M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kataríny Cibulkovej sa prihlásili pán poslanec Ľubomír Petrák, Pavol Pavlis, Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa do faktickej poznámky.
Slovo má pán Ľubomír Petrák. Nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, ja si myslím, že by ste si mali trošku vnútri poslaneckého klubu SDKÚ ozrejmiť, že otázky, o ktorých hovoríte, či sú aktuálne alebo nie sú aktuálne. Ja osobne si myslím, že otázku § 59a dostatočne vysvetlil pán minister vo svojom úvodnom slove, za čo sa aj ospravedlnil. A myslím si, že to komentovanie, ktoré ste použili vo svojom vystúpení, bolo nenáležité. A opierať podstatu svojho vystúpenia o túto časť, myslím si, je niekde úplne mimo.
Skúsim sa dotknúť inej vašej poznámky, ktorá zaznela vo vystúpení, že cieľom každého vystúpenia politickej strany Smer je politický marketing. Ja sa chcem spýtať: A vaše vystúpenie bolo čo iné ako politický marketing? Ak ste chceli poukázať na to, že privatizácia je proces, ktorý mal zabrániť nejakým spôsobom tunelovaniu a nekalým praktikám, no tak ste sa mohli venovať namiesto Bratislavskej teplárenskej, ak hovoríte o Slovenskom plynárenskom podniku, konzultačným službám v roku 2003 za 1,2 mld. Toto by bolo korektné vystúpenie a v tom prípade by som nemusel hovoriť, že išlo o púhy politický marketing z vašej strany. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Pavol Pavlis. Nech sa páči.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja už asi viem, aj pán Mikloš to spomínal, prečo vám tej Bratislavskej teplárenskej predaj tých pozemkov tak leží v žalúdku. Je to preto, že poradca pri predaji prešiel cez rozum vám tak blízkej Pente, pretože Penta tento pozemok preplatila dvojnásobne. Keď zistili, že preplatili tento pozemok dvojnásobne, pretože rozdiel medzi druhým a prvým je 700 mil. a 1,2 mld., chceli zrušiť tender. Ale zabudli ste zároveň aj povedať, že za minulej vlády, keď ste vy kontrolovali Bratislavskú teplárenskú, Bratislavská teplárenská podpísala s vami blízkym Paroplynom takú zmluvu, ktorá je nevýhodná pre Bratislavskú teplárenskú, na mínus 400 mil.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou vystúpi na predrečníčku Katarínu Cibulkovú pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Cibulková ja sa chcem dotknúť jednej veci z vášho vystúpenia, kde ste hovorili, že je trúfalosť tvrdiť, že by mohlo konzorcium sa dozvedieť o tom, že je v samo súťaži. No to nie je vymyslené. Na to sú fakty a záznamy, kde pán poslanec Mikloš sám na určitom mieste si dovolil konštatovať a tvrdiť, že táto informácia, že konzorcium je v samo súťaži, mohla byť poskytnutá z viacerých zdrojov. Čiže nie je to nič vymyslené. Je to skutočnosť a fakt, ktorý si, myslím, môže priznať aj sám pán poslanec. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Chcete reagovať, pani poslankyňa? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Cibulkovú.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela najprv reagovať na kolegu Petráka. Vy teda hovoríte, že nie je korektné, aby som sa vo svojom vystúpení zaoberala chybou. Ale ja by som chcela upozorniť na to, že táto správa, ktorá obsahuje i problematický § 59a, takto bola vládou schválená, predložená bola do parlamentu a práve o obsahu tejto správy sa bavíme už niekoľko dní.
K pánu poslancovi Kvorkovi len toľko. Ak tvrdíte teda, že vznikajú pochybnosti o výške kúpnej ceny vzhľadom na to, že mohlo toto konzorcium vedieť o tom, že je jediným, tak potom nerozumiem, prečo dalo o 800 mil. dolárov viac, ako bola predbežná ponuka.
A ešte úplne na záver. Ja viem, že sa vám to veľmi ťažko počúva, ale jednoducho strana Smer a jej predstavitelia vo svojich vystúpeniach neustále vystupujú proti všetkému slobodnému a nezávislému. A preto to evokuje všetky tie myšlienky, ktoré som vo svojom prednese použila.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalším a posledným riadne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Vladimír Mečiar. Pána Mečiara tu nevidím, stráca poradie.
A teraz sa vrátime k tým, ktorí už raz stratili poradie. Ak niekto z nich bude neprítomný, tak už stratí možnosť vystúpiť v diskusii k tomuto bodu.
Slovo dávam pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, ktorý v sále prítomný je. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr prečítať jednu správu zo zahraničia z minulého týždňa z Kábulu z Afganistanu. Afganský senát včera súhlasil s rozsudkom smrti pre mladého novinára Perveza Kambaksha. Kambaksha čakajú najmenej dva súdy a rozsudok bude musieť schváliť prezident. Napriek tomu sa k nemu vyjadril aj Senát - horná komora parlamentu. A povedal, že ten rozsudok je fajn prvostupňový a treba novinára popraviť. Prečo to hovorím? Je to preto, že už náš Ústavný súd povedal, že súdna moc, a nie zákonodarný orgán rozhoduje o niektorých veciach, o platnosti, neplatnosti právnych úkonov, o vine a nevine. Preto považujem z pohľadu ústavného návrh uznesenia schváleného vládou za porušenie princípu deľby moci a za pomerne bezprecedentnú snahu parlamentu prisvojiť si kompetencie súdnej moci. V právnom štáte parlament nemá rozhodovať o tom, či nejaký úkon je alebo nie je v súlade so zákonom.
Chcel by som ale aj pána ministra k niečomu vyzvať. A budem stručný. Pán minister hovorí, že my celkom nevieme tú správu pochopiť a rozumieť jej, pretože nepoznáme tú zmluvnú základňu. Hovorí to aj pán poslanec Mečiar, lebo on ju pozná, on ju našiel na stole. A preto vám navrhujem, pán minister, zverejnite všetky zmluvy. (Hlasy v sále.) Pán minister, nechajte ma pokračovať. Dobre viete, že problém so zverejňovaním zmlúv mali aj bývalé vlády. Dobre viete, že aj vaši predchodcovia na ministerstve hospodárstva mali problémy so zverejňovaním zmlúv, ktoré sa týkali nových investorov. A dobre viete, že ministerstvo spravodlivosti, a potom to odsúhlasila aj vláda, schválilo analýzu, podľa ktorej sú podľa infozákona veci, pričom aj keď zmluva vylučuje ich sprístupnenie, podľa nášho platného zákona je povinnosť ich zverejniť. Vtedy som ja bol v spore s vtedajším ministrom hospodárstva Ruskom, ale nakoniec tie zmluvy boli zverejnené. A preto ak chceme hrať férovú hru aj v parlamente, aj pred občanmi tak vás vyzývam, zverejnite, pán minister, všetky zmluvy, ktoré na ministerstve hospodárstva máte. To je jediná šanca, ako môžeme rozumne a kvalifikovane v tomto parlamente diskutovať. A ak ste si naozaj istý, a ja to naozaj neviem, ja som tú zmluvu nečítal, že bol porušený zákon, že tie zmluvy sú nevýhodné, tak sa nemáte čoho báť. Ešte raz vás vyzývam, zverejnite všetky zmluvy.
