A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Mne sa asi ťažko vystupuje k predrečníčke, ale napriek tomu musím povedať, že to, čo ste, pán podpredseda, predviedli, veľmi ľutujem, musím povedať, bolo číslo vrcholnej konfabulácie. Ja to aj odôvodním. Tá konfabulácia bola najmä v tej vete, kde ste hovorili o tom, že by sme my veľmi radi vymenili hlasovanie o Lisabonskej zmluve za to, aby sa stiahol bod o privatizácii SPP. No veľmi sa mýlite. Ja vám pripomeniem, že 11. decembra na riadnej schôdzi, bol to váš návrh, aby sme prerokúvali takúto vec, všeobecným súhlasom bolo prijaté, že my bez problémov sa k týmto otázkam na rozdiel od vás budeme vyjadrovať. A hneď na to náš predseda poslaneckého klubu podal žiadosť, aby ste aj vy súhlasili ako vládna koalícia s tým, že budú prerokúvané správy o letisku a Cargu. Pokiaľ ide o letisko, ste hlasovaním túto našu myšlienku zamietli. A potom ste sa spamätali aspoň pri Cargu. Takže naozaj konfabulujete a nevymýšľajte si veci, ktoré nie sú pravdou.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda Číž, vy ste ma vyzvali a vo svojom vystúpení ste vychrlili množstvo jedovatých slín, vyhrážok a obvinení na adresu opozície. Ja na to nebudem reagovať.

Ale to podstatné. Stále sa odvolávate, že máte väčšinu. Áno, ale je pravdou, že väčšina keď niečo hovorí, ešte to nemusí tak byť a pravdou. Môžete všetci hovoriť, že Slnko obieha okolo Zeme, aj tak to nebude pravda.

A to podstatné, čo by ste si mali uvedomiť, keď sa hlásite k väčšine, hlásite sa k právam vládnucej koalície. Mali by ste sa hlásiť aj k zodpovednosti, pretože právo je spojené vždy so zodpovednosťou. A jednoducho v tomto prípade, či schválená teraz Lisabonská zmluva bude alebo nebude, zodpovednosť je na vás a na vláde. A vy musíte uchádzať sa, ak to potrebujete, aj o hlasy opozície, aj s ňou rokovať, aj keby ste si mysleli, že koná nesprávne. Jednoducho je to vaša zodpovednosť, je to zodpovednosť súčasnej vládnej koalície a z toho vás nikto neumyje. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Číž, vy ste sa zasa tak rozčúlili ako ja nedávno na môjho desaťročného syna. Nahneval ma, lebo neposlúchal, tak som ho chcel vytrestať a povedal som mu, vieš čo, nepôjdeš s nami na dovolenku. A on mi na to povedal, no dobre. Veľmi rýchlo som pochopil, že to nejde. Pán Číž, chcel by som vás poprosiť, keby ste sa správali trošku zodpovednejšie, lebo vy ste povedali vo svojom vystúpení, že budete hľadať riešenie z tejto situácie. No hľadajte riešenie z tejto situácie. Vy ste sa miesto toho pustili urážať opozíciu a zavádzať frázami slovenskú verejnosť. Nie my sme v izolácii, pán Číž, vy ste v medzinárodnej izolácii. Pán Číž, nie my sme v izolácii, vy ste v izolácii svojej pýchy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. No veľmi je ťažké reagovať a vyhnúť sa osobnému postoju.

Ale, pán Pado, ja by som naozaj úprimne nevyhľadával žiadnu konfrontáciu ani diskusiu s vami v osobnom živote. Problém je, že v parlamente mám istú politickú pozíciu a na to, čo tu vyprávate, je potrebné zareagovať. Vyzvali ma na to kolegovia, zareagoval som inak, osobne, skutočne nebudem vyhľadávať vašu spoločnosť. Ja vám len chcem povedať, že to, či kričíte alebo hovoríte potichu, keď hovoríte hlúposti, tam je to skoro jedno. (Potlesk.)

Ale k pani poslankyni Vášáryovej aj váženým kolegom iným. Používate klasický slovník vydieračov. Vydierač, ktorý vydiera a má rukojemníka, hovorí, ty si zodpovedný za život tohto rukojemníka. To je tak klasický a neodškriepiteľný príklad, v ktorom sa tu pohybujete. A vydieračstvo, pani Vášáryová, nie je súčasťou ani etiky, je v normálnej ľudskej spoločnosti hlboko odsudzované ako veľmi nepekný akt. Nie my, ale milovaná Amerika, Spojené štáty americké alebo aj Európa hovorí, že s vydieračmi sa nerokuje. Musíme sa vyrovnávať s týmito fenoménmi, lebo sú súčasťou vášho postoja.

Pán Fronc, tam to Slnko by som rovno v kontextoch strany, v ktorej pôsobíte, či obieha okolo Zeme alebo naopak, veľmi ani nespomínal, naznačuje, že v minulosti aj v súčasnosti sa občas stane, že niektoré tie pohľady na veci sa zvyknú meniť. Tam možno nejaký iný prípad by bol vhodnejší.

Pán Brocka, vecnejšie keby sme skôr hovorili, lebo ak hovoríte, že hovorím frázy, tak poviem, spomenul som niektoré fakty. Keby ste sa postavili chlapsky k otázkam a teda pokúsili sa vysvetliť, že naozaj nejde o vydieranie, ale ide o hlboký a etický premyslený postoj, a keby ste to nejako zdôvodňovali, tým by bola diskusia cenná. Takto si budeme navzájom vyprávať, že ja vyprávam frázy. Ja som sa snažil pomenovať tie fakty a javy. A myslím si, že som naznačil námety, ktoré vyplývajú z tejto diskusie, o ktorých treba rokovať, ak sme... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej o slovo požiadal pán podpredseda Hort. Pán podpredseda, máte slovo, nech sa páči.

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, ešte o chvíľočku strpenia poprosím, kým vám dám slovo. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme sa o 10.30 hodine stretli na grémiu aj za účasti lídrov politických strán, ak je to možné, samozrejme. Takže o 10.30 hodine vás poprosím o stretnutie. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Číž tu má ťahák, ja mu ho vrátim. Vážený pán predseda, vážený pán minister aj druhý minister, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem tak ako môj predrečník tu nahrádzať spravodajcu a vyhodnocovať každé vystúpenie, ktoré tu odznelo, zo subjektívneho pohľadu. Skúsim sa v úvode pozastaviť nad niektorými skutočnosťami, ktoré, dúfam, nikto nebude rozporovať.

