M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem aj o tomto bode rokovanie s tým, že budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.
Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Pán minister, tento návrh vlády, ktorý sme dostali ako tlač 501 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 501a, prosím, aby ste v tejto chvíli odôvodnili.
Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je vysoko účelné, aby Slovenská republika uzatvárala zmluvy o podpore a vzájomnej podpore investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky a Kazašskej republiky uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom, s tovarmi a službami.
V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.
Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola schválená uznesením vlády č. 1047 zo dňa 13. decembra 2006 a bola podpísaná 21. novembra 2007 v Bratislave. Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy.
Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Borisa Hradeckého, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
B. Hradecký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 501.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 513 z 2. januára 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 266 z 22. januára 2008; Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 328 z 23. januára 2008.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií odporúča Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za vaše úvodné slovo. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
A otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Pýtam sa. Konštatujem, že nie.
Takže vyhlasujem rozpravu aj v tomto bode za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.
Ďakujem, pán spravodajca.
Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode, ktorý bol v súlade so schváleným programom presunutý na dnešné dopoludnie, je to rokovanie o
Konvergenčnom programe Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.
Tento materiál ste dostali ako tlač 504 a spoločnú správu výborov ako tlač 504a.
Dávam opäť slovo ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Je to jeho posledný bod na dnešnej schôdzi.
Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky aktualizáciu Konvergenčného programu Slovenskej republiky do roku 2010 v súlade s plánom práce vlády a v súlade s usmerneniami Európskej komisie jednotnými pre všetky členské krajiny Hospodárskej a menovej únie.
Každá členská krajina Hospodárskej a menovej únie má povinnosť pravidelne ročne k 1. decembru predložiť Európskej komisii svoj konvergenčný program, resp. program stability. Keďže od 1. mája 2004 je Slovensko členskou krajinou Hospodárskej a menovej únie s udelenou výnimkou pre prijatie jednotnej meny euro, predkladá pravidelne konvergenčný program. Ide v poradí o piaty dokument za Slovenskú republiku. Prvý bol zaslaný už v čase vstupu Slovenskej republiky do Hospodárskej a menovej únie.
Cieľom programov je prezentovať v strednodobom horizonte vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie stanových cieľov programu, ako aj analýzy vplyvu zmien v ekonomických predpokladoch na rozpočtovú pozíciu a dlh verejných financií. Aktualizácia Konvergenčného programu Slovenska do roku 2010 nadväzuje na ciele a opatrenia špecifikované v prvom Konvergenčnom programe Slovenskej republiky z mája 2004 a jeho nasledujúce aktualizácie. Hospodárska politika súčasnej vlády zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska v integračnom procese Hospodárskej a menovej únie, pričom však svoj program stavia na väčšej rovnováhe zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity.
Vláda vykonáva hospodársku politiku v duchu svojho programového vyhlásenia, v ktorej deklaruje snahu upraviť ekonomický systém spôsobom, aby bol viac solidárnejší a sociálne spravodlivejší, nie však na úkor zdravého ekonomického rastu.
V oblasti fiškálnej politiky je dôležité zdôrazniť, že hlavné fiškálne ciele prezentované v historicky prvom konvergenčnom programe sa nemenia a práve naopak, tento konvergenčný program prezentuje ešte ambicióznejšie ciele v oblasti fiškálnej konsolidácie do roku 2010 ako predchádzajúce programy.
Hlavným fiškálnym cieľom je znížiť deficit verejnej správy, vrátane nákladov dôchodkovej reformy pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2007 a splniť tak jedno z hlavných kritérií na vstup do eurozóny.
