Tretí deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

28. marca 2008 o 9.03 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste postupne tí, ktorí sa chcú zúčastniť dopoludňajšieho rokovania, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Zdá sa, že sme už kompletní, tak mi dovoľte, aby som otvoril tretí rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Miklós Duray a pán poslanec Jozef Halecký. Rovnako vás chcem informovať, že na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Ján Kovarčík, Ján Slabý a Valentín Švidroň.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona máme v laviciach ako tlač 516 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 516a.

Pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, máte slovo, uveďte vládny návrh zákona.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pekné dobré ráno všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Hneď v úvode by som chcela povedať, že východiskami na vypracovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti, boli predovšetkým integrované opatrenia pre rast a zamestnanosť, ktoré boli rozpracované v Národnom programe reforiem, ktorý je Lisabonskou stratégiou pre Slovensko. Lisabonským cieľom do roku 2010 je dosiahnutie miery celkovej zamestnanosti občanov vo veku od 15 do 64 rokov 70 %. Podľa najnovších prognóz Infostatu Slovensko v roku 2015 dosiahne mieru celkovej zamestnanosti 65 %.

Ďalej to boli odporúčania Európskej komisie z hodnotenia Národného programu reforiem z októbra 2006, a to systémovo riešiť dlhodobú nezamestnanosť, vo väčšej miere podporovať vzdelávanie a prípravu pre trh práce a utlmovať podporu vytvárania pracovných miest.

Ďalším bolo oznámenie Európskej komisie k spoločným zásadám flexiistoty. Flexiistotou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality, najmä komplexnou stratégiou celoživotného vzdelávania, účinnou aktívnou politikou trhu práce, modernými systémami sociálneho zabezpečenia. Samozrejme, aj Programové vyhlásenie vlády SR a operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Cieľom vládneho návrh zákona je vytvoriť legislatívne prostredie na zapojenie najmä rizikových skupín na trh práce, starší občania, mladí absolventi škôl, ženy, vrátane dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou. Osobitne ťaživým problém je dlhodobá nezamestnanosť vrátane nezamestnanosti príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, preto sa do riešenia problémov na regionálnych a lokálnych trhoch navrhuje aktívnejšie zapojiť vyššie územné celky, obce a sociálnych partnerov na týchto úrovniach v rámci výborov pre otázky zamestnanosti.

Zámerom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť systém práce so znevýhodnenými skupinami uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom doterajších a navrhnutých nových aktívnych opatrení na trhu práce predovšetkým cez systém podpory ich vstupu alebo návratu na trh práce prostredníctvom individuálnych akčných plánov. Prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce chce ministerstvo práce realizovať politiku podporujúcu pracujúce matky aj poskytovaním príspevku na služby pre rodiny s deťmi počas predškolskej výchovy a tak prispieť k eliminácii a odstráneniu chudoby a kultúrneho strádania detí.

Vládny návrh zákona definuje národnú sústavu povolaní, ktorá má slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry a je základným systémovým rámcom na tvorbu národnej sústavy kvalifikácií, a to z dôvodu naliehavej potreby zmapovania požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach.

Vládnym návrhom zákona sa zásadne mení systém vzdelávania a prípravy pre trh práce v dôsledku zvýšeného dopytu po kvalifikovaných zamestnancoch. Realizácia jednotlivých foriem vzdelávania a prípravy na trh práce sa navrhuje formou pilotných projektov alebo projektov na regionálnej i národnej úrovni. Súčasne sa navrhuje zaviesť dávku počas vzdelávania a prípravy pre trh práce počas zapracovania a počas prípravy na pracovné uplatnenie. Cieľom je podporiť preferovanie efektívnej politiky celoživotného vzdelávania a motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom vzdelávaní a príprave pre trh práce.

Navrhnuté opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v oblasti plnenia povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom rozšírenej alternatívnej možnosti plnenia si tejto povinnosti majú za cieľ priniesť prácu týmto občanom a udržať ich v zamestnaní.

