A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, aj z vašich úst mi to celkom dobre znelo a som rád, že ste reagovali na moju otázku tak, ako ste reagovali, pretože aj včera sa preukázalo, kto naozaj má v úcte prácu policajtov a kto sa snaží im ju ešte naďalej vylepšovať. Ešte raz vám ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Čiže ďalšiu otázku ste nepoložili. Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Alexander Slafkovský a položil ju ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: "Pán minister, prečo nechávate na poisťovne to, čo by malo urobiť ministerstvo, teda definovať, aký rozsah zdravotníckej starostlivosti dostanú poistenci za svoje peniaze?"
Pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, chcel by som na úvod poznamenať, že nie celkom chápem otázku tak, ako bola postavená. Napriek tomu sme sa teda pokúsili na ministerstve zdravotníctva vydedukovať, o čo asi ide, takže odpovedáme na to, čo pravdepodobne v tej otázke je.
Vážený pán poslanec, dovoľujem si v celej šírke vysloviť nesúhlas s tvrdením vo vami položenej otázke. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky jasne definuje rozsah zdravotnej starostlivosti ako zákonom č. 577/2004 Z. z., tak aj príslušnými vykonávacími predpismi a tento rozsah bude aj naďalej definovať.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo vyššie spomenutej legislatíve stanovuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v celej šírke a zároveň aj definuje výnimky z tejto úhrady. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v zmysle platnej právnej legislatívy pripravuje aj vydanie novely Katalógu a zoznamu zdravotných výkonov, kde opäť zadefinuje aj rozsah uskutočnenia príslušného zdravotného výkonu, a tým aj v širšom ponímaní rozsah zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Pán minister, ide o to, aby poskytovateľ vedel, čo presne má poskytnúť a poisťovňa, aby vedela, čo presne má zaplatiť. Aký je v tomto rozsah toho, čo je poistené v rámci základného zdravotného poistenia. Nejde o to, čo hovorí vo všeobecných klauzulách zákon, ale aby bolo jasné, odkiaľ - pokiaľ aký objem zdravotnej starostlivosti dostane poistenec za to, koľko prostriedkov odviedol alebo za to, že je len v základnom poistení, a to všetko, čo je nad tento, ako by som povedal, štandard, už potom môže byť priestorom pre doplnkové poistenie, ktoré, myslím si, že by vedelo priniesť ďalšie prostriedky do systému a zabránilo by mnohým nepríjemným efektom, ktoré dnes v zdravotníctve máme. Čiže v podstate je to otázka, ktorá ide smerom k tomu, že ak budeme vedieť, teda či viete a kedy budete vedieť zadefinovať to, čo je základnou povinnosťou za základné zdravotné poistenie poskytnúť poskytovateľom a všetko, čo je nad to, kedy si to bude môcť poistenec pýtať v rámci doplnkového poistenia. Pretože poviem svoj príklad. No, zbytočne. Rozumeli ste mojej otázke, o čo ide, lebo tam sú voľné zdroje, ktoré môžu prísť do systému, odinakiaľ ich nevieme získať, lebo dnes tie voľné zdroje zostávajú bokom, mimo systému, v úvodzovkách povedané, na dovolenkách na Havajských ostrovoch.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Pán poslanec, ja si myslím, že dnes je jasné každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj každej poisťovni, ktoré výkony sú hradené zo zdravotného poistenia a ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Viete, že máme určitú spoluúčasť na niektoré výkony, či už v stomatológii. Máme spoluúčasť na lieky, atď., čiže dnes nepredpokladám, že by sme sa stretávali s tým, že poisťovňa alebo poskytovatelia nevedia, čo majú uhrádzať. To považujem za absolútne neprípustné v tomto momente.
