M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som snáď začala od poslednej vety pani poslankyne Sárközyovej, a to je tým, že prelomiť niečo, myslím si, že pozmeňujúce návrhy opozície prechádzajú, prešli pozmeňujúce návrhy pani Radičovej, prešli pozmeňujúce pán Lipšica, takže nie je namieste takéto tvrdenie.

Chcela by som sa vyjadriť ale k pozmeňujúcim návrhom, ktoré ste tu spomenuli, pani poslankyne Gibalovej. V šestke v pozmeňujúcom návrhu 125-ky v návrhu č. 1 § 53a ja osobne by som nemala problém s podporou, ale pretože ozaj tých 50 kilometrov sa mi zdá také primerané a správne, ale s čím mám problém, tak je to s celým znením, a to, že by, ak to tak pani Gibalová určite myslela, že by človek, ktorý mal dostať tento príspevok, nemusí mať trvalý pobyt. Viete, ja si myslím, že je veľmi ľahko nahlásiť prechodné pobyty a zrazu zistíme, že v jednom byte býva aj 15 ľudí a títo ľudia tam nikdy nebývajú. Ja mám trošku taký pocit, že došlo by k zneužívaniu práve tých finančných prostriedkov, pretože veľmi ľahko sa získava pobyt, ktorý je prechodný. Čiže myslím si, že ak by pani poslankyňa Gibalová tam upravila a neviazala by obidve veci na seba, podľa mňa tých 50 kilometrov je veľmi správne a ja by som sa k tomu prikláňala. Nemôžem sa prikloniť k tomu, aby tam nebol trvalý pobyt.

Čo sa týka sociálnych podnikov, dnes ozaj nemôžeme povedať, ako budú fungovať, ale myslím si, že fungujú v Čechách, fungujú v Európskej únii a je to aj záležitosťou nielen samotného zákona, lebo jedna vec je zákon a druhá vec je, ako ten zákon aplikujeme v praxi. Myslím si, že zákon je nastavený veľmi dobre, je s dobrým úmyslom a všetko bude záležať aj na ľuďoch, všetko bude záležať na obciach, všetko bude záležať na tých, ktorí tento sociálny podnik budú spravovať a, samozrejme, aj ich... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa chce reagovať? Nie. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Ľubica Rošková. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne označiť dnešné prejednávanie novely zákona o službách zamestnanosti za systémový krok, ktorý je zacielený na dotvorenie potrebného právnoinštitucionalizovaného rámca aktívnych opatrení na trhu práce. V mikroregiónoch a regiónoch, kde sa zvyšuje stále miera nezamestnaných, je to o to viacej dôležité. Táto novela o službách zamestnanosti dáva širšiu možnosť územnej samospráve riešiť sociálny rozvoj a možnosť znižovania nezamestnanosti hlavne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Ja sa práve domnievam, že sociálny podnik je jedným z takýchto nástrojov, ktorý zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v počte, ktorý predstavuje najmenej tých 30 % z celkového počtu zamestnancov.

Sociálny podnik má za cieľ pomôcť zamestnať osoby postihnuté sociálnou exklúziou. Preto je potrebné ho orientovať v napojení na čo najväčší počet potenciálnych zamestnávateľov z radov právnických alebo fyzických osôb, ktoré budú schopné zamestnať určitú skupinu nízkokvalifikovaných nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných vrátane marginalizovaných skupín. Hlavným sociálnym cieľom je vytvorenie a udržanie pracovných miest, čím sa zdôrazňuje aj význam sociálneho podniku v napomáhaní sociálneho začleňovania, predchádzania sociálneho vylúčenia či podpory rozvoja komunít dlhodobo nezamestnaných vrátane marginalizovaných skupín, ktoré napomáha zabezpečovaniu aj ich sociálnych a emocionálnych potrieb osobnosti.

Nie je tomu inak ani v regiónoch východného Slovenska, kde sme svedkami existencie značne vysokého podielu dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných jednotlivcov na nezamestnanosti. Táto pracovná sila je aj málo mobilná medzi jednotlivými okresmi či krajmi. Keď uvediem napríklad uchádzačov o zamestnanie s nízkym vzdelaním, ktorý bol k 31. 1. 2008 u nás v okrese Michalovce, je to 44,92 % z celkového počtu nezamestnaných. Preto sa domnievam, že takéto regióny, ako je náš región, vítajú aktívny a systematický prístup riešenia aktívnej politiky trhu práce ako jeden z možných nástrojov boja s dlhodobou nezamestnanosťou.

Sociálny podnik dáva právnickej alebo fyzickej osobe výraznú podporu vo forme príspevku na podporu vytvárania a udržiavania pracovných miest v sociálnom podniku až do výšky 50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a ďalej dĺžka príspevku je poskytovaná prvých 12 kalendárnych mesiacov alebo sa poskytne aj na ďalších 12 kalendárnych mesiacov, najviac však do výšky 40 %. Zaisťuje zlepšenie dostupnosti územia cestou podpory rozvoja regionálnej dopravnej infraštruktúry ako elementárnej podmienky zvýšenia domácej i zahraničnej investičnej aktivity zamestnávania či prehĺbenie kompetencií samosprávnych krajov, môžu nemalou mierou prispieť k tomu, že chudoba a sociálna exklúzia sa prestanú ako smola lepiť na päty najmä ľuďom žijúcim v menej rozvinutých regiónoch.

