I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som podporiť pána poslanca Mikuša v jeho apeli na úspory z verejných zdrojov a hlavne na udržateľnosť schodku verejných financií. Myslím si, že toto bude kľúčová otázka v ďalších rokoch, najmä po zavedení spoločnej európskej meny. Mimochodom aj včera Európska komisia zverejnila správu, kde kládla dôraz najmä na udržateľnosť inflácie a udržateľnosť schodku verejných financií po zavedení spoločnej meny. Tu tie riziká, na ktoré opakovane upozorňujeme, sú stále tie isté. To je oblasť PPP projektov, to je oblasť situácie v zdravotníctve a stále nedostatočný počet alebo nedostatočná výška alokovaných prostriedkov pre školstvo, pre vzdelávanie je tak, aby ľudia, kvalifikovaní ľudia si našli skôr prácu. To súvisí, samozrejme, aj s pracovnoprávnou legislatívou, ktorá sa v poslednom čase zhoršila. Myslím si, že ministerstvo financií by malo stále hrať aktívnu a ešte aktívnejšiu úlohu pri tom, aby strážilo verejné financie a aby udržateľnosť verejných financií bola jeho prioritou.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec nechce reagovať.

Druhým a posledným ústne prihláseným k tejto problematike je pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zásadnému dokumentu, akým Konvergenčný program Slovenska celkom určite je. Najskôr by som chcel celkovo vyzdvihnúť úroveň tohto dokumentu, najmä v porovnaní s inými dokumentmi, ktoré tu máme možnosť prerokúvať, a keď porovnám úroveň tohto dokumentu napríklad so správou o privatizácii SPP, tak musím konštatovať, že ide o priepastný rozdiel v prospech konvergenčného programu. Napriek tomu si neodpustím, že teda považujem celkovo úroveň tohto dokumentu za pomerne vysokú, budem hovoriť tie kritické pripomienky, to, čo považujem za problematické.

Po prvé, považujem za až nekonzistentné s tým dokumentom, aj z hľadiska jeho úrovne, to politické vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré je prilepené na začiatok. Neviem, či to bolo súčasťou toho dokumentu, ktorý išiel do Bruselu, aj toto vyhlásenie. Ak bolo, tak musím konštatovať, že dosť devalvovalo úroveň, celkovú úroveň tohto dokumentu. A odrazím sa teda vo svojom vystúpení najmä o konštatovania, ktoré sú v tomto politickom vyhlásení. Politické vyhlásenie hovorí, že hospodárska politika súčasnej vlády zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska v integračnom procese Hospodárskej a menovej únie, pričom však svoj program stavia na väčšej rovnováhe zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity. Predniesol to aj pán minister vo svojom úvodnom slove a zároveň tvrdí, že vláda vykonáva hospodársku politiku v duchu svojho programového vyhlásenia, ktoré deklaruje snahu upraviť ekonomický systém spôsobom, aby bol viac solidárnejší a sociálne spravodlivejší, nie však na úkor ekonomického rastu. Teda tak jemnejšie a kulantnejšie povedané, že vláda buduje silný sociálny štát.

No, problém, ale je, že čísla, ktoré sú uvádzané v samotnom konvergenčnom programe, hovoria opak. Silný sociálny štát alebo silnejšia sociálna spravodlivosť, väčšia vyváženosť je daná najmä vyššou mierou prerozdeľovania. Ale vy, vážené dámy, vážení páni z koalície, vy, aj na ministerstve financií, aj vo vláde predpokladáte ďalšie znižovanie prerozdeľovania aj v tomto dokumente. Konvergenčný program je do roku 2010. Čísla v ňom uvedené sú do roku 2010, prípadne aj na dlhšie časové obdobie. A čo nám tieto čísla hovoria? Hovoria nám, že Slovensko už dnes, už keď Ficova vláda preberala vládu nad Slovenskom, malo jednu z najnižších mier prerozdeľovania, konkrétne v roku 2006 to bolo 37,3 %, kým priemer za Európsku dvadsať sedmičku bol 46,8 % a v najsilnejších sociálnych štátoch to bolo dokonca vyše 50 %, vo Švédsku až 55 %. Môžete povedať, že áno, no rok 2006 bol výsledkom osemročného fungovania pravicovej, ako vy zvyknete hovoriť, krajne pravicovej vlády. No len problém je, že ten konvergenčný program hovorí, že vy to chcete ďalej znižovať. Podľa čísel v konvergenčnom programe má byť miera prerozdeľovania, teda podiel verejných výdavkov na HDP v roku 2007 mal byť 36,6 %, čiže ďalší pokles a v roku 2010 dokonca len 34,7 %. A to ešte v týchto číslach, v týchto prostriedkoch budú aj výdavky, ktoré nám umožní čerpať členstvo v Európskej únii, teda z eurofondov. Ak by sme odpočítali európske peniaze, tak ten pokles by išiel dokonca na 31,2 % HDP.