Druhá vec je, čo bude do budúcnosti. Vy sám veľmi dobre viete, že nájsť nejakú hranicu toho, čo bude hradené v budúcnosti zo zdravotného poistenia a čo už bude predmetom pripoistenia, je veľmi ťažké. A krajiny, ktoré sa na túto cestu vydali, to nedokážu spraviť za rok, za dva ani za päť rokov. Je to dlhodobý proces. Samozrejme, Slovensko túto cestu nastúpilo už aj v predchádzajúcom období a možno prvým tým krokom je to, čo som spomínal, že ministerstvo pripravuje katalóg a zoznam zdravotných výkonov. Až potom sa budeme môcť sa tejto problematike venovať. Ministerstvo zdravotníctva má jasne zadefinované a má to zadefinované aj v programovom vyhlásení vlády, aj v plánoch práce vlády, že tieto katalógy by mali byť hotové do konca roku 2009. Avšak pri tejto príležitosti mi dovoľte poznamenať jednu skutočnosť. Myslím si vzhľadom na to, že nie všetci majú skúsenosti s pripoistením, prípadne doplnkovým poistením, aby som povedal, že nikde na svete nie je takéto poistenie rozhodujúce v systéme, nikde. Európske skúsenosti hovoria, že je to 5 až 7 %, len 5 až 7 %. Preto niekedy mám pocit, že sa tu vyvolávajú duchovia, ktorí akoby mali spasiť zdravotníctvo, ale hovorím v tejto chvíli, nie je to pravda. To pripoistenie, samozrejme, môže priniesť dodatočné zdroje do systému, avšak tieto zdroje ani v budúcnosti nebudú rozhodujúce. Rozhodujúce bude verejné zdravotné poistenie.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Martin Fronc a položil ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi, ktorého bude zastupovať v odpovedi podpredseda vlády pán Dušan Čaplovič. Otázka znie: "Pán minister, koľko stála rekonštrukcia v budove ministerstva vašich kancelárskych priestorov a koľko stála rekonštrukcia vchodových priestorov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva rekonštrukciou vybraných priestorov budovy na Stromovej ulici riešilo a upravovalo vstup do budovy - informačné prepážky, podateľňu, kuchyňu a výdajňu jedál, výťahy, sociálne zariadenia, vzduchotechniku, protipožiarne zariadenia, únikové cesty a podobne, čím zabezpečilo uskutočnenie nevyhnutných stavebných úprav a montáž technických a bezpečnostných zariadení, vyžadovaných opatreniami uloženými ako revíznymi technikmi, Úradom bezpečnosti práce, tak aj hygienickým dozorom.
Rekonštrukcia bola zameraná na zosúladenie stavu budovy s bezpečnostnými a protipožiarnymi normami, s prispôsobením súčasným požiadavkám z hľadiska ergonómie a tiež na úpravu jej komunikačných priestorov, napríklad rekonštrukcia sociálnych zariadení a vstupu do budovy pre imobilných občanov v zmysle požiadaviek súčasných technických noriem. Dôležitou súčasťou rekonštrukcie bola už spomínaná výmena, resp. rekonštrukcia zastaraných výťahov a ich zosúladenie s európskou normou bezpečnosti výťahov.
Súčasne sa zrekonštruovali priestory jedálne a najmä výdajne jedál, čím sa zabezpečil ich súlad s hygienickými normami. Upravili, zrekonštruovali a zmodernizovali sa priestory prvého kontaktu a priestory prijímacích a rokovacích priestorov kancelárie ministra, priestory pre prijímanie zahraničných návštev a diplomatov. V rámci týchto úprav sa rekonštruovali a menila zdravotechnika, vzduchotechnika a vykurovacie systémy z dôvodu ich poruchovosti a prirodzene aj zastaranosti. Tieto priestory boli v prevádzke vyše 40 rokov.
Pokiaľ vás zaujíma cesta rekonštrukčných prác a s nimi súvisiacich dodávok, na ich realizáciu bola vyhlásená verejná súťaž, pričom bola vybraná ponuka s najnižšou cenou. O uzavretej zmluve bola zverejnená informácia vo Vestníku verejného obstarávania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
Zmluva bola uzatvorená na sumu 30,9 mil. Sk. V tejto čiastke boli zahrnuté ako demontážne práce, tak aj práce súvisiace s rekonštrukciou priestorov a ich vybavenia interiérovými prvkami, bezpečnostné a monitorovacie zariadenia, interiérový nábytok, podlahoviny, nové výťahy, protipožiarne a zabezpečovacie zariadenia, vzduchotechnika, kuchynské a jedálenské vybavenie. Rekonštrukcia prízemia, kuchyne a výdajne jedál, výťahov a sociálnych zariadení bola vyčíslená na sumu 19,9 mil. Sk a na úpravu 4. poschodia boli uhradené faktúry v čiastke 11 mil. Sk.
