P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Kubišovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, páni ministri, dámy, páni, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov.

1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil návrh predmetnej zmluvy na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Výbory rokovali o návrhu zmluvy v určenej lehote.

2. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 329 z 23. januára 2008 zobral na vedomie spresnenie názvu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 115 z 15. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 284 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 226 z 22. januára 2008, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 83 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 65 z 24. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením č. 149 z 15. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 255 z 22. januára 2008, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 142 z 22. januára 2008 a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 129 z 22. januára 2008 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s Lisabonskou zmluvou súhlas a rozhodnúť, že je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijali uznesenie, nakoľko navrhnuté uznesenie nezískalo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o návrhu zmluvy rokoval, neprijal ale uznesenie, pretože v čase hlasovania podľa § 52 ods. 2 nebol uznášaniaschopný.

3. Ako gestorský rokoval ústavnoprávny výbor 28. januára 2008. Na základe stanovísk výborov a stanovísk poslancov v gestorskom výbore odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie.

Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky po a vyslovuje súhlas s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva; po b rozhodla, že Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

4. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 2008 č. 330. Výbor zároveň poveril predsedu výboru Mojmíra Mamojku, aby podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili za Ľudovú stranu - HZDS pán predseda európskeho výboru Urbáni, za Stranu maďarskej koalície pán predseda Pál Csáky, za SDKÚ - DS pán Eduard Kukan, za SMER - sociálnu demokraciu pán Boris Zala a za Kresťanskodemokratické hnutie pán predseda Hrušovský. Ešte sa písomne prihlásili páni poslanci Peter Gabura a pán poslanec Vladimír Palko.

Takže poprosím teraz pána predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Urbániho.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pred päťdesiatimi rokmi začalo vznikať malé obchodné zoskupenie, z ktorého za tých päťdesiat rokov sa, chvalabohu, vytvorila Únia 27 členských štátov v Európe, ktorá, pevne verím, že sa bude naďalej rozširovať. Rozhodujúcim bodom je, že napriek našej rozdielnosti zostávame jednotní, pokiaľ ide o základné ciele, základné hodnoty a základné princípy. Reformná zmluva nám prináša demokratickejšiu Európsku úniu.

V prvom rade je v reformnej zmluve obsiahnutá jasná definícia európskeho občianstva, ktoré je ústredným pojmom v demokratickej Únii.

Po druhé. Táto zmluva dáva právnu silu Charte základných práv, ktorá bude zábezpekou pre európskych občanov aj pre národné inštitúcie. Neviem, či môžem pokračovať, alebo...

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás, kolegyne, kolegovia. Nech sa páči, pán predseda.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. To, čo spája všetkých Európanov je demokracia a občianske práva. Hovoríme rozličnými jazykmi, sme produktmi rôznych kultúr, vyznávame rôzne alebo žiadne náboženstvá, podporujeme rôzne politiky v mnohých oblastiach, ale zdieľame rovnaké presvedčenie o súbore základných princípov.

Po tretie. Lisabonská zmluva zvyšuje úlohu Európskeho parlamentu v legislatívnom procese Únie. Veľká väčšina európskych zákonov bude prijímaná spolu s Európskym parlamentom a Radou.

Po štvrté. Štvrtý a posledný posun zavedený Lisabonskou zmluvou sa týka národných parlamentov. Toto je najdiskutovanejšia téma u euroskeptikov. Chcem na túto časť upozorniť. Zvýšením úlohy národných parlamentov zmluva posilňuje princípy zodpovednosti a subsidiarity. Toto je ustanovené v dvoch protokoloch pripojených k Lisabonskej zmluve. Jeden o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, druhý o uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality. Národné parlamenty budú najmä oprávnené vydať odôvodnené stanovisko k tomu, či je navrhovaný európsky legislatívny akt v súlade s princípom subsidiarity v lehote ôsmich týždňov od jeho predloženia, ako hovoril aj pán minister, oproti šiestim týždňom, ktoré boli doteraz.

Vo svetle obáv vyjadrených národnými parlamentmi potom Komisia znovu zhodnotí a preskúma svoj návrh. Národné parlamenty by preto mali zaujať aktívnejší postoj k európskym otázkam. Zmluva im umožňuje lepšie kontrolovať ich vlády a záujem národných parlamentov využívať tento mechanizmus by mal byť dôkazom ich angažovanosti v Európskej únii.

Samotný princíp subsidiarity je odrazom troch ústredných hodnôt európskej konštrukcie - slobody, pluralizmu a dodržiavania národných politických procesov. Patrí ku cti slovenskému parlamentu, že svojho času prijal zákon o výbore pre európske záležitosti, o jeho kompetenciách, a patrí aj k úcte aj minulej, aj terajšej vlády, že spolupráca medzi týmto výborom, medzi parlamentom a vládou v otázkach európskych zákonov je dobrá a chcem týmto aj ako predseda výboru všetkým poďakovať. Tak členom výboru, členom parlamentu, ako aj zástupcom vlády.

