M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Kahanca sa nehlási nikto. Ďalším a posledným prihláseným do rozpravy k tomuto bodu je pán poslanec Tibor Lebocký.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, vo svojej všeobecnej časti uvádza, že "zámerom návrhu zákona je okrem vytvorenia podmienok pre zvýšenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí aj aplikácia poznatkov z praxe doteraz platnej legislatívno-právnej úpravy".

Jedným z poznatkov, ktorý by mal byť predmetnou novelou riešený ako konkrétny poznatok z aplikačnej praxe, je problém kompenzácie náhrad vyplývajúcich z činností nevyhnutných pre zvýšenie bezpečnosti dodávok energií a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí. Zo strany vlastníkov, správcov a užívateľov, teda zo strany obhospodarovateľov lesných pozemkov, hlavne však tých, ktorým sú cez pozemky vedené energetické zariadenia, sú vznášané podmienky k zákonu č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov predovšetkým vo veci kompenzácie náhrad vyplývajúcich z činnosti podľa § 10 ods. 1 písm. b), ktorý, citujem, znie: "b) držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba je oprávnený odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca."

Z citovaného uznesenia vyplýva postup pri vykonávaní tejto činnosti a poradie, kto a za akých podmienok túto činnosť vykoná. V prípade, že je potrebné pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení odstraňovať stromy alebo iné porasty, je držiteľ povolenia povinný v prvom rade písomne vyzvať vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, aby tak urobil. Zákon teda v takomto prípade nespája s povinnosťou vlastníka dotknutej nehnuteľnosti právo na odplatu za vykonanie týchto činností. Teda vlastník tieto práce pre zabezpečenie zisku iného subjektu "musí" vo verejnom záujme zo zákona vykonať tieto činnosti na vlastné náklady. "Ak na základe písomnej výzvy vlastník dotknutej nehnuteľnosti nevykoná požadovanú činnosť, zabezpečí ju držiteľ povolenia vo vlastnej réžii. V prípade, že nie je schopný tieto práce vykonať vo vlastnej réžii, urobí tak prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej osoby."

Keďže v tomto prípade už nejde o osobu, ktorej túto povinnosť zákon ukladá, rozumej teda vlastníkovi, vykonávanie tejto činnosti treťou osobou pre držiteľa povolenia je za odplatu, teda fyzická alebo právnická osoba, u ktorej si činnosť držiteľ povolenia objednal, koná pri zabezpečovaní verejného záujmu s nárokom na odmenu, a teda aj zisk.

Takéto znenie zákona a jeho realizácia v praxi je minimálne neštandardná, a preto ho vlastníci nehnuteľností oprávnene považujú za diskriminujúci, možno až protiústavný postup. Okrem toho, že v tomto procese dochádza k neoprávnenému obohacovaniu jedného subjektu na úkor druhého, sú vo viacerých prípadoch takéto práce vykonávané bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka, teda v rozpore s § 10 ods. 1 písm. d) zákona, sú vykonávané nekvalitne, nešetrne, s poškodením až znehodnotením drevnej hmoty aj na priľahlých pozemkoch, ponechaním zbytočne vysokých pňov, zvyškov po ťažbe, ktoré by vlastník mohol zužitkovať napr. ako bežné palivové drevo.

Vážené kolegyne, kolegovia, na základe uvedených skutočností predkladám pozmeňujúce návrhy v nasledovnom rozsahu:

Prvý pozmeňujúci návrh.

Čl. I sa dopĺňa novým bodom 35, ktorý znie: V § 10 ods. 1 písm. b) sa na konci textu pripája nová veta, ktorá znie: "Písomná výzva musí byť vlastníkovi doručená najmenej 3 mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov."

Doterajšie body 35 až 120 sa potom označujú ako body 36 až 121.

Druhý pozmeňujúci návrh.

