T. Glenda, poslanec: Teraz budeme hlasovať o bode 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 6, odporúčanie je neschváliť.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 20 za, 69 proti, 37 sa zdržalo.
Tento bod sme neschválili.
T. Glenda, poslanec: Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr o mojom pozmeňujúcom návrhu, budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Glendu.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 73 za, 2 proti, 53 sa zdržalo.
Tento návrh sme schválili.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Štefanca.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Štefanca.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 54 za, 56 proti, 18 sa zdržalo.
Tento návrh sme neschválili.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Lebockého, ktorý pozostáva z troch bodov. Musím upozorniť, že bod 3 tohto návrhu koliduje s bodom 27 spoločnej správy, ktorý sme schválili. Preto o bode 3 hlasovať nebudeme. Teda, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Lebockého.
P. Paška, predseda NR SR: Námietka nie je, takže hlasujeme len o bodoch 1 a 2 z návrhu pána poslanca Lebockého.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 78 za, 5 proti, 44 sa zdržalo.
Prvé dva body pána poslanca Lebockého sme schválili.
T. Glenda, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 75 za, 7 proti, 47 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, ešte raz vás poprosím, postúpili sme návrh do tretieho čítania.
Otváram najskôr rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. To sú prihlásení? Pravdepodobne nie. Pán Slafkovský, do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A teraz budeme, pán spravodajca, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 127 prítomných, 74 za, 3 proti, 50 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike.
Poprosím vás ešte, pán spravodajca, aby ste uvádzali aj hlasovanie v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 484.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 12. Odporúčanie je schváliť.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 122 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
T. Glenda, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 76 za, 53 sa zdržalo.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.
T. Glenda, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 78 za, 1 proti, 50 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
Poprosím teraz pána poslanca Madeja, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 553).
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave zaznel len jeden pozmeňujúci návrh. Predtým ale budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý je uvedený v bode IV spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) 78 prítomných, 74 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili (pozn. red.: správne má byť schválili).
R. Madej, poslanec: Sme schválili.
P. Paška, predseda NR SR: Ďalej, pán spravodajca.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že pani poslankyňa Radičová predložila pozmeňujúci návrh a vzhľadom na to, že sme už schválili pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, nemôžeme o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať. Preto ak nie je námietka, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, je to v poriadku? Takže sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú a budeme hlasovať.
R. Madej, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 76 prítomných, 75 za, 1 sa zdržal.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Tým sme odhlasovali všetky prerokované body. Dva návrhy sme preložili na nasledujúce hlasovanie, takže, pani predsedníčka Zmajkovičová, nech sa páči.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte, pán predseda, aby som informovala členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že jedna tretina poslancov požiadala o zvolanie mimoriadneho výboru podľa rokovacieho poriadku § 49 ods. 2, a keďže nie je prítomný predseda výboru, tak aby členovia výboru predpokladali, že rokovanie výboru bude budúci týždeň. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze.
A poprosím teraz pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby odôvodnil v druhom čítaní
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. Z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 465, spoločná správa je tlač 465a. Máte slovo, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, základné dôvody a ciele návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o múzeách a galériách, spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca na modernizáciu siete múzeí a galérií na Slovensku v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
Súčasný platný zákon bol dvakrát novelizovaný, jednotlivé čiastkové úpravy v krátkych etapách vývoja riešili iba najaktuálnejšie parciálne problémy. Aplikačná prax po zmene zriaďovateľských pôsobností k väčšine múzeí a galérií v Slovenskej republike... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, poprosím vás, chvíľočku počkajme, pretože v rokovacej sále je až príliš veľa ruchu. Dámy a páni, poprosím vás všetkých tých, ktorí nemáte záujem sledovať priebeh rokovania o vládnom návrhu tohto zákona, aby ste nerušili ostatných kolegov. (Sústavný ruch v sále.) Pán minister, poprosím vás, počkáme, kým všetci tí, ktorých to nezaujíma, opustia miestnosť. (Naďalej ruch v sále.) Ešte raz chcem požiadať, kolegyne, kolegovia, aby sme mohli pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze, aby všetci tí, ktorí nechcú venovať pozornosť tomuto bodu programu, opustili rokovaciu miestnosť.
Pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Dámy a páni, ďakujem pekne, pán predseda, budem pokračovať.
Aplikačná prax v tejto oblasti po zmene zriaďovateľských pôsobností k väčšine múzeí a galérií v Slovenskej republike z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky preukázala i celý rad nedoriešenosti jednotlivých ustanovení zákona. Ďalším závažným novým dôvodom bolo zrušenie krajských úradov k 1. októbru 2007. Návrh zákona takisto vytvára kvalitnejšie, vhodnejšie právne prostredie na implementácie základného strategického materiálu, stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011. (Neustály ruch v sále.)