Regionálny rozvoj rešpektujúci rozvíjanie teritoriálnej spolupráce vo všetkých jej formách s dôrazom na komplexný charakter prijímaných legislatívnych opatrení dáva pohľad na ucelené riešenie problémov. Práve novela zákona o službách zamestnanosti môže byť v tomto smere výrazne nápomocná tak, že precizuje opatrenia štátnej správy v oblasti verejných služieb zamestnanosti a sociálnych vecí, ktoré niekedy nepredstavujú dostatočne účinný nástroj na riešenie sociálnych problémov a na rast zamestnanosti. Možnože aj tu sa stretneme s niečím, čo ešte bude potrebné vylepšiť. Do celkovej mozaiky skvalitnenia politiky zamestnanosti určite prispeje zvýraznenie stimulácie účastníkov pracovného trhu i posilnenie motivácie obyvateľov na zlepšenie svojich životných podmienok.

Nedá mi nespomenúť, že podľa realizovaných sociologických prieskumov považujú obyvatelia Slovenska za jedny z najvýznamnejších spoločenských problémov práve otázky zamestnanosti a chudoby. A niet sa čo diviť, rodiny, v ktorých nikto nepracuje alebo v ktorých pracuje len jeden člen rodiny za minimálnu mzdu, najčastejšie prepadajú práve do pasce chudoby, z ktorej ťažko unikajú aj ich ďalšie generácie. Zvlášť citlivým sa stáva tento problém u niektorých marginalizovaných skupín účastníkov trhu práce, spomedzi ktorých patria k najohrozenejším tí uchádzači o zamestnanie, ktorí nedisponujú dostatočným stupňom vzdelania, alebo tí, ktorí nespĺňajú požiadavky zamestnávateľa na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach.

Novela zákona o službách zamestnanosti vychádza v tomto smere v ústrety zamestnávateľom možnosťou otestovania si zamestnanca prácou na skúšku, čím sa zníži pocit neúspechu u dlhodobo nezamestnaného uchádzača a u zamestnávateľa možnosť vykrytia jeho priamych nákladov, príspevkov na zapracovanie znevýhodneného uchádzača, ale hlavne nájsť vhodného a zodpovedného zamestnanca. Ďalej možnosť využitia pracovného asistenta ako individuálnej podpory a pomôcť občanovi so zdravotným postihnutím pri zaškolení na prácu. Pozoruhodná je aj podľa mňa navrhovaná suma príspevku na vzdelávanie a prípravu na trh práce tohto príspevku, ktorý je až do výšky 100 % nákladov na vzdelávanie a ďalších súvisiacich nákladov, čím navrhované poskytované dávky počas dlhodobejšieho vzdelania a prípravy na trh práce, ako aj ich motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom, cieľavedomejšom vzdelávaní práve na konkrétny pracovný post.

Pomoc a podporu uľahčenia vstupu a zotrvania znevýhodneného nízkokvalifikovaného uchádzača o zamestnanie na trhu práce má zaistiť nielen zapojenie štátu, ale aj špecializovaných inštitúcií partnerstiev, kde sa dáva oveľa väčší priestor. Dáva sa tým možnosť rozšíriť vytváranie partnerstiev pre realizáciu projektov na podporu zamestnanosti, čím sa poskytujú ďalšie možnosti využitia nástrojov aktívnej politiky trhu práce. A ja budem veľmi rada, ak sa tieto aktívne politiky dokážu a dokážeme ich využiť práve v tých oblastiach a v tých regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil pán poslanec Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pán poslanec, nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podporiť a oceniť vystúpenie kolegyne Roškovej, ktorá poukázala a trafila veci priamo tam, v ktorom sa tento problém nachádza. Pretože podľa môjho názoru veľkým problémom slovenského trhu práce je dlhodobo vysoký podiel nezamestnanosti na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie, čo v podstate robí až 50 %. K dlhodobej nezamestnanosti sčasti prispieval aj doterajší systém uchádzačov o zamestnanie, ktorý, sa dá povedať, bol nastavený na situáciu v dopyte a ponuke pracovných príležitostí v rokoch 2002 a v rokoch 2004. Teraz, keď vzniká väčší počet pracovných príležitostí a hlavne sa ukazuje, že je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov najmä v automobilovom priemysle, elektrotechnickom priemysle alebo v stavebníctve, je potrebné vytvoriť podmienky na to, aby sa skracovalo obdobie účasti uchádzačov na zamestnanie na udržanie ich pracovných návykov a získavania praktických skúseností počas ich vedenia v evidencii úradov práce.

