A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého - pán poslanec Miššík, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: A ešte sa prihlásil s faktickou pán podpredseda Číž.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ale ja by som sa chcel pozastaviť nad dvoma vecami. Prvá vec je, že prejednávame veľmi vážny návrh zákona, a ako sa pozerám hore, tak z STV asi ani živá duša tu nie je. Zrejme to nikoho nezaujíma. A druhá vec, oveľa dôležitejšia, je tá, ktorú som chcel povedať hneď na začiatku, a to je to, že sedím tu od rána, sedelo nás tu veľmi málo v sále a musím pochváliť kolegu Galbavého, že za celý deň, čo tu sedím, taký dobrý prejav nikto nepovedal. Ďakujem pekne. (Smiech v sále a potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja tiež si myslím, že je to dôležitý zákon, pretože zaisťuje financie pre masové médiá, ktoré sledujú státisíce ľudí každý deň. Osobne tiež si myslím, že tých variantov financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je niekoľko, ale vidíme, že terajšie ministerstvo kultúry si zvolilo variant, ktorý, zdá sa, splní tento účel najlepšie, pre ktorý vlastne ten zákon je predkladaný.

Vieme, že aj nie tá kvalita programov je rozhodujúca, ale nedostatok financií, ktorý je limitujúci a ktorý je dokonca deštruktívny aj pre charakter a obsah vysielania verejnoprávnych médií. Takže myslím, že je možné, aby boli aj kombinované varianty financovania, či už zo štátneho rozpočtu plus týmto tzv. zásuvkovým zákonom, ale momentálne máme v hre zásuvkovú formu financovania verejnoprávnych médií a myslím si, že zdá sa, že obsahovo bude efektívna, čo je rozhodujúce, pokiaľ zaistí jednu miliardu slovenských korún. Myslím si, že financovanie týchto médií výrazne zlepší. V prípade jej neúspechu alebo neefektívnosti, čo už samotný zákon predpokladá, že bude efektívna pri výbere koncesionárskych poplatkov, môžeme zvážiť aj iné formy. Ale vieme, že financovanie zo štátneho rozpočtu má svoje iné priority, ako už bolo zdôraznené, a bol vyskúšaný tento variant aj v minulosti a nebol príliš efektívny. Takže podpora tohto zákona myslím si, že je namieste, aj keď je trošku zvláštny.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. No, vážený pán kolega, ja som teda skutočne veľmi pozorne vypočul váš prejav. Keď som vchádzal do sály, tak teda som nemal úplne také totožné pocity ako pán kolega. Áno, ale keď to vzbudilo toľko nadšenia, nemôže to byť iba náhoda, tak vám gratulujem k tomuto oceneniu.

Ale ja by som sa predsa len pozastavil nad vecami, ktoré mne vŕtajú hlavou. Všímal som si až dojemne, a pre mňa ako sociálneho demokrata to znelo ako celkom rozumne, že ako je to možné, že niekto si nič neobjedná a zákon mu musí prikázať, že platí niekam nejaké peniaze, že on ako nemôže dozerať, ako sa nakladá s jeho peniazmi, nemôže s tým absolútne nič robiť a naznačili ste, že teda to je hlboký demokratický deficit a nezmyslel a ešte niektoré ďalšie slová, možno mäkšie.

No doobeda sme tu a poobede mali práve debatu, kde sme sa bavili presne o tomto istom princípe v tej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. Mali sme o tom zákon, pán kolega, iste ste zaregistrovali. A v rámci toho zákona sme hovorili o tom, ako aj my, časť z nás, že teda naozaj, niekto keď zákonom mu už teraz prikáže platiť peniaze súkromnej spoločnosti, okamžite stráca kontrolu nad týmito peniazmi a nejde pravdepodobne iba o stoštyridsaťtri korún, ako to máme tu teraz, ale o trošku viacej peňazí v tých kontextoch.