Vládnym návrhom zákona sa zavádzajú aktívne nové opatrenia na trhu práce, a to

- príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

- príspevok na podporu a udržanie v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami,

- vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov,

- príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku,

- príspevok na podporu zamestnávania účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce,

- príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obce,

- príspevok na aktivačnú činnosti formou dobrovoľníckej služby, ale aj

- príspevok na presťahovanie za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania.

Uľahčiť využívanie možnosti v rámci aktívnych opatrení na trhu práce sa navrhuje aj poskytovaním administratívnej podpory pri vybavovaní žiadostí o príspevky. V nadväznosti na zavedenie nových aktívnych opatrení na trhu práce sa v návrhu navrhuje upraviť aj zákon o pomoc v hmotnej núdzi tak, aby motivoval občanov v hmotnej núdzi zúčastňovať sa na aktivitách zvyšujúcich možností ich zamestnanosti a predchádzať tak rizikám ich vylúčenia z trhu práce.

Dovolím si pripomenúť, že predmetný návrh zákona bol predmetom rokovania aj Európskej komisie, ktorá podporila a dvomi menšími úpravami navrhla aj teda úpravu tohto zákona. V každom prípade musím pripomenúť, že všetky tieto navrhnuté opatrenia boli zapracované.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy Národnej rady o prerokovávaní vládneho návrhu zákona odporúčam schváliť.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh stanoviska gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 727 zo 6. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 352 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 300 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu už svojím uznesením č. 279 z 19. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 124 z 11. marca 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport svojím uznesením č. 82 zo 6. marca 2008.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy, konkrétne ide o 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania a odôvodnenia návrhu a stanoviska gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 27 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 137 z 26. marca 2008. Týmto uznesením výbor poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu.

Vážené kolegyne, kolegovia otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že v mene poslaneckých klubov sa prihlásili do rozpravy za poslanecký klub KDH pani poslankyňa Gibalová a za SMER pani kolegyňa Vaľová. Takže v zmysle rokovacieho poriadku budú nasledovať vystúpenia poslancov poverených za vystúpenie poslaneckého klubu.

Takže slovo odovzdávam pani poslankyni Gibalovej za poslanecký klub KDH. Máte slovo, pani poslankyňa.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ministerka, pán spravodajca, dámy a páni, prajem vám príjemný deň. K predloženému návrhu zákona sa klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril pri prvom čítaní s prísľubom, že predložíme pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa nášho presvedčenia zvýšia pružnosť niektorých nástrojov trhu práce a prispejú ku komplexnejšej a adresnejšej príprave pre trh práce s prístupom väčšej zodpovednosti všetkých účastníkov.

Pri vyjadrení sa k predloženej novele, veľkej novele zákona o zamestnanosti sme v prvom čítaní poukázali na pozitíva i nedostatky, či podľa nášho názoru nedokonalosti tejto novely, preto dovoľte, aby som vám predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 94 vládneho návrhu, kde môj pozmeňujúci návrh - v § 43 ods. 5 a 6 znejú:

"(5) Úrad v spolupráci s uchádzačom o zamestnanie vypracuje individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia. Individuálny akčný plán sa vypracúva na základe ponuky úradu alebo na základe písomnej žiadosti uchádzača o zamestnanie. S uchádzačom o zamestnanie, ktorý požiadal písomne o vypracovanie individuálneho akčného plánu, je úrad povinný začať vypracúvať tento akčný plán do 30 dní od podania písomnej žiadosti.