Chápem, že takýto prístup a cieľ sleduje aj zmenu a návrh aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obce, kde hlavne nová forma aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby, najmä pokiaľ ide o obmedzenie trvania foriem uchádzačov o... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rošková, chcete reagovať na faktickú? Áno. Poprosím, zapnite pani poslankyňu.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegovi a myslím si, že zdôraznil práve aj tie ďalšie nástroje, s ktorými ja som vo svojom diskusnom príspevku nevystúpila, a myslím si, že len rozširuje možnosť táto novela zákona práve v oblasti takej, ako je náš región, kde je dlhodobo nezamestnaných veľká väčšina. Takže ďakujem pekne za podporu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Monika Gibalová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa prihlásila ústne do rozpravy preto, pre korektnosť, pretože keď som skončila svoje vystúpenie, som nepožiadala pána spravodajcu o to, ako chcem hlasovať. Prosím vás, pán spravodajca, želám si hlasovanie - bod 1, 2 a 6 osobitne. (Reakcia spravodajcu.) Samostatne každý, áno, samostatne každý. A body 3, 4 a 5 spoločne.

A keďže už som tu, tak využívam príležitosť na to, aby som opäť zdôraznila, keď som podávala pozmeňujúci návrh, § 3a príspevok na presťahovanie za prácou (reakcia z pléna), § 53a, ďakujem pekne, príspevok na presťahovanie za prácou, vo výbore, tak uvedomovala som si tú skutočnosť, že tento môj pozmeňujúci návrh bol pomerne tvrdý. A ja som mala jediný úmysel, keď som použila tam tú tvrdosť vo vyjadrení aj v tých kilometroch, aj v evidencii uchádzačov, teda v podmienke evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý bol vyradený z evidencie, to, aby sa neplytvali verejné finančné prostriedky, aby neboli zneužívané, aby tento nástroj politiky trhu práce nebol zneužívaný. Však tá vec s prechodným pobytom, ako povedala už aj moja kolegyňa, a ja som o tom naozaj presvedčená, že je to skutočnosť, ktorá bránila tomu, aby sa tento nástroj politiky trhu práce využíval.

Ja poviem opäť jeden príklad. Hovorila som ho podobný aj na výbore. Pritom podčiarkujem, upozorňujem, že rozoznávam, čo je dochádzka za prácou a čo je príspevok na presťahovanie, ale môže to byť zneužívané. Príklad poviem: Zamestnanec občan žijúci v Poprade presťahuje sa za prácou, nájde si vhodnú prácu dajme tomu v Liptovskom Hrádku. Je to taká krátka vzdialenosť a taký okruh kilometrový, že príbuzenstvo sa napríklad nachádza v tomto okruhu. To znamená, že nebude problém fiktívne si zabezpečiť trvalý pobyt. Ak bola vo výbore námietka, že sú tam iné súvislosti, platby za odpad a tak ďalej, nuž ako viete, vynaliezavosť ľudí je bezhraničná, všetko sa dá zneužiť, ja tomu rozumiem, ale ja sa obávam, že naozaj sa toto bude zneužívať a žiadať od človeka, od bežného občana pri všetkej úcte, ktorý nemá toľké šťastie, aby mal prostriedky na to, aby si kúpil a zabezpečil nehnuteľnosť alebo aspoň len malú garsónku a minimálny byt, tak my mu položíme tú najväčšiu prekážku, aby mohol využívať tento príspevok a aby mohol sa zaktivizovať, aj keď on veľmi chce byť zodpovedný za svoj život a svoju rodinu, ale nebude to môcť využiť. Bude mať ponuku práce, ale nebude mať prostriedky na to.

Preto vás veľmi pekne prosím, veľmi pekne vás prosím, aby ste to zvážili pre dobro. Ak sa to neosvedčí, dá sa to predsa odsledovať, sú na to rôzne nástroje. Vždy sa to dá zmeniť, ale predpokladám, že ak tam bude taká tvrdá podmienka, po roku opäť zistíme, že sa to nepoužilo práve preto.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

A slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť to, čo povedala pani poslankyňa Gibalová. Keď chce niekto zneužiť systém, vždy si nájde na to možnosť. Ale myslím si, že práve to, čo zdôrazňovala ona, sa dá vyriešiť buď nejakým vnútorným nariadením, alebo je na to dostatočne veľa pák, ktoré by práve boli proti zneužitiu tohto systému. Ja som tiež za to, skúsme prijať tento pozmeňujúci návrh, možnože sa to raz podarí, a keď sa neosvedčí, tak môžeme to zmeniť alebo môžeme to nejako sprecizovať. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka, nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, všetci si dobre uvedomujeme skutočnosť, že znovuzavedenie príspevku na presťahovanie za prácou už tu dakedy bolo. Tento príspevok bol už v roku 2004, ale vzhľadom na to, že tento príspevok bol slabo využívaný alebo nebol využívaný, bol tento príspevok zrušený, čo myslím si, že nebolo celkom správne. A nebral by som to tak z toho pohľadu, že tento systém tohto príspevku na presťahovanie za prácou bude dačo, čo bude len špekulatívne a bude vedené tým spôsobom, že sa to bude zneužívať. Pretože myslím si, že to plní zmysel úplne iného charakteru. Preto plne podporujem zavedenie tohto príspevku do praxe, kde poskytnutím príspevku na základe písomnej žiadosti a zmenením trvalého bydliska uchádzača o zamestnanie, kde je podmienkou najmenej tri mesiace a kde by sa mala poskytovať výška tohto príspevku za prácou tak, ako to bolo aj na sociálnom výbore hovorené, kde sa zvyšovala tá sadzba pani poslankyne Gibalovej na tých 40-tisíc korún. Účelom tohto všetkého je, si treba uvedomiť, rozšíriť možnosti týchto uchádzačov o zamestnanie nájdením pracovného miesta mimo svojho trvalého bydliska, čo v prvom rade... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Monika Gibalová, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Tento návrh je iný návrh, ako bol v roku 2004. Tento návrh myslím si, že je vylepšený, že pomôže, spružní ľudí a ich ochotu vycestovať za prácou. A ak nebude vyžadovať trvalý pobyt, uvidíme, že sa osvedčí. Môžme urobiť analýzu po roku, a opakujem, môže sa to zmeniť. Ja nechcem byť podozrievavá a všetkých hádzať do jedného vreca, ale naozaj ľudská vynaliezavosť je nekonečná. A ja sa obávam, že tu sa to bude zneužívať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Goga. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja pár slovami prispel k návrhu zákona o službách zamestnanosti a vyjadril niekoľko postrehov k nemu.