Druhým základným cieľom do roku 2010 je znížiť cyklicky upravený deficit verejnej správy očistený o jednorazové efekty na úroveň 0,8 % hrubého domáceho produktu. Splnením tohto strednodobého cieľa a prijatím niektorých ďalších opatrení v správnom čase, najmä v dôchodkovom systéme, bude na Slovensku prvýkrát od jeho vzniku zabezpečená dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
Znižovanie fiškálneho deficitu je dôležité nielen z pohľadu konvergenčných kritérií a pravidiel revidovaného Paktu stability a rastu, ale najmä z dôvodu zabezpečenia makroekonomickej stability a dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
V menovej oblasti je hlavným cieľom splnenie inflačných cieľov v podmienkach ERM2 so zámerom vstupu do eurozóny. To si predovšetkým vyžaduje zníženie inflácie na potrebnú úroveň udržateľným spôsobom a udržanie kurzovej stability v súlade s konvergenčnými kritériami. Konvergenčný program predpokladá splnenie maastrichtských kritérií udržateľným spôsobom, čím by sa Slovensko mohlo stať členom eurozóny od roku 2009.
Východiskom aktualizácie Konvergenčného programu Slovenska do roku 2010 je vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2008 až 2010 a následne, ktorý bol následne schválený aj parlamentom. V rámci popisu a aktuálneho popisu aktuálneho vývoja v roku 2007 sa primeraný priestor venuje aktuálnym témam, akými sú napríklad zmeny v dôchodkovom systéme alebo zapojenie projektov PPP do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Z inštitucionálnej stránky je Konvergenčný program záväzným dokumentom, ktorý schvaľuje vláda a ktorý je predkladaný na rokovanie Národnej rady. Termín dodania Konvergenčného programu Európskej komisii bol 1. december 2007.
Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Burianovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania Konvergenčného programu Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007 vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a výboru pre európske záležitosti na prerokovanie Konvergenčného programu na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.
Predmetnú správu pridelil predseda Národnej rady pod rozhodnutím č. 507 z 12. decembra 2007 nasledovným výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre európske záležitosti do 25. januára 2008.
Ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory predložený konvergenčný program zobrali na vedomie a zároveň odporučili Národnej rade vziať na vedomie Konvergenčný program na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.
Gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu Jozefa Buriana. Zároveň ho poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásil pán poslanec Július Brocka. Po jeho vystúpení bude možnosť potom prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, dámy a páni, pri tomto bode je príležitosť diskutovať na tému, o ktorej sme diskutovali aj minulý týždeň, predminulý týždeň v Národnej rade na medzinárodnej konferencii, ktorú organizovala Národná rada v súvislosti s prijímaním eura na Slovensku. Takže niektorí kolegovia sme sa tam stretli a diskutovali sme vlastne aj o obsahu tohto materiálu, ktorý teraz prerokúvame. A dovoľte mi, aby som za Kresťanskodemokratické hnutie možno pre niekoho zopakoval alebo zvýraznil, alebo zdôraznil náš dlhodobo známy postoj, ktorý k otázke prijímania eura na Slovensku máme.
Pre Slovensko aj pre Európsku úniu je užitočné, že Slovensko je členom Európskej únie. Faktom ale je, že sú veľké rozdiely medzi členskými krajinami, najmä medzi tými, ktoré sú starými členmi Európskej únie a medzi tými, ktorí vstúpili nedávno. Najmä v ekonomickej oblasti Slovensko a východné krajiny zaostávajú aj vďaka tomu, že sme tu mali experiment komunistického režimu. Samozrejme, tie príčiny sú hlbšie, ďalekosiahlejšie a Slovensko napriek úspešne realizovaným reformám predchádzajúcej vládnej koalície a vysokému ekonomickému rastu stále zaostáva a tiež zaostáva veľmi výrazne aj v životnej úrovni, aj v zamestnanosti, aj v úrovni miezd a bude trvať veľa, veľa rokov, kým dobehneme náskok starých členských krajín.
Vstupom do Európskej únie v roku 2004 sme sa nestali automaticky aj členom eurozóny práve z dôvodu nedostatočnej pripravenosti, nedostatočnej ekonomickej vyspelosti Slovenska. Dnes je už situácia zasa iná, dnes sme už v čakárni, obrazne povedané, na prijatie eura od 1. januára 2009. Hneď v úvode svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že krajina s takou nízkou mierou konvergencie, akú má dnes Slovensko, do eurozóny ešte nevstupovala.
