A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského - pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Gál, pán poslanec Simon, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Berényi.
Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, ako majiteľ 7 árov zastavanej plochy vám chcem povedať, že 1 000 m2, ktoré sa nespoplatňujú, nie je až tak veľa, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože to je 10 árov a myslím si, že postaviť si haciendu na 10 ároch, to vám neuverí nikto. Vidí sa vám to veľa? Takže dosiahneme stav, kedy sa vyjme pôda len pod dom, poprípade pod skleník a na tom ostatnom pozemku sa bude záhradníčiť, bude tam záhradka, ale oficiálne to bude poľnohospodárska pôda, super. Ale myslíte si, že je dobrý zákon, o ktorom dopredu vieme, že ho budeme obchádzať? Prečo napríklad by sme nemohli prijať v tejto novele ustanovenie, že na svojom pozemku vlastník si môže zmeniť poľnohospodársku pôdu na stavebný majetok celkom bez poplatku.
Ďalej, stále opakujete, že týmto návrhom zákona a spoplatnením vyňatia pôdy zabránite ubúdaniu najkvalitnejšej pôdy. Nezabránite. Tomu by mohol zabrániť iba zákaz, pretože keď raz sa niekto odhodlá niečo niekde postaviť, investovať, tak si zaráta do investičnej ceny aj poplatok. Akurát tá investícia bude drahšia a možno tie výrobky, ktoré tam bude vyrábať, budú drahšie.
A ešte by som vás chcela poprosiť, aby sme sa počúvali a nevkladali si navzájom do úst slová, ktoré nepovieme. Keď hovorím o dotáciách, o zrušení dotácií, vždy hovorím o celosvetovom zrušení dotácií, nikdy som nepovedala, že iba na Slovensku, pretože v tom systéme, ako funguje dotovanie v Európskej únii, by to nebolo možné. A prečo by napríklad Slovensko nemohlo byť tým lídrom, ktorý sa v rámci únie chopí takejto iniciatívy a našli by sme dobrých partnerov, napríklad vo Švédsku alebo v Nemecku? Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, už som faktickou poznámkou vysvetlil pani poslankyni Tóthovej, že investor nehľadá zámerne najbonitnejšiu pôdu na výstavbu, proste hľadá vhodný región, vhodný pozemok a to už potom je následné, aká je tam pôda. Proste on potrebuje určitú infraštruktúru, určité voľné pracovné sily.
A vrátim sa k tej šedej zóne. Pán poslanec, videli ste už katastrálnu mapu? Neviem, či ste ju videli vôbec, lebo tie tenké pásiky tam sú tie parcely a tie parcely majú nejakých vlastníkov. Koľko máme nezistených vlastníkov na Slovensku? Ako máme rozdrobené tieto pozemky v podieloch? Však sa pozrite na listy vlastníctva. To sú roky rokúce a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch aj neriešiteľné stavy, aby sa pod týmito bývalými budovami alebo areálmi štátnych podnikov, štátnych majetkov, JRD vysporiadali pozemky. Ale opýtam sa vás inak. Čo má robiť ten región, ktorý má v okolí najbonitnejšiu pôdu? Zavedieme nový platobný prostriedok kilo zeminy a za to budeme niečo kupovať? Hovorím, že samotná pôda tých ľudí neuživí, uživí pár poľnohospodárov. A čo tí ostatní? Tí ostatní z čoho budú žiť?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Simon.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Záhumenský, ja na rozdiel od vás som sa nikdy nepodieľal na privatizácii štátnych majetkov, to na úvod. Poľnohospodárske strediská poznáte asi zďaleka. To asi nebol problém pri privatizovaných štátnych majetkoch, ale pri poľnohospodárskych družstvách všade v katastri nehnuteľností máte nesúlad so skutočným stavom. To znamená, všetky tieto parcely, pokiaľ nebudú usporiadané do 1. mája 2009, nebudú vysporiadané aj z hľadiska vyňatia z pôdneho fondu, tak za 10-hektárové poľnohospodárske stredisko treba zaplatiť 50 mil. Sk.
Tento zákon, ktorý tu tak vehementne napádate, ktorý bol prijatý v roku 2004, ten zabezpečil z veľkej miery rozvoj slovenskej ekonomiky, 10-percentný rast HDP ročne. To sú peniaze, ktoré táto vláda môže teraz veselo rozdávať. A vy chcete ešte vlastníkov zdaniť? Máme ich viac ako 2 milióny. Nazývate systémovým ekonomickým nástrojom štátne výpalníctvo, ktorým dodatočne zdaňujete dvakrát vlastníkov poľnohospodárskej pôdy? To snáď nie.