Čiže konštatujem, že čísla, ktoré sú uvedené v konvergenčnom programe, teda fakty popierajú tvrdenie, hneď prvé tvrdenie z politického vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, že vláda robí nejakú sociálnejšiu politiku alebo sociálne vyváženejšiu politiku s vyššou mierou solidarity. A mohol by som doložiť toto tvrdenie aj tým, že v rozpočte na rok 2008 rastú celkové výdavky do sociálneho systému o 2 %, presne o tie isté 2 %, ako rastie inflácia, teda v reálnom vyjadrení nedochádza k žiadnemu rastu sociálnych výdavkov, kým celkové výdavky, verejné výdavky a výdavky štátneho rozpočtu rastú o 9 až 10 %. Myslím si, že toto je ďalší dôkaz. Dalo by sa to rozmeniť na drobné pri výdavkoch na detské prídavky, na iné sociálne výdavky, že jednoducho čísla aj v štátnom rozpočte, aj v konvergenčnom programe usvedčujú vládu z toho, že to je účelové tvrdenie, účelové vyjadrenie, ktoré má navodiť dojem budovania silného sociálneho štátu alebo robenia nejakej sociálnej, nebodaj, sociálnodemokratickej politiky.

Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je o tom kľúčovom a podstatnom, čo tento materiál priznáva, a to je nedostatočné konsolidačné úsilie, čo bolo potvrdené mimochodom aj vo včera zverejnenej správe Európskej komisie. Konvergenčný program je užitočný aj preto, že konvergenčný program musí byť pripravovaný a schvaľovaný a odosielaný do Bruselu v predpísanej štruktúre. Takže tam sa nedá niektoré veci zatajiť, ktoré sa dajú zatajiť pri štátnom rozpočte. Pri štátnom rozpočte sa vláda opierala o to a neustále poukazuje na to, ako rýchlo znižuje deficit verejných financií a tvrdí, že plníme Pakt rastu a stability. Ale nie je to pravda. Konvergenčný program dokazuje, že v tomto roku, v roku 2008 nesplníme Pakt rastu a stability a že konsolidačné úsilie je nedostatočné.

Kto by tomu nechcel veriť, môže si to prečítať aj v tabuľkách v častiach 3.1. a 3.2., ktoré popisujú práve konsolidačné úsilie. Čo je to konsolidačné úsilie? Konsolidačné úsilie je miera zmeny štrukturálneho deficitu. Podľa Paktu rastu a stability krajina, ktorá má nadmerný deficit, by mala znížiť štrukturálny deficit o 0,5 % ročne. Čiže dosiahnuť konsolidačné úsilie najmenej o 0,5 % ročne. Ale táto správa, tento konvergenčný program práve v tabuľkách v častiach 3.1. a 3.2 dokumentuje, že konsolidačné úsilie v tomto roku sa zníži len o 0,1 %, teda len na 20 % plníme vlastne tento záväzok. Prečo je to tak? Čo je to konsolidačné úsilie? Čo je to štrukturálny deficit? Keďže konsolidačné úsilie je zmena štrukturálneho deficitu, štrukturálny deficit je deficit verejných financií očistený o tri veci: o jednorazové vplyvy, o cyklické vplyvy a o vplyv dôchodkovej reformy. Čiže, ak by ste chceli tvrdiť, že je to dané tým, že máme náklady na dôchodkovú reformu, tak to tak nie je. Štrukturálny deficit je očistený o jednorazové vplyvy, cyklické vplyvy a o vplyv dôchodkovej reformy.

Problém, ktorý tu je, je aj v tom, že v rozpočte na rok 2008 sú výrazné veľké jednorazové príjmy, ktoré sa zrejme nebudú opakovať. Na ilustráciu týchto jednorazových príjmov môžem doložiť, že napríklad, kým z predaja majetku sa v roku 2007 rozpočtovali príjmy vo výške 674 mil. korún, tak v roku 2008 už to majú byť 2 mld. 279 mil. korún. Asi je zrejmé každému, že príjmy z predaja majetku sú jednorazovými príjmami, navyše, keď sa neprivatizuje, keď sa rozpredávajú len nepotrebné aktíva, tak je zrejmé, že sa nedá donekonečna rozpredávať tieto aktíva.

Ďalej to, že ide o jednorazové navýšené príjmy, dosvedčujú čísla aj z rozpočtu, aj z konvergenčného programu o dividendách, ktoré sú mimochodom veľmi zaujímavé a chcel by som upriamiť vašu pozornosť na príjmy z dividend. Príjmy z dividend vláda predpokladá, že v roku 2008 budú vyššie o 5 mld. korún ako v roku 2007. Keď si ale pozriete, z ktorých podnikov vláda dividendy berie, tak väčšinou berie z energetických podnikov, kde má zhruba polovičný podiel. No ak je to tak, tak potom z toho vyplýva, že celkové dividendy v týchto energetických podnikoch vzrastú zhruba o 10 mld. korún v roku 2008 oproti roku 2007.

