M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Ivan Štefanec a Gábor Gál. Pýtam sa, či ešte niekto sa hlási. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána Janiša.

Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš hovoril o prípadoch zneužívania súčasne platnej legislatívy v oblasti verejného obstarávania, v oblasti výstavby diaľnic. Rád by som doplnil dva konkrétne príklady, ktoré poukazujú na súčasný stav.

Jeden z takýchto príkladov je geologický prieskum na výstavbu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová. V roku 2006 bola na tento geologický prieskum vyhlásená súťaž. Ponuky sa pohybovali v rozmedzí od 8,5 mil. do 22,4 mil. korún. Táto súťaž bola zrušená, jeden a pol roka sa nič nedialo. A potom bola priamym zadaním daná zákazka jednej spoločnosti, išlo o INGEO Žilina, v hodnote 60 mil. korún, čiže niekoľkonásobne viac, bez verejnej súťaže.

Ďalším príkladom môže byť priame zadanie poradcu pre projekty verejno-súkromného partnerstva v hodnote 400 mil. korún a tak ďalej a tak ďalej.

Ide teda najmä v rezorte dopravy o veľké ohrozenie zneužívania peňazí daňových poplatníkov.

Pán poslanec Janiš takisto hovoril o projektoch verejno-súkromného partnerstva. Toto je projekt, ktorý bude pravdepodobne najväčšou privatizačnou akciou v dejinách Slovenska. A určite máme záujem sledovať podrobnosti tejto akcie. Preto sme iniciovali aj poslanecký prieskum. A ozaj ten rozdiel je v tom, že kým minulá vláda ponúkala vtedajšej opozícii miesta v prípravných a výberových komisiách, súčasná opozícia sa toho musí domáhať. Preto budeme rozhodne využívať všetky prostriedky, aby sme verejnosť informovali o tom, ako sa budú tieto peniaze splácať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz má slovo pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V plnej miere súhlasím s pánom poslancom Janišom, preto nejdem ani opakovať jeho argumenty.

Ale chcel by som povedať touto faktickou poznámkou, že keď ideme už novelizovať tento zákon, tak robme to s cieľom, aby sme to vylepšili, sprísnili, nie aby sme to viac zahmlili. Priame zadania, čo obľubuje dnešná vládna koalícia, sú priamym indexom na to, čo na tomto zákone treba vylepšiť, stransparentniť. Preto Strana maďarskej koalície v druhom čítaní pripraví pozmeňujúce návrhy. Dúfam, že nepôjde to tak ako doposiaľ, že všetko nám vládna koalícia odmietla. (Hlas z pléna.) Áno, tak presne, pán Pelegrini. Netreba tu veľmi viac opakovať tie prešľapy dnešnej vládnej koalície, ktoré sa týkali verejných obstarávaní. Bolo na tejto pôde dosť diskusií o tom. Ja si myslím, že v druhom čítaní sa môžeme dočkať ešte ďalších pozmeňujúcich návrhov z dielne koaličných poslancov. Ja sa veľmi na ne teším.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Janiš má slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem. Ďakujem kolegom za reakcie. Ja chcem upriamiť pozornosť na druhé čítanie. Zákon o verejnom obstarávaní vláda otvorila, rieši v ňom kozmetické úpravy. Ale chcem upriamiť pozornosť na to, že aj my sa budeme veľmi intenzívne, ako to kolegyňa Žitňanská povedala, zaoberať tým, aby sme eliminovali maximálne možné skúsenosti z tohto zákona, ktoré sa javia byť ako netransparentné, ktoré sa javia byť a sú ako míňanie peňazí daňových poplatníkov. A tam bude smerovať aj naša iniciatíva v druhom čítaní. Preto tento zákon v prvom čítaní je potrebné podporiť, aby sme v druhom čítaní mohli doň vstúpiť pragmatickými, dobrými návrhmi. Dúfam, že zo strany vládnej koalície budú podporené, lebo ak sa budem držať vyjadrení premiéra Fica, v tomto sme na jednej lodi, chceme obstarávať lacnejšie, chceme obstarávať transparentnejšie a chceme efektívnejšie narábať s daňovými peniazmi občanov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána Janiša bolo posledné v rámci zoznamu rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne, preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem prihlášku spravodajcu, ten vystúpi v zmysle paragrafu príslušného zákona o rokovacom poriadku. Čiže do rozpravy sa hlásia páni poslanci: Frešo a Kahanec. Ak nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má najprv spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku, potom sa pripraví pán poslanec Frešo.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som krátko zareagoval na dve vystúpenia, ktoré boli teraz v rozprave, a aby teda kolegovia mali možnosť aj reagovať, neurobím tak preto iba v záverečnom slove.

