P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán predseda Mečiar, nech sa páči.
V. Mečiar, poslanec: Vychádzam z princípu, že cirkev patrí všetkým. Spojuje a patrí veriacim a veriaci sú vo všetkých stranách. Vychádzam z princípu úcty k udalostiam, ktoré boli v marci roku 1988, ktoré sú vlastné všetkým, aj keď vlastne cirkev na Slovensku vydržala bez pastierov a bojovala za to, aby pastieri mohli byť. Samozrejme tento princíp úcty vyžaduje aj to, aby žiadna politická strana si cirkev neprivlastňovala, aby nevznikala nová totalita a neznie úprimne to, čo povedali predchádzajúci dvaja poslanci, keď práve z Kresťanskodemokratického hnutia vychádzajú tendencie a pokyny určovať otcom biskupom, čo si politicky majú myslieť, alebo ako majú konať.
Za hanebný považujem skutok, ak poslanec tejto Národnej rady určuje najväčšej osobnosti minulého storočia i súčasnosti kardinálovi Korcovi, čo si má myslieť, ako sa má rozprávať, s kým sa môže stretnúť. To je pokus o novú totalitu. Takéto pokusy o získanie alebo útlak duchovných cirkví, ochotu alebo teda snahu postraničtiť cirkev sú pokusom o novú totalitu a tieto pokusy, bohužiaľ, za posledné roky stále vychádzali z radov Kresťanskodemokratického hnutia. Práve pre tieto skutky a z úcty k tomu, čo bolo, treba chápať cirkev viac a vyššie ako politickú stranu. Vychádzať z toho, že politické strany tu neboli, ale cirkev bola, mnohé strany zaniknú a cirkev bude. Je vec srdca a viery, nie politickej špekulácie s volebnými kalkuláciami. Preto z úcty k marcu súčasne protestujem proti tomu, čo sa dialo voči biskupom a kardinálovi Korcovi. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Tiež som rád, že Národná rada prijíma toto vyhlásenie. Vtedy, keď táto manifestácia prebiehala, mal som necelých 14 rokov, ale s určitosťou viem, že účastníci Sviečkovej manifestácie nerobili nerozumné kompromisy s vládnou garnitúrou. No po dvadsiatich rokoch, ako vidím návrh, text návrhu vyhlásenia a text, ktorý bol prečítaný, vidím, že už nejaké kompromisy sa robia. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád v tejto chvíli pripomenul, že tieto udalosti mali veľkú odozvu aj v Európe a možno málo známy dokument Rezolúciu Európskeho parlamentu k represívnym opatreniam voči kresťanom v Česko-Slovensku, ktorý bol prijatý 14. apríla 1988. V ňom Európsky parlament pobúrený nehoráznou brutalitou, ktorú použila česko-slovenská polícia voči pokojnej demonštrácii kresťanov v slovenskom meste Bratislava, je zdesený skutočnosťou, že v srdci Európy, kde práve zasadá konferencia Komisie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, t. j. 32 kilometrov od Viedne, vláda cynicky a neľudsky obišla vážne sľuby zahrnuté v záverečnom akte Helsinskej konferencie, čo najprísnejšie odsudzuje prenasledovanie kresťanov. Konštatuje, že v tomto prípade nebol dodržaný sľub a bola porušená zmluva.
Ďalej vyzýva vládu Česko-Slovenska, aby bezodkladne obnovila ľudské práva kresťanov na svojom území a za týmto účelom vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc ľudí, vyjadruje úplnú solidaritu s prenasledovanými kresťanmi v Česko-Slovensku a nariaďuje svojmu predsedovi, aby odovzdal túto rezolúciu Rade, ďalej na stretnutí ministrov zahraničných vecí v rámci európskej politickej spolupráce tiež vláde Česko-Slovenska a hlave katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku kardinálovi Tomáškovi. Toľkoto myslím, že bolo dôležité si pripomenúť, že táto udalosť mala naozaj významnú odozvu v celej Európe. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať všetkým diskutujúcim za ich diskusné príspevky. Dvadsiaty piaty marec 1988 rozdelil slovenskú spoločnosť na tých, ktorí stáli na Hviezdoslavovom námestí a priľahlých uličkách, a na tých, ktorí ich podporovali a ktorí im fandili, a na tých, ktorí stáli v hoteli Carlton pri oknách, a tých, ktorí podporovali túto skupinu ľudí. Dvadsať rokov po tejto udalosti považujem pre modernú históriu Slovenska za dôležité, aby sa slovenská reprezentácia zídená v tejto sále zjednotila na spoločnom pohľade na túto udalosť, a preto sa uchádzam o podporu pre vyhlásenie, ktoré som predniesol. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?
Dámy a páni, tak ako sme schválili pri úvode a schvaľovaní programu, budeme hneď hlasovať. Poprosím, kolegyne, kolegovia, všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoj postoj k spoločnému vyhláseniu, aby zaujali svoje miesto.
Pani spravodajkyňa, ja vás poprosím, aby ste uvádzali hlasovanie.
