M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda výbor pre sociálne veci a bývanie Róbertovi Madejovi, aby predniesol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 24. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Cieľom navrhovanej novely zákona je odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona č. 5/2004 Z. z. a z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona a prijať nové opatrenia na trhu práce.

Zároveň sa navrhuje rozšíriť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie, zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činným osobám a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám.

Návrh zákona dôsledne upravuje podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. V nadväznosti na zavedenie nových aktívnych opatrení na trhu práce sa upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi tak, aby motivoval občanov v hmotnej núdzi k účasti na aktivitách zvyšujúcich možnosti ich zamestnanosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 524 z 10. januára 2008 bol návrh zákona pridelený na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásili ako poverení členovia poslaneckého klubu títo poslanci: za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka, za poslanecký klub SDKÚ pani poslankyňa Radičová a za Stranu maďarskej koalície pani Klára Sárközy. Takže pristúpime k vystúpeniam pánov poslancov, ktorí sú poverení vystúpiť za poslanecký klub.

Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, pripraví sa pani poslankyňa Radičová. Máte slovo, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, máme pred sebou, prerokúvame dlho očakávaný návrh novely zákona o službách zamestnanosti aj podľa plánu legislatívnych úloh ministerstva.

Podľa legislatívneho plánu vlády sme sa ním mali zaoberať už v minulom roku. Iste si spomínate, ako ste z vládnej koalície argumentovali aj v roku 2006, aj v roku 2007 pri poslaneckej novele zákona, ktorú som predkladal s kolegyňou Monikou Gibalovou, parciálna novela tohto zákona vtedy, že vláda a ministerstvo predloží komplexný návrh novely tohto zákona. Takže toto je on. Mal byť skôr, ale, prosím, aj v tomto prípade platí, že lepšie neskôr ako nikdy.

Tento zákon je dôležitý a má prispieť k zlepšeniu situácie na trhu práce. Namieste je otázka, aká je situácia v tejto oblasti na Slovensku? Situácia v oblasti zamestnanosti, v oblasti nezamestnanosti nie je vôbec dobrá. Skôr naopak. Slovensko napriek rekordne vysokému ekonomickému rastu patrí v Európskej únii medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti. Podľa posledného prieskumu Eurostatu je to na úrovni 11 %, pričom priemer Európskej únie je 6,9 %, na porovnanie nezamestnanosť v Českej republike je 4,8 %. Medziročne poklesla nezamestnanosti najrýchlejšie v Poľsku takmer o 4 % na súčasných 8,5 %, a tak sme my Slovensko klesli na posledné miesto v Európe z tohto pohľadu.

Slovensko je krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi v nezamestnanosti. Upozorňuje na to aj posledná správa Európskej komisie z 30. januára, v ktorej Európska komisia hodnotí Slovensko, jeho pripravenosť na prijatie eura. Správa veľmi kriticky hovorí o nedostatočnom odstraňovaní regionálnych rozdielov. To je o kvalite trhu práce.

Európska komisia doslova poukazuje na nevyužitú zásobu pracovnej sily vo východných regiónoch Slovenska, čo považuje za jeden z limitujúcich faktorov pre ďalší ekonomický rast. A v tejto oblasti má vláda už aj svoj podiel zodpovednosti pri zvyšovaní regionálnych rozdielov, napríklad v spôsobe schvaľovania alebo prideľovania tzv. investičných stimulov v predchádzajúcom období. Nie do znevýhodnených regiónov, ale na západe Slovenska. Slovensko je krajina s veľmi nízkou mierou vnútornej mobility pracovnej sily. Preto zdôrazňujem vnútornej, lebo nie malý počet našich občanov pracuje v zahraničí, kvalifikované odhady hovoria o čísle 170-tisíc. Toto, samozrejme, má aj svoje výhody. Ľudia si zvyšujú svoju jazykovú gramotnosť, zvyšujú pracovné a iné odborné zručnosti a, samozrejme, popri zlepšovaní svojej sociálnej situácie a životnej úrovne aj pomáhajú zvyšovať rast domáceho dopytu s pozitívnymi rozpočtovými dôsledkami. Odhad za minulý rok bol, že to bolo 40 až 50 mld. korún, ktoré ľudia, ktorí pracovali v zahraničí, priviezli späť na Slovensko.

Slovensko je krajina s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných medzi uchádzačmi o prácu. To sú tí, ktorí sú bez práce viac ako dvanásť mesiacov a ich podiel je viac ako polovica z uchádzačov o zamestnanie. No a paradoxom je, že napriek veľkým regionálnym rozdielom v nezamestnanosti a vysokej miere dlhodobej nezamestnanosti je na Slovensku dosť práce. Veľa práce, ktorú nikto nevykonáva, a pritom by sa to oplatilo. Sú voľné pracovné miesta, na ktoré v niektorých častiach Slovenska niet voľnej vhodnej pracovnej sily, a preto pracovné agentúry zháňajú ľudí dokonca v zahraničí, čo je vec na Slovensku nevídaná. A mohlo by to byť inak, mohlo by to byť lepšie.