Určite sa zhodneme, aj opozícia aj koalícia, na jednom, že máme spoločný záujem, aby naša krajina bola prosperujúcou a že chceme dobehnúť, ale v dobrom zmysle slova, vyspelejšie krajiny Európskej únie. Zámer dobiehať a dobehnúť iných, dostať sa na rovnako vysokú ekonomickú úroveň je veľmi zložitá a náročná úloha. Bez rizika nie je riadenie krajiny, aj keď má táto vysoký ekonomický rast a vláda môže robiť samostatnú menovú politiku.
Dnes sa nám darí približovať sa vyspelým ekonomikám a nás v Kresťanskodemokratickom hnutí to teší. A mohli by sme tak pokračovať ďalej. Pomaly a isto. Otázka pre KDH nestojí dnes tak, či euro áno, alebo nie. Vstupom do Európskej únie sme prijali záväzok vstúpiť do menovej únie, nezaviazali sme sa však vtedy žiadnym konkrétnym termínom. Otázka pre nás stojí: Kedy je euro pre Slovensko výhodné? Alebo inak. Vstúpiť by sme mali vtedy, keď je to pre nás maximálne výhodné. Tak je to aj s ovocím. Keď je zrelé, vtedy je z neho maximálny úžitok a trhať nezrelé ovocie je nerozumné a môže to byť aj škodlivé.
Túto parabolu som použil, pretože urýchľovanie prijatia eura sa môže aj takto prejaviť aj v reálnom živote. Poklesom životnej úrovne značnej časti obyvateľstva, najmä tých zraniteľnejších - dôchodcovia, rodiny s viacerými deťmi, nezamestnaní, invalidi. Projekt spoločnej meny v Európskej únii má svoje riziká, aj preto sa nie všetky krajiny zapojili do tohto projektu. A nemyslím tým len nové členské krajiny. A tiež vidieť aj postoj niektorých nových členských krajín, ktorý je skôr zdržanlivý a z pochopiteľných dôvodov.
Projekt spoločnej meny je projekt skôr politický ako ekonomický. KDH malo a má zdržanlivý postoj k zavedeniu eura od samého začiatku diskusií na túto tému, najmä pre riziká pre krajinu s tým spojené. Nielen strata vlastnej meny a samostatnej menovej politiky, ale i strata alebo zníženie konkurencieschopnosti z dôvodu urýchľovania ekonomickej integrácie na chybnom základe. Myslím tým na riadenú harmonizáciu, preregulovanosť, nízku pružnosť podmienok i subjektov na jednotlivých trhoch, osobitne trhu práce. Zhodou okolností teraz je v tlači, teda správa Európskej komisie zo včerajšieho dňa práve o tom, je to isté upozornenie pre vládu Slovenskej republiky, ako trh práce je rizikom na Slovensku pre prijatie eura, pretože sú veľké regionálne rozdiely, nízka mobilita pracovnej sily. Oni, samozrejme, zabudli aj na isté bariéry, ktoré sú aj na medzinárodnom trhu práce, ale o tých neskôr.
Dnes ako-tak dobiehame tých, čo sú pred nami, aj Česko, aj iné západné krajiny a približujeme sa vyspelým krajinám najmä reálnym posilňovaním koruny. Dobiehať ekonomicky silnejších bez vlastnej meny a s eurom môže byť oveľa, oveľa ťažšie. Vysoký ekonomický rast sa dnes premieta do silnejúcej koruny. Pri eure sa bude premietať do inflácie, do inflačných tlakov. Napriek aktuálnemu, niekoľkonásobne rýchlejšiemu ekonomickému rastu Slovenska, ako je priemer Európskej únie, je úroveň reálneho približovania stále nízka. Súčasťou tohto približovania, súčasťou konvergencie je i posilňovanie koruny a toto bolo v predchádzajúcich rokoch veľmi výrazné. Aj stratou možnosti robiť vlastnú menovú politiku sa reálna konvergencia nezvýši, skôr spomalí. Menovú politiku Európskej centrálnej banky ovplyvňujú viac veľké ekonomiky eurozóny ako malé. Aj výšky úrokových sadzieb vhodné pre tieto krajiny nemusia byť výhodné pre Slovensko. Viem si predstaviť, kto bude úspešnejší v Európskej centrálnej banke, či náš minister financií alebo francúzsky prezident.