Logická otázka sa vkráda do mysle, ako je to možné, keď predseda vlády tvrdí, že neporastú ceny energií, pričom vieme, že náklady napríklad cena ropy, cena plynu rastie. Čiže podnikom rastie cena vstupov. Predseda vlády tvrdí, že nerastú ceny pre domácnosti a zároveň enormne narastajú dividendy energetických podnikov. Asi je naozaj kúzelník. No vysvetlenie je naporúdzi. Dochádza znovu k tomu, že cez politický tlak na nedostatočne nezávislý regulačný úrad dochádza k inej politike voči maloodberateľom a k inej politike voči veľkoodberateľom. Jednoducho znovu dochádza ku krížovým dotáciám, z čoho budeme mať problémy aj z hľadiska európskych smerníc a pravidiel, ale aj z hľadiska udržateľnosti takéhoto vývoja, aj z hľadiska toho, že takýto vývoj posiela nesprávne cenové signály do ekonomiky, čo vyvoláva priame a nepriame škody a spôsobí do budúcna vyššie ceny.

Navyše, keď som to povedal pri štátnom rozpočte, tak viacerí z poslancov vládnej koalície tvrdili, že to nie je pravda a že to nie je tak. Udalosti posledných dní a týždňov nám ale ukázali aj ďalší veľmi taký sofistikovaný, alebo, povedal by som, tvorivý spôsob, na aký predstavitelia vlády prišli. Neviem, či ste zachytili, že vláda prideľuje kvóty na emisie CO2. Prideľuje ich vláda v rámci celkovej kvóty, ktorú máme ako Slovensko určenú. Vláda urobila veľmi zaujímavý ťah. Slovenskému plynárenskému priemyslu pridelila mnohonásobne viac kvót, ako je objem, ktorý potrebuje a ktorý je daný tým, koľko vypúšťa vlastne CO2 do ovzdušia. A na tých kvótach je zaujímavé aj to, že celkový objem je obmedzený a že s nimi sa dá obchodovať, že tie firmy, ktoré nepoužijú celý objem, tak ten zvyšok môžu predať.

Je celkom evidentné, keďže SPP dostalo mnohonásobne v miliardách, odhaduje sa to až na 2 až 3 mld. korún, za ktoré tie kvóty, ktoré nepoužije, bude môcť predať, tak vlastne vláda darovala SPP 2 až 3 mld. korún, ktoré budú musieť zaplatiť iné firmy, ktoré majú nižšie kvóty, ako je ich skutočná potreba a budú si musieť od SPP tieto kvóty odkúpiť. Aj takýmto spôsobom vláda korumpuje SPP, vláda deformuje podnikateľské prostredie a kupuje nižšie ceny pre domácnosti na úkor vyšších cien pre niektorých podnikateľov a niektoré podniky. Takže aj toto je ukážka zlej politiky, ktorá deformuje ceny, ktorá deformuje podnikateľské prostredie a ktorá priamo a nepriamo korumpuje.

Rád by som poukázal aj na to, čomu sa hovorí, je to odborná záležitosť, ale je veľmi dôležitá najmä z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, a to je fiškálny impulz. Fiškálny impulz zjednodušene znamená, že ak sa ekonomika vyvíja dobre, ak dosahuje vysoký ekonomický rast, ak je nad svojím potenciálnym rastom, a to slovenská ekonomika dnes je, tak fiškálny impulz by mal byť negatívny, inými slovami, fiškálna politika by mala byť reštriktívna. A naopak, ak je ekonomika pod svojím potenciálnym rastom, fiškálna politika by mala byť expanzívna, aby nedochádzalo k nižšiemu rastu, ako môže dlhodobo. No a práve v tom je ten problém. Aj preto poukazuje Európska komisia na problémy, ktoré máme, že slovenská ekonomika sa dnes nachádza nad úrovňou svojho potenciálneho rastu a práve preto by fiškálna politika mala byť ešte úspornejšia a reštriktívnejšia a nemala by vpúšťať do ekonomiky taký fiškálny impulz, aký do nej vpúšťa už schváleným štátnym rozpočtom a verejnými rozpočtami. Ten problém totiž je v tom, že ono sa to neprejaví negatívne teraz a hneď, ale prejaví sa to negatívne v strednodobom a dlhodobom horizonte práve z hľadiska zdravého ekonomického prostredia a z hľadiska predpokladov na vysoký a zdravý ekonomický rast.