Je to preto, že stále existujú bariéry vo zvyšovaní zamestnanosti našich spoluobčanov. Existujú prípadne teda z minulosti alebo tie bariéry zvyšujeme aj našou legislatívnou činnosťou. Teraz myslím viac na vládnu koalíciu. Niektoré bariéry sú vnútorné a sú aj vonkajšie bariéry, ktoré bránia vytvárať nové pracovné miesta alebo bránia nezamestnaným uchádzať sa o voľné pracovné miesto alebo cestovať za voľným pracovným miestom aj mimo miesta svojho bydliska. To je inými slovami známa skutočnosť - nízka mobilita pracovnej sily na Slovensku.

Vonkajšie bariéry súvisia s jednou zo základných slobôd občana členského štátu Európskej únie - slobodný pohyb osôb. Tomuto bránia dnes zo strany niektorých vyspelejších európskych západných krajín takzvané prechodné ustanovenia voči novým členským krajinám, konkrétne voči nám, napríklad najbližšie krajiny Rakúsko, Nemecko si ich uplatňujú až do roku 2011, keď sa nemôže náš občan zamestnať v týchto krajinách bez pracovného povolenia.

Jednu takú poznámku na okraj k tomuto, že to považujem za istý výraz pokrytectva zo strany týchto vyspelejších krajín, ekonomicky vyspelejších krajín, pretože na jednej strane ťažia z našej kvalifikovanej a lacnejšej pracovnej sily a z priaznivejšieho prostredia pre podnikanie, keď si zakladajú svoje firmy u nás aj na zelenej lúke, a na druhej strane sa im nie veľmi páči, ak naši občania sú ochotní cestovať za prácou k nim a, pochopiteľne, za vyššou mzdou. Ako keby sa báli nášho dobiehania, a pritom je každému zrejmé, že zaostávame v celkovej ekonomickej úrovni, zaostávame v úrovni miezd. O tom som už hovoril, aj keď sme rokovali o aktualizácii Konvergenčného programu Slovenskej republiky na roky 2007 až 2010, a je mi ľúto, že ste nepodporili doplnenie alebo návrh uznesenia, kde som navrhoval, aby sme odporučili vláde rokovať s krajinami Európskej únie o zrušení prechodných ustanovení voči Slovenskej republike, a tým rokovať o odstránení bariér voľného pohybu pracovnej sily v Európskej únii.

Nakoniec aj v dnešnej tlači sa môžete dozvedieť, že je to na škodu všetkých, aj Slovenska, aj iných krajín Európskej únie, veď v Rakúsku bez, keďže hovoríme o zákone, ktorý je skôr z oblasti sociálnej, tak aj podľa ich vedomostí sociálna sféra bez opatrovateliek zo Slovenska, Maďarska, Rumunska by sa v Rakúsku zrútila.

Popri bariérach vonkajších sú i vnútorné bariéry. Tieto súvisia najmä s našou domácou legislatívou daňovou, odvodovou, legislatívou pracovného práva. Známy Zákonník práce neprispel k vyššej zamestnanosti, skôr naopak, uvediem len príklad zdravotníctva, ale takisto, samozrejme, je to aj kvalita tohto návrhu zákona, zákona o službách zamestnanosti.

Ak som v úvode svojho príspevku hovoril, že novela tohto zákona o službách zamestnanosti mala byť skôr predložená, tak aj preto, že nekonanie príslušného ministerstva alebo vlády má v tomto prípade aj svoje ekonomické dôsledky. Je spojené s ekonomickými stratami, nižšie príjmy štátneho rozpočtu na daniach, odvodoch, vyššie sociálne výdavky a tiež, samozrejme, morálne straty ťažšie merateľné, napríklad dôsledky dlhodobej nezamestnanosti na jednotlivca, na rodinu, na jeho prostredie sú všeobecne známe.

Dámy a páni, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie podporujeme zmeny súčasného stavu v tejto oblasti. K predloženému návrhu máme však aj zásadné pripomienky, ktoré budeme vo výboroch či v pléne Národnej rady v druhom čítaní uplatňovať, pretože návrh v tejto podobe, ako bol do parlamentu doručený, by nebol úplne využitou príležitosťou a mohol by byť aj plytvaním verejných prostriedkov, plytvaním prostriedkov štátneho rozpočtu. Uvediem aspoň niektoré pripomienky, aj keď v prvom čítaní nemôžeme dávať pozmeňujúce návrhy. Napríklad pripomienka k príspevku na presťahovanie za prácou, to je bod 135 § 53a. To je ten, ktorý sme navrhovali s kolegyňou Gibalovou zmeniť, alebo sme navrhovali nový v našej poslaneckej novele. Aj vláda má podobný návrh, ale s nedostatkom, ktorý výrazne znižuje účinnosť tohto nástroja aktívnej politiky trhu práce. Zasa sa príspevok viaže na zmenu trvalého bydliska uchádzača o zamestnanie, t. j., že má byť zhoda miesta výkonu nového zamestnania a miesta trvalého pobytu. My navrhujeme, aby nebolo podmienkou na získanie príspevku aj zmena trvalého pobytu, ale viazať to napríklad na možnosť zmeny prechodného pobytu. Určite to bude pre mnohých uchádzačov o zamestnanie prijateľnejšie a prispeje to k zlepšeniu aj napríklad tých regionálnych rozdielov, alebo prispeje to k zvýšeniu mobility na trhu práce.