Na to, aby sme videli, že dobiehať iné štáty s našou vlastnou menou, je možné a že je to rýchlejšie, netreba cestovať do zahraničia. Stačí sa pozrieť do vlastnej peňaženky. Aj keď mzdy nerastú, ako by si jednotlivec želal, môžeme si z roka na rok kúpiť viac tovarov či služieb, zvyšovať životnú úroveň permanentným spevňovaním kurzu koruny.
Vstupom do eurozóny toto končí. Mzdy, dôchodky, úspory sa jednorazovo a definitívne prepočítajú v schválenom výmennom kurze. Aj to je určite jeden z dôvodov, prečo rastie počet "odporcov" rýchleho prijatia eura na Slovensku. Myslím teraz na prieskumy Fokusu ešte z konca minulého roka, keď viac respondentov, aj keď je to len tesná väčšina, hodnotí prechod na euro skôr negatívne. V otázke zavedenia eura pre úplnosť ale uvádzam aj jeho vplyv na celú ekonomiku, len mierne prevažujú optimisti 43 % na 42.
No a teraz k tým bariéram, ktoré som už spomenul na začiatku. Slovensko napriek nášmu členstvu v Európskej únii, v schengenskom priestore nie je úplne rovnoprávnym členom Európskej únie. Stále existujú bariéry zo strany silných vo forme tzv. prechodných ustanovení, ktorými bránia voľnému pohybu osôb v celom európskom priestore. Bariéry silných, ktorí akoby sa báli vyrovnávania rozdielov. Naši ľudia sa nemôžu zamestnať v Rakúsku, v Nemecku bez pracovného povolenia a tieto prechodné ustanovenia sú zatiaľ dohodnuté a budú platiť do roku 2011. Kresťanskodemokratické hnutie, alebo presnejšie, jeho najvyšší orgán Rada KDH 23. októbra 2004, bolo to v Brusne v Bystrickom kraji, odporučilo svojim ministrom vo vláde, vtedy sme boli súčasťou vládnej koalície, nehlasovať za vstup Slovenska do ERM2, pokiaľ existujú prechodné ustanovenia zo strany členských krajín Európskej únie voči Slovensku.
Problém Európskej menovej únie je však oveľa zložitejší a tkvie aj v nepripravenosti samej Európy na menovú úniu. Obrovským rizikom sú rozdielne sociálne systémy a konflikt medzi nimi a potrebami menovej únie. Problémom do budúcna je i kontrolovateľnosť či účinnosť menovej politiky na centrálnej úrovni. Harmonizačné snahy aj v iných oblastiach, harmonizovanie daňových základov napríklad, povedú k vyšším daniam a budú pre Slovensko skôr brzdou ekonomického rastu a rastu životnej úrovne.
Váha nášho hlasu v Európskej centrálnej banke pri rozhodovaní bude menej ako 1 %. Problémy a riziká sú však aj pragmatické v štruktúre produkcie a zamestnanosti na Slovensku, ktorá je závislá od niekoľkých cyklicky zraniteľných odvetví, ďalej v nízkej mobilite pracovnej sily a nedostatočnej pružnosti trhu práce. Ďalej, to som už spomenul, pri skorom vstupe s podhodnoteným kurzom riziko strát na úsporách, zvýšený tlak na rast cien, najmä služieb a inflácie, vyššie riziko negatívnych dopadov externých šokov na ekonomiku Slovenska, ktorú ovplyvňuje niekoľko, najmä niekoľko podnikateľských subjektov. A sú to cyklicky zraniteľné odvetvia. To, že sme veľmoc na výrobu automobilov, to môže byť práve v niektorých obdobiach veľmi, veľmi veľkým rizikom.
KDH je stranou, ktorá v bývalej vládnej koalícii podporovala plnenie podmienok na prijatie eura. Pre nás však neznamená, že ak ich plníme, treba do eurozóny vstúpiť čo najrýchlejšie. Maastrichtské kritériá, kritériá Paktu stability sú pre nás skôr synonymom rozumných, zodpovedných makroekonomických a štrukturálnych politík. Aj preto sme v žiadnom z našich návrhov, či to bolo rokovanie o štátnom rozpočte alebo pri iných legislatívnych iniciatívach v Národnej rade, nenavrhovali nič také, čo by plnenie týchto kritérií ohrozovalo.