Pani predsedajúca, ukončil som odpoveď.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Fronc, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, vy za to nemôžete, ale musím konštatovať, že pán minister Mikolaj sa úspešne a zbabelo vyhýba akejkoľvek diskusii o školstve, o reforme, a teraz už, zdá sa, že aj na hodine otázok, ale ja predsa len pôjdem k veci. Osem rokov, za osem rokov nebolo treba rekonštruovať kancelárie ministra a boli tam štyria ministri, ja ich vymenujem: minister Ftáčnik, minister Ponický, ja a minister Szigeti z rôznych politických strán, bolo to dostatočne dôstojné a myslím si, že aj je to dostatočne dôstojné. Ako ste uviedli, tých 11 mil. je neuveriteľný, tak by som povedal, papalášsky luxus, ktorý si v tomto prípade pán minister dovolil a nemal by som proti tomu nič, ak by takéto čosi fungovalo aj na školách a ak by školy boli primerane tomu zariadené, potom môžeme hovoriť aj o takejto úprave kancelárskych priestorov ministra. Takto to pokladám za čosi, čo je nie neprijateľné, ale čo je pre školstvo neuveriteľné. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže otázku ste vlastne, pán poslanec, nepoložili. Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a položila ju ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánu Jaroslavovi Izákovi, ktorého bude zastupovať minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Marian Janušek. Otázka znie: "Pán minister, aké bude rozhodnutie inšpektorátu životného prostredia vo veci odvolania voči skládke v Pezinku, keď jej generálny riaditeľ obhajoval výstavbu verejne na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa zúčastnil na zasadaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na základe pozvania jeho predsedu pána Jána Slabého, aby v rámci poslaneckého prieskumu, ktoré bolo iniciované mestom Pezinok a občianskymi aktivistami z Pezinka, predniesol stanovisko k problému povoľovania skládky odpadov v meste Pezinok. Teda generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia bol výborom Národnej rady Slovenskej republiky požiadaný, aby predniesol svoje stanovisko. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa nevyjadroval k samotnému povoľovaciemu procesu, ani vo svojom stanovisku neobhajoval výstavbu skládky. Iba sa vyjadril k vhodnosti navrhovaného územia pre skládku odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, a to v tom zmysle, že územie je pre takúto regionálnu skládku odpadov vhodné z hľadiska najpodstatnejšej otázky a to jej vplyvu na životné prostredie tak, ako to vyplýva aj z výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie EIA, ktoré sa realizovalo za vlády terajšej opozície v roku 1999.
Predmetná lokalita vyhovuje z hľadiska požiadaviek smerníc Európskej únie, aj právnych predpisov Slovenskej republiky, čo sú v odborných kruhoch všeobecne známe skutočnosti. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia je predstavený celej Slovenskej inšpekcii životného prostredia, t. j. prvostupňovým orgánom jednotlivým inšpektorátom životného prostredia, ako i druhostupňovému odvolaciemu orgánu, ktorým je Ústredie Slovenská inšpekcia životného prostredia. Obe tieto zložky konajú nezávisle a samostatne. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa nezúčastňuje, neovplyvňuje, ani nezasahuje do prvostupňového, ani odvolacieho konania. Je to nezaujatá a nestranná osoba. Na základe týchto skutočností možno jednoznačne konštatovať, že prezentácia všeobecne známych faktov o vhodnosti navrhovanej lokality na skládku nie nebezpečného odpadu nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť nezaujaté a nestranné rozhodovanie odvolacieho orgánu Ústredia Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ďakujem aj vám, že ste prečítali odpoveď vášho kolegu z ministerstva životného prostredia. Ale keďže sa táto problematika týka obidvoch ministerstiev, teda aj vášho ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, dovolím si možno nesúhlasiť s tým, čo ste čítali, pretože ani vy, ani kolega Izák ste sa nezúčastnili na výbore a nemali ste možnosť počuť vystúpenie generálneho riaditeľa inšpekcie životného prostredia.
My skutočne so znepokojením sledujeme situáciu okolo skládky odpadu v Pezinku a naše obavy vzbudzuje hlavne necitlivý postup štátnych úradov, ktoré konajú tak, akoby boli platné investorom skládky. A zároveň nás znepokojuje aj reálna možnosť ohrozenia zdravia občanov v Pezinku.
A to, čo hovoríte, že miesto je na skládku vhodné, bolo na výbore vyvrátené, pretože geologický prieskum jednoznačne poukázal na nebezpečnosť presakovania kontaminovaných vôd zo starej jamy do novej jamy. A nás najviac na tom znepokojuje, že odkladný účinok neexistuje a v podstate neexistujú ani stránky sporu, ktoré by sa mohli odvolať na súd k preskúmaniu. Preto ja sa vás pýtam, pán minister, takto človečensky a ľudsky. Skutočne si myslíte, že keď predstavený úradu obhajuje výstavbu skládky, môže tento úrad rozhodnúť bez zaujatosti?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Pani poslankyňa, tento materiál pripravovali práve ľudia od generálneho riaditeľa inšpektorátu životného prostredia. Viete, ja vám poviem, ja dôverujem týmto ľuďom, ktorí sú odborníci, ktorí majú svoje skúsenosti a ktorí, myslím si, že robia tak, aby plnili zákony Slovenskej republiky. Takže ono, keď hovoríte, že je nejaká zmena, treba tam asi nejaké postupy zase urobiť. Ale pokiaľ sa oni takto vyjadrili v minulosti, tak asi je to tak. Takže toto je moja odpoveď.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani Monika Gibalová a položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, čo MPSVaR v podmienkach platnej legislatívy urobí a urýchlene urobí, aby nedochádzalo k rušeniu opatrovateľskej služby?"
Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, výkon pôsobnosti obce v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb, vrátane opatrovateľskej služby, nie je zákonom č. 195 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov právne kvalifikovaný ako prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, ale ide o originálny výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Táto právna skutočnosť vyplýva priamo z § 71 zákona o sociálnej pomoci a z čl. I § 4 ods. 2 zákona 416/2001 Z. z. Na vykonanie o poskytovaní sociálnej pomoci, vrátane konania o poskytovaní sociálnej služby a teda aj opatrovateľskej služby sa vzťahujú s poukazom na § 91 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 91 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci na konanie o poskytovaní sociálnej služby sa nevzťahujú § 60 až 66 zákona o správnom konaní. Právoplatné rozhodnutia vo veciach o sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom podľa § 98 zákona o sociálnej pomoci s odkazom na § 244 až 250 k Občianskemu súdnemu poriadku. V súlade s § 13 ods. 5 zákona SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch je starosta správnym orgánom s odkazom na § 5 zákona 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 v znení neskorších predpisov na konanie, v ktorom o právach právom chránených záujmov a povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy starosta obce, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 1 v I. II. a IV. bode. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
S účinnosťou od 1. apríla 2005 s poukazom na zmeny vykonané v zákone o obecnom zriadení zákonom č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje krajský súd v obvode, ktorého je všeobecný súd navrhovateľa. Do nadobudnutia účinnosti zákona 757/2004 o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhodoval okresný súd, v ktorého obvode sa nachádzala obec a o ktorej rozhodnutie v správnom konaní ide. Účastník konania má tiež právnu možnosť podať podnet podľa § 31 a nasledujúceho zákona č. 153 o prokuratúre v znení neskorších predpisov na ktorúkoľvek prokuratúru na preskúmanie zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia obce. Prokuratúra totiž vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov orgánmi verejnej správy, vrátane pôsobnosti vo veci preskúmavania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, vrátane orgánov územnej samosprávy a disponuje právnymi prostriedkami tohto dozoru.
O poskytovaní opatrovateľskej služby teda rozhoduje príslušná obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti ustanovenej § 71 ods. 1 písm. a) bod I zákona o sociálnej pomoci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemá právomoc do rozhodovania obce o zabezpečovaní opatrovateľskej služby zasahovať. Napriek tomu má ministerstvo práce záujem na tom, aby bol uplatnený v praxi právny nárok občana na poskytovanie opatrovateľskej služby. O uvedenom záujme svedčí aj skutočnosť, že na základe dohody so Združením miest a obcí Slovenska sa pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zúčastňujú na stretnutiach s primátormi miest, starostami obcí a ďalšími pracovníkmi samosprávy, informujú ich o povinnosti zabezpečiť opatrovateľskú službu občanom, o tom, že občan má nárok na poskytnutie opatrovateľskej služby a tiež v podmienkach poskytovania opatrovateľskej služby, o jej personálnom zabezpečení, o sankciách, ktoré vyplývajú z porušenia práv občana. Všetky tieto stretnutia sa dejú v záujme vzdelávania a informovania zamestnancov obcí, ale aj predstaviteľov obcí.
Vznikajúce problémy súvisiace s praxou výkonu samosprávnych pôsobností obcí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb sú jedným z východísk pri koncipovaní novej právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb s dôrazom na zabezpečenie ich dostupnosti, kvality, transparentnosti financovania. V súlade s Plánom legislatívnych úloh na rok 2008 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracuje návrh o sociálnych službách.
Pani predsedajúca, skončila som, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu odpoveď, ktorá sa týkala toho procedurálneho konania v prípade, ak sa poruší alebo ak sa neposkytne. Nepochybujem, je to veľmi osožné a určite použijem túto vašu odpoveď. Ale skonštatovali ste, s čím tiež súhlasím, že ministerstvo nemá právomoc zasahovať do originálnej kompetencie v opatrovateľskej službe, znamená to, že napríklad opis systému opatrovateľskej služby v Slovenskej republike v časti IV/3 Dlhodobá starostlivosť o národnej správe, o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie pre roky 2006 - 2008, ktoré vypracovalo práve ministerstvo práce, je neplatná stratégia, alebo prax je v rozpore s touto stratégiou? A urobí ministerstvo práce alebo plánujete pripravovať v novom zákone o sociálnych službách taký vzťah k opatrovateľskej službe, aby sa zabezpečila táto opatrovateľská služba, aby sa naozaj ďalej nestávalo, že táto opatrovateľská služba zaniká, rozpadá sa? Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja som na túto otázku už odpovedala niekoľkokrát v tomto parlamente. Snažila som sa veľmi podrobne vysvetliť, o čom to je. Znovu pripomínam, ministerstvo práce nemá kompetencie vo vzťahu k opatrovateľskej službe a nejde ani o prenesený výkon štátnej správy. Ide o originálnu pôsobnosť obcí v predmete veci, originálnu pôsobnosť, ktorú odovzdala v roku 2002 v nadväznosti na zákon 416/2001 čl. VIII štátna správa obciam v súlade so zákonom, ktorý prijala vaša vláda. A vaša vláda sa rozhodla odovzdať takúto kompetenciu obciam napriek tomu, že sme upozorňovali, napriek tomu, že Združenie miest a obcí sa bránilo prijatiu tejto originálnej pôsobnosti, ste ju odovzdali napriek tomu všetkému, že ešte, pokiaľ ide o opatrovateľskú službu, bola odložená účinnosť a neodovzdávala sa od 1. 1. 2002, od 1. 4. 2002, od 1. 7. 2002 ako iné, ale až k 1. 1. 2003.