Opustené farmy, pochybné privatizácie štátnych majetkov, rozkradnutie poľnohospodárskych družstiev a živého, mŕtveho inventára za viac ako 180 mld. Sk do roku 1998? To sú čie viny, to sú čie výsledky? Pozrite sa do svojich vlastných radov, do tejto vlády, ktorá tam sedela a ktorá to všetko zabezpečila. Vidno, že ste boli v Thajsku na dovolenke, asi tam ste prišli na túto demagógiu a chamtivosť. Je u vás asi samozrejmosťou táto črta a je pochopiteľné, že chcete odviesť skutočnú tvár a skutočný zámer tohto návrhu vlády, zaviesť dodatočné zdanenie vlastníkov pôdy dvoch miliónov občanov tejto krajiny. To asi nemôže byť cieľ. Uvidíte a vlastníci, každý jeden, keď tento návrh zákona, tak ako je predložený, vstúpi do platnosti, budú cítiť na vlastnej koži, čo to bude znamenať.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zaznelo tu už mnoho pohľadov z hľadiska využitia pôdy či viacnásobného zdaňovania, ale je až dojemné, keď prejavujete takúto veľkú starosť o pôdu, farmy, o využitie pozemkov a pritom súbežne s tou vašou starosťou bežia cez vaše postoje, či už v strane Smer alebo v koalícii jedna kauza po druhej. Ku starým sa už vracať nebudem, ale tie posledné dve sú úplne jasné. Keď skončil pán minister pôdohospodárstva vo svojej funkcii, vtedy to dospelo od začiatku až k odchodu ministra. Teraz je nová kauza s pozemkami v Čiernej vode a je zhoda náhod, že advokátska kancelária, ktorá zabezpečovala predtým služby pre Úrad vlády, pokračuje aj teraz s tými službami, keď sa udial práve prostredníctvom nej tento minimálne sporný prevod pozemkov v Čiernej vode, ktoré sa dajú úplne porovnať s kauzou vo Vysokých Tatrách? Je to náhoda? Je to náhoda, že je prepojenosť so štátnym tajomníkom na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja? Nie je to o tom, že vodu kážete a víno pijete? Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Berényi.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vyzerá to tak, že zase sme svedkami akéhosi dialógu hluchonemých, lebo my hovoríme o tom, že tento návrh odradí investorov od južného Slovenska. Vy hovoríte, že nie, ale zároveň, pán poslanec Záhumenský, citujem vás, povedali ste, že "cieľom návrhu je nasmerovať investície do menej rozvinutých regiónov". Ja sa vás pýtam, vy ako poľnohospodár musíte vedieť, akú hodnotu má pôda vo Veľkom Krtíši, v Rimavskej Sobote a v Trebišove. A musíte ako poslanec taktiež vedieť, že tieto regióny patria do krízových oblastí Slovenska - najvyššia nezamestnanosť, neexistujú investície a mohol by som pokračovať ďalej. Takže o čom teraz hovoríme? Kde budú nasmerované investície? To nie sú krízové oblasti a krízové regióny, čo som vymenoval? Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Pani poslankyňa Tkáčová, zastavaných 10 árov je skutočne na haciendu, to nie je na rodinný dom a nehovorím o tom, že nie je to na väčšinu rodinných domov, ktoré sa stavajú dnes na Slovensku aj za podpory fondu rozvoja bývania. Samozrejmá vec, že pozemky okolo rodinného domu sú ako záhrada a sú bežne aj dnes tak používané ako záhrada a používajú sa aj, či už ako okrasná alebo záhradka na pestovanie čohosi okolo rodinného domu. Ale tváriť sa, že hájite túto väčšinu vlastníkov, ktorí chcú stavať na svojich pozemkoch rodinné domy, myslím si, že skôr hájite veľkovlastníkov pozemkov, ktorí nadobudli tie pozemky v krátkej dobe v minulosti a majú snahu ich vlastne dobre speňažiť delevoperom. Jedným dychom ale hovoríte, že nezabránime záberu najkvalitnejšej pôdy. Tak potom čoho sa obávate? Keď nezabránime, to znamená, že investori budú chodiť ďalej. Ale za to, že zaberú budúcim generáciám najkvalitnejšiu pôdu, no tak za to čosi zaplatia tejto republike, aby mohla ďalšiu pôdu zúrodniť. Veď to je prirodzené.
O dotáciách, ja sa chcem spýtať, koľkokrát ste za 8 rokov predložili návrh Európskej únii, aby sa zrušili dotácie v Európskej únii. Počúvam to pri každom rozpočte, aj pri tohtoročnom, keď sa schvaľoval, ako je hazardovaním so štátnymi prostriedkami vynakladať tých 0,9 % pre poľnohospodárov a stále nás obviňujete, že dávame poľnohospodárom, že ich zvýhodňujeme. Ale pritom som sa vás pýtal, koľkokrát predložila vaša vláda, vláda pána Dzurindu v Európskej komisii, Európskemu parlamentu návrh na zrušenie dotácií. Koľkokrát ste predložili takýto návrh, aby došlo v rámci Európskej únie k zlikvidovaniu dotácií? Ale aby to bola požiadavka aj na WTO, aby sa zlikvidovali dotácie v celom svete? Ja ako poľnohospodár a za poľnohospodárov hovorím, naši slovenskí... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej o slovo požiadal pán podpredseda Hort, nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, zrejme budem asi posledný vystupujúci v rozprave k tomuto vážnemu návrhu zákona, a preto mi dovoľte možno aj nejakú sumarizáciu toho, čo si myslím, že vo vzťahu k tomuto zákonu treba povedať a čo ja považujem za pravdivé.
Dajme si predovšetkým otázku, čo tento zákon alebo tento návrh zákona po jeho schválení prinesie občanovi, čo prinesie samosprávam a čo prinesie tomu, čomu hovoríme rozvoj vidieka. Tak najskôr k občanovi. Vládou navrhované opätovné zavedenie odvodov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy sa negatívne premietne do individuálnej bytovej výstavby občanov žijúcich predovšetkým v obciach a v menších mestách. Ak by toto chcel niekto spochybniť, ja som tu žiadnu argumentáciu dosiaľ v rozprave ani zo strany vládnej koalície nezačul.