Aj s odstupom určitého času od dňa 1. 5. 2004 je každému súdnemu človeku v tejto krajine jasné, že to bola práve vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá zásadnou zmenou vnútornej politiky Slovenska návratom k demokratickým princípom presvedčila Európu a svet, že Slováci a Slovenská republika patrí do rodiny európskych demokratických národov a štátov. Bolo to po neslávne známych rokoch 1994 až 1998, keď práve pre vnútornú politiku vtedajšej vlády a porušovanie základných zásad demokracie, pre pohŕdanie opozíciou sme sa dostali do kategórie krajín, s ktorými sa v civilizovanom demokratickom svete už prestalo počítať. Naše zasadenie sa za princípy demokracie, za spoločný európsky dom je nespochybniteľné od čias, keď ten boj nebol zďaleka vyhraný, keď jasné postoje potrebovali aj nemalú dávku odvahy. Prejavili a potvrdili sme ho pri najťažších rozhodnutiach, ako aj principiálnym stanoviskom pri presadzovaní európskej ústavnej zmluvy. Náš postoj je jasný, zrozumiteľný a nespochybniteľný aj voči zmluve, ktorou sa dopĺňa a mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva nazývaná aj Lisabonská. Takéto stanovisko sme deklarovali aj hlasovaním pri prerokovávaní tohto bodu programu v jednotlivých výboroch parlamentu. Všetci naši poslanci, ktorí sú členmi toho či oného výboru, jasne deklarovali, že náš postoj je nemenný, sme Európania a sme tí, ktorí sa najväčšou mierou zaslúžili o to, že sme Európania aj dnes ako členovia Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Chcem ale povedať, že tak ako je nespochybniteľná naša zodpovednosť za Európske spoločenstvo a ďalší vývoj v ňom, minimálne tak veľká je naša zodpovednosť za stav demokracie v našej krajine. A tu treba povedať, že ten stav dnes je vážny, dokonca kritický. Ja sa tu nebudem vracať do 19. storočia. Zostaneme v súčasnej dobe. Škoda, že tu nie je pán premiér. Chcel by som sa ho spýtať, či je v štandardnej parlamentnej demokracii civilizovaného sveta normálne, aby opozícia bez vznesenia obvinenia orgánmi na to určenými bola posielaná predsedom vlády do väzenia. Nepýtam sa to pána predsedu ako právnika, ktorý by mal rešpektovať prezumpciu neviny, ale ako politika, jedného z najvyšších politikov v tejto krajine, priamo zodpovedného za dodržiavanie demokratických princípov v našej krajine, za ich ochranu a za ich rozvíjanie. Opozícia totiž v štandardných demokraciách nesedí vo väzení, ale v parlamente. Vo väzení sedí v takých krajinách, ako je Bielorusko, Líbya či Kuba. O chvíľu si tu schválite uznesenie o porušení zákona, o kriminalizovaní bývalej vlády a jej členov. V civilizovanej demokratickej spoločnosti založenej na civilizovanom delení moci toto prináleží iba nezávislým orgánom, nezávislým orgánom od parlamentu a od vlády. Ja si nespomínam na takéto uznesenie v našom parlamente, na takýto text uznesenia ani za predsedníctva parlamentu pána Gašparoviča a premiéra pána Mečiara. A to bola nejaká doba temna v tejto krajine.

Na tejto schôdzi je v schválenom programe návrh tzv. tlačového zákona, ktorý je ďalším krokom k postupnej amputácii prvkov demokracie, pretože sloboda slova patrí k základným ľudským právam. O vzťahu k médiám tejto vlády sa toho už narozprávalo veľa, boli tu citované presné výroky, aký je skutočný vzťah predstaviteľov súčasnej moci k médiám. Ja sa ale teraz pýtam: Je ešte väčšia schizofrénia a dvojtvárnosť: na jednej schôdzi hlasovať o dokumente, v ktorom je premietnutá ochrana základných ľudských práv, a na tej istej schôdzi prijímať zákon, ktorý obmedzí jedno zo základných ľudských práv, ktorým je sloboda tlače? Teraz sme sa tu dozvedeli, že 7 mesiacov už existuje dialóg o tlačovom zákone. Nikto z nás nespochybňoval nikdy, že ten zákon, ktorý je teraz platný, je starý. A my keď sme chceli v minulosti k tomu pristúpiť, tak sme si uvedomili, aké to je náročné, aby sa vytvoril dobrý nový zákon. Veď on sa týka nielen vydavateľov, novinárov, opozície či koalície, ale aj verejnosti a občanov. Takáto diskusia keď začne prebiehať, tak vtedy budeme môcť hovoriť, že tu začal nejaký dialóg. Ten dialóg totižto dodnes nezačal.

Teraz som bol prvýkrát svedkom aj situácie, že pán premiér citoval už sám seba. Ja by som sa ho chcel spýtať, prečo necituje svoj verejný prísľub na mimoriadnu schôdzu, že tu bude aj 24 hodín denne sedieť s opozíciou a pozorne načúvať a odpovedať. Akosi naň veľmi rýchlo zabudol. Možnože by bolo dobré, keby sa vrátil aj k svojmu výroku na adresu televíznej a rozhlasovej rady, kde sme sa dozvedeli, že už je predsa dávno dohodnuté, títo členovia budú schválení veľmi rýchlo a skoro pri prvom hlasovaní. Ak sa už chce urobiť televízia nie verejnou ani nie vládnou, ale dokonca straníckou, tak je to velikánsky výkričník pre nás, aby sme na zákon tak narýchlo ušitý, ktorý sa má prijímať v takom prostredí, ako sa tu vytvorilo voči médiám, boli citliví a naň upozorňovali, pričom dnes už je jasné, že to už nie je tiež len OBSE, už je to dnes aj syndikát novinárov a už sú to dnes aj eurosocialisti. Takže treba len počúvať aj tých druhých, nielen politického oponenta.

Ja sa teraz chcem spýtať najskôr ešte pána Číža. To, čo tu teraz bolo predvedené, bola znova arogancia moci. Ja som nepočul jedno normálne vyjadrenie na adresu opozície okrem slov znehodnocujúce, znevažujúce až vysmievajúce. Ale jedna správa z toho jeho vystúpenia bola predsa len dobrá. Budú hľadať riešenie z tejto situácie. Zaznamenávam to prvýkrát od volieb, že je snaha hľadať riešenia. Predpokladám, že sa to netýka kupovania poslancov. O tom nám tu rozprávate stále dosť dlho. Ale potom jediný iný spôsob, ako sa to dá, je, že začnete normálne komunikovať s opozíciou. Pochopil som, že ste teraz prišli na to, že tu je opozícia a že na tých 90 hlasov potrebujete aj opozíciu.

Pán predseda parlamentu, naozaj sa musím spýtať: Je normálne, že ani v takýchto situáciách, keď iné východisko nie je, iba to, že sa musíte s tou opozíciou dohodnúť, tú opozíciu nepotrebujete?