Chcem najmä povedať to, že vítam tento predložený návrh zákona, pretože sleduje odstránenie problémov, ktoré vznikajú v praxi v oblasti zamestnanosti. Aj dôvodová správa hovorí o tom, ktoré opatrenia na trhu práce tento zákon podporuje. Je ich tam viac, avšak ja sa budem venovať iba niektorým.

Zaujal ma fakt, že tento návrh sa zameriava na nové formy vzdelávania a prípravy pre trh práce. Predovšetkým to, že by mali vzniknúť tzv. pilotné projekty alebo projekty na regionálnej či národnej úrovni. Spolupráca s úradmi a inštitúciami na tejto úrovni môže pomôcť pri riešení vznikajúcom nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Oceňujem i skutočnosť, že sa znovu navrhuje zaviesť príspevok na presťahovanie sa za prácou. Práve pred chvíľou sme sa o tom bavili, takže ja sa viac k tomu nebudem vyjadrovať. Myslím, že pán Kvorka povedal jasne svoj postoj. Ja ho úplne podporujem. Takže k tomu iba toľko, že cieľom je pomôcť naozaj pri riešení nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýbajú, a podporuje sa tým aj územná mobilita.

Osobne podporujem aj zvýšenie maximálnej výšky príspevku na dochádzku za prácou z 2-tisíc korún na 3-tisíc korún. Keďže naša ekonomika generuje väčší počet nových pracovných miest, prichádzajú na Slovensko aj zahraniční investori, vytvárajú okrem pracovných miest dobré podnikové sociálne politiky vrátane podnikovej bytovej politiky, tým sa utvárajú aj podmienky a predpoklady na sťahovanie za prácou a tým sa aj inštitút príspevku na presťahovanie za prácou dá využívať vo väčšom množstve ako doteraz. Tento príspevok nemôže byť poskytnutý pri zmene prechodného pobytu, to by mohlo spôsobiť jeho zneužívanie napríklad pri sťahovaní sa z jednej ubytovne na druhú. Ak je v našich schopnostiach vytvoriť podmienky na zvýšenie zamestnanosti pre udržanie zamestnanosti, tak ich vytvárajme.

A tak je z môjho pohľadu zaujímavé úplne nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to podpora zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku, ktorý môže pôsobiť vo všetkých sférach hospodárskej, sociálnej či kultúrnej činnosti. Takže okrem sociálnej oblasti, ktorá je prioritná, čiže vytváranie pracovných príležitostí a udržanie pracovných miest, môže mať takýto sociálny podnik aj ekonomický charakter a cieľ, čiže zabezpečenie zisku prostredníctvom predaja produktov a služieb.

Návrh zákona hovorí aj o poskytovaní príspevku na podporu vytvárania a udržiavania pracovných miest v sociálnom podniku prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že charakter a zmysel vzniku takéhoto podniku je v § 50b zrozumiteľný. Zákon vytvorí možnosti pre ďalšie nové opatrenia a je ich viac a bude ich potrebné aplikovať v praxi aj prostredníctvom regionálnych inštitúcií a úradov práce. Chcel by som vyzdvihnúť novoupravené opatrenie týkajúce sa podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorého cieľom je odstrániť niektoré bariéry pre tvorbu pracovných miest pre túto skupinu ľudí cez absolvovanie prípravy formou školenia a prípravou na prácu, ktoré bude financovať úrad. Všetky opatrenia budú slúžiť pre zlepšenie ich pracovnej integrácie. Čo sa týka vzťahu zamestnávateľov k tejto skupine občanov, tak zákon obsahuje i niekoľko pozitívnych zmien v ich prospech, ktoré by mohli motivovať, aby zamestnávatelia zamestnávali i občanov so zdravotným postihnutím.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, záverom môjho vystúpenia by som chcel poďakovať ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že pripravilo do Národnej rady uvedený návrh zákona o službách zamestnanosti. Je to ucelený materiál, ktorý v prípade, že sa bude uplatňovať v praxi, pomôže mnohým skupinám obyvateľstva, ale zastaví aj prehlbovanie regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gogu sa hlásia pani poslankyne Vaľová, Sárközy, pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má vo faktickej poznámke pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť svojho predrečníka, pretože je stále čoraz zrejmejšie, že dobré fungovanie trhu práce je jeden z kľúčových vnútorných trhov, je nemysliteľný bez určitej konvergencie sociálnych politík. A myslím si, že práve takýto trend sociálnej politiky nastúpila i táto vláda.