Ja chcem oceniť príspevok pani Žitňanskej, ktorá poňala to svoje vystúpenie pragmaticky a hovorila o konkrétnych problémoch, aj keď, samozrejme, nebudem komentovať tú miernu politickú časť toho vystúpenia, kde teda za najväčší problém našej vlády označila verejné obstarávanie. Mala, samozrejme, pripravenú rešerš. No možno na druhé čítanie pripravím si aj ja rešerš o stave verejného obstarávania za predchádzajúce 4 roky vládnutia a rôzne spôsoby a počty použitých metód. Ale nechcem tú debatu dnes viesť v tomto zmysle. Myslím si, že pomenovala okruhy, o ktorých sa dá diskutovať. A myslím si, že nebudeme všetko odmietať. To pánovi poslancovi Gálovi som len tak humorne, je 1. apríl, teda ukázal, že asi všetko mu zamietneme. Ale naozaj sme pripravení rokovať o určitých veciach a v rámci tých troch okruhov možno spoločnou diskusiou nájsť formulácie, ktoré by tieto problémy pomohli odstrániť, resp. znemožnili zneužívať rôzne metódy netransparentné na verejné obstarávanie.

Teraz len tak veľmi narýchlo. Myslím si, že pri neprioritných službách by som si vedel ja napr. osobne predstaviť stanovenie nejakého limitu, od ktorého bude potrebné použiť štandardné metódy verejného obstarávania a podobne. Takže myslím si, že ten priestor do druhého čítania tu máme, aby sme naozaj pripravili nejaké znenia, ktoré tento zákon vylepšia, aj teda nad rámec predkladanej novely.

Na pána kolegu Janiša je ťažšie reagovať, pretože to poňal viac politicky. Ja som očakával od neho ako osoby, ktorá, myslím, je aj spôsobilá na verejné obstarávanie, a minimálne možno aj teraz podľa nového zákona som očakával, že bude viac pragmatický, bol viac politický. Takže tam ten základ na nejakú pragmatickú debatu veľmi nám nedal, teda asi pani Žitňanská na druhej strane tak spravila.

Ak hovoríme o tom, teraz máte tú úprimnú snahu, čo ja si aj nesmierne vážim, že chcete ten zákon vylepšovať, on má č. 25/2006 Z. z., čiže predpokladám, že bol účinný od januára 2006, už pri jeho príprave, nakoľko si myslím, ste mali ďalekosiahle a veľké skúsenosti s verejným obstarávaním za roky svojho vládnutia, mnohé z týchto ustanovení sa mohli do zákona dostať v roku 2006. Ale beriem to, nazvime to teda úprava, ktorá vyplynie z aplikačnej praxe a zo skúseností. Takže určite v mene koalície neodmietame diskusiu o ďalších možných vylepšeniach tohto zákona. A myslím si, že v rámci druhého čítania, či už vo výboroch alebo potom možno aj v pléne, k určitým zmenám v tomto zákone dôjde. A myslím si, že budeme načúvať aj názorom opozície. A nikto nebude môcť povedať, že by vládna koalícia pri prerokúvaní zákona sa správala tak, aby umožňovala ďalšie netransparentné obstarávanie.

Ja chcem len povedať, že v mnohých tých prípadoch tie kontrolné mechanizmy sú. Máme predsa Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý je a na ktorého čele stojí predseda, ktorý nemôže byť ovplyvnený vládnou koalíciou, nakoľko pochádza z opozície. Pri tých rokovacích konaniach bez zverejnenia predsa 14 dní pred uzavretím zmluvy musí sa táto skutočnosť oznámiť Úradu pre verejné obstarávanie. Má právo posúdiť, či sú reálne nároky na použitie tejto metódy a či sú zákonné dôvody. Ak nie sú, má právo úrad konať. Takže by som povedal toľko, že v prípade, že úrad nekoná, tak asi schvaľuje použitie takej metódy pri tých neprioritných službách. Tie tendre prebiehali a vy ste ich tu menovali. Opäť musím povedať, že sa tak dialo v zmysle zákona, pretože zákon pri neprioritných službách tieto metódy povoľuje. Takže zatiaľ nikto neskonštatoval, že by bol porušený zákon. A v prípade, že pri niektorých obstarávaniach k problému došlo, je tu na to Úrad verejného obstarávania, aby začal príslušné konania.