V praxi to bude znamenať pre občana zvýšenie nákladov pri kúpe pozemku, keď okrem samotnej ceny pozemku bude musieť počítať s ďalšími nákladmi navýšenými o odvod, ktorý bude musieť zaplatiť za zmenu poľnohospodárskej pôdy na stavebný pozemok, čo v konečnom dôsledku môže znamenať značné spomalenie rozvoja bytovej výstavby v jednotlivých obciach a mestách.
Bolo tu spomenutých 1 000 m2.. Ja mám postavený dom v radovej zástavbe v Novej Dubnici, pán kolega Záhumenský, vtedy bola taká doba, že sme dostávali nejakých 250 až 400, možno, kto mal veľké šťastie 600 m2, dnes normálni ľudia, nemusia to byť ani boháči, ani tí, ktorí sú privatizéri alebo neviem kto, si vedia postaviť dom, pri ktorom chcú mať aj záhradu, ktorí chcú rozvíjať svoje ďalšie činnosti a tých 1 000 m2 to je, myslím si, dosť minimum oproti tomu, čo vidím, akým spôsobom sa rozvíja bytová výstavba nielen v okruhu Bratislavy, ale aj ďaleko, ďaleko na východ, dokonca za Braniskom.
No iste, majetnejší ľudia pravdepodobne nebudú mať problém so zaplatením odvodov. Ale myslela vláda pri schvaľovaní tohto zákona na jednoduchých ľudí, ktorí majú pri eventuálnej stavbe domu rozrátané pomaly všetko na korunu? Keď sa pán premiér neustále pasuje do polohy najväčšieho obhajcu obyčajných občanov, prečo bez problémov zdvihol ruku za tento zákon, ktorý ich poškodzuje a ktorý budú cítiť práve tí, ktorí sú menej majetnejší?
Teraz poďme k samosprávam. Určite nemajú dôvod na radosť, pretože prípadné schválenie tohto zákona sa negatívnym spôsobom premietne do ich rozpočtov. Dotkne sa to nepríjemne hlavne tých, ktorí majú rozpracované rozvojové plány a tento vládny darček samosprávy rozhodne nepoteší. Toto už nie je o tých tisíc metroch a o tých majetných a nemajetných, toto je o mestách a obciach. Bol by som veľmi rád, keby ste sa niekedy spýtali aj vlastných starostov, po komunálnych voľbách som sa dozvedel, že ste ich vyhrali, tak neviem, či toto bolo konzultované práve s vašimi starostami a primátormi, ktorí majú práve rozvojové plány nasmerované na rozvoj bytovej výstavby, ktorá je tu tak stále ešte poddimenzovaná.
Tomuto zákonu samosprávy netlieskajú nielen preto, že znamená zvýšené náklady pre bytovú výstavbu, ale zvyšuje finančné bremeno aj pri rozvojových plánoch pri výstavbe, či už nejakých priemyselných zón alebo priemyselných parkov. A po ďalšie, argument, že vláda sa týmto spôsobom snaží motivovať mestá pri revitalizácii tzv. hnedých priemyselných zón, možno obstojí pri veľkých mestách, ale mestečká či obce takéto staré, nevyužité priemyselné haly buď nemajú, alebo keď sa tam nachádzajú, tak jednoducho nemajú na to síl, aby ich z vlastných zdrojov revitalizovali. Veď poznáme minulosť zbrojárskeho priemyslu na Slovensku. Svojho času, viete, že tam bolo zamestnaných okolo 80 tisíc ľudí. Choďte sa pozrieť, akým spôsobom sú využívané hnedé parky, či už v Martine, v Dubnici, v Detve a na okolí. Veď to si nemusíme, pán kolega, vysvetľovať, ani, pani ministerka. Jednoducho sú to neriešiteľné problémy aj pre investora a nieto ešte pre mestá a obce, ktoré žijú síce po fiškálnej decentralizácii z vyšších zdrojov, ale toto určite nemajú zahrnuté do toho, čomu sa hovorí rozvoj.
No a pokiaľ ide o rozvoj vidieka. Pokiaľ vláda deklaruje svoju podporu a interes pri rozvoji vidieka, tento návrh zákona odzrkadľuje skutočný postoj tejto vlády pri rozvíjaní života na vidieku a prevažne v menších mestách, o tom dvojitom zdanení už tu bola reč. Pýtam sa, akú má predstavu vláda o rozvoji vidieka, keď schvaľuje také návrhy, ako je napríklad tento, o ktorom momentálne rokujeme. To si tu naozaj niekto myslí, že tento návrh pomôže rozvoju vidieka? Pomôže pri tom, aby sa stierali rozdiely medzi východom a západom, medzi regiónmi, ktoré sú tzv. zaostalé na Slovensku? Toto je naozaj cesta ako oživiť život na vidieku? Toto je spôsob, ktorý by mal priniesť jednotlivým obciam mladú krv, aby mladí ľudia prichádzali do obcí a malých mestečiek, kam ich chceme prinavrátiť, aby sme oživili to, čomu sa hovorí rozvoj vidieka? To snáď tu nikto pri tom nemôže myslieť vážne.