Ja ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu vzhľadom na to, že padla aj otázka od pána kolegu Gála, odpustite mi to, aby som uviedol na správnu mieru, prečo máme dva návrhy textov. Budú uvádzané v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale tak ako predniesol pán poslanec Abrhan je dohodou, že návrh, ktorý predniesol, by mal byť spoločným vyhlásením klubov.
Takže, nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.
V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Palko a Brocka. Nepredniesli žiaden pozmeňujúci návrh. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o tom, že Národná rada schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Ja vás len upresním, pani spravodajkyňa, pán navrhovateľ predniesol ešte návrh na uznesenie, ale najprv budeme hlasovať o schválených návrhoch zo spoločnej správy z výboru. Takže budeme teraz hlasovať o návrhu, ktorý je ako uznesenie výboru pre ľudské práva, ktorý prerokoval návrh, a budeme hlasovať o tomto návrhu. Dobre? Takže, kolegyne, kolegovia, najprv hlasujeme v zmysle zákona o rokovacom poriadku o správe vo výbore.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, nikto nebol za, 115 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Čiže tento návrh, ktorý predložil výbor, sme neprijali a teraz budeme, pani spravodajkyňa, hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho predniesol pán navrhovateľ, pán poslanec Abrhan.
V. Mazúrová, poslankyňa: Pán predseda, pán poslanec Abrhan v návrhu vyhlásenia predniesol spoločný návrh znenia vyhlásenia. Dajte, prosím, o tomto spoločnom návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme o návrhu textu spoločného vyhlásenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Abrhan.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. (Potlesk.)
Konštatujem, že Národná rada schválila spoločné Vyhlásenie k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie.
Chcem sa vám, kolegyne, kolegovia, poďakovať.
Vzhľadom na to, že tretí bod programu sme presunuli na zajtra na ráno, pristúpime teraz k druhému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Je to tlač 495.
Pán poslanec Bačík uvedie návrh.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ako jednému z navrhovateľov, aby som odôvodnil uvedený návrh zákona z toho dôvodu, že myslím si, že sme spoločne s kolegom Lebockým dosť podrobne uviedli tento poslanecký návrh zákona počas jeho prerokovania v tomto pléne v prvom čítaní, ale ak dovolíte, znovu uvediem tie hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli riešiť danú problematiku.
Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu týmto zákonom a zároveň vytvára procesný rámec na vyporiadanie vlastníctva pozemkov formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že sa vlastník a záhradkár nedohodnú, podotýkam nedohodnú na vyporiadaní formou kúpnej zmluvy.
Tu chcem zdôrazniť, že prijatím tohto zákona sa vyriešila problematika len tých záhradkových osád, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom záhradkárov a, bohužiaľ, sa zabudlo, respektíve sa opomenuli záhradkárske osady, ktoré boli zriadené aj Slovenským zväzom chovateľov. Tieto skupiny obyvateľov majú taktiež legálne zriadené záhradkové osady na menej bonitných pozemkoch, ktoré v rámci ich užívania dlhé roky obhospodarujú, skultúrňujú, a tým aj zhodnocujú, no dodnes majú problém nadobudnúť ich vlastníctvo za rozumnú cenu zohľadňujúcu ich poctivú a tvrdú prácu.
Na tomto mieste chcem zdôrazniť, že aj Republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov jasne deklaroval, že záhradkárske osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov sú zriadené legálne v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., a preto nesmieme zabudnúť aj na tento typ záhradkových osád, pretože sa riadili a naďalej sa riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov. Z tohto dôvodu je nutné doplnenie § 2 zákona o tieto osady, pretože v opačnom prípade by to bolo diskriminujúce a retroaktívne.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som upozornil aj na skutočnosť, že na riešenie tohto problému stále čaká ešte množstvo našich obyvateľov. Či už zo strany vlastníkov, alebo záhradkárov. Tu jasne poukazuje na fakt, že v minulosti prijaté právne úpravy je potrebné ešte doladiť, aby boli účinnejšie a zároveň treba stanoviť aj konečný dátum na vyporiadanie právnych a vlastníckych vzťahov v záhradkárskych osadách na Slovensku, aby tento proces netrval večnosť, nezaťažoval a nepredražoval štátnu správu.
Vážené kolegyne a kolegovia, tak ako sme spoločne s kolegom Lebockým uviedli počas prerokovania tohto poslaneckého návrhu zákona v prvom čítaní, ale aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol tento zákon pridelený, sme si vedomí jeho citlivosti k Ústave Slovenskej republiky. Preto sme venovali značnú pozornosť vo vzťahu nami menených a dopĺňaných ustanovení tohto zákona, ako aj pozmeňujúcim návrhom, ktoré máte zapracované v spoločnej správe a v neposlednom rade aj tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach a ktorý po mojom odôvodnení prednesie pán spravodajca.
Na záver mi dovoľte vyjadriť náš spoločný názor za navrhovateľov, a to ten, že sme presvedčení, že tento legislatívny návrh nevytvára principiálne nový a bezprostredný zásah do vlastníckych práv, nakoľko v súčasnosti platná právna úprava obsiahnutá v § 29 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách uvádza a budem citovať: "Tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu, pričom doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na ich vyrovnanie."