Z tohto pohľadu sa mi zdá, že ten krok ktorý sme urobili vo vzťahu k dosiahnutému stavu demokracie v našej krajine, je to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Nie je to žiadny barter, žiadne vydieranie, ako tu rozprávate, lebo ak si myslíte, že sa dá ochrana demokracie nazvať barterom, tak by to bolo veľmi smutné, ak by to mala byť pravda.

Čiže z tohto pohľadu vás žiadam, aby sme pristúpili k inej forme komunikácie, aby sme iným spôsobom začali pestovať to, čomu sa hovorí nová politická kultúra. A potom nebude problém ani s hlasovaním o európskej zmluve, o ktorej, dúfam, že vám je to všetkým jasné, sa my vecne nemusíme navzájom presviedčať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia poslanci Tóthová, Jarjabek, Číž, Zala, Senko, pán poslanec Frešo a pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec hovoriť o dobe temna za Mečiarovej vlády je viac než odvaha. Bola podpísaná Asociačná dohoda, prijali nás do Rady Európy. Rada Európy je referenčné miesto pre dodržiavanie ľudských práv. Ja som tam chodila, nás preklepávali a konštatovali, že všetky sťažnosti, ktoré dávala vtedajšia opozícia, neboli podložené skutočnosťami. A do tej Rady Európy nás prijali. Bola som tam a veľmi pochvalne sa vyjadrili o Slovensku. Ďalej, o 2 mesiace nás prijali do OECD po odchode Mečiarovej vlády.

A keď hovoríte o demokracii, chcem sa vás spýtať, akí demokrati ste boli, keď po vašom nástupe všetkých, v televízii ktorí boli, a mali ste pocit, že sú naviazaní na koalíciu vládnu, bývalú, ste internovali na 28. poschodí. Čo to bolo? Dali ste ich strážiť. Veď to bolo niečo, čo v demokratickom svete nemá obdobu.

A tuto hovoríte o výroku premiéra, ako vás označil. On vás neoznačil, tak ako ste vy hovorili. Ale ja sa pýtam. Bývalý premiér keď tuto úplne s krvavými očami kričal na bývalú koalíciu a hovoril o našich krvavých paprčiach. To znamená, že nás označil za vrahov, ktorí majú krv na ruke. Prosím vás pekne, to neboli chyby? Na to ste zabudli? Ako máte odvahu povedať o tom období, že to bola doba temna? Ja veľmi dôrazne sa voči tomu ohradzujem, pretože sú to skresľovania skutočností.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Naozaj v živote sa mi to nestalo, ale prišiel som do parlamentu a čo vidím, otvorím na jednej strane noviny, pozriem sa na kecpult, a zrazu vidím dvoch Hortov. V živote sa mi to nestalo. Vidím dvoch Hortov. Aká to zhoda okolností, hej, na jednej strane sa pozerám na poslanca Horta, ktorý štátotvorne rieši problémy Slovenskej republiky, tvári sa veľmi úprimne a seriózne, moralisticky nám tu rozpráva o etike, tlači, arogancii a moci, no na druhej strane otvorím noviny a dočítam sa, veľký nadpis Za štátne ubytoval aj svoje deti. Citujem z Plus jednotky: "Podpredseda parlamentu Milan Hort si z peňazí ťažkú hlavu nerobí, vo švajčiarskom štvorhviezdičkovom hoteli ubytoval za štátne peniaze aj svojich synov." Pán Hort, ako je to s tou morálkou a etikou alebo ako je toto tuná? Citujem tie noviny. Citujem tu Plus jednotku. Vy tu na jednej strane moralizujete, dávate nám tuná lekcie z etiky, dávate nám lekcie z toho, ako sa máme správať, ako daňoví poplatníci sa na nás pozerajú, čo všetko sa robí v rámci tejto vlády, ak je to teda pravda. Ak to nie je pravda, tak sa bráňte, preto, lebo ja skutočne neviem ktorého Horta mám brať vážne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. No, pán podpredseda Hort, slovník, ktorý používate vo svojich prejavoch v poslednom období teda reprezentuje politickú kultúru SDKÚ, kde nám teda predkladáte furt, že my teda to nevieme a vy teraz ste tým skvostom etiky, rétorstva, slušnosti a toho celého. Takže ani nebudem komentovať váš prejav. Beriem ho, že teda reprezentuje SDKÚ. Len vám chcem povedať jednu vec, pán Hort. My nevieme kupovať poslancov. Ja som 6 rokov v strane Smer, v parlamentnej pozícii, my sme poslanca nekupovali. Ale keby sme náhodou z neznámych dôvodov potrebovali ich kupovať a budeme potrebovať nejakých odborných poradcov, ja vám môžem sľúbiť, že vás neobídeme. Ďakujem. (Smiech.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. No treba povedať niečo k problematike straníckej televízie. No ja si myslím, že stranícka televízia tu bola práve za minulej vlády a špecificky za pána Rybníčka. Bolo to tak evidentné, že sa to nedá absolútne poprieť. Ale to, čo sa vám zdá, že patrí k vám a vyjadruje vaše názory, je podľa vás, samozrejme, demokratické a všetko ostatné je nedemokratické.

Tlačový zákon nič neobmedzuje. To si vymýšľate. Vecne rieši problém práva na opravu. Už som to povedal, no o rozsahu tohto práva je možné sa nepochybne sporiť, ale žiadne nedemokratické prvky tu nezavádza. Je to znovu váš pokus postaviť nás do polohy, v ktorej by ste nás mohli osočovať predovšetkým na medzinárodnej scéne, pretože doma vám to nikto neuverí, pretože tu ľudia zblízka vidia, ako to vlastne reálne vyzerá.