Takže, pán kolega, naozaj toto má mimoriadne čaro, tento spôsob uvažovania a skutočne ešte nabudúce by ste mohli v druhom čítaní prípadne, že by ste ešte rozvinuli tieto úvahy zvlášť v tom, ako nemožno zákonom prikázať občanovi, teda štát nemôže prikázať, že musí platiť finančné prostriedky niekomu a potom na ne nesmie absolútne žiadnym spôsobom dozerať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Áno. Najradšej by som len zareagoval na môjho kolegu pána poslanca Miššíka, ktorý pochválil moje vystúpenie. Čiže, Peter, ďakujem, ale budem reagovať aj na pána podpredsedu parlamentu Číža.

Pán podpredseda, bol som pri prerokúvaní návrhu zákona o dôchodkovom sporení v pléne, nie celý čas, ale nie celkom dobre rozumiem tomu, ako ste vlastne prišli k takej analógii porovnávať ten zákon, ktorý naozaj je diametrálne odlišný, jeho filozofia a podstata, s navrhovaným zákonom o koncesionárskych poplatkoch. A poviem napríklad aj v čom.

Po prvé. Občan si môže vybrať súkromnú spoločnosť na rozdiel od povinnosti platiť, čiže má právo. Občan si nemôže vybrať, on musí platiť za Slovenskú televíziu, či sa mu páči, alebo nie, či je spokojný s kvalitou, alebo nie. Ďalej občan má právo si kontrolovať na vlastnom účte, koľko peňazí sa mu tam zhodnocuje. To je ďalšia dôležitá vec. A na rozdiel od Slovenskej televízie občan si šetrí do budúcnosti svoje peniaze na svoj dôchodok. Ale nemyslím si, že Slovenská televízia by mohla povedzme občanovi priniesť podobné hodnoty, o akých sa bavíme v tomto smere.

Ale isteže, môžeme diskutovať o všetkom možnom, máte právo na odpoveď aj na reakciu. Ja si to veľmi vážim, lenže tá analógia naozaj, pán podpredseda, nebola primeraná. A nie som u vás na to zvyknutý, lebo vy dokážete hovoriť aj múdro, naozaj. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, opäť tu máme jeden zo zákonov, ktorým sa mení starý systém a zavádza sa nový systém. Aj keby som skôr povedal, že hovoríme o staronovom prístupe, pretože sme v realite rešpektovania duálneho vysielania, sme v realite systému koncesionárskych poplatkov viazaných na mesačnú platbu ako nepriamej forme dane, ktorá je len prevodným mechanizmom bez ohľadu na to, či účastník je potenciálnym alebo koncovým užívateľom, a dokonca aj bez toho, že by bol predpoklad technického čerpania tejto verejnej služby.

Nevidím dôvod na prekvapenia, pretože už v programovom vyhlásení vlády bolo jasne definované, že vláda podporí zachovanie a rozvoj tohto tradičného európskeho duálneho systému elektronických médií a že bude hľadať rôzne formy na aj legislatívne doriešenie postavenia médií poskytujúcich verejnú službu, ale čo je podstatné, aj na ich skvalitnenie. Všetkým nám je predsa jasné, že v systéme duálneho fungovania médií sú verejnoprávne médiá znevýhodnené na poli komerčných aktivít či už v strope možností čerpať objem reklamy.

Teda zmena financovania verejnoprávnych médií na viaczdrojový systém je nevyhnutným opatrením a výzvou do budúcnosti, pokiaľ chceme byť štandardnou krajinou, ktorá si ctí aj európske záväzky a odporúčania, naposledy snáď stačí len spomenúť dokument Televízia bez hraníc, ktorý bol podmienkou alebo v súčasti prijatia Slovenska do Európskej únie.

