M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše záverečné stanovisko k návrhu zmluvy ako stanovisko navrhovateľa.

A teraz požiadal o slovo spravodajca pán predseda ústavnoprávneho výboru pán prof. Mamojka. Má slovo.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy, páni, ja budem relatívne stručný, pretože tu odznelo veľa myšlienok a nedovolím si robiť po obrovskej diskusii nejakú hlbokú analýzu a syntézu, ale predsa len niekoľko slov mi dovoľte povedať.

Lisabonská zmluva sa vymyká z takého obvyklého rámca klasických medzinárodných dokumentov či už politickej alebo hospodárskej povahy, to je fakt. Priznám sa takisto bez mučenia, som jeden z tých, ktorý si ju prečítal, pretože ma zaujímala ako právnika, musel som si ju prečítať aj pre to, že som spravodajca aj v ústavnoprávnom výbore. A priznám sa, že som čítal aj ľahšie normatívne texty. Čítal som aj texty, kde som sa bavil úprimne, pozitívne a tešil som sa na to, čo bude na ďalšej strane, v ďalšom článku, v ďalších ustanoveniach. To je jedna vec.

Takisto objektívne hovorím jednu vec, že tiež ma ako právnika nie dvakrát teší, že pri vytváraní tzv. európskeho práva, tzv. acquis communautaire, niekedy je tu určitá taká nie europeizácia práva, ale istá forma a stupeň byrokratizácie práva, čo mne vadí. Ale nechcem o tomto jednom článku, o tomto detaile hovoriť. A tiež si dosť dobre neviem predstaviť aplikačnú, interpretačnú prax súdov pri takejto určitej inflácii právne relevantných aktov Európskej únie.

Takže skrátka a dobre, k tomu, čo aj bolo povedané zo strany pána ministra, ja si dovolím tvrdiť, že tá systematika, štruktúra Lisabonskej zmluvy je do určitej miery možno málo prehľadná a je možno diskutabilná. Možno to právne inštrumentárium organizačné, ktoré tam je, tiež by sa dalo zefektívňovať. Ale tu nejde o to. Tu ide o to, že sa tu má hlasovať o dvoch determinantoch. Prvý, výrazný, neodškriepiteľný a nesporný je, princípy, zásady a hodnoty, ktoré sú zakotvené v úvodných článkoch Lisabonskej zmluvy, kde sa hovorí o spravodlivosti, ekologickom, sociálnom štáte, hospodárskej prosperite a ďalšom, o bezpečnosti Európy, sú princípy, ktoré zakotvuje. Ide o to, ako sa budú realizovať, ja pevne verím, že Lisabonská zmluva nie je dogma a že sa bude aj perspektívne v blízkej budúcnosti ďalej o nej diskutovať. No a druhý determinant je vôľa občanov Slovenska. Keď ja predsa vychádzam zo symbiózy týchto dvoch determinantov, tak mi jednoznačne vyjde platforma, ktorá musí jednoznačne veliť každému zodpovednému poslancovi parlamentu, ako v symbióze týchto dvoch skutočností sa má k Lisabonskej zmluve postaviť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením navrhovateľa a spravodajcu sme vyčerpali program prvej časti rokovania o predloženej zmluve, prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, o 11.00 hodine by sme mali hlasovať, ale ako viete, prebieha poslanecké grémium, je potrebné podľa môjho názoru počkať, kým poslanecké grémium skončí, aby sme podľa výsledkov tohto poslaneckého grémia vedeli ďalej pokračovať. Zdá sa mi v danom prípade najpríhodnejšie vyhlásiť desaťminútovú prestávku. A po 10 minútach vás budem informovať o tom, či budeme pokračovať, alebo teda o nejakom inom ďalšom postupe. Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.

Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

(Prerušenie rokovania o 10.53 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.33 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o trošku pozornosti. Dovoľte, aby som vás informoval, že na základe dohody šéfov poslaneckých klubov teraz vyhlásime do 12.00 hodiny prestávku, pokračujeme riadnym rokovaním, ďalším bodom programu s tým, že ďalej budú ešte prebiehať konzultácie politické a prípadné hlasovanie o prerokovanom bode programu by bolo potom o 17.00 hodine.

Takže, prosím, je prestávka, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine.

Procedurálny návrh, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ja len chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dneska máme zasadnutie výboru a spred Národnej rady ide mikrobus o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Všetko. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.35 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Príjemné popoludnie.

Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako budeme pokračovať, chcem vás informovať, že dnes 30. januára 2008 v dopoludňajších hodinách prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vymenoval Jaroslava Bašku za člena vlády Slovenskej republiky a poveril ho riadením ministerstva obrany. Z dôvodu, že Jaroslav Baška doposiaľ vykonával funkciu štátneho tajomníka, z ktorej bol vládou dnešným dňom odvolaný, jeho mandát poslanca Národnej rady sa v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády i naďalej neuplatňuje. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zostáva jeho náhradníčkou poslankyňa pani Viera Mazúrová. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

A teraz v súlade so schváleným programom pristúpime k

Správu vlády ste dostali ako tlač 529 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 529a.