Ďalšie veci, na ktoré chcem upozorniť, v ktorých zavádza toto politické vyhlásenie a je v rozpore s realitou. Politické vyhlásenie ku konvergenčnému programu napríklad hovorí, citujem: "Splnením tohto strednodobého cieľa a prijatím niektorých ďalších opatrení v správnom čase, najmä v dôchodkovom systéme bude na Slovensku prvýkrát od jeho vzniku zabezpečená dlhodobá udržateľnosť verejných financií."

Prosím vás pekne, ale veď to je lož. Veď to, čo robíte v dôchodkovom systéme, je presný opak. Vy ohrozujete udržateľnosť verejných financií, pretože dokazuje to váš štátny rozpočet. Vyháňate ľudí z druhého piliera, oslabujete druhý pilier, vy sa tu zaväzujete v tomto politickom vyhlásení, že nebudete navrhovať opatrenia, ktoré znižujú podiel príspevkov do druhého piliera. To nerobíte, nerobíte to takto. Robíte to vyháňaním ľudí, dokonca protiústavnou zmenou o predĺžení minimálnej doby sporenia. A dokazuje to, že robíte opak, ako tu deklarujete, to, že vy sami vo vašom vlastnom štátnom rozpočte na rok 2008, na tento rok, predpokladáte dodatočný príjem do Sociálnej poisťovne vo výške 2,5 mld. z titulu zníženia váhy druhého piliera z odchodu ľudí, ktorí si prestanú sporiť a ich peniaze sa presunú do Sociálnej poisťovne. Čiže opak, robíte opak, ako je to, k čomu sa tu hlásite.

A tvrdíte ešte aj v ďalšej vete, že vláda bude musieť prijať zásadné opatrenia v oblasti dôchodkového systému, v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Áno, bude musieť, ale opačné, ako ich robíte vy. Pretože každému, kto pozná základy ekonómie a dôchodkových systémov, musí byť jasné, že znižovanie druhého piliera, znižovanie váhy druhého piliera znamená zaťažovanie verejných financií dlhodobo do budúcnosti.

Ďalej v tomto politickom vyhlásení hovoríte, citujem: "Slovenská ekonomika ako celok v súčasnosti rastie vysokým tempom. Vláda sa však bude musieť viac zamerať na rovnomernejšie rozloženie ekonomického rastu a životnej úrovne obyvateľstva medzi regióny." Ale, vážené dámy, vážení páni, robíte opak. Veď si pozrite, ako ste delili koncom roka 2006 prostriedky na stimuly. Veď ste absolútnu väčšinu prostriedkov na stimuly dali do západného Slovenska a do oblastí, ktoré majú oveľa, oveľa vyššiu ekonomickú aj životnú úroveň, ako sú zaostalé východné a južné regióny Slovenska.

V tomto vyhlásení tvrdíte, že vláda bude vstupovať len do takých projektov PPP, ktoré budú zárukou vyššej efektívnosti pri dosahovaní cieľov, ako by to bolo pri použití len verejných zdrojov a zároveň tieto projekty neohrozia bilanciu verejnej správy v strednodobom a dlhodobom horizonte prostredníctvom kumulácie implicitných záväzkov vlády. Ale robíte presný opak. Veď vláda zhodila zo stola stanovisko ministerstva financií, ktoré upozorňovalo na to, že PPP projekty v objeme 150 mld. korún ohrozujú stabilitu verejných financií a ministerstvo financií tvrdilo, že hranica, pod ktorú by to nemuselo ohrozovať, je 60 mld. korún. 150 verzus 60 a hlásite sa tu k tomu, že PPP projekty neohrozujú ekonomiku a zdravý ekonomický vývoj? Navyše, ako bolo zverejnené, obmedzujete súťaž. Podľa správ, ktoré boli v médiách, boli vyradené štyri veľké medzinárodné koncerny a ostali len dve firmy, ktoré majú realizovať PPP projekty.

Politické prepojenie mecenášov vašej strany, teraz hovorím o strane SMER - sociálna demokracia, a týchto firiem alebo minimálne jednej z týchto firiem, ktoré ostali v hre, tiež nedáva záruku toho, že to bude postavené lacno, rýchlo a efektívne. Navyše, by som vás chcel upozorniť aj na to, že PPP projekty sú všade na svete veľmi zložitá záležitosť a dokonca krajiny, ktoré s nimi majú dlhodobé skúsenosti, ako je napríklad Veľká Británia alebo Írsko, aj tam to vychádza tak, že nakoniec zhruba až 50 % PPP projektov alebo objemu PPP projektov sa započítava do verejných výdavkov. A tu netreba byť ani veľkým expertom a analytikom, aby človek si vedel vypočítať, že pri takom obrovskom objeme prostriedkov sa len nepatrná časť vráti spoplatnením diaľnic, či už mýtom alebo koncesionárskymi poplatkami a že veľká časť, prevažujúca časť týchto prostriedkov, ktoré vy tvrdíte, že budú takto nie z verejných zdrojov, bude musieť byť uhradená z verejných zdrojov v budúcnosti a že je to vlastne len presun zaťaženia daňových poplatníkov do budúcnosti.