Chcela by som povedať, že sociálny podnik, ktorý ja vysoko vyzdvihujem práve v tomto zákone, bol už aj predtým a predtým cez iqvav, cez programy, kde sa zapojili aj niektoré slovenské obce a mestá. Čiže nie je to nejaký nový produkt, ktorý by vláda dala, ktorý by vláda v tomto zákone vymýšľala alebo niečo robila, sú odskúšané veci. Ja som si našla aj na internete, že vzniká i nová publikácia na základe podnikateľských komunít, ktoré upravujú vo Švédsku, Rakúsku, kde tieto sociálne podniky už fungujú, a práve teraz vzniká aj nová publikácia, kde tieto podniky sú už odskúšané. Čiže vlastne myslím si, že to nie je nejaký pokus, ale je to niečo, čo je overené už v praxi a na základe čoho vlastne aj táto vláda pristúpila k riešeniu práve tých sociálnych skupín, ktoré sú buď zo spoločnosti, na okraji spoločnosti a sú to ľudia, ktorí majú za sebou aj kriminálnu činnosť, sú to telesne postihnutí ľudia, sú to ľudia, ktorí si skúsili dajme tomu, majú za sebou životnú skúsenosť s drogami, alebo sú to ľudia jednoducho starší, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Takže naozaj vítam, že na základe skúseností z Európskej únie a iných členských štátov vláda pristúpila práve k takémuto zákonu.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Musím sa ešte raz vrátiť k tej problematike mobility pracovnej sily, pretože tu odznelo, že škoda, že sa tento nástroj aktívnej politiky na trhu práce zrušil počas druhej Dzurindovej vlády. No zrušil sa, pretože sa nevyužíval. Využívalo to niekoľko desiatok ľudí. Keď sa pamätám na ten počet, mám taký dojem, že to bolo 77, jednak. A po druhé sa to zrušilo kvôli tomu, že testovanie bolo drahšie ako tie peniaze, ktoré ľudia využili na tento aktívny nástroj politiky trhu práce.

A nemôžem si odpustiť jednu poznámku, ktorá tu odznela. Pán predrečník sa poďakoval vláde, že predložila takýto zákon. No neviem, či si uvedomujete povinnosť vlády a povinnosť parlamentu, vlastne povinnosť vlády voči parlamentu. Povinnosťou vlády je predkladať zákony.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka, nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť vystúpenie svojho kolegu predchodcu pána poslanca Gogu, kde sa sústredil aj na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Myslím si, že to je dosť veľmi významná časť, ktorá v tejto novele zákona nachádza podporu, s cieľom vytvárania nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím formou príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Mení sa týmto aj základňa na výpočet týchto príspevkov z minimálnej celkovej ceny práce na celkovú cenu práce, čím sa zavádza valorizačný mechanizmus, ktorý zabezpečuje prepojenie výšky poskytovaných príspevkov s vývojom úrovne miezd v hospodárstve Slovenskej republiky.

Ďalej je potrebné zaujať stanovisko aj k tomu, že sa tu jedná o určité motivačné prvky zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím a na zníženie finančných nákladov zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím, sa navrhuje poskytovanie príspevku na udržanie a zamestnanie občana so zdravotným postihnutím počas pracovného pomeru tohto zdravotne postihnutého občana. Je to dosť významný prvok, ktorý si myslím, že tejto skupine obyvateľov veľmi-veľmi pomôže prijatím tohto zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Goga reagovať nebude. Takže má slovo v rozprave ďalší prihlásený, ktorý je pán poslanec Ľubomír Petrák. Pozerám sa, že pán poslanec nie je v sále, stráca poradie. A ďalej vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dámy a páni, podnikateľská sféra už dlhé roky signalizuje, že jej chýbajú kvalifikované ľudské zdroje pre odborné činnosti, pričom Slovenská republika ešte stále zaostáva v dosiahnutí cieľov Lisabonskej stratégie v úrovni zamestnanosti. Slovenská republika je navyše v rámci Európskej únie jednou z krajín, kde je najnižšia zamestnanosť. Cez to všetko v niektorých profesiách máme nadbytok zamestnancov a v mnohých máme nedostatok. Už dávno bolo potrebné vypracovať koncepciu odborného vzdelávania, ktorá ale musí mať vytvorenú bázu a práve tou bázou je národná sústava povolaní, ktorá v prerokúvanom zákone o zamestnanosti je pod § 35a.

Národná sústava povolaní je nevyhnutným a dosiaľ chýbajúcim článkom, ktorý má slúžiť ako východisko na zisťovanie kvalifikačných požiadaviek potrebných na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach. Národná sústava povolaní je základným systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií, čo sa následne prejaví v zákone v odbornom vzdelávaní, ktorý pripravuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Tu vítam logickú nadväznosť prijímania jednotlivých zákonov. Národná sústava povolaní je základom, ktorý napomôže riešeniu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.