Správu uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek. Prosím ho teraz, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 696/2007 z 11. decembra 2007 vám predkladám správu o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, akciová spoločnosť.

Predložená správa popisuje proces priebehu privatizácie SPP, a. s., od začiatku reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva Slovenskej republiky, proces vypracovania privatizačného projektu, proces transformácie SPP zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, proces výberu privatizačného poradcu až po predaj 49-percentného podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku v SPP, a. s.

V časti Koncepcia reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva Slovenskej republiky by som chcel vašu pozornosť upriamiť na výšku aktív SPP, štátny podnik, ku dňu 31. 12. 1999 vo výške 86,1 mld. Sk krytých pasívami v štruktúre, vlastné zdroje vo výške 57,5 mld. Sk, cudzie zdroje vo výške 24,3 mld. Sk a ostatné pasíva vo výške 4,3 mld. Sk. Trhové ocenenie v tom čase zvyšovali ešte ďalšie aspekty, ako je geografická poloha existujúceho tranzitného plynovodu, ktorá v tom čase prepravovala 25-percentný podiel plynu do západnej Európy, zabezpečovala prepravu 20 % ruského plynu mimo územia Ruskej federácie, a takisto i fakt, že vyše 80 % územia Slovenskej republiky bolo už pod distribučnými sieťami. K trhovej hodnote tohto podniku patrila takisto aj skutočnosť, že bol majoritným vlastníkom akciovej spoločnosti Nafta Gbely, ktorá zohrala rozhodujúcu úlohu v stabilite plynárenskej sústavy na území Slovenskej republiky a na dostatočné kapacity na prípadné výkyvy v dodávkach plynu na území Slovenskej republiky. Trhová hodnota bola ministerstvom hospodárstva k termínu 31. 12. 1999 stanovená na sumu 6 mld. až 8 mld. Sk.

V časti Zámer a postup privatizácie SPP, š. p., materiál popisuje spôsob riešenia ďalšieho vývoja vlastníckych vzťahov k SPP, š. p., s tým, že po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť zostane vo vlastníctve štátu 51 % akcií a na privatizáciu sa ponúkne 49 % akcií. V danom čase do úvahy prichádzali 3 spôsoby privatizácie, priamy predaj strategickému investorovi, resp. konzorciu strategických investorov, predaj na burze cenných papierov alebo kombinácia predchádzajúcich dvoch spôsobov.

V časti Privatizačný poradca je popísaný priebeh jeho výberu, pričom by som vás chcel upozorniť, že dokumentácia z priebehu verejného obstarávania je neúplná, z dokumentácie sa nedá zistiť presný počet členov výberovej komisie, stanovené výberové kritériá boli nemerateľné a subjektívne, z predložených dokladov sa nedá určiť spôsob hodnotenia kritérií jednotlivými členmi komisie, odmena v ponuke víťaznej spoločnosti Credit Suisse First Boston Limited, vypočítaná z úhrnnej ceny dosiahnutej pri predaji, t. j. 2,7 mld. USD, by predstavovala sumu 14,6 mil. USD, odmena vypočítaná podľa vzorca uvedeného v uzatvorenej mandátnej zmluve by predstavovala sumu 16,4 mil. USD. Z toho vyplýva, že mandátna zmluva bola uzatvorená v rozpore s ponukou CSFB, v neprospech štátu. Rozdiel predstavuje sumu 1,8 mil. USD. Mandátna zmluva bola podpísaná zo strany Credit Suisse First Boston už dňa 30. 11. 2000, t. j. mesiac pred samotným vyhodnotením verejnej súťaže, ktorá bola dňa 22. 12. 2000. Spoločnosť Credit Suisse First Boston vystavila dňa 19. 7. 2002 faktúru v celkovej výške 26,95 mil. USD, čo po prepočítaní v kurze v tom čase predstavovalo 1,058 083 950 mld. Sk, v ktorej fakturuje odmenu vo výške 21,16 mil. USD a ktorú stanovila v rozpore s uzatvorenou mandátnou zmluvou, to znamená prefakturáciu vo výške 4,76 mil. USD. V prípade fakturovania odmeny podľa cenovej ponuky je prefakturácia až vo výške 6,56 mil. USD, ktorú uhradil Fond národného majetku dňa 15. 1. 2003. Vo faktúre boli fakturované aj mimoriadne peňažné výdavky vo výške 477 322 USD a náklady a výdavky tretej strane vo výške 5,312 677 mil. USD, ktoré nie sú zdokumentované, a nie je známy ich účel použitia. Z predloženej faktúry nie je zrejmé, kto túto faktúru na ministerstve hospodárstva odsúhlasil. Okrem uvedenej faktúry bola dňa 30. 9. 2003 uhradená ďalšia faktúra za činnosť privatizačného poradcu zo dňa 31. 7. 2003 na sumu 4,586 084 mil. USD, čo v tom čase predstavovalo 164,878 914 mil. Sk. Celkovo bolo privatizačnému poradcovi vyplatených 31,536 084 mil. USD, pričom v prípade výberu spoločnosti Rothschild & Sons Limited, Londýn, za privatizačného poradcu, ktorá skončila na druhom mieste, by Slovensko zaplatilo za služby privatizačného poradcu celkom 18 mil. USD, t. j. 706,698 mil. Sk, to znamená o 351,385 950 mil. Sk menej, ako bola vyplatená prvá faktúra, a o 516,264 864 mil. korún menej, ako boli vyplatené obidve faktúry. Rozdiel medzi skutočne vyplatenou odmenou spoločnosti Credit Suisse First Boston a ponukou spoločnosti, ktorá sa umiestnila na druhom mieste, predstavuje neuveriteľnú sumu 13,536 084 mil. USD. Z uvedeného je zrejmé, že celý proces výberu privatizačného poradcu bol netransparentný a bol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