Ďalej tvrdíte v tomto politickom vyhlásení, že v budúcich rokoch bude dominovať téma účinnosti a efektívnosti výdavkových politík a razantnejšia realokácia zdrojov v prospech cieľov Lisabonskej stratégie. No, ale veď v štátnom rozpočte ste urobili presný opak. Ciele Lisabonskej stratégie. Vy sa tu hlásite deklaratívne k tomu, že bude, že v prípade Slovenska to znamená najmä investície do rozvoja ľudského kapitálu a vedomostnej spoločnosti, čo obsahuje v oblasti školstva koncepciu celoživotného vzdelávania, efektívnej politiky trhu práce, vedu, výskum a inovácie.

Vážené dámy, vážení páni, toto je politické vyhlásenie, ktoré nemá hodnotu ani tohto papiera, pretože v štátnom rozpočte nie sú prioritami ani vzdelanie, ani veda, ani výskum. Nedochádza ani k napĺňaniu zámerov programového vyhlásenia a klesá podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte do školstva, napriek tomu, že ste sa prihlásili k tomu, že to vzrastie na 5 %, klesá to, ani do vedy, ani do výskumu.

No a posledná vec, pri ktorej sa chcem zastaviť, je, že vláda tu tvrdí, že si uvedomuje dôležitosť štrukturálnych politík z pohľadu zdravého ekonomického vývoja zvlášť po vstupe do eurozóny, keď sa zúži priestor na reakciu makroekonomických politík na ekonomické výkyvy. Ale robíte presný opak. Hlásite sa k tomu, že si to uvedomujete, ale zmenili ste Zákonník práce tak, že je menej pružný, ako bol predtým. Každý ekonóm vám povie a predpokladám, že to vedeli aj tí, ktorí toto písali, že pružnosť trhu práce po vstupe do eurozóny je rádovo dôležitejšia ako pred ňou, keďže naozaj stráca krajina jeden z nástrojov, a to je menová politika. Každý ekonóm vám povie, že fiškálna zodpovednosť, fiškálne zodpovedná politika je omnoho dôležitejšia ešte po vstupe do Európskej únie. Ale robíte opak, čo som sa snažil naznačiť napríklad príkladom tých PPP projektov a to som ešte nehovoril o hrozbe desiatok miliárd korún prehratých v arbitráži za nezmyselný zákon o zdravotných poisťovniach. A mohol by som hovoriť ešte o ďalších a ďalších rizikách.

Takže, zhrnuté a podčiarknuté, musím povedať, že aj keď celková úroveň konvergenčného programu je najmä v porovnaní s inými dokumentmi, ktoré nám tu vláda predkladá a ktoré tu prerokúvame, výrazne vyššia, aj tento dokument má svoje slabiny, ale nie je to chyba tohto dokumentu. Skutočnou príčinou týchto slabín je chybná hospodárska politika, jej ideologická obmedzenosť a odborná nespôsobilosť najmä predsedu vlády, ktorý pretláča také veci, ako je napríklad novela Zákonníka práce, ktorá znižuje flexibilitu trhu práce, ako je napríklad rušenie ziskov zdravotných poisťovní, ako je rušenie reformy zdravotníctva so všetkými fiškálnymi a inými dôsledkami atď., atď. Nehovoriac o zásadnej veci, ktorou sú negatívne zásahy do dôchodkového systému, ktoré majú dopad a dosah nielen do dôchodkového systému, ale aj do dlhodobej udržateľnosti verejných financií a teda do tých vecí, ktoré súvisia práve s tými oblasťami, ktoré Konvergenčný program Slovenska pokrýva.

Ja som niektoré z vecí, ktoré som tu dnes spomenul, hovoril už pri štátnom rozpočte a musím konštatovať, že včera zverejnené stanovisko Európskej komisie potvrdilo tieto naše výhrady a potvrdilo vlastne tie veci, ktoré sú napísané aj tu, v konvergenčnom programe, napríklad nedostatočné konsolidačné úsilie alebo hrozba dlhodobej udržateľnosti zdravého ekonomického prostredia, zdravých verejných financií.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Ivana Mikloša sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž, ďalej páni poslanci Ivan Štefanec, Jozef Ďuračka, Iván Farkas.

Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo dostáva pán podpredseda Miroslav Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán Mikloš, no časť vášho vystúpenia nezvykle bola venovaná aj vecnému vystúpeniu, takže, hádam, stojí za to zareagovať na vaše slová.