(6) Individuálny akčný plán na účely tohto zákona je písomný dokument, ktorý na základe posúdenia dosiahnutého stupňa vzdelania, odborných zručností, osobnostných predpokladov, schopností, praktických skúseností a možností uchádzača o zamestnanie určuje postup, finančné krytie a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možnosti uplatnenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce. Tieto opatrenia sú najmä opatrenia podľa § 46 až 53 zákona. V prípade vypracovania individuálneho akčného plánu uchádzač o zamestnanie môže poberať iba príspevky zahrnuté v tomto pláne. Výška súčtu príspevkov vyplývajúcich z individuálneho akčného plánu podľa opatrení v § 46 až 53 zákona na jedného uchádzača o zamestnanie počas dvoch rokov neprekročí 40-násobok životného minima, v prípade znevýhodneného uchádzača o zamestnanie 60-násobok životného minima. V prípade, že súčasťou individuálneho akčného plánu sú opatrenia podľa § 46 až 53 zákona, maximálna výška jednotlivého príspevku daného opatrenia môže byť prekročená. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje odborný poradca v spolupráci s uchádzačom o zamestnanie. Po vypracovaní a vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný plán stáva záväzným pre uchádzača o zamestnanie a pre úrad."

Cieľom tohto novelizačného bodu je vytvoriť pre každého uchádzača o zamestnanie, nie iba znevýhodneného, možnosť dobrovoľne požiadať o vytvorenie individuálneho akčného plánu, ktorý bude preňho záväzný. Umožní to efektivitu, prácu so širšou skupinou uchádzačov a zaktivizuje ich prístup. Súčasťou sa stane, tohto plánu, aj jeho finančné krytie, ktoré umožní plánovanie finančných výdavkov úradu uchádzača o zamestnanie, prípadne ďalšej tretej osoby, trebárs potenciálny zamestnávateľ. Finančná výška má pre uchádzača o zamestnanie informačnú hodnotu a jej maximálna výška umožňuje diferencovať rôzne skupiny nezamestnaných. Výška nákladov na realizáciu individuálneho akčného plánu sa obmedzuje hornou hranicou 40-násobku životného minima, čo v súčasnosti predstavuje cca 200-tisíc Sk na jedného uchádzača. U znevýhodneného uchádzača je to zvýšená hranica 60-násobok, čo je cca 300-tisíc Sk.

Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 106 vládneho návrhu, v ktorom § 49 ods. 2 znie: "(2) Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok požiada písomne. Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie podľa § 8 písm. 1a) poskytuje príspevok pre samostatnú zárobkovú činnosť po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa jeho ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej jeden rok, ak o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť požiada písomne. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a 60. Občanovi, ktorý ukončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov od jeho poskytnutia, môže úrad opätovne poskytnúť príspevok až po uplynutí dvoch rokov od ukončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti."

Dôvody predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu sú tieto: Umožňuje znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie - absolventovi byť flexibilnejším a získať väčšiu prax a možnosti v oblasti podnikania.

Tretí pozmeňujúci návrh je k bodu 119 vládneho návrhu, kde navrhujem v čl. I v § 52 vypustiť odsek 3.

Ďalší návrh je k bodu 119 vládneho návrhu, kde navrhujem v čl. I § 52 ods. 8 vložiť písmeno l), ktoré znie: "l) záväzok úradu poskytnúť mesačný príspevok obci vo výške minimálnej mzdy a príslušných povinných odvodov na každého pracovníka podľa odseku 10, ktorý v danom mesiaci pracoval v obci do 30 dní od skončenia mesiaca,"

Pôvodné písmeno l) sa mení na m).

Piaty pozmeňujúci návrh je návrh k bodu 119 vládneho návrhu, v ktorom v čl. I § 52 odsek 10 znie: "(10) Obec podľa Zákonníka práce uzatvára so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pracovnú zmluvu o vykonaní menších obecných služieb pre obec na plný úväzok na dobu určitú pol roka, ktorá podľa okrem všetkých náležitostí podľa Zákonníka práce obsahuje jasne definovaného priameho nadriadeného."