V časti Privatizačný projekt sa uvádza, že základný privatizačný projekt vypracovala spoločnosť Gasfin, a. s., Bratislava, ktorá bola dcérskou spoločnosťou SPP. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 353/2000 uložila vtedajšiemu ministrovi hospodárstva a ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku upraviť privatizačný projekt podniku SPP, š. p., Bratislava a súhlasila súčasne s vkladom celého majetku SPP, š. p., do akciovej spoločnosti, ktorú založil Fond národného majetku s určením podielov akcií 51 % a 49 %.

V časti Transformácia SPP zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť sa popisuje priebeh transformačného procesu, kde treba spomenúť, že uznesením vlády č. 317/2001 vláda odporučila prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku previesť výkon práv akcionára založenej akciovej spoločnosti z majetku SPP, štátny podnik, v rozsahu určenej majetkovej účasti Fondu národného majetku na zakladateľa. Následne vláda uložila ministrovi hospodárstva vydať na žiadosť Fondu národného majetku podľa § 11 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov rozhodnutie o zrušení štátneho podniku bez likvidácie ku dňu určenému Fondom národného majetku. Rozhodnutím ministra hospodárstva č. 55/2001 zo dňa 7. júna 2001 pod značkou 2404-2001-1000-010 bol štátny podnik zrušený k 30. júnu 2001 a všetok majetok bol prevedený na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý ho k 1. júlu 2001 vložil do akciovej spoločnosti, ktorej 51 % akcií predstavovalo trvalú majetkovú účasť Fondu národného majetku a 49 % akcií bolo určených na predaj strategickému partnerovi.

V časti Proces predaja 49-percentného podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku SPP, a. s., je zdokumentovaná posledná časť procesu privatizácie SPP. Uznesením č. 317 z 11. apríla 2001 vláda vydala rozhodnutie o privatizácii podniku SPP, štátny podnik, založením akciovej spoločnosti SPP vkladom celého majetku š. p. s účtovnou hodnotou k 31. 12. 1999 vo výške 57,5 mld. Sk, pričom akcie boli rozdelené na 51 % podielu akcií, ktoré boli trvalou majetkovou účasťou Fondu národného majetku, 49 % podielu akcií, čo bola dočasná majetková účasť Fondu národného majetku do vydania rozhodnutia vlády podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Po rozhodnutí vlády o spôsobe privatizácie bol v denníku The Financial Times a Handelsblatt dňa 30. augusta 2001 uverejnený inzerát, v ktorom vláda oznámila svoj zámer predať 49 % akcií SPP. Pravidlá výberového procesu boli vypracované privatizačným poradcom a predložené 21. februára 2002 na zasadnutí Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP. Následne vláda Slovenskej republiky uznesením č. 188/2002 z 27. 2. 2002 schválila tieto výberové kritériá predaja 49-percentného podielu akcií spoločnosti SPP, a. s., Bratislava. Výberové kritériá boli cena ponúkaná za 49 % akcií SPP, a. s., a zámery záujemcov o kúpu akcií SPP, ktoré sa členia na zámery záujemcov a strategické záujmy Slovenskej republiky a zámery záujemcov a rast hodnoty zostávajúceho podielu štátu SPP. Záväznú ponuku predložil iba jeden záujemca, a to konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom dňa 28. 2. 2002. Vláda dňa 14. 3. 2002 uznesením č. 262/2002 schválila návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii 49-percentného podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku v SPP. Na základe tohto uznesenia zároveň vydala rozhodnutie č. 262 o priamom predaji 49 % majetkovej účasti Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti SPP konzorciu. Exaktne však neprijala uznesenie o prevode manažérskej kontroly na minoritného akcionára. Vo vydanom rozhodnutí č. 262 o privatizácii vláda Slovenskej republiky nepriamo odsúhlasila manažérske právomoci pre menšinového akcionára v transakčných dokumentoch, ktoré boli prílohou návrhu na vydanie rozhodnutia o priamom predaji, ide o časť 8. Ďalšie podmienky predaja, bod 4. Týmto postupom vláda úmyselne obišla zákon č. 92/1991 Zb. Účelom zavedenia § 10 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. bolo totiž nielen zachovanie 51-percentnej trvalej majetkovej účasti v prirodzených monopoloch, ale aj zabezpečenie kontroly štátu v týchto spoločnostiach. Treba pokladať takéto správanie vlády minimálne za podozrivé v kontexte nezákonnosti a celú transakciu za podvod. Uznesením č. 262/2002 vláda Slovenskej republiky zároveň poverila vtedajšieho ministra hospodárstva podpísať zmluvu o kúpe a predaji akcií, akcionársku zmluvu a zmluvu o viazanom účte a všetky ďalšie dokumenty, ktoré môžu byť potrebné na realizáciu týchto zmlúv. Kúpna cena bola stanovená vo výške 2,7 mld. USD, ktorá bola uhradená v dvoch splátkach. Suma 2,7 mld. predstavuje čiastku len 33,7 %. Pokiaľ by vláda bola odobrila trhovú hodnotu, ktorá bola stanovená SPP na začiatku procesu privatizácie, a pokiaľ by sa táto hodnota brala za akceptovateľnú, za 49 % akcií bolo treba zaplatiť minimálne 3,92 mld. USD. Na elimináciu možných strát a zabezpečenie očakávaných príjmov pri predaji 49 % akcií SPP neboli zo strany kompetentných osôb, hlavne ministerstva financií, vykonané náležité opatrenia, čím Slovenská republika dosiahla nižšie príjmy o 7,373 970 mld. Sk.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom by som chcel ešte uviesť, že do správy bol zapracovaný nesprávny právny názor týkajúci sa porušenia § 59a Obchodného zákonníka, za čo sa ospravedlňujem. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. (tlač 529), v druhom čítaní.