Napriek tomu ministerstvo práce odovzdalo opatrovateľskú službu do originálnej pôsobnosti a prerozdelilo zdroje s účinnosťou od 1. 1. 2005 a prerozdelilo zdroje na základe jediného kritéria, totálne nesprávne zvoleného kritéria, a to podľa počtu 62-ročných a starších občanov v obci. Ministerstvo práce pod vtedajším vedením pána ministra Kaníka absolútne nerešpektovalo ďalšie skupiny občanov, ktorým sa poskytuje opatrovateľská služba, ktorá sa neposkytuje len 62-ročným a starším, ale poskytuje sa aj občanom v ekonomicky aktívnom veku, ak majú nepriaznivý zdravotný stav, poskytuje sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na základe posudku, pokiaľ ide teda o občana s mierou funkčnej poruchy viac ako 50, 50 a viac % a takáto forma kompenzácie sociálnych dôsledkov mu bola odporučená. Taktiež sa poskytuje deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj rodičom, ktorým sa súčasne narodilo 3 a viac detí alebo opakovane po sebe dvojčatá.
Znovu upozorňujem, že je to originálna pôsobnosť, kde peniaze na túto službu naďalej, nielen na prerozdelenie zhruba 1 mld., ako sa to udialo teda v nadväznosti na fiškálnu reformu, ktorá sa tu udiala, tieto peniaze sú v rámci podielov určené v rámci prerozdeľovania podielových daní. A preto hovorím, pani poslankyňa, je zbytočné navážať sa do rezortu práce v tejto oblasti a opakovane a opakovane predkladať návrh, ktorý nič nemení na veci. To je napríklad novela § 86 v zákone 195, ktorú ste predkladali minule, pretože súčasne stanovené minimálne finančné príspevky podľa prílohy 14 k tomuto zákonu, teda k zákonu 195 garantované - a teraz pripomínam - garantované pri opakovanom ako obligatórny príspevok v prípade poskytovania, trvalého poskytovania služby uvedený v § 86, ani tento príspevok vyššie územné celky nevyplácajú, pretože naň nemajú peniaze.
Prílohu č. 14, ktorú ste predložili v roku 2004 do parlamentu, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca a ktorá nemala, v prílohe neboli obsiahnuté domovy sociálnych služieb a bola novelizovaná od 1. apríla 2004, ste taktiež navrhovali vízie existencie pána ministra Kaníka. Takže, pekne poprosím, chyby, ktoré ste urobili v tejto oblasti, ste urobili v minulom období. A preto je potrebné venovať sa, zvážiť, či pôjde a vráti sa, čo považujem za krok späť, zoberie sa z obcí a poskytovala by sa prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pružne vedeli reagovať a manipulovať aj s finančnými prostriedkami veľmi efektívne pri využívaní týchto prostriedkov, alebo či budete súhlasiť s tým, aby sme naďalej robili to, čo robíme, že vzdelávame zamestnancov obcí, vzdelávame predstaviteľov obcí, aby sme im vysvetľovali donekonečna, že ide o originálnu pôsobnosť obcí, ako by táto služba mala vyzerať s tým, že posielame štátny dozor na výkon tejto činnosti, s tým, že sme dali podnet na generálnu prokuratúru, z ktorej vznikla 36-stranová správa o tom, ako sa porušujú predpisy. Pani poslankyňa, znovu hovorím, treba si zvážiť, čo vlastne chceme dosiahnuť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Július Brocka a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, mnohí občania sú šokovaní z vysokého nárastu cien elektriny, ktorá sa cez zálohové platby zvýšila až o 15 % a nie o 2,9 %, ako ste avizovali. Čo s tým chcete robiť?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku. Ak si preskúmate moje vyhlásenie z tlačovej konferencie po mimoriadnom zasadnutí vlády zo dňa 30. 11. 2007 o cenách elektriny, zistíte, že som povedal, citujem: "Z predložených cenových výmerov vychádza, že priemerné zvýšenie ceny elektriny na Slovensku bude od 1. januára 2008 2,86 % pre obyvateľstvo." Koniec citátu. Ešte raz podčiarkujem, informoval som o priemernom zvýšení cien elektriny pre domácnosti, čo sa uvedením jedného čísla ani inak chápať nedá, a nie o paušálnom zvýšení cien elektriny platnom pre každú tarifu.