Posledná moja poznámka bude pomerne stručná. Už ju spomenula pani kolegyňa Žitňanská, ale pán poslanec Kvorka tým, že mal asi skôr pripravené vystúpenie, si to nevšimol. V správe sa konštatuje, a konštatoval to aj premiér tejto vlády pred niekoľkými mesiacmi, že najzávažnejší problém, prečo nebola vyvodená trestná zodpovednosť, je, že v Trestnom zákone sa nenachádza trestný čin porušovania pravidiel hospodárskeho styku. No ako to s týmto paragrafom bolo? Ministerstvo spravodlivosti, ja osobne aj vláda navrhla tento paragraf v Trestnom zákone ponechať. Konkrétne išlo o § 273 nového návrhu Trestného zákona. Následne gestorský výbor napriek môjmu stanovisku navrhol tento paragraf z Trestného zákona vypustiť. A aké bolo hlasovanie o bode 192 spoločnej správy, ktorá tento paragraf z Trestného zákona vypúšťala? Hlasovanie bolo nasledovné: pán poslanec Fico za, pán poslanec Kaliňák za, pán poslanec Muňko za, pán poslanec Šulaj za, pán poslanec Baška za, pán poslanec Čaplovič za, pani poslankyňa Gabániová za, pán poslanec Kondrót za, pán poslanec Murgaš za, pán poslanec Blanár za, pán poslanec Číž za, pán poslanec Hanzel za, pani kolegyňa Laššáková za, pán poslanec Vážny za, pán poslanec Federič za, pán poslanec Madej za a last but not least pán dnešný predseda parlamentu Paška za.
Takže, milé kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, pokiaľ budete používať argumenty právneho charakteru, bolo by sa dobre oboznámiť s faktmi, ktoré sú ľahko zistiteľné a ľahko overiteľné. Potom by nebolo možné takéto škandalózne tvrdenia mať vo vašej správe obsiahnuté. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, uvádzali ste, že je škandalózne, opakujem tento váš termín, lebo všetko, čo uvádzate, vždy je škandalózne, že parlament nemôže konštatovať porušenie zákona. Ja s vami súhlasím. A keď sme to zistili, v momente sme opravili túto štylistickú chybu. Lenže bývalá vládna garnitúra nie raz, ale permanentne, nie z nedostatku pozornosti, ale zámerne predkladala do parlamentu návrhy na pozbavenie imunity s vetou, že konštatuje, že napr. Ivan Lexa spáchal trestný čin, čo je ešte horšie, pretože sme namietali, že takáto formulácia je nemožná, pretože existuje prezumpcia neviny. K porušeniu zákona môže dávať stanoviská vláda aj verejná správa, nielen súd. Ja viem, že keď to takto prišlo z vlády do parlamentu, tá štylistika tam nemala byť. Ale my sme to opravili. Vy ste si vaše držali.
A pokiaľ boli obvinenia, znovu nechcem hovoriť o výkrikoch, o krvavých paprčiach Mečiarovej vlády, kde ste nás obviňovali z trestného činu. Takže, pán poslanec, aj vy sa pozrite trošku, keď hovoríte o právnej čistote, ako ste postupovali v minulosti. Myslím, že nie je neodpustiteľné, keď niekto, akonáhle sa poukáže na chybu, ju napraví. Ale je neodpustiteľné, keď sa na chyby poukazuje a nenapravia sa. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Lipšic, by som ťa rád vyzval, aby si dal znovu novelu zákona čisto pozostávajúcu len z toho paragrafu, ktorý vtedy menovaní poslanci odtiaľ vyhodili, aby si ju dal do parlamentu. Podrž si toto hlasovanie a počkáme, ako títo poslanci budú dnes hlasovať.
A keď už ide o to, rád by som sa spýtal, ak je to možné, ako hlasovala v tomto prípade pani poslankyňa Tóthová, ktorá tu vystupuje ako odborníčka vzhľadom na právo, ako hlasovala pri tom vypúšťaní toho paragrafu. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová hlasovala, áno, podľa slobodnej vôle za. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, s vami absolútne súhlasím.
Ja by som len na pani poslankyňu Tóthovú mal len jednu krátku reakciu. Parlament má kompetenciu v čl. 78 ústavy rozhodovať o súhlase s trestným stíhaním poslancov, teda o zbavení imunity. To je priamo priznaná kompetencia parlamentu. A pokiaľ by ste si pozreli uznesenia parlamentu v mnohých prípadoch, keď sa hlasovalo o zbavení imunity, tak by ste videli, že parlament tam nekonštatoval a nekonštatoval nikoho vinu. Bolo by dobré, keby ste si to pozreli a vytiahli. Ale len vyslovene podľa ústavy dal súhlas s trestným stíhaním konkrétneho poslanca. Tak to proste je. To je výslovná kompetencia parlamentu, kompetencia, ktorá sa mne, ako dobre viete, osobne nijako nepáči, ale je to ústavná kompetencia parlamentu. Porovnávať to s tým, že parlament môže konštatovať porušenie zákona alebo rozhodovať o niekoho vine alebo nevine, je, samozrejme, niečo celkom odlišné.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalej o slovo požiadal navrhovateľ, pán minister hospodárstva Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Chcem znovu využiť ten inštitút, že pokiaľ som tu na diskusii, tak budem operatívne reagovať na diskusné príspevky, o ktorých si myslím, že sú úplne otočené opačným smerom.
