P. Paška, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, odhliadnuc od osobných atakov kolegov poslancov v dnešnej rozprave k predkladanému návrhu zákona musím konštatovať, že ma poslanci a ctení kolegovia z opozície vôbec neprekvapili. Stále podľa nich vraciame štát do čias komunizmu, opätovne ožobračujeme občanov a najnovšie aj úmyselne poškodzujeme obyvateľov južných oblastí Slovenska.

So všetkou úctou, vážení kolegovia z opozície, viete mi povedať, koľko pracovných príležitostí priniesla výstavba logistických centier, po slovensky povedané, skladov umiestnených na najlepších pôdach od Bratislavy po Žilinu? Zavádzajúce informácie pre občanov, že si nemôžu postaviť dom na vlastnej záhrade, považujem minimálne za účelové. Či vari gro občanov južných oblastí bude stavať na najlepších orných pôdach uprostred lánu poľnohospodárskej pôdy a budú zastavovať niekoľko hektárov ornej pôdy? Nerozumiem tomu, ale to je asi môj problém.

Tvrdenie, že nie sú vysporiadané pozemky pod hospodárskymi dvormi, je podľa môjho názoru minimálne odvážne. Či vari ostatná orná pôda je vysporiadaná na Slovensku tak, že každý minimálny hektár má jedného vlastníka? Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že to tak nie je. Keby sme boli dodržiavali alebo keby sa dôsledne dodržiaval zákon z roku 2004, kde sa v § 12 ods. 1 hovorí: "Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu." Ale ja si myslím, že tento paragraf sa minimálne alebo úmyselne obchádzal.

Poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy sú v celej Európe od Bulharska, Rumunska, všade. Len Slovensko bola lastovička, ktorá tieto poplatky zrušila. Verím, že v druhom čítaní tento zákon ešte vylepšíme a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, prerušujem rokovanie o tomto bode. Pani poslankyňa Sabolová svieti na tabuli, ale nevidím ju tu. Je to pravdepodobne omyl.

Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z.

Je to tlač 547. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je vytvoriť a aktualizovať centrálnu databázu o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu Slovenskej republiky a ustanoviť povinnosť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu vykonávať dohľad nad skladovaním, evidenciou a používaním hnojív v zraniteľných oblastiach. Zriadením centrálnej databázy Slovenskej republiky o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu, vrátane plošne determinovaného výskytu potenciálnych bodov znečisťovania pôdy pri nesprávnom skladovaní, manipulácii a používaní hnojív a čistiarenských kalov sa vytvorí flexibilný zdroj informácií o celej oblasti hnojív a hnojenia pre potreby poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon bude mať kladný vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany vôd pred znečistením z poľnohospodárskych zdrojov.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu ochrany poľnohospodárskej pôdy obraciam sa na vás so žiadosťou o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Teraz poprosím pána poslanca Čecha, aby ako určený spravodajca podal informáciu.

J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 19. februára 2008 č. 560 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca už netúžia sa k návrhu zákona vyjadriť.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 527. Návrh na pridelenie výborom je v mojom rozhodnutí č. 548.

Pán minister spravodlivosti a pán podpredseda vlády Štefan Harabin odôvodní návrh.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, ktorého cieľom je dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej právnej úpravy problematiky elektronického podpisu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy a reaguje na poznatky a aplikačné problémy vyplývajúce z jeho uplatňovania v praxi.

Po piatich rokoch praktickej aplikácie zákona je nutné reagovať na prudký rozvoj technológií v tejto oblasti a nevyhnutné je zohľadniť aj poznatky získané z jeho uplatňovania v praxi. Predložený návrh zákona reaguje na skutočnosti, ktoré spôsobovali aplikačné problémy a ktoré sú vzhľadom na rozšírenie používania elektronického podpisu a vzhľadom na plánované rozšírenie niektorých elektronických agend orgánov verejnej moci a ich spustenie do ostrej prevádzky, kľúčové a existenčné.