Aká je však skutočnosť? U taríf, ktoré využíva väčšina obyvateľstva, to znamená asi 80 % obyvateľstva, v tarifách D1, D2, Štandard mini, ale aj u niektorých dvojpásmových taríf boli ceny znížené alebo zachované, resp. zvýšenie bolo oproti roku 2007 nižšie, ako je priemerné. Výraznejšie zvýšenie cien nastalo u odberateľov, ktorí majú sadzby na priame vykurovanie. Zvýšenie sadzieb v tejto kategórii sa predpokladalo už pred vydaním cenových rozhodnutí, keďže ide o najmenej efektívny spôsob výroby tepla vôbec. Túto tarifu však využíva menší segment obyvateľov, hoci zároveň prirodzene aj táto skupina sa podieľa na priemernej cene elektriny. Priamo výhrevné vykurovanie využíva v rámci regiónu Západoslovenskej energetiky asi 1,5 % odberateľov, stredoslovenskej asi 7 % a v regióne Východoslovenskej energetiky asi 2 % odberateľov elektriny.
Chcel by som tiež poznamenať, že z taríf boli odstránené pokuty z predchádzajúceho obdobia za neodobratie dohodnutého množstva elektriny, ktorá bola v minulosti stanovená až do výšky 10 000 Sk za odberné miesto, pričom nárast, ktorý uvádzate, sa ani zďaleka nepribližuje tejto sume. Je potrebné pritom zdôrazniť, že i napriek zvýšeniu ceny je v porovnaní s ostatnými sadzbami cena elektriny v nízkej tarife v rámci vykurovacích sadzieb stále nižšia ako cena v bežných nevykurovacích sadzbách. Pripúšťam, že u týchto obyvateľov mohli byť zvýšené zálohové platby až o 15 %, zálohové platby. U efektívnejšieho vykurovania elektrinou akumulačného typu bolo zvýšenie ceny elektriny dokonca nižšie, ako je priemerné. Toto diferencovanie medzi priamo výhrevným a akumulačným vykurovaním je dané špecifikom odberu elektriny, ktorú nie je možné skladovať, a preto v každom okamihu musí byť výroba elektriny v rovnováhe s jej spotrebou.
Akumulačné vykurovanie umožňuje odľahčiť elektrizačnú sústavu v období jej najväčšieho zaťaženia a presunúť záťaž do obdobia s nižšou záťažou, a preto je oveľa výhodnejšie ako priamo vyhrievané vykurovanie, ktoré spotrebúva elektrinu v každom okamihu bez ohľadu na zaťaženie sústavy. Poznamenávam, že spoločnosti dodávajúce elektrinu domácnostiam prichádzajú k svojim zákazníkom s programami, ktoré by im uľahčili prechod z priameho vykurovania na vykurovanie akumulačné.
Dovoľte mi, aby som odpovedal aj na vašu otázku: Čo s tým chcete robiť? Odpoviem úplne jednoznačne: Nič. Nič, pretože teraz, keď priemerné medziročné zvyšovanie cien energií v okolitých štátoch dosahuje takmer dvojcifernú hodnotu, považujem priemerné medziročné zvýšenie ceny elektriny z rokov 2007 na rok 2008 o 2,86 % za prijateľné a veľmi dobrý výsledok... (Vystúpenie ministra prerušené podpredsedníčkou NR SR.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister. Prepáčte, pán minister, ale čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní jedenásteho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh máte v laviciach ako tlač 483.
Prosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto, takisto aj spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Tibora Glendu.
Konštatujem, že v predchádzajúcom rokovaní sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli prihlásení do rozpravy ústne, pardon, písomne. A ústne sú do rozpravy prihlásení pán poslanec Kahanec a pán poslanec Lebocký.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Kahancovi na jeho vystúpenie v rozprave. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aspoň krátko zaujať niektoré pohľady na predkladaný návrh zákona o energetike, ktorý máme pred sebou.