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na aktuálnosť riešenia tohto problému, ale aj na výsledky prerokovania tohto zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu. Ďakujem pekne.
Pán predseda, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím teraz spravodajcu pán poslanca Čecha, aby nám podal informáciu o výsledku rokovania.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 693 z 11. decembra 2007 pridelila poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších prepisov (tlač č. 495) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorsky výbor určila výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 319 z 23. januára 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 234 z 22. januára 2008. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaniami gestorského výboru tak, ako ich máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O oboch bodoch spoločnej správy, teda 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach schválených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 234 z 29. januára 2008.
V citovanom uznesení výboru ma tento poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy. Vzhľadom na vaše oprávnenie spravodajcu vám zároveň teda odovzdávam slovo. Nech sa páči, otvárate svojím vystúpením rozpravu.
J. Čech, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si krátko vystúpiť k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Branislava Bačíka a Tibora Lebockého, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
Súčasná právna úprava tohto zákona upravuje užívanie pozemkov už v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, postup pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k týmto pozemkom.
Ak dovolíte, chcel by som zdôrazniť, že uplynulo už šestnásť rokov od účinnosti zákona Federálneho zhromaždenia č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako aj desať rokov od účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.
Tieto dva právne predpisy znamenali po roku 1989 pre záhradkárov a záhradkové osady, ktoré boli zriadené legálne, podotýkam legálne na Slovensku zásadnú zmenu. Pri tomto legislatívnom procese sa však, žiaľbohu, zabudlo na záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom drobnochovateľov, neskôr premenovaného na Slovenský zväz chovateľov, ktoré sa riadili a doteraz riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov a ktoré splnili všetky podmienky, pokiaľ ide o zmluvu i termín uzavretia zmluvy pred rokom 1991.
Na základe týchto poznatkov majú drobnochovatelia, respektíve dnes už chovatelia taktiež legálne zriadené záhradkové osady na menej bonitných pozemkoch, ktoré v rámci ich užívania dlhé roky obhospodarujú, skultúrňujú, tým zhodnocujú. No, žiaľ, dodnes majú problém nadobudnúť ich vlastníctvo za primeranú, tzv. regulovanú cenu, zohľadňujúcu ich tvrdú a poctivú prácu, ktorou dlhé roky bezplatne zúrodňovali danú lokalitu.
Preto vo viacerých listoch a osobných intervenciách záhradkárov a vlastníkov, ale aj po konzultáciách s pracovníkmi pozemkových úradov bola predložená poslanecká novela za účelom odstránenia diskriminačného charakteru tejto skupiny obyvateľov, ktorí dodnes nemajú právnu istotu, akým spôsobom sa bude uberať majetkovoprávne k takýmto typom osád. Zároveň sa vzhľadom na vysporiadanie vzťahov a vlastníctva k týmto typom pozemkov navrhuje ukončiť daný proces do konca roku 2008.
V marci roku 1997 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Filozofiou pôvodného zákona bolo aj naďalej je, že zakotvuje vznik priameho nájomného vzťahu medzi vlastníkom a záhradkárom, určuje výšku nájomného a ustanovuje podmienky zániku tohto nájomného vzťahu. Zákon zároveň vytvára procesný rámec na vysporiadaní vlastníctva k pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú na vysporiadaní formou kúpnej zmluvy.
Prijatím tohto zákona sa však ustanovili iba pravidlá na riešenie problematiky vysporiadania vlastníctva pozemkov v zriadených záhradkových osadách, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom záhradkárov, podotýkam len Slovenským zväzom záhradkárov v nadväznosti na predtým prijatý zákon Federálneho zhromaždenia č. 229/1991.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem podotknúť, že v Slovenskej republike je zhruba 100-tisíc záhradkárov, ktorých záhradkové osady vznikali nielen ako záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom záhradkárov, ale aj ako záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov. Do roku 2007 z celkového počtu 987 záhradkových osád v rámci Slovenskej republiky má Slovenský zväz záhradkárov hlásenia z 511 osád, pričom z nich bolo ku dnešnému dňu vysporiadaných len 188 osád, čo predstavuje zhruba 36,8 %. To jasne poukazuje na fakt, že v minulosti prijaté právne úpravy je potrebné ešte doladiť, aby boli účinnejšie a zároveň treba ustanoviť konečný dátum na vysporiadanie právnych a vlastníckych vzťahov v záhradkových osadách na Slovensku podľa týchto právnych predpisov, aby tento proces netrval večnosť, nezaťažoval a nepredražoval štátnu správu.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že takmer všetky záhradkové osady vznikali na devastovaných, málo bonitných a neúrodných a hlavne extrémne svahovitých plochách podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a že vysporiadané záhradkové osady sú k dnešnému dňu predovšetkým tie, ktoré boli na plochách urbariátov Slovenského pozemkového fondu, pasienkových spoločenstiev, cirkevných plochách a podobne. Tie, ktoré sú na plochách, kde je rozdrobená vlastnícka držba, tam sa vysporiadanie nedarí vinou rôznych obštrukcií vlastníkov, respektíve ich nevôle sa dohodnúť, k čomu často doteraz prispievali aj úmyselné administratívne prieťahy a obštrukcie a často i zavádzanie záhradkárov zo strany úradníkov pozemkových úradov a predovšetkým to, že zákon nejasne definuje niektoré ustanovenia, ktoré táto novela odstraňuje.
