M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Mária Sabolová. Pokiaľ sa nehlási niekto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni za istú analýzu, ktorá aspoň pre tých poslancov, ktorí tu ostali sedieť v Národnej rade, ukázala za jedenásť rokov, akým náročným a ťažkým spôsobom prebieha toto vysporiadanie, pokiaľ sa neurobí prvotný zákon správne a dobre, a to je zákon z roku 1997.

Pre mňa tu ale vyvstáva po tej analýze jedna otázka. Čo viedlo predkladateľov k predloženiu tejto novely zákona, lebo, ako zdôraznila pani poslankyňa, že jedine dobrá vec, ktorá tam je, je predĺženie lehoty na možnosť vysporiadania, či boli oslovení nejakými priateľmi, ktorí ešte v záhradkárskych osadách, prípadne nejakými vlastníkmi nemali veci vysporiadané alebo nepožiadali o vysporiadanie týchto náležitostí, lebo toto je jediný dôvod. A že je 50 % nevysporiadaných vecí, to je jasný príklad, že tento návrh zákona potrebuje nielen dobrú analýzu, ale potrebuje aj dobrých legislatívcov a nemôže to ostať na poslaneckej novele.

Preto by som bola veľmi rada, keby páni poslanci, ak majú dobrý úmysel a chcú veci pomôcť, stiahli z rokovania tento návrh zákona a aby ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo taký návrh zákona, ktorý urýchli, zjednoduší a zlepší tento proces, aby boli uspokojené obidve strany, aj záhradkári, aj vlastníci. A tak si myslím, tak ako som povedala, že tento návrh zákona je len takou malou kamuflážou. On nerieši problém vysporiadania záhradkárskych osád a to by si mali občania jasne uvedomiť. Mne je len ľúto a verím, že sa to dostane aj správnym spôsobom do médií, aby vedeli, že tu nie je dobrý úmysel, tu je len nejaká čiastočná úprava.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpila pani poslankyňa, ktorá sa prihlásila ústne. Pýtam sa teraz a otváram možnosť, kto chce vystúpiť v rozprave? Pardon. Pani poslankyňa Gibalová, máte slovo.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja ešte snáď na doplnenie, čo som nespomenula vo svojom vystúpení. Ja som listom požiadala Slovenský zväz chovateľov, aby mi odpovedal na to, koľko záhradkových osád jestvuje na Slovensku podľa súčasnej právnej úpravy, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom chovateľov. Dostala som odpoveď od predsedu, veľmi rada ju prečítam.

"Slovenský zväz chovateľov v súčasnosti neeviduje žiadnu záhradkársku osadu, ktorej bol zriaďovateľom. Podľa dostupných informácií bolo v minulosti zriadených cca desať záhradkových osád. S určitosťou vieme, že to bol Zvolen, Spišská Nová Ves, Svit, Kežmarok a Myjava. Presné informácie by vám mohol poskytnúť Slovenský záhradkársky zväz."

Informácie zo Slovenského záhradkárskeho zväzu premietnuté cez odpovede z krajských pozemkových úradov som vám predniesla o stave záhradkárskych osád vo svojom vystúpení, kde som spomenula jedinú jednu Pod Dubňom, ktorú uvádzali krajské pozemkové úrady. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, takže teraz sa pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa do rozpravy hlási ústne? Poslanci László Miklós, Lebocký Tibor. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predovšetkým vám prajem príjemné posviatky a mierumilovné rokovania v ďalších dňoch. Začínam dobre (smiech)?

No, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo ja poviem, to sa absolútne nedotýka, takmer sa nedotýka tej novely, čo predkladajú predkladatelia, teda to, aby zväz malochovateľov dostal rovnaké práva a povinnosti ako zväz záhradkárov. S tým sa veci prakticky nemenia. Možnože je to tak, ako povedala pani kolegyňa Gibalová, že o niekoľko žiadostí bude viacej, respektíve môže tam za tým ešte niečo byť, ale to nebudem hovoriť, pretože som začal mierumilovne.

Druhá vec, čo by som chcel povedať. Vôbec toto moje vystúpenie nie je voči záhradkárom, pretože ja si ich prácu takisto vážim. Mnohí to robili z oduševnenia a najmä nie proti tým, ktorí aj do budúcnosti chcú v tých záhradkách záhradkárčiť, a nie nadobudnúť majetok. Len nadobudnúť majetok a potom so záhradkami už nech sa deje, čo sa chce. Takže toto som považoval za dôležité povedať na začiatku.

No, tento zákon totižto, tak ako bol postavený v roku 1997, možno vtedy mohol byť akýmsi riešením, ale v súčasnosti to už riešením nie je. Totižto tento zákon v súčasnosti už nie je o tom, ako umožniť záhradkárom v pokoji záhradkárčiť do budúcnosti, ale ide o to, aby sme nanútili odpredaj tých pozemkov, na ktorých záhradníčia núteným spôsobom za podpriemerné a smiešne ceny.

Ja vám poviem hneď na začiatku jedno číslo. V záhradkárskej kolónii v Dunajskej Strede podľa tohto zákona maximálna suma, čo môže dostať záhradkách za štvorcový meter, je 36 korún. Úradný súdny odhad je 600 až 700 korún a trhová cena je 1 000 korún. A my chceme týmto zákonom nanútiť toho vlastníka, aby predal záhradku za 36 korún za štvorcový meter.