Návrh zákona, čo je to podstatné, sa vzťahuje na odborné činnosti, na vývoz a dovoz predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, sankčné postihy a výkon štátneho odborného dohľadu. Predmetom navrhovaného zákona, doplnení a zmien je úprava... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, prepáčte, ja vás preruším. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku a žiadam všetkých dôrazne, aby tí, ktorí nechcú sledovať rokovanie programu, opustili sálu.
Prepáčte, pán minister. Nech sa páči, máte slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Dovoľte mi teda na záver povedať niektoré fakty. Úprava práv a povinností zriaďovateľov alebo zakladateľov povinností vykonávať revízie múzejných zbierok podľa nových limitov, počtu zbierkových predmetov a časových limitov, úprava schvaľovacích kompetencií ministerstva a mechanizmov pri niektorých vývozoch predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. Predmetom zákona je takisto úprava a spresnenie výkonu štátneho odborného dohľadu a napokon legislatívnotechnické úpravy súvisiace s prijatím nových právnych predpisov Európskych spoločenstiev, Európskej komisie a Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť a poprosil by som, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, o podporu týchto zmien v zákone o múzeách a galériách.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Senko je spoločný spravodajca z výboru pre kultúru a médiá a poprosím ho, aby nám podal informáciu o výsledku rokovania a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Senko, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou č. 465, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 683 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 465), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 306 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 145 z 22. januára 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 111 z 24. januára 2008. V časti IV spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý máme pod tlačou č. 465, v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 117 z 29. januára 2008.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Spýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto má záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť. Takže ústne len pani poslankyňa Vášáryová, ale ešte predtým pán spravodajca.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Senko, poslanec: Ďakujem. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Navrhujem za bod 21 návrhu zákona vložiť nový 22. bod a 23. bod, ktoré budú znieť nasledovne:
Bod 22. V § 11 ods. 3 písm. b) sa za slovo "oblasť" vkladá slovo "všeobecnej".
Zdôvodnenie: Úprava je potrebná preto, aby v korelácii s pozmeňujúcim návrhom zostali Slovenskému národnému múzeu a Slovenskej národnej galérii nespochybniteľne zachované funkcie ústredných informačných, metodických, koordinačných, štatistických a vzdelávacích centier v múzejných činnostiach vykonávaných bez rozdielu všetkými registrovanými múzeami a galériami hlavne v oblasti odbornej správy múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov a centrálnej evidencie múzejných zbierkových predmetov a centrálnej evidencie diel výtvarného umenia.
Druhý pozmeňujúci. Bod 23. V § 11 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie, citujem:
"(4) Slovenské technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania ako celoštátne špecializované múzeá sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské technické múzeum v oblasti dejín vedy a techniky a Múzeum Slovenského národného povstania v oblasti dejín 2. svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945 sú:
a) vrcholné zbierkotvorné, vedeckovýskumné a kultúrno-vzdelávacie ustanovizne,
b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označia ako odseky 5 až 7.
Odôvodnenie: Vzhľadom na rastúci význam oboch múzeí a potreby múzejnej siete v Slovenskej republike je cieľom uvedeného návrhu dosiahnuť stav, aby Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Slovenské technické múzeum v Košiciach v oblasti svojej pôsobnosti pôsobili ako vrcholné zbierkotvorné, vedeckovýskumné i kultúrno-vzdelávacie ustanovizne a ako ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť vo vymedzených oblastiach svojej pôsobnosti. Pozmeňujúci návrh nemá vplyv na štátny rozpočet. Ďalšie body v návrhu zákona sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť.
Máte slovo, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka ohľadne toho, aby sa či už Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, alebo Technické múzeum stali týmito zložkami, tak ako hovoril. Takže prosím vás potom o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Ďakujem.
Takže pani Vášáryová do rozpravy.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, pán minister, máme pred sebou krátku novielku. Keď som sa snažila zistiť, prečo máme takúto krátku novielku, dostala som jedinú odpoveď, pretože to bolo v legislatívnom pláne a bolo treba tam niečo dať. Takže nemáme pred sebou nejaký veľmi potrebný zákon, lebo ten zákon, ktorý bude potrebný, o dovoze, vývoze, poistení, aby sme mohli usporadúvať výstavy, aby sme mohli vlastne narábať so svojím dedičstvom, na ten čakáme. A podľa vyjadrenia pracovníkov ministerstva bude snáď hotový 31. decembra 2008. Nuž, držím palce.
Takže táto novielka je tak malá, že jej ani netreba venovať nejakú veľkú pozornosť, ale aby sme si vedeli odpovedať na otázku, prečo to tu máme a na čo je využitý takýto priestor. Na to, aby boli svojím spôsobom posilnené právomoci pána ministra a ministerstva v duchu centralizácie a v duchu možností, aby pán minister mohol mať väčšie prostriedky na kontrolu.