Pán poslanec Lipšic začali ste informáciou z Afganistanu. Ja sa nečudujem, lebo v kuloároch parlamentu som sa dozvedel, že určitá skupina poslancov má názov malí Talibanci. Takže asi sú to priame informácie. (Potlesk.) Ja sa ale čudujem. Pokiaľ viem, máte právnické vzdelanie. A ja sa skutočne čudujem, na čo ma navádzate. Veď vy viete veľmi dobre, že to, čo odo mňa požadujete, ja nemôžem spraviť. Boli ste vo vláde, prosím vás, prečo ste vtedy ako minister nežiadali zverejnenie týchto správ, prečo ste sa nesnažili verejnosť objektívne informovať, čo vlastne je vo všetkých privatizačných kauzách v energosektore zakotvené? Veď to nie je len jedna zmluva.
Viem, že sa v poslednej dobe prezentujete v médiách aj ako advokát pri rôznych súdnych sporoch. Ja vám môžem povedať, po tejto vašej rade, ktorú ste mi dali, ja by som vás za svojho advokáta nechcel. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Pán minister, samozrejme, vy máte svojich právnych poradcov, ktorí vám urobili správu, ktorí sa vyznamenali tým, čo napísali. Čiže o tom ja nepochybujem, že vy viete posúdiť, čo je právne kvalitné a čo je právne nekvalitné. Už len z tejto správy vyplýva, že to posúdiť, samozrejme, ako minister viete.
Po druhé chcem povedať, teda Afganistanom ste sa inšpirovali zatiaľ len vy v tomto prípade.
A po tretie, pán minister, ja som nebol vo vláde, ktorá schvaľovala privatizáciu SPP. To je po prvé. A po druhé, keď som bol vo vláde následne a schvaľovali sa rôzne zmluvy, tak som pripravil a vláda schválila materiál, podľa ktorého bolo potrebné zverejňovať všetky zmluvy s výnimkou prípadov obchodného tajomstva, ale nie podľa toho, čo dohodne investor s ministerstvom hospodárstva. To bol môj vklad do transparentnosti tohto procesu. Vy ho poznáte, tú analýzu poznáte, napriek tomu podľa nej nepostupujete. A preto vás vyzývam ešte raz: Zverejnite tie zmluvy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán minister, ste povedali, že vy to nemôžete zverejniť. Podľa mojich informácií, skutočne ako povedal pán poslanec Lipšic vo svojom vystúpení, tieto zmluvy našiel pán Mečiar znovu ráno na stole. Obráťte sa naňho. Ja si myslím, že tam môžete dostať relevantnú informáciu a pokúsiť sa ho nahovoriť, aby on ich zverejnil.
A využívam túto príležitosť na to, aby som povedal pánovi poslancovi Kvorkovi, ktorý povedal, že Robert Fico tu sedel a vie na nás všetko, pán poslanec, Robert Fico je nič oproti tomu, čo na nás všetkých vie pán poslanec Mečiar. Pán poslanec Mečiar nás všetkých takto drží a dneska drží aj celú koalíciu, aj opozíciu s tým, že má zmluvy, aspoň podľa informácií. Čiže, prosím vás, dajte si aj vy pred ním pozor.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Goga.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za poznámku. Ja by som chcel takisto doplniť pána ministra. Ale takisto sa chcem spýtať, prečo neboli zverejnené niektoré zmluvy už dávnejšie. A myslím si tiež, že, ale to reagujem, samozrejme, aj na predrečníka, resp. nemôžem naňho reagovať, ale chcem povedať, podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa § 10 ods. 2 písm. c) porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu. A ja sa vás chcem takisto spýtať, prečo ste vy nezverejnili mnohé zmluvy, najmä keď ide o majetok štátu. Takže ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán minister bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán minister. Zapnite pánu ministrovi mikrofón.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Čo sa týka zverejnenia zmlúv, myslím si, páni poslanci, nie je jednoduchší mechanizmus, ako dať do uznesenia z tejto správy návrh, aby sa zverejnili všetky zmluvy, a myslím si, že je to všetko čisté a jasné. Dajte to, prosím, do uznesenia. Navrhnite to, pán poslanec Lipšic, ja budem tomu len rád. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová a po nej sa pripraví pán poslanec Burian. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister, pán minister nám veľmi jasne pomenoval problematické okruhy otázok pri privatizácii SPP, viacerí kolegovia sa mnohým zaujímavým faktom vo svojich vystúpeniach venovali, moje vystúpenie bude zamerané najmä na výber poradcu.
Zastavím sa bližšie pri návrhu ceny. Pri tomto návrhu sa odmena viazala na iný výpočet ako v mandátnej zmluve s Credit Suisse First Boston. Odmena v mandátnej zmluve bola dohodnutá v rozpore s ponukou. Všetci máme pred sebou predloženú správu o priebehu privatizácie SPP, stačí si pozrieť stranu 5 a 6. Ja to ešte bližšie budem prezentovať. Nedošlo v tomto prípade k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní? Pán poslanec Mikloš dáva často svojim oponentom otázku, či majú ekonomické vzdelanie. V ostatných dňom som pozorne čítala dostupné mediálne výstupy z hodnoteného obdobia, teda z rokov 2000 až 2002. Akonáhle niekto spochybnil určité fakty ohľadom privatizácie SPP, pán poslanec Mikloš mu okamžite položil otázku, či má ekonomické vzdelanie, keď si vôbec dovoľuje sa k privatizácii SPP vyjadrovať. A bolo to tak dokonca v diskusiách aj s partnermi, ktorí s ním vtedy sedeli vo vládnej koalícii. Tak by som sa teraz rada pána poslanca Mikloša, škoda, že tu nie je prítomný, spýtala, keďže o ňom všetci vieme, že má ekonomické vzdelanie, ako ste mohli dopustiť ako šéf koordinačnej Komisie pre privatizáciu SPP, že sa takto pracovalo s číslami, samozrejme, v neprospech občanov Slovenska, pričom nešlo o koruny, išlo o milióny dolárov. De facto za poradné služby dostal privatizačný poradca dvakrát toľko, ako to bolo stanovené v ponuke. Rada by som to ilustrovala názorne.
