našej krajiny, ale hlavne, aby sme využili tento priestor na to, aby to, čo dnes nazývame vlastenectvo, to, čo dnes nazývame kusom histórie, ktorá je plná informácií, sme priblížili všetkým tým, ktorí možno aj nechtiac nemajú možnosť o týchto veciach hovoriť.

Mám na mysli najmä mladých, mám na mysli študentov, mám na mysli generáciu, pre ktorú sú výdobytky demokracie a dnes otvorená spoločná Európa čímsi tak samozrejmým, že si ani nevedia predstaviť, čím všetkým Slováci museli prejsť a aká dlhá a strastiplná bola cesta emancipácie, sebaurčenia, cesta k slobode a demokracii, cesta k nášmu súčasnému európskemu parlamentarizmu.

Chcem vás, samozrejme, všetkých požiadať o podporu a bol by som veľmi rád, ak by rok 2008 naplnený podujatiami, ktoré som si dovolil vám priblížiť aj na základe rozhodnutia koordinačného výboru, ktorý už dlhodobejšie pracuje, bol cestou nielen pre Slovákov, ale aj všetkých tých, ktorí na Slovensku žijú, pre predstaviteľov národnostných menšín k tomu, aby tento rok pochopili tak ako pred 160 rokmi naši predchodcovia ako rok svornosti a hrdosti. Hrdosti na národ a hrdosti na krajinu, kde všetci spoločne žijeme. Dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia a požiadal vás o jeho podporu.

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k 160. výročiu vzniku prvej Slovenskej národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti 160. výročia vzniku prvej Slovenskej národnej rady ako reprezentatívneho politického orgánu stojaceho v revolúcii 1848 - 1849 na čele zápasu za emancipáciu slovenského národa a za spravodlivejšie spoločenské vzťahy, nadväzujúc na tradície demokratického parlamentarizmu a na túto inštitúciu ako predchodkyňu dnešného parlamentu Slovenskej republiky, vyjadrujúc úctu a uznanie jej predstaviteľom, ktorí sa zaslúžili o sebaurčenie Slovákov v politicko-národnej, sociálno-ekonomickej a kultúrno-duchovnej oblasti

A. vyhlasuje rok 2008 za Rok prvej Slovenskej národnej rady; B. konštatuje, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa bude v spolupráci so Slovenským národným múzeom a Múzeom slovenských národných rád v Myjave, so Slovenskou akadémiou vied, Maticou slovenskou, Vojenským historickým ústavom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, miestnymi a regionálnymi samosprávami a inými subjektmi podieľať na odborných a kultúrno-spoločenských podujatiach vyzdvihujúcich národno-emancipačné hnutie Slovákov v období revolučných rokov 1848 - 1849 pod spoločným názvom Rok prvej Slovenskej národnej rady."

Ďakujem pekne, dámy a páni, dúfam, že hlasovaním vyjadríte svoj postoj nielen k našim dejinám, ale aj k našej európskej budúcnosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem informovať, že za poslanecké kluby sa prihlásili: za Slovenskú národnú stranu pán poslanec Rafaj a za Kresťanskodemokratické hnutie pani poslankyňa Sabolová. Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Rafajovi.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, vážený pán premiér, členovia vlády, ctené kolegyne a kolegovia, 160. výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady odhaľuje alebo poukazuje na kontinuálne dlhodobejšie aktivity slovenského národa, ktoré vyústili 19. septembra k vystúpeniu na Myjave. Meruôsme roky 1848 a 1849 sú teda najskôr volaním po duchu rovnosti národných slobôd a práv a po hluchote a vlne prenasledovania sú o jednoznačnom revoltujúcom vystúpení a aj inštitucionálnom ustanovení štandardných demokratických, národ reprezentujúcich inštitúcií, na čo môžeme byť všetci hrdí.

Ľudovít Štúr už 31. marca 1848 reagoval na marcové zákony článkom Nový vek, kde v mene Slovákov očakával nové poriadky v novom svete. Zároveň pánom v Pešti odkázal, že Slováci len pravdu hľadajú, a to chcem zdôrazniť, nič zlé, nebezpečné nechcú, naopak, že, citujem, "chceme osvetu a vzdelanosť aj pre zanedbaný slovenský národ, že chceme len to, po čom túžia všetci v tomto veku slobody a osvety".

Chcem pripomenúť, že už od jesene 1847 sa pripravovala skupina národovcov okolo Štúra a Hurbana, ktorý v apríli 1848 vydal politický leták Bratia Slováci, kde v mene Slovákov jasne formuloval opäť viaceré žiadosti. Nasledovali, prirodzene, aj výzvy na zjednotenie národa ako prvý predpoklad uplatnenia si neodcudziteľného práva národa na sebaurčenie. Preto mi dovoľte zacitovať jeho výzvu: "Hor sa teda všetci, vy synovia slovenskí, hor sa na cestu zákonnú slobodnej krajiny." Chcem zdôrazniť opäť slovo zákonnú, zákonné právo, ktoré bolo nášmu národu dlho upierané.