Myslím si, že snaha tohto zákona, ktorý by mal naplniť transpozíciu energetickej legislatívy EÚ a zároveň riešiť niektoré problémy aplikačnej praxe, je určite potrebná. Hlavnou témou návrhu zákona, a ja by som povedal, že ani nie tak témou ako cieľom, by mala byť bezpečnosť dodávky elektriny, plynu, ako aj vytvorenie podmienok pre bezpečnosť dodávky elektriny a plynu, ako aj bezpečnosti a spoľahlivosti a prevádzky sústav a sietí. Čiže ak zoberieme do úvahy, že zapracujeme do tohto, že v tejto novele je zapracovaná transpozícia energetickej legislatívy EÚ a niektoré ďalšie opatrenia, tak robíme proste novelu, ktorá je potrebná. Na druhej strane je otázka, či tieto veci naplníme takým spôsobom, ktorý by bol potrebný.
Z hľadiska energetickej legislatívy Európskej únie by som chcel zdôrazniť, že tieto opatrenia, ktoré stanovuje uvedená smernica, európska smernica, by mali zaistiť predovšetkým riadne fungovanie trhu s elektrickou energiou, vnútorného trhu, a primeranú úroveň kapacity a rovnováhu medzi ponukou a dopytom. A takisto, keďže smernica spomína aj bezpečnosť dodávok elektrickej energie, schopnosť elektrickej sústavy zásobovať koncových odberateľov. A táto je zasa potrebná, aby sa zabezpečila spoľahlivá prevádzka prenosovej, resp. distribučnej siete za predvídateľných podmienok. Tu už dochádzame k určitým problémom, ktoré môžu robiť v budúcnosti problémy jednak z hľadiska toho, že mali by byť tie podmienky predvídateľné, jednak z hľadiska toho, aby sme zabezpečili rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Lebo niektoré kroky, ktoré sú vykonávané na úrovni vlády a rezortu, skôr vedú k nestabilite podnikateľského prostredia, predovšetkým prostredia z hľadiska investícií do energetiky, ako aj samotnej nezávislosti Úradu pre reguláciu.
V rámci stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska aj ministerstvo vypracovalo, samozrejme, svoj zásadný koncepčný materiál, ktorým je Návrh stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Keď rozmeníme energetickú politiku EÚ trošku na drobné, tak spomínajú sa tam predovšetkým dva okruhy problémov. A to jednak riešenie energetickej bezpečnosti, ktoré sa hľadá jednak v liberalizácii trhu. A ako druhou vecou, druhou potrebou je diverzifikácia zdrojov. Táto liberalizácia trhu s energiou, ako je konštatované v EÚ, nielen u nás, ale aj v iných štátoch, nepokračuje požadovaným tempom. A konštatujú, že vlastne len Veľká Británia a Taliansko majú silného regulátora trhu, ktorý vystupuje nezávisle od vlády. Čo je aj náš problém, že vlastne nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sme po predchádzajúcich úpravách zákonov "zozávislili" viac, čo si myslím, že vzhľadom na ciele a hľadanie prostriedkov pre zabezpečovanie tých hlavných podmienok pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti všeobecne v Európe asi nie je ten najprijateľnejší smer. Samozrejme, že chceme zabezpečiť aj diverzifikáciu, čo nie je už také celkom jednoduché riešenie. A že v Európskej únii majú snahu, aby sa eliminovali energetické krízy a aby členské štáty neboli vysoko alebo úplne závislé od jedného dodávateľa zemného plynu.
Keď sa pozrieme na energetickú politiku v Slovenskej republike, tak tam takisto máme medzi základnými cieľmi zaistenie predovšetkým bezpečnej a spoľahlivej dodávky, znižovanie energetickej náročnosti a zabezpečenie takého objemu energie, ktorý by pokryl dopyt na ekonomicky efektívnom princípe. Zasa tam je síce postavený jeden cieľ, ktorý sa tiež problémovo asi bude napĺňať, a ten cieľ je zabezpečenie stratégie energetickej bezpečnosti dosiahnutím konkurencieschopnej energetiky pri všetkých tých ďalších atribútoch, čiže zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej a efektívnej dodávky všetkých foriem energie za prijateľné ceny, aj s prihliadnutím na ďalšie faktory, či už je to ochrana životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj a podobne.
Spoľahlivé zásobovanie týmito primárnymi zdrojmi si takisto vyžaduje podporiť diverzifikáciu. To je už oveľa väčší problém aj na úrovni Slovenska. Napriek týmto snahám, ktoré boli deklarované a ktoré sa vlastne dávajú do cieľov v energetickej politike Slovenskej republiky, Európska komisia pri zhodnotení národného programu reforiem jednotlivých členských štátov, pri všeobecnom hodnotení Slovenska konštatovala, že tento Národný program reforiem na obdobie rokov 2005 až 2008 síce nová vláda v roku 2006 mierne zrevidovala a kľúčové oblasti zostávajú tie isté.
