M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa hlási navrhovateľka, pani poslankyňa Mušková. Ďalší nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie v rozprave. A dávam slovo pani Muškovej, ktorá vystúpi vo faktickej poznámke. Čiže má dve minúty. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, trošku mi je ľúto, že takýto vážny návrh zákona na takúto vážnu tému sa politizuje, pričom od vás by som to skutočne neočakávala.
Vy ste hovorili, že tu nie je vymožiteľnosť práva. My práve riešime tento problém, pretože problém toho zákona, ktorý existuje, je v tom, že ak polícia nájde opitého mladistvého v krčme a ten, čo nalieva, povie, že ja som mu nenalial, ja som nalial tomu dospelému, len dospelým som nalieval a to mu asi oni dali, jednoducho končí to pri tomto konštatovaní. My meníme trošku formu a dávame zodpovednosť práve tomu mladistvému, ktorý je napitý. Tu je tá zmena.
Takže myslela som, pán poslanec, že práve vy budete ten, kto podporí tento náš návrh.
Samozrejme, o tých 17 rokoch sa dá diskutovať. A ja si tiež myslím, že by snáď bolo možné aj zvýšiť tú hranicu na tých 18. Hovorili o tom už aj kolegovia z koalície. To je všetko.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S reakciou na faktickú poznámku pani kolegyne Muškovej chce vystúpiť pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Pani kolegyňa, pri všetkej úcte, tuná sa pokuty týkajú u maloletých osôb nie týchto osôb, ale ich zákonných zástupcov, teda rodičov. Ak si pozriete v bode 3 § 12 ods. 2, tak uvidíte, že za porušenie zákazu v § 2 ods. 2 môže obec uložiť pokutu zákonnému zástupcovi maloletého, teda rodičovi. A vy hovoríte, že nie je možné v tej krčme zistiť páchateľa, ktorý tej mladistvej osobe nalial alkohol. Ak to nevieme zistiť v tej krčme, ako to zistíme v súkromí rodinného domu? Tým chcem povedať, že ak dnes je problém s vykonateľnosťou dnešnej úpravy, aj vďaka možnože nie tak veľkej snahe polície, a tam treba to zlepšiť, tak, opakujem, v tomto prípade bude ešte menej vykonateľná tá snaha zistiť konkrétneho páchateľa, ako je tomu v súčasnosti.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Hlasy z pléna.)
Do rozpravy, pani navrhovateľka, sa hlásite? (Odpoveď z pléna.) Tak v súlade s § 28 pani navrhovateľka sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Veľmi sa ospravedlňujem. Nechcem tuná viesť diskusiu, ale neviem, či ste si dobre prečítali návrh zákona. My hovoríme o mladistvých a maloletých. Keďže maloletý nie je zodpovedný sám za seba, zodpovedá za neho zástupca, teda jeho rodič. To sú deti malé. Mladistvý je ten, ktorý už zodpovedá sám za seba. Vy ste aj znížili trestnú zodpovednosť od 14 rokov. Takže, samozrejme, rodič 16-ročného nemôže kontrolovať. A ten už vie, čo robí. Takže tuná je ten rozdiel.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.
Ďalším prihláseným do rozpravy a posledným k tomuto bodu je pán poslanec Jozef Burian. Pán kolega Burian, nech sa páči, máte priestor v rozprave.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný. Pripájam sa k tomu, čo už tu hovoril spravodajca k tomuto návrhu zákona. Myslím si, že mám také dve faktické pripomienky.
Prvou faktickou pripomienkou je, že nie sú v tejto správe dopady na verejnú správu, teda na mestá a obce, ktoré budú túto právnu normu aplikovať. Čiže tam by som bol veľmi rád, aby sme sa ujednotili, a to aj diskusiou, povedzme, so zástupcami miest a obcí.
A druhú faktickú poznámku mám, že vzhľadom na to, že máme nejakú takú komunikačnú filozofiu, pokiaľ sa týka finančných dopadov na mestá a obce, lebo pokiaľ ide o štátny rozpočet, tam to schvaľuje ministerstvo financií, pokiaľ ide o verejnú správu, máme dohodu, že komunikujeme cez finančný výbor práve s obcami, mestami a vyššími územnými celkami, bol by som veľmi rád, ak by aj tento návrh zákona bol prerokúvaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Jozefa Buriana sa neprihlásil nikto.
Konštatujem, že pán poslanec Burian bol posledný prihláseným do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať zástupcu navrhovateľov, pani poslankyne Muškovej, či chce využiť záverečné slovo. Nie.
Pán poslanec Cabaj ako spravodajca chce využiť záverečné slovo. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som konštatoval, že v rozprave vystúpili štyria poslanci, pritom za spravodajcov vystúpila aj pani Mušková. Bol predložený jeden pozmeňujúci návrh oproti predloženej informácii, ktorú som predložil na začiatku. Preto pri hlasovaní budeme potom hlasovať zároveň o tom, že prerokujú to okrem ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport aj Výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. To bolo vyjadrenie spravodajcu na záver.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať, tak ako to tu bolo povedané aj z úst predsedu Národnej rady, budeme o 17.00 hodine.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o
správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,
ktorú sme dostali ako tlač 529.
Prosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a súčasne aj pána spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby zaujal miesto pre spravodajcu.
Dávam slovo ďalšiemu v poradí ústne prihlásených rečníkov pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi a pripraví sa pani poslankyňa Katarína Cibulková.
Chcem iba pre všetkých ostatných konštatovať, že na záver rokovania v piatok stratili poradie v rozprave pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pán poslanec Jozef Burian a pán poslanec Pavol Frešo, ktorí po dobehnutí všetkých riadne prihlásených ústne budú môcť využiť možnosť vystúpiť v rozprave po poslednom riadne prihlásenom, ktorým je pán Vladimír Mečiar.
Takže pán poslanec Kvorka má teraz slovo. Nech sa páči.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril a urobil určitý exkurz k privatizácii SPP a aby som ho spravil trošička takým ľudským slovníkom, pretože občanov tejto republiky táto téma dosť zaujíma. A vynasnažím sa vo svojom vystúpení hovoriť slovníkom tým, aby tomu rozumeli aj ľudia, ktorí sú obyčajní robotníci, roľníci a tak ďalej.
Začnem slovenským príslovím: Chudobnému aj z hrnca vykypí. V prípade predaja Slovenského plynárenského priemyslu jednému zostane prázdny hrniec, kým druhý môže jesť veľkou lyžicou. V čase, keď poradca vlády na predaj 49 % akcií tohto lukratívneho podniku začal pripravovať kúpnopredajnú zmluvu až po jej slávnostný podpis, lietala slovenská koruna ako na hojdačke. Z hodnoty 50 Sk za dolár sa dostala na úroveň 44 až 45 Sk za dolár. Vývoj ukázal, že k dátumu podpisu zmluvy bolo pre Slovensko výhodnejšie spraviť obchod storočia v eurách. Samozrejme, nik nie je jasnovidec, aby vopred s určitosťou predvídal, ako sa koruna bude na trhu správať. No tým skôr sa prezieravý gazda pozichruje. Odborníci tomu hovoria zabezpečenie sa voči prípadným kurzovým stratám, tzv. hedging. V prípade obchodu storočia, ktorý sa udial v priamej réžii podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, sme to tak neurobili. Zlaté plynárenské vajce sme predali za 2,7 mld. USD. V zmluve o kúpe o predaji 49 % akcií SPP z 18. marca 2002, na ktorej figuruje Fond národného majetku a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a na strane druhej Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom, sa totiž o. i. uvádza, že celková kúpna cena za všetky akcie je suma v hotovosti vo výške 2,7 mld. USD. Nielenže sme nevytlačili cenu o 50 mld. až 60 mld. korún vyššie, pretože v tendri zostal nakoniec jediný uchádzač a ten si mohol diktovať aj cenové podmienky predaja na úkor Slovenskej republiky, ale ukázalo sa, že Fond národného majetku na účet nedostal za 2,7 mld. USD očakávaných 130 mld. Sk, ale len necelých 121 mld. Teda rozdiel je 9 mld. korún v neprospech Slovenskej republiky. Podpredseda vlády pán Mikloš sa bránil tým, že kurzová strata z výnosu predaja SPP je len 7,7 mld. korún. Spásonosne privítal hĺbkový audit hospodárenia plynární za uplynulý polrok, na základe ktorého investori doplatia ešte 3 mld. korún. A tak by sme mali stratiť iba 4 mld. korún. Navyše 49 % akcií rozvodných energetických podnikov aj Slovenskú poisťovňu sme predali v eurách. A tam sme zasa pri danom vývoji kurzu získali, takže by to malo byť nakoniec fifti-fifti. Aj keby sme akceptovali takýto druh sebaobrany Ivana Mikloša, treba sa opýtať, kto nesie zodpovednosť za nezodpovedne pripravenú zmluvu o predaji SPP.
Pre časť odborníkov z oblasti plynárenstva je dodnes nepochopiteľné, prečo sa neakceptoval návrh európskeho konzorcia platiť predaj v eurách. Ak je naozaj pravda, čo sa povráva, že doláre do tejto zmluvy presadila viceguvernérka Národnej banky Slovenska pani Kohútiková, potom sa treba spýtať, čo ju k tomu viedlo. Predsa konzorcium najskôr samo muselo dať pokyn bankám na nákup 2,7 mld. USD. A prevod z eura tiež nie je z ich pohľadu zadarmo. Tlačový odbor Národnej banky Slovenska si svoje vedenie bránilo tým, že z banky sa nik nevyjadroval o transakcii a už vôbec nie o mene, v ktorej sa dohodla kúpna cena. Podľa nej sme dali prednosť doláru pred eurom asi preto, lebo všetky energonosiče nakupujeme v dolároch.
Pokiaľ ide o zaistenie kurzových rizík. Národná banka Slovenska nie je účastníkom transakcie, a preto nemohla jej prípadný hedging uskutočniť. Centrálna banka je len platobným agentom, ktorý vykonal platobnú transakciu, ba čo viac, jej predstavitelia tvrdili, že hedging v takom veľkom rozsahu nie je možné v tom čase na trhu uskutočniť. Ale prečo Národná banka Slovenska dlhý čas intervenovala a slovenská mena takmer prekonala historickú hranicu 50 Sk za dolár? No keď sa blížil termín podpisu zmluvy o SPP, náhodou sa stiahla z obehu. Tu už by si asi guvernér či jeho pravá ruka, viceguvernérka, sa nadarmo vyzúvali zo zodpovednosti. Ak už sme sa rozhodli pre dolárový obchod, potom mala vláda prijať také rozhodnutie, aby sme 2,7 mld. USD splatili len dlhy štátu. Ako na účet Národnej banky peniaze prišli, tak by z nej aj odišli a nič by sme nestratili.