Správu o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 540 zo 14. januára 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku za gestorský výbor.

Výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie (výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením z 22. januára 2008 č. 261 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 292 z 22. januára 2008). Oba výbory tiež odporučili Národnej rade Slovenskej republiky konštatovať a) porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy z 18. 3. 2002, b) porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy, c) vznik finančnej straty vo výške 7,373 970 mld. korún spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov, d) vznik škody vo výške 257,552 160 mil. korún neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi, e) uplatnenie nepreukázaných mimoriadnych výdavkov privatizačnému poradcovi a výdavkov tretej strany vo výške 227,321 190 mil. korún, f) uplatnenie ďalšej nepreukázanej odmeny privatizačnému poradcovi vo výške 164,878 914 mil. korún, požiadať a) generálneho prokurátora prešetriť proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a výber privatizačného poradcu, b) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v procese privatizácie.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., vziať na vedomie a prijať uznesenie, tak ako je formulované v prílohe tejto správy.

Súčasne výbor poveril spravodajcu výboru podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania spolu s návrhom uznesenia.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram týmto rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal prihlášku desiatich poslancov. Prihlásený je za poslanecký klub Smer pán poslanec Jozef Burian, za poslanecký klub SDKÚ - DS pán poslanec Ivan Mikloš. A ďalej sa prihlásili písomne títo poslanci: pán poslanec Maroš Kondrót, Lucia Žitňanská, Ivan Štefanec, Stanislav Janiš, Štefan Kužma, Jozef Mikuš, Vladimír Matejička a Stanislav Kahanec. Po vyčerpaní príspevkov týchto poslancov sa potom budú môcť prihlásiť príp. ďalší poslanci ústne.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý je prihlásený za poslanecký klub strany Smer. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja poprosím o chvíľu strpenia, pokiaľ zapnem tu zariadenie.

Ďakujem za malé strpenie. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som urobil taký malý exkurz alebo malú prezentáciu toho, čo sa udialo v privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.

Chcem na začiatku upozorniť, že nejde mi tu ani o škandalizáciu, nejde mi o to, aby som tu nejaké rozprával úsudky, ktoré, by som povedal, sú, nie mne prináležia, ale prináležia orgánom, ktoré, by som povedal, by mali dosledovať ďalšie, by som povedal, veci, ktoré neboli riešené tak štandardne, aby hájili záujmy Slovenskej republiky, príp. fiškálne záujmy Slovenskej republiky. Čiže pre mňa je tu dôležité to, aby som zaprezentoval skôr číselné údaje a, by som povedal, na týchto číselných údajoch prezentoval, kde sa stala chyba a kde si myslíme, že teda bolo pochybenie, si myslím, doslova až amatérskym spôsobom riešené veci.

Čiže ja pôjdem na ďalšiu stranu. Urobím len veľmi krátky exkurz teda toho, o čom sa dnes bavíme v Národnej rade. Cieľ reštrukturalizácie a transformácie plynárenského priemyslu a privatizácia 49-percentného podielu štátu v Slovenskom plynárenskom priemysle, trhové ocenenie 6 mld. až 8 mld. USD, bola to vízia vlády, ktorá hovorila, že asi v tomto rozmedzí by sa mohla pohybovať cena SPP, pri tom, akým spôsobom bola ocenená. Faktom je, že sa v týchto cenách ani neuvažovalo o tom, že budúce navýšenie, by som povedal, cien plynu môže, by som povedal, pozitívne, by som povedal, vplývať na toto ocenenie. Faktom je, že teda Slovenský plynárenský priemysel má monopolné postavenie, ktoré je vlastne definované ako hlavný prepravca, dlhodobé kontrakty a majorita v Nafte Gbely.