Väčšina Európanov si želá žiť v decentralizovaných a pluralitných spoločnostiach, kde princíp právneho štátu garantuje ich práva a ich rozmanitosť. Na posilnenie týchto želaní Lisabonská zmluva zavádza pojem občianstva. Dáva právnu silu Charte základných práv a posilňuje princíp subsidiarity a úlohu národných parlamentov, ako som spomínal. V rozpore s tým, čo tvrdia niektorí, Lisabonská zmluva namiesto posilňovania moci Bruselu posilňuje práva európskych občanov a demokratickú zodpovednosť Únie. Iba pred rokom Komisia prijala dvojstopový alebo dvojkrokový prístup.

Prvá stopa spočíva v efektívnejšom využívaní existujúcich zmlúv a zabezpečenie výsledkov pre európskych občanov, a to napríklad prostredníctvom balíka opatrení o energetike, klimatických zmenách, zameraním sa na inovácie, zamestnanosť a hospodársku konkurencieschopnosť.

V druhom kroku, v druhej stope je inštitucionálna, ide o vyhlásenie európskych hodnôt a ambícií známa ako Berlínska deklarácia. Ako ukazujú súčasné eurobarometre, v priebehu posledných dvoch rokov sa značne zvýšila podpora členstva v Európskej únii a vnímanie jeho výhod. Lisabonská zmluva tiež posilní schopnosť Európskej únie prinášať Európanom výsledky, a to najmä v troch dôležitých oblastiach.

Prvou je oblasť spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa bude týkať kontroly vonkajších hraníc, azylu, imigrácie, trestného práva a policajnej spolupráce. Zmluva tieto oblasti plne integruje do komunitárneho spôsobu rozhodovania. Ide o základnú reformu, ktorá vytvorí skutočný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe s výnimkou tých členských štátov, ktoré sa rozhodli pre takzvané opt-aut, skrátka pre výnimky, alebo nevstúpili do procesu.

Druhou oblasťou sú nové možnosti a posilnené právne základy na rozšírenie problémov energetickej politiky a klimatických zmien. Energetická bezpečnosť a klimatické zmeny sú v súčasnosti základnými prioritami Únie.

Tretia oblasť sa týka posilnenia súdržnosti Európskej únie vo vonkajších záležitostiach, aby sme mohli konkurovať ostatným vedúcim mocnostiam. Naša vnútorná prosperita, naša sloboda a naša bezpečnosť sú závislé od schopnosti Európskej únie konkurovať a rozhodne konať na globálnej úrovni.

Veľmi dobre si pamätáte, ako sa hovorilo, euro neprežije, euro bude slabé, bude zničené. Európa napreduje a, chvalabohu, napreduje aj Slovensko. Európska únia bude schopná konať súdržnejšie v otázkach diplomacie, bezpečnosti a obrany, v obchode, v humanitárnej pomoci a v rozvoji a ako taká bude lepšie vybavená brániť hodnoty a záujmy vo svetovej politike. Budeme mať podmienky a nástroje na tvarovanie globalizácie a takúto historickú príležitosť nesmieme prepásť, aby sme podporili záujmy európskych občanov a priniesli výsledky pre Európu. Aj mňa mrzí, že symboly neboli prijaté. Ale aj napriek tomu si myslím, že nejde v konečnom dôsledku o tie symboly, ide o pocit a ide o vzťah.

Európski občania chcú, aby Únia usmerňovala globalizáciu a aby bola schopná brániť ich záujmy vo svetovej politike. Lisabonská zmluva posilní schopnosť Únie byť vplyvným politickým hráčom v medzinárodných vzťahoch. Zmluva odpovedá na obavy občanov a títo budú najväčšími víťazmi novej zmluvy. Lisabonská zmluva je nevyhnutná. Nie kvôli transformácii inštitúcií, ale preto, lebo posilní schopnosť Únie čeliť výzvam 21. storočia. Lisabonská zmluva bude rozhodne kľúčovým krokom pre Európu väčšieho množstva práv a lepších výsledkov.

Prečo, dámy a páni, je dôležité, aby sme schválili túto reformnú zmluvu? Čo prinesie jej prijatie pre Slovenskú republiku? To najdôležitejšie, čo takáto zmluva môže priniesť, v prvom rade to je dôveryhodnosť Slovenska, dôveryhodnosť Slovenskej republiky, ktorá je dôležitá pre náš najbližší cieľ, a to je prijatie eura 1. januára 2009, pre našich obchodných partnerov, pre investorov zahraničných, ale aj domácich. Pre iné vlády je to signál, je to signál pre medzinárodné inštitúcie, takisto je to signál pre susedskú spoluprácu či s členskými štátmi Európskej únie, alebo s nečlenskými štátmi.

Ako bolo už tu dnes povedané pánom ministrom, Maďarská republika schválila v decembri. Chceme byť veľmi vzdialení od toho termínu, kedy oni schválili, keď chceme mať dobré susedské vzťahy, keď chceme rozprávať ako s partnermi a na druhej strane budeme príkladom pre ďalšie susedné štáty, ktoré ešte neratifikovali túto zmluvu. Ale táto zmluva je dôležitá pre dôveryhodnosť občanov Slovenskej republiky.