Bola tu aj iná možnosť, v kúpnopredajnej zmluve mala byť formulácia, aby nám časť sumy zaplatili v dolároch, za ktoré mohol štát naďalej nakupovať napr. energonosiče z Ruska, a druhá, kde bolo potrebné zaplatiť v eurách. Ak by sme naozaj precízne sa na predaj pripravili, prichádza do úvahy aj tretia poistka, ktorá by nás nestála takmer nič.
Ľudia s dlhoročnými praktickými a odbornými skúsenosťami z plynárenstva namietajú, že na neopakovateľný predaj zlatonosnej sliepky by sme nemuseli minúť veľa peňazí, lebo hedgeovanie naozaj nie je lacná záležitosť. Dopredu totiž nik nevie, ako sa bude správať koruna voči doláru, a teda či zaistenie kurzového rizika nebudú vyhodené peniaze. Stačilo uplatniť zdravý sedliacky rozum a do zmluvy zakotviť jasnú podmienku, chceme 2,7 mld. USD alebo 130 mld. Sk podľa toho, čo bude k danému termínu podpisu zmluvy pre Slovensko znamenať vo finančnom vyjadrení. To sme však v zmluve nenašli.
Právnici navyše upozorňujú na § 744, menovú doložku občianskeho a obchodného práva: "Ak zmluva určuje, že cena sa rozumie pri určitom kurze meny, v ktorej sa má záväzok plniť vo vzťahu k inej mene, a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v zabezpečujúcej mene zostala nezmenená."
Podľa pána Mikloša privatizačná komisia pri príprave neopakovateľného predaja SPP posudzovala aj možnosť hedgingu. V prípade hedgeovania USD voči euru by poplatok predstavoval 2,5 % z 2,7 mld. USD. Slovenská legislatíva však neumožňuje vyčleniť tieto prostriedky napr. z príjmu Fondu národného majetku či zo štátneho rozpočtu. Použitie prostriedkov fondu totiž presne vymedzuje zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Zákon sme novelizovali mnohokrát. V prípade obchodu storočia nič nebránilo vláde v skrátenom legislatívnom konaní v Národnej rade Slovenskej republiky upraviť právnu normu tak, aby sme umožnili Fondu národného majetku Slovenskej republiky časť peňazí vynaložiť aj na hedging. Rozdiel je len v tom, že na mysli má výhodný predaj ktosi z pohľadu Slovenska a niekto iný z pohľadu privatizačného poradcu. Pýtam sa, akú mieru zodpovednosti vyvodíme za obchod storočia voči CSFB. Podľa pána Mikloša sa u nás používa prirodzený hedging. To znamená, že privatizované podiely sa predávajú za americké doláre alebo za eurá. Napr. pri predaji bánk a elektroenergetiky Slovenská republika inkasuje v eurách a v prípade SPP, Transpetrolu a ďalších podnikov sa odpredaj uskutočňuje v amerických dolároch. Podľa pána Mikloša tento prejav je približne rovnaký, no asi podľa toho je rovnaký, komu to ako sa pasuje. Ale treba sa na to spýtať.
Vláda uznesením č. 353 z roku 2000 vzala na vedomie Koncepciu reštrukturalizácie a transformácie plynárenského priemyslu Slovenskej republiky a súhlasila s privatizáciou 49-percentného podielu majetku štátu SPP, štátneho podniku, po transformácii na akciovú spoločnosť. Uznesením vláda odporučila prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku previesť výkon práv akcionára založenej akciovej spoločnosti z majetku podniku SPP, štátny podnik Bratislava, v rozsahu určenej majetkovej účasti fondu majetku Slovenskej republiky na zakladateľa. Ďalej vláda uložila ministrovi hospodárstva vydať na žiadosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 11 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov rozhodnutie o zrušení podniku bez likvidácie ku dňu určenému Fondom národného majetku. Citovaným uznesením vláda vydala rozhodnutie o privatizácii podniku SPP, štátny podnik, v ktorom sa určil privatizačný projekt. A rozhodnutie sa týkalo celého majetku SPP, štátny podnik. Privatizácia sa uskutočnila založením akciovej spoločnosti SPP vkladom celého majetku štátneho podniku s účtovnou hodnotu k 31. 12. 1999 v sume 57,516 054 mld. Akcie sa rozdelili na 51 % ako trvalá majetková účasť fondu a 49 % ako podiel akcií, dočasná majetková účasť Fondu národného majetku Slovenskej republiky do vydania rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.