Chcela by som pri tejto príležitosti upozorniť, že centrálne verejné obstarávanie, ktoré zaviedol pán minister na ministerstve kultúry, podľa všetkých pracovníkov tých galérií a múzeí, v ktorých som osobne bola v posledných týždňoch, odčerpáva finančné prostriedky týchto inštitúcií v sume o 100, až dokonca 400 % viacej, ako keď to nebolo centrálne verejné obstarávanie. A ja dávam pánu ministrovi túto otázku stále a budem ju stále sledovať a myslím si, že keď nakoniec dospejem k tomu, že budem mať čísla, bude to veľmi milá a veľmi prekvapujúca debata, pán minister.
A komu pridá prácu táto novielka? Pridá prácu pracovníkom múzeí a galérií, ktorí budú musieť v rozpore so všetkými ostatnými európskymi krajinami v oveľa kratšom časovom horizonte robiť neustále inventúry. Takže miesto sedem rokov päť rokov a tak ďalej. Nerieši to, samozrejme, problém "vraj" údajne rozkradnutých zbierok, lebo ak by sme chceli mapovať rozkradnuté zbierky, tak by sme museli poslať inú kontrolu ako priamo pracovníkov galérií. Každý človek, ktorý niekedy pracoval v nejakom podniku a vie, ako sa robí inventúra, vie, že inventúru robia pracovníci tej organizácie. Takže takéto zmenšenie rokov, kedy sa musí robiť inventúra, nebude znamenať nič inšie iba ďalšie pridávanie práce bez toho, aby sa problém vyriešil.
Ale je veľmi zaujímavý pozmeňujúci návrh pána poslanca nášho výboru, pána Senka. A ak by sa, a chcem ho požiadať, ak by sa s tým stotožnil, keby vyňal bod č. 2 svojho pozmeňujúceho návrhu na osobitné hlasovanie. Ak sa s tým stotožníte, pán predkladateľ, budem vám veľmi vďačná. To je vlastne všetko, čo o tomto nepotrebnom zákone treba povedať.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie, predsa len pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Mne to predsa len nedá, pretože ak tu počujem od pani Vášáryovej o verejnom obstarávaní, ako si pán minister chce nejakým spôsobom nebodaj zdecimovať ministerstvo, tak som počul tu od vašich kolegov z minulých niekoľko mesiacov toľko výčitiek na to, že prečo sa nerobí verejné, centrálne verejné obstarávanie, ktoré tak ušetrí prostriedky. A zrazu tu máme presne ten istý opačný pokyn. Ja by som bol veľmi rád, pani poslankyňa, keby ste mohli definovať, v ktorých oblastiach toho verejného obstarávania to centrálne obstarávanie tak veľmi zdevastuje ministerstvo kultúry? V ktorých položkách, keď už ste taká presná. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová, vaša reakcia.
M. Vášáryová, poslankyňa: Dovoľte, pán predsedajúci, aby som odpovedala pánu poslancovi. Pán poslanec, ja som, zrejme ste ma nepočúvali veľmi pozorne, nehovorila, že to zdecimuje rozpočet ministerstva, to decimuje rozpočty organizácií, kultúrnych inštitúcií, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva kultúry. A prosím vás, dajte si tú prácu a spýtajte sa v niektorých týchto inštitúciách, o koľko im stúpli náklady na printové služby. Ale dovoľte, aby som bola aj trošku intímnejšia, a dokonca aj na nákup toaletného papiera. Viete, keď máte generálnu riaditeľku ministerstva kultúry, ktorá je za tieto verejné centrálne obstarávania zodpovedná a volá sa pani Gajdošová, musíte si dávať veľký pozor.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rozprava bola krátka. Chcem poďakovať za vecný príspevok pána poslanca Senka, ktorým také významné múzeá, ako je Múzeum SNP v Banskej Bystrici a Slovenské technické múzeum, získajú aj možnosť samy vykonávať metodickú činnosť okrem iného.
Tým chcem prirodzene prejsť k druhému príspevku v rozprave, z ktorého bolo zrejmé, že pani poslankyňa, čo už nie je žiadnou výnimkou, nepochopila podstatu tejto novelizácie, alebo ako ona povedala, novielky. Napriek tomu, že to bola podľa nej novielka, svoj príspevok mierila niekde úplne inde. A pokiaľ hovorí a porovnávala nejaké nároky a povinnosti múzeí a galérií na Slovensku a v zahraničí, tak asi prepočula, že potreba tejto novelizácie vyplynula aj z potreby harmonizovať zákony v Slovenskej republike s obdobnou legislatívou v Európskej únii.
Takže ďakujem pekne pánovi poslancovi Senkovi a ešte raz chcem požiadať o schválenie týchto zmien v zákone o múzeách a galériách.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete niekoľko slov? Nech sa páči.
J. Senko, poslanec: V krátkosti. Iba ďakujem za slovo, pretože tu bolo trošku z úst pani poslankyne Vášáryovej také spochybňujúce vyjadrenie. Nakoniec už sme sa naučili počúvať jej večne spochybňujúce argumenty. Zrejme už nič iného nebudeme môcť na pôde tohto parlamentu z jej úst počúvať.