Hurban sa opiera a aj obracia na statočných mužov, a to aj sedliakov, aj mešťanov a organizuje zastupiteľstvá a výbory na rokovanie. Pamätné a dodnes citované je jeho Slováci, zvon slobody udiera aj za vás. V tomto príhovore chcem zdôrazniť ocenenie, ktoré Hurban v tomto politickom letáku dáva každému Slovákovi, ktorý toto dielo spasenia, citujem, "slovenského či slovom, či skutkom podopierať bude".

A nasledovali Mikulášske žiadosti slovenského národa z 10. mája, ktoré boli prirodzeným následkom petičného hnutia iniciovaného Jánom Franciscim a Štefanom Markom Daxnerom, pričom hnutie sa, prirodzene, sústredilo okolo miestneho farára Michala Miloslava Hodžu. Práve tu máme spracovaný a na stoličnom verejnom zhromaždení aj zverejnený prvý kompaktný národný program v roku 1848. Historický a politický dosah tohto programu je v tom, že slovenský národ sa označil ako národ autochtónny a štátotvorný, citujem, "pranárod tejto krajiny" a prihlásil sa o právo na sebaurčenie.

Slovenský národ sa ukázal vo svojej humanitnej veľkosti, keď žiadnu národnosť nechcel, citujem, "ani ukrivdiť, ani zmenšiť", ale žiadal a dovolával sa všeobecných ľudských, politických a národných práv, ako je sloboda reči, sloboda tlače, sloboda ústavná, sloboda inštitucionálna. A tie boli doplnené o neodcudziteľné práva národné. Naši predkovia zadefinovali teda nielen svoju autochtónnu pravlasť, ale aj štátne symboly, ako je vlajka a dokonca slovenská národná stráž.

V meruôsmom roku sme teda žiadali na základe rovnosti národov jeden všeobecný snem a popri ňom osobitné národné snemy a tiež národné školy a úradnú reč materinskú, lebo, citujem, "svetlo slovo slobody je potupenô v tom páde, keď sa slovenský národ nerozumejúc po maďarsky pri rokovaniach v reči jemu nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje". Koniec citátu.

Potom bol Slovanský zjazd v Prahe v júni, nasledovali aj Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských z júna 1848, aby 15., 16. septembra 1848 bola založená Slovenská národná rada vo Viedni. Po rokovaniach to bol po prvýkrát v dejinách Slovákov a Slovenska ustanovený takýto vrcholný národný orgán, ktorý sa de facto stal aj prvou slovenskou národnou vládou.

Podľa zápiskov Mikuláša Dohnányho sa dozvedáme, že Slovenská národná rada by mala len dočasne riadiť samostatne vystupujúci národ slovenský. Čiže tu máme jasné demokratické pravidlo predpokladajúce potvrdenie neskoršou legitimitou. 19. septembra 1848 nasledovala výzva Slovenskej národnej rady Bratia Slováci. Podstatný zlom nastal na zhromaždení ľudí na Myjave práve v tomto dni, keď Slovenská národná rada vypovedala poslušnosť peštianskej vláde, vyhlásila sa za jediného reprezentanta moci na Slovensku a vydala výzvu Slováci bratia, spísanú Jozefom Miloslavom Hurbanom.

Je pravda, že výzva Slováci, bratia sa začína smutnou historickou retrospektívou, ako od storočí leží na nás bieda a nešťastia, ale hneď pokračuje dôrazne a optimisticky, realisticky, že v tomto roku sa sloboda mnohým národom usmiala a mnohé bremená už spadli z iných hláv. Vystúpenie na Myjave je prelomové v štátotvornej genéze Slovákov v tom, že po mierumilovných, ale nič neriešiacich apeloch a formách memoránd, žiadostí, prosbopisov a výziev reprezentanti národa zadefinovali v revolučnom roku aj revolučnú akčnú výzvu a zadefinovali aj jej aktívnu formu. Sloboda sa vydobýja len so zbraňou v ruke a len obeťami. Preto nasledovalo konštatovanie a výzva Bratia, zbroj do ruky za svoje spasenie, za svoju slobodu.

Za čo teda vystúpili naši slávni národobuditelia v meruôsmych rokoch a vlastne naši prví predchodcovia tohto slobodného parlamentu? Zadefinovali to veľmi presne: "My dvíhame zbroj našu za národné práva a slobody národa slovenského." Tento dokument je štátnický, vyvážený, pretože okrem pôvodcu žalostného stavu Slovákov v Uhorsku štúrovci namierili ostrie výčitiek aj proti odrodilcom, proti tomu odvekému nešváru a suchej ratolesti na našom národnom strome.

Dámy a páni, história je učiteľkou života práve preto, že nám ukazuje, čo zlé by sme opakovať nemali a naopak, čo dobré by sme mali oslavovať, mali si ctiť a ďalším generáciám pripomínať.

Poučných príbehov i varovaní je z tejto doby naozaj veľmi veľa. Ja chcem zdôrazniť to, aby náš národ aj prostredníctvom médií a školskej výchovy nezabúdal, že sloboda sa nikdy nedaruje a že sa vždy ťažko vydobýjala, že sloboda si vyžaduje a vyžadovala si aj u iných národov obete, ale že ju môžeme aj ľahko stratiť.