Preto, pán poslanec Čech, keď si povedal, že sú tu obštrukcie zo strany vlastníkov, no, to je veľmi ťažko takto prijať, keď raz vlastník nechce svoje vlastníctvo predať za akýchkoľvek okolností alebo kedykoľvek, to neslobodno brať za obštrukciu. To už pripúšťam, že ten, kto tam záhradníči, tak chce za akúkoľvek cenu získať ten pozemok za čo najlacnejší peniaz.

Čiže tento zákon, nie vaša novela, kolegovia, ale tento zákon, ako bol postavený, je naozaj o prinútení vlastníka predať pozemok a musím povedať, že on je nevyvážený, pretože ten bývalý vlastník je v nevýhode.

Takže v čom asi je problém v tomto zákone? No, celkom iste nie je problém v tom, že niekto záhradníči, keď primerane platí. Ani v tom, nie je problém, že keď je naozaj ten pozemok na takom nevýhodnom mieste, ako to deklarujeme, ako to bolo vtedy deklarované a že na nič iné sa nehodí, no, tak nech si záhradníči do budúcnosti ďalších sto rokov myslím, a keď bude platiť aj ten minimálny poplatok, s tým nebude žiaden problém.

Problém je v inom. Problém je vtedy, keď vlastník, pretože zistí, že svoj pozemok má úplne inú cenu, ako teraz sa platí za to, ten nájom chce získať späť a nevie to získať späť. Vtedy vzniká problém, no a ešte iný problém je, že, samozrejme, tie záhradkárske kolónie sú v blízkosti miest, ktoré teraz sú developerským záujmom, čo ja nepovažujem za negatívne. To je všetko v poriadku. Čiže tie pozemky už zďaleka nie sú, by som povedal, bezcenné, tak ako kedysi boli, ale sú naozaj niekedy lukratívne. No a prečo by nemal mať vlastník z toho primeraný úžitok tak, ako má mať a nielen súčasný užívateľ. No, teoreticky by riešenie bolo jednoduché. Keď už má ísť o nejaké vysporiadanie pre nejaký rozvojový plán, tak nech vlastník predá pozemok za trhovú cenu tomu, kto to chce kúpiť, a nech ten, čo to chce kúpiť, tak nech sa vysporiada aj s tým užívateľom, čo do toho vrazil, do tých chatiek.

No celkove nie je možné vlastne aplikovať ten prípad, čo zákon pripúšťa, a myslím si, že v dobrej viere by sa dalo, aby vlastník mohol dostať svoje vlastníctvo späť, keď sa vysporiada s užívateľom za tie investície, ktoré tam užívateľ dal. Ale to je neriešiteľné.

Predstavte si situáciu, že niekomu zobrali jeden hektár pôdy, vlastníkovi, to je už väčšinou starý človek, peňazí nemá. To sa po štyri áre rozdelilo na záhradky, postavilo sa tam 25 chatiek a on má odkúpiť 25 chatiek. No, načo by mu bolo 25 chatiek? Načo by to kupoval? Ale však kdeže, však on na to peniaze nemá a ani nebude kupovať. Takže takýmto spôsobom je tento problém neriešiteľný.

Takže všetky moje pozmeňujúce návrhy budú v tomto smere, aby sa ako-tak dalo s týmto pohnúť. Ale podľa mňa je naozaj tento zákon skoro až neriešiteľný, teda nenovelizovateľný, nevylepšiteľný. Jednoducho je taký, aký je. Skôr by som to nechal naozaj na trhové pomery. Keď vlastník raz nechce predať svoj pozemok, tak nech je tak, tak to nebude predávať a hotovo. Nenúťme ho do toho. Takže ja by som tie riešenia, tie základné morálne východiská by mali byť také, že vlastníctvo je vlastníctvo, nájom je nájom, no, proste jednoducho sa s tým aj ten nájomca musí vysporiadať. No a možné riešenie, vytvoriť primerané podmienky na vrátenie pôdy vlastníkovi. Nieže nútiť vlastníka, aby sa zbavil pôdy, ale aby primerané podmienky vrátil vlastníkovi. Ale, samozrejme, že aj primeranú náhradu nájomcovi. Hoci aj tu je možno postaviť otázku, že čo je primeraná náhrada vlastníkovi.

Totižto treba povedať, že vlastníka sa nikto nepýtal, keď ešte jeho pôda bola zobratá do JRD a potom od JRD boli vyčlenené tieto pozemky na záhradkárske osady. Čiže vlastníka sa nikto nepýtal. On bol nútený odovzdať svoju pôdu. Ale záhradkára nikto nenútil, aby tam mal záhradku, nikto ho nenútil, aby tam postavil chatku. Nikto ho nenútil do postavenia vodojemu ani vodovodu. A okrem toho išiel tam preto, lebo to bola určitá forma rekreácie. Ja si myslím, že veľmi pozitívna a veľmi dobrá. To nikto nekritizuje. Lenže nikto ho do toho nenútil. Takže teoreticky by sa aj to mohlo povedať, že on vložil tie peniaze do svojej rekreácie, do tých záhradiek. Napriek tomu som si neistý v tomto a neviem, ako by sa to dalo spravodlivo riešiť. Jedine tak, že keď už pôjde o predaj, tak nech vlastník predáva pôdu, a teda užívateľ nech predáva to, čo tam postavil, keď to niekto chce kúpiť. Takže toto je prvý predpoklad.