No a pokiaľ ide o problematiku etiky vzájomného vzťahu opozície a koalície. Ja musím konštatovať, že posledný polrok sledujem ale skutočne také typy útokov predovšetkým z vašej strany, pán Hort, ďalej, osobne zo strany pána Dzurindu, pána Janiša, ktoré sú čisto urážajúce, osočujúce, nevecné. Útočia na charakter jednotlivých ľudí a nemajú s vecnou diskusiou absolútne nič spoločné. Toto tu nikdy predtým nebolo. A vy ste si vybrali tento osobný tón, ktorý skutočne pôsobí proti elementárnej, morálnej integrite každej osoby v tomto parlamente. Z vašej strany sú tieto osobné útoky. A keby sme si urobili analýzu vášho slovníka, ktorý používate, tak zistíte, že to je to najosočujúcejšie, najurážajúcejšie na adresu konkrétnych osôb a nemá to s vecnou diskusiou absolútne nič spoločné. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo s faktickou pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda Hort, opäť treba povedať, že tlačový zákon sa ide prerokúvať iba v prvom čítaní. Nerokovali o ňom ešte ani výbory. Nerokoval o ňom ani výbor pre kultúru a médiá, ako sa tu snažila informovať pani Vášáryová. Nie sú na stole žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Filozofia tohto zákona podľa môjho názoru nie je zlá. Aj u nás sa tak snažíme zaviesť do našej legislatívy právo na odpoveď či povinnosť ochrany informátora. Ináč, sú to prvky, ktoré sú už zavedené v právach rôznych štátov Európy. Ich základným zámerom je zabezpečiť vynútiteľnosť práva na opravu prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú operatívnejšie a efektívnejšie ako súdna cesta. Nakoniec, aj pán Hort má právo alebo bude mať možno právo, ak ten tlačový zákon prejde, aby, ak si myslí, že to bolo nepravdivé tvrdenie, čo hovoril tu pán Jarjabek, mohol žiadať právo na odpoveď. Takže hovoríte o obmedzovaní slobody slova. No povedzte mi, kto ovláda médiá printové či elektronické. Je to táto vláda? Ale veď ani sám neveríte takýmto tvrdeniam. Táto vláda nemá nič, nemá prepojenie na žiadne médium, ani printové, ani elektronické. A dokonca ani nevlastní žiadne médium. Takže akým spôsobom chce táto vláda niečo obmedzovať v oblasti slobody slova? Ešte to ani neurobila, ani taký zámer nemá. Takže neklamte.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som rád nadviazal na predrečníka práve v tej otázke slobody slova, ktorá pre nás je tak dôležitá, že sme ochotní aj túto Lisabonskú zmluvu odsúvať kvôli tomu, aby sme slobodu slova ochránili. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu nie je napísané, čím tento zákon podporuje slobodu slova, čím rozširuje alebo zväčšuje slobodu slova oproti súčasnému stavu. Práve naopak, sú tam uvedené inštitúty, ktoré sú veľmi gumové. A v skutočnosti, ako tu sami píšete, účelom navrhovanej úpravy je ochrana osôb pred možným zneužitím slobody slova alebo slobody prejavu. Inými slovami, tento zákon ide proti slobode prejavu samotnej. A treba si to naozaj vysvetľovať aj v kontexte opakovaných útokov či už vlády alebo pána premiéra voči médiám, špeciálnych zasadnutí vlády o médiách, ktoré možno boli nepríjemné niektorým členom vlády, ale v skutočnosti hlasovali aj za tie výsledky, dokonca aj za to, že pani ministerke nejaký psík zaspal, čo sa ukázalo ako vec, ktorá nemala žiadne trestnoprávne pokračovanie.

Osobne si myslím, že v tejto veci, čo sa týka tlačového zákona, ide o to, že keďže súčasná vládna koalícia nie je v stave svojimi činmi zakryť škandály miliardové, ktoré sa dejú na jednotlivých rezortoch, nie je v stave svoju politiku vysvetliť verejnosti a cíti, že vlastne sa rúti do neúspechu, aby si našla propagandistický nástroj v podobe médií, a to tým, že vlastne urobí tvrdý zákon, ktorý médiá bude zaväzovať, prinúti nejakým spôsobom médiá, aby ich názory šírili v ďaleko väčšej miere, aby sa vôbec k nim najlepšie nevyjadrovali, inými slovami, aby robili propagandu vlády a špeciálne strane Smer. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Kovarčíkovi, chcem využiť, keďže sa blíži čas 10.30 hodina, túto situáciu a znova požiadať predstaviteľov parlamentných poslaneckých klubov, ale aj lídrov parlamentných politických strán, aby sme sa zišli o 10.30 hodine na grémiu. Zároveň vás chcem všetkých informovať, že o účasť na grémiu požiadal pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Ďakujem pekne.

Teraz, nech sa páči, pán Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Ja nie som z tých poslancov, ktorí často reagujú, ale teraz, Milan Hort, na teba teda reagovať musím. Skutočne na to, čo si povedal o dobe temna za Ľudovej strany - HZDS, keď vlastne bolo obdobie, keď vznikal štát, inštitúcie v Slovenskej republike, že to bola doba temna, ja by som ti len chcel povedať toľko, že doba temna bolo pre tých ľudí, po roku 1998, keď prišlo slnko, keď prišlo svetlo, keď ste prišli k moci vy a vychádzali ste všetkých ľudí do poslednej upratovačky na ulicu. To bola doba temna pre tých ľudí, ktorých ste tam poslali, vrátane tých novinárov, na to 28. poschodie v tej Slovenskej televízii. Uvedomte si, že Ľudová strana - HZDS stála pri založení štátu.

Nikdy sme sa nezmierili po roku 1998 s tým, že bol predseda vlády Mikuláš Dzurinda, že ste boli pri moci vy. To si zapamätajte. My sme tiež museli počúvať rôzne prívlastky na premiéra, že je krpec, fúzatý, zasran, a takéto reči, čo boli na Dzurindu vtedy povedané, ale sme podporili Dzurindu, keď niečo v zahraničí vyhlásil, tak poslanci Ľudovej strany - HZDS stáli vždy pri tom, áno, bol to náš predseda vlády a bolo treba podporiť vstup do Európskej únie, referendum a tak ďalej a tak ďalej. Nikdy sme sa neodhodili, pretože sme považovali za potrebné, aby Slovenská republika v týchto inštitúciách bola.

A preto vám chcem povedať, keď ostatné voľby vyhrala strana Smer a predsedom vlády sa stal Fico, tak to berte tak, že je to predseda vlády tejto krajiny, tohto štátu a že keď sa raz niekde niečím zaviazal, tak sme, Národná rada, povinní sa tým zaoberať a schváliť tento návrh. To znamená, že keď v Lisabone viala naša slovenská zástava a on tam podpisoval určitý reglement, tak to treba brať reálne a treba sa na to aj takýmto spôsobom... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

So stanoviskom k faktickým poznámkam pán podpredseda Hort, nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Škoda... A je tu pani Tóthová. Chcel by som vám povedať, že nie o dva mesiace po odchode Mečiara z vlády, ale o dva roky sme boli prijatí do OECD. To je taký drobný rozdiel. (Potlesk.)

Pán Senko, skúste mne nevysvetľovať tlačový zákon, skúste ho vysvetliť OBSE, syndikátu novinárov. Ale keď myslíte, že títo sú objednaní proti vám, tak to vysvetlite eurosocialistom. To je vaša krvná skupina, tí sú ideologicky vám najbližší a tí vám nerozumejú v týchto krokoch, hoci máme pred sebou ešte druhé a tretie čítanie, lebo si to zrejme schválite.