Ľudová strana - HZDS, keď pred pár rokmi stála pred dôležitým rozhodnutím a bola vyzvaná pred referendom o vstupe do Európskej únie, s plnou silou a vervou sa pridala k tomuto referendu, k organizovaniu tohto referenda a vďaka nej sme prekročili to magické referendové kvórum nad 50 % a referendum bolo platné a v ňom občania vyjadrili podporu vstupu do Európskej únie.

Preto som nešťastný, čo sa stalo včera, keď sa niektorým euroskeptikom podarilo eurooptimistom, ktorým patrí vďaka za to, čo spravili v minulosti, že sme v Európskej únii, ich dostať na úroveň lacného bartra, neporovnateľného bartra, mne to pripadá, ako keby ste chceli bartrovať kolobežku s mercedesom. Ide o vážne záujmy Slovenska. Hovorme o tlačovom zákone, ale, prosím vás, spájať tlačový zákon, musím vyjadriť svoj subjektívny pocit, s týmto historickým momentom sa mi zdá neprimerané.

Chcem vás informovať, že pred pár dňami, čo som rád, bol náš poslanec pán Berényi zvolený za predsedu podvýboru v Európskej rade pre menšiny. No, neviem si predstaviť, že dneska bude hlasovať proti reformnej zmluve. Skrátka nie, ja nerobím teraz marketing, prosím vás pekne, ja vyjadrujem svoje pocity, nesmejte sa.

Pán Dzurinda, zachovali sme sa veľmi korektne, keď ste boli vo vláde k mnohým veciam, aj k Európe takisto. Čiže, prosím vás pekne, vyprosím si posmešky. Ja chcem apelovať na vás a chcem vás poprosiť, fakt nepremárnime, dámy a páni, túto historickú príležitosť a nechajme si politické hádky na potom, povedal by som, slovenskú politickú scénu. Toto je vážnejšie, toto je o Európe. Ďakujem pekne, že ste ma počúvali. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru pre európske záležitosti pánovi poslancovi Urbánimu. S faktickými poznámkami páni poslanci Mikloško, Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Netvrdím, že spájať tlačový zákon s hlasovaním o európskej zmluve, že je náležité, ale prosím. Ale, pán poslanec Urbáni, vy sa pamätáte, keď sa chystalo referendum, vy sa pamätáte, že táto vládna koalícia vyzvala všetky opozičné strany na diskusiu. Vy sa pamätáte, že prezident urobil okrúhly stôl, ale vaša arogancia tejto vládnej koalície zašla tak ďaleko, že ani predseda vlády, ani predseda parlamentu, ani prezident, ani mu nenapadlo, že by mal vyzvať na rokovanie s opozičnými stranami a rozprávať o tom, že európsku zmluvu treba prijať. To je arogancia. Vám chýba päť hlasov a vy ste si povedali, že samozrejme, všetci tu padnú na zadok. Proste príliš skoro ste sa opili mocou.

Pán premiér Fico nemal ani toľko slušnosti, aby urobil okrúhly stôl s predsedami všetkých politických strán a požiadal o ich jednotnú podporu, tak ako to urobil predseda vlády Dzurinda a ako to urobil predseda parlamentu Hrušovský a prezident, už ani neviem, priznám sa, kto bol. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem sa pripojiť k tej časti a vyjadriť sa, kde hovoril pán poslanec o spájaní tlačového zákona a Lisabonskej zmluvy, že to nie je náležité. Samozrejme, lenže chcem uviesť, že pre niektorých je to nesmierne výhodné, že tu nejde ani o dotlačenie, aby nebol tlačový zákon, ale KDH vlastne tu získava figový list preto, aby zakrylo, že ono Lisabonskú zmluvu nechce. Čiže darmo sa tu hovorí taký dôvod, pre KDH spojenie týchto dvoch bodov je figový list, aby nebolo vidieť, že oni sú jednoznačne proti Lisabonskej zmluve. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Urbáni, nech sa páči, reakcia.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Začal by som od pani profesorky Tóthovej. Ďakujem pekne za podporu.

K pánovi poslancovi Mikloškovi. Snáď nechcete teraz zakryť, že zrazu by ste tú zmluvu podporili. Ja sa ospravedlňujem, ja som nebol pri technickej príprave tejto schôdze, ale v každom prípade si myslím, že by ste ju aj tak nepodporili a je vám to výhodné, len sa čudujem vašim partnerom, že to prijali. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší vystúpi v rozprave pán predseda Strany maďarskej koalície pán poslanec Csáky.

P. Csáky, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dámy a páni, je pre mňa cťou vystúpiť tu dnes v Národnej rade Slovenskej republiky a oboznámiť vás so stanoviskom Strany maďarskej koalície k tejto téme. Okolnosti ma ale nútia, aby som rozdelil svoje vystúpenie na dve časti. V prvej časti sa budem venovať samotnej téme a samotnej novej Zmluve o Európskej únii.