Táto zmena by mala zabrániť tomu, teda mala by podporiť aktivitu nezamestnaných aj podporiť ich osvojenie si pracovných návykov. Nejasné právne stavy, nejasný priamy nadriadený, nejasné pracovné návyky, malá úspešnosť aktivačných činností, neefektívne využitie a presvedčenie nezamestnaných, že pracujú a sú zamestnaní, to sú všetko dôvody, ktoré bránia efektívne využívať tento nástroj na trhu práce. Domnievame sa, že prijatím tohto novelizačného bodu bude jasne daná zodpovednosť účastníkov, jasne nadriadený, jasné pokyny, sociálne zabezpečenie účastníka, možnosť motivácie vyššou mzdou napríklad u tých účastníkov, ktorí sa preukážu ako dobrí zamestnanci.

Šiestym pozmeňujúcim návrhom je pozmeňujúci návrh k bodu 125 vládneho návrhu, kde § 53a znie:

"(1) Príspevok na presťahovanie za prácou je náhrada časti výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 40-tisíc korún, ak je miesto výkonu zamestnania na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 50 kilometrov. Úrad poskytuje príspevok občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písmeno a), ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny pobytu alebo presťahovaním za prácou do miesta jeho prechodného pobytu, do ktorého sa presťahoval v súvislosti so získaním zamestnania na dobu neurčitú. Príspevok poskytuje úrad jednorazovo raz za dva roky."

Vážené dámy a páni, skúsenosti s týmto nástrojom aktívnej politiky trhu práce v minulosti ukázali, že požiadavka preukázania trvalého pobytu v mieste nového zamestnania bola pre rôzne administratívne aj iné neprekonateľné dôvody skôr prekážkou ako motiváciou pre presťahovanie sa. Prechodné bydlisko v súbehu s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú je primeraným kritériom. Kvôli nízkej výške príspevku v porovnaní so skutočnými výdavkami na presťahovanie a život na novom pracovisku sa navrhuje zjednodušiť čerpanie bez povinnosti podrobne dokladovať vynaložené náklady. Navrhuje sa vypustiť obmedzenie len na jedného z manželov, lebo z pohľadu trhu práce táto reštrikcia podľa nás nemá opodstatnenie a tu sa odvolávam aj na toľko komunikovanú rovnosť príležitostí.

Pri prerokovaní tohto pozmeňujúceho návrhu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, myslím, že bola vôľa takýto návrh prijať, ak sa upravia určité úpravy. Urobila som ústupok v tom, že navrhujem zníženie vzdialenosti na 50 kilometrov a evidenciu uchádzačov o zamestnanie najmenej na tri mesiace oproti pôvodnému návrhu, ktorý som predložila, kde bolo uvedených šesť mesiacov u uchádzača, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov.

Toto sú pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá Kresťanskodemokratické hnutie. Ja verím, že budú pochopené ako návrhy, ktoré naozaj môžu doladiť niektoré novelizačné body vládneho návrhu a spružniť, zefektívniť, zakčniť nástroje na trhu práce. A podčiarkujem, prinášajú možno viac osobnej zodpovednosti na všetkých stranách alebo u všetkých zainteresovaných aktérov na trhu práce.

Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby ste sa zamysleli nad predkladanými návrhmi zákona, teda mojimi novelizačnými bodmi, a aj ich podporili. Ďakujem vám pekne za vypočutie, ďakujem pekne aj vám, pani ministerka, za vypočutie, hoci celé moje vystúpenie skoro vás vyrušovala pani poslankyňa Vaľová, ale ja jej to odpúšťam.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Faktické neregistrujem, takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu strany SMER pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už iba "návrh zákona"), ktorý prerokúvame, predstavuje komplexné prepojenie nástrojov, opatrení a aktivít zameraných na riešenie podpory vstupu a zotrvanie na trhu práce príslušníkov znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, ale najmä riešenie dlhodobej regionálnej nezamestnanosti.