Chcel by som sa ešte zmieniť o tom, čo tu bolo dokonca dnes povedané z úst pána premiéra. Ja ho budem citovať: "Ťažko udržíme, ak neprídu investície, znižovanie nezamestnanosti aj v tých regiónoch, kde je ona stále vysoká." No, bolo tu spomenuté Česko, Maďarsko o tom, že oni nezrušili spoplatnenie vyňatia pôdy. Priatelia, ale veď my sa bavíme od roku 2003, keď sme toto zaviedli zákonom, čo sa na Slovensku odvtedy udialo. Veď ten boom, ktorý sem prišiel, ten investičný, je síce aj súhrnom všetkých iných okolností, ktoré Dzurindova vláda vedela nastaviť, ale toto bola jedna z vecí alebo jeden zo zákonov, ktorý tomu určite napomohol. Neporovnávajme sa v tomto s Čechmi a Maďarmi. Tí boli niekde inde, aj v investičnom rozvoji predtým. Ale toto bol jeden zo zákonov, ktoré naozaj pomohli rozvoju infraštruktúry, príchodu investícií a dostali Slovensko tam, kde nás všetky renomované inštitúcie dnes považujú a vidia.
Čiže chcem sa spýtať, čo poviete vašim občanom, starostom, poslancom, ale aj dôchodcom, ktorí chcú dať svojim deťom pôdu na to, aby si postavili dom v obci, v malom mestečku. Čo im poviete, keď tento zákon vojde do platnosti? Všetci to pocítia, všetci. A môžeme sa sporiť, ako to pocítia tí najbiednejší. Ale čo sa týka rozvoja, čo sa týka starostov a primátorov, budem veľmi potešený, teším na nasledujúci snem ZMOS-u, akým spôsobom to starostovia vyhodnotia. Koniec koncov, dostali ste všetci list od ZMOS-u a nemôžete povedať, že ZMOS je hlúpy alebo je v rukách nebodaj súčasnej opozície. Veď ste vyhrali komunálne voľby. Prečítajte si ten list, ako reaguje ZMOS svojím oficiálnym stanoviskom na tento návrh zákona.
Mám pocit, že pes je zakopaný niekde inde. My sme svojho času pri rozpočte na rok 2008 tu diskutovali o tom, akým spôsobom sa priame platby, resp. tie priame dotácie zvýšili z 54 na 80 %. Dnes to je okolo 29 mld. korún a ja som sa v jednej štatistike dozvedel, že na Slovensku je okolo 14 až 15 tisíc farmárov a tých 29 mld. korún ide z 85 % asi tisícom z tých, ktorí hospodária na pôde a viac ako 50 alebo viac ako 60 % z toho berie partia, ktorej sa hovorí latifundisti. To sú tí, asi 100 alebo 120 ľudí, ktorí si najímajú pôdu od vlastníkov. My poznáme veľa z týchto ľudí a, pán Záhumenský, vy tiež nie ste človek, ktorý by nebol nájomcom malého výmeru pôdy. Počul som a čítal som v novinách o pánovi Šebekovi a o podobných ľuďoch, a hovorí sa o tom, že títo ľudia majú vyhrané už pri schválení rozpočtu, lebo to, čomu sa hovorí priame platby, u mnohých predstavuje čistý zisk.
A keď si to dáme do súvisu s týmto návrhom zákona a, pani ministerka, neviem, či toto bol váš úmysel, lebo ja som vás nikdy zo zlého úmyslu alebo z takéhoto úmyslu neupodozrieval, dokonca som bol potešený, keď som sa dozvedel, že ste svojho času stiahli návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že nájomcovia pôdy prednostne si tú pôdu mohli odkúpiť niekedy, myslím, že to malo byť od 1. 8. alebo kedy tohto roku, za to som vás chválil. Ale tento zákon nahráva presne tým, ktorí sa boja o to, že prídu o svoje nájomné zmluvy. Boja sa o to, že to, čo sú priame platby, už nebudú dostávať, lebo rozvoj, ktorý je aj na takejto pôde, im vlastne tú pôdu odoberá. Už to nie je platiť nájom za korunu a mať z toho veľké zisky. Už to je o tom, že jednoducho o tieto príjmy, ktoré sú čistým ziskom, by prišli. A tu, myslím si, že je pes zakopaný a o tom treba rozprávať.
Chcel by som ešte v krátkosti - nevidím tu pani kolegyňu Tóthovú, čo ma mrzí - na dve veci zareagovať. Zaznelo tu: "Ak nenakŕmime svojich obyvateľov, čo sa stane s touto republikou." No, chcel by som a tu mi možno pomôže aj pán kolega Záhumenský, povedať pani Tóthovej, že boli obdobia, keď na Slovensku bola veľmi nízka úroda pšenice. Museli sme pšenicu dovážať a vtedy sme nezvyšovali ceny potravín. Vy mi dáte za pravdu, že rok 2007 bol spolu so Srbskom, čo sa týka Slovenska a Srbska najlepšia produkcia pšenice v Európe. A div sa svete, my zvyšujeme ceny potravín. Zvyšujeme ceny potravín napriek tomu, že Srbsko a Slovensko malo najvyššiu produkciu, neviem, či v histórii, ale určite mali najvyššiu produkciu z krajín Európy vtedy, keď bola pri produkcii pšenice bieda. A viete, prečo to je? Lebo tí, ktorí tú pšenicu dopestovali, tí naši latifundisti ju elegantne za zvýšené ceny vyviezli a dnes sa musí dovážať za európske drahé ceny.