Ďalšiu zmenou alebo pripomienkou budú úpravy inštitútu aktivačné práce v tom zmysle, aby bol väčší účinok aj na jednotlivca, aj na spoločnosť. Napríklad zvýšiť rozsah prác desať hodín týždenne považujeme za veľmi nízky podiel na nadobudnutie pracovných návykov. Ďalej jasnejšie budeme navrhovať upraviť kompetencie obce verzus úrady práce, t. j., aby nie príslušný úrad práce, ale priamo obec uzatvárala s uchádzačom o zamestnanie zmluvu, obec, v prospech ktorej uchádzač vykonáva aktivačné práce.

V neposlednom rade to budú pripomienky aj k individuálnemu akčnému plánu, ktorý má veľkú možnosť zlepšiť, zvýšiť možnosti uchádzača o zamestnanie, pretože dnešná podoba a prax individuálneho akčného plánu nezohľadňuje často potreby uchádzačov o zamestnanie. Je potrebné zohľadniť individuálne vlastnosti uchádzača o zamestnanie, jeho vzdelanie, zručnosti, prax z minulosti a podobne. Akčný plán musí byť akčný a nie vypracovaný po dlhom čase po šiestich mesiacoch, keď väčšina uchádzačov o zamestnanie stráca vieru v možnosť uplatniť sa na trhu práce.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať jednu vetu, že dnes hlasovaním o tomto návrhu veľa nepokazíme, poďme rokovať o ňom v druhom čítaní. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má teraz pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, skutočne s vami súhlasím v tom, čo ste povedali, že je dosť práce, a pritom je veľa ľudí nezamestnaných. Hovorili ste o tom, že v mnohých odboroch chýbajú kvalifikovaní ľudia. Súhlasím skutočne, keby sme si zobrali, na jedného administratívneho pracovníka chýba asi 1 500 zváračov. Poznáme tieto štatistiky.

Ale v čom je asi problém? Nezačalo to minulý rok ani predminulý, je to dlhodobé zanedbávanie sústavy škôl, ktoré by boli viazané na výkon povolania. Dlhodobo je v školstve trend, že sa rozvíjali obchodné akadémie, gymnáziá a odborné školstvo chradlo. Preto je veľmi pozitívne, že v tomto návrhu zákona sa počíta s tým, že bude vytvorená národná sústava povolaní, ktorá bude základným systémovým rámcom na tvorbu národnej sústavy kvalifikácií. A toto by malo slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry. Myslím si to, že toto je veľmi pozitívne. Mobilita je dnes tiež určite problémom, ale podľa môjho názoru najväčším problémom bolo to, že sústava škôl produkovala najmä administrátorov a gymnazistov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Brocka chce reagovať. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Iba jednou vetou, že obsah tejto faktickej poznámky pani poslankyne Nachtmannovej budem tlmočiť aj pánu ministrovi Mikolajovi.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ - DS prihlásila pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Pán predsedajúci, vážený člen vlády, pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, máme v čítaní novelu zákona o službách zamestnanosti v prvom čítaní, preto mi dovoľte skôr taký všeobecnejší pohľad na predloženú novelu, pretože, tak ako spomenul predrečník, konkrétne námety, pripomienky, pozmeňujúce návrhy budú namieste a pripravené do druhého čítania.

Chcela by som zdôrazniť na úvod, že predložená novela a návrh sa pokúša značne rozšíriť škálu nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti a prináša celý rad nových inštitútov a podporných príspevkov. Chcem to oceniť. Je to v zásade pozitívne a inovatívne, ale uplatňovanie naraz príliš veľa nových nástrojov môže byť v praxi naozaj rizikové a navyše to vyvoláva otázky zvládnutia aj finančnej náročnosti. Tak ako sú jednotlivé nástroje predkladané, komplexnosť v sebe môže obsahovať problém orientácie sa z voľby správneho riešenia, informovanosti dostatočnej o tom ktorom nástroji a jeho vhodnosti pre konkrétnu situáciu.

Jedným z veľmi silne podporovaných nástrojov a motívom v celej novele je podpora vzdelávania, avšak prepojenie na funkčnosť vzdelávania pre reálne potreby uplatnenia na trhu práce je naďalej problémom. Ale chcem podčiarknuť, je to stará bolesť kvalifikačných a rekvalifikačných kurzov.