Je dobrým rozpracovaním odporúčaní Európskej komisie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí a starších osôb do aplikačných nástrojov, opatrení a postupov zo strany ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem toho vytvára podmienky na vytvorenie partnerstiev na riešenie zamestnanosti znevýhodnených skupín na regionálnej a na lokálnej úrovni. Počíta so zapojením územnej samosprávy do zlepšovania podmienok pre rozvoj regionálnej zamestnanosti.

Návrh zákona zároveň vytvára dobrý legislatívny rámec na plnenie tej časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorej sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prijať rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie do zamestnania, najmä absolventov škôl, občanov so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Aby sa mohol vo väčšej miere ako podľa platného právneho stavu uplatňovať individuálny prístup práce s klientmi a zohľadňovať špecifiká regionálnych trhov práce podľa dôvodovej správy, návrh zákona dáva väčšie kompetencie, ale zároveň aj väčšiu zodpovednosť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v individualizácii prístupu k skupinám uchádzačov o zamestnanie v záujme urýchlenia ich vstupu na trh práce a zotrvanie na trhu práce.

Nadväzne na tento zámer v návrhu zákona sa navrhuje zachovať vyžadovanie aktívneho preukazovania hľadania si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, avšak najmenej v mesačnom intervale, čo chápeme tak, že návrh zákona dáva možnosť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny určovať aj kratšiu periodicitu návštev uchádzačov o zamestnania, t. j. ak je príslušný zamestnanec úradu práce, sociálnych vecí a rodiny presvedčený, že toho-ktorého uchádzača o zamestnanie je potrebné pozývať každé tri dni, raz za týždeň alebo raz dva týždeň a iného stačí pozývať raz za tri týždne alebo raz za mesiac, bude mať možnosť úrad práce takto urobiť.

Predpokladám, že táto navrhovaná zmena súvisí s navrhnutými zmenami v ďalších ustanoveniach, napríklad v návrhu v § 34 ods. 7, podľa ktorého bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný najmenej raz za kalendárny mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné voľné pracovné miesto alebo účasť na niektorom z uplatňovaných aktivít opatrení na trhu práce s návrhom v § 32 ods. 5 a na využívanie agentov pre pracovné miesta na zisťovanie požiadaviek zamestnávateľov na zamestnancov s návrhom v § 46, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vysielal uchádzačov o zamestnanie na vzdelanie a prípravu na trh práce, napríklad v súlade s kvalifikačnými potrebami zamestnávateľov alebo v súlade s individuálnym akčným plánom na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, napokon aj s navrhnutými novými aktívnymi opatreniami, s pripravovaným projektom na riešenie dlhodobej nezamestnanosti a s ďalšími pripravovanými či už národnými projektmi, alebo dopytov orientovanými projektmi.

Tu by som len chcela podotknúť, že v regiónoch sa často menia firmy alebo strategickí investori a práve týmto investorom je potrebné prispôsobiť, aby daní uchádzači o prácu mali aj danú kvalifikáciu.

Navrhnutá zmena v periodicite návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je potrebná na ofenzívne riešenie dlhodobej nezamestnanosti, na zintenzívnenie práce úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s uchádzačmi o zamestnanie namiesto pasívneho prijímania informácií o tom, čo urobil uchádzač o zamestnanie preto, aby si sám túto prácu našiel.

Pre tieto návrhy a pre tieto zmeny je tento zákon veľmi dobre pripravený a má význam, je to významný nástroj na mapovanie naliehavej potreby kvalifikačných požiadaviek národného trhu práce a regionálnych trhov práce, ako aj identifikácie samostatne uplatniteľných činností na jednotlivých pracovných pozíciách, považujem národnú sústavu povolaní, ktorá je rámcovo definovaná v § 35 a ktorá je základom na tvorbu národnej sústavy kvalifikácií. Národná sústava povolaní je nevyhnutným a chýbajúcim článkom, ktorý má slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme práve toto podporili.