Ale na záver ešte raz chcem povedať, áno, diskutujme o tých troch okruhoch, ktoré ste pomenovali. A myslím si, že bude v záujme celého parlamentu Slovenskej republiky prispieť k transparentnejšiemu verejnému obstarávaniu do budúcnosti. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Na vystúpenie spravodajcu v rozprave sa hlásia s faktickými poznámkami pani poslankyňa Žitňanská, poslanci Fronc a Janiš. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec György Juhász, s faktickou sa hlásite? (Odpoveď z pléna.) Tak ešte pán poslanec György Juhász sa hlási. Poprosím ale trošku skôr na budúce sa prihláste.

Takže slovo má podľa poradia pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Pelegrini, no tú rešerš našej vlády ste si mali robiť minulé volebné obdobie a mohli ste ju použiť. Ja som si ju urobila teraz ako opozičný poslanec, robím si svoju robotu kontrolnú. A ubezpečujem vás, že si tú moju rešerš budem dopĺňať, tak uvidím ako rýchlo tá kôpka papierov bude rásť.

Na druhej strane ja som rada tomu, že chcete diskutovať na tému vylepšovania zákona o verejnom obstarávaní, zlepšenia priestoru pre transparentnosť verejných obstarávaní. Ja len dúfam, že tento raz to nebudú len slová v prvom čítaní, že aj naozaj takéto návrhy podporíte. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nedá mi tiež nezareagovať na kolegu Pelegriniho a na jeho rešerš. Vy ste povedali, že si urobíte takisto rešerš, keď kolegyňa urobila zoznam prešľapov pri verejnom obstarávaní vašej vlády. No moja otázka znie ku vám skôr: O čo ide, aby sa zmenil ten zákon tak, aby tých únikov nebolo 20 až 40 %, ako hovoril pán predseda vlády, alebo je to filozofia a postoj malého Miška, ktorý rozbije okno a povie potom, že aj Ferko mal v rukách kamene a hádzal? Ja si myslím, že o to by nemalo ísť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja vítam ponuku kolegu Pelegriniho na to, že sa, tak som to chápal, nebudem vracať v rozprave k tomuto zákonu, do rokov 1998 až 2006. No ak by sme to urobili, veľmi veľa v tomto zákone by sme nevylepšili. No dúfam, že tá debata v druhom čítaní sa nebude uberať smerom rešerší z rokov 1998 až 2006. Na toto bolo času počas vašej opozície až-až.

Som rád, že som navodil takú atmosféru v prvom čítaní aj politicky, ale mojím cieľom je ten zákon fakt opraviť. A mojím cieľom je dostať sľuby, slová a vyjadrenia vlády a predsedu vlády do reality, tak aby sa to, čo sa rozpráva, pretavovalo do reálneho života. Máme otvorený zákon o verejnom obstarávaní. A predseda vlády vidí, že vo verejnom obstarávaní nie je všetko v poriadku. Samozrejme, nie je tam všetko v poriadku. No tak dajme to maximálne spoločnými silami do takého stavu, aby to bolo lepšie. Nič iné som nepovedal, len to, čo sa rozpráva v médiách, to, čo sa rozpráva na tlačovkách, aby sa to pretavilo do reálneho života. A keď sa nám to podarí, tak to bude úspech nielen koalície a nielen opozície, ale bude to aj úspech občanov preto, lebo výdavky na verejné obstarávanie budú menšie a peniaze daňové budú môcť ísť do oveľa užitočnejších vecí, do zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí. Toto je naším cieľom. A ak som navodil takúto debatu a diskusiu a takéto porovnávanie, tak som splnil svoj cieľ. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz más slovo pán poslanec György Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som chcel v krátkosti zareagovať na vašu vetu, že budete načúvať názorom opozície. Dúfam, že to načúvanie nebude ako doteraz, keď zatiaľ veľa tých pozmeňujúcich návrhov opozície v tomto pléne neprešlo. Takže budeme vás brať za slovo a budeme navrhovať tie naše pozmeňujúce návrhy.