Čl. I sa dopĺňa novým bodom 37, ktorý znie: V § 10 ods. 3 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: "Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činnosti na základe výzvy podľa ods. 1 písm. b) náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia."

Doterajšie body 37 až 121 sa označujú ako body 38 až 122.

Ak dovolíte, odôvodnenie k týmto dvom pozmeňujúcim návrhom máte vlastne v prílohe, resp. v odôvodnení samotného komplexu pozmeňujúcich návrhov, ktoré som napísal, resp. pripravil a boli rozmnožené a máte ich aj vo svojich poslaneckých laviciach s tým, že to úvodné entrée v mojom vystúpení sa dotýkalo priamo týchto dvoch pozmeňovákov.

Ako tretí by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh.

Čl. I sa dopĺňa novým bodom 122, ktorý znie: § 69a sa dopĺňa odsekmi 8 a 9 nasledovného znenia, alebo ktoré znejú:

"(8) Za obmedzenie užívania nehnuteľností v ochranných pásmach technických zariadení elektrizačnej sústavy, plynárenských zariadení, priamych plynovodov a potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy patrí vlastníkovi nehnuteľnosti náhrada za obmedzenie vlastníckych práv, ktorú je povinný poskytnúť ten, kto uvedené technické zariadenia prevádzkuje. Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv sa poskytne na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi nehnuteľnosti ten, kto uvedené technické zariadenie prevádzkuje. Ak sa nedosiahne dohoda o výške alebo o spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, rozhoduje súd²⁴⁾, nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

(9) Prevádzkovatelia technických zariadení elektrizačnej sústavy plynárenských zariadení, priamych plynovodov a potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, ktoré boli vybudované do 1. marca 2008, sú povinní usporiadať právne pomery k nim do 1. júla 2012."

Poznámka pod čiarou, tak ako je to uvedené v rozmnoženom materiáli.

Dovoľte mi vzhľadom na to, že som v tom úvodnom vystúpení neuvádzal určité zdôvodnenie aj tohto tretieho pozmeňujúceho návrhu, aby som tak teda urobil teraz. Doterajšia aplikácia zákona totiž nezabezpečuje vlastníkovi kompenzáciu obmedzení využívania pozemku, ktoré vznikli z titulu vlastnej existencie ochranných pásiem. Zákon rieši len úhradu škody a majetkovej ujmy z titulu obmedzenia pri realizácii oprávnení držiteľa povolenia podľa § 10 ods. 1 zákona. Doplnením zákona sa rieši ústavné právo vlastníka na náhradu za obmedzenie vlastníctva, konkrétne čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prečítam: "Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Návrhom sa taktiež zabezpečí komplexné usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom s ochrannými pásmami elektrizačnej sústavy, plynárenských zariadení, priamych plynovodov a potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že som vás predloženými argumentmi presvedčil o potrebe schváliť predložené pozmeňujúce návrhy a vylepšiť tak tento návrh na zmenu a doplnenie zákona o energetike.

Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lebocký bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie nehlási nikto. Vyhlasujem teraz rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno? Nech sa páči, pán minister, je tu priestor na vaše záverečné slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Využijem túto príležitosť, vzhľadom na to, že tu padlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby sme si vysvetlili vlastne, o čo ide v týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