Dámy a páni, nikto asi Stranu maďarskej koalície nemôže upodozrievať, že táto strana nie je proeurópsky orientovaná strana. My o tejto téme nielen hovoríme, ale niečo sme dali na stôl aj v uplynulom štvorročnom období. Sme hrdí na to, že sme mohli byť súčasťou vládnej koalície, počas pôsobenia ktorej Slovenská republika sa dostala do NATO a do Európskej únie. Som aj osobne hrdý na to, že som mohol koordinovať taký zložitý proces, ako bola integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie, a viete veľmi dobre aj z hodnotenia Európskej komisie, že sme v tejto výzve obstáli.

Sme hrdí na to, že aj moji kolegovia, naši kolegovia, ktorí boli vtedy ministrami alebo štátnymi tajomníkmi, odviedli profesionálny dobrý výkon a naďalej a dodnes si dovolím tvrdiť, že Strana maďarskej koalície disponuje skutočne takými odborníkmi, ktorí rozumejú tomu, čo sa deje v Európe, rozumejú tomu, aké problémy má Európska únia a spolupodieľali sme sa na tom, aby Európa a Európska únia dostala nové energie pre budúcnosť.

Z uvedeného dôvodu sme podporili európsku ústavnú zmluvu, pretože sme si mysleli, že nemôže byť naďalej tolerovaná situácia, že Európa je finančný a ekonomický obor, ale politický trpaslík. Podporili sme všetky prvky vtedajšej ústavnej zmluvy, ktoré hovorili o tom, že Európa má byť akcieschopnejšia, keď má čeliť globalizačným výzvam a každý v Strane maďarskej koalície veľmi dobre vie, že skutočnými súpermi pre Slovenskú republiku nie je Česká republika, Poľsko, Maďarsko alebo Rakúsko.

Skutočnými súpermi Európy sú iné globalizačné centrá sveta, ktoré majú veľmi rýchly ekonomický rast, silne ovplyvňujú diania vo svete a Európa stojí pred otázkou, či bude úspešná v tejto výzve a v tomto súperení, alebo či stráca svoj význam.

Viete veľmi dobre, že jedným z bývalých kolegov z bývalej vlády Slovenskej republiky som bol zodpovedný aj za tzv. lisabonský proces. A viem veľmi dobre aj o tých nedokonalostiach, ktorým čelí Európa a Európska únia a ani teraz nechcem tvrdiť, že ústavná zmluva, respektíve táto zmluva, ktorú máme na stole, rieši všetky problémy Európy. Boli sme neradi, keď európska ústavná zmluva končila tak, ako končila a berieme a chápeme túto zmluvu, ktorú máme na stole, ako prijateľný kompromis. Vieme veľmi dobre, že nie je jednoduché si zladiť záujmy a názory občanov a europoslancov a politikov z južného Grécka a zo severného Fínska. Európa je proste taká, aká je. Európa navyše v tejto chvíli nemá, ale rozhodne túto zmluvu považujeme za silný a jednoznačný krok dopredu.

Nechcem tvrdiť ani to, že to je zmluva bezchybná. Dovoľte mi jednu historku, ktorá sa mi stala v roku 2004 vo Vatikáne. Bol som tam ako člen vlády Slovenskej republiky, stáli sme na Námestí svätého Petra s jedným zo známych kardinálov, ktorý pochádza zo západnej Európy, a videl som na ňom, že má určité problémy. Tak som sa ho pýtal, čo sa deje. On povedal, že tu riešime nejaký vážny problém vo Vatikáne a mám s tým problém. A hovorím, tak vy vo Vatikáne môžete mať problémy. Aké problémy tu môžete mať? On mi povedal. "Viete, pán Csáky, človek musí mať veľmi hlbokú vieru, aby ju nestratil tu vo Vatikáne." Bol to citát, vážení priatelia z KDH, dúfam, že to beriete tak.

Veľmi často som si spomenul na túto vetu v Bruseli alebo v Štrasburgu, keď som musel rokovať v inštitúciách Európskej únie a keď som si povedal, možno aj s niektorými kolegami z bývalej vlády, že fakt, človek musí mať veľmi hlbokú vieru v budúcnosť Európy a Európskej únie, aby to nestratil v európskych inštitúciách.

Od kolegov mám pripomenuté, aby som tu kritizoval situáciu, že nebudeme mať možno v niektorých oblastiach alebo v časových oblastiach komisára. Aby som tu kritizoval situáciu, že budeme mať o jedného europoslanca menej. Ja to asi neurobím. Neurobím z toho dôvodu, že si pamätám aj na ten deň, keď som v ten istý deň bol v Bruseli v centrále NATO a v centrále Európskej únie, to znamená v Európskom parlamente a v Európskej komisii. Tí, ktorí ste tam boli, určite viete, že centrálu NATO, to znamená politický mozog a manažment, úzky manažment NATO bez diplomatov a bez vojakov riadi zhruba niečo viac ako päťsto ľudí. Keď idete do inštitúcií Európskej únie, tam je skoro dvadsaťtisíc.