Chcem povedať a oceniť, že je to dobrá správa pre slovenských občanov, pretože sa na rozdiel od iných štátov nezvyšujú koncesionárske poplatky, tak ako napríklad v susednom Rakúsku, kde celkový výber od minulého roka, ten skok bol približne o takmer 10 %, je na úrovni 23 eur, čo znamená 770 Sk, že slovenský občan nemusí platiť za rovnaký príjem takejto alebo možnosť čerpať verejnoprospešnú službu ako v Českej republike, kde je na úrovni po prepočte asi 250 Sk. Pričom každému je zrejmé, že či už ide o slovinskú verejnoprávnu televíziu, českú alebo rakúsku, hovoríme o približne tých istých nákladoch na poskytovanie tej istej služby, ale ak si pozrieme finančné možnosti našich verejnoprávnych médií, tak naozaj veľmi ďaleko zaostávajú za našimi susedmi alebo porovnateľnými štátmi, a preto zodpovedný prístup nám káže, aby sme predovšetkým hľadali efektívnosť výberu koncesionárskych poplatkov, skôr než pristúpime k štrukturálnym zmenám možno aj viaczdrojového financovania verejnoprávnych médií. Pretože v opačnom prípade za súčasnej reality, keď máme len 30 % čiernych mediálnych pasažierov, by to bol istý hazard a nekorektný prístup voči tým 70 poctivým percentám, ktoré si 140 korún za verejnoprospešnú službu platia.

Treba povedať, že verejnoprávne médiá, ale predovšetkým televízia, stoja pred novými výzvami a najmä to súvisí s prechodom na digitálne vysielanie s tým, že o pár rokov je záväzok opäť z prijatého zákona prevádzkovať aj jeden verejnoprávny multiplex. Pokiaľ teda nechceme ísť cestou dramatického zvyšovania koncesionárskych poplatkov, pokiaľ nechceme siahnuť do zaužívaného status quo pomerov v objeme reklamy, ktorá je pozitívne daná pre súkromných vysielateľov, pretože je to ich hlavný, prirodzený zdroj príjmov, tak musíme hľadať a generovať vnútorné zdroje výberu.

Jeden príklad za všetky voči tým, ktorí sa snažia verejnosti podsúvať akési červené súkno, že zlá vláda sa snaží dobrým občanom brať 1 680 korún ročne. No nie je to pravda! Pretože aj za tohto systému, ktorý tu máme a keby sme rezignovali na tento nový model, tak jednoducho občan by naďalej platil. Takže tie argumenty, ktoré dnes zazneli zo strany opozície, majú len naozaj politický, ale nie odborný a vecný charakter.

V Nemecku napríklad verejnoprávna televízia chce, aby prechod na HDVT vysielanie, čiže na digitálny formát, zaplatili koncesionári. Je to drahé podľa nich, pretože ročná prevádzka ich bude stáť navyše 80 mil. eur. No a podľa intendanta ZDF televízia požiada komisiu schvaľujúcu výšku koncesionárskeho poplatku o zvýšenie od roku 2009. Takže vidíme, že je tu jediná možnosť, buď zaťažiť štátny rozpočet, a tým nepriamo občana, čo nie je nijaké riešenie, pretože pri jednom a tom istom výbere, keďže na daniach sa podieľajú právnické a fyzické osoby, či z toho koláča sa dodatočne stanoví výber pre občana na nepriame platenie, pretože oslobodenie nepoznám okrem tých prípadov, ako je napríklad aj v britskej BBC, a to občanov so sociálnym a vekovým znevýhodnením, a britskú spoločnosť to ročne stojí 430 mil. libier, tak potom musíme byť naozaj zodpovední a vyhnúť sa nejakým politickým prejavom a hľadať skôr naozaj efektívne možnosti ako verejnoprávnu službu, ktorú prevádzkujeme, zo zákona a na základe povinnosti voči európskym dokumentom zatraktívniť a umožniť väčšiu konkurencieschopnosť a výberu na tomto mediálnom trhu.

Vo väčšine európskych krajín tvoria koncesionárske poplatky 55 až 75 % príjmov, vo Veľkej Británii, o ktorej som pred chvíľou hovoril, je to až 90 % príjmov. Samozrejme, že z tých 4 možností financovania verejnoprávnej služby sú štáty, ktoré majú kombinované systémy, a sú štáty, ako vidíte, kde hlavná finančná záťaž je zvolená týmto najstarším spôsobom financovania verejnoprospešnej služby. Je tu, samozrejme, ešte výnimka, ale to hovoríme o americkom kontinente. A čudujem sa kolegom z pravicových strán, že sa odvolávajú na podobný systém, aký je napríklad v Kanade pri Canadian Broadcasting Corporation, ktorá je priamo dotovaná zo štátneho rozpočtu, ale to len z toho dôvodu, že kanadský trh je vystavený veľkému konkurenčnému tlaku predovšetkým amerických televízií.