A podporujeme i terajšiu vládu v dodržiavaní tohto paktu, pretože nebyť tohto záväzku, ktorý si súčasná vládna koalícia osvojila po predchádzajúcej vláde, Slovensko v rukách populistickej a nezodpovednej vlády by sa mohlo opäť ocitnúť v ekonomickej kríze podobnej tej z roku 1994 - 1998. Uvedomujeme si, že rozhodnutie o našom vstupe je aj v rukách iných - Európska komisia, Európska centrálna banka, Európsky parlament - a preto, ako som aj na konferencii povedal, dámy a páni, nič nie je ešte stratené.
Prípadné nie pre Slovensko v tejto otázke zo strany Európskej únie nebude ani pre KDH a verím, že ani pre iných žiadna katastrofa. Urýchlené prijatie eura na budúci rok nepovažujeme za správne rozhodnutie. Nie je pre Slovensko nevyhnutnosťou, môže byť škodlivé aj pre ekonomiku, aj pre väčšinu občanov a skôr ho chápeme ako otázku politickej prestíže a nástroj politickej centralizácie Európy. Neskorší vstup Slovenska do Európskej menovej únie s pripraveným Slovenskom alebo lepšie pripraveným Slovenskom a lepšie pripravenou Európskou úniou je lepším riešením aj pre Slovensko, aj pre Európsku úniu.
Dámy a páni, dovolím si predložiť aj návrh uznesenia Národnej rady k tomuto bodu.
Ten návrh, ktorý je predložený s materiálom, že Národná rada Slovenskej republiky A: berie na vedomie Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007, dopĺňam o časť "B: odporúča vláde Slovenskej republiky: 1. rokovať s krajinami Európskej únie o zrušení prechodných ustanovení voči Slovenskej republike a tým odstránením bariér voľného pohybu pracovnej sily v Európskej únii; 2. prijať účinné opatrenia na zvýšenie flexibility vnútorného trhu práce a tým znížiť veľké regionálne rozdiely v zamestnanosti; 3. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dopadovú štúdiu z prijatia eura od 1. 1. 2009 na najviac ohrozené skupiny obyvateľstva najneskôr na májovú schôdzu Národnej rady."
Ďakujem za to, že ste ma vypočuli a za to, ak podporíte tento návrh uznesenia. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili: pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Jozef Ďuračka, ďalej pán predseda výboru Jozef Burian a pán poslanec Róbert Madej.
Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo dávam pánovi poslancovi Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Brocka, chcem podporiť, ani nie tak obsah vystúpenia, tam skôr budem mať nejaké kritické poznámky, ale ten návrh uznesenia, ten chcem podporiť a celkom určite ho podporím aj ja. Predpokladám, že aj poslanci SDKÚ - DS.
A k tým iným pohľadom, lebo mám trochu iný názor na veci, ktoré sa týkajú najmä eura. Ty si hovoril, pán poslanec, že euro hrozí poklesom životnej úrovne niektorých skupín obyvateľstva, dočasným, že aj niektoré nové členské štáty sa veľmi neponáhľajú do eura, že stratíme menovú politiku a že to sú dôvody poklesu dôvery ľudí v euro. Nemyslím si, že toto sú dôvody poklesu dôvery. Myslím si, že dôvody poklesu dôvery, lebo došlo k poklesu dôvery obyvateľov k euru, je nedostatočná práca vlády v tejto oblasti, neplnenie Národného programu prijatia eura, nedostatočná komunikácia s ľuďmi, teda vyslovene chybná politika vlády v tejto oblasti, keďže vláda podcenila komunikáciu s ľuďmi v takejto, naozaj veľmi citlivej oblasti. Takže, ak dôjde k tomu, že budú negatívne aj krátkodobé dôsledky, tak to bude nie v dôsledku prijatia eura, ale v dôsledku podcenenia tejto otázky zo strany vlády.