Aký je to prínos pre nakŕmenie národa, keď na tom znova zbohatli len určití ľudia? Však si hovorme tu, z tohto miesta, pokiaľ neprejde návrh o zrušení imunity, pravdu. Myslím návrh o zrušení imunity na výroky v parlamente.
Takže ja som zažil aj to, keď som bol na mítingu v Partizánskom, tí, ktorí milujú túto vládu, hovorili, že sa nezdvihli ceny potravín, že sa nezdvihli ceny liekov. No ale normálny človek predsa takýmto spôsobom neuvažuje a vidí, kde je pravda.
No a ešte - to ma dvojnásobne mrzí, že tu pani Tóthová nie je - dozvedel som sa tu, že stavať na pôde to, čo sa stavia, je ťažký hriech. No, ja mám, myslím si, elementárne znalosti z katechizmu, nikde som sa nedočítal, či je ťažký hriech takéhoto druhu. Ale viem, že tu bol dvakrát dávaný návrh zákona o interrupciách, ktorý nemal zrušiť interrupcie, ktorý mal zmierniť interrupcie, ktorý mal pomôcť tomu, aby ľudia, ženy, mladé dievčence, ktoré nie sú skúsené, dostali elementárnu informáciu, čo to je, aký to je zásah do jej organizmu. A ten zákon sa dvakrát nemohol prerokovať a to by bolo zmiernenie toho, čomu sa hovorí ťažký hriech.
Takže ja by som sa chcel na záver pridať k tomu, aby sme v tomto zákone nepokračovali, myslím k tým rečníkom, ktorí o toto požiadali, lebo si myslím, že si treba tieto veci pozrieť aj z druhej strany a trošku sa viac pravdivo vo vzťahu k tejto problematike počúvať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta - pán poslanec Záhumenský, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda Hort, mám úctu k vášmu veku, ale, bohužiaľ, nemám úctu k vašim názorom. Môžem vás uistiť, že menej majetní nemajú problém so spoplatnením, lebo sa ich to nijako netýka. Neviem si predstaviť a väčšina ľudí to vie, ktorí stavajú, že na koľkých štvorcových metroch stavajú svoje rodinné domy a týka sa to tých veľkých haciend, povedzme, pán Hideghety možno aj mal obavu s tým, či sa zmestí do 1 000 m2, ale drvivá väčšina určite nie. Kedysi sa prideľovali pozemky tak, ako ste povedali 4 alebo 6 árov a stačilo to na výstavbu rodinného domu aj s malou záhradkou.
K dvojitému zdaneniu veľmi krátko. Už som to hovoril vo svojom vystúpení, že ste mali príležitosť, dokonca ste to mali vo svojom programovom vyhlásení vlády, že zrušíte zdanenie poľnohospodárskych pozemkov ako v jedinej krajine v únii a neurobili ste to. Tak si myslím, že je nepoctivé o tom dnes hovoriť, že my zavádzame dvojitú daň. Mali ste príležitosť tú jednu daň zrušiť a myslím si, že to by bolo aj systémové a aj logické v rámci únie.
Či boom prišiel kvôli zrušeniu poplatkov? Myslím si, že nie. Ten boom by prišiel tak, či tak, lebo Slovensko malo kvalifikovanú pracovnú silu, ale lacnú pracovnú silu a malo aj potenciál geopolitický na to, aby sa mohlo rozvíjať a investori mali záujem o Slovensko tak, ako o Českú republiku. Čiže opäť si myslím, že nie je celkom poctivé hovoriť, že toto je tá hlavná príčina. Priame platby sa zvýšili. Tých 29 miliárd korún, aby Slovensko mohlo čerpať z Európskej únie, potrebuje vynaložiť z rozpočtu 3,2 mld. do priamych platieb. 3,2 mld. korún zo štátneho rozpočtu slúžia na to, aby slovenskí poľnohospodári a Slovensko mohlo vyčerpať prostriedky z európskych fondov. Tie nie sú na priame platby, len na priame platby, ale drvivá väčšina zvýšenia je práve na investície, na zamedzenie alebo zníženie toho investičného zaostávania, ktoré slovenskí poľnohospodári zaznamenali v predchádzajúcich ôsmich rokoch vašej vlády.
A cena potravín - už mi neostáva čas.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Hort, ja mám úctu aj k vašim názorom a ja mám úctu aj k názorom našich kolegov v koalícii, pretože nemusím s nimi súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby ste ich tu mohli pokojne povedať.
K vášmu vystúpeniu by som chcela mať tri poznámky. Čo sa týka sebestačnosti, často sa tu tým slovom operuje a to slovo sa viaže ešte k studenej vojne. Viete, Slovensko môže byť sebestačné aj v pestovaní citrónov. Úplne spokojne, akurát len kilo slovenských citrónov by možno stálo 200 korún. Čiže toto slovo v kontexte by som nepoužívala. Ďalej, pán kolega, možno by ste boli mohli vo svojom vystúpení položiť aj tieto otázky. Čo odkážeme týmto zákonom samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorí by si chceli na svojej pôde, poľnohospodárskej pôde stavať farmy? A čo odkážeme týmto zákonom podnikateľom, ktorí chcú podnikať v agroturistike?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega Záhumenský, možno by bolo korektné nespomínať pána Hideghetyho, ale spomenúť ľudí, ktorí sú vaši donori a mecenáši a tí majú trošku iné domy. Pokiaľ viem, existujú rôzne oblasti sousthforkov, o ktorých sa možno už písalo, o ktorých sa ešte bude písať. Takže korektné by bolo nie dvakrát za jedno poobedie spomenúť meno Hideghety, ale možno, že si pospomínate na tých vašich priateľov, ktorí majú ešte luxusnejšie sídla, ako má pán Hideghety.