Je zaujímavé, že prvú časť svojho prejavu ste venovali kritike tejto vlády zľava. No z vašej pozície je to veľmi zaujímavé a paradoxné a dá sa pravdepodobne o tom rozprávať. Možno zareaguje minister, možno niekedy neskôr, ale je to nesmierne zaujímavé. Slová typu, že každému je jasné, že znižovanie váhy druhého piliera je ohrozením systému verejných financií, no každému to absolútne nie je jasné, pán Mikloš. To je jasné vám, veľmi presne to treba povedať. Tieto tvrdenia tohto typu. No potom ste prešli do takej vašej typickej podoby - ideologická obmedzenosť predsedu vlády. Pritom na parlamente skutočne je, a nie u predsedu vlády, pán Mikloš. O ideologickej obmedzenosti téz, o ktorých tu rozprávate, a spôsob, ako ich presadzujete a aký máte vzťah k iným názorovým pohľadom, je opäť všeobecne známy. Takže ideologická obmedzenosť nie je termín, ktorý patrí niekomu inému, patrí vám, pán Mikloš, nehnevajte sa.

Hovoríte o PPP projektoch ako o nesmiernom ohrození opäť verejných financií. Škoda, že ste nám neanalyzovali váš prístup k verejným financiám. O koľko miliárd ste zaťažili počas vašej osemročnej vlády dlhovú službu tohto štátu, pán Mikloš? A mali ste zdokumentovať, ako výhodne ste tie peniaze použili do investičného prostredia, že sme ich obyčajne neprejedli úplne zbytočne na nezmyselné reformy, ktoré ste tu organizovali. Tomu ste sa mali venovať, efektivite tohto celého. Koľko miliárd sme stratili hlbokým podhodnotením privatizovaných podnikov a koľko kilometrov diaľnic sme za to mohli postaviť? Garantujem vám, pri slušnom prístupe len k SPP tých 100 miliárd najmenej by sme mali na výstavbu diaľnic a nepotrebovali by sme žiadne PPP projekty. No tak, prosím vás pekne, aj z tohto pohľadu keby ste nabudúce vystupovali.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som vyzdvihnúť vystúpenie pána poslanca Mikloša najmä v tom apeli, ako poukázal na rozdiel politík, ktoré sú obsiahnuté v konvergenčnom programe oproti reálnym krokom vlády, či už v penzijnej reforme, či už vo výdavkoch do vzdelávania a vedy alebo aj v energetickej politike. To sú diametrálne iné kroky vlády, než aké sú deklarované v konvergenčnom programe, s ktorými v konvergenčnom programe, samozrejme, súhlasíme.

Keď sa chcem dotknúť viac časti energetiky, tu bolo najzaujímavejšie konštatovanie o náraste dividend v tomto roku o 5 mld. Včera sme mali zaujímavú debatu o privatizácii SPP, ktorá zrejme bude pokračovať aj dnes. A keď som zdôrazňoval práve nárast ziskovosti po privatizácii SPP, tak väčšina koaličných poslancov reagovala, no ale veď to bolo spôsobené nárastom ceny plynu. Určite aj toto bol faktor, ktorý k tomu prispel, ale bolo to predovšetkým zefektívnenie tohto podniku. Na druhej strane, keď vidíme, že tu je očakávanie 5-miliardový nárast dividend, je jasné, dámy a páni, že práve z tejto privatizácie a narastajúcich príjmov počítate vlastne vy. Takže na jednej strane kritizujete privatizáciu SPP, na druhej strane počítate s neobvyklým nárastom, dokonca s najvyšším historickým nárastom dividend z privatizácie energetických podnikov. Bohužiaľ, sa to deje ešte spôsobom, ktorý je krokom do minulosti, lebo to znamená obnovenie krížových dotácií a, bohužiaľ, pokrivenie trhového prostredia.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, normálne ma potešilo, že ste pochválili Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010. Ja si myslím, že tento dokument je veľmi dobre a dôsledne spracovaný. V rámci vášho vystúpenia myslím si, že chcem mať poznámky iba k jednej veci a to je fiškálny impulz - negatívny, pozitívny. Ja si myslím, že ten pozitívny, ktorý je súčasne nastolený, je veľmi dobrý, pretože nemyslím si, že by slovenská ekonomika bola na hranici svojho potenciálu a takisto nemyslím si, že by dochádzalo dokonca k prehrievaniu ekonomiky. Čiže tento smer, ktorý je nastolený, je dobrý. A keď si zoberieme konjunktúru, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame, je predpoklad, že bude ďalšie roky bežať, takže toto je v poriadku.