Druhý predpoklad alebo druhá možnosť riešenia je ponechať nájomný vzťah a liberalizovať nájom. No a tretí predpoklad alebo tretia možnosť je vytvoriť podmienky na odkúpenie tejto pôdy nájomcov za trhové ceny. No, aké návrhy zmien by mohli smerovať k týmto zásadám, ktoré som povedal. Znovu podčiarkujem, dokonalé to nie je, ale pokúsil som sa aspoň niečo.

Tak prvý môj pozmeňujúci návrh sa týka § 3, kde navrhujem nový odsek o možnostiach výpovede nájmu. Totižto súčasné znenie § 3 o možnosti vypovedania nájmu je také, že keď nejaký záhradkár normálnym spôsobom užíva záhradku, to je nevypovedateľný vzťah. Čiže za bežných okolností sa nedá vypovedať tento nájom.

Takže navrhovaná zmena je nasledovná. Paragraf 3 sa dopĺňa o nový odsek v znení. "Nájomný vzťah podľa ods. 1 môže vypovedať vlastník pozemku, ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovičku pozemku užívanom užívateľom aj v prípadoch, ak vlastník po a má záujem o využitie pozemku sám, po b nie je spokojný so súčasnou výškou nájmu a s užívateľom sa nedohodol na inej výške nájmu." Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.

Druhý môj pozmeňujúci návrh je takisto k § 3 ods. 3 písm. a) zmena odkazu o výške náhrady. Tam už spomenula pani Gibalová, že tam bol ten predpis, ktorý skutočne znamená smiešne sumy a okrem toho ale tá vyhláška sa zmenila.

Takže môj návrh. Prosím? Dobre, však nebudeme teraz hovoriť, že akým spôsobom. Jednoducho proste tá vyhláška už nie je a teraz sa nedopatrením dostalo, že vy ste to tu ponechali. Čiže tam je zmena v § 3 ods. 3 v písm. a) odkaz 9 znie: Vyhláška č. 492/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Keď to neakceptujete, tak vám tam zostane neexistujúca vyhláška.

Tretí pozmeňujúci návrh je k § 4 ods. 1. Takisto je to zmena v odkaze o výške nájmu len v inom paragrafe. Čiže navrhovaná zmena v § 4 ods. 1 na konci vety odkaz 10 sa zamieňa za odkaz 9.

Štvrtý pozmeňujúci návrh k § 7 ods. 1 o začatí konania. V súčasnosti ide o to, že konanie sa začína, keď to navrhuje nadpolovičná väčšina užívateľov. Tu o vlastníkovi sa ani nehovorí, respektíve sa hovorí v tom zmysle, že užívateľ môže tento návrh podať, keď vlastníci sa nevyjadrili k navrhnutej cene, respektíve k navrhnutej kúpnej zmluve, kde návrh ceny podľa § 11, čo sú tie smiešne ceny. No a tu on vlastne príde o vlastníctvo aj vtedy, keď sa nevyjadrí. No, prečo my chceme, aby sa vyjadril k tomu, že mu predávame, teda, aby predal za tri koruny alebo za 30 korún štvorcový meter. A keď sa on nevyjadrí, tak jednoducho už má po chlebe, jednoducho proste príde o ten pozemok aj o možnosť sa uchádzať o svoj majetok.

Preto tá navrhovaná zmena je: § 7 ods. 1 znie: "Konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúcu, keď je z výmery spoločných pozemkov." A teraz je to tá zmena. "Po preukázaní vysporiadania sa s vlastníkmi pod týmito pozemkami kúpnymi zmluvami." Čiže, keď to kúpil. Keď sa mu nepodarilo, no, nemôžeme, práve týmto by sme riešili tú nespravodlivosť, že nútime vlastníka predať svoj pozemok za neprimeranú nízku cenu.

Piaty pozmeňujúci návrh je alternatívnym návrhom k § 7 ods. 1. Čiže, keď neprejde bod 4, tak navrhujem bod 5, a to je minimálne vylepšenie. A navrhovaná zmena znie. V § 7 ods. 1 sa za slovo "náhrady" vkladá znenie "vo výške určenej podľa osobitného predpisu" a odkaz je 9. Čiže to je ten nový predpis, čo je trošku lepší ako ten bývalý.

Šiesty pozmeňujúci návrh je k § 8 ods. 5. Tento paragraf je úvodným podkladom a o možnostiach v zastavených konaniach, kedy sa zastavili. No, v tomto súčasný zákon hovorí o tom, že vlastník je poučený, že môže ponúknuť svoje peniaze na odkúpenie tých stavieb, ktoré postavil záhradkár na jeho pozemku. No, a to za cenu rovnajúcu sa výške v návrhoch uvedených pri príslušných paragrafoch. No toto, ako hovorím, je prakticky neriešiteľné, lebo on nebude odkupovať 25 chatiek, keď mu zobrali onoho času hektár pôdy. No a keď sa toto nedeje, no tak konanie ide ďalej. Tak preto navrhujem ja zmenu. Navrhovaná zmena je ods. 5. Znie: "Ak uplatnenie ponuky podľa ods. 4 oznámia okresnému úradu vlastníci pozemkov, okresný úrad tieto pozemky vyjme z konania." Čiže vyjme, keď ho nechce predať, tak vyjme z konania. A ods. 6 sa tým musí rušiť, lebo by bol nelogický.