Za veľmi potrebný nástroj na riešenie regionálnej a lokálnej dlhodobej nezamestnanosti považujem navrhnutý systém podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku. Tieto sociálne podniky už majú svoju históriu a tradíciu aj v iných štátoch Európskej únie. Ak sa tento nástroj správne uplatní, umožní vstup a dlhodobejšie zotrvanie na trhu práce aj viacnásobne znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie z príslušníkov marginalizovaných skupín.

A na záver chcem povedať, že celý návrh zákona má veľa takých prvkov a opatrení, ktorých schválenie a realizácia umožní zaradiť Slovensko do rodiny členských štátov Európskej únie, ktoré sa zasadzujú, ako vieme, za sociálnu Európu. Vzhľadom na uvedené odporúčania odporúčam, aby návrh zákona bol chválený.

Ak dovolíte, ešte by som predniesla pozmeňujúci návrh. Pán podpredseda, nechala som ho v lavici, tak pardon. (Krátka pauza, kým si spravodajkyňa doniesla materiál zo svojej lavice v rokovacej sále.) Ďakujem veľmi pekne.

Pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v čl. I dopĺňa takto:

V bode 119 v § 52 ods. 6 sa za slová "podľa § 49 ods. 4" vkladajú slová "vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje".

V bode 121, to je po druhé, v § 52a ods. 5 sa za slová "podľa § 49 ods. 4" vkladajú slová "vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje".

Odôvodnenie k bodu 1 a 2 máte, odôvodnenie vlastne máte.

A v čl. III bude zmena znieť: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2008 okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2008."

Odôvodnenie takisto máte v písomnej podobe.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, odzneli vystúpenia poslancov prihlásených písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Klára Sárközy, Rošková Ľubica, Gibalová Monika, Goga Pavol, Petrák Ľubomír, Nachtmannová Oľga. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo odovzdávam pani poslankyni Kláre Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vystúpila v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti.

Začiatkom februára, keď tu bolo prvé čítanie, som vyjadrila postoj vlastný aj postoj Strany maďarskej koalície - Magyár Koalíció Pártja k tejto problematike. Bolo to dosť rozsiahle a to som aj patrične zdôvodnila. Poukazovala som teda na niekoľko vybraných bodov novely, ktoré som považovala za dôležité a stále ich považujem aj teraz. Je to hlavne problematika zavedenia sociálneho podniku, kde sa obávam, že z dlhodobého hľadiska sa môžu veľmi ľahko ukázať ako nefunkčné a môžu sa stať draho vytvorenými pracovnými miestami dočasného charakteru. Ja viem, že je to celoeurópsky trend, pretože podobné podniky sa zavádzajú aj v iných krajinách Európskej únie a hlavne v novopristupujúcich krajinách, ale u nás tento nástroj aktívnej politiky trhu práce je nový a mám taký dojem, že nie je to celé doriešené do konca. Uvidíme, ako sa osvedčí.

Takisto som upozorňovala na slabé využívanie individuálneho akčného plánu, ktorý pritom má veľkú kapacitu zlepšiť potenciál uchádzačov o zamestnanie. Ako som už v rozprave v prvom čítaní uviedla, som presvedčená, že nezamestnanosť je najlepšie možné znížiť dlhodobými programami, zlepšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva skvalitnením školstva, väčším zladením trhu práce a jeho potrieb so školským systémom, vyriešením nesúladu učiva s praxou, pružnejším a flexibilnejším trhom práce, dobudovaním infraštruktúry do menej rozvinutých regiónov. Netreba zabudnúť ani na malé a stredné podniky, ktoré predstavujú takisto veľký potenciál v národnom hospodárstve. Odborné vzdelávanie by malo dostať injekciu od štátu, bolo by treba posilniť pomoc pri motivovaní mladých ľudí, takisto podporovať aj celoživotné vzdelávanie. Chybné stratégie však vytvárajú problémy na veľmi dlhý čas, toho by sme sa mali vyvarovať všetci, myslím si, takisto vládna koalícia, ako aj opozícia, hoci zodpovednosť za to má vládna koalícia.