A súčasne, pokiaľ tu niekto namietal na akési možné politikum, tak predsa zo systému je jasné, že ak priamo zo štátneho rozpočtu by chcel niekto financovať, ak už nepovieme dotovať, verejnoprávne médiá, tak práve tu je tá konkrétna, keď nie možno faktická, ale určite systémová závislosť, ktorú sme my povinní aj vzhľadom na prebraté európske normy v čo najväčšej možnej miere eliminovať, aby sme zabránili akýmkoľvek možným politickým kalkuláciám alebo vplyvom. Čiže slovenské verejnoprávne médiá potrebujú reformu, potrebujú také zákony, ktoré im umožnia efektívne fungovanie a predovšetkým relevantné plnenie dané im ako povinnosť zo zákona a súčasne aby mali priestor na pôvodnú tvorbu a na tvorbu pre rôzne znevýhodnené skupiny, ktorá ich zaťažuje a znevýhodňuje oproti komerčným vysielateľom.

Preto v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vítam takýto model, ktorý predovšetkým zvýši efektívnosť výberu bez toho, že by sa zaťažil výber poplatkov u konkrétnych občanov, samozrejme, vítam aj rôzne benefity úľav, ktoré tu sú, predovšetkým napríklad aj zo strany právnických osôb, pretože tie prepočty, ktoré boli urobené, jednoznačne dokazujú, že práve vďaka efektívnosti a prerozdelenia v rámci solidárneho prístupu sú nižšie. Jeden príklad za všetky, spomeňme si len na poplatky súčasné, ktoré platí Slovnaft a ktoré bude táto spoločnosť v rámci istej solidarity s financovaním verejnej služby platiť po prijatí tohto zákona, ktorý poslanci Slovenskej národnej strany podporia.

Ja vám ďakujem za vašu pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja - pani poslankyňa Mušková, to je faktická? Tam bol skôr pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Vášáryová a pani poslankyňa Mušková.

Takže slovo má pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, nechcel som diskutovať, ale musím povedať, že vaše vystúpenie ma k tomu vyprovokovalo. Povedali ste, že to je dobrá správa pre občanov, no musím povedať, že to je zlá správa pre občanov a je to zlá správa pre demokraciu. Vy hovoríte, že ak máme 30 % čiernych pasažierov, alebo teda odberateľov, pozerateľov televízie, ktorí neplatia koncesionárske poplatky, tak pre istotu potrestáme všetkých. Keď je 30 % zlodejov, tak zavrieme pre istotu všetkých. To je asi vaša logika.

A ja by som vám chcel pripomenúť, že v demokracii dokonca platí ešte voľnejšie, ak niekto len v pochybnosti, že urobil zle a nevieme s istotou, tak platí zásada "in dubio pro re" (v pochybnostiach v prospech toho, kto mohol spôsobiť zlo). Takže je to naozaj zlá správa pre demokraciu.