Ďalším novým aktívnym opatrením trhu práce na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov je podpora mobility zamestnancov za prácou. Spomeniem základné paragrafy, ktoré sa dotýkajú riešenia mobility.

§ 53 - príspevok na dochádzku za prácou. Zvyšuje sa maximálna výška príspevku o 50 %, t. j. z doterajších 2-tisíc korún na 3-tisíc korún. Príspevok sa poskytuje všetkým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace na základe písomnej žiadosti. Minimálna doba poskytovania príspevku je najmenej 6 mesiacov.

Čo je hlavným účelom tohto paragrafu? Kompenzáciou zvýšených výdavkov na cestovné spojených s dochádzkou za prácou, týmto sa budú uchádzači o zamestnanie motivovať, aby prijali zamestnanie aj v okresoch, regiónoch vzdialenejších od ich bydliska. Tým sa bude riešiť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila, a podporia sa všetky skupiny uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodli prijať zamestnanie alebo začať samozamestnávanie.

Ďalší § 53a - príspevok na presťahovanie za prácou. Znovu zavádza sa príspevok na presťahovanie za prácou v súvislosti so získaním zamestnania. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti. Je podmienená zmenou trvalého bydliska a dobou vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace. Príspevok sa poskytuje jednorazovo raz za dva roky vo výške 40-tisíc korún.

Čo je účelom tohto § 53a? Účelom je rozšíriť možnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti s nájdením pracovného miesta mimo svojho trvalého bydliska. Zmena trvalého bydliska žiadateľa z dôvodu zamedzenia špekulatívneho získavania príspevku, ak by tento bol poskytovaný aj pri zmene prechodného pobytu. Týmto sa bude riešiť aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila. Príspevkom za prisťahovanie za prácou sa podporuje aj územná mobilita.

Ďalej k § 53 písm. b) - príspevok na dopravu do zamestnania. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na dopravu svojich zamestnancov do zamestnania na základe dohody vo výške najviac 50 % vynaložených nákladov na dopravu zamestnancov do zamestnania. Doprava musí byť zabezpečovaná zamestnávateľom každodenne. Týmto príspevkom sa podporuje zamestnávanie u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné príležitosti najmä v spádových oblastiach. Výrazne sa tým saturuje nedostatok dopravného prepojenia v regióne, znižujú sa náklady zamestnancov vynaložených na dopravu do zamestnania. Rieši sa nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila. Podporuje sa profesijná mobilita a v neposlednom rade to má aj ekologický dopad.

Ja som vo svojom vystúpení zdôraznila iba určité momenty. Všetci, čo sme čítali zákon o službách zamestnanosti, vieme, že to je zákon, ktorý je dlhé roky potrebný, a verím, že v oblasti zamestnávania ľudí prinesie čoskoro svoje ovocie.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej sa neprihlásil nikto. Preto dávam teraz možnosť poslednému prihlásenému do rozpravy ústne k tomuto návrh zákona a to je pán poslanec Ľubomír Petrák.

Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanej novele zákona o službách zamestnanosti.

Vidím, že táto novela nevyvoláva veľký záujem pánov poslancov, napriek tomu myslím si, že je to významný nástroj na ovplyvnenie trhu práce a nezamestnanosť je jedným z vážnych problémov Slovenskej republiky. (Ruch v sále.) Takže ja by som sa chcel dotknúť aj niektorých vecí, ktoré odzneli v prvom čítaní o tomto zákone, aj niektorých vecí, ktoré odzneli teraz v rozprave, a v podstate sa opriem o kritiku, ktorá zaznela v prvom čítaní, že novela bude ponúkať 25 nástrojov aktívnej politiky trhu práce, čo je príliš veľa, že tieto nástroje nie sú cielene zamerané a že tieto nástroje sa môžu svojím spôsobom minúť účinku. Ja osobne nezdieľam tento názor a opieram sa aj o tie čísla, ktoré tu už zazneli. Má to za cieľ podporiť 138-tisíc uchádzačov o zamestnanie, čo je však oproti minulému obdobiu o 136-tisíc uchádzačov menej.

No ale tu sa spýtam. Ak budeme hovoriť o celkových číslach, že je menší počet uchádzačov, akí ľudia sa zamestnali z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie? No tí, ktorí boli pripravení na trh práce a ktorí boli schopní sa zamestnať. Je opodstatnené hovoriť o nejakých úzko cielených opatreniach na trhu práce, ktoré by posunuli uchádzačov o zamestnanie do pracovného pomeru? O úzko cielených opatreniach sa dá hovoriť pri veľkom počte uchádzačov, ak chceme veľmi efektívne a rýchlo znížiť veľký počet uchádzačov o zamestnanie. Ale pokiaľ nám v evidencii nezamestnaných zostane veľká skupina ľudí, ktorí možno nepracovali nikdy v živote, ktorí možno majú veľké problémy s tým, aby sa začlenili do pracovného pomeru, no jednoducho vtedy potrebujem rozšíriť počet nástrojov, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť, a to práve tento zákon poskytuje a myslím si, že za to patrí ministerstvu práce a sociálnych vecí vďaka.