A po druhé, aby sme v tomto slobodnom parlamente, v Národnej rade, nezabúdali na kritiku, ktorá možno bolí a ktorú sa nebáli pravdivo pomenovať autori výzvy Slovenskej národnej rady, aby sme teda podobne ako oni našli odvahu pranierovať, ale v tom naozaj dobrom, negatívny jav odrodilstva a tých, ktorí, citujem, "majúc moc v ruke, využívali ju k dobrému pre národ svoj, ale obracali ju k horšiemu".

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v mene klubu poslancov Slovenskej národnej strany, najstaršej politickej strany, ktorá kontinuálne nadviazala aj na skúsenosti a nemenné ciele meruôsmych rokov, keďže spomínaný Štefan Marko Daxner vypracoval aj prvý politický program tejto strany, pri príležitosti prijímania Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 160. výročiu Slovenskej národnej rady a vyhlásenia tohto roka za rok Slovenskej národnej rady vysloviť želanie, aby sme súc tejto spomienky nemuseli už nikdy pozdvihnúť zbrane na obranu slovenskej štátnosti a zvrchovanosti a súčasne, aby sme sa už nikdy nedožili stavu, keď by pre časť spoločnosti trápenie národa bolo ich radosťou, ako sa spomína v danej výzve. Na večnú slávu slovenských dobrovoľníkov z meruôsmych rokov a na česť Slovenskej národnej rady. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem predsedovi poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Rosová, Jarjabek a Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, počuli sme tu krásne pripravenú reč a vzletné slová a ja si vážim, že si táto Národná rada chce pripomínať históriu slovenského parlamentarizmu. Prvá Slovenská národná rada vznikla pred takmer 160 rokmi a jej výročie sa, chvalabohu, už niekoľko posledných rokov oslavuje rok čo rok 19. septembra na Myjave. Tak to bolo aj minulý rok v Roku Jozefa Miloslava Hurbana. Túto Národnú radu tam reprezentovali dve poslankyne, ja a pani Magda Vášáryová. Za vládnu koalíciu tam nebol nielen žiaden poslanec Národnej rady, ale ani jeden jediný člen vlády. Neboli tam kamery a neboli ste tam ani vy, páni a dámy. Takže pýtam sa len, kde ste boli vtedy? (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, potešilo by ma, keby v tejto súvislosti, o ktorej hovoril pán poslanec Rafaj, sa koordinačný výbor zaoberal aj historickým názvom Národnej rady Slovenskej republiky a verím, že niekedy v budúcnosti sa Národná rada Slovenskej republiky opäť vráti k svojmu historickému názvu Slovenská národná rada. Hovorím to ako ctiteľ histórie a tradícií a som presvedčený, že takýmito ctiteľmi histórie a tradícií ste určite aj vy všetci. Treba jednoducho pouvažovať o tom, že či by sa skutočne Národná rada Slovenskej republiky nemala vrátiť k svojmu historickému názvu. Rok prvej Slovenskej národnej rady nás k tomu oprávňuje, aby sme prehodnotili isté súvislosti a myslím si, že by to možno bolo aj celkom nielen milé, vážne, ale aj dôstojné. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V nadväznosti na to už, čo tu kolega Rafaj hovoril v súvislosti s históriou a tak trochu budem netradične teraz nadväzovať aj na predrečníka, ktorý hovoril v súvislosti s iniciovaním zmeny názvu.

Ja som mal tú česť byť pri tom, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky a poznám trochu aj to pozadie, prečo sa taktizovalo a hľadal sa názov Národná rada Slovenskej republiky. Čas ukázal, prečo a tie odôvodnenia, ktoré boli vtedy, prečo sa to prijímalo ako Národná rada Slovenskej republiky, dávno pominuli a zastávam názor, že skutočne by ste sa mali, pán predseda Národnej rady, zasadiť nielen za to, že vyhlasujeme tento rok za Rok prvej Slovenskej národnej rady, ale aj pripraviť legislatívnu zmenu ústavy tak, aby sme sa skutočne vrátili k pôvodnému názvu Slovenská národná rada. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať? Nie. Pani predsedníčka klubu Kresťanskodemokratického hnutia pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, páni ministri, chcela by som sa len veľmi krátko vyjadriť k návrhu uznesenia, ktoré sme dostali na stôl dnes v Národnej rade. Chcem požiadať Národnú radu, aby hlasovala o bode A a o bode B samostatne, pretože vecne a logicky nebudem sa vyjadrovať vôbec k obsahu, môžeme zaviazať uznesením, alebo vyhlásiť Národnou radou Rok prvej Slovenskej národnej rady, ale aby táto Národná rada nahradzovala v bode B kompetenciu predsedu parlamentu, ktorý môže čímkoľvek poveriť Kanceláriu Národnej rady a na také aktivity nepotrebuje uznesenie Národnej rady, odporúčam, aby sme bod B vôbec vypustili z tohto uznesenia, lebo dnes nemá nijakú súvislosť s vyhlásením, ktoré prijímame a už na dôvažok ešte aj tým, že sme na stôl dostali predbežný plán aktivít pripravovaných v rámci tohto výročia a myslím si, že Národná rada skutočne na to je výkonný orgán a výkonný aparát predsedu parlamentu kancelária, aby hovoril o internetovej stránke, o obohacovaní výstavy, míľniky parlamentarizmu, o nejakej súťaži, o úprave stálej expozície. Myslím si, že dôstojné a dobré by bolo, ak by sme prijali len text Národná rada vyhlasuje rok 2008 ako rok prvej Slovenskej národnej rady, a preto žiadam hlasovať samostatne o týchto dvoch bodoch. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú. Chcem sa spýtať, keďže ste boli prihlásená písomne, kolegýň a kolegov, či chce ešte vystúpiť v rozprave k návrhu uznesenia? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu k návrhu uznesenia za skončenú a poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Pretože tak, ako sme si odsúhlasili na začiatku pri schvaľovaní programu schôdze, budeme o návrhu hlasovať hneď. Poprosím o chvíľočku, aby sa mohli kolegyne, kolegovia dostaviť do rokovacej sály.