Jedno je však veľmi dôsledné a dôležité. Bolo to x-krát tu spomenuté. Nieže dodržiavanie vstupových kritérií iba pred zavedením eura, ale myslím si, na vláde, hlavne na ministrovi financií bude dodržiavanie týchto kritérií po zavedení eura. To bude omnoho dôležitejšie a podstatnejšie, pretože vtedy to bude mať podstatný vplyv na vývoj ekonomiky Slovenska a v neposlednej a nepodstatnej miere fakticky na životnú úroveň všetkých obyvateľov na Slovensku.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aby sa po posledných parlamentných voľbách nemenila hospodárska politika Slovenska, nebola by potrebná aktualizácia Konvergenčného programu Slovenska na roky 2007 až 2010.

Snaha vlády s aktualizáciou evidentne smeruje k zavedeniu eura k 1. januáru 2009. Je ale jeden problém, dostal sa piesok do súkolia finančného manažmentu štátu. A ten problém sa nazýva Správa Európskej komisie o plnení Konvergenčného plánu Slovenskej republiky. Táto správa Európskej komisie vyjadruje skepsu k udržateľnosti súčasnej kondície slovenského hospodárstva do budúcnosti a to najmä miery inflácie. Ďalej správa potvrdzuje dlhodobo prezentovaný názor opozície, a to neochotu vlády viac šetriť na výdavkovej strane rozpočtu verejných financií pri 9-percentom hospodárskom raste. Skrátka, vláda nezodpovedne rozhadzuje finančné prostriedky na nerozumné ciele a projekty. Pri takomto šafárení je absolútne nemysliteľná snaha vlády dosiahnuť v roku 2010 cieľový schodok verejných financií na úrovni obnovovacej 0,8 % hrubého domáceho produktu. Aktualizácia Konvergenčného programu Slovenska je plná nereálnych, nepodložených fráz, fiškálnych cieľov, ktoré vláda nebude schopná splniť a ukazuje sa, že ani nebude chcieť splniť.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou - pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Najskôr k pánovi poslancovi Ďuračkovi., ktorý prejavil nesúhlasné stanovisko s tým, že ekonomika rastie nad potenciálnou úrovňou. Pán poslanec, to nie je môj názor, to je názor všetkých analytikov, ktorí sa týmto zaoberajú, že je to nad úrovňou potenciálneho produktu, čo nemusí znamenať, že sa prehrieva, ale ak nebude fiškálna politika reagovať na toto, tak sa prehrievať začne.

K pánovi poslancovi Čížovi. Pán poslanec, hovoríte, že to bola kritika zľava. Nie. To bolo poukázanie na to, ako klamete a zavádzate Slovákov a občanov Slovenskej republiky, keď tvrdíte, že tu budujete silný sociálny štát. Ja nekritizujem to, že nezvyšujete mieru prerozdeľovania. Naopak, ja to vítam. Ja len poukazujem na to, že zavádzate Slovensko, zavádzate občanov Slovenskej republiky, keď tvrdíte, že budujete silný sociálny štát a keď aj v tejto správe tvrdíte, že zmena je v tom, že to je omnoho sociálne solidárnejšie.

A pán podpredseda, ak si myslíte, že som tvrdil, ak teda nesúhlasíte s tým, že každému je jasné, že znižovanie druhého piliera ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak ja som povedal, že každému, kto rozmýšľa a má základy ekonomického vzdelania, musí byť jasné, že to tak je. Takže, upokojím vás, vás som do tejto množiny nezaratúval.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloš bol posledný prihlásený do rozpravy.

Vyhlasujem teraz rozpravu za ukončenú.

Chcem sa spýtať, pán minister, chcete reagovať. Poprosím teraz, ale ešte predtým, než vám dám slovo, pretože sa napĺňa 11.00 hodina, kedy by sme mali hlasovať, je všeobecný súhlas, aby sme vystúpením pána ministra, prípadne spravodajcu ukončili tento bod a potom hlasovali? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Pán minister, nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ja zareagujem len úplne krátko na niekoľko tvrdení. Hlavne by som začal tým nedostatočným konsolidačným úsilím. Poprosil by som, keby ste sa pozreli, pán Mikloš, na stranu 32 a zamysleli sa nad tým, ako potom vyhodnotiť vaše konsolidačné úsilie v roku 2006 -1,3. Takže nebol by som úplne rád, keby ste nás tu poučovali o tom, ako máme konsolidovať my, keď sa pozrieme, že už v roku 2007, pravdepodobne bude konsolidácia minimálne na úrovni 0,8 %. No, ale tak viete, z takého základu, z akého ste išli, tá konsolidácia bola jednoduchšia. Nachádzame sa v úplne inom kontexte, s tým určite súhlasíte.

A ešte poznámka aj k tomu, viete, ako sa tvoria aj východiská rozpočtu a celý ten proces, aj písanie konvergenčného programu, my očakávame naozaj a našou snahou je skonsolidovať tie verejné financie čo najrýchlejšie a určite to dokážeme aj s reálnym výsledkom v záverečnom účte za rok 2007, kde konsolidácia bude ešte väčšia, ako bola vôbec naplánovaná v konvergenčnom programe.