Bolo by veľmi dobré, že už základný zákon o pôde a reštitúciách pôdy č. 229/1991 Zb. ustanovil, že pôda v záhradkových osadách sa pôvodným vlastníkom nevydáva a nevracia, ale záhradkár je povinný pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom štátu dať náhradnú finančnú alebo náhradnú pôdu, pretože záhradkár sa stal užívateľom pôdy legálne, záhradkár do pôdy investoval rodinné financie a v neposlednom rade si vytvoril k záhradke spolu s rodinnými príslušníkmi možno aj citový vzťah, takže alternatíva jednu krivdu vystriedať druhou krivdou by bola zažehnaná. No i napriek tomu mnohí vlastníci naďalej nechcú skultúrnenej pôdy sa vzdať, chcú za záhradkový pozemok neprimerané kúpne ceny i napriek tomu, že ho neskultúrnili a ktorý predtým v mnohých prípadoch nemal pre nich takmer žiadnu hodnotu.
Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že okrem záhradkárov má aj samospráva veľký úžitok zo záhradkových osád, a to ten, že záhradkári kultivujú okolie miest a obcí, platia poctivo daň z pôdy a daň z rekreačného objektu, ktorá je spravidla päťnásobne vyššia za štvorcový meter ako daň z rodinného domu. Preto nemôžeme zdôrazňovať len vlastnícke práva vlastníkov, ale je potrebné hovoriť aj o povinnostiach vlastníkov.
Republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov pod vedením pána profesora Hričovského jasne deklaroval, že záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov sú zriadenými osadami v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
Preto nesmieme zabudnúť i na tento typ záhradkových osád a záhradkárov, chovateľov, pretože pokiaľ sa v priebehu vysporiadania zmenia podmienky pri právnom výklade, hoci všetky osady sa riadili a naďalej riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov a splnili všetky podmienky, pokiaľ ide o zmluvu i termín uzavretia zmluvy pred rokom 1991, je to diskriminujúce a retroaktívne a z toho dôvodu je nutná zmena a doplnenie predmetného zákona.
Dovoľujem si preto tvrdiť, že predložený návrh zákona rešpektuje, konkretizuje a lepšie vykonáva doterajšie zákonné ustanovenia, nakoľko pri tomto type záhradkových osád boli doteraz nejasnosti ohľadom ich vysporiadania.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predložil som a dostali ste do lavíc moje tri pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, a to prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. I v bode 5 mení sa a dopĺňa nasledovne. Paragraf 18 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: "Návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno podať do 31. decembra 2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehote sa neprihliada." Krátke odôvodnenie. V návrhu ods. 7 ide o spoločné ustanovenie, ktoré upravuje postup štátneho orgánu v danom konaní aj v prípade, ak sa návrh na začatie konania, respektíve podanie podá po navrhovanej lehote.
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za bod 5 dopĺňajú body 6 a 7, ktoré znejú: "(6) Slová okresný úrad sa vo všetkých svojich tvaroch v celom texte zákona okrem § 11 ods. 5 písm. c) nahrádzajú slovami obvodný pozemkový úrad v príslušnom tvare."
V § 13 ods. 4 sa slová "krajskému úradu" nahrádzajú slovami "krajského pozemkového úradu". V oboch týchto prípadoch ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko uvedené pojmy okresný úrad a krajský úrad sa stali obsolétnymi vzhľadom na zrušenie okresných a krajských úradov, pričom ich kompetencie na tomto úseku prešli na obvodné a krajské pozemkové úrady.
Tretí a posledný môj pozmeňujúci návrh je pozmeňujúci návrh, čo sa týka nadobudnutia účinnosti tohto zákona, kde navrhujem, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. mája 2008 vzhľadom na to, že teda ide o neskoršie prerokovanie návrhu zákona, ako bolo pôvodne myslené.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za vaše vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Mária Sabolová. Pýtam sa, či ešte niekto iný sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľa ste toho narozprávali, aj veľa ste povedali rôznych súvislostí, ale nie celkom je všetko tak asi aj v realite, ako hovoríte. Povedali ste v jednej časti, že záhradkári získali záhradky na základe právneho nejakého titulu. Áno, ale všetci vedeli, že na dobu určitú. A to vlastnícke právo v ústave má svoje vážne miesto, a ak to chcete spochybniť, tak si myslím, že by bolo potom potrebné zaviesť do ústavy asi záhradkárov.