Ale keď sa bavíme o dotáciách a o tom, čo som, myslím si, povedal veľmi zrozumiteľne, prečo musí takýto zákon byť na stole, tak sa vás spýtam: Vy ste tiež jeden z tých, ktorý poberá priame platby? Ak je dnes pomer v Európe a vo vzťahu k Slovensku 100 : 80, prečo dnes naši farmári a tí ľudia, ktorí robia u vás, na vami najatej pôde, nemajú 80 % platu ľudí v Európskej únii? Prečo je to dnes nejakých 37 alebo 38 %? Vysvetlite ľuďom, prečo im nedáte zarobiť, keď beriete 80 % z toho, čo dostáva priemerný poľnohospodár v Európe?
No hovorili ste, že som spomínal hlavnú príčinu, to vyňatie, neplatenie za vyňatie pôdy. Ja som to nepovedal, pán kolega. Zase mi dávate do úst niečo, čo som nepovedal. Ja som povedal, že to je súhrn všetkých iných okolností a všetkých iných prístupov, ktoré Dzurindova vláda zaviedla, na základe čoho sa Slovensko stalo krajinou, kde investori radi chodili.
No a nespomenuli ste ani reakciu na mňa vo vzťahu k pšenici. Aj to by bolo možno ľuďom niekedy treba vysvetliť, prečo je to u nás tak a prečo niektorí aj na tom, že sú vysoké ceny potravín a v Európe nie je dostatok pšenice, u nás zarobili. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán podpredseda Hort bol posledný z prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať, keďže sa blíži 17.00 hodina a mali by sme hlasovať, na hlasovanie je zatiaľ jeden bod, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod vystúpením navrhovateľky a spravodajkyne, a potom by sme odhlasovali dva body. Je všeobecný súhlas s týmto postupom? (Hlasy z pléna.) Nie je. Takže potom prerušíme a o 17.00 budeme hlasovať len o jednom bode. Nech sa páči, asi za dve minúty toho už veľa nestihnete, pani ministerka. Takže vyhlasujem prestávku. Po prestávke budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu stanoviska, o návrhu uznesenia k
návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
je to tlač 545. Budeme pokračovať hlasovaním. A poprosím teraz pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby ako poverená členka ústavnoprávneho výboru uviedla hlasovanie.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme dvakrát otvárali rozpravu o tomto návrhu uznesenia a odznelo od včera niekoľko návrhov, chcem vás poprosiť, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu a samotnému uvádzaniu a pani spravodajkyni, aby potom nevznikali zbytočné nedorozumenia, čo sme a ako sme vlastne hlasovali. Takže, poprosím vás o pozornosť a, pani spravodajkyňa, keby ste uviedli hlasovanie. (Hluk v pléne.) Dámy a páni, ešte raz vás chcem poprosiť, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili pán minister spravodlivosti, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Lipšic, poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Mečiar podal návrh uznesenia vo svojom vystúpení, je rozdaný. Ja som vo svojom vystúpení navrhla, aby sme o návrhu ústavnoprávneho výboru hlasovali osobitne o písmene c).
Pán predseda, dajte hlasovať ako o prvom uznesení ústavnoprávneho výboru, podľa ktorého by sme hlasovali o písmene a), v ktorom sa konštatuje, že vzhľadom na právoplatne odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraja Horvátha JUDr. Horváth nemá morálny kredit na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky; a o písmene b) spolu: vyzýva sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha, aby sa podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O týchto dvoch bodoch, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Čiže ideme hlasovať o prvých dvoch bodoch z pôvodného uznesenia, ktoré prišlo ako návrh z rokovania gestorského ústavnoprávneho výboru. Chvíľočku počkáme. Takže, prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 3 za, 19 proti, 54 sa zdržalo, 60 nehlasovalo.
Tento návrh sme neprijali.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o písmene c): berie na vedomie odporúčanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa ustanovenia sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a zániku funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 3 za, 18 proti, 56 sa zdržalo, 58 nehlasovalo.
Ani tento návrh sme neprijali.
K. Tóthová, poslankyňa: Pán predseda, keďže návrh ústavnoprávneho výboru plénum neprijalo, môžeme hlasovať o návrhu, ktorý bol podaný poslancom Mečiarom v rozprave a to: "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že vzhľadom na právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraj Horváth nemá právny titul na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky;
2. u sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha sú naplnené podmienky podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."
Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte pre lepšiu zrozumiteľnosť, pán predseda Mečiar, včera ste predložili jeden návrh, dnes pri opätovnej rozprave ste predložili druhý. Ten prvý ste vzali späť, aby bolo jasné. Dobre, takže hlasujeme o tom, ktorý bol rozdaný dnes a ktorý odznel tak, ako ho prezentovala pani spravodajkyňa. Takže hlasujeme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 75 za, 1 sa zdržal, 59 nehlasovalo.
Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem aj ja.
P. Paška, predseda NR SR: Keďže sme hlasovanie ukončili týmto jediným prerokovaným a ukončeným bodom, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní pôdy poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.