Na prvom slajde vidíme, ako bola stanovená ponuka víťaznej spoločnosti. Pán minister už čítal, uvádzal, v čom je problém. Tak si to ešte názorne ukážme. A pozrime sa, ako vyzerala mandátna zmluva. Druhá časť, všimnime si ju. Tam to bolo, ešte raz to vrátim, od 1mld. do 2 mld. USD vrátane. A aký je z toho záver? Podľa ponuky, aká bola postavená, mala byť vyplatená odmena 14,6 mil. USD, ale už podľa mandátnej zmluvy to bolo 16,4 mil. USD. Už tu je rozdiel 1,8 mil. USD. Ďalej, podľa zmluvy je to 16,4 mil. USD, ale fakturovaná suma bola 21,16 mil. USD. Ako je to možné, že to taký renomovaní ekonómovia, ako je medzi nimi pán Mikloš, nevideli? Rozdiel je 4,76 mil. USD. Aká bola konečná vyplatená odmena privatizačnému poradcovi? Čiže ukázali sme si, aký bol rozdiel oproti mandátnej zmluve, k tomu zarátané nejaké mimoriadne peňažné výdavky, ďalej, náklady a výdavky tretej strany. Pán minister prezentoval, ako dlho sa viedol pingpong medzi Fondom národného majetku a ministerstvom privatizácie kvôli tejto sume, pretože nebola nijako zdokladovaná, nijako konkretizovaná. Nakoniec sa táto suma uznala, keď tam vstúpil poradca, právna kancelária. A ešte tu máme jednu veľmi zaujímavú sumu viac ako 4,5 mil. USD, o ktorej nikto nič nevie. Spolu dostal poradca vyplatených 31,536 084 063 mil. USD.
Vráťme sa k víťaznej firme Credit Suisse First Boston Limited (Europe). Konečná suma, ktorú dostala vyplatenú, je tu jasne uvedená, opäť to opakujem, je 31,536 084 063 mil. USD, pričom druhá v poradí firma Rothschild & Sons Limited ponúkala túto službu vrátane všetkých nákladov za 18 mil. USD. Táto firma, poradenská kancelária, ktorá bola na druhom mieste, pripomeniem, vyhrala vo všetkých predchádzajúcich kritériách, t. j. preukázanie pochopenia základných podmienok, prístup a metodika, kvalita tímu a jeho členov, referencia a dosiahnuté výsledky. Jedine nevyhrala v cene. A teraz sa pozrime, aká nakoniec tá cena bola. Bola oveľa výhodnejšia než pri Credit Suisse First Boston Limited. A rozdiel je až 13,536 084 063 mil. USD. Takže ešte raz opakujem, odmena podľa ponuky mala byť 14,6 mil. USD. Veď práve kvôli tomu to tá firma vyhrala, že takto mala vyzerať suma plus, samozrejme, účelne vynaložené náklady. A vyplatených nakoniec bolo 31,536 084 063 mil. USD. Čiže ako vidíme názorne, tá odmena je dvojnásobná oproti ponuke.
Takže to bola názorná prezentácia, pretože tieto čísla sa viackrát spomínali. A zo strany opozície a ľudí, ktorí boli vtedy zodpovední, sa k nim nikto nevyjadroval. Počúvali sme tu hodinu a pol o privatizácii v predchádzajúcej ére. Takže treba si skutočne predostrieť fakty k veci, o ktorej sa hovorí.
Pri tomto bode spomeniem ešte jeden fakt. Vtedajší podpredseda vlády a minister financií nemal vôbec vstupovať do privatizácie SPP. Podľa kompetenčného zákona privatizáciu mala riadiť vtedajšia ministerka pre privatizáciu Mária Machová a minister hospodárstva Ľubomír Harach.
Pán poslanec Mikloš často v súvislosti so súčasnou vládou hovorí o arogancii moci. Nehovorí to náhodou v duchu známeho Zlodej kričí, chyťte zlodeja? Nejde náhodou práve z jeho strany o markantný prejav arogancie moci, keď si dovolil porušiť vtedy platný zákon? Pritom to mohol elegantne a v súlade so zákonom vyriešiť. Ako koordinačný orgán mohla byť stanovená Porada ekonomických ministrov, ktorej on ako vtedajší podpredseda vlády a minister financií predsedal. Ale to asi nechcel. Do procesu privatizácie SPP by zasahovalo viac subjektov, teda viac umu, očí, uší. Pánovi poslancovi Miklošovi skutočne veľmi záležalo na tom, aby bol hlavným aktérom pri privatizácii SPP.
V tejto súvislosti spomeniem ešte niekoho, o kom sa dlho nehovorí, spomenul ho trocha môj kolega Matejička, ale ja sa u neho ešte zastavím. Zastavím sa pri bývalom riaditeľovi SPP Pavlovi Kinčešovi. Mal skutočne neotrasiteľnú pozíciu. Pavla Kinčeša, generálneho riaditeľa SPP, kritizovali za výkon jeho funkcie mnohí. Oponenti z vedenia podniku mu vyčítali, že problémy, ktoré zdedil, neriešil, ale iba tlačil pred sebou. Ekonomická redaktorka Alica Ďurianová mu v tej dobe pripísala na účet nielen konanie v kauze Nafty Gbely, ale aj postup pri založení spoločnosti InfoGas, o ktorom kontrola ministerstva hospodárstva konštatovala, že štatutár SPP podpísal zmluvu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi i Obchodným zákonníkom.
Ďalej môžem spomenúť mimoriadny nárast nákladov SPP v roku 2000, pretože sa jeho vedenie proti rastu nákupných cien plynu nezaistilo hedgingom, hoci finančný riaditeľ podniku niekoľkokrát predložil Kinčešovi projekt tzv. hedgeovania v čase, keď bola cena plynu na historickom minime a odborníci očakávali jej opätovný rast. Riaditeľ Kinčeš svoje rozhodnutie neskôr obhajoval tvrdením, že SPP nemal na hedging potrebné finančné prostriedky, čo je ale dosť čudný argument, lebo projekt predkladal práve finančný riaditeľ, ktorý bol asi veľmi dobre informovaný, ako je SPP na tom finančne.
Ďalší kritici zase generálnemu riaditeľovi štátnej firmy pripomínali, že figuruje v predstavenstve súkromnej spoločnosti MALEKON Bernolákovo a že už ako šéf SPP viedol aj svoje hodinárstvo TIME, spol. s r. o.
Žiadna z týchto ani ďalších kritických výhrad pozíciu generálneho riaditeľa neohrozila. Stratil ju až vtedy, keď sa objavila kauza bytu, ktorá na rozdiel od ostatných výhrad a pripomienok nepotrebovala žiadne odborné ani podrobné vedomosti o výkonoch pána riaditeľa. Pripomeňme si, o čo išlo. V roku 1996 vtedajšie vedenie SPP prenajalo od mesta podkrovné priestory v budove centra mesta, aby ich upravilo na byty. Byt, do ktorého SPP investoval 4,8 mil. korún, po kolaudácii v roku 1998 pripadol jeho riaditeľovi. V apríli 1999 Pavol Kinčeš požiadal starostu Ďurkovského, aby uzavrel nájomnú zmluvu, ale nie s SPP, ale s fyzickou osobou, s Pavlom Kinčešom. Hneď potom nasledovala aj žiadosť o odkúpenie bytu. Riaditeľ zaplatil 1 647,90 korún za byt a 100 780 korún za pozemok a stal sa majiteľom lukratívneho obydlia v centre Bratislavy. V máji 2001 ho nechal prepísať na svojho syna. Keď kauza prepukla, vyhlásil, že byt dáva naspäť k dispozícii, nech nové vedenie SPP rozhodne o tom, či ho vráti alebo ho odkúpi. Povedal to o byte, ktorý si sám dal a ktorý mu už nepatrí. Sebadiskvalifikácia pána riaditeľa je mimo akejkoľvek pochybnosti.