Takže základné dôvody a ciele návrhu zákona spočívajú predovšetkým v potrebe právneho a legislatívneho rámca pre modernizáciu siete múzeí a galérií, pretože tento návrh reaguje na prekonaný, už dvakrát upravovaný zákon č. 115/1998 Z. z. Jednotlivé čiastkové úpravy, ktoré boli vykonané v krátkych etapách vývoja, riešili iba najaktuálnejšie parciálne problémy a zosúlaďovali zákon s inými právnymi normami. Následkom uvedených úprav tak už zákon ako celok vôbec nie je konzistentný.
Tak ako aj pán minister povedal, bolo potrebné uvedenú právnu normu zosúladiť s legislatívou a právom Európskej únie, pretože jednoducho doba si to vyžadovala. Táto úprava je treťou novelizáciou predmetného zákona.
Nebudem hovoriť o význame a potrebe múzeí. Myslím si, že aj títo ľudia, ktorí v činnosti a vo sfére tejto činnosti pôsobia, si zasluhujú zákon, ktorý jasným spôsobom definuje ich potreby.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že cieľom predkladaného návrhu zákona je skvalitniť legislatívne prostredie na rozvoj a posilňovanie funkcií múzeí a galérií vykonávaných vo verejnom záujme. Vzhľadom na to aj mojím predneseným pozmeňujúcim návrhom by som vás poprosil o podporu uvedeného návrhu zákona.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A poprosím teraz pána ministra kultúry, aby nám v druhom čítaní odôvodnil
vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 439.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť primeraný zdroj verejných financií mechanizmom výberu ustanovenej úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ktorý je ekonomicky nenáročný vo vzťahu k finančnému zaťaženiu obyvateľstva.
Navrhovanou právnou úpravou sa snažíme zastaviť negatívny trend, keď obchádzanie súčasne platného zákona o koncesionárskych poplatkoch vytvára tlak na zvyšovanie poplatkov pre tých, ktorí zákon dodržiavajú. Návrh zabezpečí reálny výber úhrady za služby verejnosti, a tým podieľanie sa obyvateľstva na financovaní verejnoprávnych médií, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu v duálnom systéme vysielania Slovenskej republiky nevyhnutnom na realizáciu ústavných práv občanov.
Návrh zákona zachováva oslobodenie od úhrady pre domácnosti s ťažko zdravotne postihnutou osobou, zároveň ponecháva polovičnú sadzbu úhrady pre poberateľov dôchodku a zakladá ju aj pre domácnosti v hmotnej núdzi. Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov fyzických osôb.
Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ustanovuje, že platiteľ fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 korún.
Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz. Predkladaný návrh zároveň nepredpokladá zvýšené náklady tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky.
Jednoducho povedané, to, čo predkladáme, má zachrániť systém verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike a dosiahnuť jeho efektívnejší ekonomický výkon.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím ešte raz pána spravodajcu, pána poslanca Jána Senka, aby aj v tomto zákone nám podal ako určený spravodajca informáciu k prerokovaniu vo výboroch a o stanovisku gestorského výboru.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľujem si vás oboznámiť so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úhrade za služby poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme zverejnené pod tlačou č. 439, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 557 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 439) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 305 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 284 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 93 z 21. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 110 z 29. januára 2008.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v časti IV tejto správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 a 13 až 20 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 12 a 21 s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý je zverejnený pod tlačou 439, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 116 z 29. januára 2008.
Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne do rozpravy je prihlásený za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj a ešte potom pán poslanec Galbavý, ale najprv pán spravodajca.
Nech sa páči.
J. Senko, poslanec: Ďakujem. Ja by som si dovolil uviesť k uvedenému vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 439, jeden pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na nedávno prijatý zákon o Štátnej pokladnici.
Takže v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to k čl. I, § 4 ods. 2.
V § 4 odsek 2 znie: "(2) Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky9), ak je Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas klientom Štátnej pokladnice10), príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov." Koniec citácie znenia odseku 2 § 4 predmetného návrhu zákona.
Poznámky pod čiarou k odkazom 9 a 10 znejú, citujem:
"9) § 2 odseky 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."Doterajšie poznámky pod čiarou vrátane odkazov 10 až 30 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje návrh zákona so zmenou a doplnením zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii a zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, kde sa ustanovuje, že ak sa Slovenská televízia a Slovenský rozhlas stanú klientmi Štátnej pokladnice, musia byť ich finančné prostriedky vedené v Štátnej pokladnici.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže teraz ako ďalší písomne za klub SNS pán poslanec Rafaj. Nevidím ho, takže stráca poradie.
Pán poslanec Galbavý.