Dámy a páni, keď dovolíte, budem uvádzať návrhy hlasovania. V rozprave vystúpili okrem mňa ako navrhovateľa ešte dvaja rečníci - pán predseda klubu SNS, ktorý nepodal žiaden návrh za zmenu a pani predsedníčka klubu Kresťanskodemokratického hnutia, ktorá navrhla, a opravte ma, pani poslankyňa, aby sme hlasovali samostatne o bode A uznesenia a o bode B. Taký bol váš návrh? Dobre som tomu rozumel? S tým, že považujete bod B a jeho obsah za zbytočný a chcete, aby bol vypustený. Dobre?

M. Sabolová, poslankyňa: Ak by ste vy súhlasili s tým ...

P. Paška, predseda NR SR: Keď je všeobecný súhlas, budeme najprv hlasovať o bode B, teda je to návrh, ak som dobre rozumel, ktorý chcete vypustiť.

M. Sabolová, poslankyňa: Nemusíme ani hlasovať o tom, ak by ste súhlasili ako predkladateľ.

P. Paška, predseda NR SR: Chcem sa spýtať, je všeobecný súhlas, aby...? Ja len dúfam, že ma neobviníte, nechcem zneužívať tú situáciu, ale len na informáciu tým, ktorí neboli v grémiu. Je to názor, ktorý je oproti názorom, ktoré sa objavili pri formulovaní tohto uznesenia, ktoré dokonca žiadali ešte zvýrazniť ten rozmer či miestnej, alebo regionálnej samosprávy a rozsah tých inštitúcií, takže pravdepodobne nie je všeobecný súhlas. Keď dovolíte, navrhnem, aby sme hlasovali. Nech sa páči, budeme hlasovať.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja som navrhla hlasovanie, aby sme samostatne hlasovali o bode A a o bode B.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, takže budeme hlasovať najprv o bode A návrhu uznesenia. Takže prezentujeme sa a hlasujeme. Samozrejme aj s úvodných textom.

(Hlasovanie.) 141 prítomných. Všetci boli za.

Konštatujem, že text pred a samotný text bodu A sme schválili a teraz budeme hlasovať samostatne o bode B. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 109 bolo za, 8 boli proti, 15 sa zdrali, 5 nehlasovali.

Konštatujem, že aj znenie bodu B sme odsúhlasili.

Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia, ktorým sme vyhlásili rok 2008 rokom prvej Slovenskej národnej rady. Ďakujem vám, dámy a páni, za spoluprácu. (Potlesk.)

Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

Je to tlač 520, spoločná správa výborov ako tlač má číslo 520a.

Z poverenia vlády odôvodní návrh pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ján Kubiš.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, ja som veľmi rád, možno, že to je trochu symbolické, že predstupujem pred vás so zdôvodnením materiálu, ktorý sa týka Lisabonskej zmluvy po tom, čo ste prijali uznesenie veľmi dôležité, veľmi symbolické, vyhlásiť rok 2008 rokom prvej Slovenskej národnej rady, pretože tak ako sa vtedy písala história, domnievam sa, že aj teraz sa píše história, píše sa história Slovenska, píše sa história Európskej únie.

Slovenská republika oslávi o tri mesiace štvrté výročie členstva v Európskej únii. Rok 2008 je pre nás významný v mnohých ohľadoch, a to aj kvôli tomu, čo som práve teraz spomínal. Východiskom a spoločným menovateľom ďalšieho úspechu Slovenska a európskej integrácie je reforma inštitúcie Európskej únie. Ide o otázku, ktorú či už my, jednotlivé členské štáty Európskej únie, alebo Európska únia tlačí pred sebou niekoľko rokov, ale ide aj o otázku, ktorá sa dnes v tomto roku konečne blíži k svojmu riešeniu.

Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje zodpovednosť, ktorú Slovenská republika na seba prevzala spolu s členstvom v Európskej únii. Európska únia nie je len priestor voľného obchodu a spoločných záujmov. Je to predovšetkým Únia občanov zdieľajúcich spoločné hodnoty. Ja som v pôvodnom texte prejavu mal aj odvolávku na to, že vlastne my predstupujeme ako vláda pred vás s plným vedomím si, že pokiaľ ide o ďalšiu inštitucionálnu reformu, pokiaľ ide o európsku integráciu, panuje v Slovenskej republike spoločenský a politický konsenzus.