Janko Kovarčík, no vďaka za to, že po roku 1998 ste sa správali štátnicky. Ale bolo to aj preto, lebo zo strany vtedajšej vládnej koalície bola snaha komunikovať s opozíciou v tých najvážnejších veciach. A nebolo to len pri vstupe do EÚ, nebolo to len pri referende, nebolo len pri Turecku. Tých situácií bolo viacej. Ja som sa tých sedení zúčastňoval. Ale tu sa s nikým nediskutuje, tu len treba, aby sa deväťdesiatka dosiahla bez diskusie, bez komunikácie. A to je problém.

No a k pánovi Jarjabkovi. Pán kolega, pán Jarjabek, napriek objednanému článku, napriek tomu, že som tam poslal svoje stanovisko, to znesiem. Znesiem to preto, lebo mi to bolo sľúbené, že sa také niečo bude diať. Napriek tomu, pán Jarjabek, nebudem hlasovať za váš zákon, lebo, ešte raz hovorím, to znesiem. Ale čo pozitívne vnímam, je, že po roku ignorácie z vašej strany ste si ma dovolili osloviť. A vnímam to ako pozitívny krok dopredu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za to.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpili všetci rečníci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Štandardne sa pýtam: Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, máte slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, budem relatívne stručný. V prvom rade chcem poďakovať za túto veľmi zaujímavú diskusiu a za celý rad vystúpení, ktoré z môjho hľadiska len dokresľovali, o ako závažný dokument ide, keď hovoríme o Lisabonskej zmluve, ako závažný dokument ide z hľadiska našich záujmov ako Slovenska, ako občanov Slovenska, takisto ako členov Európskej únie, a že tu naozaj, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, by sme sa nemali vyprávať o veciach iných než týchto. Diskusia ukázala, že sa, bohužiaľ, vyprávame naozaj o všetkom možnom. Ale aj to je vaše privilégium a napokon takto funguje Národná rada, takže to si nedovolím komentovať.

Ja chcem poďakovať všetkým tým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí prispeli do vecnej diskusie o Lisabonskej zmluve. Nemôžem povedať, že by som počul nejaké nové fakty, argumenty, pripomienky a príp. i kritické pripomienky. Musím povedať, že vo výboroch, ale nielen počas prerokúvania Lisabonskej zmluvy vo výboroch, ale aj predtým vo výboroch, keď sme rokovali o mandáte medzivládnej konferencie, o plánoch vlády, a takisto aj na pléne Národnej rady tieto veci už odzneli. A dostali svoju adekvátnu odpoveď a vysvetlenia. Napokon mnohé tie veci boli odrazené nielen v podkladových materiáloch, ktoré sme distribuovali, ale takisto v mojom vystúpení, pretože to bolo už ladené ako odpoveď na pripomienky, ktoré zazneli potom neskôr v diskusii.

Boli rôzne body, ktoré sa zdvíhali, ja môžem ešte raz len potvrdiť, že Lisabonská zmluva skutočne určuje podstatne jasnejšie pravidlá pre to, aby Únia mohla fungovať podstatne efektívnejšie a na prospech našich občanov, ako o tom mnohí hovorili. Žiaľ, bolo to dosť jednostranné, pretože o tom hovorili najmä poslanci vládnej koalície a v prvom rade Smeru - sociálnej demokracie.

Ale ide naozaj aj o posilnenie úlohy národných parlamentov, i keď sa to niekedy neguje. My máme možnosť, resp. vy máte možnosť a v spolupráci s exekutívou my máme možnosť ďaleko efektívnejšie obhajovať svoje záujmy, pokiaľ si ich dokážeme vyšpecifikovať. O to ide. My si musíme dokázať vyšpecifikovať záujmy. Ale nástroj máme v Lisabonskej zmluve. A celá diskusia, ktorá viedla ku kreovaniu Lisabonskej zmluvy, takisto bola v atmosfére, ktorá hovorila o tom, že členské štáty Európskej únie majú svoje prerogatívy, nikto im ich nechce zobrať a že si ich budú strážiť. Toto, si myslím, bol pozitívny výsledok, ktorý smeruje aj k zohľadneniu tých otázok, ktoré majú niektorí z vás a niektoré politické strany, ktoré chcú, aby Európska únia nebola superštátom, aby to bol predsa len orgán a organizmus, ktorý ich bude zohľadňovať a bude pracovať tak, ako si to prajú členské štáty. A toto sa podarilo dosiahnuť aj v atmosfére, aj v tých záveroch Lisabonskej zmluvy. To len odpovedám na prípadné poznámky o tom, čo to dalo tým, ktorí chcú mať posilnenie úlohy aj členských štátov. Toto sa dostáva či už konkrétne alebo celou atmosférou rokovania. Ide o jasnejšie vymedzenie kompetencií. A opäť k tomuto došlo.

A vieme veľmi dobre aj o mechanizmoch, ktorými by sa príp. niektoré kompetencie odovzdávali alebo brali nazad. To bolo tiež potvrdené veľmi jasne. Vždycky to existovalo, ale napriek tomu došlo k potvrdeniu. Išlo o ďaleko jasnejšie potvrdenie, že existujú brzdy, ktoré to umožňujú tým členským štátom v oblasti ich prioritných záujmov, ktoré sa nechcú príp. zúčastňovať na určitých rokovaniach, že keď sa nechcú zúčastňovať na určitej spolupráci, teda aby som bol presnejší, takže sa nemusia na nej zúčastňovať. Chcem len ako príklad uviesť napr. justičnú spoluprácu v trestnej oblasti. To je jedna z oblastí našich prioritných záujmov. Kvalifikovanou väčšinou v Rade v rámci riadneho postupu môžu byť ustanovené spoločné minimálne pravidlá pre vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a policajná a justičná spolupráca v trestnoprávnej oblasti v prípadoch majúcich cezhraničný rozmer, spoločné pravidlá stanovujúce minimálne pravidlá definujúce trestné činy a sankcie v oblastiach oveľa závažnej trestnej činnosti majúcej cezhraničný rozmer. A napr. je tu jasne špecifikovaný aj postup, ktorý umožňuje členskému štátu vyhnúť sa rozhodnutiu kvalifikovanou väčšinou, mechanizmus tzv. záchrannej brzdy. Ja to citujem preto, že to je jedna z odpovedí na to, ako si dokážeme obhájiť svoje záujmy v prípade nutnosti. V prípade, že navrhovaná smernica niektorému členskému štátu zasahuje do základných aspektov jeho trestnoprávneho systému, môže pozastaviť proces prijímania návrhu jeho posunutím do Európskej rady. Európska rada potom môže postupovať dvoma spôsobmi. Európska rada v časovom horizonte štyroch mesiacov vráti návrh smernice Rade, čím odblokuje pozastavenie prijímajúcej procedúry návrhu, ale ak sa konsenzus v Európskej rade nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, táto sa spúšťa automaticky, členské štáty, ktorým návrh nevyhovoval, ostanú mimo posilnenej spolupráce a návrh na ne nemá žiaden vplyv. Takýchto záchranných bŕzd je v dokumente dosť. To je odpoveď tým, ktorí vravia, že nám niečo diktuje Európska únia. Viete, keby to bolo tak, tak by to bolo veľmi smutné. A potom si neviem predstaviť, o čom by bola aj činnosť do značnej miery Národnej rady, pretože skutočne sem prichádzajú smernice aj z Bruselu, návrhy smerníc, ale je na Národnej rade, aby o nich rokovala, aby sa k nim vyjadrovala. Toto nie je aspoň v mojom chápaní tak ako vláda, nie je len orgán, ktorý niečo dostáva a potom to oštempľuje nejakým gumovým razítkom a posiela to späť do Bruselu odobrené . Takto sa nefunguje a takto sa fungovať nebude. (Potlesk.) Ďakujem. Je to otázka v každom prípade zodpovedného prístupu či už vlády alebo Národnej rady k tomu, čo dostávame na stôl aj z Bruselu ako návrhy. A my ich môžeme endorsovať, pozmeniť, odmietnuť. Máme na to možnosti. Nesnažme sa nahovoriť, a to najmä našej verejnosti, že tu sedíme či už vláda alebo legislatíva len na to, aby sme niečo akceptovali. My máme práva. Ide o to, aby sme ich využívali. A malo by nám ísť o to, aby sme si našli a vyladili mechanizmy, ktoré budeme používať pri tomto. Ide nám a musí nám ísť o veľmi aktívnu prácu. A ešte raz, ja nemôžem akceptovať, že len skutočnosť, že sem prichádza 70 - 80 % návrhov legislatívnych z Bruselu, znamená, že sme nejakým pasívnym prvkom.