Zámer a postup privatizácie. Boli navrhnuté tri spôsoby, priamy predaj, predaj cez burzu cenných papierov a kombináciou. Tu len chcem upozorniť, že troška mi tu chýba ten akcent toho trhového prostredia alebo trhu, ktorý teda stredopravá koalícia tvrdí. Tak vychádza mi z toho, že ak teda sa urobil priamy predaj pre strategického partnera, v tom momente musíme uvažovať o tom, že naša burza cenných papierov nebude funkčná vzhľadom na to, že teda žiadny predaj, aký bol štandardný alebo, by som povedal, viac štandardný v okolitých krajinách, kde práve cez burzu cenných papierov boli predávané strategické podniky a kde práve cez prizmu takýchto akcií čiastočný predaj cez túto burzu podporili. Môžeme zobrať varšavskú burzu ako príklad aj ďalšie burzy vzhľadom na to teda, že tieto trhy budú alebo sú zaujímavé. Tieto burzy cenných papierov sú zaujímavé vzhľadom na to, že aj slovenské firmy sa refinancujú na týchto trhoch.

Pôjdeme na ďalšiu stranu. To je privatizačný poradca. To je prvý kľúčový moment teda celej privatizácie, o ktorej tu sa hovorilo. Je to kľúčový moment práve preto, že práve na tomto príklade sa preukázalo, akým spôsobom sa vlastne táto privatizácia udiala. Cenovú ponuku víťaza Credit Suisse First Boston vidíte na tabuli. Upozorňujem, že teda cena, ktorá bude úhrnná cena, cena predajná, bude teda 0,5 % do 1 mld. a medzi 1 mld. a 2 mld. bude 0,68 % a nad 2 mld. bude 0,4 % plus náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s realizáciou poradenstva. Tieto náklady, ako viete, neboli nikdy, nikdy preukázané alebo neboli dostatočne preukázané a neboli nikde limitované. Môžem vám povedať, že z vlastnej praxe, keďže som bol účastníkom niektorých alebo niekoľkých syndikácií, viem, že každý náklad, ktorý bol, súvisel i s vedľajšími nákladmi, ktoré sú v takomto procese legitímne. Sú limitované, lebo sú tam veci, ktoré ťažko možno odhadnúť. Ale je predpoklad teda v realizácii, pokiaľ sú advokátske služby a tak ďalej. Dajú sa odhadnúť. A môžem vás ubezpečiť, stále sú limitované. Nedožil som sa alebo nemal som príklad z doterajšej praxe, aby neboli takéto výdavky limitované. To je prvý absolútny paradox, ktorému ja nerozumiem. Druhá v poradí skončila firma Rothschild & Sons. V štyroch kritériách z piatich kritérií bola táto poradenská spoločnosť lepšia ako Credit Suisse First Boston. V 5. kritériu, ktorým bola cenová ponuka, dali výšku 1 % z predajnej ceny. Avšak upozorňujem, limitovali maximálne výšku 18 mil. dolárov včítane všetkých vynaložených nákladov. Teraz na ďalšej obrazovke, ale je veľmi slabo vidieť, ja len chcem upozorniť, že už základná cena Credit Suisse First Boston bola vyššia ako 18 mil. včítane všetkých nákladov. Nerozumiem teda tomu procesu, ako môže byť vybraná firma, ktorá má ponuku vyššiu už v základnej ponuke bez nákladov, ktoré nedali sa odhadnúť, lebo neboli limitované. Už v základnej ponuke bola vyššie nákladová ako firma, ktorá skončila v štyroch kritériách najlepšie. A len v 5. kritériu akože podľa nejakých výberových kritérií, ktoré doteraz sú mi neznáme, jednoducho bola slabšia. Čiže už dnes je evidentné, že v cene, ktorá ňou bola ponúknutá, teda druhý záujemca o poradenstvo v tejto privatizácii bol lepší ako Credit Suisse First Boston. Cena, ktorá je rozdiel medzi tou pôvodnou navrhovanou cenou a cenou, ktorá bola potom podpísaná, mandátna zmluva vám ukazuje stĺpec tretí, kde je cena. Ak by sme indikatívne vychádzali z toho, že teda tá cena by mala byť v každom tom rozmedzí vo výške tej, ktorá tam je určená, vychádza na 14,6 mil. USD. Ale cena, ktorá už bola podpísaná v mandátnej zmluve, už vychádza na 21,16 mil. USD. Rozdiel je 6,56 mil.