A čo sa týka ešte tých neprioritných služieb, ja si myslím, že keďže sa otvoril zákon, tak sa môžu tie neprioritné služby špecifikovať. Ktoré budú v budúcnosti tie neprioritné služby, keďže to robí momentálne problém, tak by sa to malo v tomto zákone riešiť. Asi toľko zatiaľ.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ja ďakujem pekne všetkým reagujúcim.

A pán kolega Janiš to pochopil správne, tú rešerš, ktorú som myslel, som práve myslel v tom, z toho pohľadu, že nejdem robiť žiadnu rešerš na druhé čítanie. Ale skôr hovorme o tom, ako to vylepšiť do budúcna. A venujme sa teda v druhom čítaní už naozaj paragrafovému zneniu a pragmatickým zmenám, aby sme sa nejako zbytočne nevracali do tej minulosti a nerobili sa jeden pred druhým lepším. Takže nemal som v úmysle ju spraviť, skôr som len poznamenal, že môžeme ísť aj tou cestou. Ale určite radšej preferujem tú cestu pragmatickej diskusie a vyprecizovania toho zákona tak, aby sme ho ešte viacej stransparentnili. Ďakujem pekne všetkým.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prerokúvaný zákon o verejnom obstarávaní má aj svoj politický rozmer. A ja si myslím, že prvom čítaní má zmysel o tom politickom rozmere hovoriť, aj v nadväznosti na môjho predrečníka, ktorý vyjadril taký istý optimizmus, že bolo by správne a že sa budú snažiť zapracovať pripomienky opozície. Ja rovno na to nadviažem. Ja som v tomto pesimista. A ja tomu jednoducho neverím. Neverím tomu, že pripomienky opozície budú zapracované. A mám na to vážny dôvod. Mám na to vážny dôvod, lebo v inej podobnej kauze, ktorá vychádza z politickej filozofie, o ktorej budem hovoriť ďalej, ktorá sa vyše roka ťahá, do ktorej zasahovali aj poslanci Národnej rady formou poslaneckého prieskumu, ktorá bola široko medializovaná, došlo sa k istým záverom alebo legislatívnym predpokladom, ktoré si verbálne osvojila aj vládna koalícia. Tá, keď prišlo na hlasovanie, tak dvakrát ako súčasná vládna koalícia odmietla tieto legislatívne úpravy. Takže moja otázka je úplne legitímna, či už na pána predkladateľa alebo na pána spravodajcu, že koľkokrát ešte odmietnu tieto návrhy opozície, aby prišlo na tie slová, že návrh opozície v prospech transparentnosti prejde touto snemovňou.

Ten politický rozmer vnímam v tom, že otázku verejného obstarávania možno riešiť v zásade podľa mňa troma spôsobmi, po prvé, zvyšovaním transparentnosti alebo zvyšovaním toho, že verejnosť je informovaná o tom, čo sa deje, po druhé, zvyšovaním istých represívnych spôsobov, to znamená reštrikcie, to znamená nejaké sankcie, pokiaľ nebude niečo dodržané, a, po tretie, bohužiaľ, riešením, tiež je to na stole, aj keď to sám nepovažujem ako poslanec a aj ako občan tejto republiky za správne, ktorým je vlastne znižovanie tých prahov, resp. tvorenie zákonov v prospech istých lobistov.

Ja si myslím, že by bolo správne hovoriť o tom, že zákon by mal podporovať účasť verejnosti na verejnom obstarávaní. Je to najúčinnejší spôsob, ako predchádzať rôznym manipuláciám. A vlastne aj najrýchlejší spôsob, ako tieto manipulácie zverejniť, je čo najviac údajov už z prebiehajúcich verejných obstarávaní zverejňovať. My sme sami počuli od niektorých predrečníkov prípady, kedy sa toto zverejňovanie obchádza. Takže očakával by som, keďže to je v masívnom a mnoho miliardových objemoch, že príde k situácii, kedy vláda zareaguje a tento prah jednoducho zvýši tak, aby to nebolo možné. Dnes sme v situácii, že pán predkladateľ ani nenaznačil tento smer uvažovania. Naznačila to opozícia. Dokonca viacero opozičných strán naznačilo, že áno, budeme sa uberať tým smerom, aby sme zvýšili prah preto, aby nebolo možné obchádzať zákon v zmysle tom, že nebudú zverejňované jednotlivé obstarávania, či už z takého alebo onakého dôvodu.