T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja zaujal stanovisko k predkladanému návrhu zákona o tzv. koncesionárskych poplatkoch, zákona, ktorý ukladá povinnosť domácnostiam platiť za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou na báze odberu elektrickej energie.
Veľmi si vážim, že pán minister na záver svojho vystúpenia trošku preformuloval podstatu a základný cieľ tohto návrhu zákona, dnes už len hovorí o tom, že tento návrh zákona má pomôcť zachrániť verejnoprávny systém, tak som tomu asi rozumel. Verejnoprávny systém vysielania, bohužiaľ, nemôžem sa ani s tým celkom stotožniť. No, po niekoľkých mesiacoch, ako som už hovoril, sa vraciame k zákonu, ktorý hovorí o službách verejnosti, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá. Dovolím si však hovoriť najmä o filozofii zákona, o tom, čo má riešiť a ako sa s touto úlohou vyrovnáva, teda o tom, čo majú verejnoprávne médiá robiť, aká vlastne má byť tá služba verejnosti, ktorú majú poskytovať. Že je tu veľa nejasného, dokazujú neustále otázky, ktoré nám kladú aj novinári, týkajú sa programovej skladby STV a SRo, toho, či majú tieto médiá konkurovať komerčným staniciam, ak áno, tak do akej miery sa táto snaha súperiť o diváka s komerčnými médiami zhoduje s verejnoprávnosťou médií. O tom všetkom by sme mali začať diskutovať čím skôr a podľa toho zvažovať, aký by mal byť optimálny model financovania. Dovolím si povedať, že tento model, ktorý pán minister predložil, optimálny rozhodne nie je a ani nemôže byť. Je to skôr model, ktorý vyrieši momentálne problémy s financovaním STV a SRo, vyrieši ich však len na veľmi krátku dobu, a to dovolím si podčiarknuť, že nedostatočne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister kultúry pri odôvodňovaní návrhu v prvom čítaní tvrdil, že tento návrh zabezpečí skvalitnenie vysielania STV a SRo bez toho, aby ľudia museli za Slovenskú televíziu a za Slovenský rozhlas platiť viac. No ale pravda je opak, v skutočnosti, samozrejme, ľudia budú musieť platiť viac. No a ako ináč by sa do rozpočtu STV a SRo dostalo približne o miliardu viac korún? Nuž tak, že bude musieť platiť viac ľudí vrátane tých, ktorí službu STV a SRo nevyužívajú. Alebo preto, že nemajú signál, a teda ju nemôžu využívať, alebo preto, že ju využívať nechcú, nemajú televízor alebo rádio. Takýchto domácností, možno budete prekvapení, je približne okolo 40-tisíc. Som presvedčený, že to stačí na to, aby sme sa zamysleli nad spravodlivosťou tohto návrhu zákona.
Pravda, možno uvažovať nad tým, čo odznelo v nedávnej televíznej diskusii, že k úlohe verejnoprávnych médií patrí aj archivácia vzácnych nahrávok či zvukov, ktoré sú súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj výchova redaktorov, ktorí sa neskôr profesionálne uplatňujú aj v súkromných médiách. K prvej úlohe len toľko. Archivácia vzácnych nahrávok a zvukov je potrebná, to nikto nespochybňuje. Ale ak ide o kultúrne dedičstvo, malo by sa platiť v rámci na to vyhradených štátnych prostriedkov a nie v rámci platieb občanov vo forme koncesionárskych poplatkov.
Ctené kolegyne, kolegovia, ako som uviedol, vládny návrh rieši momentálne problémy financovania STV a SRo zle a len krátkodobo. Zle ich rieši preto, lebo ani tá miliarda, ktorú médiá dostanú navyše, možno, že dostanú, lebo ani tento zákon to nakoniec nemôže zaručiť. Som o tom presvedčený, že nebude ani toto navýšenie peňazí stačiť na pokrytie finančných potrieb povedzme tak, aby sa skvalitnilo vysielanie. Stačí sa pozrieť na terajší stav STV. Veď v tomto roku ráta schválený rozpočet STV so sekerou 140 mil. korún. Pričom ešte nie je zarátaných 100 mil. na vysielanie tretieho kanála, zdôrazňujem, schválený rozpočet už rátal aj s tým, že sa prijme teraz predložený návrh zákona, ktorý počíta predovšetkým s navýšením finančných prostriedkov pre obidve médiá, Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu.