Jednou z podmienok privatizácie bolo, že vláda súhlasila s vkladom celého majetku podniku SPP, štátny podnik, do akciovej spoločnosti, ktorú založil Fond národného majetku, kde vláda schválila predaj 49 % podielu akcií dočasnej majetkovej účasti obchodnej spoločnosti SPP, akciová spoločnosť Bratislava, založenej Fondom národného majetku formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania aj za účasti zahraničných subjektov jednému subjektu alebo konzorciu subjektov v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Pri privatizácii SPP privatizačný poradca vlády a zástupca CSFB informoval, že oslovil 38 potenciálnych investorov, z ktorých 15 prevzalo informačné memorandum a z ktorých 9 predložilo predbežnú ponuku. V prezentácii privatizačného poradcu sa však tieto údaje líšia a vyskytujú sa čísla 38, 16 a 10.
Dňa 12. februára 2002 na zasadnutí Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP, ktorú viedla ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku, poradca CSFB informoval. A očakávalo sa, prirodzene, predloženie záväzných ponúk minimálne troch záujemcov v stanovenom termíne do 28. februára.
Dňa 21. februára 2002 na zasadnutí komisie poradca predložil návrh výberových kritérií a pravidlá výberového procesu pri predaji 49 % akcií SPP. Tu treba pripomenúť, že vtedajší člen komisie pán Robert Fico požiadal, aby sa v zápisnici uviedlo, že na rokovaní komisie a aj na jej predošlých rokovaniach vyjadril nesúhlas s privatizáciou SPP, čo je veľmi dôležité. Výberové kritériá boli schválené, originál pravidiel výberového procesu nie je však k dispozícii. Z kópie pravidiel vyplýva, že záujemcovia museli predložiť ponuky v dvoch samostatných obálkach na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku do 28. februára do 12.00 až 15.00 hodiny. Vzhľadom na požiadavky, ktoré na obsah týchto obálok, resp. škatúľ kládli pravidlá výberového procesu, bolo evidentné, že záväznú ponuku nebolo možné podať vo forme jednej malej obálky.
Na zasadnutí komisia skonštatovala, že v stanovenom termíne podal záväznú ponuku jediný záujemca, konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom. Pri spoločnostiach, ktoré ponuky nepredložili, sa adresovalo, že od spoločnosti Williams originál listu nie je k dispozícii, v ktorom oznámila svoje rozhodnutie nepredložiť ponuku, pričom deň a hodinu doručenia listu pre správu a privatizáciu nie je možné na základe dostupných podkladov potvrdiť. Keďže list od spoločnosti Williams z 27. februára 2002 nemohol byť v žiadnom prípade záväznou ponukou, existovalo veľa možností, ako sa jediný záujemca, konzorcium Gaz de France mohlo dozvedieť, že ide do súťaže ako jediné. A to je dosť dôležité.
A táto informácia nepochybne ovplyvnila aj výšku ponúkanej ceny obsiahnutú v záväznej ponuku doručenej 28. februára 2002 uvedeným konzorciom. Vtedajší podpredseda vlády pán Mikloš vo svojej výpovedi na Úrade špeciálneho prokurátora 18. marca túto skutočnosť uviedol slovami, že táto informácia, treba tomu rozumieť, že konzorcium je samo v súťaži, mu mohla byť poskytnutá z viacerých zdrojov. Po zvážení možnosti nepokračovať v súťaži, ak bola predložená iba jedna ponuka, alebo otvoriť obálku a pokračovať v súťaži sa komisia rozhodla pre variant pokračovať v súťaži, a to aj napriek tomu, že niektorí členovia komisie výslovne žiadali súťaž zastaviť, pretože nie je možné hovoriť o súťaži, ak bola predložená iba jedna ponuka. Rozpečatené ponuky boli predmetom notárskej zápisnice, ktorá mala tvoriť prílohu zápisu na zasadnutie komisie. Notárska zápisnica nie je prílohou tohto zápisu a nenachádza sa ani v archíve Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Poradca po otváraní ponuky skonštatoval, že ponuka je po formálnej stránke kompletná a je v očakávanom formáte. Podľa pravidiel výberového procesu v časti predkladania ponúk mal každý záujemca predložiť dve obálky. V súvislosti s uvedeným je k dispozícii vydané potvrdenie ministerstva o prevzatí 5 kusov zapečatených obálok bez označenia pre zástupcu perspektívneho nadobúdateľa, konzorcium. V zmysle pravidiel výberového procesu vystavilo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku konzorciu potvrdenie o prevzatí piatich obálok bez označenia. Potvrdenie pre spoločnosť Williams o prevzatí obálky však nie je k dispozícii. Na základe tejto zápisnice mala byť ponuka predmetom ďalšej diskusie na stretnutí komisie 5. marca 2002 podľa prezenčnej listiny na zasadnutí tejto komisie. Zápisnica z tohto stretnutia nie je k dispozícii.