A mám siedmy pozmeňujúci návrh k § 10 ods. 3 písm. b) a c) o ponuke náhradných pozemkov. V súčasnosti sa hovorí, že vlastníkovi je ponúknutá možnosť, teda buď peňažná náhrada, alebo náhradný pozemok, čo sa aj uplatňuje, keď sa ponúkne primeraný pozemok. Keď sa ponúkne neprimeraný pozemok, samozrejme, ten vlastník to nechce, a preto dochádza potom k zastaveniu, respektíve k problémom, ktoré, samozrejme, nemôžeme považovať za žiadnu obštrukciu. Keď to jednoducho majiteľ vlastník neprijíma, tak to neprijíma.

Navrhovaná zmena je teda v § 10 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa a § 10 ods. 3 písm. c) znie. "(c) určí obvod pozemkových úprav (odkaz 20), ktorý tvorí samostatný obvod v zriadenej záhradkovej osade a samostatný obvod náhradných pozemkov, a to bez pozemkov, ktorých vlastníci podľa § 7 ods. 1 nesúhlasili so žiadnou formou náhrady. Ak takto určený obvod nezodpovedá kritériám na stanovenia hraníc obvodov pozemkových úprav, konanie sa zastaví." To je jednoducho to, že keď to nechcel predať, no, tak jednoducho sa to vyjme z pozemkových úprav.

Ôsmy pozmeňujúci návrh je k § 11 ods. 2 o výpočte náhrady podľa bonity pôdy. V tomto v súčasnom znení sa hovorí, že pri výpočte výšky náhrady podľa bonity pôdy sa berie bonita pôdy a kultúra pozemku v čase vzniku práva užívania. To znamená vtedy, keď JRD odčlenilo zo svojich pozemkov záhradkársku kolóniu. Vtedy naozaj to bolo tak, že pre JRD to boli nie príliš cenné pozemky. Boli zdevastované na okrajoch a tak ďalej svahovité. No len ony sa stali takýmito zarastenými a zdevastovanými pozemkami preto, lebo veľkoplošné obrábanie počas trvania JRD a štátnych majetkov, jednoducho pre nich to nemalo význam obrábať.

Lenže predtým, keď to zobrali majiteľovi, vlastníkovi do JRD, tak tie polia celkom iste boli obrábané. Možnože boli aj predtým aj pasienky. V poriadku. Nehovorím, že všetky, ale ja si myslím, že spravodlivejšie by bolo, keď je možné, tak stanoviť tú bonitu podľa momentu, keď tá pôda bola zobraná vlastníkovi. Preto môj návrh zmeny znie. "V § 11 ods. 2 pri výpočte výšky náhrady podľa ods. 1 okresný úrad vychádza z bonity pôdy a kultúry pozemku v čase prevzatia pozemku poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou podľa § 2 ods. 1 od vlastníka. Ak to nie je možné, za tento čas sa považuje čas vzniku práva užívania. Pri určení hodnoty pozemku a porastu na ňom sa postupuje podľa osobitného predpisu (odkaz 9)." Čiže, keď nie je možné zistiť tú bonitu v tom čase, keď to JRD zobralo od vlastníka, tak jednoducho sa pokračuje podľa súčasného znenia.

No, kolegovia, znovu hovorím, nie je to dokonalé. Ja si myslím, že najlepšie by bolo, keby sme sa zamysleli nad tým, že takto to nejde a naozaj skúsili urobiť úplne niečo iné, alebo nechať to bez zákona a nech sa vysporiada každý tak, ako sa teraz trhovo vysporiadajú aj s inými typmi nehnuteľností alebo prijať aspoň určité pozmeňujúce návrhy. Pretože skutočne nechcime naozaj, aby za haliere vlastník predával pozemky, ktorého sa nikto nepýtal, keď mu to brali a ho nútili, aby odovzdal tú pôdu. Záhradkárov zase nikto nenútil, aby do tých pôd išli. A znovu zopakujem. Absolútne nemám nič proti tomu, keď záhradkár bude ďalších sto rokov záhradkárčiť a myslím si, že tieto prípady nie sú tými kritickými prípadmi, ktoré by sme museli riešiť takto drasticky. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa. Pán poslanec Slafkovský. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a lovo má pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa v podstate pridávam k tomu, čo hovoril pán poslanec Miklós, že buď to treba prepracovať, alebo vrátiť, pretože nevidím žiadny dôvod na to, aby sme povyšovali záhradkára nad vlastníka. Z akého titulu záhradkár má byť viac ako pôvodný vlastník a my sa mu máme snažiť vychádzať nejakým spôsobom mimoriadne v ústrety. Vlastníctvo je vlastníctvo a treba ho rešpektovať podľa takej hodnoty, aká táto pôda mala v minulosti. Preto sa pripájam k návrhu, ktorý predložil kolega Miklós. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Miklós, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem za podporu. Pani predsedajúca, ak dovolíte, ja som nepovedal, ako by som chcel, aby sa hlasovalo o mojich návrhoch. Tak, ak dovolíte, teraz by som predniesol. Osobitne o bode 1, spolu o bodoch 2 a 3, osobitne o bode 4, o bode 5, len keď neprejde bod 4, a spolu o bodoch 6, 7 a 8. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej o slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Bačík. Nech sa páči, máte slovo.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Ak dovolíte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si zobral slovo ako navrhovateľ z toho dôvodu, že nechcem využiť tú záverečnú reč, aby ste mohli na mňa reagovať. Ale budem teraz reagovať na vystúpenie pána Miklósa, bývalého ministra. A takisto mu položím niektoré otázky, ako položil aj on.