Ale čo mňa osobne najviac znepokojilo, je, že keď hodnotila mikroekonomickú politiku v oblasti energetiky, tak konštatovala, dovolím si zacitovať, že "napriek tomu, že v zrevidovanom národnom programe reforiem bol energetický priemysel označený ako nová priorita, Slovensko potrebuje rozvinúť konkurenciu na trhu so zásobovaním elektrickou energiou". A najväčšou prekážkou je dominantné postavenie etablovaných spoločností, čo má negatívny dopad, cenový dopad na spotrebiteľov. Taktiež sa konštatuje, že "Slovensko sa rozhodlo dočasne zmierniť tento negatívny dopad komplexnou cenovou reguláciou, lenže pri čoraz menšej nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a takto zmiešaná politika môže brániť rozvoju hospodárskej súťaže v týchto odvetviach". A to je koniec citátu.
A z tohto hodnotenia Európskej komisie vlastne vyplýva tá najväčšia obava pri schvaľovaní tohto zákona, aj pri tých všetkých zámeroch, že niektoré kroky, ktoré sme robili a robili sme ich vlastne tak, že samotná Európska komisia nám potvrdzuje, že znižujeme nezávislosť Úradu pre reguláciu a že takýmito krokmi môžeme vlastne zoslabovať, oslabovať rozvoj hospodárskej súťaže, teda samotné investície do energetického odvetvia.
I keď v samotnom zákone je mnoho návrhov, aj v rámci spoločnej správy, aj v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, tak nechcem teda dávať ďalší priamy návrh, ale každopádne zostávajú tam problémové miesta v zákone. Predovšetkým sa týkajú nezohľadnenia otvorenia trhu k domácnosti. Je to k bodu 6 bod 25, kde sa konštatuje, kto je koncovým dodávateľom elektriny alebo plynu pre domácnosti.
Takisto sú tam problémové body, ktoré súvisia so zaradením malých podnikov k domácnostiam, pričom tieto tarify pre domácnosti a malé podniky navzájom nezodpovedajú. Je to v bode 14 v § 2 písm. b) body 36 až 40.
A sú tam aj ďalšie niektoré vágne formulácie a problémy pri napríklad stanovovaní ceny v špeciálnych prípadoch, keď dodávateľ poslednej inštancie dodáva energiu za cenu, ktorú mu podľa návrhu určuje regulačný úrad, a z hľadiska dodávateľov sú skôr ohlasy, že táto cena by mala zodpovedať riadne preukázaným výdavkom obstarania na trhu s elektrickou energiou aj vrátane nákladov na odchýlky, oprávnené náklady na dodávku energie i primeraného zisku či prirážky.
Takže keď zoberieme tieto viaceré problémy v zákone, tak v závere mi vychádza, že napriek tomu, že sme chceli zabezpečiť bezpečnosť dodávky elektriny a plynu a zlepšiť podmienky pre bezpečnosť dodávky a plynu, ako aj bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkových sietí a sústav, neviem, či sa nám to dostatočne podarí cez tieto navrhované zmeny a či dostatočne zabezpečíme aj transpozíciu energetickej legislatívy EÚ a predovšetkým či sa nám podarí zabezpečiť to, čo uvádzame hneď v dôvodovej správe, teda "zabezpečiť rovnosť podmienok pre všetkých účastníkov trhu, zabezpečiť prevenciu zneužívania dominantného postavenia trhu a vyprecizovať úlohu slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pri zabezpečení vyrovnanej elektrickej bilancie a pôsobnosti", no a takisto, pardon, "pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri uskutočňovaní optimálnej cenovej politiky".
K týmto problémom dominantného postavenia, k rovnosti podmienok, k riziku vytvárania menej stabilného prostredia pre potenciálnych investorov, ako aj, by som povedal, do určitej miery deformovanej cenovej cenotvorby, tak vlastne zaviedli sme to už v skorších zákonoch, keď sme riešili zákon o ÚRSO.
A čo je ešte v závere taká zásadná výhrada pri tomto zákone, ktorý je predkladaný, že keď sme len pred krátkym časom schvaľovali novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, tak sme približne v tretine novelizačných bodov nepriamo novelizovali zákon o energetike. A teraz robíme opak po uplynulých mesiacoch, že máme tu pred sebou novelu zákona o energetike a táto teraz obsahuje, myslím, že 23 novelizačných bodov, ktoré zasa nepriamo novelizujú zákon o regulácii. Čiže meníme zasa to, čo sme schvaľovali pred deviatimi mesiacmi.
Ak by ste, pán minister, mohli niektoré veci z toho, čo som tu spomenul, vysvetliť, budem rád, ak mi poskytnete vaše vysvetlenie.
Ďakujeme pekne. (Potlesk.)