Pokiaľ ide o neexistenciu zásadných dokumentov týkajúcich sa privatizácie, treba uviesť asi nasledovné. Dňa 7. apríla 2003 začal prokurátor Úradu špeciálneho prokurátora v Bratislave trestné stíhanie pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona. V rámci tohto trestného stíhania príslušná vyšetrovateľka 5. apríla 2005 požiadala ministerstvo hospodárstva o zaslanie notárskej zápisnice z otvárania predložených ponúk 28. februára 2002, ako aj zápisnice zo zasadnutia tzv. Machovej komisie z 5. marca 2002, na ktorom bola posudzovaná jediná predložená ponuka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyšetrovateľke odpovedalo, že tieto doklady sa nenachádzajú ani na ministerstve hospodárstva, ani v protokoloch o odovzdaní a prevzatí písomností pri delimitácii ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku do registratúrneho strediska ministerstva hospodárstva. Nato dňa 19. decembra 2005 sa pani vyšetrovateľka obrátila na Úrad vlády, aby jej uvedené písomnosti zabezpečil na účely trestného stíhania. Dňa 12. januára 2006 vedúca Úradu vlády Slovenskej republiky oznámila vyšetrovateľke, že požadované dokumenty sa na Úrade vláde Slovenskej republiky nenachádzajú. A odporučila jej, aby sa obrátila na ministerstvo hospodárstva. Následne po tomto všetkom, čo sa udialo, uvedené trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z dôvodu, že nový Trestný zákon už trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku nepozná.
Pre lepšiu prehľadnosť zosumarizujem uvedené skutočnosti. Po prvé, ide o netransparentný proces činnosti Komisie pri privatizácii SPP z dôvodu neexistencie relevantných dokladov. Po druhé, nie sú zdokladované súťažné podmienky výberu strategického investora. Po tretie, nie je zdokumentovaný priebeh otvárania obálok s ponukou. Po štvrté, chýba notárska zápisnica z otvárania ponúk. Po piate, zistené skutočnosti potvrdzujú, že konzorcium Gaz de France pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samostatne a samotné, čo výrazne ovplyvnilo výšku ponúkanej kúpnej ceny za 49 % akcií SPP.
A ešte niekoľko poznámok si dovolím uviesť k pravidlám výberového procesu. Pravidlá výberového procesu boli vypracované privatizačným poradcom CSFB a predložené 21. februára 2002 na zasadnutí Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Stanovili postup pri predkladaní ponúk, pri otváraní obálok s ponukami, pri hodnotení ponúk a pri výbere víťaza súťaže v schvaľovacom procese. Pri predkladaní ponúk záujemcovia mali predložiť v dvoch samostatných obálkach kópiu slovenskej a anglickej ponuky, jednu kópiu (podpísanú v anglickej verzii) Zmluvy o kúpe a predaji akcií, ktorej súčasťou bude aj akcionárska zmluva, pričom druhá obálka bude obsahovať všetky originály a podpísané dokumenty, ktoré sú vyžadované pri predložení ponuky, ako aj 12 kópií slovenskej verzie a 5 kópií anglickej verzie ponuky Zmluvy o predaji akcií, ktorej súčasťou je aj hospodárska zmluva.
Cieľom konečného znenia akcionárskej zmluvy bolo obísť platnú legislatívu, upravujúcu privatizáciu podniku s charakterom prirodzeného monopolu, o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom a účinnom znení ku dňu uzavretia akcionárskej zmluvy pri rozhodovaní o privatizácii SPP, musela byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %. Účelom akcionárskej zmluvy bolo navodiť stav, keď majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky formálne bude 51 %, pričom reálne nebude možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Spôsob pri uzatvorení akcionárskej zmluvy nebol konaním v medziach rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Problematické vzťahy založené akcionárskou zmluvou nie sú produktom jednostranného právneho úkonu verejných inštitúcií Slovenskej republiky. A vždy je rizikom byť účastníkom zmluvy, ktorej hlavným účelom je obísť zákon, ako to bolo aj v tomto prípade.
Stručne zhrnuté.
Akcionárskou zmluvou bol navodený stav, keď reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií podľa Obchodného zákonníka.
K otvárania obálok s ponukami vo výberom procese som sa už vyjadril.
Pokiaľ sa týka hodnotenia ponúk a výberu víťaza súťaže podľa pravidiel výberového procesu, malo sa uskutočniť na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a pozostávať z objasnenia prípadných otázok, ktoré vzniknú pri predložení ponúk, ďalej, zvažovania výberových kritérií pri každej z ponúk a odporúčania finančných poradcov pre komisiu. V tejto časti pravidlá výberového konania neobsahujú ustanovenia upravujúce postup pri skutočnosti, keď doručí ponuku iba jeden uchádzač. Komisia pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP na svojom zasadnutí rozhodla napriek tomu o pokračovaní v súťaži.
A pokiaľ sa týka pravidiel výberového procesu v schvaľovacom procese, treba skonštatovať, že na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky sa nenachádzajú relevantné doklady zo schvaľovacieho procesu.
Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som na záver urobil takú stručnú sumarizáciu procesu v priebehu privatizácie SPP. Proces privatizácie SPP bol na základe uvedených zistení ovplyvnený týmito skutočnosťami. Po prvé, bol proces výberu privatizačného poradcu proti zákonu o verejnom obstarávaní. Po druhé, uzatvorenie zmluvy je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní ponúkanou cenou a zmluvnou cenou. Uhradenie nepreukázaných výdavkov je vo výške 5,79 mil. USD, čo robí v slovenských korunách vyše 227 mil. Sk. Po ďalšie, protiprávne uhradené odmeny privatizačnému poradcovi sú vo výške 6,56 mil. USD, čo predstavuje v našich korunách vyše 257,552 160 mil. Sk. Bola vyplatená následná nepreukázaná odmena vo výške 4,586 mil. USD, čo je vyše 164 mil. Sk. Spolu vyplatená odmena privatizačnému poradcovi bola vo výške 31,536 084 mil. USD. Ponuka druhého v poradí, ktorý nebol akceptovaný, bola vo výške 18 mil. USD, čo je o 13,536 mil. USD menej ako víťazná ponuka. Po ďalšie je to netransparentný proces privatizácie SPP z dôvodu neexistencie relevantných dokladov z jej priebehu. Nie sú zdokladované súťažné podmienky výberu strategického investora, notárska zápisnica z otvárania ponúk a vyhodnotenie ponuky. Predaj 49 % akcií bol pod očakávanú trhovú hodnotu 6 mld. až 8 mld. USD za 100 % akcií. Nedá sa hovoriť o verejnej súťaži pri podanej jednej ponuke pri predaji 49 % SPP, čo potvrdzuje i dosiahnutá nízka cena za predaj. Jediný uchádzač pravdepodobne disponoval informáciou, že nebola podaná konkurenčná ponuka. Táto informácia mohla mať v tomto prípade zásadný vplyv na výšku ponúkanej ceny. Došlo k porušeniu právnych predpisov ustanovujúcich stanovenia hodnoty SPP, a. s. Neexistencia určenia hodnoty predmetu zmluvy znaleckým posudkom má vážne následky vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti zmluvy o kúpe a predaji akcií. A rovnako predstavuje nesplnenie podmienok konaní pri zápise do obchodného registra. Akcionárskou zmluvou bol navodený stav, keď majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky formálne bude 51 %, pričom reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu podľa Obchodného zákonníka.
Čiže čo nám z toho vyšlo. Je to strata vo výške 7,373 970 mld. Sk, ktorá bola spôsobená tým, že neboli vykonané náležité opatrenia zo strany na to kompetentných osôb so zreteľom na riziko vyplývajúce z kolísania kurzov uvádzaných mien. Kúpna cena uhradená v slovenských korunách podľa kurzu amerického dolára ku dňu zaplatenia je 123,184 530 mld. korún, pričom kúpna cena je 130,558 500 mld. Sk, teda rozdiel medzi cenou kurzom ku dňu a cenou kurzom podľa termínu zaplatenia je strata vo výške už vopred spomínaných 7,373 970 mld. Sk.
Ďalej je dosť dôležité ešte na záver uviesť, že sprivatizovaná 49-percentná účasť v SPP, akciová spoločnosť, bola prevedená na spoločnosť holandskú s cieľom obísť splnenie daňových povinností v Slovenskej republike. Privatizáciou účasti v SPP, akciová spoločnosť, bol navodený neprehľadný postup pri nákupe zemného plynu. Stav po privatizácii 49-percentnej účasti v SPP, akciová spoločnosť, navodil situáciu, keď bolo možné dlhodobo tunelovať túto akciovú spoločnosť, čo v konečnom dôsledku prezentovala aj Slovenská informačná služba vo svojich správach o činnostiach v rokoch 2003, 2004 a 2005. Uvádzaná skutočnosť definovaná je ako ohrozenie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, prepáčte, že som bol troška zdĺhavejší, ale potreboval som tieto skutočnosti a udalosti tu na tomto mieste prezentovať medzi vami, pretože sú to dosť závažné veci, nad ktorými sa treba aj do budúcnosti zamyslieť, a treba sa aj v budúcnosti, myslím si, takýchto vecí vystríhať. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kvorku sa prihlásili poslanci: pani Lucia Žitňanská, pán Ľuboš Martinák. Štefan Kužma je posledný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka, ja chápem, že príspevok máte pripravený asi už dlhšie, ale samotný pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že tá pasáž správy, ktorá hovorí o nutnosti znaleckého posudku a pochybnostiach o účinnosti zmluvy o kúpe a predaji akcií bola chybou predkladateľa. Tak aj keď máte svoj príspevok pripravený dlhšie, tak minimálne korekcie, ktoré tu vyplynuli z rozpravy a z úst pána ministra, by ste vykonať mali. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou, pán Ľuboš Martinák, nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Minulý týždeň z vystúpení opozičných poslancov ohľadom privatizácie SPP človek neznalý veci by nadobudol dojem, že všetko prebehlo viac než transparentne. Preto ďakujem zvlášť pánu poslancovi Kvorkovi, ktorý veľmi zrozumiteľnou rečou poukázal v tejto oblasti na veľké nedostatky, prečo napr. zabezpečenie voči prípadným kurzovým stratám sa neriešilo tzv. hedgingom, prečo v zmluve nebola daná jasná podmienka, chceme buď 2,7 mld. USD, alebo 130 mld. Sk, prečo bol viac než čudný výber privatizačného poradcu. Koniec koncov špeciálna prokuratúra preverí proces okolo privatizácie časti SPP, čomu som skutočne rád ako určite aj mnoho našich občanov. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Poprosím, dajte čas teraz Štefanovi Kužmovi, ktorý sa hlásil do faktickej. Nech sa páči.