V prvom rade pozmeňujúce návrhy pána poslanca Glendu sú v podstate takého technického, technicko-administratívneho charakteru, s týmito nemám problém a myslím si, že sú plne akceptovateľné.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca, ja by som tu predsa len využil tento priestor, vzhľadom na to, že tento pozmeňujúci návrh navrhuje, aby na výstavbu elektroenergetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 50 MW nebolo potrebné osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ktoré vydáva ministerstvo hospodárstva. Uvedený návrh je síce odôvodnený obnoviteľnými zdrojmi energie, ale pánom poslancom navrhovaná zmena by platila pre všetky elektroenergetické zdroje na výrobu elektriny. Čo je však dôležité, odôvodnenie vychádza z nesprávneho opisu súčasného stavu podľa platnej legislatívy. Dnes na základe platnej legislatívy je možné stavať takéto zariadenia bez osvedčenia s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW, nie do 50, ale do 0,5 MW. Toto však neplatí, ak ide o zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na ktoré je potrebné žiadať osvedčenie bez ohľadu na inštalovaný výkon, čo sa aj v praxi realizuje. Znamená to, že v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu je tvrdený presný opak skutočného stavu. Práve predloženým návrhom sa navrhuje vypustenie povinnosti žiadať o vydanie osvedčenia pri výstavbe energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s inštalovaným výkonom do 1 MW, čo predstavuje ďalšiu podporu výrobe z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi Slovenskej republiky aj Európskej únie. Z pohľadu nastavenia tohto parametra, kedy bude potrebné žiadať o osvedčenie, t. j. na výrobné zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom 1 MW a viac, ide z pohľadu obnoviteľných zdrojov o významnú časť práve pre malé vodné elektrárne a zdroje na biomasu.

Z uvedeného vyplýva, že predloženým návrhom zákona sa neznižuje hranica, kedy nie je potrebné osvedčenie, ale práve sa táto hranica zvyšuje, a to za účelom znižovania administratívneho zaťaženia pre malé zdroje na výrobu elektriny, čo je v súlade s cieľmi našej koncepcie. V prípade, ak by bol akceptovaný navrhovaný limit 50 MW, išlo by o možný neprimeraný dopad na bezpečnosť dodávky elektriny, ako aj bezpečnosť prevádzky elektrizačnej sústavy, čo sú hlavné oblasti posudzovania vo vzťahu k vydaniu osvedčenia. Výrobné zariadenia do 50 MW sú zariadeniami, ktoré majú výrazný dopad na prevádzku elektrizačnej sústavy z pohľadu pripojenia takéhoto zdroja, možnosti poskytovania podporných služieb, potreby poskytovania systémových služieb, ako aj nárokov na riadenie sústavy zo strany dispečingu a na reguláciu a veľkosť rezervných výkonov potrebných pre elektrizačnú sústavu. Preto je potrebné, aby takéto zariadenia boli posúdené z pohľadu ich vplyvov na bezpečnosť dodávok a bezpečnosť prevádzky v celej prenosovej sústave. Z týchto dôvodov si nemôžem dovoliť podporiť tento návrh.

Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Kahanca, on nenavrhoval priamo nejaké zmeny, skôr to bola otázka nejakého vysvetľovania určitých častí tohto zákona v nadväznosti na pripravovanú energetickú stratégiu. My, pán poslanec, pokiaľ si porovnáte ten text z marca 2007, keď sme hovorili o zmene regulačného zákona, tam sa nič z toho, čo bolo prijaté v tom marci, nevynecháva, práve sa dopĺňajú ďalšie časti. My sme aj vtedy hovorili, že hovoríme o malej novele a pripravujeme veľkú novelu zákona o energetike, čiže to je toto znenie a plus sa tam pridali ešte určité veci, ktoré vyplývajú z transpozície príslušnej európskej smernice.

Pokiaľ si dobre prečítate ten návrh, tam sa nezoslabuje, ale práve zosilňuje sa pozícia ÚRSO aj v súvislosti s tým konečným dodávateľom, kde tá definícia "koncový dodávateľ", "koncový odberateľ", "malý podnik", oni v tom ponímaní nie sú prekážkou nejakej liberalizácie, ale práve naopak, pokiaľ si to porovnáme ešte aj s pravidlami na obchodovanie plynu a elektriny na území Slovenska na najbližšie dva roky, práve tam sa posilňuje ten prvok liberalizácie s tým, že jednoducho každý nový dodávateľ musí byť vo veľmi krátkom čase pustený, resp. musí byť rozhodnuté o jeho pripustení do prenosovej alebo distribučnej siete. Čiže ten prvok liberalizácie sa ešte umocňuje, len potrebujeme k tomu aj zákonný podklad a to sú práve tie definície z tohto zákona, aby sme tú liberalizáciu ešte upevnili.