Vážené dámy a páni, pýtam sa, akým spôsobom sa v tomto prípade ochraňovali fiškálne záujmy Slovenska, fiškálne záujmy v tom, že potom prišli faktúry, ktoré preukazovali podstatne väčší náklad, ktorý v skutočnosti táto firma realizovala. Môžeme si to pozrieť. Bola celková suma viac ako 31,5 mil. USD, čo je niekde asi niečo viac ako 1,2 mld. Sk, základná ponuka 21,16 mil., k tomu náklady nepreukázané iba jedným listom právnickej kancelárie Linklaters za 5,79 mil. K tomu máte po uskutočnení transakcie ešte ďalšiu faktúru za 4,596 mil., ktorá bola uhradená asi necelé tri mesiace po uskutočnení tejto transakcie. Čiže ja dávam do porovnania znovu, pozrite sa, 31 mil. voči 18 mil. To, si myslím, je dosť presvedčujúci argument na to, že niekto bude teraz tu operovať tým, ktorý bol lepší poradca minimálne v tom 5. kritériu, keď, ešte raz opakujem, 4 kritériá boli jasne v prospech Rothschild & Sons. V 5. kritériu cenovej ponuky, ktorú dnes vidíme na tabuli, boli o 13 mil. nižšie, a cez to všetko skončili na druhom mieste, nehovoriac o tom, že ak niekto bude operovať tým, že to bolo rozdelené v jednotlivých položkách, tak poviem, nikdy sa neuvažovalo o cene, ktorá by bola nižšia ako 2 mld. USD, predajná cena. Čiže ak niekto by operoval nejakým iným príkladom, bol by to absolútny výmysel.

Proces riadenia privatizácie. V tomto procese riadenia privatizácie už tu boli spomenuté aj pánom ministrom niektoré absentujúce veci. Pre mňa je najdôležitejšou absentujúcou vecou notárska zápisnica otvorených a predložených ponúk, teda notárska zápisnica originál. Faktom je, že môže niekto tu apelovať na to, existujú kópie a ja neviem čo všetko. Faktom je, že nie je to štandardný postup. A neštandardný postup podľa mňa je aj zrušenie trestného stíhania vzhľadom na to, že v novele Trestného zákona už teda sa vinulo porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Ale nechcem ďalej sa rozširovať, nie je to teda účelom tohto výkladu.

Čo je teda ale teda zlatým klincom tohto programu. To je kurzová strata. Musím na začiatku povedať, že tá kurzová strata, ktorá je uvedená v materiáli, musím povedať, nie je celkom presná alebo neodráža celkom presný stav, aký nastal pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Toto sú dáta, ktoré sú z tejto správy. Ja tvrdím, že reálny kurzový dopad je ten, ktorý vám teraz prezentujem. Tu nie sú ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti alebo možno nemali tú šancu pracovať v tej oblasti. Mal som tú šancu, pracoval som v nej veľa rokov. A viem, že v rámci tých dopytov v Národnej rade, myslím, tu mi odpovedané bolo veľmi povrchne. A ja tu môžem citovať potom aj stanoviská bývalého exministra pána Mikloša, kde, by som povedal, stále to bral ako "tanečky" opozície.

Takže veľmi jednoduchá filozofia. Referenčnou menou Slovenskej republiky je euro. Devízová pozícia Slovenskej republiky v čase predaja bola 70 % eur a 30 % dolárov. Keďže celú túto transakciu sme predávali v dolároch, tak nikto v čase podpisu zmluvy neurobil jednoduchý hedge. A to je ten výsledok. A to je ten správny dopad tejto privatizácie, lebo kurzová strata je v podstate rozdiel, pre tých, ktorí sú v hospodárskej praxi, vtedy, keď deň vyfakturujem a deň keď inkasujem. Vyfakturáciou v prípade SPP je deň podpisu zmluvy medzi SPP a strategickým partnerom. V tom momente vláda, ministerstvo financií mali urobiť spolu, podotýkam, aj s Národnou bankou Slovenska v spolupráci, ale, bohužiaľ, Národná banka bola vynechaná z tohto procesu a nikto z Národnej banky nebol ani v jednej komisii, normálny klasický forward a tým forwardom kúpiť z 2,7 mld. dolárov, čo máte tam na tabuli, 70 % eur a 30 % ponechať amerických dolárov. Túto devízovú pozíciu zadeklaroval audítor, zadeklarovala banková rada. A to vlastne vychádzalo z filozofie referenčnej meny Slovenskej republiky. Táto tabuľka jasne ukazuje to, v deň podpisu zmluvy ak by sa urobila táto transakcia, vymenilo by sa 1,89 mld. dolárov na euro. Krížový kurz bol 1,132, teda tým pádom by sme dostali hodnotu 2,139 480 mld. eur. Toto by sme dostali v deň, keď by sa urobila táto forwardová operácia. Ale čuduj sa svete, nič sa neudialo. A 11. 7., keď prebehla táto transakcia, hodnota krížového kurzu medzi dolárom a eurom klesla na 1,007. To znamená, keď prepočítam hodnotu eura v čase, keď Národná banka, to ešte raz prízvukujem, zobrala celý objem 2,7 mld. dolárov a v ten deň 11. 7. bola povinná v zmysle devízovej pozície Slovenskej republiky nakúpiť eurá na trhu, keď nakúpila eurá na trhu, tak dostala menej. A keby sa to zahedgeovalo, 239,25 mil. eur, efektívny dopad celej tejto transakcie, celého tohto kurzového rozdielu je 236 mil. eur, o ktoré prišiel tento štát, prišla Národná banka. (Potlesk.)