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Som rád, pán kolega, že ste v tej správe, ktorá je staršieho dáta, než bola rozprava, aj vyvrátili niektoré tvrdenia, ktoré medzitým vaši kolegovia zo Smeru tuná spomenuli. Ale keď ste hovorili o tom probléme kurzového rozdielu, vy ako bývalý člen Združenia robotníkov, ktoré ako vládna strana vtedy veľmi silne privatizovalo skoro celý majetok, ste zabudli ešte na jeden spôsob vtedy pre vás taký typický, ako sa dá zabrániť kurzovým rozdielom. Keby ste to robili vy podľa vašej metódy, tak by ste SPP predali za jednu korunu s tým, že by potom v SPP nevyberali si dividendy majitelia, a tým by vlastne dali investície do nášho plynárenského priemyslu. To bola najrozšírenejšia metóda, keď ste vy, pán Kvorka, boli vo vláde, a určite absolútne najúčinnejšia zbraň proti kurzovým rozdielom, lebo z jednej koruny kurzový rozdiel asi by bol minimálny. Takže ešte na túto metódu ste zabudli.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Kužma bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Chcete reagovať, pán poslanec? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Kvorku, chce reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem zareagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Ja viem, že pán minister v piatok tuná verejne sa priznal, že nastala tam určitá chyba alebo neviem, akým spôsobom by som to nazval. Samozrejme, ja si to všetko dobre uvedomujem. A preto z toho dôvodu, keď to tu bolo povedané od ministra hospodárstva, si myslím, že nič sa nestalo, keď ja som spomenul veci, ktoré boli brané do úvahy. A ja si takisto uvedomujem tú chybu, ktorá tu bola spomenutá. Čiže k tomu, čo ste povedali, asi treba to chápať týmto spôsobom, ako to bolo povedané odo mňa.
Čo sa týka tvrdenia pána poslanca Kužmu, nuž že sme privatizovali, bol som v ZRS a tak ďalej. Musím vám povedať jedine toľko, že, samozrejme, roky idú dopredu, vždycky sa menia vlastnícke vzťahy. Tie vlastnícke vzťahy sa menili aj v tom období, keď ja som tam bol. Ale tým nechcete povedať, že predsa ak sa nachádzate aj vy v určitej strane, ktorá tiež za určitého obdobia a času privatizovala, že ste to privatizovali vy, pán poslanec Kužma, pretože bol by som rád, keď už spomínate a hovoríte o voľajakej privatizácii, tak mi nájdite, voľakde si vytiahnite a povedzte mi, čo ja osobne som sprivatizoval, kde ja osobne som sa podieľal na voľačom takom, aby som mal možnosť robiť tieto veci, ktoré ste vy tuná spomenuli. Čiže, pán poslanec Kužma, som absolútne čistý. Bol som v tom období pri vládnej strane, keď sa robila táto privatizácia, ale myslím si, že obviňovať ma z takýchto vecí, ktoré ste tu spomenuli, je absolútne nekorektné a trápne, pretože sa to nezakladá vonkoncom na žiadnej pravde. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím teraz o pokoj v rokovacej sále, ďalej prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Katarína Cibulková. Nech sa páči.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, správa o procese privatizácie SPP, ktorú predložila vláda, by si zaslúžila výstižnejšie pomenovanie. Napr. mohla by sa volať správa o odbornej a intelektuálnej nespôsobilosti vlády Roberta Fica. Predtým, ako predložím niekoľko dôkazov o vhodnosti tohto pomenovania, dovoľte mi krátko zamyslieť sa nad jeho skutočným účelom. Je všeobecne známe, a pán premiér Fico sa s tým ani veľmi netají, že cieľom každého jeho verejného vystúpenia je politický marketing a cieľom marketingovej správy o privatizácii SPP je škandalizácia vlády Mikuláša Dzurindu. A napriek tomu, že minister Jahnátek vo svojom úvodnom vystúpení k správe o SPP priznal chybu, nedá mi, aby som sa k tejto chybe opätovne nevrátila a práve na nej nepoukázala na nekompetentnosť a nedôveryhodnosť tejto správy.
Jedným z mnohých príkladov nedôveryhodnosti a nekompetentnosti je použitie § 59a Obchodného zákonníka ako dôkazu o nesprávnom spôsobe určenia kúpnej ceny 49 % akcií SPP. V správe sa uvádza: "Podľa § 59 Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o kúpe a predaji akcií ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pre zápisom do osobitnej evidencie. Stanovenie hodnoty audítorskou firmou, a nie na základe znaleckého posudku založilo ďalekosiahle právne následky. Podľa citovaného § 59a druhej vety Obchodného zákonníka zmluva o kúpe a predaji akcií nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bola uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Neexistencia určenia hodnoty predmetu zmluvy znaleckým posudkom mala vážne následky vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti zmluvy a rovnako predstavovala nesplnenie podmienok konaní pri zápise do obchodného registra." Toľko citát. Autori a predkladatelia tejto správy by sa však mali červenať, § 59a Obchodného zákonníka totiž doslova uvádza: "Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie." Inými slovami, znalecký posudok na určenie hodnoty predmetu kúpnej ceny zmluvy je nutné vypracovať len vtedy, ak firma kupuje majetok za protihodnotu vo výške najmenej desatiny svojho základného imania od vlastného spoločníka alebo zakladateľa. Týmto ustanovením chcel zákonodarca predísť tunelovaniu firmy jej vlastným akcionárom, resp. spoločníkom. Teda chcel predísť takému konaniu, akého ste sa dopustili napr. v Bratislavskej teplárenskej, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Vážené dámy a vážení páni, autori správy asi nepochopili, kto komu čo predával a kto od koho vlastne kupoval. Nie SPP kupoval od svojho zakladateľa, teda štátu, ale štát predával privatizačným záujemcom. A tento prípad v správe znásilnením § 59a Obchodného zákonníka nerieši. Autori správy sú teda buď právni diletanti alebo ešte čosi horšie, majú problém so základným sémantickým pochopením právnických textov.