Takže, ak chceme zefektívniť Európsku úniu, ak chceme a máme požiadavky odtiaľto z Bratislavy, aby sa spriehľadnili toky aj v rámci Európskej únie, aj v Komisii, aj v Európskom parlamente, tak pravdepodobne treba tento kompromis prijať. Každá príručka hovorí, že každé teleso, ktoré má viac ako 300, 400 členov už je problematické. A Európsky parlament má viac ako 750 členov, a keď ste tam, tak určite máte pochybnosti, ako je možné zmanažovať takýto obrovský parlament.

Takže sú tu veci, ktoré sú na stole, sú tu veci aj finančného charakteru, ekonomického charakteru, o ktorých bude potrebné diskutovať aj v budúcnosti, ale sme toho názoru, a ten názor je nezmenený, že táto zmluva, ktorú máme na stole, je rozhodným spôsobom krok dopredu, je to pozitívny dokument a, pán premiér, pán predseda parlamentu, pán minister zahraničných vecí, s veľkou vážnosťou vám chcem oznámiť, že poslanci Strany maďarskej koalície, každý poslanec Strany maďarskej koalície je pripravený za to hlasovať, ale.

No a teraz sme sa dostali k druhej časti môjho vystúpenia, keď si musíme povedať aj tu v našom parlamente, nie zastavme ich, ale zastavme sa bratia, a trošku skúsme pouvažovať o tom, čo to robíme, prečo to robíme, akým spôsobom to robíme a či ideme správnym smerom. Že, dámy a páni, Európanmi aj politici, aj občania sa nestanú tým, že máme o jeden papier, o jednu zmluvu viac, že sme súčasťou nejakých európskych rád. Európanmi sa staneme vtedy, ak akceptujeme európske normy aj v našich mysliach, aj v našom konaní. (Potlesk.)

A pozrime sa na seba, čo sa stalo a čo sa deje v Slovenskej republike. Bola vytvorená nová vláda pred zhruba rokom a pol a my sme sa pripravovali na to, že budeme žiť v normálnej opozičnej situácii. Nie je pravda, že to neznášame, nie je pravda, že nie sme s tým uzrozumení.

Dostali sme určité garancie aj na menšinové práva a je pravda, že Strana maďarskej koalície je určitou špecifickou stranou na slovenskej politickej scéne. Tu v tomto parlamente máme taký istý mandát ako ktorýkoľvek poslanec tejto Národnej rady a sme tu na základe toho istého zákona ako ktorákoľvek iná politická strana. Takže nebudeme trpieť ani v budúcnosti, ak poslancov Strany maďarskej koalície alebo samotnú Stranu maďarskej koalície bude ktokoľvek nálepkovať akýmkoľvek spôsobom kvôli tomu, že sme inej národnosti. A nemyslíme si, že je správne, že ak my zaujmeme politické stanovisko tu v tomto parlamente alebo na politickej scéne, za to bude potrestaná celá komunita, respektíve tí voliči, ktorí väčšinou nás volia. Toto je neférová hra a myslíme si, že demokracia je aj o dialógu.

Takže skúsme sa teraz porozprávať o tom, čo vadí opozícii a čo sa deje v tejto spoločnosti. Pred rokom, pred rokom a pol ste mohli povedať, že poslanci Strany maďarskej koalície alebo niektorí príslušníci menšiny sú precitlivení, keď sme reagovali precitliveným spôsobom napríklad na prípad Hedvigy, pričom sme nereagovali bezchybne, uznám. Keď sme reagovali precitliveným spôsobom na vyhlásenie člena vlády ohľadne Univerzity Jánosa Selyeho, kde podľa nášho názoru to bolo neopodstatnené verejné vyhlásenie pána ministra školstva a každý v tomto štáte vie, že to je nová univerzita. Nemôžeme túto univerzitu porovnávať mechanicky a priori s inými univerzitami.

Reagovali sme citlivo, keď sa hovorilo o našich menšinových právach, keď sa hovorilo o učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a každý mohol povedať, dokonca pripúšťam, a toto nie je výčitka, ale to je len konštatovanie, možno aj niektorí naši opoziční priatelia, že sme nejako precitlivení, tí Maďari to berú nejako vážne. Pričom sa nedialo nič iné len to, čo sa deje v takýchto prípadoch vždy v histórii, že ten, ktorý je v situácii najcitlivejšej, ten reaguje prvýkrát a najcitlivejším spôsobom na takéto deformácie. A čo sa stalo? Časom aj iní naši kolegovia museli prísť na to, že sa tu zverejnia nejaké vyhlásenia o tom, že opozícia by mala byť uväznená, a to nehovorí sudca, ale hovorí to čelný politiky vládnej koalície a kriminalizuje tým slovenský politický život, že v tomto parlamente sme poúčaní, že trpíme všetci Alzheimerom, že v tomto parlamente ako sa zaobchádza s opozíciou. Koľko opozičných návrhov bolo prijatých, respektíve, aký je to dialóg medzi koalíciou a opozíciou.