Čo sa týka troch návrhov pána poslanca Lebockého, k prvým dvom pozmeňujúcim návrhom nemáme výhrady, ale, bohužiaľ, k tretiemu návrhu máme pripomienky a nemôžem podporiť tento návrh. Samozrejme, ja môžem dať celý výklad, právny, k tomuto aspektu, ale aby sme si v kocke povedali, v podstate, pokiaľ by sme prijali návrh pána poslanca Lebockého, išli by sme retroaktívne do určitých povinností a došlo by aj k porušeniu určitých zásad pri aplikovaní daňových zákonov. Totiž to odškodnenie podľa súčasne platných zákonov sa týka vlastníkov, netýka sa užívateľov. Užívatelia majú iný nárok, vlastné zvýhodnenia alebo nejakú elimináciu dopadov s tým, že sú nadzemné vedenia elektrizačnej sústavy alebo plynárenskej sústavy s tým, že toto územie alebo plocha, ktorú zaberajú tieto nadúrovňové líniové trasy, sú oslobodené alebo sa dávajú ako oprávnený základ na zníženie výpočtu dane. Čiže on už je tam zvýhodnený a vlastne tým, že keby sme nájomcovi ešte mali zaplatiť aj nejakú náhradu škody a on pritom podniká na tom území, chránenom alebo vymedzenom, a neplatí zaň daň, keby sme mu ešte my platili, my by sme ho vlastne dvojnásobne zvýhodňovali. Čiže tam to vidím ako kontraproduktívne a myslím si, že z tohto pohľadu je to aj veľmi nereálne.

My sme robili taký odhad len pre SEPS-ku, čo by znamenalo vlastne ročné spoplatnenie týchto bezpečnostných území pri líniových stavbách. V SEPS-ke to znamená zhruba 11 až 12 mld. korún ročne. Samozrejme, táto suma sa dá vygenerovať, ale dá sa vygenerovať len zvýšenými poplatkami za prenos a distribúciu elektrickej energie. Čiže pokiaľ chceme ísť touto cestou, ktorá sa popritom nevyužíva nikde vo svete, ale pokiaľ by sme aplikovali takýto zákon na území Slovenskej republiky, musíme si byť vedomí toho, že by sme neúmerne zvýšili ceny pre konečných spotrebiteľov vzhľadom na to, že by sme museli koncovú cenu vlastne zaťažiť touto zbytočnou a veľmi vysokou sumou.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť možnosť záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 484 a spoločnú správu výborov máte v laviciach ako tlač 484a.

Dávam opäť slovo pánovi ministrovi Jahnátkovi a prosím ho o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o komoditnej burze vám predkladám s cieľom zosúladiť trh komoditných búrz so súčasnými pravidlami a predpismi európskeho trhu, nakoľko dosiaľ platný zákon č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení zákona Národnej rady č. 249/1994 Z. z. sa počas svojej 15-ročnej existencie napriek zmene ekonomických a právnych podmienok, ku ktorým došlo k dôsledku vstupu Slovenskej republiky do EÚ, výrazne nezmenil.

Predloženým návrhom sa mení právna forma komoditných búrz, ktoré budú môcť pôsobiť ako akciové spoločnosti a ktoré sa nebudú riadiť len zákonom o komoditnej burze, ale aj príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach. Predložený návrh zákona upravuje založenie, vznik a zánik komoditnej burzy, orgány komoditnej burzy a ich postavenie, pravidlá obchodovania s komoditami a komoditnými derivátmi a štátny dohľad nad činnosťou komoditnej burzy a návrh sankcií, čo je v súlade s európskym štandardom obchodovania na komoditných, ale aj na finančných burzách.

Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v prípade vzniku nových komoditných búrz z titulu navrhovaného správneho poplatku. Zákon nebude mať dopad na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie. V prípade vzniku nových komoditných búrz sa dá predpokladať pozitívny vplyv na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z tohto dôvodu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

A takisto ako v predchádzajúcom zákone aj tu je spravodajcom pán poslanec Glenda, ktorého určil výbor pre hospodársku politiku. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

T. Glenda, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 484) v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 665 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 313 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 281 z 22. januára 2008 a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 221 z 22. januára 2008.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 12 hlasovať s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o komoditnej burze odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o komoditnej burze schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 297 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som dosiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

Otváram teraz rozpravu, ale aj možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa k tomuto návrhu zákona nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takisto budeme hlasovať o 17.00 hodine.

Teraz, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, nasleduje v súlade so schváleným procedurálnym návrhom pani poslankyne Laššákovej druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 553 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 553a.

Prosím teraz ministerku práve, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby v druhom čítaní vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, je tu priestor na vaše slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o starobnom dôchodkovom sporení v znení účinnom od 1. januára 2008 ustanovil možnosť výstupu zo starobného dôchodkového sporenia ako z druhého dôchodkového systému II. piliera dôchodkového systému, výstup v šesťmesačnej lehote pre každú fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2008.

Prejav vôle fyzickej osoby nebyť zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení sa oznamuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomným oznámením s úradne osvedčeným podpisom tejto osoby. Cieľom vládneho návrhu je odstránenie administratívnej bariéry v právnej úprave výstupu sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia, ktorá v súčasnosti spočíva v úradnom overovaní podpisu sporiteľa. Touto úpravou sa zabezpečí vyváženosť právnej úpravy vstupu a výstupu sporiteľa v druhom pilieri, pretože ani pri vstupe do starobného dôchodkového sporenia sa nevyžaduje úradné overenie podpisu fyzickej osoby.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo a súhlasím so závermi gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 553), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 744 z 13. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, týmto výborom na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 121 zo 14. februára 2008. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval o návrhu zákona dňa 14. februára 2008, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh zákona prerokoval, prijal jeden doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV tejto spoločnej správy.

Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, vyjadrenom v uznesení uvedenom pod bodom III tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča uvedený návrh zákona v znení doplňujúceho návrhu schváliť.

Čo sa týka stanoviska k pozmeňujúcemu návrhu uvedenému v časti IV spoločnej správy, gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 122 zo 14. februára 2008.

Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal žiadnu písomnú prihlášku a ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Iveta Radičová, pán poslanec Jozef Halecký, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu.

Slovo má pani poslankyňa Iveta Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, diskutujeme druhý deň o zmene v novele zákona o sociálnom poistení. V rámci diskusie rozšírene sa otvárajú i iné témy, ktoré sú úplne prirodzené, dnes zviazané s týmto zákonom. Asi tá najviac diskutovaná téma pri otvorení druhého piliera a opakovaná téma je téma výhodnosti či nevýhodnosti súčasného stavu.

Ja len stručne. Pri súčasnom nastavení prvého piliera nie je príjem nijakým spôsobom viazaný na výhodnosť, resp. nevýhodnosť vstupu či zotrvania v druhom pilieri. Oba piliere sú totiž zásluhové a je len na vzťahu medzi mzdovým vývojom a výnosmi z investícií, či bude pre budúcich dôchodcov výhodný prvý alebo druhý pilier. Znamená to, že je jedno, či sporiteľ zarába minimálnu mzdu, alebo dvojnásobok priemernej mzdy. Výhodnosť vstupu či zotrvania v druhom pilieri závisí od ekonomických parametrov trhu práce na jednej strane a kapitálového trhu na strane druhej.