Ak niekto uprednostní svoj osobný záujem pred záujmami svojho podniku tak, ako ho uprednostnil generálny riaditeľ SPP, nemá čo robiť vo vedení firmy. Preto je neobhájiteľné vtedajšie stanovisko podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorý napriek všetkému ministrovi hospodárstva odporúčal, aby vymenoval Pavla Kinčeša do predstavenstva akciovej spoločnosti, na ktorú sa SPP transformuje. Miklošovi spolupracovníci oficiálne vyhlásili, že ich šéf tak rozhodol preto, aby vo vedení SPP nebola narušená kontinuita, ak na to nie je dostatočný dôvod. A informácie z médií za dostatočné nepovažuje. Podstatné nie je to, odkiaľ informácie sú, ale skutočnosť, že fakty, ktoré médiá zverejnili, sú hodnoverné. A nepoprel ich ani sám Kinčeš.
Po zistení, že generálny riaditeľ prejavil ochotu zaplatiť za byt až po tom, keď ho personálna riaditeľka SPP požiadala o stretnutie kvôli vysporiadaniu investície za 4,8 mil. korún, minister Harach vtedy skonštatoval: "Po tomto už netreba nijakú kontrolu. To je jasné." Pavla Kinčeša do predstavenstva akciovej spoločnosti nevymenoval. Ak to však rovnako jasné bolo aj podpredsedovi vlády, musel mať veľmi silný dôvod i záujem, aby Pavol Kinčeš napriek okolnosti, že sa diskvalifikoval, zostal vo vedení SPP. Prečo sa tak dlho vo svojom vystúpení zaoberal osobou už pomaly zabudnutého Pavla Kinčeša?
Dámy a páni, ak by sa mala privatizácia SPP uskutočniť iba a len podľa korektných pravidiel, na zložení jeho orgánov či na tom, kto bude generálnym riaditeľom, by nezáležalo až tak veľmi, aby sa zabúdalo na dobré spôsoby. Keďže sa dobré spôsoby zjavne ignorovali, vzniká dôvodné podozrenie, že výsledok privatizácie závisel od konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach oveľa viac ako od hocičoho iného, čo je neklamný znak, že s privatizáciou SPP nebolo všetko tak, ako malo byť.
Vrátim sa teraz k subjektu, ktorý vyhral tender na privatizačného poradcu, teda k spoločnosti Credit Suisse First Boston Limited.
Poradca vlády pre privatizáciu 49 % akcií z SPP, spoločnosť Credit Suisse First Boston, čelí vo svete viacerým korupčným škandálom. V USA bola obvinená z nečestného rozdeľovania akcií vo verejných ponukách preferovaným zákazníkom. Obvinenie sa týka prijímania neobvykle vysokých provízií, ktoré by sa dali považovať za úplatky. Na svojom konte má táto poradenská spoločnosť aféry okolo manipulácie trhu cenných papierov vo Švédsku a v Indii. V Japonsku bol odsúdený vysokopostavený zamestnanec tejto poradenskej agentúry za marenie vládneho vyšetrovania. Čiže zrekapitulujme si to všetko, niektoré sféry vplyvu spoločnosti Credit Suisse First Boston, v USA obvinenie z prijímania vysokých provízií, vo Švédsku, v Indii manipuláciu na trhu cenných papierov, v Japonsku pracovník tejto poradenskej agentúry bol odsúdený za marenie vyšetrovania. To sú proste údaje, ktoré táto vláda mala poznať, teda myslím tým vládu v procese privatizácie SPP, mala ich zohľadňovať. Predsa ak v Spojených štátoch amerických vyšetrujú obchodníkov z podozrenia zo zneužívania informácií, v Indii je vylúčená spoločnosť z obchodovania na základe podozrení, že pomáha investorom, v Rusku musí odstúpiť preto, lebo príde sa na to, že radí aj tomu, kto predáva, aj tomu, kto kupuje, nevrhá to tieň podozrenia aj na čistotu predaja SPP? Spoločnosť Credit Suisse First Boston si manévrovací priestor vytvárala už tým, že neodporučila vláde minimum, pod ktoré Slovensko s cenou pri predaji nepôjde. Objavili sa informácie, že mohlo prísť počas tohto tendra v záverečnej fáze o únik informácií a tým pádom sa konzorcium dozvedelo, že je jediné v tej súťaži. A to sa mohlo odzrkadliť aj na podobe ich ponuky.
V tejto súvislosti by som rada upozornila na fakt, že Financial Times v deň odovzdávania ponúk dvadsiateho ôsmeho prišiel s informáciou, že americká spoločnosť Williams odstupuje z tendra. Čiže zrejme sa to touto cestou mohli minimálne dozvedieť aj členovia konzorcia.
A jedna taká perlička. Len niekoľko dní pred krachom Enronu končil Credit Suisse First Boston audit v Enrone. A označil v tomto audite túto spoločnosť za zdravú.
Uvediem ešte jednu zaujímavosť ohľadom spoločnosti Credit Suisse First Boston Limited, ktorá zatiaľ nezaznela. Fond národného majetku uvažoval aj o založení akcií SPP kvôli získaniu peňazí na vyplatenie dlhopisov. Fond národného majetku v auguste 2002 pripravoval privatizáciu 4,4 % akcií SPP z 51-percentného podielu, ktorý by mal podľa zákona zostať vo vlastníctve štátu. Išlo o reálnu hrozbu, že štát stratí väčšinový podiel v tomto strategickom podniku, nielen de facto, ale aj de iure. Jedným z hlavných aktérov zmluvy, čo je veľmi zaujímavé, bola práve spoločnosť Credit Suisse First Boston čiže poradca vlády pre privatizáciu SPP, ktorý odporučil priamy predaj najväčšieho možného balíka akcií SPP. Credit Suisse First Boston teda vyvíjal aktivity, ktorými by mohol štát prísť najmenej o ďalších 4,4 % akcií SPP. Je tu teda podozrenie minimálne u mňa, že Credit Suisse First Boston mohol konať v záujme získania väčšinového podielu v SPP pre privátnych majiteľov. Namieste je otázka: Privatizácia SPP bola ukážkou neschopnosti vlády, totálnym amaterizmom alebo takáto privatizácia bola zámerom? Keďže sa stratilo viacero dokumentov, osobne sa prikláňam skôr k druhej možnosti.