Politické hodnotenie tejto diskusie môže byť rôzne a musí byť rôzne. Ale je iné. Ono sa netýka týchto konkrétnych ustanovení.

V prvom rade sa musím vyjadriť k pozíciám a postojom, ktoré boli prezentované váženými paniami poslankyňami a pánmi poslancami, členmi KDH.

Ja musím povedať, že aspoň z môjho pohľadu tu ide o úplne inú diskusiu. Tu nejde o diskusiu o Lisabonskej zmluve. Tu ide o diskusiu o tom, či KDH vyhovuje Európska únia tak, ako sa vyvíja. Jednoducho je mi to ľúto. Ja hovorím, že to je môj dojem. Ja netvrdím, že so mnou musíte súhlasiť. Ale všetky tie pripomienky, ktoré išli, a niektoré z nich boli veľmi zaujímavé, a pokiaľ išlo o vecné komentáre, áno, stavajú otázky, ktoré si staviame aj my, v konečnom a politickom dôsledku vlastne hovorili o niečom inom. Však keď len si zvážim, čo je to za vyjadrenie, ktoré som tiež počul z radov poslancov, vážených pánov poslancov z KDH, otázku, však nebude žiadna tragédia, keď neschválime Lisabonskú zmluvu. No bude to tragédia, bude to tragédia či už pre občanov Slovenska alebo pre Slovensko, alebo pre Európsku úniu. Však nás to vykoľají. V prípade, že by k tomu došlo, dostane nás to do takých problémov v rámci tohto spoločenstva, do ktorého sme spoločne vstúpili, a chceli sme tam vstúpiť, pretože to chceli občania, a vyhrabávali by sme sa z tohto problému, a ešte neviem, ako by sme to robili, celé roky. Znefunkčnili by sme do značnej miery politicky a možno aj operatívne Európsku úniu ako takú. Toto chceme? To je tragédia, vážení. Toto sa nedá ohodnotiť len ako nejaké proste, mimochodom, rozhodnutie, na ktorom vlastne nič tak veľa nezáleží.

Ja som, musím povedať, počul v diskusiách, a možnože opäť môžem sa mýliť v mojich hodnoteniach, ale jednoducho, navádza ma na to vlastne, že celá Únia je zlá, pretože sa vyvíja, my sme vstupovali do Únie a my chceme, aby tá Únia ostala taká ako bola. Toto je téza. My nechceme zmeny. No ale, dámy a páni z KDH, toto predsa nie je možné. Tá Únia jednoducho od samého začiatku sa vyvíja, dynamicky sa vyvíja a ide smerom k určitému posilňovaniu, tam, kde jednotlivé členské štáty spoločne dôjdu k rozhodnutiu, že treba Úniu posilniť. Únia nie je statický útvar. Vy ste do nej vstupovali s plným vedomím, že sa bude vyvíjať a že bude dochádzať k posilňovaniu Únie. A dnes vravíte, my chceme stáť na mieste a my chceme vidieť len tú Úniu, aká je. Dokonca musím povedať, že som počul, je to superštát, buduje sa superštát, pomaly ohrozuje našu suverenitu, pomaly ohrozuje našu demokraciu. No nehnevajte sa na mňa, to je pozícia absolútneho euroskepticizmu, to je strašenie Európskou úniou tak, ako, bohužiaľ, musím povedať, a včera som sledoval jednu z televíznych diskusií, ako strašíte eurom. A mne je to veľmi ľúto. Toto predsa nie je odpoveď Európanov. Toto nie je odpoveď členov Európskej únie. Ja viem, že sa snažíte prísť s pozíciami a svojím spôsobom možno zmeniť atmosféru tu, možno zmeniť rozhodnutie, ale vychádzam z toho, že občania Slovenskej republiky prehovorili, prehovorili či priamo podporou Európskej únie tak, ako sa rozvíja, tak, ako sa posilňuje. Prehovorili, a je mi to veľmi ľúto, neberte to ako polemicky, aj tým, koľko vášmu programu a vašim politickým názorom dali hlasov vo voľbách. A vy teraz na základe tohto hlasu sa snažíte presadiť určité pohľady, pokiaľ ide o vývoj slovenského postoja k Európskej únii. Ste vo výraznej menšine, ste vo výraznej menšine v slovenskej spoločnosti a ste vo výraznej menšine aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto ste boli. Je to legitímne, že to obhajujete, ale ja politicky hodnotím, že jednoducho nemôžete takisto legitímne očakávať, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky a väčšina politických síl tu vás podporí.

A ja chcem povedať, že i vaše vecné pripomienky nakoniec smerujú k zneisteniu celej Lisabonskej zmluvy, no logicky, pretože vy ju nechcete, preto, a to ste aj hovorili, vy ju odmietate. Ale toto, chvalabohu, nie je politika väčšiny politických síl tu v Národnej rade a takisto väčšiny občanov.

Čiže z tohto pohľadu, ako vravím, sa tu určitým smerom vymyká hodnotenie KDH, aj tie niektoré tézy, pohľady, ktoré naozaj upozorňujú na slabiny, však, pochopiteľne, v takýchto dokumentoch nie všetko je perfektné. Sú tam slabiny, sú tam riziká. Ale my sa s nimi vysporiadame. My sa s nimi aktívnou prácou jednoducho musíme vysporiadať ako suverénny členský štát Európskej únie. Máme na to možnosti a budeme to robiť.