Veľmi rád tento text a túto sekvenciu podám na to, aby sa odborný tím na to mohol pozrieť, lebo viem si predstaviť tie hrubé nezmysly o tom, prečo ste nezahedgeovali euro, fondy Európskej únie voči slovenskej korune. Ešte raz opakujem, voči slovenskej korune ani americký dolár sa nedal hedgeovať, nedá sa hedgeovať ani euro. Dá sa iba jediná vec urobiť, ak je referenčnou menou Slovenskej republiky euro a je pomer 70 : 30, tak vláda v čase predaja a podpisu tejto zmluvy mala zmeniť dolár na euro, nie euro na korunu, nie dolár na korunu, mala urobiť jednoduchú operáciu. A keď mi niekto bude rozprávať o tom, že sa to nedá, je to tak nezmyselné. Jednoducho na finančnom trhu denne sa obchoduje miliardami dolárov. Čiže môže bez problémov takúto operáciu hocikto s vami urobiť. Ja vo svojej praxi som robil na Slovensku, verte mi, v podnikovej praxi, a sme robili s troma bankami zaistenie takéhoto kurzu, možno jednu z prvých operácií, ktoré sa týkajú takýchto úrokových, menových, asi na necelých 200 mil. dolárov. Viem, o čom hovorím, celkom vážne. Verte tomu, že toto je veľmi jednoduchá a exaktná vec, ktorú mala vláda a ministerstvo financií a hlavne, si myslím, ľudia, ktorí boli kľúčoví ľudia v tomto procese, pri riadení celej privatizácie SPP. A jedno z obrovských rizík je aj práve kurzová strata alebo teda kurz, ktorý mal byť poistený.

Ak mi niekto povie príklad Českej republiky, je to ďalší nezmysel, preto, lebo Česká republika predávala svoj plynárenský priemysel v eurách, referenčnou menou Českej republiky je euro. Ale hedgeovať sa nedá česká koruna voči euru. Dá sa to jedine pri svetových menách, ktoré sa obchodujú na svetových trhoch. A to je euro a dolár. A každý ten, ktorý si ctí aspoň troška fiškálne záujmy Slovenska, tak musí pochopiť a musí vedieť, že toto ale je obrovské diletantstvo a obrovský amaterizmus. (Potlesk.) Toto je najvyššie diletantstvo, aké som zažil za svoje obdobie. A ja som veľmi rád, že konečne sa aspoň sčasti nebude obchádzať to, že je to tak pravda.

Mimochodom, včera v novinách v Pravde dávali rebríček tých, ktorí poškodili práve tým, že mali otvorené pozície voči niektorej mene alebo voči niektorým obchodom, ktoré, by som povedal, realizovali. Asi ste si možno prečítali ten rebríček. Myslím, že momentálne vedie jeden človek z nemenovanej banky, francúzskej banky, ktorý urobil stratu asi vo výške 7,6 mld. dolárov. Boli tam asi piati vymenovaní. A bol tam najvyšší výsledok asi 550 mil. dolárov. Ak by sme brali dnes krížový prepočet 236 mil. eur krát asi 1,5, aký je pomer medzi eurom a dolárom, tak by sme boli niekde cez 400 mil. a myslím, že by sme sa nemohli hanbiť a boli by sme sa zaradili v prvej desiatke určite, verím, že by sme sa tam zaradili (Potlesk.), toto je geniálne riešenie. Toto nemá podľa mňa obdobu a ešte by som povedal, že to boli spôsobené straty súkromným firmám, nie štátu. A tam, si myslím, by ste sa umiestnili v prvej trojke určite.

Teraz dám ďalšiu stranu, lebo už som v ďalšej, by som povedal, počul ďalšie nezmysly, že sa to nedalo a bolo by to veľmi drahé. No veľmi vás upozorňujem, že takýto hedging by bol ešte priaznivejší pre Slovensko vzhľadom na to, že klasický forward je hlavne rozdiel úrokových sadzieb dvoch mien, za ktorú kupujem a ktorú predávam. A bolo to v prospech ešte tejto transakcie, lebo euro bolo percentuálne vyššie ako dolár. Tam máte to, euro bolo 3,5 %, dolár bol 2,3 %, rozdiel je 1,2 %. Ak by som to bral na túto transakciu, ktorá bola polročná, ešte o málo by forwardové body boli v prospech tejto transakcie. Čiže to, čo hovorím, 236 mil. by bolo ešte do plusu. Tie nebotyčné alebo tie, by som povedal, nezmyselné vyjadrenia, ktorých som sa napočúval alebo načítal v novinách, no to bolo akože, by som povedal, neskutočné.