Žiaľ, dneska po tom, čo som si vypočul včera, musím konštatovať, že tomu tak možno ani nie je. A preto som povedal, že vláda Slovenskej republiky a politické sily, ktoré stoja za ňou a ktoré sa opierajú o široký spoločenský konsenzus, si je vedomá tejto zodpovednosti, pretože nie som si úplne istý, že po vyjadrení opozičných politických strán môžem niečo podobného konštatovať, aj pokiaľ ide o politický konsenzus. A je to škoda, je to zhubné a je to v každom prípade pozícia, ktorá nás nectí a ktorá je veľmi zradná.

Európska únia dnes funguje podľa pravidiel dohodnutých na začiatku tohto desaťročia v Zmluve z Nice. Nie je potrebné pripomínať, akými zmenami európska spoločnosť prešla za ostatné roky z hľadiska medzinárodnej bezpečnosti, hospodárskej výkonnosti, energetickej bezpečnosti a z hľadiska politickej stability v susedných regiónoch. Mnohé otvorené otázky a zamrznuté medzinárodné konflikty sa nás dnes dotýkajú viac, ako by sme si radi pripustili.

Mení sa aj naša európska spoločnosť. Spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie stojíme pred takými výzvami, ako je starnutie populácie a s tým súvisiaca citlivá otázka sociálneho zabezpečenia, ale tiež otázky migrácie, otázky klimatických zmien. Ide tiež o zvýšenie výkonnosti európskych ekonomík vo svetovej konkurencii. S tým súvisí otázka podpory inovácií, výskumu a vedy, ale aj ochrany našich tradičných hodnôt a spoločenských inštitúcií a inštitútov, ako je rodina a vzdelávanie. Ide tiež o to, aby sa členské štáty Európskej únie cítili v Európskej únii komfortne a aby mali nástroje na obhajobu svojich štátnych záujmov, lebo Európska únia nie je a nebude žiadnym superštátom.

Slovenská republika prijala vstupom do Európskej únie záväzok podieľať sa nielen na jej fungovaní, ale rovnako záväzok zapojiť sa do procesu reformy jej vnútorného fungovania. V roku 2007 sa nám podarilo ukončiť zhubné dvojročné obdobie takzvaného rozmýšľania nad budúcnosťou Európskej únie.

Všetci vieme dobre, že Zmluva o ústave pre Európu bola odmietnutá v dvoch referendách, avšak primárne nie pre jej obsah a nie pre jej ciele. Pauza, dvojročná pauza možno mala aj určité pozitívum, pomohla ochladiť vášne zo sklamania z premárnených referend a rovnako ponúkla a poskytla priestor na rozptýlenie obáv z neistoty, v ktorej sme sa ocitli.

V roku 2007 sa nám podarilo vytvoriť veľmi dobré predpoklady na vyriešenie otázky inštitucionálneho usporiadania Európskej únie. Lisabonská zmluva je výsledkom medzivládnej konferencie.

Dovoľte mi v krátkosti pripomenúť dynamiku udalostí minulého roka. Otvorenie medzivládnej konferencie v júli 2007 by nebolo možné bez krokov podniknutých počas nemeckého predsedníctva v prvej polovici roku 2007. Ide predovšetkým o jednomyseľné schválenie politického záväzku v Berlínskej deklarácii postaviť Európsku úniu na obnovené spoločné základy pred budúcimi európskymi voľbami.

Druhým rozhodujúcim momentom bol výsledok rokovaní Európskej rady v júni 2007. Presnosť a podrobnosť mandátu na zvolanie medzivládnej konferencie predurčili hladký priebeh rokovaní. Medzivládna konferencia bola ukončená v októbri 2007 a Lisabonská zmluva bola podpísaná 13. decembra 2007. Toto všetko sa odohrávalo za veľmi aktívnej účasti delegácie Slovenskej republiky, predstaviteľov vrátane najvyšších ústavných predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí využívali rokovania so svojimi partnermi na to, aby hovorili o pozíciách a vskutku o podpore reformnej zmluvy, tak ako sa kreovala do budúcnosti zo strany Slovenskej republiky. Takisto diplomacia Slovenskej republiky pracovala aktívne. A nechcem skrývať, dostali sme aj niekoľko poverení, aby sme negociovali aj s partnermi v rámci Európskej únie a získavali ich pre myšlienky dnešnej reformnej zmluvy, dnešnej Lisabonskej zmluvy.

Rád by som sa zmienil o obsahu Lisabonskej zmluvy a o jej význame pre našich občanov. Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že Lisabonská zmluva je dobrou odpoveďou na zablokovaný ratifikačný proces ústavnej zmluvy pred vyše dvoma rokmi. Je dobrou odpoveďou, pretože prináša prehľadnejšie a efektívnejšie rozhodovacie procesy, a to Európska únia potrebuje. Posilňuje demokratické mechanizmy, to tiež Európska únia potrebuje, a je výsledkom konsenzu členských štátov. A to je tiež veľmi dôležité posolstvo, ktoré Európska únia vysiela nielen dovnútra Európskej únie, ale aj do zahraničia.