Ďalší okruh otázok, ktorý tu padol, boli otázky konzultácií či už vecných alebo politických, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu.

A opäť ja môžem začať len s tým, že skutočne konzultácie prebiehali, ale ony sa nezačali len teraz, len v minulom roku, keď sa pripravoval mandát medzivládnej konferencie. Však všetci sme uznali, že v základných parametroch Lisabonská zmluva vlastne je zhodná s ústavnou zmluvou. Ale takto sme to chceli. Takto sme si to odsúhlasili síce v minulom parlamente, ale na základe širokej spoločenskej a politickej zhody. To je v poriadku. A my sa k tomuto hlásime. My s tým nemáme žiaden problém. Posilnili sa prvky, ktoré nám umožňujú ako suverénnemu štátu fungovať lepšie, efektívnejšie v rámci Únie. Ale nemáme problém povedať, že ústavná zmluva a Lisabonská zmluva v mnohých základných parametroch alebo v základných parametroch sú identické. V poriadku, takto sme to chceli. Za tým si stojíme. No a diskusia o týchto parametroch, tá vlastne prebiehala od samého začiatku, keď sa diskutovalo o ústavnej zmluve. Jednoducho tá diskusia, či už politická alebo iná, prebiehala. Tu je kontinuum. My nezačíname dnešným dňom alebo včerajším dňom alebo predložením tohto návrhu do Národnej rady. Je tu aj kontinuálna, politická a vecná diskusia, ktorá prebiehala a začala v minulom roku. Vláda predstavovala materiály do vlády. Tie materiály boli verejne dostupné, boli na webovej stránke, dostávali ste ich vy. Predkladala svoje postoje, svoje pozície na rokovania medzivládnej konferencie pred vás v Národnej rade. Diskutovali sme o nich vo výboroch Národnej rady. A 17. 10. sa tu uskutočnilo rokovanie pléna Národnej rady, ktoré odobrilo postup Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o rokovania o tom výsledku, o Lisabonskej zmluve. Odobrilo tie základné parametre, ešte raz, ktoré vlastne sú parametre v zásade ústavnej zmluvy. Čiže nikto nemôže povedať, že tuná neprebiehal proces či už vecných alebo politických konzultácií a konzultácií na úrovni Národnej rady, čisto politické konzultácie. Táto vláda, však aj k tomu dochádzalo, predseda vlády Slovenskej republiky v lete zaslal list a dostal odpovede, mnohé vecné, niektoré nie. Aj toto musím povedať, boli politické strany, ktoré veľmi jasne a vecne a korektne reagovali svojimi pripomienkami, a bola politická strana, ja musím povedať, že to bola SDKÚ, ktorá proste toto šmahom odmietla. Tam nebola žiadna konkrétne otázka zdvihnutá. Ja som uskutočnil, a ja som veľmi vďačný, že kolegovia poslanci na toto upozornili, myslím, že to boli práve poslanci KDH, politické konzultácie sám s predstaviteľmi parlamentných politických strán. Toto sa odohralo na jeseň tohto roku. Viete to veľmi dobre. Hovorili sme o tom tuná v pléne Národnej rady.

Ja to chcem ešte raz zdôrazniť, politické konzultácie prebiehali. Vlastný proces schvaľovania a rokovania vo výboroch Národnej rady takisto prebiehal. A prebiehal, musím povedať, tak, ako som očakával po tom, keď Národná rada 17. 10. minulého roku drvivou väčšinou hlasov schválila náš postup alebo ho odobrila, by som to povedal presnejšie možno. A takisto rokovania vo výboroch Národnej rady potvrdili, že je tuná súhlas s týmto smerovaním. A neboli žiadne signály. Aspoň do minulého týždňa ja som nezaregistroval žiadne signály, že by vznikal nejaký problém, pretože, ešte raz, my hovoríme o Lisabonskej zmluve, my nehovoríme o fungovaní parlamentu, my nehovoríme o opozično-koaličných vzťahoch, my nehovoríme o diskusiách v rámci demokracie o tom, či tu je alebo nie je demokracia. Ja si stojím za tým, že demokracia na Slovensku je, prejavuje sa a sme demokratický riadny normálny štát. A diskusie, ku ktorým dochádza v parlamente a kdekoľvek inde, sú normálne pre demokratický štát. A vždycky sa bude tak alebo inak argumentovať, používať rôzne argumenty. No ale to je normálne. Rokovania prebehli a z týchto rokovaní nikdy, pokiaľ nejde o postoj našich vážených pánov predstaviteľov z KDH, nezazneli nejaké disentné hlasy, ale teraz zrazu, áno, a ešte takýmto spôsobom.

Tlačový zákon, ďalšia otázka. Budem sa venovať len tlačovému zákonu. Vlastne hovoríme o práve na odpoveď, o práve na opravu. To znamená niektoré parametre tohto zákona, do ktorého sa o. i. dostávajú také záležitosti, ktoré z môjho pohľadu sú veľmi dôležité, ako je napr. ochrana zdrojov informácií. Však to je na výsosť potrebná norma. A viete veľmi dobre, ako je to dôležité pre novinárov. A z tohto pohľadu je to pozitívum. Jednoducho musím povedať, že tento zákon má celý rad parametrov, ktoré nás posúvajú dopredu. Áno, môžu vznikať otázky, však to je normálne, keď vznikajú otázky. A myslím si, že mechanizmy v Národnej rade, ktoré tuná máte, slúžia na to, aby sa tieto otázky vyjasnili. A ja predpokladám a dúfam, že konečný produkt bude produktom dobrým. Jednoducho ja si neviem predstaviť, že by išlo o produkt zlý.