Väčšie rozšírenie zaručeného elektronického podpisu je závislé predovšetkým od pripravenosti štátnej správy a verejnej správy poskytovať elektronické služby občanom a podnikateľskej sfére. Návrh zákona najmä upravuje, spresňuje a dopĺňa odbornú terminológiu v oblasti elektronického podpisu, dopĺňa a spresňuje úlohy Národného bezpečnostného úradu ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť elektronického podpisu pri poskytovaní akreditovaných certifikačných služieb. Vybraným orgánom verejnej moci pri vydávaní certifikátov pre časovú pečiatku a procesne spresňuje postup Národného bezpečnostného úradu pri posudzovaní zhody bezpečných zariadení na vyhotovovanie a overenie zaručeného elektronického podpisu s bezpečnostnými požiadavkami, najmä stanovením lehoty na rozhodovanie v tomto konaní.

Ďalšou zmenou je ustanovenie povinnosti Akreditovanej certifikačnej autority zasielať Národnému bezpečnostnému úradu zoznamy vydaných kvalifikovaných certifikátov a zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov a na druhej strane zavádza povinnosť NBÚ viesť zoznamy a poskytovať z nich informácie potrebné pre dlhodobé overovanie elektronického podpisu.

Návrh zákona v článku 2 mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V časti právne úkony sa navrhuje nové generálne ustanovenie v takom zmysle, aby sa na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou nevyžadovalo osvedčenie pravosti podpisu. Absencia tohto ustanovenia v praxi znemožňovala uskutočňovať právne úkony, pre ktoré bolo zákonom vyžadované osvedčenie pravosti podpisu aj v elektronickej forme.

V článku 3 sa novelizuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Sadzobník správnych poplatkov sa v časti XX, v časti elektronický podpis dopĺňa o novú položku vzhľadom na zavedenie zjednodušeného postupu certifikácie v prípade, ak sa počas doby platnosti certifikátu produktu pre elektronický podpis nezmenili bezpečnostné požiadavky zákona.

Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila i Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 4. decembra 2007. Prijaté pripomienky boli zapracované do textu návrhu zákona predloženého na rokovanie vlády. Návrh zákona bol predložený aj na Plenárne zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady 26. novembra 2007. Materiál bol zaradený len ako informatívny a sociálni partneri ho vzali na vedomie. 9. januára 2008 bol predložený návrh zákona prerokovaný a schválený vládou bez pripomienok.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, som presvedčený, že predložený návrh zákona na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte.

Ďakujem za slovo, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Poprosím teraz pána poslanca Kovarčíka, aby ako spravodajca nás informoval.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač č. 527. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. januára 2008 č. 548 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

Pán predseda, dajte, prosím, pokyn na rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ešte raz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uviedol v prvom čítaní

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

tlač 548.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona na základe uznesenia vlády č. 932 z 8. novembra 2006, ktorým vláda schválila správu o realizácii Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života za rok 2005, vrátane opatrení na roky 2006 - 2007 a uložila príslušným ministrom zabezpečiť realizáciu jednotlivých opatrení. Podľa časti "pravidlo 5 bod 5.3.14" spomenutej správy je minister spravodlivosti v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedný za splnenie úlohy legislatívne upraviť právo osôb so zmyslovým postihnutím na prístup k informáciám v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. v im prístupných formátoch.

Návrh zákona prerokovala a schválila vláda na svojom zasadnutí 6. februára 2008 uznesením č. 86/2008. Cieľom predloženej novely zákona je upraviť možnosť sprístupňovania informácií na žiadosť podľa § 14 predmetného zákona osobám so zmyslovým postihnutím vo forme, ktorá je im prístupná, a to na náklady povinnej osoby.

Finančný dopad prijatia návrhu zákona nie je možné kvantifikovať, pretože nemožno predpokladať počet osôb a rozsah informácií, ktoré budú uplatňované prístupnou formou v prospech občanov voči obciam ako povinným osobám. Náklady na sprístupnenie informácií prístupnou formou budú hradené v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky v rámci rozpočtových kapitol ústredných orgánov štátnej správy. Náklady, ktoré v tejto súvislosti vzniknú obciam a ďalším povinným osobám, budú hradené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a z ich vlastných rozpočtových prostriedkov.