A ďalšie riziko, ktoré tu vidím v súvislosti s eurom, je to, že ak sa nám podarí euro prijať, v čo dúfam, aj keď to nie je stále isté, tak o to dôležitejšie bude, aby bola uskutočňovaná rozumná hospodárska politika, aby napríklad bola fiškálne zodpovedná politika aj strednodobo a dlhodobo, aby boli pružné trhy práce, ale aj iné trhy. A tu mám obavy, že signály, ktoré vláda vysiela z hľadiska napríklad zmeny Zákonníka práce, ale aj iné signály, ktoré sú riskantné z hľadiska udržateľnosti verejných financií, na čo poukázala aj Európska komisia, môžu vytvárať hrozbu do budúcna.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Brocka, dosť myšlienok mi zobral pán poslanec Mikloš, ale myslím si, že vaše trochu skeptické vystúpenie k zavedeniu a prijatiu eura nie je namieste. Ak si zoberieme, používali ste tam veľakrát prirovnanie ovocie, kedy sa má zberať. Niekedy je lepšie ovocie zobrať a dať dolu nedozreté a nech dozrie vo vlastnom spotrebiteľskom procese a myslím si, takisto je to aj s eurom. Sme štvrtá krajina z tých ďalších krajín po Slovinsku, Cypre a Malte, ktoré, boh dá, ja hovorím, takže to euro bude u nás prijaté, pretože tie prvé náznaky, skeptické, ktoré môžu medzi ľuďmi vyvolať, dosť povedal pán poslanec Mikloš, je to informovanosť ľudí, samozrejme, či už sú to médiá, noviny, televízia, rozhlas a podobne, ale, samozrejme, aj vlastné nejaké letáky, aby tá informovanosť u týchto našich občanov bola podstatne lepšia. Máme január, myslím si, že počas roka k tomu silne príde a tá kampaň bude podstatne lepšia.
Druhá časť, čo sa týka vlastnej meny. Boli podstatne silnejšie krajiny, berme Francúzsko, Taliansko, Nemecko, ktoré mali aj tú svoju hrdosť, myslím si, že inú k svojim menám, ako máme my, niekedy ju zaznávame, a museli a chceli a pristúpili na to, aby používali euro. Čiže tam to podľa mňa nie je až také opodstatnené. Je to proces prijatia eura, ktorý sa nedá zastaviť a ja si myslím, že môžeme byť hrdí na to, že budeme tá vláda, ktorá euro prijme a v rámci ekonomiky sa to podstatne lepšie odrazí, či už to bude v životnej úrovni alebo to bude v príjmoch obyvateľstva. Tie prvé, možno rok, možno dva budú ťažké, lež sa na to prispôsobí, lež ľudia zoberú si to, ako som hovoril aj na konferencii, že iné je mať pocit tisícok, iné je mať pocit stoviek, ale postupom času všetkými prepočtami, myslím si, že sa prispôsobia a prídu na to a budú to považovať za dobrý krok vlády Slovenskej republiky, samozrejme, aj parlamentu. A jedno slovo a heslo hovorí, že pripraveným praje šťastie.
Toľko. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec, predseda výboru Jozef Burian, nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, berte moju otázku na vás, ako by som povedal, úprimnú otázku. Ak hovoríte teda, by som povedal, skôr skepticky na rok 2009, kedy je vízia Kresťanskodemokratického hnutia, kedy by malo Slovensko prijať euro, ak teda hovoríme, že v roku 2009 nie? Skúste mi na to odpovedať, budem, by som povedal, budem viac zorientovaný vo vašom skeptizme.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Madej sa vzdal faktickej.
S reakciou na predrečníkov vo faktických poznámkach bude vystupovať teraz pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Začnem odzadu, je to ľahšie reagovať na mojich kolegov. Pán poslanec Burian, no minimálne dovtedy, kým budú existovať bariéry na európskom trhu voči Slovensku. Čiže, keď Rakúsko, Nemecko si túto bariéru alebo tieto bremená pre slovenskú pracovnú silu stanovilo na rok 2011, tak dovtedy, minimálne dovtedy z tohto pohľadu trhu práce je to pre Slovensko nevýhodné. Veľmi som to zjednodušil.