Chcela by som vyzdvihnúť niektoré konkrétne nástroje. Určite k nim patria nástroje, ktoré umožňujú väčšiu angažovanosť obcí a samospráv jednak ako nástroja lokálneho sociálneho rozvoja, ale aj ako nástroja sociálneho začleňovania a budovania sociálnej spoluzodpovednosti v lokálnom rozmere. V prípade dobrovoľníckej služby finančná motivácia, možnosť posilnenia spätosti s komunitou sú určite nástroje a spôsoby, ktoré pomôžu začleňovaniu uchádzačov o zamestnanie.

Na druhej strane návrh prináša nástroje, o ktorých efektoch minimálne vznášam otáznik, alebo vidím v nich naozaj skôr riziká ako výzvu. K takým určite patrí príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, mám na mysli § 50a, ale aj známy príspevok na presťahovanie za prácou, ktorý už v minulosti ukázal, že nie je veľmi efektívny a využiteľný. Naopak, určite pozitívnym prístupom je príspevok na dopravu do zamestnania, ktorý by mohol byť účinnejší, aj ekonomicky efektívnejší, aj prijateľnejší pre zamestnancov vzhľadom na vcelku zúfalý stav redukcie lokálnej verejnej dopravy.

Nie veľmi jasné mi je zakomponovanie prác cez agentúry na začleňovanie. Nie sú mi jasné ich kompetencie. Základ pre podporu majú byť súťažne predkladané projekty, problém posudzovania, kto ich môže predkladať, aký nový prínos si od takýchto agentúr predstavujeme, alebo aký mu chceme pripísať oproti existujúcim. Ak by to malo podporovať lokálne partnerstvo, mohlo by to priniesť pozitívny efekt. Nie som si však istá v takto predloženej novele, že dosiahneme takýto cieľ.

Novinkou, ktorá je v predkladanej novele, je určite inštitút sociálneho podniku. Tiež ho vítam. Áno, sociálne podniky a podnikanie je spôsob, ktorý vo väčšine európskych krajín prináša svoje očividné efekty, a je to jeden z hlavných nástrojov riešenia práve dlhodobej nezamestnanosti. Veľmi účinný nástroj.

V Európskej únii je orientovaný na také tri nosné funkcie - na podporu osobných sociálnych služieb, príklad Rakúsko, Francúzsko, Dánsko, ale aj Veľká Británia, Švédsko, Taliansko, Portugalsko. Druhý okruh sú praktické školenia a reintegrácia, príklady Belgicko, Taliansko, Nemecko, Luxembursko, Španielsko. Tretí okruh podpora miestneho rozvoja. Dominantne sa takto orientujú vo Fínsku alebo v Luxembursku.

Náš návrh, ktorý je takým prvým pokusom zakomponovať tento inštitút do našej legislatívy, je z môjho pohľadu veľmi, veľmi zúžený. A otváram diskusiu a pokúsim sa ponúknuť jej riešenie na isté alternatívne zakomponovanie tohto inštitútu. To zúženie je predovšetkým v tom, pripodobním to, je to v podstate typ B sociálneho podniku, ako ho poznáme v Taliansku, teda orientovaný predovšetkým na podmienku zamestnania uchádzačov o zamestnanie istej proporcie, teda 30 % na isté časové obdobie, v tomto prípade 24 mesiacov.

Zatiaľ si iné ambície sociálny podnik v našom návrhu nekladie, navyše v tom vymedzení, ako ho máme v predkladanej novele, mnohé organizácie predovšetkým takzvaného tretieho sektora nebudú mať šance uchádzať sa o tento podporný mechanizmu, pričom práve sociálny podnik dominantne využíva tzv. občianska spoločnosť a inštitúcie občianskej spoločnosti.

Keď zhrniem predkladaný súbor opatrení a nástrojov oproti pôvodným štrnástim nástrojom aktívnej politiky trhu práce, ktoré sa viac-menej v rovnakej alebo jemne modifikovanej podobe ponechávajú, navrhuje sa nových jedenásť nástrojov, teda novela bude ponúkať 25 nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Predpokladá sa týmito nástrojmi podporiť cca 138-tisíc uchádzačov o zamestnanie, čo však je o 136-tisíc uchádzačov o zamestnanie menej, ako to bolo v roku 2006, a to za sumu 2,5 mld. v roku 2006 bolo podporených 274-tisíc uchádzačov za sumu 2,6 mld. V podstate za tú istú sumu sa teda predpokladá podporiť podstatne menej uchádzačov, ale cez väčšie spektrum nástrojov. Preto mnohé nástroje budú mať ako cieľovú skupinu rádovo len desiatky uchádzačov o zamestnanie.