V piatok zaznelo zásadné vystúpenie predsedu ústavnoprávneho výboru. Toto vystúpenie ukázalo transparentnosť procesu privatizácie SPP v úplne inom svetle. Je zaujímavé, že meno prof. Mamojku, ktorý je skutočne uznávaným odborníkom v oblasti obchodného práva, nezaznelo ani v jednom médiu. A to ma vedie k osobnému presvedčeniu, že transparentnosť privatizácie SPP kríva na obe nohy.
Podľa môjho názoru išlo o netransparentný proces privatizácie, išlo o markantné zanedbávanie povinností pri ochrane národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. Toto prinieslo viacerým subjektom svoje ovocie. Myslím si, že mi všetci rozumiete, čo som týmto chcela povedať. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej sa prihlásil pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Martinák, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja chcem poďakovať za uvedenie faktov a názorné prezentovanie, tak ako pred chvíľočkou zazneli z vašich úst, lebo myslím si, že to dáva ucelený obraz o tom, ako netransparentne a zle, nevýhodne pre štát sa postupovalo pri výbere a práci privatizačného poradcu.
Ja by som chcel tu vašu výpoveď doplniť o niekoľko ďalších faktov. Ak by sa postupovalo pri výbere poradcu podľa ponuky, ktorá bola uvedená vo verejnom obstarávaní, tak by sa mala očakávať predajná cena Slovenského plynárenského podniku vo výške 3,5 mld. USD. To znamená, ak by sa očakávala cena 3,5 mld., tak v tom prípade by sa malo trvať na cene 3,5 mld. dolárov a nemal by predávajúci ustúpiť z tejto ceny. Ak bola cena nižšia ako 3,5 mld. USD, čo bolo, v tom prípade musím tvrdiť, že vláda zavádza. A v tomto prípade zase musím konštatovať, že konštrukcia, ktorá bola uvedená pri výpočte odmeny a podľa ktorej boli preplatené faktúry, bola nesprávna, lebo v tomto prípade to ukazovalo na predajnú cenu len 1,9 mld. USD a navýšenie odmeny privatizačnému poradcovi. To znamená, v každom prípade pochybila bývalá vláda pri výbere privatizačného poradcu, pri spôsobe obstarávania a pochybila aj pri určovaní výšky predajnej ceny Slovenského plynárenského podniku.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Nachtmannová dosť veľký priestor venovala otázke privatizačného poradcu. Preto budem na túto otázku reagovať. A obnovím pamäť opozičným poslancom, ktorí v tom čase boli vo vláde. Keď sa začalo hovoriť o privatizačnom poradcovi, v tom čase ako opozičný poslanec som v tejto ctenej snemovni vystúpila a uviedla som, že právny expert Európskej únie pán prof. Tim Riedinger bol ochotný zostaviť z Európskej únie expertov, ktorí by bezplatne urobili úlohu privatizačného poradcu. Takúto úlohu plnil pri privatizácii v Nemecku známy trojhand. Bol tento tím poradcov na čele s prof. Timom Riedingerom, ktorý je odborník najmä pre oblasť plyn a ropa. Boli privatizační poradcovia bezplatní pre spomínaný trojhand. Vôbec nebol záujem sa s týmto odborníkom stretnúť. Tim Riedinger navštívil Slovensko a bol pripravený diskutovať. Že nebol záujem o vysoko kvalifikovaných poradcov z Európskej únie, ktorí robili poradenstvo aj v iných štátoch, to veľa napovie, už nehovoriac o tom, akú sumu dostal vybratý privatizačný poradca, ktorý úžasne poradil z jedného záujemcu práve tohto.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Martinák.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som poďakovať pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, akým názorným príkladom nám uviedla tzv. výber privatizačného poradcu. Často pán poslanec Ivan Mikloš, hoci tu nie je, musím to spomenúť, vyhadzuje súčasnej vláde na oči fakty, ktoré nie sú pravdivé, často hovorí o rozhadzovaní peňazí. Takto sa mnohí opoziční poslanci vyjadrovali aj o vianočných príspevkoch, ktoré boli dané minulého roku z príležitosti Vianoc dôchodcom. Čo potom, vážení páni poslanci z opozície, u vás predstavuje rozdiel 13 mil. či 14 mil. USD? Nie je to rozhadzovanie peňazí pre tak významných ekonómov, ako nimi často sa pasujete sami? Prečo pán poslanec Ivan Mikloš minulý týždeň vo svojom vystúpení o spoločnosti Credit Suisse First Boston sa vyjadril o množstve nadpráce, ako oni museli ťažko pracovať? Čo všetko sa za tým skrýva? Vidím v tom jednu vážnu vec, že na vystúpenie pani Oľgy Nachtmannovej žiaden z opozičných poslancov sa neodvážil reagovať faktickou poznámkou. To hovorí za všetko. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka, pán poslanec Bobrík.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel takisto pani kolegyni Nachtmannovej poďakovať za jej vystúpenie, v ktorom uviedla hlavne ten problém, ktorý sa týkal výberu privatizačného poradcu. Ja už som to niekoľkokrát tu spomínal vo svojich faktických pripomienkach. Ale naozaj keď si niekto pozrie dôsledne vyhlásenie tejto verejnej súťaže v Obchodnom vestníku, ktorý vyšiel v roku 2000, tak musí skonštatovať jednoznačne, že bol v základných veciach porušený zákon o verejnom obstarávaní. Keď si zoberiete len to, akým spôsobom bolo v oznámení zverejnené, že kritériami na hodnotenie splnenia podmienok účasti budú podmienky účasti z B. 15 a kritériá na vyhodnotenie ponúk uchádzači, resp. záujemcovia dostanú v súťažných podkladoch po splnení podmienok účasti a podpísaní dohody o dôvernosti, no tak to už je vonkoncom v rozpore so zákonom. Myslím si, že to je jeden z dôvodov na to, aby bola vyslovená nulita tejto zmluvy, ktorá bola uzavretá s poradcom, pretože je to flagrantné porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Predsa musí byť zverejnené kritérium aj v Obchodnom vestníku, nie tak, ako to bolo uvedené v tomto dokumente.