Dlhodobo možno konštatovať, že kapitálový trh - minimálne za ostatných 60 rokov - ponúka výnosnosť, ktorá je vyššia, ako má pracovný trh. Inými slovami, úroky z vkladov sú vyššie, ako je priemerný rast miezd. Keďže prvý pilier je naviazaný na rast miezd a druhý na úroky z vkladov, je možné konštatovať, že - a tu chcem podčiarknuť - z dlhodobého hľadiska je výhodnejší vstup do druhého piliera. Je pravdou, že problematika má viacero citlivých bodov a otvorene ich chcem pomenovať. Minimálne by sme mali posudzovať výhodnosť a nevýhodnosť pre mladšiu generáciu a pre tú, ktorú by som označila slovami stredná generácia. Hovorím o štyridsiatnikoch, päťdesiatnikoch.

Pre mladšiu generáciu platí zaradenie do prvého a druhého piliera s konštatovaním výhodnejšieho, pretože súčasné nastavenie priebežného systému, a v tom je plná zhoda aj so stanoviskami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že pri takomto nastavení tzv. prvého piliera alebo priebežného systému je tento systém dlhodobo neudržateľný. Je neudržateľný a očakávajú ho tri teoretické možné zmeny: prvá, predĺženie veku odchodu do dôchodku; druhá, zníženie miery náhrady mzdy; tretia, zníženie miery valorizácie už vyplácaných dôchodkov. Ani jedno z takýchto opatrení nerobí prvý pilier pre budúcich dôchodcov atraktívnejším či výhodnejším. Aj pri konzervatívne zvolených predpokladoch a súčasnej podobe prvého piliera sa mladým ľuďom preto oplatí vstúpiť do druhého piliera a postarať sa tak o vlastnú budúcnosť.

K strednej generácii, to je tá druhá téma, štyridsať-, päťdesiatroční. Pri strednej generácii, keď uvažujeme v horizonte podľa zákona 15 rokov odchodu do dôchodku, dá sa predpokladať pravdepodobne vyšší rast miezd, ako bude výnosnosť fondov. To platí. Preto pre strednú generáciu z hľadiska rozhodovania sa o vstupe, resp. zotrvaní v druhom pilieri je významnejší motív odkladania financií na súkromné účty, teda nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, prípadne potenciál dedenia úspor. Navyše sa týchto ľudí nemusia dotknúť prípadné negatívne zmeny v priebežnom dôchodkovom systéme. Preto tu o finančnej výhodnosti pre túto generáciu nehovorím.

Skutočne rizikovou skupinou sporiteľov sú sporitelia s nižším príjmom v strednom veku, štyridsať-, päťdesiatroční, pre ktorých vstup do druhého piliera - a teraz prosím, podčiarknem - za dvoch predpokladov: prvý, pokračujúceho rýchleho a výrazného rastu miezd; druhý, zavedenia vyššej miery solidarity do prvého piliera. Ak sa teda splní jedna alebo druhá z týchto podmienok, potom naozaj pre túto skupinu z finančného hľadiska sa môže stať druhý pilier nevýhodným. Toto platí. Ale platia aj tie predpoklady, ktoré som povedala. Udržíme výrazný rast miezd pätnásť rokov alebo bude platiť, že zavedieme vyššiu mieru solidarity do priebežného systému. Chcem podčiarknuť, že takéto rozhodnutie by si však vyžiadalo dodatočné zdroje, nakoľko, bez diskusie, bude mať negatívny dopad na hospodárenie prvého piliera. Toľko k téme výhodnosti a nevýhodnosti.

V žiadnom prípade preto nie je pravdou a neplatí, že automaticky pre všetkých ľudí, ktorí majú mzdu do pätnásťtisíc korún, platí, že si nenasporia na dôchodok v druhom pilieri. Aj pri minimálnej mzde si v druhom pilieri nasporia na dôchodok. Ak má občan nízky príjem a nízke príspevky do druhého piliera, bude mať nárok na dôchodok z druhého piliera a nasporí si. Áno, jeho dôchodok z druhého piliera bude nízky, ale rovnako nízky bude aj jeho dôchodok z prvého piliera, teda zo Sociálnej poisťovne, pokiaľ sa neprijmú mnou spomínané hypotetické predpoklady, to jest, že sa zmení a zvýrazní miera solidarity v prvom pilieri. Tento scenár však asi v najbližšom období je málo pravdepodobný.