Pán poslanec Miklós, pri všetkej úcte k vám, ja si myslím, že celý systém usporiadania pozemkov v záhradkových osadách sa riadi na základe pozemkových úprav. A vy dobre viete, čo sú to pozemkové úpravy. To znamená, že sa tam na to vzťahuje zákon č. 229/1991 Zb. o pôde a reštitúciách a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, a ten jasne hovorí a stanovuje, že sa táto pôvodná pôda vlastníkom nevydáva. A na margo toho, čo som tu teraz uviedol, chcem povedať, tieto zákony boli prijaté v roku 1991. To znamená, že tieto pravidlá nastavila vláda, kde predsedom vlády bol pán Čarnogurský a za predsedníckym stolom sedel pán Mikloško. Škoda, že tu nie je pani Sabolová. Veľmi rád by som jej pripomenul túto skutočnosť. Takže to na úvod k tomu, čo sa tu síce možno z vašej strany vedie nejaká zmysluplná debata, ale ja žiadnu zmysluplnú debatu tu nevidím. Takže toľko, vážený pán poslanec, na úvod.

Veľmi ma prekvapuje, že vy ste podali takýto pozmeňujúci návrh v tejto podobe, tak ako ste nám ho tu teraz v priebehu 15 minút odôvodnili, a nemrzí ma ani to, že tento poslanecký návrh nie je spracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami, ale mrzí ma totižto jeho obsah v tom, že je výlučne zameraný voči vlastníkom. To znamená, že úplne likviduje záhradkárov a záhradkárske osady.

Viete, pán poslanec, keby sa mal prijať tento váš poslanecký návrh, ktorý vy ste tu teraz predložili, a mali by sa akceptovať trhové ceny, tak potom zákon č. 64/1997 Z. z. nemusel byť vôbec prijatý. No nemusel. A viete, prečo bol prijatý? No, prijatý bol kvôli tomu, aby sa urobila určitá rovnováha medzi vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. To znamená, že do roku 1997 sa nemohlo postupovať v zmysle zákona č. 229. Pretože väčšina záhradkových osád, tak ako boli zriadené, tak vlastníci týchto pozemkov sú známi. To znamená, že nebolo možné postupovať podľa tohto zákona. Preto sa prijal určitý konsenzus, určitá rovnováha, kde sa dalo zadosť aj vlastníkovi, aj užívateľom pôdy. Ja preto s poľutovaním musím konštatovať, a tak ako sme sa aj spolu s kolegom Lebockým dohodli na tomto spoločnom postupe. Vzhľadom na to, že ja osobne si myslím, že meniť pravidlá vysporiadania počas tohto procesu, ktorý už bol začatý, to znamená, keď platí zákon č. 64/1997 Z. z., je podľa mňa prinajmenšom protiústavný a z tohto dôvodu podľa mňa je absolútne neštandardný spôsob takýmto vaším pozmeňujúcim návrhom meniť filozofiu a celkový obsah a ducha zákona a nehovoriac o tom, že takmer 30 % záhradkových osád už bolo vysporiadaných podľa tohto zákona č. 64, to znamená, že by to bolo retroaktívne, hej.

A čo tí užívatelia pozemkov, ktorí ešte čakajú na toto vysporiadanie? Takže, ak dovolíte, my ako navrhovatelia v zmysle § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nesúhlasíme s rozšírením predloženého návrhu zákona, a preto o doplňujúcom návrhu pána poslanca Miklósa sa nebude hlasovať. Prosím pána spravodajcu, aby toto uviedol počas hlasovania. Toľko, pán poslanec, z mojej strany. Naozaj treba k tomuto pristúpiť zodpovedne, pretože je tu stav, ktorý je pretrvávajúci a ja osobne si myslím, že naša novela, tak ako je spracovaná v tom duchu a v tej základnej filozofii sa dotýka len tej časti, ktorá smeruje k tomu, aby bol odstránený diskriminačný charakter tých záhradkárskych osád, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom chovateľov.

To, čo tu pani poslankyňa Gibalová rozprávala, že to nie je pravdou, neviem, odkiaľ má tieto informácie, ale môžem jej ich podložiť, veď koniec koncov obvodné pozemkové úrady tieto žiadosti registrujú. Mám tu dokonca aj list, ktorý bol adresovaný Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, kde sa tam priamo cituje, aby mohlo ministerstvo, respektíve orgány miestnej štátnej správy konať vo vzťahu k výpredaju týchto pozemkov, tak je potrebná novela zákona. Hej? Takže, pani poslankyňa Gibalová, ak dovolíte, potom by som vám poskytol tento materiál.