Pán predseda, ďakujem za slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Jánoš bude spravodajcom pre tento vládny návrh zákona.

V. Jánoš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou č. 548.

Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to znamená, 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa je stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie úplný. V zmysle priloženej Doložky vplyvov návrh bude mať dopad na verejné financie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Náklady sa však nedajú vyčísliť, pretože nie je možné predvídať počet osôb, ktoré budú žiadať o informácie podľa predloženého návrhu.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

Taktiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 564 z 27. februára 2008 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 6. mája, resp. v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Dostal som písomne prihlášku od pána poslanca Ivanča. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k prerokovanému návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vždy, keď sa prerokoval takýto zákon, tak si myslím, že je povinnosťou opozície byť osobitne pozornou a osobitne v strehu. Tento zákon je totiž veľmi vážnym legislatívnym nástrojom nielen pre opozíciu, ale aj pre občianskych aktivistov a občianske združenia k tomu, aby mohli zisťovať informácie z orgánov centrálnej štátnej správy, ale aj z iných orgánov verejnej moci, tzv. povinných osôb. Je dobré, že predložená novela rozširuje okruh povinných osôb na získavanie informácií o samosprávne kraje a takisto je veľmi dobré, že sa určuje nová forma sprístupnenia informácií pre občanov so zdravotným postihnutím, t. j. pre osoby s postihnutím zraku alebo aj sluchu, teda pre osoby, ktoré používajú slepecké písmo.

Formulácie navrhnuté v novele zákona zároveň umožňujú povinnej osobe aj využiť technické nástroje na to, aby sa informácia predložila v zrozumiteľnej a potrebnej forme pre postihnutú osobu, či už ide o ústny opis alebo aj zrakovú formu takú, ktorá dokáže byť relevantnou informáciou pre človeka so zrakovým postihnutím. Je dobré takisto, že informácie, ktoré sa budú poskytovať, môžu povinné osoby predložiť aj cez Úniu slabozrakých a nevidiacich alebo aj cez Slepecký ústav v Levoči. Je nesporné, že tieto zmeny v zákone sú také, ktoré pomôžu získať informácie a Slovenská demokratická a kresťanská únia a Demokratická strana ich aj podporí.

V súvislosti s novelou chcem však povedať a v úvode som to zdôraznil, že musíme byť aj zo strany opozície obozretní a chcem pripomenúť, prečo máme byť pozorní a obozretní. Pretože vláda v nedávnej minulosti mala problém so sprístupňovaním informácií a s uplatňovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prvý problém nastal ešte v roku 2006, keď, myslím, že aj ministerstvo školstva malo problém zverejniť platy novovymenovaných prednostov krajských školských úradov, pritom je evidentné, že prednostovia krajských školských úradov sú osoby verejne činné a ako pre takých je zo zákona povinnosť informácie zverejniť.

Omnoho vážnejší, omnoho vážnejší útok na zákon o slobodnom prístupe k informáciám sme však zažili vo februári 2007. Vtedajšia poslankyňa vládnej koalície Edita Angyalová predniesla pozmeňujúci návrh k zákonu č. 147/2001 Z. z. o reklame, keď novým článkom jej návrh dopĺňal zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám a do § 14 sa snažila svojím návrhom vložiť formuláciu, že žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. Samozrejme, že aj po protestoch opozície nakoniec uznala nezmyselnosť tejto formulácie a stiahla, chvalabohu, hovorím a dodávam, chvalabohu, stiahla svoj návrh a na to aj skončila svoj mandát. No, chcem povedať, že po búrlivej debate a ostrých protestoch opozície, pripomínam túto situáciu preto, aby bolo jasné, že keď som povedal, že podporíme tento predložený návrh zákona, tak súčasne budeme veľmi pozorne sledovať tento návrh v druhom čítaní a urobíme všetko pre to, aby prípadné zmeny podobného druhu, ako boli predložené pani poslankyňou Angyalovou, sa v zákone neobjavili.