Tu pán kolega Mikloško už povedal, že keď sme vstúpili do Európskej únie, vtedajší predseda vlády pozval všetky parlamentné politické strany na Úrad vlády a rokovali sme o tom, ako si zladíme svoje kroky a naraz vidíme, že je tu útok aj na slobodu tlače.

Takže, a teraz nemusíte so mnou súhlasiť, kolegovia z vládnej koalície, ale naše videnie je nasledovné. Vo vláde a pri moci je jedna strana, strana, ktorá paralyzuje aj vlastných koaličných partnerov. Prosím, ak im to vyhovuje, je to ich vec, ale paralyzuje ich a vládne sama. Teraz je tu útok a snaha paralyzovať aj opozíciu, no a čo ešte ostáva v slobodnej spoločnosti. No, tlač a médiá a sloboda slova a je tu útok na slobodu slova. Je tu útok na médiá. Áno, priatelia, ak to beriete ako vzburu opozície, tak ja za seba sa k tomu hlásim.

Opozícia včera povedala, že síce nie je to elegantné, síce je to riskantné a beriem aj kritiky aj z tejto sály, aj zo spoločnosti a zo strany médií, že je to nepripravené, že je to trošku možno nie celkom dobre zmanažované, ale sme v takej situácii, že si nemôžeme vyberať. Opozícia sa dostala k rubikonu a opozícia musí povedať, či dnes bez akýchkoľvek pripomienok odsúhlasí len nejaký papier a bude trpieť, že zajtra ideme úplne iným smerom, alebo povieme nie, chceme seriózne rokovať o tom, čo znamená táto zmluva pre Slovenskú republiku, aký záväzok z toho vyplynie pre tento parlament, pre vládu a pre opozíciu a skúsme skorigovať to, čo sa tu deje. Skúsme tie deformácie odstrániť a my o tomto chceme rokovať.

Takže, vážený pán predseda parlamentu, obávam sa, že toto kreslo nie je jednoduché. Rozhodnutie je vo vašich rukách. Rozhodnutie môže byť čisto rýdzo politické, ak skúsite pretlačiť silou alebo nejakými trikmi túto zmluvu, a toto by bolo na škodu veci. Tým by sme nič neriešili. My tri opozičné politické strany navrhujeme iný postup, tak ako sa to robí v civilizovanom svete, tak ako sa to robí v normálnych a fungujúcich a skutočne dobrých demokraciách, prerušme toto rokovanie, vy na to máte silu vládna koalícia, zvolajte okrúhly politický stôl, porozprávajme sa o týchto veciach. Skúsme sa porozprávať aj o tlačovom zákone a skúsme hľadať elegantné východisko.

Chcem ešte raz povedať za Stranu maďarskej koalície, každý poslanec je pripravený hlasovať za túto zmluvu. Nemám tu mandát, aby som sa vyjadril v mene SDKÚ, ale myslím si, že situácia je tá istá aj v SDKÚ. Chceme za to hlasovať, ale dôstojným spôsobom a takým spôsobom, aby to bol prínos pre Slovenskú republiku. Nechceme tu hrať divadlo a nechceme tolerovať ani v budúcnosti, že tu budú iné vyhlásenia a iné kroky, že v Štrasburgu alebo v Bruseli budú krásne reči o tom, ako my budujeme silnú a ozajstnú demokraciu a tu doma situácia bude úplne iná.

Pán predseda vlády, aby ste nemohli a žiadame trošku empatie. Žiadame zo strany opozície trošku empatie aj z vašej strany. A aby ste nemohli povedať, že zo strany opozície sú to nejaké neférové hry, mám mandát od všetkých troch opozičných poslaneckých klubov vám oznámiť, že keď skončíme túto diskusiu, pred hlasovaním tri opozičné kluby opustia túto sálu, a to nie kvôli tomu, aby sme prezentovali nejaké naše výhrady k zmluve. Zmluva je viac-menej aspoň zo strany SMK v poriadku, ale, aby sme jasne ukázali každému občanovi, ale aj zahraničiu, kto tu hrá hazard. Ak nebude v tejto sále fyzicky 90 poslancov, tak je logické, že 90 hlasov táto zmluva nemôže dostať. Preto opozícia musí, ešte raz musí odísť, aby sme ozrejmili, kto za prípadné fiasko a prípadné neférové hlasovanie nesie zodpovednosť. Opozícia za to nechce niesť zodpovednosť, opozícia chce demokraciu a férové vzťahy na Slovensku. Prosím, aby ste sa takto zachovali. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani Damborská, faktická poznámka? Poprosím dve minúty, keby ste zapli pani poslankyni Damborskej. Nech sa páči, máte slovo.

M. Damborská, poslankyňa: Pán poslanec Csáky, to je skutočne o tom, že či sedieť tu, alebo byť vonku. Je mi veľmi ľúto, lebo, len čo vás počúvam, musím sa ozvať. Keby som tu nebola, bola by som ticho.