Ja dám aj alternatívu, aby teda to nebolo len kritikou. Tá alternatíva bola to, čo som sa snažil popísať. Snažil som sa popísať v prvej sekvencii jednoduchým forwardom zabezpečenie kurzu na deň, keď mala inkasovať vláda Slovenskej republiky v pomere 70 : 30. A ja ešte raz opakujem, nie je kurzový dopad nijaký slovenskej koruny, kurzový dopad priamy je 236 mil., to, čo je priamo. Alebo mohla b) urobiť to, že slovenská vláda práve v tej kúpnopredajnej zmluve alebo pri predaji SPP mohla zadefinovať priamo do zmluvy pomer, ktorý je pomerom Národnej banky Slovenska, ktorá musela vymeniť v ten deň, keď obdržala 2,7 mld. dolárov, priamo do kúpnej zmluvy tento pomer. Nehovorím, že by to bolo jednoduché, ale tvrdím, že euro je predsa len bližšou menou pre Ruhrgas a Gaz de France, lebo to je mena, ktorá je príjmami pre tieto spoločnosti, lebo keď predávajú, predávajú to všetko v eurách. Jednoducho firmy, obyvatelia určite platia v eurách, nie v dolároch. Nerozumiem tomu, lebo v konečnom dôsledku podstatná časť krajín to realizuje v menách, ktoré sú pre ne referenčnou menou. Neviem, prečo to bol jednoducho dolár.

Ešte ďalší malý argument. Po 11. septembri a po páde akciových trhov všetky fundamenty hovorili o tom, že jednoducho dolár bude nestabilný a bude mať problém. Všetko sa to vlastne prejavilo možno ani za nie celý polrok. Už po viac ako polroku už dolár bol slabší ako euro. Začínali sme, keď dolár bol silnejší. Takže aj z tohto pohľadu by niekto mohol na tomto uvažovať.

A záver teraz. Odporúčal poradca zaistenie kurzu, urobiť klasický hedge? No ak áno, prečo nekonali zodpovední, ak nie, prečo poradca nebol za takúto fatálnu chybu sankcionovaný? Namiesto toho dostal ešte 31,5 mil. dolárov. Ešte si nafakturoval ďalšie náklady. (Potlesk.) Som zvedavý, keď sa niekto zobudí a bude teda si vyžadovať, by som povedal, nejaké záznamy z toho poradenstva, či teda takéto konanie odporúčal alebo nie. Potom sa uvidí pravda, to, akým spôsobom za to zodpovedal.

Ja si myslím, že už len takým posledným bonbónikom toho celého sú dividendy. No, faktom je, že daňový prečin sa tu nestal. No nestal sa jednoducho preto, lebo vláda v kúpnej zmluve dala možnosť vytvoriť spoločnosti Ruhrgas a Gaz de France spoločnosť v Holandsku, ktorá sa volá, a nie je to dôležité, a tým obísť v podstate daň z dividend, ktorá bola 15-percentná, čiže zisk za rok 2002, kde sa podieľal v podstate možno necelým pol rokom strategický partner. Tak ten nieže prišiel o 15 % dane z dividend, tých 558 mil. Sk, naopak, dovolili sme mu vytvoriť spoločnosť, cez ktorú mohol, dá sa povedať, bez platenia dividend vybrať si všetok zisk. Dal som tam dva otázniky. Prvá otázka je ochrana fiškálnych záujmov. Druhá je úprava kúpnej zmluvy alebo kúpnej ceny. V kúpnej cene sa píše v bode 3.4. tejto zmluvy, že pri zvýšení čistého vlastného imania sa môže upravovať cena. A s týmto asi sa podľa všetkého dalo rátať.

Vážené dámy a páni, ja som sa snažil o veľmi zjednodušenú formu. A ja verím, že veľa ľudí nepracovalo v tejto oblasti. Ale musím povedať, že ten záver je absolútne platný. Je fakt netransparentný postup, amatérsky prístup. A mňa veľmi, veľmi teda, by som povedal, hnevá to, že počas štyroch rokov, ktoré som tu odsedel v parlamente, bolo celý čas deklarované, že toto sú len "tanečky", toto je netransparentný postup.

A myslím si, že musím tú vetu prečítať. Jednoducho perlu tomu dal pán exminister Mikloš, ktorý povedal, že sa to vzalo ako isté riziko takých transakcií. No tak vyšlo. My sme mali jedného pána, ktorý bol šéfom jedného oddelenia. A keď prišiel na poradu, tak mu celé tieto tabuľky robili nejako jeho ľudia. A sa ho opýtali: "Tak ako?" On povedal: "Tak vyšlo." Tak keď tak vyšlo, tak veľmi dobre ďakujem pekne za také niečo, lebo toto je fakt, by som povedal, fatálna chyba, ktorá sa fakt nemusela stať. Nemyslím si, že teraz je nejaký osobný záujem alebo neosobný záujem. Fakt je to, že to je fatálna chyba.

Ešte raz chcem povedať, nechcel som sa tu dotýkať vecí, ktoré sú všeobecne napadnuteľné alebo, by som povedal, nejaké teoretické úvahy. Sú to presné čísla, presne exaktné dáta. A ja tvrdím, že na základe týchto presných exaktných dát ja mám pocit, že zanedbanie povinností pri ochrane fiškálnych záujmov je dosť transparentné a dosť jasné. Ja vám, dámy a páni, ďakujem za trpezlivosť. (Potlesk.)