Ďalšie problémy, len pripomínam, boli so zákonom na ministerstve financií a možno nie ani tak na ministerstve financií, ale na úrade vlády, keď pri žiadostiach pána Dostála o poskytnutie informácie o stanovisku ministerstva financií k verejno-súkromným partnerstvám pri výstavbe diaľnic úrad vlády podľa mňa znásilňoval zákon, len aby nemusel informáciu zverejniť pod rôznymi zámienkami a rôznymi právnymi odôvodneniami. Vtedy sa stalo aj to, že úrad dával dokonca rôzne odôvodnenia ako ministerstvo financií, takže aj z tohto dôvodu pripomínam, že budeme a mali by sme byť obozretní v opozícii. Toľko k pripomenutiu toho, čo sa dialo od nástupu novej vládnej koalície so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

Chcem ešte pripomenúť, že aj predseda Únie slabozrakých a nevidiacich Slovenska uviedol pre TASR 6. februára 2008, že bolo prisľúbené zo strany predkladateľa, ministra spravodlivosti, že v prípade snáh poslancov rozšíriť nad rámec návrhu predloženého ministerstvom spravodlivosti, minister využije svoje právo a návrh zákona stiahne z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Neskôr sa síce objavilo stanovisko ministerstva spravodlivosti, že nemôže brániť právu poslancov predkladať pozmeňujúce návrhy. Chcem však zdôrazniť, že takisto minister má legitímne právo návrh zákona stiahnuť, ak bude nad rámec predloženého samotným predkladateľom.

Opakujem teda, že my podporíme tento návrh do druhého čítania a pozorne budeme sledovať prípadné pozmeňujúce návrhy a zmeny zo strany poslancov, hlavne vládnej koalície a pokúsime sa zabrániť, aby sa do zákona nepresadili pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zjavne nerozumné, aby som si spomenul na kolegyňu Angyalovú.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Chcem podporiť môjho predrečníka. Osobne súhlasím s tým, čo povedal. Nemám problém s touto novelou, čo predkladá pán minister, ale takisto, ako sa vyjadril pán poslanec Ivančo, pri druhom čítaní budeme aj my, celý náš klub citlivo reagovať na pozmeňujúce návrhy a vyjadríme sa v tom zmysle, že keď budú pozmeňujúce návrhy meniť filozofiu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak, samozrejme, tento návrh po druhom čítaní nepodporíme. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pán poslanec Ivančo? Ďakujem.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Hneď, pán minister. Páni poslanci Šimko, Žitňanská, pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť.

Ešte predtým, kým vám, pán poslanec, dám slovo, pán podpredseda vlády. Až potom? Dobre, takže nech sa páči. Do rozpravy ústne - pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ozaj len stručne sa chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Po prečítaní predkladanej novely mi napadla časť z textu z jednej známej popovej vianočnej piesne: "Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva kamienok či zlatú salónku?" Pod rúškom pomoci postihnutým občanom našej republiky som totiž presvedčený, že táto novela chce obmedziť infozákon. Ja sa skutočne obávam, že to pozlátko, ktoré máme pred sebou, umožní presadiť ďalšie zmeny, ktoré by sťažili prístup k informáciám. Už ako môj predrečník, kolega hovoril o prípade našej bývalej kolegyne, poslankyne, tak dokonca nebolo to cez zákon 211, ale novelou zákona o reklame bola snaha obmedziť právo na informácie a nechať rozhodnutie o poskytnutí informácií na vôli úradníka. A opäť sa mi zdá, že je tu snaha pod rúškom pomoci o jeho obmedzenie.

Pripomínam, že s novelou nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska, podľa ktorého samosprávy nie sú technicky a personálne pripravené zabezpečiť sprístupnenie informácií napríklad slepeckým písmom. Mestá a obce tiež namietali, že v predlohe chýba finančný dopad na samosprávy. Náklady na zverejnenie údajov majú totiž podľa novely hradiť úrady. Okrem toho táto novela nerieši problém komplexne, nezabezpečuje prepis do slepeckého písma. Riešením by podľa môjho názoru mohlo byť vytvorenie asistenčnej služby ako inštitúcie ustanovenej zákonom.