V tejto súvislosti pripomínam, že tak často kritizované bývalé vedenie STV skončilo s vyrovnaným rozpočtom. Samozrejme, cenou za to boli dosť drastické škrty v programe a často kritizovaná komercionalizácia prvého programu. Úprimne priznám, že to tiež nie je tá správna cesta. Ale čo sa zmenilo v poslednom roku pod vedením exriaditeľa Hrehu, zvoleného po účelovej novele zákona o STV? Zlepšila sa, skvalitnila sa programová skladba? Nie. Isteže nie. To skonštatoval nakoniec aj súčasný predseda Rady STV pán Bobocký, keď vyhlásil, že STV stále neplní svoje úlohy, ktoré jej ukladá zákon. Čiže v žiadnom prípade ani dnes nemôžeme hovoriť o kvalitnej verejnej službe, ktorá by mohla zabávať väčšinového diváka a povedzme vzdelávať menšinové, vysielať programy menšinového charakteru. Nemám žiadny dôvod veriť, že po zlepšenom výbere peňazí, ktoré aj tak nebude stačiť na pokrytie potrieb STV, sa naozaj zlepší programová skladba, a že toto verejnoprávne médium naozaj začne plniť svoje úlohy. Verte mi, veľmi by som si to želal a veľmi to chcem.
Čo sa týka SRo, ten sa čoskoro môže dostať do podobnej situácie a jeho mediálnu radu si už predsa začali pretvárať, poprosím vás, aby ste sa neurazili, keď použijem výraz, na svoj obraz.
Kolegyne poslankyne, poslanci, povedal som tiež, že predložený text zákona rieši financovanie verejnoprávnych médií len krátkodobo. Opäť sa odvolávam na tú televíznu diskusiu, v nej zúčastnení mediálni experti skonštatovali, aby verejnoprávne médiá dokázali plniť svoje úlohy tak, ako ich predpisuje zákon, potrebujú ročne o niekoľko miliárd korún viac. Teda povedzme, že zákon prinesie o 700, 800 mil., bude zlepšený výber? No nebude stačiť. Zároveň viacerí experti upozornili, že výška koncesionárskych poplatkov na Slovensku je jedna z najnižších v Európe, teda skôr alebo neskôr bude verejnosť postavená pred nevyhnutné. Padne návrh na zvýšenie poplatkov už len preto, lebo ekonomické zákony nepustia a inflácia postupne uberá z peňazí, ktoré dostávajú ročne verejnoprávne médiá, či už výberom koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom reklamy a niekedy aj cez štátny rozpočet. Teraz predložený zákon môže len o niekoľko rokov oddialiť termín, kedy vláda navrhne zvýšenie poplatkov. A dovolím si povedať, že to je jediný a naozaj skutočný dôvod na predloženie tohto zákona. Oddialenie tohto nepopulárneho kroku, ktorý sa hodí na plecia niektorej z budúcich vlád.
Kolegyne, kolegovia, pán minister kultúry tvrdí, že nový systém vyberania poplatkov je solidárny a spravodlivý. Musím povedať, že tá spravodlivosť je naozaj dosť zvláštna. Hoci sa to skrýva za zaplatenie nejakej služby pre občanov, je to v podstate daň, mala by sa definovať ako takmer rovná daň z domácností. Každá domácnosť bude platiť rovnakú čiastku bez ohľadu na to, koľko má členov, aký príjem na člena domácností je a, samozrejme, bez ohľadu na to, či má tri televízory, dve rádiá alebo ani jeden takýto prijímač. Teda 140 korún zaplatí päťčlenná rodina s mesačným príjmom 4-tisíc korún na osobu a 140 korún zaplatí aj trojčlenná rodina s mesačným príjmom na člena 5 ráz vyšším. Čiže veľmi si vážim, povedzme jednou rukou napríklad dávate určitej skupine dôchodcov vianočné príplatky, OK, ale druhou rukou beriete všetkým rodinám 1 680 korún ročne. Jedinou výnimkou budú zdravotne postihnutí a dôchodcovia, ktorí nežijú v domácnosti s iným mladším a zdravým členom rodiny.
Podnikatelia. Pre podnikateľov je to v podstate ďalší odvod. Povedal by som, že ide o trest za zamestnávanie, pretože čím viac ľudí zamestnajú, tým viac budú platiť. A bez ohľadu na to, či zamestnanci môžu alebo nemôžu v práci sledovať vysielanie televízie alebo rozhlasu. Dokonca sa môže stať, že podnik, v ktorom budú desiatky ľudí môcť sledovať program televízie alebo rozhlasu, bude platiť oveľa menej ako podnik, v ktorom bude mať prístup k tejto službe pár zamestnancov. Jednoducho preto, lebo jedným z týchto podnikov je veľký hotel a druhým železiarne alebo bane. Nečudo, že tí viac postihnutí sa bránia. Už nehovorím ani o tom, že napríklad podnikatelia, ktorí poskytujú služby, či už reštauračného alebo akéhokoľvek charakteru, musia platiť okrem koncesionárskych poplatkov aj neúmerne vysoké poplatky SOZ-e a Slovgramu.