Prečo hovorím, že to vnímam aj politicky. Vnímam to politicky preto, lebo tento zákon mi príde do takej trojice aj za prebiehajúcou novelou tlačového zákona a prebiehajúcou novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Všetky tieto tri zákony dávajú možnosť aktívnemu občanovi podieľať sa na správe vecí verejných, a to tým, že ich bude kontrolovať. Ja chápem, že na kontrolu je tu primárne určená opozícia, ktorá tu sedí a má tu svoje miesto, ale zároveň si myslím, že keďže skutočnými vlastníkmi tých peňazí, ktoré vláda prerozdeľuje touto formou, sú občania alebo inštitúcie vláde podriadené a, samozrejme, pán Petrák, aj inštitúcie, ktoré sú súčasťou samosprávy, tak práve títo občania by mali mať najväčší podiel alebo najväčšiu možnosť kontrolovať, kam tie peniaze idú, aké sú podmienky a aké sú okolnosti, ktoré to sprevádzajú. Keďže v spomínaných zákonoch verbálne vláda zatiaľ, čo sa týka tlačového zákona, sa jasne postavila k situácii tak, že navrhuje ustanovenia, ktoré povedú podľa môjho názoru k autocenzúre jednotlivých novinárov, a zároveň aj predseda vlády mnohokrát bol v konflikte alebo aj je v konflikte s médiami, ich stále napáda, dokonca vyjadruje sa, že to sú jeho jediná skutočná opozícia, tak sa ja mám dôvod domnievať, že aj v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a rovnako aj v tomto zákone, ktorý máme dnes otvorený, teda v zákone o verejnom obstarávaní, znova príde k situácii, keď transparentnosť bude znížená.

Je to možno môj pesimistický pohľad. Ale opieram ho jednak o tie predošlé hlasovania tejto snemovne, keď sme my navrhovali riešenia. A opieram ho aj o medializované a politické vyjadrenia jednotlivých predstaviteľov vlády vrátane predsedu vlády samotného. Vidím za tým jeden zámysel. A to je ten, že táto vláda chce byť v skutočnosti pekná. A keď už to nevie dosiahnuť tým spôsobom, že by naozaj rozumne spravovala veci verejné, to znamená, nevie týmto spomínaným škandálom predísť vlastnými prostriedkami, hoci na to možnosti má, tak sa aspoň bude snažiť, aby tieto veci neboli medializované alebo aby bol sťažený prístup k informáciám o týchto veciach, alebo koniec koncov možno bude sa snažiť, a prvý návrh tu už máme v tomto zákone o verejnom obstarávaní, pomocou paragrafov urobiť tieto veci, nazval by som to, viacej zákonné. Nepovažujem to za správny prístup, nakoľko neguje úplne základnú premisu, z ktorej SDKÚ - DS vychádza. A to je tá, že my sme tu zástupcovia občanov. A pokiaľ ide o prostriedky verejné, tak sú to prostriedky všetkých občanov. A našou úlohou by malo byť, aby sme dôveryhodným spôsobom kontrolovali, dôveryhodným spôsobom rozdeľovali tieto prostriedky. A zároveň keď hovorím o dôveryhodnosti, tak mám na mysli, aby aj občan sa mohol presvedčiť, že je to tak. Ani tieto medializované kauzy nepresvedčili alebo nejako nevplývali na členov vlády a už vôbec nie na pána predsedu vlády, aby sa k tomu postavil, hoci tie možnosti mal. A naozaj, to spomínala kolegyňa Žitňanská, mal možnosti cez svoje páky nariadiť, aby sa aj veci, ktoré sú podprahové, obstarávali verejnou súťažou, nič mu v tom nestálo v ceste.

To, že máme jeden nezávislý orgán, ako spomenul pán kolega Pelegrini, ktorý má nominantov nominovaných ešte z čias, keď bola opozícia vlastne pri vláde, tak to je pravda. Áno, máme takýto nezávislý orgán. Ale to, že sa v tom-ktorom prípade nezasiahne, neznamená, že ešte s tým súhlasí alebo že tú vec prebral. Treba si pozrieť predpisy, ktorými sa riadi. To znamená, že to, že nebolo začaté nejaké konanie, ešte neznamená, že s tým vyslovil súhlas.