Novela má podľa predkladajúceho zaručiť poskytovanie informácií slabozrakým. No, pán minister, asi ste pozabudli, že ju zaručuje pod zákazom diskriminácie už terajší zákon. Už dnes existujú totiž programy, aby slabozrakí alebo slepí mohli komunikovať e-mailom. Novela spája ich právo na informácie v nim prístupnej forme s predložením kópie preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí. Pri elektronickej žiadosti sa mi zdá toto ustanovenie nejasné. Za neprípustné považujem i to, že novela hovorí o prípustnom rozsahu sprístupnenia informácií. Diskriminačná je aj rozdielna lehota na odpoveď, čo je v prípade postihnutých, kde novela predlžuje z osem na pätnásť dní.

Takže aspoň takéto stručné poznámky k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako druhá v rozprave - pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko v prvom čítaní chcem sa aj ja vyjadriť k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ani nie tak k tomu, čo v tomto zákone je, pán poslanec Ivančo povedal stanovisko klubu SDKÚ - Demokratickej strany k tomu, čo v zákone je, možno sa skôr vyjadrím k tomu, čo v zákone nie je a možno by mohlo byť a teraz myslím, v pozitívnom zmysle slova mohlo byť.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol tvorený na princípe, čo nie je tajné, je verejné. Prístup k informáciám má v zásade tri piliere. Je to aktívne zverejňovanie štátnymi inštitúciami, to znamená bez toho, aby sa občan musel domáhať sprístupnenia určitej informácie, sú inštitúcie, štátne inštitúcie povinné zverejňovať určité informácie. Je to asi ten najkomfortnejší prístup k informáciám, ktoré štát môže občanovi a v prospech verejnej kontroly poskytnúť.

Druhým pilierom prístupu k informáciám je sprístupňovanie informácií na žiadosť.

A tretím pilierom je vymožiteľnosť práva na informácie, pretože pokiaľ toto právo nie je možné efektívne vymôcť, tak ako keby nebolo. Efektívne vymôcť znamená nielen to, že skôr či neskôr sa občan k informácii dostane, ale znamená aj to, aby sa k nej dostal v čase, kedy má preňho ešte zmysel. Narážam napríklad na informácie v oblasti životného prostredia, kde, pokiaľ sa občania nemôžu dostať k informáciám vtedy, keď určité rozhodujúce procesy ešte môžu ovplyvniť, tak po roku, dvoch táto informácia už pre nich nemá zmysel, aj keď na záver nejakého procesu a súdnych konaní nakoniec sa k tejto informácii dostanú.

Skúsim povedať pár skúsenosti so všetkými týmito tromi piliermi za posledné obdobie. Musím povedať, že pokiaľ ide o aktívny vzťah štátu k občanom, to znamená, rozšírenie povinne zverejňovaných informácií, tak táto vládna koalícia nemá k tomuto pilieru veľmi pozitívny vzťah okrem toho, že z vlastnej iniciatívy nerozšírila okruh povinne zverejňovaných informácií, tak ani nepodporila zatiaľ žiadny z návrhov, ktoré predložila opozícia v tomto zmysle, či už to bolo zverejňovanie dotácií, novela zákona o rozpočtových pravidlách, či už to bolo zverejňovanie informácií o prideľovaní eurofondov, alebo, či už to boli pozemky, resp. zmluvy uzatvárané pozemkovým fondom, pokiaľ ide o vydávanie náhradných pozemkov.

Musím povedať, že pokiaľ ide o sprístupňovanie informácií na žiadosť, tiež to nie je bez problémov. Je viacero skúseností, boli aj publikované, kde ministerstvá niekoľko mesiacov neposkytujú informácie, ktoré poskytnúť majú. Budem len náhodne - 3. marca v Pravde ministerstvo výstavby napríklad 3 mesiace ignoruje žiadosť o zverejnenie zmluvy so spoločnosťou za médiá, išlo tam o uzatvorenie zmluvy na 7 rokov na poskytovanie poradenstva, pokiaľ ide o vzdelávanie zamestnancov atď.