Dámy a páni, aby to nebolo len vo všeobecnej rovine, dovoľte mi pomenovať niektoré nástroje, ktoré ja osobne veľmi vítam. Opriem sa o § 49 - samostatne zárobková činnosť. Táto vláda je opakovane často kritizovaná zo strany podnikateľských zväzov a podnikateľských kruhov za to, že vraj vytvára opatrenia na trhu práce, ktoré sú v neprospech podnikania. Ak sa pozriem na § 49, na podporu samostatne zárobkovej činnosti, znižuje sa podmienka dĺžky vedenia uchádzača o zamestnanie na účely poskytnutia príspevku zo 4 na 3 mesiace. Je to pozitívny krok, alebo nie? Podľa mňa jednoznačne pozitívny. Zavádza sa zmena základu pre výpočet príspevku, kde minimálna mzda ako referenčná veličina sa nahrádza priemernou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roku. Opakujem, minimálna mzda, priemerná mzda. To znamená, znovu sa zvyšuje výška podpory, čo je absolútne jednoznačné pozitívne opatrenie, ktoré, verím, ocenia aj podnikateľské kruhy. Ale má to ešte aj ďalší efekt. Tým, že sa zavádza ako porovnávacie kritérium priemerná mzda, je zabezpečený pravidelný valorizačný mechanizmus, ktorý umožní vzhľadom na reálny vývoj priemernej mzdy zvyšovať aj príspevky, ktoré budú na úrovni vývoja miezd v hospodárstve Slovenskej republiky.

Ďalej výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a neprihliada sa k príslušnosti k niektorej zo znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie. Je to znovu vyrovnávanie regionálnych rozdielov aj prostredníctvom tohto nástroja aktívnej politiky trhu práce.

Môžeme sa pozrieť aj na niektoré ďalšie opatrenia, ktoré zavádza tento zákon. Sociálny podnik. Sociálny podnik je jeden z nástrojov, ktorý bol oceňovaný aj zo strany napríklad pani poslankyne Radičovej v prvom čítaní, kde uviedla, citujem: "Vo väčšine európskych krajín prináša svoje očividné efekty a je to jeden z hlavných nástrojov riešenia práve dlhodobej nezamestnanosti." Osobne vítam takýto názor aj zo strany opozície a myslím si, že ministerstvo financií tým, že zaradilo tento nástroj novely zákona, urobilo dobrý krok a urobilo kus práce, ktoré môžu posunúť riešenie dlhodobej nezamestnanosti správnym smerom.

Samozrejme, že napríklad zo strany pani poslankyne Kláry Sárközy tu zazneli aj obavy, že tieto miesta nemusia byť dlhodobého charakteru. Ale tu znovu znie otázka, že či sociálny podnik má dlhodobo zamestnávať dlhodobo nezamestnaných, alebo ich má naučiť včleniť do pracovného procesu tak, aby boli schopní efektívne vstúpiť na trh práce. Ja si osobne myslím, že je toto druhé, ktoré som pomenoval, a toto projekt sociálnych podnikov určite spĺňa. Základným cieľom je vytváranie pracovných príležitostí a udržanie pracovných miest. Ekonomický cieľ, to je zabezpečenie zisku, je len podružný efekt, ten hlavný efekt je začlenenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu.

Čo je to sociálny podnik? Sociálny podnik je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie a tento počet uchádzačov predstavuje minimálne 30 % z celkového počtu zamestnancov. Najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšenie pracovných podmienok. Zopakujem: 30 % získaných finančných prostriedkov z príjmov týchto podnikov bude opätovne použitých na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšenie pracovných podmienok. Veď toto je cieľom znižovania nezamestnanosti a nie vytváranie zisku. Takže pokiaľ by som hodnotil opatrenie sociálnych podnikov, jednoznačne pozitívny krok, ktorý treba vysoko oceniť, a myslím si, že v blízkej dobe prinesie svoje ovocie.

Príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku - § 50c. Znovu paragraf, ktorý nadväzuje na predchádzajúce vytvorenie sociálneho podniku a efektívne tento nástroj podporuje. Opätovne jednoznačne pozitívny krok.

Dámy a páni, ja by som sa chcel v krátkosti povenovať ešte v podstate dvom oblastiam a to je príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec.

Aktivačné práce sú jeden z významných nástrojov, ktoré pomáhajú vracať dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu. Tí, ktorí nepracujú s týmto nástrojom, si myslia, že to je nástroj, ktorý je veľmi ľahko aplikovateľný, ale ja zo svojho dlhoročného pôsobenia vo funkcii starostu obce musím jednoznačne povedať, že práca s dlhodobo nezamestnanými, ktorí stratili akékoľvek pracovné návyky, ktorí - a nebojím sa to povedať - mnohokrát nemajú ani veľký záujem pracovať, ktorí sú možno niekde na hranici alebo niektorí z nich sú možno na hranici asociálnosti, ako táto práca nie je jednoduchá. A preto každý krok, ktorý ich pomôže vrátiť do normálneho života spoločnosti, je určite vítaný.