Taktiež si myslím, že tento trend dokážeme aj v ďalších rokoch a tým sa dostávame k tomu, prečo je podľa nás úroveň konsolidácie v roku 2010 na úrovni -0,8 % dostačujúca, pretože vieme, že primárne saldo už v tej dobe bude pozitívne, čiže slovenská ekonomika sa už nebude ďalej zadlžovať. Čiže naozaj to tvrdenie, že sa dostaneme do stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, je pravdivé.

Teraz tu padla ďalšia vec a to bol fiškálny impulz. Tak by som upozornil tiež opäť, mimochodom, nie táto vláda zavinila, že sme v procedúre nadmerného deficitu, čo je presne téma konsolidácie. Ďalej by som vás upozornil na stranu 34, ktorá hovorí o fiškálnom impulze. A keď sa pozrieme na rok 2006, tak práve rok 2006 bol vyslovene fiškálne expanzívny. Keď už vidíme rok 2007, proticyklická fiškálna reštrikcia, čiže tiež neviem, čo ste mysleli tou poznámkou na tému fiškálny impulz.

Nesúhlasím tiež úplne s tvrdením, že všetci analytici tvrdia, že slovenská ekonomika rastie nad potenciálom. Sú na to rôzne názory a minimálne by som videl ako 50 na 50 to, či sme, alebo nie sme nad potenciálom. Z toho vyplýva ináč aj pomerne zdĺhavá, komplikovaná diskusia s komisiou na tému výpočtu produkčnej medzery a s aplikáciou určitých parametrov do ich funkcií a do ich prognostických modelov, ktoré majú, s ktorými úplne nie sme stotožnení a nič podľa nás nenasvedčuje tomu, že by sme rástli nad potenciálom.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, poprosím o strpenie. Prosím všetkých, ktorí prichádzajú do sály, prebieha ešte diskusia k predchádzajúcemu bodu, buďte tolerantní k vlastnému ministrovi. Ďakujem pekne.

J. Počiatek, minister financií SR: Ešte by som sa ale trošku, len úplne veľmi mierne venoval téme druhý pilier, pretože vy hovoríte, že my nejakým spôsobom oslabujeme druhý pilier, alebo, že si neuvedomujeme význam druhého piliera. Veľmi dobre si uvedomujeme význam druhého piliera z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, avšak nemôžem súhlasiť, že nastavenie systému, celého dôchodkového systému, ktoré sa udialo v roku 2004, bolo správne. Pretože už podľa vašich vlastných materiálov došlo k odchýlke vo výpočte o 75 miliárd. To znamená, že tento systém tak ako bol nastavený, zaťažil našu ekonomiku o 75 miliárd väčšou záťažou, ako sa rátalo, s ktorou sa táto vláda bude musieť vysporiadať a práve to súvisí s tou dlhodobou udržateľnosťou.

A ešte by som sa vrátil ako už posledná poznámka k téme PPP projektov, kde tu bolo tvrdenie, že vláda zhodila zo stola, tak to vôbec nie je pravda. Pretože aj podľa názoru ministerstva financií je dôležité naozaj zreálniť odhady tých nákladov pri realizácii PPP projektov, a potom k tomu zaujať definitívne stanovisko.

Na pána Farkasa ani nebudem reagovať, pretože pletie množstvo vecí dohromady, ktoré s týmto konvergenčným programom takmer ani nesúvisia.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Vystúpenie pána ministra bolo záverečným po ukončenej rozprave.

Pán spravodajca nemá záujem vystúpiť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním. 5-minútovú prestávku pred hlasovaním, prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 19. schôdze.

Takže poprosím teraz pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby ako určený spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je to tlač č. 514. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 87 bolo za, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do druhého čítania.

Ďalej, pán spravodajca.

J. Ďuračka, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 518 z 2. januára 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o návrhu prideliť návrh zákona výborom a o lehotách, ako aj o gestorskom výbore a o lehote prerokovania v gestorskom výbore.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 124 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme uvedený vládny návrh zákona posunuli do druhého čítania a pridelili ho výborom a určili lehoty na prerokovanie.

Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

je to tlač pod číslom 528. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 88 bolo za, 47 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

J. Burian, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aj v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 530 z 11. januára 2008 prideliť v druhom čítaní tento návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody; výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výboru pre sociálne veci a bývanie; výboru pre zdravotníctvo; výboru pre obranu a bezpečnosť; výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výboru pre kultúru a médiá.

Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 128 za, 1 proti, 6 sa zdržali.

Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

Opäť teraz pán poslanec Ďuračka bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o