Musím povedať, že aj samotná vláda ako-taká nie vždy si za posledné volebné obdobie ctila zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Spomeniem len jeden príklad a to bola tu prerokúvaná správa o privatizácii SPP, ktorá, som o tom presvedčená, v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám nebola publikovaná na stránke úradu vlády tak, ako všetky ostatné materiály prerokúvané vládou. Preto určitý skepticizmus a opatrnosť, aj pokiaľ ide o prerokúvanie tohto návrhu zákona, tak ako povedal pán poslanec Ivančo.

Ale ja chcem veriť, že možno tento návrh bude tým pozitívnym krokom tejto vládnej koalície a naozaj rozšíri prístup k informáciám a navrhujem, aby sme sa skúsili v priebehu druhého čítania pozrieť na to, ako by sa dal zlepšiť tretí pilier prístupu k informáciám, to znamená, vymožiteľnosť práva na informácie. Možno pokiaľ ide o súdne konania, kde naozaj pokiaľ prieskum rozhodnutia, zamietavého rozhodnutia ministerstva trvá rok, tak po roku naozaj informácia pre občana nemá zmysel. Neviem, či je to zavedenie lehoty pre takéto prípady najsprávnejšie riešenie. Ale určite na túto tému si dovolím v rámci druhého čítania otvoriť debatu a priniesť určité návrhy, ako zlepšiť vymožiteľnosť práva na prístup k informáciám.

Chcem teda veriť, že naozaj dôjde k rozšíreniu a nie k zúženiu práva na informácie. Môžem potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Ivančo alebo pani poslankyňa Sárközy, opozícia určite nepodporí žiadny prípadný pozmeňujúci návrh, ktorý by obmedzil prístup k informáciám. A ja za seba hovorím, že dúfam, koalícia podporí návrh, ktorý zlepší prístup k informáciám, ktorý prípadne príde v rámci druhého čítania.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon o slobodnom prístupe k informáciám v sebe skrýva takú istú tendenciu, podľa mňa veľmi správnu v občianskej spoločnosti, a to je vlastne isté právo aktívneho občana na to, aby dostal informácie o tom, ako sú spravované veci verejné, aby on sám sa mohol zapodievať, do akej hĺbky uzná za vhodné, týmito informáciami, robiť si svoje závery a prípadne sa o tieto závery deliť s ostatnými a týmto spôsobom ako nástrojom kontroloval vlastne moc verejnú a dával impulzy nielen tým, ktorí sú vo výkone moci verejnej, ale aj jeho zastupiteľom, to znamená, poslancom na rôznej úrovni. K tomu, samozrejme, patrí aj to, čo už spomínala, a veľmi pekne do jednotlivých kategórií zatriedila, pani kolegyňa poslankyňa Žitňanská, to znamená, aj zverejňovanie informácií aktívne, ktoré by malo byť také, že je možné v nich jednoduchým spôsobom vyhľadávať, je možné ich triediť a má zmysel v nich pracovať tak, že občan dostane tú informáciu naozaj, povedzme, cez internet spôsobom, ktorý bude preňho efektívny.

Tento samotný zákon, ktorý o slobodnom prístupe k informáciám vlastne obsahuje v sebe isté vyžiadanie informácie a povinnosť subjektov túto informáciu v časovej lehote poskytnúť, naozaj vychádza z tej teórie, ktorá ešte vtedy, keď to predkladal, formuloval pán poslanec, bohužiaľ, už nebohý Langoš, čo nie je tajné, je verejné. A myslím si, že vtedy sa aj zdvihla veľmi silná vlna takého občianskeho, povedal by som, občianskeho hnutia, ktoré požadovalo takýto prístup k informáciám a podarilo sa túto vlastnosť zaintegrovať do súčasných zákonov a dnes občania môžu tento benefit využívať. A myslím si, že by bolo správne, keby ho mohli využívať aj ďalej. A k tomu vlastne smeruje jadro tohto môjho prejavu a to je to, že ja verím, že je správne, pán minister, ak sa rozšíri okruh ľudí, pre ktorých budú tieto informácie prístupné aj o tých, ktorí sú postihnutí. Myslím si, že je to správne. Takisto budem hlasovať za to v prvom čítaní.