Takisto k tomu, čo sa týka podpísania zmluvy. Niekoľkokrát to tu odznelo. Myslím si, že je veľmi dôležité zachovať súťažné podklady, kde bolo presne popísané, ako sa má predložiť ponuka. A v ponuke musí byť podpísaná zmluva, samozrejme, s dátumom pred otváraním obálok, to znamená pred 22. 12., ale to neznamená, že pri podpise zmluvy sa robia rovnopisy. Je tam dátum uvedený ten istý toho záujemcu, ale musí byť v súťažných podkladoch... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová, budete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.
Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian a po ňom sa pripraví pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Burian, poslanec: Ďakujem vážená, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte malé strpenie.
Ďakujem za strpenie a budem pokračovať vo svojom vystúpení. Po mojom vystúpení v Národnej rade minulý týždeň spustila sa určitá vlna rôznych diskusií. Rád by som ju dal na pravú mieru, lebo to, čo sme tu počuli, bola nielen znôžka, by som povedal, ako tu niekoľkokrát bolo opakované, lží, ale znôžka, by som povedal, rôznych nezmyslov a doslova tuposti. A na to by som veľmi rád reagoval, lebo nerád by som, aby na vecné pripomienky a vecné argumentácie sa tu argumentovalo rôznymi amatérskymi vystúpeniami, príp. nedá sa to ani zrovnať s amatérskym vystúpením.
Takže prvá vec. Ja som vo svojej faktickej poznámke deklaroval, že tým, ako pán bývalý minister financií vystúpil, sa jednoducho deklasoval v očiach odbornej verejnosti v rôznych častiach, ktoré budem tu spomínať.
Prvá vec bola deklarovaná, že tým, že ja som pracoval vo Východoslovenských železiarňach, tým som sa ja deklasoval. Tak ja musím upozorniť, pracoval som od nástupu pána Berghauera namiesto prezidenta a ešte pracoval som za pána Eichlera. Čiže bol som tam asi v priebehu šiestich prezidentov. Pracoval som na poste, ktorý nebol štatutárnym postom alebo manažérskym postom. Musím upozorniť, že som pracoval ako človek, ktorý mal na starosti nielen oblasť, to, čo sa tu deklaruje, hedgeovania. A nazvime do dealing, lebo dealingové aktivity sú. Tvorili možno jednu pätinu, jednu šestinu práce. Ale základom je finančné riadenie. Základom je treasury, pokladnica, základom je plánovanie, daňové systémy. To všetko som absolvoval, preto som všetko riadil. Manažoval som dosť veľa ľudí na to, aby som každej tejto oblasti rozumel a to, o čom hovorím, vypodložil aj efektívnymi údajmi.
Ja si osobne myslím, práve naopak, deklasujú sa ľudia, ktorí v živote nepracovali vo firme a v živote nezabezpečovali riadenie, výkon. A myslím, že táto privatizácia je preukázaním amatérskeho prístupu k riadeniu financií a k riadeniu štátnych záujmov, fiškálnych záujmov. Čiže toto je pre mňa deklasovanie, pokiaľ budú hovoriť ľudia, ktorí odborne ďaleko zaostávajú za tým, akým pekným spôsobom sa prezentujú.
Ja vám prečítam troška, a teraz sa vrátim už teda v podstate toho, čo je predmetom dnes. A to je privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu. Pán poslanec Mikloš sa vyjadril: "Keby poznal pán poslanec Burian smernicu matka dcéra, tak by vedel, že v takom prípade dokonca aj za obdobie, keď existovala daň z dividend, táto daň z dividend tu platená nebola," ešte raz opakujem, "táto daň z dividend tu platená nebola, pretože podľa tejto smernice matka dcéra platí, že ak dcérska spoločnosť založená materskou spoločnosťou v inej členskej krajine Európskej únie niekde pôsobí, tak dividendy neplatí. Platí ich podľa zákona materskej krajine." No ak toto má byť odborné vyjadrenie bývalého ministra financií, nehnevajte sa, ale toto sa nedá iným spôsobom povedať, ako že je to nedôstojné exministra financií. (Potlesk.) Je to taká znôžka hlúpostí, že ak by túto niekde zaprezentoval pred odborným fórom, ja neviem, akým spôsobom by sa osobne sám cítil. Takže podľa tejto teórie by vlastne daň z dividend nebola platená vôbec na Slovensku, lebo každý, kto privatizoval niečo na Slovensku, musí mať nejakú matku.
No ja vám teraz vysvetlím, prečo bola v zmluve medzi Slovenským plynárenským priemyslom a strategickými partnermi Ruhrgas a Gaz de France zmienka o tom, že môžu si vytvoriť spoločnosť na území Holandska, môžu si vytvoriť spoločnosť mimo teda štátov, v ktorých pôsobia materské spoločnosti. No je na to veľmi jednoduchý dôvod. Takmer v každej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je podmienkou, že ak sa chcete zbaviť dane z dividend, musíte vlastniť minimálne 25 % tej spoločnosti, v ktorej privatizujete. A skúste matematicky spočítať, keďže tieto dve spoločnosti privatizovali 49 %, každá z nich má po 24,5 %, no logicky nemá 50 %, nemá 25 % každá z týchto spoločností. Tak museli založiť samostatnú spoločnosť, na území Holandska, a vytvoriť tak precedens toho, že vlastnia viac ako 25 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Čiže to je veľmi jednoduchá matematika, obísť to, aby každá z týchto spoločností mala 25 %. Teda vytvorením spoločného podniku obišli túto podmienku, lebo vlastnili 49 %. Čiže chtiac-nechtiac Gaz de France a Ruhrgas vytvorili spoločnú firmu, ktorá zabezpečovala to, aby obišli daň z dividend. Áno, v Holandsku nie je platená daň z dividend.