A druhé je trošku tak úsmevné, ako ste prišli na to, že sa to bude platiť podľa zásuviek? Prečo sa to neplatí podľa, ja neviem, prípojky na plyn alebo na vodu? To má rovnakú logiku ako zásuvka. Alebo aby ste do toho, ja vám to pomôžem ešte upresniť, aby sa vám náhodou nestalo, že sa vám niekto tomu vyhne a si urobí generátor na elektrinu, tak mali by ste zobrať aj tých, ktorí si kúpili aj generátory na elektrickú energiu.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, ja len krátko. Pán poslanec Rafaj, ja sa vás chcem opýtať, ako to vysvetlíte tým Slovákom a Slovenkám, že je to najlepší zákon, aký je možný prijať pri koncesionárskych poplatkoch? A druhá moja otázka na vás je: Prečo by mal občan platiť dvakrát? Raz preto, že má doma zásuvku, a druhýkrát aj jeho zamestnávateľ, pretože má zásuvku, a možno o chvíľu to bude aj tretíkrát, lebo si vymyslíte nejaký iný poplatok.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Áno, zaplatí trikrát, pretože zaplatí doma za to, že má zásuvku elektrickú, potom zaplatí jeho zamestnávateľ, ktorý si tie náklady bude musieť nejakým spôsobom odreagovať aj na svojich zamestnancoch, a potom ešte zaplatí zo svojich daní, zo štátneho rozpočtu, pretože štát uzavrie s verejnoprávnymi médiami zmluvu na výrobu niektorých programov. Takže zaplatí trikrát. To je tá filozofia toho zákona.

Podľa mňa, pán poslanec, tento zákon je zákon tejto chvíle. Vyriešme to nejako, lebo tu je problém. Nerieši žiadnu budúcnosť, na čo poukázal Tomáš Galbavý, to znamená, zásuvková daň nijako nenaplní dostatočne kasu verejnoprávnych médií - a pán minister to priznáva. Je to zákon nesolidárny, pretože miliardár zaplatí presne toľko ako chudobná rodina, čiže ja tam nevidím žiadnu solidárnosť ani sociálnosť, ani nič takého. A po tretie je to zavádzanie novej dane. Ja som nikde nevidela v programovom vyhlásení tejto vlády, že bude zavádzať ďalšiu daň. A je to daň a na tom sa zhodli aj všetci ekonómovia.

A čo sa týka porovnávania s inými krajinami, ja by som v tom bola veľmi opatrná. Verejnoprávne médiá v každej krajine sú nastavené trochu inak a je mimoriadne rozhodujúce, akú mali minulosť. My máme za sebou komunistickú minulosť, ako povedal pán Halecký, vtedy boli platené médiá zo štátneho rozpočtu, len chcela by som ho upozorniť, že to bolo trošku v inom režime. Ten režim sa predsa len trošku zmenil.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ak sa v Slovenskej národnej rade po revolúcii rozhodlo, že na Slovensku je potrebný duálny systém vysielania a k verejnoprávnym médiám ako alternatíva mali existovať komerčné médiá, určite nikto nepredpokladal, že dnes musíme zachraňovať verejnoprávne médiá a chceme ich zachovať ako alternatívu ku komerčným médiám.

O potrebe existencie verejnoprávnych médií i s napĺňaním obsahu vysielania stanovených zákonom určite nikto nepochybuje. To, že dnes obsah vysielania vo verejnoprávnych médiách nekorešponduje s obsahom zákona, je chyba aj nás politikov, všetkých bez rozdielu príslušnosti k politickým stranám, pretože vágnym prístupom k tvorbe patričnej legislatívy sa spôsobilo, že verejnoprávne médiá sa ocitli v absolútne nezávideniahodnej situácii a jednou z príčin je práve podfinancovanie týchto médií, samozrejme, aj nedostatočná kontrola využívania týchto financií.

Tento zákon, predpokladám, je jedným z prvých, ktorý by mal situáciu v týchto médiách konečne stabilizovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán Rafaj bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ja budem komentovať kolegov z opozície, pretože mám naozaj pocit, ako keby vy ste boli neplatiči koncesionárskych poplatkov, vy neviete, že musíte mesačne platiť 140 korún, ale nie v jednej platbe, ako bude zavedené, ale v komplikovanejšej forme dvoch? Prečo tu zavádzate verejnosť? Veď ak neplatíte, no tak si to poriešte sami.. (Reakcia z pléna.) A nevykrikujte na mňa, pani herečka.