Váš návrh zákona nič nevylepšuje v tom, čo ste tu hovorili, alebo že by sa malo urýchliť riešenie vysporiadania záhradkárskych obcí s vlastníkmi. Váš návrh hovorí o celkom niečom inom a to vy asi ako predkladatelia najlepšie poznáte. A ja si pamätám na legislatívu a tvorbu legislatívy z roku 1995 v tejto Národnej rade, kedy sme prednášali zásadné pripomienky a bol by sa ten proces urýchlil a veľmi rýchlo vysporiadal. Boli problémy aj na strane záhradkárov, aj na strane vlastníkov a boli sťažnosti aj z jednej, aj z druhej strany. Ale vy vo svojej úvodnej časti ste hovorili, že rozprávali sme s jednými, aj s druhými a ono to sa nejako vyrieši. Ale myslím si, že na základe vašej novely sa to nevyrieši, vy riešite len jednu veľmi malú časť vysporiadania, aj to je možno veľká otázka, o ktorej určite odbornejšie a jasnejšie bude hovoriť moja kolegyňa vo svojom vystúpení, ale chcem vám povedať, že toto je taká malá kamufláž aj na... (Prerušenie vystúpenie časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, čas uplynul. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že do rozpravy sa za poslanecký klub neprihlásil nikto. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Monika Gibalová ako jediná, takže jej odovzdávam slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Zdravím vás. Poprosím o malé strpenie. Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, v roku 1997, keď parlament rokoval o vládnom návrhu zákona č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim malo Kresťanskodemokratické hnutie vážne výhrady k jeho obsahu. Poslanci za KDH podrobili kritike najmä zvýhodnenie záhradkárov a potlačenie práv vlastníkov pozemkov pod zámienkou verejného záujmu, pričom niektoré ustanovenia zákona považovali za protiústavné. Ako je známe, Ústavný súd vyhovel v roku 2001 podaniu poslancov Národnej rady a generálneho prokurátora v jednom z bodov podania tým, že konštatoval jeho protiústavnosť a zrušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona, ktorý popieral význam ústavnej ochrany vlastníctva k pozemkom. Stanovisko Ústavného súdu k ostatným bodom podania ma neuspokojuje, ale rešpektujem ho.
Jedenásť uplynulých rokov dostatočne jasne potvrdilo oprávnenosť výhrad poslancov za KDH k zákonu č. 64. K tomuto názoru som dospela po vyhodnotení výsledkov poslaneckých prieskumov, ktoré som uskutočnila v závere rokov 2006 a 2007 na krajských pozemkových úradoch o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, teda o tom, ako sa zákon uplatňuje v praxi. Chcem aj týmto spôsobom poďakovať prednostom krajských pozemkových úradov, že mi v takom šibeničnom termíne poskytli požadované objektívne informácie.
Dovoľte, aby som vás zoznámila s výsledkami prieskumu, z ktorých vyplynú závery a odôvodnenie stanoviska k predloženému návrhu novely zákona. Suchá štatistika po vypracovaní informácií poskytnutých krajskými pozemkovými úradmi hovorí, že počet žiadostí o vyporiadanie celkovo je 697. Počet zamietnutých žiadostí je 48, čo je 6,9 %. Počet konaní ukončených vyporiadaním je 292, čo je 41,9 %. Celkový počet ukončených konaní vrátane zamietnutých je 340, čo je 48,8 %. Celkový počet rozpracovaných prípadov je 357, čo je 51,2 %. Pritom priemerná dĺžka konania ukončeného vyporiadaním v roku 2007 je takmer päť rokov, priemerná dĺžka konania doteraz neukončených prípadov takmer šesť rokov.
Domnievam sa, vážené kolegyne a kolegovia, že konštatovanie, podľa ktorého po jedenástich rokoch od prijatia zákona je vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách ukončené približne v polovici prípadov, nie je dôvodom na oslavy, práve naopak, je známkou problematickosti zákona.
Pri spracovaní podkladov získaných poslaneckým prieskumom položila som si niekoľko otázok. Aká je dynamika celkového procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom? Aká je dynamika vybavovania jednotlivých prípadov? Aká je perspektíva zmysluplného uplatňovania zákona v nasledujúcich rokoch? Ako prebieha vyporiadanie podľa zákona č. 64 v jednotlivých regiónoch Slovenska? Čo je príčinou problémov spojených s uplatňovaním zákona č. 64 a do akej miery sa zistené nedostatky odstránia schválením predloženého návrhu novely zákona? Aká je teda dynamika celkového procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom?
Je samozrejmé, že žiadosti, ako vidieť na grafe, oprávnených subjektov o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom neboli podané naraz, ale postupne v priebehu nasledujúcich rokov. Najväčší počet žiadostí dostali obvodné pozemkové úrady v roku 1998 až 2000. Po roku 2002 došlo k podstatnému úbytku podaní, v roku 2007 ich bolo 24, čo je približne 3,5 %.