Dávam na zváženie, či takáto extenzia alebo škála príspevkov, ktorá je naozaj veľmi veľkorysá, je naozaj efektívna, či by nebolo vhodnejšie zvážiť určité priority v orientovaní sa na dlhodobo nezamestnaných a hlavne zvážiť následné finančné krytie takéhoto širokého spektra nástrojov. Myslím si, že by tu mohlo platiť a platí, že možno menej a dobre cielených nástrojov by bolo v skutočnosti viac. Cez takýto uhol pohľadu sa pokúsime vstúpiť do diskusie o tejto novele a pripraviť pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani Oľga Nachtmanová, pán Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmanová, nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Radičová, nesúhlasím úplne s vami. Na úvod ste povedali, že uplatňovanie veľa nových nástrojov môže prinášať veľa rizík. O tomto by sa, samozrejme, dalo diskutovať, ale čo bolo základným zámerom predloženého návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, aby sa konečne, opakujem konečne začala zamestnanosť na Slovensku riešiť komplexne a systémovo. Veľmi dobre viete, že sila reťaze závisí od sily jednotlivých článkov. A keď by sme niektorý článok opomenuli, tak asi by sme nemohli hovoriť o systémovom prístupe k riešeniu problému. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Radičová, ja v podstate nadviažem na to, čo povedala kolegyňa, nebudem to opakovať. Mňa zaujala téza, že za rovnaké peniaze sa podporí podstatne menšia cieľová skupina uchádzačov o zamestnanie. Áno, dá sa s týmto tvrdením súhlasiť, ale možno by bolo treba trošku analyzovať, že tým, že veľká časť uchádzačov o zamestnanie si našla zamestnanie, aká je kvalita tých uchádzačov, ktorí tam zostali a v podstate, či nie je potrebné na tú kvalitu pracovnej sily, ktorá zostala, vynaložiť väčšie prostriedky, aby boli vôbec schopní sa začleniť do pracovného procesu.

Takže to tvrdenie je vecne správne, ale myslím si, že vyžaduje trošku hrubšiu analýzu, aby sme jednoducho mohli povedať, že krok vlády nie je správnym smerom. Ja osobne si myslím, že je správnym smerom a že sa to dá skutočne postihnúť len široko koncipovanými opatreniami. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na vystúpenia predrečníkov chce vystúpiť teraz pani poslankyňa Radičová. Prosím, zapnite jej mikrofón.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem i za faktické pripomienky. Chcem ešte raz zopakovať svoju úvodnú vetu. Mnohé z príspevkov, ktoré sa uvádzajú v novele, vnímam ako veľmi inovatívne. Aj som niektoré spomenula.

Zároveň chcem podčiarknuť tvrdenie, že hodnotenie aktívnej politiky trhu práce za rok 2006, existujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce konštatuje ich efektívnosť, zmysluplnosť, veď sa podarilo vytvoriť vyše 15-tisíc nových pracovných miest. A to nehovorím o umiestnení uchádzačov o prácu na trh práce. Úrady práce boli úspešné pri umiestnení vyše 112-tisíc uchádzačov o prácu. Tomu, čo ste hovorili vy, pán kolega, v rámci dlhodobo nezamestnaných, tá štruktúra sa v podstate nemení.

M. Hort, podpredseda NR SR: Máte ešte minútu, pani poslankyňa.

I. Radičová, poslankyňa: Ó, ďakujem veľmi pekne. Ta štruktúra sa v podstate nemení a práve už v minulosti, hej, ten problém je rovnaký, už v minulosti preto boli zamerané aktívne nástroje tak, aby boli orientované na ľudí bez kvalifikácie, s nízkou kvalifikáciou a podobne. Žiadny závratný zlom v štruktúre dlhodobej nezamestnanosti z hľadiska kvalifikácie pracovnej sily sa nestal, a preto tá orientácia pôvodných nástrojov sa podľa môjho názoru aj ukázala ako prospešná a efektívna. Otázka je naozaj, či niektoré nebudú tlačiť zamestnávateľov napríklad zamestnávať ľudí za príliš nízke mzdy a podobne. Toto je moja obava.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v mene poslancov klubu Strany maďarskej koalície vyjadrila k predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti. Pretože sme v prvom čítaní, tak v mojom vystúpení sa zameriam len na niekoľko vybraných bodov novely, ktoré považujem za dôležité. Pokúsim sa ich aj patrične zdôvodniť.

Slovensko sa po niekoľkých rokoch neustáleho znižovania nezamestnanosti dosiahnutého vďaka uskutočneným štrukturálnym zmenám, a to musím podčiarknuť, na to sa zabúda, zrejme priblížilo k maximálnej miere zamestnanosti, ktorú za súčasných podmienok pri súčasných pravidlách pracovného trhu a prístupe jednotlivých úradov a ľudí môže dosiahnuť. Podčiarkujem za súčasných podmienok. Už sme totiž dosiahli stav, keď zahraniční investori majú u nás problém nájsť si voľnú a patrične kvalifikovanú pracovnú silu. V čoraz väčšej miere ju preto potrebujú dovážať. Spomeniem napríklad, čo bolo pre mňa prekvapením, že v Nováckych baniach robí napríklad 102 Rumunov a mohla by som spomenúť napríklad Galantu, kde robia Rumuni a Albánci.

Ja už len jednu poznámku k tomu priložím. Zaujímalo by ma, koľko peňazí v rámci investičných stimulov alebo sociálnej pomoci dostali práve tieto mestá alebo miesta, teda myslím teraz konkrétne na Nováky a Galantu, a koľkými peniazmi zo štátneho rozpočtu, alebo akým balíkom peňazí podporujeme zamestnávanie zahraničných pracovníkov.