Pre pána kolegu Ďuračku, áno, odvážnym šťastie praje. Pán kolega, ja som nehovoril, že prijatie eura, urýchlené prijatie eura je nevýhodné pre bohatých, silných, pripravených, hovoril som o tých zraniteľných skupinách.
A teraz kolega Mikloš, áno, ja súhlasím, pán kolega, s tebou, že pokles dôvery obyvateľstva v euro je spôsobený aj nečinnosťou tejto vlády alebo zlou činnosťou tejto vlády, ale ja som myslel práve na to, ako porastú ceny a ako sa to bude odrážať na živote jednoduchých ľudí. Európska centrálna banka a miera inflácie, ako ju bude ona registrovať, teda harmonizovaný index spotrebiteľských cien sleduje a viac sa doňho prenášajú najmä ceny dlhodobej spotreby, predmetov dlhodobej spotreby - nábytok, automobily, elektronika - a menej sú v tomto koši a menej sa prejavuje najmä rast cien základných potravín, nákladov spojených s bývaním. To znamená to, v čom majú ľudia najvyššie výdavky na život.
No a, samozrejme, keď sa budú valorizovať dôchodky, keď sa budú valorizovať platy vo verejnej správe, štátne dávky, tak tie sa budú valorizovať podľa oficiálne meranej inflácie. No tá, samozrejme, bude mäkká, bude možno 2 - 3 %, ale ľudia, ktorí nakupujú potraviny a základné životné potreby, tak vidia, že ceny sú o 20, možno niekde aj o 30 % vyššie.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka bol jediným prihláseným do rozpravy písomne.
Teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto bodu prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mikuš Jozef, pán poslanec Mikloš Ivan. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.
A slovo dávam pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pri posudzovaní aktualizácie Konvergenčného programu vychádzam z hlavných cieľov, ktoré si v tomto materiáli stanovilo ministerstvo financií a čo si potom osvojila aj vláda. Citujem: "Hlavným fiškálnym cieľom je znížiť deficit verejnej správy, vrátane nákladov dôchodkovej reformy pod 3 % HDP v roku 2007 a splniť tak kritérium pre vstup do eurozóny. Druhým základným cieľom je do roku 2010 znížiť cyklicky upravený deficit verejnej správy očistený o jednorazové efekty na úroveň 0,8 % HDP. Táto hodnota je v súlade s rozpätím, ktoré je Európskou komisiou odporúčané Slovensku pre stanovenie strednodobého cieľa v rámci revidovaného paktu stability a rastu.
Ak sa v správnom čase prijmú potrebné opatrenia, podľa analýz Ministerstva financií Slovenskej republiky sa tým súčasne vytvoria podmienky na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií." A druhý citát: "V menovej oblasti je hlavným cieľom splnenie inflačných cieľov v podmienkach ERM2 so zámerom vstupu do eurozóny. To si predovšetkým vyžaduje zníženie inflácie na potrebnú úroveň udržateľným spôsobom a udržanie kurzovej stability v súlade s konvergenčnými kritériami." Koniec citátu.
Týmto si dokument stanovuje odvážne ciele a treba mu prisúdiť vysokú váhu aj preto, že prijatie eura je jediná vážna a čitateľná priorita tejto vlády. Že je vážna a čitateľná, je dobré, aj keď nerobí všetko pre to, aby tejto váhe aj prikladala náležitú úroveň, hlavne teda v komunikačnej stratégii, ako tu bolo aj pred chvíľou povedané. Okrem nej však vidíme len kdejaké viac či menej škodlivé zásahy do rozbehnutých reforiem, ktoré však v mnohých prípadoch majú neblahý vplyv práve na plnenie cieľov konvergenčného programu.
V prvom rade sa prikláňam k stanovisku Národnej banky Slovenska, ktoré vyslovila v novembri 2007 v pripomienkovom konaní k tomuto dokumentu. Citujem: "Európska rada pri hodnotení minuloročnej aktualizácie konvergenčného programu, t. j. v roku 2006 vytýkala absenciu konkrétnych opatrení na dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2010. Podľa nášho názoru ani predložený konveregenčný program dostatočne nešpecifikuje opatrenia, ako vláda plánuje dospieť k naplneniu tohto ambiciózneho cieľa, najmä, ak je konsolidácia koncentrovaná v poslednom roku." Koniec citátu. Ide, myslím si, o kľúčové hodnotenie.