A ešte toľko na záver k tým cenám, ktoré ste tu uviedli, aby sa to riešilo podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 492 /2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Toto isté spomenula aj pani poslankyňa Gibalová. To znamená, že zakomponovať tam tie trhové ceny. Veď už samotný zákon č. 229/1991 Zb. hovorí o tom, že pri výške ceny pôdy sa vychádza z bonity pôdy a z kultúry pozemku, ktorá bola v čase vzniku záhradkárskej osady. A myslím si, že tým bolo povedané všetko. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bačíka pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Miklós má slovo.

L. Miklós, poslanec: Pán kolega, radšej zmysluplnosť a zodpovednosť za toto nespomínajte. Pochybujem, že by o mne niekto chcel hovoriť, že hovorím nezmysluplne a nezodpovedne. To by som si predsa len vyprosil. Takže tu ja som vám povedal, že je tam síce zanesený prvok pozemkov i úprav, ale tento prvok je tam zanesený účelovo preto, aby sa tieto pozemky dali predať. Tu hlavným dôvodom nie je pozemková úprava, ale zmena vlastníctva. To, keď prečítate poriadne, tak to zistíte okamžite. Čiže toto je jedna vec.

Druhá vec je, nelikviduje osady. Tu nie problém v tom, keby tie ceny boli také, že budú sledovať zmenu cien nehnuteľností v štáte a nezostane to na nejakých smiešnych cenách, čo určuje štát pre predaj, tak by nebol problém. Však to, čo sa vysporiadalo, sa vysporiadalo tak, že aj vlastník, aj užívateľ sa dohodli a jednoducho sa to vysporiadalo. Problém je vtedy, že my chceme nanútiť vlastníka, aby predal svoje vlastníctvo za neprimerané nízke ceny. Keď mu ponúkne užívateľ primeranú cenu, on to predá. Ale to je problém, že neprimerane a okrem toho nemá žiadnu inú možnosť, pretože on to odkúpiť nevie, pretože na čo by mu bolo 25 záhradkárskych chatiek na hektár. Čiže, keď už hovoríte o protiústavnosti, no, tak naozaj si musíme pozrieť, čo je ústavnejšie, vlastníctvo alebo prenájom. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bačík, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Áno, pardon. Zapnite pána poslanca.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážený pán poslanec, vy ste ma asi nepochopili, ja som nehovoril, že ste tu rozprávali nejako nie zmysluplne. Ja som počas môjho vystúpenia uviedol, že ste tu rozprávali len v prospech vlastníkov pôdy. To bol ten môj hlavný argument a tá moja reakcia na vás. O protiústavnosti zákona tu nikto nehovorí. Či ten zákon bol protiústavný, o tom svedčí nález Ústavného súdu a ten potvrdil, že okrem ustanovenia § 17 je tento zákon v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A pokiaľ ste pozorne počúvali moje úvodné vystúpenie, ja som zdôraznil to, že my s kolegom Lebockým sme si vedomí citlivosti tohto zákona čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a preto aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý podávame... Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo poslednému z prihlásených rečníkov pánovi poslancovi Lebockému. Nech sa páči.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budem sa snažiť maximálne zostručniť to moje vystúpenie vzhľadom na to, že pán kolega Bačík vystúpil a zaujal stanovisko už k niektorým predneseným problémom. Nedá mi však, aby som sa k niektorým nevrátil a nepokúsil sa naozaj objektívne, opakujem objektívne zhodnotiť niektoré doterajšie vystúpenia.

V rámci rozpravy sme si doteraz vypočuli rôzne názory poslancov na predpokladané dôvody, ktoré podľa nich pravdepodobne viedli predkladateľov k predloženej poslaneckej iniciatíve návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách.

Dovoľte mi, aby som rôzne vízie, scenáre a teórie pravdepodobnosti, ktoré tu boli viac-menej obšírne proklamované, aj keď najmä teda analýzy pani poslankyne Gibalovej treba objektívne hodnotiť pozitívne, pretože je evidentné, že si s tým dala roboty. Dovoľte mi, aby som tieto obšírne proklamácie zhrnul do prostredia reality každodenného života a pripomenul zároveň cieľ a účel navrhovanej novely.

Z doterajších vystúpení totiž vyplýva, že práve ten cieľ a účel niektorí poslanci a poslankyne celkom dobre nepostrehli a nepochopili. Súčasná situácia vo vysporiadaní užívania pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách, keď napriek tomu, že zákon bol prijatý v roku 1997 a doteraz nie je ani zďaleka dokončené pozemkové usporiadanie, je spôsobená aj a možno najmä nasledovnými príčinami. A tu uvediem priamu súvislosť na tých, pani poslankyňou Gibalovou menovaných donorov príslušných informácií. Myslím si, že práve nedôsledné a nekoncepčné konanie pozemkových úradov, na ktorých zamestnancov ste sa tak vehementne, pani poslankyňa, odvolávali, ktoré aktívne nespolupracovali ani s vlastníkmi pozemkov a ani so zástupcami záhradkárskych osád, spôsobili teda vyslovene nedôveru, možnosť ukončiť konanie v záhradkárskych osadách cestou dohody alebo pridelenia náhradných pozemkov.

Za ďalšiu príčinu je možné považovať aj nejednotnosť postupu užívateľov v záhradkových osadách zapríčinenú najmä snahou tej časti užívateľov, ktorých cieľom je zachovať si záhradku s chatkou, o tom tu ešte reč dneska nebola, konali síce iniciatívne, ale pritom dosť nekoordinovane, čím dochádzalo v rámci osady k odkúpeniu časti parciel bez ohľadu na to, či ostatní užívatelia záhradkárskej pôdy mali vôbec šancu vzhľadom na stav v evidencii nehnuteľností vysporiadať vlastnícke pomery plošne a komplexne. To považujem tiež za veľmi dôležité.