A ďalšia vec, prečo hovorím, že to má aj politický rozmer, no veď, samozrejme, keby bolo úplne okaté porušenie zákona, tak ako nasledujú trestné oznámenia z verejnosti alebo zo strany opozičných poslancov, a teda, dúfam, aj tých koaličných poslancov, ktorí by nemali svedomie sa na to pozerať. My ale hovoríme o celkovej filozofii, keď miliardy dokonca desiatky miliárd idú metódami, ktoré sú menej transparentné. A to považujem za veľmi vážne, lebo to je politické rozhodnutie. To je rozhodnutie, ktoré síce možno ide v zákone, možno sa blíži k hrane zákona, ale určite vyjadruje istú politickú filozofiu. A tá politická filozofia, bohužiaľ, ja ju hodnotím ako opozičný poslanec, zo strany koalície je, že jej to nevadí, dokonca tomu vychádza v ústrety. A v tom je politický problém. A to si myslím, pán kolega Pelegrini, bude skutočný problém, prečo ani v hlasovaní sa znova nepodporia veci opozície. To je to, že máme v tomto rozdielny filozofický pohľad. Inými slovami, pre vás možno je dôležité naplniť nejaké svoje programové ciele aj za cenu, že sa pôjde netransparentne, pre vás je možno dôležité naplniť nejaké politické vízie aj za cenu, že to pôjde tak, že občan tomu nebude dôverovať a že budú mediálne kauzy. Ale pre nás je dôležité, aby sme boli zodpovední voči občanom, aby sme boli zodpovední aj voči, ako to správne pán kolega Štefanec poznamenal, nielen tým, čo dnes sú v aktívnom veku, ale voči aj deťom a ich deťom. To znamená, že keď dochádza k záväzkom, ktoré presahujú nejednu alebo aj dve generácie, tak je správne, aby ten proces bol absolútne transparentný. Tam nemá miesto žiadne päťročnicové plánovanie a žiadne silácke výrazy do roku 2010 až 2012, tam ide naozaj o živobytie našich detí a ich detí, ony budú splácať za nás účty, ktoré môžeme dnes zle urobiť. A prečo si myslím, že ich môžeme zle urobiť? No jednoducho preto si to myslím, lebo konáme netransparentne. Možno konáme v rámci zákona. Ale keď jednoducho z noci na ráno vymeníte poradcu pri PPP projektoch za 400 mil. bez súťaže, tak ja jednoducho neverím, že je to správne, neverím, že je to čisté, a neverím, že je to na prospech veci. A v tom, že ten prípad nepoznám z jedného a prostého dôvodu, že ste sa neunúvali urobiť nejakú poriadnu verejnú súťaž, a nielenže ja ho nepoznám, nepoznajú ho ani ostatní občania, je základný filozofický rozdiel. A preto som na začiatku povedal, že mám aj zlú skúsenosť osobnú, aj my máme zlú skúsenosť osobnú ako opoziční poslanci, keď sme navrhovali niečo, za čo ste sa dokonca aj vy verbálne prihlásili. To znamená, ja si veľmi dobre pamätám na poslednú debatu, keď sme rozprávali tu v tejto snemovni o Slovenskom pozemkovom fonde, kde naozaj vystupovali poslankyne za Smer a hovorili, že nemajú problém podporiť výsledné hlasovanie, pričom boli štyria poslanci Smeru za, ostatní sa buď zdržali, alebo boli proti pri hlasovaní, to si už nepamätám. Princíp je ten, návrh neprešiel. A takisto sa obávam, že to bude aj osud pozmeňujúcich návrhov zo strany opozície.