Pri súčasnej politike vlády a najmä pri avizovaných krokoch hospodárskej politiky sa obávam, či nebude naplnenie cieľov ohrozené. Slovenská ekonomika sa vyvíja oveľa priaznivejšie, ako sa predpokladalo v pôvodnom konvergenčnom programe pred 2 rokmi a pritom ciele novej vlády sa v podstate nezmenili. Nie sú ambicióznejšie, ba naopak, v tomto dokumente cítiť spoliehanie sa na plavbu na priaznivej vysokej vlne ekonomickej konjunktúry. Je šťastím tejto vlády, že môže ťažiť z reforiem minulých rokov, hoci však bude takýto rast vysoký, zabúda sa na nebezpečnú tendenciu posledných rokov, a to, že vývoj daňových príjmov nie je proporcionálny vysokému rastu hrubého domáceho produktu, ale zaostáva za ním. Napätosť v rozpočtových príjmoch je v posledných rokoch stále vyššia a stáva sa nebezpečnou.
Stačí sa pozrieť na minuloročný rozpočet verejnej správy i na zámery tohto roka. Zároveň na to upozorňuje aj Národná banka, ktorá nie nadarmo v novembrovom pripomienkovom konaní konštatovala, citujem: "Objem daní zaostáva za rastom ekonomiky, čo môže vzbudiť otázky vo vzťahu k budúcemu vývoju príjmov rozpočtu a udržateľnosti vývoja." Koniec citátu.
Druhou vážnou skutočnosťou je, že ministerstvo financií sa v poslednom období stáva akýmsi poslušným vykonávateľom predstáv vlády, najmä jej predsedu. Stačí si spomenúť na cúvnutie ministra, pána ministra pred zámermi ministra výstavby pána Vážneho v prípade financovania výstavby diaľnice z projektu PPP, na jeho tichý súhlas s nabúraním II. piliera dôchodkovej reformy a s vyplácaním vianočných darčekov pre dôchodcov z dielne ministerky práce pani Tomanovej alebo sekundovaniu úspešným útokom ministra zdravotníctva pána Valentoviča na súkromné zdravotné poisťovne. Tu treba rátať s desiatkami miliárd zbytočne vyhodených korún, ktoré už chýbajú, alebo, ktoré skôr či neskôr budú chýbať.
Spomínam zámerne ministerstvo financií, pretože práve táto inštitúcia niesla do roku 2006 hlavnú zodpovednosť za splnenie podmienok na prijatie eura. Teraz už takéhoto strážcu niet. Ministerstvo mlčí a minister dopravy hľadá zdroje na rozvoj hlavného slovenského letiska v štátnej firme, nestavia sa proti chúťkam ministra hospodárstva vystavať na Slovensku novú celulózku či jadrovú elektráreň, neozve sa, keď sa na ministerstve vnútra narába s miliardami korún ako so žetónmi.
Ak to ministerstvo financií myslí s konvergenčnou správou vážne, a o tom som presvedčený, že to myslí vážne, malo by kričať pri akomkoľvek pokuse čerpať nové výdavky z verejnej kasy alebo rozhadzovať pridelené peniaze. V konvergenčnom programe chýba práve toto podľa môjho názoru - záväzok neplytvať verejnými zdrojmi. Keď vláda takýto program schváli a pritom sa chystá robiť opak, potom je jej postoj neúprimný. Ak to s konvergenčným programom myslí vážne, namiesto podpisovania moratórií proti rastu cien po 1. januári 2009 by mala veľmi rýchlo popracovať na vlastnom moratóriu, ktoré ju zaviaže nerozhadzovať verejné zdroje, neohrozovať prijatie eura, nedecimovať hospodársky rast a nesiahať na životnú úroveň občanov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa prihlásil na vystúpenie pána poslanca Jozefa Mikuša pán poslanec Ivan Štefanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Štefanec.
Nech sa páči.