Tým došlo k stavu, že mnohokrát sa nevysporiadala napríklad prístupová komunikácia, spoločné zariadenie v osade, napríklad spoločné zariadenie pre polievanie v záhrade, odvoz smetí a podobne, v dôsledku čoho nedošlo k sfunkčneniu spoločnej prevádzky zariadení, alebo ak chcete teda infraštruktúry samotnej osady. Vyskytli sa aj špekulatívne prepisy pôdy napríklad vydržaním alebo nákupom pôdy v osade od vlastníkov skupinou užívateľov, ktorých cieľom bol následný predaj za vysoké ceny. Čiže aj nad týmito vecami sa treba zamyslieť, pán poslanec Miklós.

Vlastníci sa rýchlo naučili kalkulovať s prieťahmi pozemkových úradov v konaní a spoliehať sa na možnosť, že po ukončení nájomných zmlúv budú pre osady diktovať osobitné podmienky a, samozrejme, aj vysoké ceny za pozemky, teda za užívanie pozemkov.

Dlhotrvajúce konania pri vysporiadaní dedičských vzťahov taktiež už prispeli ku komplikáciám a problémom v procese vyporiadania vlastníckych a užívateľských vzťahov. Tieto skutočnosti, myslím si, na dokreslenie objektívnej súvislosti treba tiež pripomenúť.

Objektívne treba teda konštatovať, že súčasný stav je dôsledkom absencie záväznej metodiky pre pozemkové úrady, podľa ktorej mali úradníci po prijatí zákona najmä v rokoch 1998 až 2005, 2006 konať, pretože práve ich, nie konanie, ale nekonanie zneistilo tak vlastníkov pôdy, ako aj užívateľov pôdy v záhradkárskych osadách.

Konečným dôsledkom je stav, ktorý tu charakterizoval vo svojom vystúpení kolega Bačík alebo v rámci rozpravy aj pán kolega Čech. Samozrejme, tak ako všade, aj tu sú svetlé výnimky. Napríklad postup Obvodného pozemkové úradu v Senci, ak chcete ešte konkrétnejšie, pri riešení záhradkárskej osady pri Ivanke pri Dunaji v katastrálnom území obce Bernolákovo rozhodne nepatrí medzi tie, ktoré nekonali. Žiaľ, výsledok je taký, že do dnešného dňa sa komplexné riešenie nedosiahlo pre obštrukcie v podobne nekonečne sa opakovaných a uplatňovaných opravných prostriedkoch a dovolím si povedať nepochopiteľných, niekedy až takmer zvrátených.

Cieľom navrhnutej novely nie je nič viac ani menej ako precíznejšie riešenie problému usporiadania užívania pozemkov, najmä z aspektu časovej a obsahovej marginalizácie. Ide nielen o iniciatívu preskúmania odvolaní na úrovni prvostupňového orgánu, ale aj o podnet na riešenie agendy na krajskom pozemkovom úrade s konečným cieľom urýchlenia procesu pozemkového usporiadania.

Novela odstraňuje doterajší diskriminačný právny stav voči užívateľom pôdy v chovateľských osadách. Vôbec nie je pravda, že neexistujú takéto osady, ktoré vznikli za takmer identických podmienok ako osady záhradkárske, ale pri prijímaní zákona v roku 1997 sa na ne jednoducho zabudlo.

Návrh novely stanovuje tiež termín, dokedy sa musia už oslovení vlastníci pôdy vyjadriť k návrhom užívateľov pozemkov v záhradkárskych osadách. Tento termín bol určený kvôli urýchleniu konania v prospech obidvoch strán, veď jedenásť rokov je obdobie nie zanedbateľné, najmä, ak nás legislatívna prax už neraz presvedčila a neraz sme sa o tom presvedčili aj na podobných, teda legislatívnych opatreniach, že aj drobným legislatívnym zásahom je možné urobiť výrazný krok k usporiadaniu v tomto prípade pozemkového vlastníctva.

Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď usporiadanie vlastníckych práv k pôde vo všeobecnosti patrí medzi priority napríklad aj preto, že je základnou podmienkou pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, je potrebné tento proces čo najskôr ukončiť. Aj z tohto aspektu je stanovenie prekluzívnej lehoty dôležité a vlastníci, ktorí majú dostať náhradnú pôdu, majú právo byť vyriešení v termíne, ktorý bude pre nich garantovať hodnotovo rovnocennú kompenzáciu, ktorá bude zároveň prijateľná aj pre spoločnosť.

Ak niekto kritizuje predloženú novelu, jej rozsah a ustanovenia, mal by si uvedomiť, že jej cieľom je aktivizovať aj zamestnancov pozemkových úradov, u ktorých doteraz v mnohých prípadoch hľadanie objektívnej rovnováhy medzi právami a právom chránenými záujmami vlastníkov a užívateľov skutočne absentovala akákoľvek snaha.

Za vzniknutú situáciu totiž nemohli a nemôžu ani jedni, ani druhí a nebolo by spravodlivé, aby doplácali nielen na legislatívu spred roku 1989, ale zároveň aj na súčasné právne normy.