Pre výstup na pol roka z druhého piliera vláda navrhuje zjednodušiť podmienky, ktoré pôvodne prijala pri takomto rozhodnutí s argumentáciou zrovnoprávnenia podmienok pri vstupe a výstupe. Určite malo ministerstvo dôvody, prečo v pôvodnom zákone bola potrebná autorizácia pre výstup. Tie dôvody boli dôvodmi zábrany zneužívania či už vstupu, alebo výstupu zo systému, pokiaľ nie je autorizovaný. Predpokladám, že tieto dôvody nezanikli, a predpokladám, že v záujme občanov je preto dôležité nájsť spôsob, aby k zneužívaniu i pri výstupe v systéme nemohlo dochádzať.

Myslím si, pokiaľ Národná rada prijme rozhodnutie o zrušení autorizácie výstupu sporiteľov, ponúkam a predkladám Národnej rade Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, ktorý bude umožňovať bezpečnosť pre tých, ktorým hrozí potenciálny možný výstup z druhého tzv. sporivého piliera. Dovoľte, aby som vás s ním zoznámila.

Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení:

1. V § 123k doterajšie ustanovenie § 133k sa označuje ako odsek 1 a vkladajú sa odseky 2 až 5, ktoré znejú:

"(2) Ustanovenia § 123f ods. 2 a 3 sa od 1. marca 2008 nepoužijú.

(3) Po doručení prehlásenia podľa § 123f ods. 1 je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne povinná bez zbytočného odkladu oznámiť sporiteľovi, že jeho prehlásenie jej bolo doručené a na jeho základe budú doteraz nasporené peniaze prevedené z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do Sociálnej poisťovne. Ak sporiteľ v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nedoručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne nesúhlasné stanovisko s vystúpením zo starobného dôchodkové sporenia, považuje sa prehlásenie podľa § 123f ods. 1 za záväzné, o čom je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne povinná sporiteľa informovať oznámením.

(4) Fyzickej osobe podľa § 123f ods. 1 zaniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa prvého vzniku tejto účasti a zaniká zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uplynutím lehoty podľa odseku 3.

(5) Ak Sociálnej poisťovni nebolo zaslané nesúhlasné stanovisko podľa odseku 2 v stanovenej lehote, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zánik zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Ak suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu je nižšia ako suma zodpovedajúca nominálnej hodnote zaplatených príspevkov na bežný účet dôchodkového fondu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu."

Odôvodnenie: Navrhovaný postup vnáša transparentnosť a autorizáciu do spôsobu výstupu sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia. Pri vstupe i výstupe zo systému sa uvádzajú rovnaké údaje o účastníkovi dôchodkového sporenia. Overenie (autorizáciu) výstupu z druhého piliera zdôvodňovala vláda Slovenskej republiky problémom možného zneužívania pri vstupe do systému. Aby sa možnosti zneužitia zabránilo aj pri výstupe, navrhuje sa umožnenie nápravného opatrenia, ktorým sa v presne ustanovenej lehote potvrdí záväznosť oznámenia účastníka dôchodkového sporenia o jeho ukončení.

Ten pozmeňujúci návrh zasahuje do prechodných ustanovení, preto je taký komplikovaný, ale jeho princíp a podstata je, aby sa dotknutá osoba mala šancu do 30 dní vyjadriť, či jeho výstup je naozaj záväzný.

Toľko pozmeňujúci návrh. Odovzdávam, pán spravodajca, nech sa páči.