Desiateho marca sa v Bratislave konala konferencia s názvom Aktívna politika trhu práce práve k tomuto zákonu. Záštitu nad touto konferenciou prebral predseda výboru pán Halecký a organizoval ju Inštitút zamestnanosti. Nemohla som sa, žiaľbohu, z časovej tiesne na tejto konferencii zúčastniť, ale pozorne som si prečítala výstupy a niektoré tie výstupy sa mi zdali konštruktívne, hlavne pokiaľ ide o nutnosť individuálneho prístupu ku klientovi, rozšírenie a zintenzívnenie služieb pre záujemcu o zamestnanie, predovšetkým v oblasti aktívneho sprostredkovania zamestnania, aktívne vyhľadávanie voľných pracovných ciest a zjednotenie trhu práce s európskym trhom práce. Tieto body by mali byť hlavnými zámermi aktívnej politiky trhu práce aj do budúcnosti.

Ďalej by som privítala riešenie problému nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, zlepšenie sprostredkovania informácií o vytváraní nových pracovných miest v niektorých prípadoch či efektívnejší prístup k zamestnávateľom a vyhľadávaniu voľných miest zo strany úradov práce. Myslím si, že nízkokvalifikovaná pracovná sila a dlhodobo nezamestnaní, to je najtvrdší oriešok, ktorý treba riešiť. Nie som si celkom istá, že práve týmto návrhom zákona sa nám to podarí.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predkladala pani poslankyňa Gibalová, pretože pod tieto pozmeňujúce návrhy som sa podpísala aj ja. Tieto návrhy sčasti odzneli aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. Teraz je to rozšírené a myslím si, že je to komplexnejšie a je to dobrý návrh. Oceňujem u pani poslankyne Gibalovej aj to, že reagovala aj na niektoré poznámky, ktoré odzneli na výbore pre sociálne veci a bývanie, hlavne čo sa týka mobility pracovnej sily, keď sme zdôrazňovali, a ja som to zdôrazňovala aj pri prvom čítaní, že tento nástroj aktívnej politiky práce v takom rozsahu, ako je to uvedené aj teraz, sa neosvedčil za druhej Dzurindovej vlády, keď sme to predkladali. Je tam jediná zmena, tá zmena je tá, že vtedy tam bol príspevok 10-tisíc korún, teraz ten príspevok je 40-tisíc korún, ale prečo sa neosvedčil, to bola zmena trvalého pobytu. My sme navrhovali a toto tu bolo v tejto snemovni už viackrát predkladané a viackrát sme na to poukazovali, že nie je šťastné, ak pri tomto návrhu treba zmeniť trvalý pobyt, bolo by oveľa šťastnejšie, keby bola potrebná len zmena prechodného bydliska.

A to, čo ona predkladá teraz, a to, čo predkladala na výbore, je už zmena, pretože na výbore napríklad zo strany poslankyne Roškovej odznelo, že tých 30 kilometrov je málo, 80 kilometrov, čo predkladala pani poslankyňa Gibalová, podľa nej sa zdá veľa, takže našla tú zlatú strednú cestu a teraz v tom návrhu je už 50 kilometrov. Zrejme teraz sa nájde niečo iné. Ale nedostala som odpoveď ani pri prvom čítaní, ani na výbore, prečo je tam potrebná zmena trvalého pobytu. Prečo nemôžeme byť flexibilnejší? Ja viem, napríklad v tých regiónoch, kde je veľká nezamestnanosť, tak asi aj po tých 30 kilometroch ten uchádzač o zamestnanie nenájde prácu. A napríklad, keď niekto sa chce presťahovať za prácou v okolí Bratislavy alebo Trnavy, kde tých pracovných príležitostí je viac, alebo napríklad okolie Žiliny, tak tam sú ceny nehnuteľností také vysoké, že tých 40-tisíc korún nepomôže pri zmene trvalého bydliska. Takže tu by som vítala flexibilitu a hlavne by som tú flexibilitu vítala práve kvôli tomu, že bol tu nástroj aktívnej politiky práce, ktorý sa už raz neosvedčil. Prečo robíme ešte raz to isté? Ešte raz zdôrazňujem, tá zmena sa týka len výšky príspevku.