Vážené kolegyne, kolegovia, svojím vystúpením v rozprave som sa doplnením niektorých faktov snažil zdokonaliť vaše poznanie súvislostí tak, aby som ako navrhovateľ naznačil, že absolútne nesúhlasím s neserióznymi, až teda spolitizovanými závermi, ktoré, čuduj sa svete, vzišli z celkom serióznej analýzy, ako som už v úvode svojho vystúpenia povedal. Ich cieľom totiž nie je problém riešiť napriek obšírnym a famóznym prezentáciám, ale spochybňovať iniciatívu len preto, že s ňou neprišli tí, ktorí sa prezentáciou vlastných a teraz podotýkam nikým zatiaľ neoponovaných, to je veľmi dôležité, záverov cítili na tento akt výlučne a jedine povolanými.

Dovoľte mi preto, aby som vás záverom teda, vážené poslankyne, kolegovia poslanci, požiadal, aby ste nami predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona (tlač 495) svojím hlasovaním podporili. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lebockého? Pani poslankyňa Gibalová, máte faktickú poznámku? Pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, ja vám ponajprv chcem poďakovať za ocenenie mojich vypracovaných analýz a toto poďakovanie naozaj myslím úprimne. Ak som zachytila, tak čo sa ma najviac dotklo vo vašom vystúpení teraz v závere bolo isté napadnutie úradníkov pozemkových úradov, či už krajských, alebo obvodných. No, ja už som vo svojom vystúpení poukázala aj na to, že môžu byť aj iné ako objektívne dôvody, prečo sa tak dlho naťahuje ten proces vyporiadania, ale nebolo by spravodlivé, keby sme všetko hádzali na úradníkov. Ja som hovorila aj o tom, že tento zákon ako taký je nevykonateľný, hovoril o tom aj pán poslanec Miklós, a preto som... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pridajte pani poslankyni ešte minútu.

M. Gibalová, poslankyňa: ... preto som dala aj svoj procedurálny návrh, aj návrh na uznesenie, to s tým súvisí. Ak ste hovorili, že akoby nepriateľsky sme sa stavali k tejto vašej novele, nuž, to nie je pravda. My sme sa snažili argumentovať. Ak vy hovoríte o tom, a povedali ste to teraz vo svojom vystúpení, že cieľom tejto novely bolo aktivizovať zamestnancov pozemkových úradov, nuž, ukážte mi, v čom konkrétne bol tento cieľ. V čom konkrétne vo vašej novele zákona bol zakomponovaný cieľ aktivizovať zamestnancov pozemkových úradov. Zdá sa mi to ako zavádzanie, rovnako ako je zavádzanie v dôvodovej správe o množstve chovateľských osád. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miklós.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, ja som povedal aj pri svojom vystúpení, že moje pozmeňujúce návrhy sa netýkali vášho pozmeňujúceho návrhu. Z môjho hľadiska je to maličkosť. Ale to, čo hovoril aj pán kolega Bačík, že my jednoducho nútime vlastníka predať svoje vlastníctvo pod cenu a prečo to považujeme za hriech, keď vlastník nechce predať, alebo keď vlastník nie je spokojný s tým nájmom, čo mu doteraz platia. Však to nie je hriech, preboha, ale my ho nútime, on podľa toho zákona žiadne iné možnosti nemá, len to predať pod cenu.

A druhá vec, ešte jednu vetu dopoviem. Ako budeme hodnotiť situáciu, že naozaj ten záhradkár dostane ten pozemok za tú cenu 35 korún za štvorcový meter, zaplatí a on to predá za polroka za 1 000 korún za štvorcový meter. To nebude hriech? Ako toto celkovo hodnotíme? Takže o tomto je tento zákon, nie vaša novela, nie to, že malochovatelia majú mať rovnaké právo ako záhradkársky zväz. Ale to, čo je podstata tohto zákona a čo sme povedali obidvaja, že tento zákon je zlý taký, aký je. Iste, mohol sa už ikskrát zmeniť, ale najhoršie je na tom to, že nesleduje ceny nehnuteľností počas vývoja od roku 1991, potom cez 1997, keď bol vytvorený tento zákon a 2004, on nesleduje, a preto sú vlastníci nespokojní. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Lebocký, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja len veľmi stručne. Myslím, že na pána profesora Miklósa už reagovať nebudem. Tam zareagoval pomerne obšírne kolega Bačík. Ale pani poslankyni Gibalovej chcem povedať asi toľko, že tu nemôže byť o žiadnom zavádzaní žiadna, ani len tá najmenšia zmienka, ani vôbec žiadna reč. My sme takisto vychádzali z určitých údajov, ktoré sme si zistili, a určite sme nepristupovali k tomuto návrhu na základe toho, že sme si, ja neviem, ťapli po bruchu a išli sme v záujme nejakých iných cieľov, z ktorých sme tu boli nepriamo obviňovaní a išli sme teda do riešenia tohto problému. Ja ešte raz hovorím, využili ste svoje právo, máte na riešenie tohto problému iný názor, navrhli ste, aby sa nepokračovalo v konaní o tomto zákone alebo v rokovaní o tomto zákone, ja vaše právo poslankyne akceptujem, a to je z mojej strany všetko. Ďakujem.