Takže na záver by som chcel dodať. Pokiaľ sa tieto filozofické roviny, keď vy naozaj stojíte na strane veľkých firiem, na strane svojich vlastných päťročnicových nezmyselných záväzkov a my naozaj stojíme na strane občana a na strane daňového poplatníka, pokiaľ sa tieto pozície nebudú zbližovať, tak nevidím reálnu šancu, že zákon o verejnom obstarávaní, jeho novelizácia bude tak kvalitná, aby bola na prospech občanov. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec György Juhász. Ešte niekto sa hlási? Pokiaľ sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, ja nezvyknem takto z lavice reagovať na vystúpenia, ale teraz to musím urobiť, pretože vy tak často a rád používate také vzletné slová ako "verejnosť, transparentnosť, dôveryhodnosť, my sme tu zástupcovia občanov" a neviem čo všetko. A hovoríte, že nám neveríte. No ja neverím vám. A viete, prečo vám neverím? Zoberte si transparentné narábanie s majetkom v hlavnom meste samosprávy spätne, zhodnoťte to a ak potom poviete, že všetko bolo vždy super, kóšer, čisté, aj keď to bolo tak, ako vy ste tu povedali mnohokrát, na hrane so zákonom, ale bolo to zákonom. Na moju otázku, keď som sa pýtal funkcionárov v meste, prečo to takto robia, tak odpoveď znela, že možno je to nemorálne, ale že neporušili zákon. Ale to je o inom, to tu vťahovať nebudem, ani to nechcem robiť. Len chcem na vašu adresu povedať, že najprv si upracte doma a potom vychádzajte s čistou filozofiou tu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec György Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som zareagoval na tú časť, keď ste hovorili o slobodnom prístupe k informáciám, o transparentnosti. Ja si myslím, že o tom je napr. aj § 1 ods. 2 písm. b) čiže zmena v tomto smere, keď sa hovorí, že predmet tvoria utajované skutočnosti, o tých utajovaných skutočnostiach bude rozhodovať samotný rezort. Čiže aj tomu nezávislému orgánu, ktorý ste spomínali, čiže Úradu pre verejné obstarávanie bude ťažké kontrolovať potom takéto procesy.

Súhlasím s tým, čo ste povedali, že keď sa nezačne konanie, to ešte neznamená súhlas.

A čo sa týka tých opozičných návrhov, aj ja som skôr skeptický v tomto smere.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na vystúpenia vo faktických poznámkach pán poslanec Frešo, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tomu, čo povedal kolega poslanec Jasaň. Pán kolega, tá situácia je taká, že tu sme poslanci Národnej rady, ktorí tvoríme zákony. A ja svoju nedôveru som odvádzal od konania vlády a od hlasovaní, ktoré sa diali v tejto snemovni, k veciam, ktoré naozaj traumatizovali skoro rok spoločnosť a ku ktorým sa aj vaša strana hlásila verbálne, aby to vzápätí hlasovaním porušila.

Čo sa týka situácie či v meste alebo na župe, kde máte svojich predstaviteľov, tam môžete konať ako poslanci týchto samosprávnych celkov. Ale ja nemám problém, pokiaľ sa touto situáciou budete inšpirovať, donesiete nejaký pozmeňujúci návrh a tu ho vysvetlíte, zaň zahlasovať, tento problém nemám. Ale keďže sme v prvom čítaní, tak som sa snažil ukázať rozdiel vo filozofii medzi nami a vami, ak to mám takto povedať. A, samozrejme aj ja, aj vy zastupujete svojich občanov, svojich voličov, toto vám nijako neupieram. Ja som hovoril o rozdiele vo filozofii. A tento rozdiel vo filozofii som dokladoval na konkrétnych príkladoch. A vlastne som hovoril, že ak sa tieto stanoviská nepriblížia, ak to bude len verbálne, to znamená, že koalícia bude len verbálne chcieť transparentný proces verejného obstarávania, koalícia bude len verbálne chcieť slobodný prístup k informáciám a koniec koncov ako slobodnú tlač, tak sa dostaneme do stavu, že fakticky tieto veci budú potláčané a budú v neprospech občana. To je pre mňa jednoduchá rovnica, ku ktorej, nech sa páči, ktokoľvek z koalície sa môže vyjadriť.

K tomu, čo povedal pán kolega Juhász. Ten skepticizmus naozaj u mňa vychádza z konkrétnych skúseností. A myslím si, že aj prácou opozície je v tomto smere nastavovať zrkadlo súčasnej koalícii, aby bolo vidno, akým spôsobom fungujú jej činy, akým spôsobom fungujú jej sľuby a jej verbálny prejav. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, zaznelo tu už mnoho pohľadov k predkladanej novele zákona o verejnom obstarávaní a takisto aj pohľadov k praktickému životu.

Chcel by som zdôrazniť možno jednu vec, ktorá v týchto debatách možno uniká ako prioritná, veď aj v dôvodovej správe sa uvádza široký postup vývoja Úradu pre verejné obstarávanie. A uvádza sa tam, že Úrad pre verejné obstarávanie bol zriadený práve na to, aby mohol byť vykonávaný dohľad nad týmto verejným obstarávaním, výkon nad rôznymi druhmi verejného obstarávania či nad riešením prípadných námietok a podobne. Čiže keď sme tento úrad v roku 2000 na základe zákona zriadili, tak asi sme ho nezrealizovali preto, že tento zákon o verejnom obstarávaní je nejaký podradný zákon, ktorý nie je vážny. Keď má svoj úrad, tak by mal mať aj svoju vážnosť.