Vďaka tejto reformnej zmluve, vďaka Lisabonskej zmluve Európska únia získa novú dynamiku aj na svetovej scéne i smerom voči občanom.

Lisabonská zmluva je štandardná medzinárodná zmluva, ktorá mení a dopĺňa zakladajúce zmluvy - Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva. Obidve zmluvy sú doplnené podľa inovácií, ktoré mala priniesť ústavná zmluva po zohľadnení zmien dohodnutých počas medzivládnej konferencie. Preto sa jej text môže zdať neprehľadný a ťažko čitateľný. Áno, je to pravda, pokiaľ ide o formu. Najmä, ak ju porovnáme s ústavnou zmluvou. Čo sa týka obsahu a dôsledkov, a o tie nám predovšetkým ide, Lisabonská zmluva v porovnaní so súčasným stavom robí Európsku úniu prehľadnejšiu, demokratickejšiu a efektívnejšiu. A toto je podľa nás kľúčové.

Lisabonská zmluva nepoužíva v politicky citlivých záležitostiach terminológiu blízku ústavnej zmluve. Neumožňuje ani nekontrolovateľný presun právomocí na úroveň Európskej únie. To by som rád podčiarkol. Naopak, prináša jasné rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou. Posilňuje postavenie národných parlamentov pri kontrole dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality Európskou úniou vlastne pri napĺňaní týchto zásad subsidiarity a proporcionality.

Zmluva rozdeľuje právomoci medzi členskými štátmi a Európskou úniou na tri prehľadné kategórie: výlučné, spoločné a podporné. Zdôrazňuje tiež základnú zásadu, že Únia vykonáva len tie kompetencie, ktoré na ňu preniesli členské štáty a môže konať len na dosiahnutie cieľov vymedzených v zmluvách. Tie môžu meniť aj naďalej iba členské štáty a len na základe konsenzu. Toto sú poistky, o ktoré nám ide a ktoré nám umožňujú efektívnu ochranu našich národných štátnych záujmov. Lisabonskou zmluvou dochádza aj k zníženiu počtu typov právnych aktov a k ich jasnému rozdeleniu na legislatívne akty a nelegislatívne akty Európskej únie.

V porovnaní s ústavnou zmluvou sa v Lisabonskej zmluve neuvádza explicitná zmienka o prednosti európskeho práva pred právom národným. Vypustené boli tiež symboly Európskej únie ako vlajka, hymna, motto, európska mena euro a Deň Európy. I keď tu musím osobne konštatovať, že tohto mi je ľúto a musím vecne konštatovať, že vlajka, hymna a podobne sa naďalej používajú vlastne vo všetkých členských štátoch Európskej únie a predpokladám, že sa naďalej budú aj používať a musím povedať, že toto mne osobne spôsobuje radosť. Na druhej strane sa ale Lisabonskou zmluvou preberá z preambuly ústavnej zmluvy do preambuly Zmluvy o Európskej únii nové ustanovenie o kultúrnom, náboženskom a humanistickom dedičstve Európy.

Európska únia získava Lisabonskou zmluvou jedinú právnu subjektivitu. Tento krok spolu so zrušením komplikovanej trojpilierovej štruktúry povedie k väčšej čitateľnosti a zrozumiteľnosti Európskej únie vo vzťahu k našim občanom i k zahraničným partnerom EÚ. Právna subjektivita však v nijakom prípade neoprávňuje Úniu konať nad rámec zverených právomocí od členských štátov.

Lisabonská zmluva zjednocuje rozhodovacie procesy a druhy prijímaných právnych aktov. Pôsobnosť členských štátov EÚ pri formulovaní a vykonávaní vlastnej zahraničnej politiky však týmto nie je dotknutá.

Čo sa týka inštitucionálnych zmien prebratých z ústavnej zmluvy, rád by som uviedol aspoň niektoré. Európska rada sa stane stálou inštitúciou so stálym predsedom voleným na dva a pol roka. Jeho funkcia bude hlavne reprezentačná a koordinačná. Bude vytvorená nová pozícia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Vysoký predstaviteľ bude zároveň podpredsedom Európskej komisie a bude viesť rokovania Rady pre zahraničné veci. V Rade Európskej únie sa zavádza hlasovanie dvojitou väčšinou a kolektívne predsedníctvo. Od roku 2014 sa zníži počet členov Európskej komisie na dve tretiny počtu členských štátov. Členské štáty budú v Komisii zastúpené na princípe rotácie. Znižuje sa tiež počet členov Európskeho parlamentu na 750 plus predseda.

Slovensko bude mať 13 poslaneckých mandátov tak, ako je to už dnes podľa Zmluvy z Nice. Do konca súčasného volebného obdobia Európskeho parlamentu nám navyše ostane štrnáste poslanecké miesto z prerozdelených bulharských a rumunských mandátov. To znamená, tu nejde o stratu pozície. My sme jednoducho to štrnáste miesto získali, pretože rumunské a bulharské mandáty pre ich poslancov neboli ešte uplatnené. Preto sa vraciame vlastne do východiskovej pozície.