Pokiaľ vy ste niečo namietli, že je tu nejaká nespravodlivosť, ja neviem, vy chcete snáď zaviesť podľa pixelov alebo podľa veľkosti obrazovky, alebo podľa či máte plazmu, alebo či máte LCD obrazovku? Zásuvka je len, ak to nechápete, to je veľmi jednoduchý mechanizmu ako pomocná páka na prevod tej nepriamej dane, ktorú tak či tak musíte platiť. A ten problém, ktorý my tu riešime, je univerzálna, zlá vymožiteľnosť práva a výberov vôbec na Slovensku. A to nie je len pri platbách vo verejnoprávnej službe, ten problém tu existuje v hocijakej inej oblasti. A ja sa čudujem, že odmietate princíp práva, ktorý sleduje vymožiteľnosť, že vlastne vy tu obhajujete čiernych pasažierov, ktorí neplatia, a hovoríte, že tu niekto chce niekoho trestať. Je mi z vás normálne trápne. (Reakcie z pléna.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vyčerpali sme vystúpenia písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Minárik. (Ruch v sále.) Poprosím, aby ste si to vydiskutovali mimo rokovacej sály. Ešte raz. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Minárik a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A slovo má pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, dnes na obed som bol poučený, že iný môj návrh, ak ho chcem podať v tomto vystúpení, by bol prešiel, keby som si nebol dovolil povedať o konkrétnych poslancoch a konkrétnej koaličnej strane, čo si myslím. Teda môj názor na konanie ľudí rozhodol a nie môj návrh, posudzované bolo moje myslenie a nie konkrétne návrhy. Preto budem v tejto chvíli opatrnejší, aby som vám dal možnosť sa k mojim návrhom stavať len pre ich obsah.

Nebýva často, ale niekedy to pravda vyžaduje, že poviem v tejto snemovni, že vládny návrh, ktorý sa predkladá, je vo svojej filozofii nie tak zmätený, ako sa tu o ňom niekedy hovorilo. Koniec koncov však predkladáte návrh, ktorý ste našli v zásuvke, pán minister, a ja to priznávam, pretože to, čo je pravda, je pravda a treba to povedať. Áno, ide o to, aby sa našla technika, ako kolektovať bez nejakých veľkých technických problémov koncesionárske poplatky, nech už sa volajú akokoľvek, a pretože rozhlasové a televízne prijímače chodia nie na vodu a plyn, ale na elektriku, tak sa zvolila táto technika.

Nie je podstatné v tejto chvíli vzhľadom na koaličnú silu, ktorá určite tento zákon presadí v takej podobe, ako si ho predstavujete, aby sme hovorili o tých detailoch, ktoré som pomenoval ako nedostatky v prvom čítaní, teda nastavenie prechodného obdobia, možnosť vylúčenia tých, ktorí naozaj nemajú ten prijímač, ale najmä vylúčenie tých oblastí, ktoré nie sú pokryté signálom prvého a druhého televízneho programu, pretože aj také na Slovensku sú. (Reakcia spravodajcu.)

Pán kolega, máte možnosť faktickej poznámky, ako spravodajca máte možnosť vystúpenia, nakoniec budete mať možnosť aj záverečného slova, na ktoré už nikto dokonca ani reagovať nebude môcť, potom máte možnosti vyrozprávať sa. Skúste mi nechať týchto 10 minút a ja z nich možno využijem, keď ma nebudete vyrušovať, iba 5, aby sme sa dostali ďalej. V tejto chvíli, keď ste si nevšimli, som sa snažil tak jemne obhajovať váš návrh. Neviem, prečo ešte aj vtedy musíte do mňa rýpať.

Pán minister, vy viete, že som ho obhajoval spolu s vami aj v televíznych diskusiách, pretože moja dôvera v potrebu verejnoprávnych médií je veľká. Moje vnútorné nastavenie, že v tomto duálnom priestore majú verejnoprávne médiá svoje miesto, že musia byť vyfinancované, že majú byť vyfinancované tak, aby ostali nezávislé, je naozaj veľké presvedčenie. Nedokázala ho zlikvidovať ani Kubišova televízia. Musím povedať, že Hrehova televízia to naštrbila neuveriteľne a Mračnova alebo, lepšie povedané, Bobockého ma skoro dorazila.