Teraz sa natíska otázka, koľko vody ešte pretečie Dunajom, kým administratívny proces vybavovania všetkých žiadostí nahromadených na pozemkových úradoch dospeje do konca, teda do štádia § 16 zákona, teda do zápisu vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade. Čiastočnú odpoveď na to nám dá nasledujúci obrázok. Je na ňom modrou čiarou znázornené, koľko prípadov v jednotlivých rokoch bolo ukončených vyporiadaním alebo zamietnutím podania. Modrá krivka je zaujímavá tým, že v roku 2002 bol zaznamenaný najvyšší počet ukončených prípadov a odvtedy čísla klesajú. Dokonca v rokoch 2004 a 2005 bol počet vybavených prípadov nižší ako počet podaných žiadostí o vyporiadanie. Modrá krivka je však podstatne nižšia ako hnedá, čo svedčí o tom, že v systéme dochádza k nahromadeniu nevybavených žiadostí. Zvýšenie počtu ukončených prípadov v roku 2006 a 2007 nie je spôsobené obratom k lepšiemu, ale tým, že v roku 2003 bol prijatý zákon č. 503 o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktorým sa obnovila možnosť uplatniť si reštitučný zákon na pôdu. V dôsledku tohto zákona Slovenský pozemkový fond pozastavil na prechodné obdobie určovanie náhradných pozemkov pre účely zákona č. 64 dovtedy, kým sa nevyriešia nároky reštituentov, čo sa odrazilo v poklese priebehu modrej krivky v nasledujúcich dvoch rokoch. Išlo o to, aby Slovenský pozemkový fond nepridelil ako náhradný taký pozemok, na ktorý si uplatňuje nárok reštituent. Toto je tiež dôvod, prečo prechodne stúpol počet vybavených žiadostí o vyporiadanie roku 2007.
Keďže zákon č. 503 o navrátení vlastníctva k pozemkom po roku 2003 dokázateľne ovplyvnil priebeh vyporiadania podľa zákona č. 64, považujem za správne spriemerovať počet ukončených prípadov za posledné štyri roky, čo je na grafe znázornené čiarkovanou čiarou, ktorú môžete teraz vidieť. A definitívne ju vidíte v nasledujúcom grafe. Z priebehu hnedej a modrej krivky vyplýva, že ak zákon bude platiť v tejto nezmenenej podobe aj v budúcnosti, potrvá ďalších najmenej desať rokov, možno až pätnásť rokov, kým pozemkové úrady ukončia vybavenie podaných žiadostí, pretože na úradoch a súdoch sa k 31. decembru 2007 nachádza celkove 360 nevybavených prípadov. Samozrejme to platí iba za predpokladu, že sa v blízkej budúcnosti ukončí možnosť podávania nových žiadostí o vyporiadanie. Toľko k dynamike celkového procesu vyporiadania.
Aká je dynamika vybavovania jednotlivých prípadov ukáže nasledujúci graf. Takmer nepotrebuje komentár. Je dôkazom toho, že priemerná dĺžka konania ukončených prípadov sa každý nasledujúci rok zvyšuje. Ak priemerná dĺžka konania prípadov ukončených v roku 2002 bola cca tri roky, potom priemerná dĺžka konania prípadov ukončených v roku 2007 bola približne päť rokov a v nasledujúcich rokoch bude rásť, či sa nám to páči, alebo nie. Priemerný vek ostatných približne 360 doteraz nevybavených prípadov ku koncu roka 2007 je cca šesť rokov. Jestvuje množstvo prípadov podaných v roku 1998 až 2000, ktoré sú beznádejne zablokované a nehýbu sa z miesta. To sú alarmujúce fakty, ktoré sú dôkazom nefunkčnosti jestvujúcej podoby zákona č. 64.
Aká je teda perspektíva zmysluplného uplatňovania zákona v nasledujúcich rokoch? V predchádzajúcich dvoch odpovediach na otázky som konštatovala, že priemerná dĺžka konania sa v nasledujúcich rokoch bude predlžovať a že jestvuje množstvo bradatých, nevybavených prípadov, ktoré majú šancu dospieť ku koncu, iba ak umrú záhradkári alebo vlastníci.
Keďže teraz platný zákon preukazuje svoju nefunkčnosť v plnej nahote, je potrebná jeho rekonštrukcia, ktorou sa zo záhradkárov a vlastníkov stanú rovnocenní partneri. Výsledky spracovania podkladov získaných poslaneckým prieskumom však naznačujú, že rýchlosť procesu vyporiadania je ovplyvnená lokalitou a môže byť poznačená aj subjektívnym prístupom obvodných pozemkových úradov.
Dôkazom toho je nasledujúci graf. Aby sa vylúčili náhodné štatistické fluktuácie, vybrala som zo všetkých obvodných pozemkových úradov tie, ktoré majú v agende 12 a viac žiadostí o vyporiadanie. Ako vidieť na grafe, najväčší počet prípadov riešia obvodné pozemkové úrady v Bratislave, Prešove a v Košiciach. Aký počet prípadov zo všetkých podaných žiadostí o vyporiadanie tieto úrady vyriešili? Nato nám dáva odpoveď ďalší graf. Pripomínam, že pozadie pozemkových úradov na osi x sa v ďalšom grafe meniť nebude. Žlté stĺpce na grafe predstavujú počet prípadov, ktoré každý z obvodných pozemkových úradov doviedol do konca buď zamietnutím žiadosti, alebo vyporiadaním formou finančnej náhrady vlastníkom, alebo pridelením náhradných pozemkov vlastníkov. Tento graf je zaujímavý tým, že sú zrejmé rozdiely medzi jednotlivými pozemkovými úradmi. Zatiaľ čo niektoré z nich agendu už takmer zlikvidovali, iné sú iba na ich začiatku.