Lisabonskou zmluvou sa stane právne záväznou Charta základných práv EÚ. Únia zároveň pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Slovenská republika má eminentný záujem na politickej a hospodárskej stabilizácii najmä krajín západného Balkánu. Zmluva z Nice bola nastavená na súčasných 27 členských štátov. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozšírenie Únie. Zároveň jasne stanovuje, že o členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty Únie zakotvené v zakladajúcich zmluvách a zaviaže sa ich podporovať.

O zmenách, ktoré prináša Lisabonská zmluva, rokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Rád by som zareagoval na niektoré vyjadrenia, ktoré počas rokovaní výborov zazneli. V prvom rade by som rád uviedol, že Lisabonská zmluva bola verejne prístupná od začiatku decembra minulého roka. Oficiálne bola zverejnená vo všetkých oficiálnych jazykoch Únie 3. decembra 2007 na webovej stránke Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 1034 návrh na uzavretie Lisabonskej zmluvy a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s Lisabonskou zmluvou 5. decembra 2007.

Materiál je verejne prístupný na webovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky. Lisabonská zmluva bola po jej slávnostnom podpise 13. decembra 2007 v Lisabone oficiálne zverejnená aj v Úradnom vestníku Európskej únie 17. decembra 2007.

Okrem toho sú priebežne všetky materiály, ktoré vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila v súvislosti s prípravou Lisabonskej zmluvy zverejnené aj na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí. Tu sme pre verejnosť vytvorili osobitnú časť venovanú Lisabonskej zmluve. Pre väčšiu prehľadnosť a orientáciu v zmenách, ktoré zmluva prináša, sme tiež pripravili neoficiálne konsolidované znenie zakladajúcich zmlúv v znení Lisabonskej zmluvy.

Často tiež odznela pripomienka, že väčšina legislatívy, ktorú dnes schvaľujú národné parlamenty, je len preberaním legislatívy prijatej na úrovni EÚ akoby bez našej účasti. Ide prinajmenšom o nepresné konštatovania a jednoducho je to konštatovanie, ktoré naozaj nezodpovedá realite. Európska legislatíva nám nie je nariaďovaná. Európska únia nerozhoduje o nás, za nás a bez nás. Členské štáty sa podieľajú na prijímaní každého legislatívneho aktu od samého začiatku. Národné parlamenty sú do tohto procesu plne zapojené už dnes.

Národná rada má k dispozícii legislatívny pracovný program Európskej komisie a dostáva každý legislatívny návrh, ktorý predloží Európska komisia. Národná rada je riadne informovaná aj o príprave stanovísk Slovenskej republiky k legislatívnym návrhom Komisie. Prostredníctvom mechanizmu vnútroštátnej kontroly exekutívy môže aktívne vstúpiť do tvorby európskej legislatívy už v čase prípravy na expertnej úrovni.

Rád by som podčiarkol, že Lisabonská zmluva ide v tomto smere ešte ďalej. Prináša bezprecedentné priame zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu. Národné parlamenty budú mať lehotu osem týždňov na preskúmanie, či Komisia neprekračuje svoje právomoci, teda či je legislatívny návrh Komisie v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. Len na okraj uvediem, že pôvodný návrh ústavnej zmluvy hovoril iba o šiestich týždňoch.

Európska komisia bude povinná posielať národným parlamentom všetky legislatívne návrhy priamo a v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade. Následne môže každý národný parlament doručiť Komisii odôvodnené stanovisko, že daný návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak takýto názor bude zastávať jedna tretina národných parlamentov, Komisia bude musieť návrh ešte raz posúdiť. Ak sa proti návrhu Komisie vysloví jednoduchá väčšina národných parlamentov, Komisia bude musieť vypracovať odôvodnené stanovisko na jeho udržanie. Bude stačiť 55-percentná väčšina členov Rady alebo jednoduchá väčšia európskych poslancov, aby bol predložený legislatívny návrh Komisie definitívne zamietnutý. Členské štáty budú môcť v mene svojich národných parlamentov podať aj žalobu na Súdny dvor Európskej únie pre podozrenie, že Komisia navrhuje legislatívu nad rámec svojich kompetencií.

Spomenul som, že vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti nadobudne právnu záväznosť aj Charta základných práv Európskej únie. Chcel by som zdôrazniť, že Charta nevytvára nové právomoci Európskej únie a nerozširuje oblasť uplatňovania európskeho práva. Charta ani nenahrádza ústavný katalóg ľudských práv Slovenskej republiky. Do neho patria aj medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide najmä o Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý ako jediný má neobmedzenú aplikáciu na všetky sféry života. Rozsah pôsobnosti Charty je obmedzený. Uplatňuje sa pre inštitúcie Únie a pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.

Chcel by som zdôrazniť, že Slovenská republika zohrala aktívnu úlohu už pri príprave medzivládnej konferencie v prvom polroku 2007. Nemecké predsedníctvo nás skutočne požiadalo o pomoc pri rokovaní s predstaviteľmi niektorých členských štátov a pri hľadaní konsenzu. Tejto úlohy sme sa ujali aktívne. Aj naším podielom a úspechom na medzivládnej konferencii je to, že máme Lisabonskú zmluvu podpísanú a predloženú na ratifikáciu včas a so zachovaním balíčka inštitucionálnych zmien prevzatých z ústavnej zmluvy.