A teraz príklad. Ak by tieto materské spoločnosti si nechali akcie priamo vo Francúzsku alebo v Nemecku, platili by normálnu daň z dividend, teda platili by na území Slovenska, lebo takýmto spôsobom sa to nedá obísť. Čiže by platili 15 % u nás a zároveň by mohli takúto daň si uplatniť v Nemecku. A vo Francúzsku by to bolo 10 %. Čiže tu je ten celý proces, celý fígeľ a celá tá hra, celé to, o čo vlastne tu hráme sa s daňou z dividend. A vôbec nelogické by bolo, prečo by práve do zmluvy, do vážnej zmluvy medzinárodnej sa takáto náležitosť zmluvná dostala. Bolo by to z jednoduchého dôvodu, toho, čo som vám vysvetlil, obísť platenie dane z dividend, za rok 2002, keď tento podnik títo strategickí partneri riadili sotva päť mesiacov, lebo efektívny prevod akcií bol 11. 7. 2002, pričom brali dividendy za rok 2002 v roku 2003. Čiže takýmto exaktným spôsobom sa to obišlo. A my sme vytvorili podmienky na to, aby sme im jednoducho umožnili túto daň z dividend nezaplatiť. A vytvorili sme právny precedens priamo v zmluve na to, môžete si takýmto spôsobom nechať 558 mil. Sk, na ktorých, ešte raz podotýkam, sa podieľali prácou asi päť mesiacov.
Čiže to je prvá vec, ktorú by som veľmi rád dal do pozornosti.
A teraz druhá časť. Myslím si, že o tých kurzových stratách a kurzových rozdieloch bolo tu strašne veľa povedaného. Ja sa nechcem vyjadrovať, by som povedal, k takým prízemným diskusiám o tom, prečo sa nehedgeovali ja neviem európske fondy voči slovenskej korune.
No, pán poslanec Štefanec, vám dám jednu informáciu, teda tajnú informáciu, ktorú tu podával aj pán poslanec Mikloš o sponzoroch. Tak vám dajú tajnú informáciu, slovenská koruna nie je svetovou menou. A preto sa voči nej nedá jednoducho takýto objem nejakým spôsobom zahedgeovať, nedá sa poistiť. (Potlesk.) Mimo toho vám môžem povedať ešte ďalšiu informáciu. Nie je to tak ani s českou korunou. A Česi to urobili veľmi dobre, jednoducho tento obchod urobili v eurách, čo je dominantná mena Českej republiky. To, čo tvrdím, čo mala urobiť vláda, ktorá vtedy riadila tento privatizačný projekt, je to, že mala iba jednoducho ctiť si to, čo prijala Národná banka Slovenska, ctiť si to, aby zabezpečila normálny konverzný kurz eura a dolára v pomere toho, aký je menový kôš, aká je devízová pozícia Slovenskej republiky. A devízová pozícia Slovenskej republiky, ako viete, v tom čase bola 70 : 30. Môžem vám vybrať štatistické dáta Národnej banky Slovenska. Ak zistíme, aký bol stav pomeru dolára k euru k 30. 6. a aký bol ten stav k 30. 7., z toho jasne vidíme, že 1,89 mld. dolárov musela vymeniť Národná banka na eurá. A čo sa stalo? V čase, keď sa podpisovala zmluva, lebo kurzový rozdiel je deň, keď vystavím faktúru, príp., deň, keď podpíšem zmluvu a keď inkasujem, jednoducho kurz bol 1,132 a pri efektívnom inkase bol kurz 1,007. Prísť 236 mil. eur takýmto amatérskym spôsobom, no, dovolím si povedať, to je veľký úspech (Potlesk.), veľký úspech na to, že ani privatizačný poradca, ktorý dostal 1,2 mld. Sk, nebol schopný takéto niečo poradiť. A ak bol schopný poradiť, prečo nectila vláda túto základnú vec.
Pán poslanec Kužma, som si pozrel retrospektívne, ako kto vystupoval k tomuto návrhu, deklaroval, že jednoducho vláda nevedela presne, kedy bude inkaso tejto zmluvy. No musím ho upozorniť, že 8. 7. 2002 bol predpoklad, kedy tento deal bude ukončený, 11. 12. bol efektívny prevod peňazí a efektívny prevod akcií, rozdiel tri dni. Musím vás upozorniť, pán poslanec Kužma, že divím sa, že toľko veľkých odborníkov finančných má SDKÚ, keď teda základné veci nevieme, že takýto forward sa dá urobiť s premenlivou dodávkou bez problémov, či je dvojtýždňová alebo mesačná. Čiže tam nie je problém urobiť forward alebo opciu na dlhšie obdobie. Je otázka rozdielu ceny. Ale tú cenu som vám vysvetlil ešte na začiatku, že forwardové body k tejto transakcii boli plusové, boli plusové pre túto transakciu. Forwardové body, to je rozdiel úrokových sadzieb eura a amerického dolára. Za normálnych okolností to by nebolo 236 mil., ale bolo by to o niečo viac. Ak by sme urobili aj tú premenlivú dodávku, tak jednoducho minimálne tvrdím, 236 mil. by tam bolo eur.
Oficiálne môžeme otvoriť verejnú diskusiu. A ja vyzývam Národnú banku Slovenska, keď bola taká veľmi, by som povedal, rýchla pri vyjadrení sa k dôchodkovým správcovským spoločnostiam, nech sa efektívne vyjadrí, čo urobila s peniazmi, ktoré získala z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a akým kurzom to bolo urobené a akú hodnotu dostala? (Potlesk.) Nech vám Národná banka ako inštitút vysvetlí, čo ste asi mali urobiť v tom čase, aby tento štát neprišiel o peniaze, o ktoré efektívne prišiel. Tu je pes zakopaný, lebo táto efektívna diskusia sa zvrháva na to, pán poslanec Štefanec, ale myslím, že asi je zbytočné sa vyjadrovať, nejaké hedgeovanie nezmyselným rozprávaním.
A k tomu, že česká koruna prišla o 11 mld. Jednoducho česká vláda to urobila priamo v eurách. A to je menový kôš Českej republiky. Neprišla o žiadny kurzový rozdiel. To je presne to, čo ste vysvetľovali, že síce na jednej strane, keďže sme to predali v dolároch, sa nám znížila hodnota, za ktorú sme inkasovali, na druhej strane sa nám znížili záväzky v dolárovej pozícii, ale keď raz euro je moja dominantná mena, tak mám záujem, aby česká vláda stratila na predaji v českej korune, tak získa na tom, že jednoducho sa jej to vráti na záväzkoch voči českej korune.
Čiže to je to, že vy posudzujete dve rozdielne kategórie, jednoducho nezmyselný predaj v amerických dolároch. To tvrdím. A ja dúfam, že odborná verejnosť sa k tomu vyjadrí. A môžeme sa stretnúť na platforme odbornej diskusie, a nie nejakých, by som povedal, prízemných diskusií.
Vrátim sa ešte k tomu, čo tu bolo dosť dlho rozprávané, privatizačnému poradcovi. Nie je dôležité to, či u privatizačného poradcu dnes je odmena 1,168 % z celkovej sumy, čo je 1,2 mld. Sk, dôležité je to, kto si dovolil to... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)