Rozpravu ste začali celkom pekne, ale skončili ste opäť maďarskou kartou. Musíte sa konečne zmieriť s tým, že majorita slovenského národa sa nedá utláčať vašou menšinovou minoritou. Už to konečne pochopte. Zmierte sa s tým, že také postavenie, ako ste v Národnej rade Slovenskej republiky mali v minulosti, mať tak rýchlo nebudete. Slovenský štát si dokážeme dobre riadiť aj bez toho, aby ste neustále mentorovali a osočovali slovenský národ. Ja si to vyprosím od vás! Mám toho dosť! (Ruch a reakcie v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Juraj Horváth. Poprosím vážených kolegov aj napriek tomu, že (ruch v sále), páni kolegovia, poprosím, dodržiavajte pokoj v sále. Ďakujem všetkým, ktorí rešpektujú rokovací poriadok. Ďakujem za pokoj v sále. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán poslanec, pán predseda SMK pán Csáky, ja chápem, že SMK má inú situáciu, ako má KDH v opozícii vzhľadom na istú kontinuitu postojov KDH vo vzťahu k Zmluve a k Európskej únii. Vy však, vy ako SMK máte iný postoj, ktorý ste tu aj dokonca vyjadrili explicitne vo vašom prejave a o to ťažšie sa mi chápe tento prejav nesúhlasu, ktorý ste urobili.

Považujem toto nie za vzburu a za vzburu opozície, ako ste to vy nazvali. Je to skôr také úsmevné, detinské dobrodružstvo, také chlapčenské vytrestanie, taká snaha o vytrestanie vládnej koalície, pričom sa však vám darí vytrestať ale obyvateľov Slovenska. Všetkých obyvateľov Slovenska, ktorí už dlhodobo niekoľko rokov počúvajú o myšlienke Európy, o tom, ako je podstatné byť členom Európskej únie, o tom, ako všetci chceme tam byť. Máme tu isté politické deklarácie a tento prejav, prejav nesúhlasu a nevôle, ktorý ste vyjadrili teraz svojimi slovami, je prejav vôle ublížiť ľuďom žijúcim na Slovensku po tom, ako si osvojujú postupne a ťažko niekedy to stotožňovanie sa s Európskou úniou. Ja to skôr považujem z vašej strany, myslím opozičnej strany, nielen SMK za istú ignoranciu a aroganciu vo vzťahu k Európe a obyvateľom Slovenska.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chce zaujať stanovisko? Nechce. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Eduard Kukan, pripraví sa pán poslanec Boris Zala.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia, chcem vás oboznámiť so stanoviskom poslaneckého klubu SDKÚ - DS k bodu programu schôdze Národnej rady, ktorý práve prerokúvame, teda Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskych spoločenstiev. Budem používať z praktických dôvodov termín Lisabonská zmluva.

Stanovisko SDKÚ - DS k Lisabonskej zmluve je konzistentné už dlhú dobu. Opakovane strana vyjadrila svoje podporné stanovisko k jej prijatiu. Koniec koncov strana podporovala a angažovala sa aj pri príprave a prijatí Zmluvy o ústave pre Európu, teda určitým spôsobom predchodkyne súčasnej zmluvy. Vtedy sa angažovala pri jej prijatí a takisto aj pri rokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorou Národná rada vyslovila s ňou súhlas.

Chcem tiež pripomenúť, že vtedajší predseda vlády a predseda SDKÚ - DS v snahe dosiahnuť čo najširšiu politickú dohodu a zhodu v tejto dôležitej otázke pozval na politické rokovania predstaviteľov všetkých parlamentných politických strán. Pripomínam to.

Súčasná, teda Lisabonská zmluva nenahradzuje pôvodné zmluvy - Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o Európskych spoločenstvách. Dopĺňa ich bežným spôsobom, ako tomu bolo v prípade predošlej novelizácie, keď bola prijatá Zmluva z Nice.

Sme presvedčení, chcem hovoriť zrozumiteľne a jednoznačne, že Lisabonská zmluva je pozitívnym prínosom pre ďalšie efektívnejšie fungovanie Európskej únie. Nechcem vymenúvať všetky nové pozitívne atribúty, ktoré by sa mali prejaviť pri posilňovaní fungovania európskych inštitúcií. Jej hlavný prínos tkvie v rešpektovaní a posilňovaní jednej zo základných hodnôt, na ktorej je vybudovaná Európska únia, Európska spoločnosť, teda hodnota demokracie.

Len stručne teda spomeniem, že zjednotenie rozhodovacích procesov a právnych aktov s výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá má svoj vlastný režim, možnosti legislatívnej iniciatívy pre obyvateľov členských štátov Európskej únie, jasne definovaný katalóg jednotlivých kategórií právomoci Európskej únie, posilnenie právomoci pre národné parlamenty, teda aj pre Národnú radu Slovenskej republiky, posilnenie kontroly subsidiarity s národnými parlamentmi, povinnosť Európskej komisie informovať parlamenty členských krajín o svojich návrhoch a možnosť pre nich vznášať svoje námietky a namietať porušenie princípu subsidiarity a proporcionality, nové kompetencie pre Európsky parlament, zavedenie spolurozhodovacieho postupu ako štandardného legislatívneho postupu, to sú všetko ustanovenia, kvôli ktorým SDKÚ - DS pozitívne hodnotí a podporuje Lisabonskú zmluvu.