Omnoho väčšiu vypovedajúcu hodnotu má nasledujúci graf, na ktorom sú údaje z predchádzajúceho grafu pretransformované a vyjadrené ako účinnosť alebo efektívnosť jednotlivých obvodných pozemkových úradov. Žlté stĺpce predstavujú percentuálny podiel vybavených prípadov, fialové podiel nevybavených prípadov. A tu mám pochybnosti, ako správne interpretovať tieto výsledky. Na jednej strane dokázateľne jestvujú obvodné pozemkové úrady, ktoré vyriešili viac ako 80 % agendy vyplývajúce zo zákona č. 64, a na opačnej strane sú úrady ako napríklad Prešov, Žilina, Trnava, Poprad, ktoré po jedenástich rokoch vyriešili menej ako 20 % prípadov. Je to neuveriteľné, ale je to tak.
Nemôžem sa ubrániť dojmu, že poradie efektívnosti pozemkových úradov je ovplyvnené nielen objektívnymi, ale aj subjektívnymi faktormi, preto sa radšej zdržím akýchkoľvek ďalších úvah na túto tému. Hľadaním príčin tohto stavu by sa mali zaoberať tí, ktorým to prináleží. Samozrejme, že jestvujú aj rozdiely medzi jednotlivými krajmi, ako je to zrejme z ďalšieho grafu. Podľa neho viac ako 60 % prípadov je ukončených v krajoch Košice a Banská Bystrica, čo po jedenástich rokoch uplatňovania zákona č. 64 nepovažujem za nejaký veľký úspech. Na úrovni 30 % je kraj Trnava. Týmto som zodpovedala aj štvrtú otázku, ako sa zákon č. 64 uplatňuje v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Piata otázka znie. Čo je príčinou problémov spojených s uplatňovaním zákona? Vychádzam takmer výlučne z informácií od pracovníkov obvodných a krajských pozemkových úradov, ktoré považujem za relatívne nestrannú stranu v konflikte medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov.
Pokúsim sa vymenovať hlavné zdroje problémov bez ich bližšieho rozboru a citovania zdrojov. Vyporiadanie pozemkov podľa platného zákona je problematické najmä, pretože konanie má povahu sporu medzi vlastníkmi a užívateľmi. Keďže zákon dáva užívateľom možnosť získať pozemky za úradné ceny, ktoré sú značne podhodnotené vzhľadom na trhové ceny, užívatelia nemajú záujem o dohodu s vlastníkmi. Dokonca je paradoxné, že ak ide o lukratívne pozemky, vlastníkom ktorých je štát, aj Slovenský pozemkový fond sa správa ako zodpovedný vlastník a bráni sa odpredať pozemky.
Po b. Základným kameňom úrazu je stanovená výška ocenenia pozemkov v záhradkových osadách, ktorá je veľmi nízka a nezohľadňuje skutočnú cenu pozemku. Cena ustanovená zákonom je pri pozemkoch nachádzajúcich sa v intravilánoch obcí rozprávkovo nízka a vlastníci sa cítia byť právom ukrivdení. Pri reálne určených cenách by sa mnohé konania vôbec nezačali, pretože by sa dohodli vlastníci so záhradkármi.
Ďalší problém je ten, že zákon nerozlišuje medzi pozemkami, ktoré sú časťou intravilánu a extravilánu. Ďalej zákon de facto vyvlastňuje pozemky vlastníkov.
Ďalej. V konaní podľa tohto zákona sa vydáva desať prvostupňových, štyri druhostupňové rozhodnutia a tri možné preskúmania súdnou formou žaloby. V samotnom konaní je potrebné dodržiavať lehoty podľa zákona č. 71 o správnom konaní, lehoty na doručovanie, konania o námietkach a vyjadrenia účastníkov konania podaných riadnym a mimoriadnym opravným prostriedkom. Iba lehoty na opravný prostriedok jednotlivých rozhodnutí trvajú súhrne sedem mesiacov, a preto aj pri bleskovom tempe bez akýchkoľvek odvolaní sa vyporiadanie nedá urobiť skôr ako za jeden a pol roka. Výsledky prieskumu ukázali, že prax je omnoho horšia ako tento realistický variant.
Ďalším problém je to, že správne konanie sa predlžuje v dôsledku množstva súdnych konaní od určovacích práv až po práva spojené s legálnosťou záhradkovej osady a v dôsledku konania o opravných prostriedkoch na krajských súdoch a Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Ďalším problémom je, že konanie pozemkového úradu sa predlžuje aj preto, že súdy rozhodujú o otázkach, o ktorých úrad ešte nerozhodol. Mám možnosť zblízka sledovať prípad, v ktorom sa takýmto spôsobom dosiahlo prerušenie konania. V priebehu dvadsať mesiacov sa uskutočnilo jediné súdne pojednávanie a ostatné boli zmarené pre neúčasť žalujúcej strany.