Ale to nie je všetko, správa je plná narážok na údajne nízku cenu 49 % akcií SPP, ktorá vraj mala vyplývať zo skutočnosti, že v závere privatizačnej súťaže podalo iba jedno konzorcium záväznú ponuku na odkúpenie akcií SPP. Údajne nízka cena vraj vyplývala z toho, a teraz opäť citujem zo správy, že "existovalo veľa možností, ako sa jediný záujemca, konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom, mohol dozvedieť, že ide do súťaže ako jediné". Na ďalšom mieste sa v správe opäť uvádza: "Zistené skutočnosti potvrdzujú, že konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom, pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samotné, čo výrazne ovplyvnilo výšku ponúknutej kúpnej ceny za 49 % akcií SPP." Postaviť obvinenie z údajne nízkej kúpnej ceny akcií SPP na slovných spojeniach "mohol sa dozvedieť" a "konzorcium pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samotné" je trúfalosťou. Ide o fabulácie a vykonštruované tvrdenia so zámerom kriminalizovať predstaviteľov vlády Mikuláša Dzurindu.
Dávam do pozornosti celého parlamentu a najmä kolegom zo strany Smer, že naša vláda zarobené peniaze na privatizácii SPP ani neprejedla, ani nerozdala v čase predvolebnej kampane, ale investovala do reforiem, podotýkam, do tých reforiem, na ktoré dnes tak verbálne nadávate, ale z ktorých v skutočnosti ekonomicky a politicky ťažíte.
V správe je veľa priestoru venovaného i výberu privatizačného poradcu. V tejto súvislosti je text plný neopodstatnených invektív a nepodložených obvinení. Povedzme si však, ako si vyberá poradcov na predaj štátneho majetku vaša vláda. Len pred pár dňami predala spoločnosť Bratislavská teplárenská mimoriadne lukratívne pozemky v Bratislave za 1,2 mld. korún. No nebolo by na tom nič zlé, keby si táto štátna firma neprenajala na predaj 4 hektárov spoločnosť Colliers International. Tento postup je priam neslýchaný. V našich končinách až doteraz nebolo ani chýru, aby si samosprávy či štát museli najímať poradcu na predaj pozemkov. Nie je totiž nič jednoduchšie, ako predávať pozemky v Bratislave, o ktorú sa domáci i zahraniční investori neustále zaujímajú. Bratislavská teplárenská kontrolovaná vládnymi nominantmi potrebuje poradcu na realizáciu tak triviálneho obchodu, akým je predaj lukratívneho pozemku. Podotýkam, že úloha poradcu v procese predaja pozemkov je na úrovni poštovej alebo doručovateľskej služby. Odpoveď na otázku, prečo potrebovali teplárne poradcu, sa ponúka sama. Okrem toho, že poradca za realizáciu predaja zinkasoval 28 mil. korún a vybral od každého účastníka súťaže po 250 000 korún, na čom trhol ďalších 1,75 mil., vynútil si od kupujúceho aj desaťročný kontrakt na ďalšiu spoluprácu v oblasti developmentu. A v tejto chvíli je namieste i ďalšia otázka: Kto vlastne komu radil, radil poradca štátu alebo štát poradcovi? Ide totiž o to, že nie poradca dohodil štátu dobrý obchod, ale naopak, poradca sa vďaka štátu dostal ku kšeftu, na ktorý by za normálnych okolností nemal žiaden nárok.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som takémuto druhu obchodovania povedala, že je to štátom organizované výpalné. Autori správy však zašli ešte ďalej. Okrem kriminalizovania súčasnej opozície do textu prepašovali aj skryté vyhrážky zahraničnému akcionárovi SPP. V predloženej správe sa totiž uvádza: "Spôsob pri uzatváraní akcionárskej zmluvy nebol konaný v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Problematické vzťahy založené akcionárskou zmluvou nie sú produktom jednostranného právneho úkonu verejných inštitúcií Slovenskej republiky. Vždy je rizikom byť účastníkom zmluvy, ktorej hlavným účelom je obísť zákon." Toto pseudoprávnické orákulum nie je ničím iným ako útokom na renomovaných zahraničných akcionárov Gaz de France a Ruhrgas. Ako by to malo byť vešteckou poistkou pre prípadný pokus vlády Roberta Fica pokúsiť sa o znárodnenie privatizovanej časti SPP.
Odpor strany Smer a najmä jej predsedu proti slobodnému trhu a jeho láska k štátom riadenej ekonomike je taká veľká, že strana Smer by sa už viac nemala usilovať získať členstvo v Strane európskych socialistov, ale strana Smer by mala zvážiť založenie novej internacionály. Ďakujem za pozornosť.