Návrh zákona je podľa mňa hlboko nespravodlivý a nie je ani solidárny. Veď kto sa tu s kým solidarizuje? Je to správne, ak sú ľudia k sebe solidárni, teda zdraví finančne prispievajú na liečenie chorých, to je v poriadku. Ak mladí prispievajú na dôchodky starých. Každý predsa raz môže ochorieť a skoro každý z nás raz zostarne. Podobne je správne, ak bezdetní prispievajú cez daňový systém na školstvo, od vzdelania mladej generácie závisí stav ekonomiky štátu v budúcnosti. Ale kto sa tu solidarizuje podľa predloženého zákona prostredníctvom elektrickej zástrčky? Každý s každým a dokonca v rovnakej výške. To nie je solidarita, to je len obyčajné zbieranie peňazí.
Jediní ľudia, ktorí sa naozaj budú solidarizovať s ostatnými, sú tí, ktorí nemajú ani jeden prijímač, či už zo subjektívnych, alebo z objektívnych dôvodov, tí budú platiť a nič za to nebudú dostávať. V tejto súvislosti mimoriadne zábavne pôsobí názor jedného z diskutujúcich, a znovu sa vrátim k tej televíznej besede, že poplatky, či už koncesionárske, alebo zástrčkové, budujú vzťah občanov k verejnoprávnemu médiu. Tomu naozaj nerozumiem. Vzťah možno áno, ale pozitívny určite nie. Najmä vtedy nie, ak sa väčší objem peňazí nepremietne do zlepšenej ponuky programov zo strany STV a SRo. Akú majú predsa koncesionári záruku, že na jednej strane zákon im ukladá povinnosť platiť za službu, ktorú si absolútne neobjednali? A na druhej strane nemôžu ju odmietnuť, nemôžu ovplyvňovať jej kvalitu, nemôžu rozhodovať prakticky o ničom. Takže aké formovanie pozitívneho vzťahu k verejnoprávnosti a jej k opodstatnenosti?
Netreba príliš hovoriť o tom, že navrhnutý systém je zložitý a finančne nákladný. Ide opäť o vyberanie malých čiastok, po 140 korún, od veľkého počtu domácností. Systém je naozaj ťažkopádny a je tu riziko, že generuje ďalšie problémy. Každý z nás sa môže dostať do situácie, že naozaj či už znovu zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov nezaplatí koncesionársky poplatok. Veď nedávno sme tu mali obrovskú kauzu vyberanie koncesionárskych nedoplatkov. Za stokorunové čiastky, vážené dámy a páni, ťahajú do dnešného dňa po súdoch poctivých koncesionárov, ktorí nejakým spôsobom nezaplatili jednu alebo dve čiastky a pod hrozbou státisícových sankcií, aj to sa môže stať v tejto krajine, bohužiaľ, áno. Takže sa nečudujte, že tento komplikovaný systém, iste priznám, že tie sankcie sú podstatne nižšie a že už nehrozí alebo nehrozia státisícové pokuty. To by som bol nekorektný, keby som túto analógiu chcel zneužiť na to, aby som nepovedal pravdu, čo je v tomto zákone a čo vítam. To je naozaj pozitívne. Ale môžu sa dostať do problémov.
Čo je teda skutočnou výhodou predloženou návrhu zákona o financovaní STV a SRo, som presvedčený, že sú to dve veci. Predovšetkým vláda sa vyhne problému zvýšenia poplatkov o niekoľko rokov a presunie to jednoducho na budúcu vládu, ktorú bude za to kritizovať. Druhý dôvod je tiež ľahko odhadnuteľný. Vláda si aj takto cez peniaze zariadi, aby ju médiá, môžem použiť taký výraz, "poslúchali"? Je to možno tvrdé slovo, ale predsa, predsa. No nakoniec voľba do mediálnych rád. Veď ja som to nepovedal, že chcete, aby reprezentovali vaše názory, to ste povedali vy.
Vláda si aj takto cez peniaze zariadi určitý spôsob alebo mieru lojality. Ani zvýšený tok peňazí cez zástrčkový zákon nezabezpečí, aby STV a SRo mali toľko peňazí, koľko potrebujú na to, aby dokázali plniť svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona. Pán minister kultúry má plán, ako to vyriešiť. Alebo tento problém vyriešiť. Štát uzavrie s verejnoprávnymi médiami zmluvy, na ich základe budú verejnoprávne médiá vysielať určité druhy programov a za to budú od štátu dostávať peniaze. Čo sa teda stane? Štát bude dobrým zákazníkom, klientom pre verejnoprávne médiá a už Tomáš Baťa poznal heslo: "Náš zákazník, náš pán." No viem, pán minister už mi odpovedal v minulosti na takto položenú otázku alebo na tieto obavy, že to je systém bežný, ktorý exituje vo Francúzsku a možnože aj v iných krajinách. Pripúšťam, existuje. No ale v tých krajinách vlády nepovedali, že chcú mať svoje vlastné médiá. To som nepočul. Nebola vyhlásená otvorená vojna proti médiám. To sa nestáva. A nie vždy by som si bol istý, či takáto možnosť sa nedá elegantným spôsobom, a ja pevne verím, že vy dokážete užiť aj sofistikovaný spôsob. Nie tak, ako to bolo povedzme do roku 1998. Existujú šikovnejšie spôsoby, ako presadiť svoj záujem prostredníctvom médií, na ktoré sa skladáme všetci. Doslova skladáme všetci. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, pán kolega.