Ďalej problémy vznikajú novozriaďovanými záložnými právami vlastníkov na pozemky v záhradkárskych osadách. A v konečnom dôsledku problémom je aj zdĺhavé určovanie primeraných náhradných pozemkov zo strany Slovenského pozemkového fondu. Fond opakovane navrhuje neprimerané pozemky, často okrajové pri cestách, odľahlé pozemky, s ktorými vlastníci nesúhlasia.
Opäť pripomínam, že chorobopis vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách, ktorý som teraz uviedla, nepochádza od vlastníkom ani od užívateľov, ale od pracovníkov pozemkových úradov. Títo ľudia by iste radi tvárili čas v práci zmysluplnou činnosťou, a nie vykonávaním na hlavu postaveného právneho predpisu.
Vážené poslankyne a poslanci, v úvode som položila šesť otázok, na ktoré som sa snažila dať odpoveď vo svojom vystúpení. Posledná šiesta otázka znela, do akej miery sa zistené nedostatky spojené s uplatňovaním zákona č. 64 odstránia schválením predloženého návrhu novely.
Môžem zodpovedne vyhlásiť, že návrh novely zákona predložený ako parlamentná tlač 495 nerieši žiadny z kľúčových problémov uvádzaných v mojom vystúpení. Obsahuje rozumný návrh na zavedenie prekluzívnej lehoty na podanie návrhov do konca tohto roka, čo je jeho jediné pozitívum.
Predložený návrh novely je účelový, pretože rieši prípad jedinej jednej záhradkovej osady na Slovensku uvedenej v informáciách získaných v rámci poslaneckého prieskumu, kde sa uvádza ako záhradkárska osada Pod Dubňom Budatín a nachádza sa v pôsobnosti Obvodného pozemkového úradu v Žiline.
Musím tu konštatovať, že dôvodová správa k novele zákona je v tomto smere zavádzajúca. Prijatím predloženého návrhu novely zákona sa umožní iba to, aby k doterajším 695 subjektom, ktoré si uplatnili nárok na vyporiadanie, pribudol 696. oprávnený subjekt a aby po niekoľkých rokoch zdĺhavého konania, ak všetko dobre dopadne, zlepšil bilanciu vyporiadaných záhradkových osád dohromady o 0,14 %.
Predkladaný návrh absolútne nerieši zostávajúcich 51,1 % prípadov neukončených v konaní, za ktorými treba vidieť desaťtisíce zúčastnených osôb. Takýto prístup v prípade schválenia návrhu novely považujem za prejav neúcty a ignorancie slovenského parlamentu voči ostatným desiatkam tisícok ľudí, ktorí sú zákonom č. 64 dotknutí a dlhé roky sa bezmocne usilujú o to, aby sa ich kalvária s vyporiadaním záhradkárskych osád ukončila.
Vážené poslankyne a poslanci, vzhľadom na závažnosť výsledkov poslaneckého prieskumu o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách v poňatí podľa zákona č. 64, s ktorými som vás zoznámila, podávam procedurálny návrh podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku nepokračovať v konaní o predloženej novele zákona. Predstavené výsledky poslaneckého prieskumu sa opierajú o súbor informácií, ktoré som získala z obvodných a krajských pozemkových úradov. Pripúšťam, že interpretácia získaných informácií môže byť do istej miery ovplyvnená neúplnosťou informácií.
Pozemkové úrady spracúvajú a zasielajú na ministerstvo každý štvrťrok podrobné hlásenia, v ktorých odpovedajú na 26 štylizovaných otázok súvisiacich s konaním podľa zákona č. 64. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky má teda detailné a vyčerpávajúce informácie, preto zároveň podávam návrh prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby vypracovalo a predložilo na najbližšie rokovanie Národnej rady správu o stave konaní podľa zákona č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní k nim.
Prosím, pán spravodajca, aby ste dali pri hlasovaní hlasovať o mojich dvoch prednesených návrhoch. Ak chcete, vážené kolegyne a kolegovia, získať naozaj objektívny pohľad na danú problematiku, prosím vás o podporu pre moje návrhy. V prípade, ak sa tak nestane, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.
Môj pozmeňujúci návrh je skôr legislatívnotechnický, pretože v existujúcom, teda v platnom znení zákona č. 64 sa uvádza pod čiarou odkaz na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola zrušená, a preto dopĺňam v mojom pozmeňujúcom návrhu v bode 1. Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: "Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: "Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku."."
Odôvodnenie: V terajšom znení zákona je odkaz na vyhlášku ministerstva financií č. 465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená § 24a zákona č. 520/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Za jej ekvivalent je možné považovať vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38 o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Predkladatelia novely zákona č. 64 zrejme nedopatrením si nevšimli tento drobný nedostatok. Ďakujem pekne.
Skončila som, pán predsedajúci.