Zároveň vieme, že z pohľadu podielu dlhodobo nezamestnaných ľudí na nezamestnanosti sme na tom spomedzi všetkých európskych krajín najhoršie, dokonca viac ako každý druhý nezamestnaný je bez práce dlhšie ako rok. Celkove je to takmer 30-tisíc ľudí. A v tejto súvislosti chcem ešte podčiarknuť, že takmer 105-tisíc nezamestnaných evidovaných v databázach na úrade práce v živote nepracovalo.

Pri týchto údajoch máme však mieru nezamestnanosti len niekde medzi 55 a 60 %, kým najlepšie krajiny ako Veľká Británia alebo škandinávske krajiny dosahujú túto hodnotu na úrovni viac ako 70 %. Z toho vyplýva, že na trhu práce a v niektorých metódach je obrovská rezerva.

Preto som pôvodne uvítala, že sa vláda predkladaním novely zákona o službách v zamestnanosti snaží tento problém riešiť. Po prečítaní tejto novely je však zrejmé, že to tak celkom nie je. Dovoľte mi, aby som to v krátkosti zdôvodnila, a to pomocou niekoľkých vybraných nástrojov, respektíve novelizačných bodov zákona.

Zavádza sa nový sociálny podnik, nový nástroj zamestnanosti sociálny podnik. Ich zavedením vidíme jednak rozšírenie dnešných chránených dielní. Základným cieľom sociálnych podnikov podľa predkladateľky zákona ministerky Viery Tomanovej nebude vytváranie zisku, ale udržiavanie a vytvorenie nových pracovných miest. S tým možno súhlasiť. Pani poslankyňa Radičová sa o tomto aj vyjadrila. Ale ja musím podotknúť, že mám aj mierne obavy, že z dlhodobého hľadiska sa môžu veľmi ľahko ukázať ako nefunkčné a stanú sa draho vytvorenými pracovnými miestami dočasného charakteru.

Prvýkrát ste o sociálnom podniku začali hovoriť vtedy, keď vláda mala výjazdové rokovanie v Tisovci. Vtedy sme sa aj vyjadrovali, že je pekné, že vláda robí výjazdové rokovania, že išla do Tisovca, išla do okresu, kde je asi najvyššia miera nezamestnanosti, ale v Tisovci tá miera nezamestnanosti je pomerne nízka a nenavštívili ste napríklad už južné časti, kde tá miera nezamestnanosti je na 20 %, v niektorých oblastiach dokonca okolo 27 %.

Nové nástroje aktívnej politiky trhu práce. Mala by sa napríklad zjednodušiť viazanosť vyplatenia príspevku na presťahovanie za prácou aj za zmenu prechodného a nielen trvalého pobytu. Tento nástroj tu už bol za ministrovania pána Kaníka, existoval už podobný príspevok. Patril k najmenej využívaným príspevkom najmä kvôli vysokej administratívnej náročnosti a relatívne nízkej výške. Ako najväčšia prekážka sa pritom uvádzala povinnosť zmeny trvalého pobytu.

Ak si dobre pamätám, tento nástroj vtedy využilo 54 ľudí, a preto asi po roku pôsobenia sme to museli zrušiť. Teraz sa síce suma zvyšuje, ale mám taký dojem, že tie podmienky zostali, alebo domnievam sa, že sú horšie.

Ďalej je to periodicita návštev nezamestnaných určovaná úradmi práce. Súčasný režim pravidelných návštev na úradoch práce v mnohých prípadoch sťažuje čiernu prácu. Obávam sa, či zrušenie povinných týždenných návštev na týchto úradoch nebude kontraproduktívne. Uvoľnenie existujúcej periodicity návštev dlhodobými nezamestnanými otvára priestor pre čiernu prácu a pre nezamestnaných sa zjednodušuje vykazovanie, hľadanie zamestnania na úrade popri práci načierno.

Môžeme polemizovať nad tým, že týždenná periodicita na úradoch práce je teraz, keď nezamestnanosť sa znižuje, je vysoká a niekedy pre tých ľudí, ktorých sa to týka, to znamená šikanu. Ale keď berieme do úvahy to, že v registrácii je 105-tisíc ľudí, ktorí v živote nerobili, a je tam veľký počet ľudí, ktorí sú jednak nízko kvalifikovaní, a jednak sú dlhodobo nezamestnaní, tak si myslím, že to tak nie je.

Aktivačné práce. Možno by stálo na zváženie, či by nebolo výhodnejšie, keby s uchádzačmi o zamestnanie neuzatváral zmluvu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale priamo obec, v prospech ktorej uchádzač o zamestnanie aktivačné práce vykonáva. Toto spomenul už aj pán poslanec Brocka a v podobnom duchu sa vyjadrili aj starostovia, ktorí nás vyhľadali. Ja som čítala aj stanovisko ZMOS-u, možno, že sa v rozprave k tomuto vyjadríte.