Myslím si, že by bolo rovnako správne, keby sme dokázali nájsť aj riešenia, ktoré by vlastne túto metódu dostatia informácie na požiadanie, umožnili zefektívniť. Tiež by to bolo správne, bolo by to dobré pre našich občanov. Ja si myslím, že dokonca táto otázka nie je ani nejakých politických strán alebo nejakého ľavo-pravého videnia sveta. Je to vlastne zákon, ktorý tu je, pokiaľ si pamätám, už z predminulého volebného obdobia, a je to zákon, ktorý by mal byť ďalej zaväzujúci aj pre ostatné vlády a všetku výkonnú moc a nemala by sa jeho úroveň, ktorá je dnes nastavená, nejakým spôsobom znižovať.

A tam mala aj prameniť trochu moja obava, že, bohužiaľ, naozaj sme boli svedkami v tomto volebnom období pokusu o to, aby zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol istým spôsobom oklieštený. A pretože verím, že v tomto prípade ide o to, aby ten zákon bol rozšírený v pozitívnom zmysle slova. Tak by som vás možno aj chcel zároveň požiadať, aby ste vo svojom záverečnom príhovore povedali, akým spôsobom sa postavíte k tomu, pokiaľ by tu prišli pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento zákon, respektíve, ktoré by efektívny prístup k informáciám obmedzovali. To znamená, že pokiaľ by výsledkom tohto nášho legislatívneho procesu mal byť taký zákon, ktorý by zhoršil prístup k informáciám oproti súčasnému stavu, tak by mi záležalo na tom, ak to bude pre vás v poriadku, aby ste povedali svoj osobný postoj. Niečo predznačil pán poslanec Ivančo, keď hovoril, že áno, predkladateľ môže svoj zákon stiahnuť, pokiaľ nesúhlasí s tým, ktorým smerom sa to uberá v tejto snemovni. A, samozrejme, to stanovisko opozície je zrejmé. Podporíme všetko, čo:

a) zlepší prístup k informáciám,

b) vlastne zlepší vymožiteľnosť tohto samotného prístupu k informáciám.

Myslím si, že by bolo správne takisto aj medzi prvým a druhým čítaním reagovať na prípadné ďalšie pripomienky z mimovládnych organizácií, pretože tie istým spôsobom stáli pred týmto zákonom prv, než sa dostal do právneho poriadku našej republiky. To znamená, že to občianske hnutie, ktoré sa vtedy zdvihlo, bolo hlavne vedené mimovládnymi organizáciami a ukázalo sa aj rokmi praxe, že bolo správne, umožnilo odhaliť veľmi veľa neprávostí v systéme a možno ešte viacej neprávostiam predísť, nakoľko pokiaľ výkonná moc vedela, že je pod takouto striktnou kontrolou alebo možno kontrolou občanov, tak, samozrejme, konala oveľa transparentnejšie a oveľa viac v medziach zákona a oveľa viacej, oveľa viacej v duchu zákona.

Na záver by som chcel povedať, že táto snemovňa by naozaj v tomto prípade nemala rozhodovať na základe nejakej politickej objednávky, nemala by takisto rozhodovať ani pod tlakom, pod tlakom nejakých byrokratických štruktúr, ktorým tento zákon evidentne spôsobuje problémy a mnohé z tých vecí boli aj zverejňované nielen v tomto volebnom období, ale v minulom volebnom období. Ale mala by skutočne stáť na strane práva aktívneho jednotlivca, aby si informácie mohol vyžiadať a, samozrejme, s nimi ďalej nakladať. A toto právo by sme mali viacej posilňovať, ako oslabovať. Na tomto naozaj záleží, a to je pre vás, vážení kolegovia z koalície, správa, záleží naozaj na vašom postoji, akým spôsobom tento, podľa mňa výnimočný, zákon v našej republike bude platiť ďalej a akým spôsobom. Či viac otvoríme okno, ktorým sa pozerá občan na správu vecí verejných, alebo to okno budeme privierať.

Ďakujem pekne za pozornosť.