Pán minister, celý tento zákon je na to, aby verejnoprávne médiá mohli byť dofinancované a mohli byť dofinancované tak, aby nebola ohrozovaná ich verejnoprávnosť. V takej chvíli ale Hrehova televízia vyrobí 340 mil. dlhu, ktorý po 100-miliónovom štátnom príspevku bude iba 240 mil. To tú verejnoprávnosť a nezávislosť jednoznačne nezaručuje! Mračnova televízia potom, a to je len akýsi dočasný správca, ktorý vie, že nie je generálny riaditeľ, ktorý iba čaká na to, kedy sa vyberie nový generálny riaditeľ, nastaví rozpočet tak, že kalkuluje s príjmami podľa tohto zákona na celý rok? S dlhom 140 mil., a pritom nemá pokryté náklady na tretí kanál, ktorý chce spustiť niekedy od augusta. Ako teda takéto financovanie má zabezpečiť nezávislosť tej televízie (potlesk) príjmami práve z týchto koncesionárskych poplatkov, ktoré nezávisí od prechodu cez štátny rozpočet, a teda cez schvaľovanie v tomto parlamente každý rok niekedy v novembri?

Jednoducho Mračnova televízia hovorí, že to nie je návrh, ktorý zabezpečí to, čo ja od financovania verejnoprávnej televízie očakávam. To je obrovský problém a to hovorí mne, pretože atmosféra v tejto spoločnosti, postup rady, jej predsedu, ktorý sa správa dneska v televízii ako jej riaditeľ, naozaj Bobocký tam spáva a robí personálne a iné rozhodnutia, čo je neprípustné. Tak toto naštrbuje moju dôveru, že táto televízia chce žiť z príjmov, ktoré nezávisia od rozhodnutia tejto exekutívy. Načo potom takýto zákon? Ale dobre, pre veľkú budúcnosť. Lenže keď to takí riaditelia ako Hreha, Mračna a neviem, koho vyberú tí, ktorých ste tam poslali, zničia, tak tá verejnoprávna televízia sa už nikdy nespamätá.

Dneska sme vo veľmi zvláštnom období, kedy plnoformátová televízia bude mať veľmi obmedzenú budúcnosť, a vy to dobre viete, pretože informačné diaľnice, internetizácia dávajú také obrovské možnosti výberu, že len veľmi konzervatívni a hlavne starší ľudia, ktorí ale postupom veku odchádzajú a nahrádzajú ich tí, ktorí už s internetom vedia narábať, budú chcieť ten prístup k tomu priestoru iný, s voľbou. Dobre, snáď to nebude až taká katastrofa. A ešte stále tam nie je doriešené to prechodné financovanie a tie výnimky, ale povedal som, že nechcem kritizovať tento návrh, chcem len poukázať na obrovské úskalia, ktoré sú tam, a chceme, aby sa aspoň ten legislatívny proces dostal do nejakých normálnych rámcov, preto som veľmi mierny a zdanlivo viacej, ako by som mal byť, na vašej strane.

Pán minister, ja som predkladal na výbore, a ten návrh ste vy podporili, ale výbor ho zamietol, návrh na to, ako neznižovať požiadavky na generálneho riaditeľa v preukazovaní bezúhonnosti, a dovolím si ho predložiť aj teraz. Ide o problematiku odpisu a výpisu z registra trestov. Zrejme nedopatrením a chybou pri komparácii s ostatným právnym poriadkom pri schvaľovaní zákona o registri trestov vypadla potreba zaradiť tam techniku, ako môžu kandidáti získať odpis, ktorý zaviedla vaša vládna koalícia na začiatku tohto volebného obdobia. A ja si myslím, že dobre. To sú veľmi špecifické inštitúcie, kde vydierateľnosť riaditeľa by bola asi absolútne mimo toho, čo všetci chceme, asi tak ako u ústavného sudcu. A preto je dobré, aby sme o ňom vedeli viac ako o bežnom občanovi a aspoň toľko ako o hociktorom strážnikovi SBS-ky. Lebo každý strážnik SBS-ky musí byť schopný získať odpis a nie výpis.