Individuálny akčný plán. Jeho využívanie považujem za slabé, pričom má veľkú kapacitu zlepšiť potenciál uchádzačov o zamestnanie. Novela zákona o službách zamestnanosti definuje ako jeden zo svojich hlavných deklarovaných cieľov pomôcť dlhodobo nezamestnaným osobám. Myslím si však, že väčšina z navrhovaných zmien bude mať nanajvýš len charakter dočasný a neprináša žiadne systematické zmeny.

Je samozrejmé, že sa treba venovať aj oblasti služieb zamestnanosti, ale nie cestou vytvárania nových a nových nástrojov aktívnej politiky trhu práce, čím sa doterajší systém len zneprehľadní a ešte viac skomplikuje. Už to bolo spomenuté, niekedy menej je viac. Tu sa však prichádza s novými opatreniami bez toho, aby bola vyhodnotená účinnosť tých predchádzajúcich. Myslím napríklad teraz, čo som už spomenula, mobilita pracovnej sily.

Niektoré nové nástroje myslíme si, že budú túto motiváciu skôr znižovať, ako zvyšovať. Máme obavy, že aj deklarované čísla v návrhu, koľko nezamestnaných by sa mohlo prostredníctvom tohto nástroja zamestnať, sú príliš optimistické. Privítali by sme aj riešenie problému nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, v niektorých prípadoch zlepšenie sprostredkovania informácií vytváraním nových pracovných miest či efektívnejší prístup k zamestnávateľom a k vyhľadávaniu voľných miest aj zo strany úradov práce.

Poslanci Strany maďarskej koalície sú presvedčení, že nezamestnanosť je najlepšie možné znížiť dlhodobými programami, zlepšením vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, skvalitnením školstva, väčším zladením trhu práce alebo potrieb so školským systémom, vyriešením nesúladu učiva s praxou, pružnejším a flexibilnejším trhom práce, dobudovaním infraštruktúry do menej rozvinutých regiónov. Tu vidíme najväčšie rezervy, pretože regionálna nezamestnanosť pretrváva naďalej a, žiaľbohu, doteraz sa ju nepodarilo znížiť. Neviem, či tieto nástroje, ktoré sú v tejto novele zákona, k tomuto dopomôžu. Naše skúsenosti sú také, že asi nie. Chybné stratégie však vytvárajú problémy na veľmi dlhý čas. Toho by sme sa mali vyvarovať.

Na záver by som asi mohla povedať, ako to povedali moji kolegovia, že v druhom čítaní sa pokúsime pozmeňujúcimi návrhmi zmeniť túto novelu zákona. Ale to nepoviem, pretože vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale ani v tomto pléne neprešiel zatiaľ ani jeden jediný pozmeňujúci návrh zo strany opozície, čo sa týkalo sociálnych vecí alebo sociálnej oblasti, alebo rodinnej politiky. Raz sa to už skoro stalo, keď bol prijatý pozmeňujúci návrh, lenže pozmeňujúci návrh opozičnej poslankyne zosobnila poslankyňa Slovenskej národnej strany, takže toto nepoviem, pretože nevidím najmenšiu šancu na to, že vo výbore by došlo k nejakej zmene. Budem najviac prekvapená, keď k tomu dôjde.

Takže v prvom čítaní by som povedala toľko. Tie výhrady, ktoré som povedala, sú výhrady poslancov Strany maďarskej koalície a naše najväčšie výhrady sú v tom zmysle, že regionálna nezamestnanosť sa neznižuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásil pán spravodajca pán poslanec Madej a pani poslankyňa Vaľová Jana. Končím možnosť prihlásiť sa s reakciou na predrečníka a slovo dávam pánovi poslancovi Madejovi.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Sárközy, ja som vás pozorne počúval, aj sa môžem stotožniť s predrečníkmi, ktorí hovoria, že treba tento zákon pustiť ďalej. Ja z neho očakávam pozitívne zmeny. Samozrejme, o jednotlivých zmenách určite budeme veľmi radi diskutovať aj vo výbore pre sociálne veci, aj v parlamente.

Nedá mi, aby som nezareagoval, pani poslankyňa, na posledné slová, ktoré ste uviedli, a musím povedať, že neskutočne, ale neskutočne zavádzate. Zavádzate a doslova podľa môjho názoru aj klamete verejnosť, pretože z jednotlivých výpisov hlasovaní si môžeme povedať a dokázať, že aj opozičným poslancom aj v oblasti sociálnych vecí prešli pozmeňujúce návrhy. Veď si pamätáme zákon o sociálnom poistení.