Je to istý spôsob samoautorizácie, aby sme sa prípadne vyhli nejakým pochybnostiam alebo námietkam občanov, ktorých sa bude dotýkať výstup z druhého piliera. Nie je to zásah do princípu, ktorý navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Obraciam sa na túto snemovňu s prosbou o podporenie takéhoto návrhu v prípade, že prejde novela, ktorú predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák, pán poslanec Martinák. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa pristavila iba pri jednej veci. Pani poslankyňa Radičová, vy ste povedali, že ak má niekto nízky príjem, bude mať aj nízky dôchodok, a to v prvom pilieri aj v druhom. Ja by som chcela podľa mňa túto medzeru opraviť, to znamená, že v druhom pilieri sa nevypočítava dôchodok automaticky, ale sa kupuje renta. A my dneska nevieme, koľko táto renta stojí, pretože táto renta zatiaľ ešte nie je ani na trhu a nevieme to vyrátať, ale keď ste počúvali vášho pána predsedu, pána Dzurindu, tak povedal, že za 3 roky si občania v priemere našporili 28-tisíc, čiže za nejakých 10 rokov je to nad 90-tisíc.

Ja sa pýtam, ak dôchodcovské správcovské poisťovne chcú rozdeliť túto rentu na 35 rokov, ja sa pýtam, kto občanom s nízkym príjmom túto rentu predá? A ešte raz opakujem, ak im ju nepredá, tak dostanú iba z prvého piliera dôchodok, čiže polovičný, a ak požiadajú o dávku v hmotnej núdzi, tak ju nedostanú, a to z toho dôvodu, že dnes je zostavený zákon tak o dávke v hmotnej núdzi, že jednoducho nemôžu mať občania žiadne finančné prostriedky na účtoch. Ak budú mať v druhom pilieri 100-tisíc korún, tak nedostanú dávku v hmotnej núdzi. A je veľmi pekné, čím sa oháňate, že budú môcť tieto finančné prostriedky dediť, ale čo bude z toho, ak tú starobu oni prežijú v chudobe a budú tieto peniaze dediť ich deti. Takže povedzme si na rovinu, že vlastne v druhom pilieri sa kupuje renta.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, hodnotím vaše vystúpenie ako korektné, ale chcem vás poprosiť o jednu vec. To, čo ste povedali tu, prosím vás, komunikujte aj smerom ku kamerám. Ja zdokumentujem veci.

Vaše tvrdenie, ktoré sa týkalo strednej generácie, že v horizonte 15 rokov budú pravdepodobne výnosy kapitálového trhu nižšie ako predpokladaný rast miezd. Je to ohrozenie alebo to nie je ohrozenie pre určité skupiny obyvateľov? Prvá vec, ktorú treba jasne povedať ľuďom.

Druhá vec, znovu vaše tvrdenie, pod ktoré sa hocikedy podpíšem aj ja, áno, dôchodok z druhého piliera bude pre nízkozarábajúce skupiny obyvateľov nízky. Ako treba tým ľuďom povedať, že keď málo zarábajú, že druhý pilier nie je to, čo ich spasí, prinesie im švajčiarsky zázrak a budú mať dôchodok na úrovni Nemecka, Švajčiarska, Ameriky a neviem koho. Toto sú veci, ktoré treba tým ľuďom jasne povedať, a nie hovoriť o tom, ako hovorili sprostredkovatelia dôchodkového poistenia, že jednoducho dôchodkové správcovské spoločnosti a dôchodok z druhého piliera ich spasí. Každý vidí, že tam bude mať nasporené milión korún, ale otázka je, po 40 rokoch akú hodnotu bude mať milión korún v nominálnej hodnote dneska? Akú reálnu kúpnu silu bude mať?

Proste hovorme o týchto veciach jasne, nevyháňajme nikoho z druhého piliera, ale upozornime ľudí na riziká, ktoré ste tu aj vy dneska pomenovali, a myslím si, že toto by bol korektný postoj aj zo strany opozície smerom k ľuďom, ktorých ste nalákali do druhého piliera a sami nevedia mnohokrát, prečo tam vstupovali a čo ich očakáva. (Potlesk.)