Navrhol som to aj preto, lebo jednou ranou môžeme zabiť dve muchy. Pri tom schvaľovaní zákona o registri trestov sa zabudlo ešte aj na nulovú toleranciu v právnických povolaniach a dnes sa vlastne advokát, ktorý už si odrobí, ktorý má skúšky, koncipientsku dobu teda si odrobí, nie je schopný zapísať, lebo nie je schopný získať odpis z registra trestov, rovnako ako koncipienti nemôžu nabehnúť na začiatok svojej koncipientskej doby, ktorú musia absolvovať. Preto pre tieto dva prípady a pretože voľba riaditeľa Slovenskej televízie je veľmi akútna, predkladám tento návrh. Je to neštandardné riešenie, ale veľmi úzko špecificky zamerané na odstránenie konkrétnej chyby v akútnom čase, pretože to ináč nevieme vyriešiť len v druhom čítaní.

Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: Čl. V, zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z. sa dopĺňa takto: Čl. I § 14 ods. 3 sa dopĺňa novými písmenami m) a n), ktoré znejú:

"m) v Slovenskej advokátskej komore na účely zápisu do zoznamu advokátov a advokátskych koncipientov,

n) kandidátovi na funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu a kandidátovi na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie."

Čl. V sa označuje ako čl. VI.

V čl. VI sa na konci vkladajú slová: "čl. V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia", pretože tam netreba legisvakančnú dobu, je to obmedzené na veľmi obmedzený okruh osôb a orgán, ktorý vydáva odpisy, bude len vydávať odpisy možno o 20-30 ľuďom viacej, tá technika je úplne rovnaká, takže myslím, že tam je aj namieste, aby to išlo čo najrýchlejšie do účinnosti.

Nato, aby sme tento návrh potenciálne mohli odhlasovať, musíme vyňať na osobitné hlasovanie bod 15 spoločnej správy, ktorý túto problematiku voľby riaditeľa Slovenskej televízie chce riešiť znížením podmienok, ktoré na toho riaditeľa kladieme, teda chce nahradiť odpis výpisu trestov výpisom z registra trestov, ktorý je možné dostať prakticky komukoľvek a kedykoľvek.

Ďalej by som poprosil, tak ako som hovoril na výbore, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie body 11 a 20, čím sa dá priestor, aby mohli byť odsúhlasené body 12 a 21. Už aj preto, že táto schôdza sa výrazne predĺžila, ako ste predpokladali, dneska máme štrnásteho, odhlasovaný tento zákon môže byť pätnásteho, doručené pánovi prezidentovi to môže byť osemnásteho, 18 a 15, čo je doba pre pána prezidenta, je, ak sa nemýlim, 33, to znamená, že vzhľadom na to, že máme február a ešte, chvalabohu, pre vás priestupný rok, ktorý má 29, 4. marca, teda pán prezident má dobu dlhšiu, ako je doba účinnosti, ktorá by mala nastať podľa tých bodov 11 a 20, a treba to, samozrejme, posunúť, pretože prezidentovi dobu skracovať nie je možné, aj keď viem, že by ste sa možno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, prepáčte, máte ešte nadlho to vystúpenie, lebo...

P. Minárik, poslanec: Nie, to už len vysvetľujem, že prečo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Aha, dobre.

P. Minárik, poslanec: ... prečo tieto doby účinnosti treba upraviť. Jednoducho preto, že doba pre pána prezidenta musí byť zachovaná, to som nepočítal časy na doručovanie, podpis u premiéra a čas na vyjdenie v Zbierke zákonov.

To je z mojej strany všetko, takže osobitné hlasovanie body 11, 20, 15, aby sa umožnilo hlasovať o bodoch 12 a 21, teda návrhu ústavnoprávneho výboru o dobách účinnosti a o mojom návrhu na získavanie odpisu miesto výpisu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ešte necháme doznieť faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň prerušujem rokovanie 19. schôdze dozajtra do 9.00 hodiny dopoludnia.

Príjemný večer všetkým.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)