Čo zavádza novela zákona? Rozdelením aktivačnej činnosti na dve formy, jej vykonávania na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a formou dobrovoľníckej služby sa zabezpečuje rovnaký časový rozsah pre obe formy. Aktivačná činnosť bude slúžiť ako forma aktivácie na získanie a udržanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných odkázaných na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke hmotnej núdzi. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa zintenzívňuje obdobie vykonávania aktivačnej činnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že je umožnené opakovať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec len raz.

Áno, toto opatrenie môžu niektorí starostovia vnímať aj negatívne, lebo je to znovu otázka toho, že ak raz niekoho naučíte konečne pracovať po dlhej dobe, keď nepracoval, tak máte záujem si ho nechať, lebo je schopný vykonávať túto prácu, je ochotný vykonávať túto prácu. A keď máte znovu získať z evidencie nezamestnaných niekoho, kto nie je pripravený pracovať, tak máte s tým omnoho väčšie náklady, máte omnoho viac nervov a omnoho ťažšiu prácu.

Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, jeho cieľom je aktivácia uchádzača o zamestnanie za účelom získania praktických skúseností pre potreby trhu práce. Podpora uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu po absolvovaní tejto formy aktivačnej činnosti zvýšiť svoju šancu na získanie riadneho zamestnania.

Toto sú všetko veci, ktoré ja osobne vysoko kladne hodnotím, ale, ak dovolíte, ešte rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Gibalovej a dotknem sa bodu 5 pozmeňujúceho návrhu. Ja osobne mám problém s takto zadefinovaným pozmeňujúcim návrhom a ja to prečítam: "Okrem všetkých náležitostí podľa Zákonníka práce by pracovná zmluva mala jasne definovať priameho nadriadeného."

Pani poslankyňa, ako vy ste boli v pracovnom pomere a uzatvárali ste pracovné zmluvy s ľuďmi na takto problémovom trhu, ako je práca s dlhodobo nezamestnanými? Myslíte si, že pri každej zmene nadriadeného, to znamená osoby, ktorá je zodpovedná za usmerňovanie pracovníkov, je potrebné meniť pracovnú zmluvu? Ako ja osobne si to prakticky neviem predstaviť. To hovorím absolútne vážne a hovorím, že takéto opatrenie je absolútne neprijateľné, lebo by spôsobilo neuveriteľné problémy pri výkone tejto činnosti a je to skomplikovaním celého procesu a nie jeho pomoc.

Ďalšia otázka, ktorá tu zaznela z vašich úst, je otázka, či má byť podpora viazaná na trvalý alebo prechodný pobyt. No ja si osobne myslím, že absolútne jednoznačne na trvalý pobyt, lebo otázka prechodného pobytu je otázka piatich minút. Keď si nahlásim prechodný pobyt, hocikde za ďalší mesiac si môžem nahlásiť ten prechodný pobyt niekde inde a nemám s tým absolútne žiadne problémy. Áno, je to svojím spôsobom aj určité zavádzanie administratívnych opatrení, lebo so zmenou trvalého pobytu sú spojené aj ďalšie náležitosti, ako zmena všetkých dokladov vrátane občianskeho preukazu a tak ďalej atď. A jednoducho v tomto prípade je menšia pravdepodobnosť zneužívania týchto príspevkov. A myslím si, že je cieľom ako vládnej koalície, tak aj opozície, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu neboli zneužívané.

Ak dovolíte, vyjadrím sa aj k 6. bodu vášho pozmeňujúceho návrhu, kde v podstate vy ste pomenovali, že vládny návrh predpokladá vzdialenosť 30 kilometrov, diskusie na výbore hovorili o tom, že by to mohlo byť niekde na 80, ako kompromis sa javí vzdialenosť 50 kilometrov. Ako s týmto sa vieme stotožniť, ale máme problémy so znením tak navrhovaného pozmeňujúceho návrhu, ako ste ho dali vy.

Takže, ak dovolíte, ja by som si dovolil akceptovať časť vášho pozmeňujúceho návrhu s tým, že predložím vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť: v bode 125 v § 53a ods. 1 sa číslovka "30" nahrádza číslovkou "50". Áno, je to racionálny kompromis, ktorý akceptujeme, že ten návrh z vašej strany je racionálny, a budeme sa ho snažiť aplikovať takto, pričom tie veci, s ktorými máme problémy, jednoducho z tohto návrhu vypúšťame.

Dámy a páni, ja osobne som rád, že vláda našla odvahu a predložila takto rozsiahlu novelu do parlamentu. Ja osobne som rád, že sa rozšíril počet nástrojov aktívnych na ovplyvňovanie trhu práce. A myslím si, že sa v blízkej dobe prejavia aj účinky.

Ešte viac som rád, že objavuje sa tu rad nástrojov, ktoré by mali pozitívne oceniť aj podnikateľské kruhy a konečne by mali zaznieť aj z týchto kruhov slová, ktoré by mali dokumentovať to, že kroky vlády nie sú namierené proti podnikateľským kruhom, sú namierené v prospech všetkých obyvateľov Slovenska, v prospech vytvárania nových pracovných miest a zabezpečenia trvalého rastu ekonomiky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)