Dovoľte mi prečítať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som dostala včera, možnože to dostanú aj ostatní členovia výboru pre sociálne veci a bývanie, od jedného zdravotne postihnutého: "Vážený pán poslanec, som občanom s ťažkým zdravotným postihnutím od roku 1993. Do roku 2007 som pracoval ako programátor spoločnosti Elektrosvit, akciová spoločnosť, Nové Zámky ako správca počítačovej siete v Brandner Nové Zámky. Pracoval som 15 rokov v rôznych profesiách. V dnešnej dobe mám problém zamestnať sa, hoci ovládam anglický jazyk a mám 12-ročné skúsenosti v oblasti informačnej technológie. Podniky odmietajú, boja sa zamestnávať občanov s telesným postihnutím. Podotýkam, že som chodiaci. Táto skúsenosť sa mi potvrdila aj na Úrade vlády pri obsadzovaní pracovného miesta informatik v decembri roku 2007. Bol som pozvaný na pohovor iba preto, že som neuviedol vo svojom životopise, že som zdravotne postihnutý. Podnikatelia aj organizácie majú povinnosť zamestnávať aj občanov so zdravotným postihom podľa zákona č. 5/2004 Z. z., o ktorom teraz hovoríme. Miesto toho každý rok zaplatia smiešnu minimálnu pokutu podľa tohto zákona."

On tu má pozmeňujúci návrh, ten jeho pozmeňujúci návrh sa týka odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, on ten odvod navrhuje zvýšiť vo výške 12-násobku mesačnej minimálnej mzdy. A ten druhý bod: "Žiadame tieto financie použiť iba na podporu zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občana s ťažkým zdravotným postihnutím na plný pracovný úväzok, minimálne na obdobie dvoch rokov."

Posledná veta: "Pán poslanec, prosím vás o pomoc pri presadení zmeny zákona, ktorý skvalitní život zdravotne postihnutých občanov. Ak bude potrebné, som rozhodnutý pokračovať pri presadení tohto zákona vo forme petícií občanov. Som si istý, že okolo 20-tisíc podpisov by som nazbieral. Nežiadam financie pre zdravotne postihnutých, žiadam iba prácu."

Tento pozmeňujúci návrh som prečítala kvôli tomu, že určite to dostali aj vládni poslanci, pevne verím, že tento pozmeňujúci návrh predložia. Ja som to nevypracovala po prvé preto, že ten odvod vo výške 12-násobku mesačnej minimálnej mzdy sa mi zdá vysoký, tam by bolo treba nájsť zlatú strednú cestu. A po druhé mám skúsenosti s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu odzneli zo strany opozičných poslancov, neprijímajú sa, takže pevne verím, že niektorý vládny poslanec sa ujme tohto pozmeňujúceho návrhu, predloží a bude možnože aj schválený. Nepýtam to pre seba, ale pýtam to pre telesne postihnutých, ktorých sa toto týka.

Som si vedomá, že mnoho z hore uvedených poznámok, ktoré som pred chvíľou povedala, takisto som na to upozorňovala aj pri svojom čítaní, je hudbou budúcnosti, a práve preto si myslím, že tento zákon sa bude ešte viackrát novelizovať, ale bola by som rada, keby snemovňa prerazila to veto, ktoré tu bolo doteraz, a pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Gibalovej prijala, pretože to absolútne nie je o politike, ale skvalitňuje a zlepšuje tento vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)