OBSE. Veľmi často sa tu spomínalo OBSE. Dovoľte mi povedať, že mám určitú skúsenosť z fungovania OBSE. Môžem vám povedať, že my neignorujme, ako to tu tiež zaznelo, výzvy z OBSE. Nemienime ich ignorovať. Ja som minulý týždeň potvrdil veľmi jasne vo svojom liste, kto si ho chce prečítať, nájde ho na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí, že vítame tento záujem a chceme diskutovať na úrovni expertov. Dokonca sme vyzvali našich kolegov z Viedne, aby sme začali tieto expertné konzultácie čo najskôr v tomto týždni. Dali jeden termín, my sme dali dva termíny, dohodneme sa. Môžem vám povedať ale, že táto diskusia prebiehala, než sme sa dohodli teda, že pôjdeme na tieto rokovania, veľmi zaujímavo. Trvalo hodinu a tri štvrte, kým naša delegácia pri OBSE presvedčila úrad pána Harasztiho o tom, že je dobré viesť expertné konzultácie. Zrejme zo začiatku tam politická vôľa asi ani nebola, neviem, pretože my sme museli presviedčať pánov kolegov, ktorých ja osobne dobre poznám, aby s nami išli na tieto expertné konzultácie. Je to paradox. Voči čomu ja som mal veľkú výhradu, a budem mať takéto výhrady voči postupu akéhokoľvek medzinárodného úradníka akokoľvek vysoko postaveného, je, že namiesto toho, aby prišli za nami a povedali, tak ako sa to bežne robilo v OBSE, pokiaľ ja som bol generálnym tajomníkom, že majú otázky, výhrady, chcú s nami diskutovať, a začali sme diskutovať a v prípade, že tá diskusia nevyjde, tak, prosím, potom nás môžu dať do tlače, môžu z toho urobiť proste kauzu, tak jednoducho oni pred tým, než vôbec začali takéto diskusie, nás zavesili na svoju webovú stránku a povedali, vážení, toto a toto a toto je problematické. Viete, ja sa musím zamyslieť, či je to ten postup, ktorý by mal viesť k výsledku, a prečo to urobili takýmto spôsobom. Napriek tomu potvrdili sme jasne, chceme rokovať. Teraz nás žiadajú, aby sme dali autorizovaný preklad textu návrhu do angličtiny. To urobíme. Samozrejme, to urobíme. Jednoducho je to nutné. Ale nevadilo pánom kolegom, aby aj bez tohto prekladu na základe niečoho, neviem, na základe čoho pracovali, už si vytvorili stanovisko. V poriadku, ani s týmto nemám problém. Čiže nie je to žiadne ignorovanie, naopak, budú prebiehať konzultácie. A predpokladám, že k nim dôjde tento týždeň. Ja dúfam, ten preklad vyrobíme čím skôr. A budeme to počúvať. A vy sa zoznámite s týmito pripomienkami, pochopiteľne, a budete mať čas na to, aby ste ich prípadne posúdili a inkorporovali do vašich textov, ktoré budete potom tuná schvaľovať. Lenže prepájanie otázky Lisabonskej zmluvy s právom na odpoveď, prepáčte, toto jednoducho je nesmierne kontraproduktívne a zhubné. Je mi to veľmi ľúto, nie je to len moje stanovisko. Keby to bolo len moje stanovisko, je možné povedať, že tuná robím akúsi politickú nadprácu.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nerobím politickú nadprácu, to by robili aj tí predstavitelia, ktorí sa už medzičasom z rôznych európskych štruktúr stihli pozastaviť nad tým, čo robíme. A je ich dosť. Za včerajší deň som dostal dosť informácií, ktoré mi toto moje stanovisko potvrdzujú. To bol citovaný pán Swoboda. Ja si dovolím odcitovať takisto z verejne dostupných zdrojov, kto chce, nájde to v spravodajstve tlačových agentúr, napr. predsedu ústavného výboru Európskeho parlamentu pána Leinena v súvislosti s problémami s ratifikáciou dokumentu v slovenskom parlamente. A ja citujem, čo povedal pán Leinen, predseda ústavného výboru Európskeho parlamentu. "Európa nesmie byť rukojemníkom pre vnútropolitické či vnútrostranícke problémy. Lisabonskú zmluvu treba ratifikovať v 27 krajinách. A keď sa celý proces začne s problémami, môže sa to skončiť len zle. Škody by utrpela celá Európa a, samozrejme, najviac Slovensko," upozorňuje nemecký europoslanec. Ak by sa zmluva v slovenskom parlamente neratifikovala, podľa Leinena by to odštartovalo negatívnu tendenciu a bol by to zlý príklad pre ostatné členské krajiny EÚ. A opäť uvediem citát: "Dostávame sa tým na zlú cestu. A nakoniec skončíme v slepej uličke, z ktorej sa nedá von. A preto varujem pred tým, aby sa s takým niečím začalo. Očakával som," hovorí pán Leinen podľa citátu, "že Slovensko bude príkladom a priekopníkom pri Lisabonskej zmluve a že nebude vyrábať dodatočné komplikácie. Je to prekvapenie pre celú Európu. No verím, že sa to predsa len v stredu skončí dobre." Podobný názor má aj tu už citovaný podpredseda socialistov v europarlamente pán Hannes Swoboda, podľa ktorého sú tieto správy zo Slovenska absolútnym prekvapením. Rakúsky člen europarlamentu pripomína, že kritika tlačového zákona je jedna vec a Lisabonská zmluva ako dôležitý európsky dokument, ktorý má zreformovať európske inštitúcie, je niečo úplne iné. Práve také malé krajiny ako Slovensko sú podľa Swobodu závislé od toho, aby bola Európa silná a mohli sa posilniť ich vlastné práva a možnosti. "Neohrozujme," a teraz zase citujem pána Swobodu konkrétne, "však reformnú zmluvu, pretože to, samozrejme, bude negatívnym príkladom pre ostatné krajiny. To by bola privysoká cena." To je toľko len z niekoľkých ohlasov, ale je ich viacej, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

A mňa len prekvapilo, že sa tu vytvárala aj počas včerajšej diskusie akási atmosféra, že toto prejde, že tá konštrukcia, ktorú si tu opozícia vyrobila, jednoducho prejde, že bude proste tak nejako zobratá ako presne správna. Však prečo by sme náš vnútrostranícky, vnútroparlamentný, vnútroštátny problém nepovýšili na problém, ktorým môžeme storpédovať úsilie Európy, aby fungovala lepšie.

Toto hlasovanie, v závere , ku ktorému, dúfam, dôjde, nie je hlasovaním o vláde, nie je ani hlasovaním o parlamente alebo o demokracii na Slovensku, je to hlasovanie o Lisabonskej zmluve, je to hlasovanie o občanoch Európskej únie, je o občanoch Slovenska, je to hlasovanie o Európskej únii, je to hlasovanie o dôveryhodnosti Slovenska ako členského štátu Európskej únie.

Ja chcem vyzvať všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, tých, ktorí sa toľkokrát vyjadrili, a je ich tu väčšina v tejto sále, že sú za Lisabonskú zmluvu, aby toto prejavili vo svojom hlasovaní. Už aj tak sme touto diskusiou dosť poškodili samým sebe, dôveryhodnosti Slovenska a zneistili Európu. Pokračovanie touto cestou je podľa môjho názoru absolútne zhubné. Vyzývam preto všetkých, a ešte raz zdôrazňujem, všetkých, to nie je len výzva k jednému alebo druhej časti, na hľadanie štátnických a európskych riešení v prospech Európskej únie a občanov Slovenskej republiky, pretože opačný postup by bol zlý pre nás všetkých a pre Úniu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)