Zavádzate, keď hovoríte, že ani jeden pozmeňujúci návrh poslancov neprejde. Zavádzate, keď hovoríte, že v sociálnom výbore ani jeden pozmeňujúci návrh neprejde. Je to o truc podniku možno aj z vašej strany, keď do istej miery ani nechcete prejaviť svoj názor, tak ako sme ho prejavovali my pri hlasovaniach, keď sme boli v opozícii, že sa možno ťaží aj vôbec zdvihnúť ruku v tom sociálnom výbore alebo pri nejakých obštrukciách, ktoré sú, samozrejme, legálnym prejavom názoru. Zavádzate, keď hovoríte, pretože určite istá atmosféra, ktorá je vecou oboch strán, ako sa k sebe správajú. Ale z našej strany určite, pokiaľ bude možnosť, tak je ústretovosť a snaha k spolupráci. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja s kolegyňou Sárközy budem teraz súhlasiť určite, že sú potrebné dlhodobé programy, a ja si myslím, že jedným z dlhodobých programov, ktorý je veľmi správny v tomto zákone, je aj sociálny podnik. Sociálny podnik práve je podnik, ktorý nevytvára zisk, ale ktorý podporuje nezamestnanosť v obciach a v regiónoch, ktorú chceme odstrániť, a práve tento podnik by mal byť dlhodobo udržateľný.

Nebudem súhlasiť ale v tom, že aktívna politika na Slovensku neexistuje za tejto vlády. Treba si pozrieť internet, a ja tu mám otvorenú stránku SME, kde je napísané, o koľko percent klesla nezamestnanosť a podľa pána Sokola k tomu prispelo hlavne využívanie aktívnych nástrojov politiky nezamestnanosti. Určitý vplyv má aj príchod investorov v regiónoch. Takže poviem, že sociálne nástroje tejto vlády sú veľmi, veľmi dobré a jasne to vidieť.

A ja by som ešte poprosila Stranu maďarskej koalície, aby sa dohodla s SDKÚ a KDH, pretože oponuje pánu Brockovi a pani Gibalovej, ktorí práve zavádzali tento príspevok na cestu za prácou a vy ho práveže kritizujete a hovoríte, pani Sárközy, že nie je správny, že ho treba zrušiť, že ho tam netreba. Takže už vlastne v opozícii máte medzi sebou určitú roztržku alebo nie ste dohodnutí na názoroch, čiže sami neviete, ako môže toto fungovať.

No a chcela by som povedať, čo sa týka investičných stimulov. Tak tieto určite na Slovensko prišli a hlavne na východ. Veď si pozrite, teraz bol schválený priemyselný park veľký vo Vranove, boli rôzne stimuly. Treba si pozrieť na internet a potom treba kritizovať, treba si prejsť, čo vláda schválila.

Čiže myslím si, že opatrenia v tomto zákone sú veľmi správne, budú veľmi dlhodobé a ja si myslím, že pomôžu ešte viac naštartovať zamestnanosť, pretože zamestnanosť vlastne stúpa každým rokom a stúpa určite aj za tejto vlády. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky bude reagovať pani Klára Sárközy. Pani poslankyňa Belásová, nedá sa už prihlásiť do faktických poznámok, lebo ste sa prihlásili po tom, čo som uzatvoril, ale dokonca až po tom, čo sa prihlásila s reakciou pani Sárközy. Poprosím naozaj skôr, lebo ja dávam slovo, aj keď niekto nie je prihlásený cez kartu a reagujem na to, že každý môže vystúpiť, ale keď už je ukončená možnosť, už sa nedá. Ďakujem pekne za pochopenie. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Madej, mám tu kolegov zo sociálneho výboru. Ja by som bola rada, keby ste povedali možno vo svojej záverečnej reči ako spravodajca, kedy vo výbore pre sociálne veci a bývanie prešiel pozmeňujúci návrh opozičného poslanca, keby ste to teda spresnili, kedy a aký návrh vo výbore pre sociálne veci a bývanie prešiel.

Treba pozorne počúvať to, čo poslanec v rozprave povie. Ja som sa vyjadrovala k nástrojom politiky práce. A čo sa týka mobility pracovnej sily, ktoré bolo predložené novelizáciou pána ministra Kaníka a povedala som, že to bolo neúčinné a zrušili sme to. Ja som sa nevyjadrovala, pretože som sa k tomu vyjadrovala vtedy, keď to bolo predložené k novele zákona, čo sa týka mobility pracovnej sily pána poslanca Brocku a Gibalovej, ktorý sme vítali a za ktorý sme hlasovali. Vtedy bolo povedané, že bude veľká novela a vo veľkej novele to bude vyriešené. Je tu veľká novela, lenže tá veľká novela je nástroj politiky, čo sa týka mobility pracovnej sily, je ten istý, ktorý sme zrušili sami vládni poslanci z Kaníkovej novely, pretože bol neúčinný, pretože sa to týkalo zmeny trvalého pobytu, musel ten dotyčný zmeniť trvalý pobyt.

Zase zavádzate to, čo bolo neúčinné a nechcete porozumieť opozičným poslancom, ktorí majú skúsenosti s tým. Treba si priznať chybu. My sme si tú chybu vtedy priznali, že ten nástroj bol neúčinný a povedala som, že to využilo 54 záujemcov o prácu, kým to, čo bolo predložené pánom poslancom Brockom a Gibalovou, bol dobrý návrh zákona, pretože tu nebolo potrebné zmeniť trvalý pobyt. Takže ja som hovorila o tom, ale treba trošičku počúvať.