Samozrejme, nechcem to príliš rozvádzať. Aj my si uvedomujeme, že nie je ideálna, že nie je optimálna, ale spoločenstvo, ktoré sa skladá z 27 členských štátov, z ktorých si každý aktívne ochraňuje svoje národné záujmy, ťažko môže dosiahnuť takú optimálnu zmluvu, ktorá by urobila šťastnými všetkých.

Toto podporné stanovisko SDKÚ - DS bolo prezentované ústami predstaviteľov strany opakovane v médiách, na konferenciách, či už medzinárodných, alebo domácich, na seminároch, sympóziách a podobne. Rovnako tak aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní tohto bodu vo výboroch poslanci za SDKÚ - DS hlasovali za. Vyjadrili podporu tejto zmluve. To chcem znovu zopakovať. SDKÚ - DS však v zásade namieta proti situácii, v akej má Národná rada Slovenskej republiky prerokovať túto zmluvu. V každej demokratickej spoločnosti je pre opozíciu vytvorený legitímny priestor pre jej fungovanie. Jeho súčasťou je kontrola vlády a vedenie politického dialógu s vládou. Politický vývoj na Slovensku za ostatné mesiace svedčí o tom, že tento priestor jej vládna koalícia neposkytuje. Naopak, plne ho likviduje.

Kategoricky odmietame prístup, ktorý prijala a používa vládna koalícia, teda politické valcovanie opozície, jej znevažovanie, nezmyselné, ničím nepodložené obviňovanie, ale aj odmietanie politického dialógu.

Aj v súvislosti s touto schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky nám išlo o dialóg medzi koalíciou a opozíciou. O dodržiavanie demokratických princípov a  slobôd, ako aj neformálnych, nepísaných pravidiel, ktorým sa bežne hovorí politická kultúra. Ak vládne strany odmietajú diskusie o tlačovom zákone, ak ignorujú upozornenia medzinárodných organizácií na to, že návrh tlačového zákona je nedemokratický a nie sú ostatné ochotné diskutovať o prípadných zmenách otáznych v časti tohto zákona, tak to ste, páni z koalície, naozaj zašli priďaleko.

Všetko, čo som povedal, má súvis s dnešným rokovaním o Lisabonskej zmluve. Žiadame od vládnej koalície politické rokovania o zmluve, pretože takéto rokovania na najvyššej politickej úrovni politických strán neboli. Chceme dialóg, politickú diskusiu v súlade s demokratickými princípmi fungovania spoločnosti v riadnom členskom štáte Európskej únie. Ako minimum požadujeme rokovania, ktoré by viedli k dohode alebo zhode na návrhu nového tlačového zákona. Za okolností, ktoré sú dnes na Slovensku, poslanecký klub SDKÚ - DS sa dnes nezúčastní na hlasovaní o vyslovení súhlasu s Lisabonskou zmluvou.

Ale veď, páni a dámy z koalície, vy naozaj reálne čakáte podporu svojim návrhom od tejto opozície? Od opozície, ktorú systematicky kriminalizujete, ktorú váš premiér posiela do väzenia, ktorú obviňujete z ekonomickej vlastizrady, o ktorej hovoríte, že spáchala najväčšie zločiny v dejinách Slovenska a teraz chcete, naozaj čakáte, že my vás budeme dnes takto podporovať? (Potlesk.)

Ešte jedna poznámka. Zjavná politická nadpráca, ktorú tu predviedol dnes pán minister zahraničných vecí. Na záver svojho vystúpenia takisto nepomôže predsedovi vlády, aby získala hlasy opozičných poslancov. (Potlesk.)

Máme, je viacero možností, ako túto situáciu riešiť, zodpovedne riešiť. Zodpovedne riešiť v záujmoch Slovenska. Môžeme schôdzu prerušiť a rokovať o tejto zmluve neskôr, keď bude vytvorená priaznivejšia, demokratickejšia atmosféra. Naše stanovisko vychádza aj z právneho názoru, že je možné o vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s medzinárodnou zmluvou hlasovať opakovane. Je dostatočný časový priestor do konca tohto roka.

Na záver chcem poukázať na politickú zodpovednosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s priebehom a výsledkom prerokovania tohto bodu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ak máme všetci záujem na tom, aby sme riešili otázku v prospech Slovenskej republiky, v prospech jej medzinárodného postavenia, tak by sme takisto všetci mali realisticky, triezvo zhodnotiť súčasnú politickú situáciu, ktorá je tu dnes, a zachovať sa podľa toho.

Poslanecký klub SDKÚ - DS prezentoval svoje stanovisko a my vyzývame rovnako k zodpovednosti vás, kolegyne a kolegovia z poslaneckých klubov vládnej koalície. Ďakujem pekne. (Potlesk.)