Poprosím pani ministerku, ktorá je už tu, nech sa páči, aby zaujala stanovisko k rozprave, ktorú sme ukončili. Nech sa páči, pani ministerka.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujala stanovisko k rozprave, ktorá prebehla k návrhu novely zákona č. 220/2004 Z. z. Celá rozprava, ktorá tu bola, mala určitý podtón akoby vybavovania si určitých účtov, čo ma veľmi mrzí. Ale na druhej strane, padlo tu aj veľa zaujímavých názorov a verím, panie poslankyne aj páni poslanci, že tieto vaše návrhy, ktoré tu odzneli v prvom čítaní, budete mať možnosť realizovať v rámci pozmeňujúcich návrhov pri druhom čítaní a verím, že budeme vedieť realizovať niektoré úpravy spoločne.
Pokiaľ ide o názorovú polemiku, či zákon prijať, alebo neprijať, či ísť do odvodov za pôdu alebo nejsť, ťažko je polemizovať, pretože sme tu postavení na rôznych hodnotách, ako politické strany, tak aj jednotliví poslanci. Keďže som predkladala a predkladám tento návrh a predkladala som ho aj vo vláde Slovenskej republiky, som presvedčená a hlboko presvedčená, že takto koncipovaný návrh je potrebný z dôvodu ochrany poľnohospodárskej pôdy. A keď tu boli vyslovené slová ako, že je to nezmysel, že je arogancia takýto zákon postaviť a predložiť do Národnej rady, chcem sa spýtať, či to, že podobný zákon o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely funguje v iných štátoch Európskej únie, či je to tak nezmyselné len z toho dôvodu, že pre nás hlavnou modlou majú byť len a len investori?
Myslím si, že z pohľadu budúcich generácií je tento návrh dôležitý. Pokiaľ ide o názor, že trh všetko vyrieši, nuž, v tomto prípade trh nevyrieši všetko. A nerada by som raz skladala účty za to, že poľnohospodárska pôda tej najvyššej bonity neplní účely, ktoré by mala plniť, pretože sa stala zastavanou a na tejto pôde boli vytvorené a vybudované montážne haly, ktoré zostanú po určitých rokoch prázdne. Pretože investori sem prichádzajú nie preto, aby riešili sociálno-ekonomické otázky Slovenskej republiky, ale prichádzajú sem preto, aby mali zisky, aby vyryžovali a aby sa potom odsunuli do tých oblastí, kde to bude pre nich výhodné.
Padla tu otázka ohľadne agroturistiky. Nuž, nemyslím si, že rozvoj agroturistiky by sa mal orientovať do najbonitnejších pôd, ktorých máme len 21 %. Som presvedčená, že agroturistika by sa mala rozvíjať práve v oblastiach, ktoré sú menej bonitné. A tu skutočne treba vidieť tabuľku ohľadne odvodov za pôdu, kde len za najbonitnejšie pôdy sa predpokladá odvod 500 korún za m2, ale ten sa postupne znižuje. Tento odvod je len od 1. do 4. bonitnej triedy, tie ďalšie sa znižujú a následne v oblastiach, ktoré sú znevýhodnené, dokonca v šiestej, siedmej skupine ide len o sumu 1,50 Sk. Čiže znovu by som bola rada, keby v druhom čítaní tá debata bola o odbornej diskusii a o odborných názoroch, a nie len čisto o politických. Aj keď si uvedomujem, že veľakrát politikum hrá prím pri rozpravách k jednotlivým zákonom.
Pokiaľ ide o južnú časť Slovenska, kde padlo najviac námietok. Tu by som chcela poprosiť, ja som ministerka všetkých občanov Slovenskej republiky, nie som ministerkou určitej časti občanov a tento zákon je pre všetkých. Je pre tých, ktorí momentálne žijú a myslím si, že by mali pamätať aj na budúcnosť. Pokiaľ ide o južné Slovensko, mali ste 8 rokov, mohli ste investorov pritiahnuť. Problém nie je len v tom, že investori išli do lokalít, ktoré boli najbonitnejšie, pretože tak je to. Investor, ktorý prichádza, prichádza kvôli podmienkam, ktoré boli pre neho výhodné. Mohli ste vytvoriť také podmienky, aby išiel do južných oblastí. Nedávno som bola v Komárne, kde je problém pracovnej sily a jednotlivé podniky musia uvažovať a už dovážajú ľudí z Ukrajiny, lebo nezamestnanosť je veľmi nízka z toho dôvodu, že mnohí odchádzajú do Maďarska, ale je nízka aj preto, že nie je záujem pracovať v tých profesiách, ktoré sú momentálne voľné v Komárne. Preto si nemyslím, že práve tento zákon by obmedzil budovanie ďalších fabrík a ďalších fariem na južnom Slovensku. A tí, ktorí budú chcieť, tak ako tu bolo povedané, tí prídu, len budú musieť viacej zaplatiť.