Pripomínam, že Národná rada Slovenskej republiky ústavnú zmluvu schválila veľkou väčšinou. V tej dobe ešte existoval aj politický konsenzus na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a aj predstavitelia vtedajšej vlády, aj predstavitelia vtedajšej opozície boli schopní tento konsenzus preukázať. Dneska vyvstáva otázka.

Neotváranie nových požiadaviek, respektíve nepožadovanie výnimiek počas medzivládnej konferencie nemožno interpretovať ako pasívny postoj Slovenskej republiky. Naopak, je to konzistentný a zodpovedný prístup k plneniu našich zahraničnopolitických priorít. Výnimky niektorých členských štátov Slovenská republika nevníma ako výdobytky. Takýto postoj by nás posúval na okraj rozhodovacích procesov v Únii. Naším záujmom je byť plne zapojený do všetkých rozhodovacích mechanizmov Únie. Získavame tým možnosť aktívne do nich vstupovať a usmerniť ich podľa našich národných priorít.

Štáty, ktoré požadujú akékoľvek výnimky, sa vzdávajú tejto možnosti. Z dlhodobého hľadiska sa budú musieť prispôsobiť už existujúcim pravidlám. My tým, že sme sa do nich zapojili, ich môžeme tvarovať už dnes.

Slovensko je malý štát, ktorý svoje záujmy presadzuje efektívne ako tímový hráč. Je pre nás vždy výhodnejšie sa sústrediť na hľadanie partnerov a spojencov ako na jednostranné blokovanie a spomaľovanie rozhodovania.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2007 sa v súvislosti s verejnou prezentáciou Lisabonskej zmluvy konalo niekoľko podujatí a informačných aktivít. Uskutočnili sa konferencie s medzinárodnou účasťou. Diskusia o Lisabonskej zmluve sa preniesla aj do regiónov Slovenska. Okrúhle stoly sa konali v rámci Národného konventu o Európskej únii v Nitre, v Banskej Bystrici a v Prešove. Všetky dokumenty schválené vládou Slovenskej republiky boli priebežne sprístupňované verejnosti na internete. Uskutočnili sa aj konzultácie s predstaviteľmi parlamentných politických strán. Veľmi dobre si uvedomujeme, že v týchto aktivitách nemôžeme poľaviť. Preto je informovanie o Lisabonskej zmluve našou hlavnou komunikačnou prioritou v tomto roku.

Na záver mi dovoľte povedať pár slov k ratifikácii Lisabonskej zmluvy v členských štátoch Európskej únie. Slovenská republika nebude prvým štátom, ktorý zmluvu schváli. Maďarsko tak urobilo ešte v decembri minulého roku. Lisabonská zmluva bola predložená na schválenie do parlamentu aj v ďalších štátoch. Naši partneri potvrdili zámer ratifikovať zmluvu v čo najskoršom termíne. Vo všetkých členských štátoch s výnimkou Írska bol zvolený parlamentný postup schvaľovania, pretože Lisabonská zmluva neprenáša zásadným spôsobom nové právomoci na úroveň Európskej únie. Ak v niektorých oblastiach dochádza k prenosu kompetencií na európsku úroveň, zároveň je posilnená kontrola zo strany národných parlamentov. S týmto názorom sa stotožnili napríklad aj vlády Dánska a Holandska.

Vážené dámy, vážení páni, Lisabonská zmluva je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov a je predovšetkým príležitosťou pre nás všetkých, pre občanov aj pre členské štáty. Je len na nás, ako túto príležitosť využijeme. Schválením Lisabonskej zmluvy vyšleme jasný politický signál partnerom a podporíme úspech ratifikačného procesu v ďalších štátoch Európskej únie.

Aký signál však vysiela súčasná naša opozícia? Že jej doterajšia podpora Európskej únie bola len politickým manévrom? Že jej podpora ústavnej zmluvy, ktorá bola schválená väčšinou hlasov vtedajšou vládnou koalíciou a opozíciou, bola z ich strany len akousi účelovou politickou lžou alebo manévrom? Že jej nezáleží na budúcnosti občanov Slovenska a na Slovensku a už vôbec nie na Európskej únii, ktorú by tak vlastne chcela opäť vrhnúť do stavu nestability a sebaspytovania? Že jej nezáleží na takých projektoch, ako je rozširovanie Európskej únie v prvom rade o krajiny západného Balkánu vrátane Srbska, ktorého záujmami sa tak ohnivo oháňala, ale ktorého záujmy napríklad v otázke Kosova počas svojej vlády ani raz neobhájila a neobhajovala? Že vzhľadom na frustráciu z demokratickej straty moci je schopná hodiť za hlavu záujmy občanov Slovenska a stabilitu Európskej únie? Pretože o tomto všetkom a o mnohom ďalšom je požiadavka opozície spojiť celoeurópsku problematiku Lisabonskej zmluvy s vnútroštátnou otázkou tlačového zákona.

V prvom rade je to však o absolútnej nezodpovednosti opozície a o hazardovaní so záujmami občanov Slovenska, jeho postavenia v Európskej únii a celej Európskej únie. Ďakujem pekne za také vlastenectvo a za také európanstvo. (Potlesk.) Ďakujem.