Dámy a páni, iste každý z vás bude mať možnosť vystúpiť v rozprave alebo vo faktickej poznámke reagovať na moje vystúpenie. Nebudem vám v tom brániť. A kľudne ma aj urážajte, máte na to absolútne právo.
Dámy a páni, môžeme sa stotožniť s tým, že služba, ktorú poskytujú verejnoprávne médiá, je verejnou službou. Teda ide o službu nie jednotlivcom, pretože nie každý ju musí odoberať, ale verejnosti ako celku. A v tom prípade ale považujeme za správne, aby verejnosť neplatila ako jednotlivci, ale ako celok. Teda nie cez platby koncesionárskych poplatkov alebo cez zástrčky, ale jednoducho cez štátny rozpočet. Takýto model sme predstavili, jeho princíp je známy. Stanovenie pevného percenta výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré by verejnoprávne médiá dostávali. A kľudne sa dohodnime, že to nemusí byť jedno percento, nech je to viac, aby sme posúdili, čo chceme od verejnoprávnych médií, aké služby nám zagarantujú, ale to percento bude pravidelne valorizované.
My otvorene priznávame, že náš návrh zaťaží štátny rozpočet. Je to pravda. Napriek tomu sme presvedčení, že ide o správny krok. Jeho dôsledkom totiž bude jednoduchosť, transparentnosť financovania, jeho ľahká kontrolovateľnosť parlamentom. Tento model je naozaj spravodlivý a solidárny. Nepoznám lepšiu formu solidarity, ako je solidarita cez štátny rozpočet. A do neho predsa prostredníctvom daní prispievajú viac bohatí a lepšie zarábajúci. Prostredníctvom tohto prerozdeľovacieho mechanizmu sa naozaj solidarizujú lepšie zarábajúci s tými menej úspešnými zamestnanými, s dôchodcami, zdraví s postihnutými. Navyše nami navrhnutý princíp vyrieši pravidelné zvyšovanie objemu prostriedkov, ktoré budú verejnoprávne médiá dostávať, a to bez rôznych politických diskusií v parlamente. Presne rovnako, ako sa odstránili politické debaty o zvýšení našich platov, potom ako sa ich valorizácia začala odvodzovať od rastu priemerných miezd a presne rovnako, ako sa prestalo každoročne diskutovať o zvyšovaní dôchodkov, keď sa stanovil súčasne platný automatický valorizačný mechanizmus. Nikto z týchto mechanizmov nemôže vytĺkať politický kapitál. Myslím, že je správne, ak sa prestane vytĺkať politický kapitál aj z poplatkov za STV a SRo. Navyše by sa prijatím nášho návrhu zaistilo, že verejnoprávne médiá by dostávali, čo im patrí bez toho, aby museli ich riaditelia chodiť s vystretou rukou s prísľubmi o akejsi lojalite alebo poslušnosti na kompetentné inštitúcie, či už je to minister financií, alebo na ministerstvo kultúry.
Ešte tu treba, pardon, ešte je tu tretia okolnosť. Objavil sa návrh na premenu TASR na verejnoprávnu inštitúciu. Aj tá bude financovaná čiastočne štátom. Dokonca sa občas uvažuje o integrácii STV, SRo a TASR. O akomsi verejnoprávnom multiplexe. To bude vyžadovať úplnú zmenu financovania takéhoto mediálneho komplexu. V takom prípade sa nami predložený model priam ponúka. Bude stačiť len upraviť výšku percenta z výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý by tento komplex ako celok dostával, a spôsob jeho delenia medzi jednotlivé zložky.
Musím spomenúť jednu výhradu, ktorú často spomína jeden môj pán kolega, jedná sa o pána poslanca Jarjabka, ako protiargument, že ministerstvo financií jednoducho bude mať iné priority a v rozpočte nevyčlení zákonom určené peniaze pre potreby STV a SRo. To zásadne odmietam. To je znevažovanie funkcie a významu zákonodarného zboru. Je predsa úlohou parlamentu, aby kontroloval vládu a jej členov, a teda aby ministra prinútil, aby zákon ctil a dodržiaval. A keď to nejde inak, tak uplatnením krajnej možnosti odvolania z funkcie.
Milé kolegyne, kolegovia, snažil som sa veľmi kulantným spôsobom artikulovať naše výhrady, prečo nepodporíme, prepáčte za výraz, tento nezmyselný, nespravodlivý návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Skúsme spolu porozmýšľať o alternatívnom návrhu, ktorý je naozaj transparentnejší, garantuje politickú nezávislosť a každá rodina tejto spoločnosti môže pravidelne dostávať 1 680 korún finančnú podporu. Čiže ušetrí a peniaze môže využiť iným spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)