Pokiaľ ide o rozvoj stavebníctva, tu by som chcela dať do pozornosti jeden fakt. Je všeobecne známe, že tak ako sa stavajú byty, je minimálny zisk 200 - 300 %. Nuž, nebude 200 %, možno bude 150 %, ale byty sa budú rovnako stavať a nepostihne to ani občana a nepostihne to ani investora a ak, tak len preto, že peniaze, ktoré budú z odvodu poskytnuté štátnemu rozpočtu, budú následne realizované prostredníctvom zvýšenia aktivít v oblasti zvyšovania úrodnosti pôd, ktoré tu boli zabrané a ktoré momentálne sa nachádzajú v zlom stave. Rovnako tieto financie budú použité na hydromeliorácie a uvažuje sa, že rovnako budú použité aj na kontaminované pôdy, ktorých je pomerne veľa v Slovenskej republike. Takže chcem ubezpečiť tých, ktorí vyšli s názorom, že by to malo ísť na platy alebo na rozhadzovanie na ministerstve pôdohospodárstva, nie, tieto peniaze budú prísne viazané na to, aby sa vrátili späť do pôdy v rámci celého Slovenska, pretože v určitých oblastiach skutočne stav pôd je kritický.
Takisto tu bola vznesená otázka ohľadne platieb, priamych platieb pre poľnohospodárov. Myslím si, že to by mohla byť diskusia sama osebe, pretože je to problematika, ktorá je rozsiahla a mňa teší najmä to, že poľnohospodári a nie sú to len tí veľkofarmári, dnes tvrdia, že skutočne už sa pre nich začína trošku zlepšovať prostredie, pretože za tých 8 rokov boli na pokraji záujmu spoločnosti, že sa im venuje náležitá pozornosť a že konečne aj farmári na Slovensku sa priamymi podporami začínajú približovať podporám v krajinách Európskej únie.
Tu by som otvorila aj otázku štátnej pomoci. Pani poslankyňa Tkáčová, myslím si, že viete, že pokiaľ ide o štátnu pomoc, slovenský farmár dostáva 2 eurá na hektár. Pokiaľ ide o farmára v Čechách, je to 50 až 60 eur na hektár, v Nemecku je to 200 eur na hektár. Čiže naši farmári majú byť konkurencieschopní, keď majú takéto finančné prostriedky? Ja sa budem snažiť, aby som sa aj v rámci Európskej únie snažila podporiť slovenských poľnohospodárov a podporujeme aj to, aby skutočne boli clá na potravinárske výrobky, ktoré prichádzajú do Európskej únie.
Môžem vás informovať, že dnes sa vytvoril taký klub štátov Európskej únie, je ich už dnes 20, je tam aj Slovensko, na to, aby sme vedeli čeliť veľmi tvrdým opatreniam v rámci WTO, ktoré tlačia na potravinárske výrobky. Túto skupinu vedie Francúzsko a Francúzsko ako budúca predsedajúca krajina EÚ si to berie ako jednu z priorít, ktoré bude chcieť riešiť v rámci svojho predsedníctva. Ja osobne som napríklad veľmi rada, že sa podarilo presadiť v poslednom znení a v poslednom oznámení k health checku, že podpory pre slovenských poľnohospodárov a vôbec pre poľnohospodárov nových členských štátov v rámci SAPS-u budú pokračovať až do roku 2013.
Skutočne slovenský poľnohospodár potrebuje pomoc a slovenský poľnohospodár nie je ten, ktorý získava vysoké zisky ako investori, ktorí sem prišli a tieto zisky odnášajú mimo Slovenskej republiky. Ale slovenský poľnohospodár je ten, ktorý tvrdo pracuje na pôde, dostáva priemernú mzdu, ktorú by si určite zaslúžil väčšiu, ale potrebuje podporu štátu. V každej jednej krajine Európskej únie existuje podpora štátu vo vzťahu k poľnohospodárom, nie sme ničím výnimoční.
Ešte v krátkosti by som poprosila, aby sme sa trošku sústredili možno pri druhom čítaní lepšie na návrh zákona a aby sme ho naozaj neposudzovali len z tej politickej roviny, ale z odbornej roviny. Myslím si, že rozprava, alebo pri druhom čítaní, keď prebehne rokovanie aj vo výbore, že toto rokovanie bude korektné. Ja som prístupná aj na to, aby sme korigovali niektoré štylistické záležitosti, odborné záležitosti, ktoré sú v zákone, aby sme ho vylepšili. Ale nie som za to, aby takýto zákon nebol prijatý a nie som za to, aby sme nechávali poľnohospodársku pôdu, tú najbonitnejšiu, napospas investorom a napospas tým, ktorí s touto pôdou nemajú zámer ju využiť na poľnohospodárske účely.
Ešte v krátkosti. Hovorili ste o sebestačnosti potravín. Nuž, sebestačnosť potravín, áno, je to kategória, ktorú ste posunuli niekde do minulosti. Je však zaujímavé, že dnes jednou z veľmi aktuálnych tém v rámci Európskej únie a v rámci diskusie na rokovaní či už Rady ministrov alebo jednotlivých komisií je bezpečnosť potravín, potravinová bezpečnosť. A potravinová bezpečnosť by mala byť prioritou každého jedného štátu. My o nej hovoríme na úrovni Európskej únie, ale my ako štát potravinovú bezpečnosť vlastne nemáme definovanú a to je tiež jedna veľká výzva, ktorá by mala byť riešená v krátkom čase a je to veľká výzva, ktorá súvisí aj s obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy, s jej bonitou a s jej výmerou.
Predpokladám, že ste si mysleli, že budem reagovať na všetky vaše otázky, ktoré boli v rozprave. Ale myslím si, že na tie politické a na to vyrovnávanie si účtov nemá zmysel reagovať. Teším sa na rozpravu, ktorá bude pri druhom čítaní a teším sa aj na vaše pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem. (Potlesk.)