Ale poďme ďalej k tomuto predkladanému zákonu. Mňa trošku prekvapilo, že dôvodová správa sa vlastne na dvoch stranách zaoberá doterajším vývojom a tie dôvody, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu zákona, sú stručne uvedené v závere na necelej pol stránke. Samozrejme, nie je podstatné, či je niečo zdôvodnené na troch stranách alebo na pol stránke, záleží na kvalite zdôvodnenia. Ale skôr by som privítal rozšírenú tú časť zdôvodnenia predkladanej novely. A súvisí to s tým, čo tu už bolo tiež povedané, že táto novela by mala predovšetkým riešiť doterajšie problémové miesta tohto zákona, to znamená, že mala by odstrániť možnosti jeho zneužívania, ani nie tak to odstrániť, lebo zase si nebudem namýšľať, že sa dá niečo úplne odstrániť, teda eliminovať na minimálnu možnú mieru problémové miesta zákona s tým, aby sa práve tieto mimoriadne formy nezneužívali, resp. zneužívali v minimálnej miere.

Takže takisto nespochybňujem, že by mal tento zákon riešiť používanie referencií ako kritérií, i keď na druhej strane po skúsenostiach vo výberových konaniach si zasa viem predstaviť, aké boli rôzne postoje pri výberových komisiách a že zneužiť sa nemusí len toto kritérium referencií, že zneužiť sa môžu rôzne iné kritériá, ba dokonca ani cena nebude garantovať kvalitný výsledok výberového konania, lebo následne môže byť zneužitá pri dumpingovej cene buď nejakými dodatkami k zmluve, alebo inými spôsobmi, pričom v bežnej praxi sa tieto veci aj diali. Čiže ide o to, aby tieto negatívne javy, ktoré sa diali pri verejných obstarávaniach, nehovorme si, že sa nedejú, sa minimalizovali.

Určite zásadnou vecou, ktorú by mala predložená novela vyriešiť, je úprava ustanovení v novele tak, aby sa minimalizovali straty, resp. škody v rámci verejného obstarávania. Nazývam to škodami, lebo vlastne všetky prostriedky, ktoré sa tam minú naviac, sú škodou pre toho, kto ich dáva, pričom je úplne jedno, či ich dáva štát alebo či ich dáva samospráva. Sú to zdroje, o ktoré príde a ktoré mohli byť využité buď pre ďalší rozvoj, alebo pre ďalší kapitál a pod., alebo pre samotné zabezpečenie služieb, ktoré zabezpečuje. Je úplne zrejmé, že to súvisí predovšetkým s podprahovými metódami či tak často zneužívaním inštitútu časovej tiesne.

Takisto tu bolo spomínané, že takýto inštitút bol použitý napr. pri výstavbe diaľnic. A ja chcem k tomu dodať, že ak tu má byť dôvodom inštitút časovej tiesne vtedy, keď nám ide o nejaký dvoj-, trojmesačný sklz pri zákazke, ktorá je v desiatkach miliárd, resp. až do stoviek miliárd, tak si myslím, že to je absolútne nenáležité zdôvodnenie. Predsa keď máme nejakú časovú tieseň na nejaké menšie objemy, tak berme to tak, že pri týchto menších objemoch môžeme povedať, že nestojí nám za to, keď nám niečo vážne uniká, aby sme teraz robili dlhoročnú prípravu. Ale pri zákazkách, ktoré sa rádovo pohybujú v stovke miliárd alebo v 150 mld., myslím si, je úplne nenáležité, aby sme prípravu skracovali cez inštitút časovej tiesne a tým pádom dávali možnosť pre zneužívanie verejného obstarávania.

A k tomu, či sa do toho mieša politika alebo nemieša politika. Ja si pamätám aj z minulého obdobia, keď vtedajšia opozícia kritizovala výberové konania, keď kritizovala ďalšie veci. Čiže nehovorme o tom, či teraz si budeme robiť rešerše, rešerše o tom, ako tu spomínal pán poslanec Pelegrini alebo na začiatku to uviedla pani poslankyňa Žitňanská. Ja to nenazývam rešerš. To sú skúsenosti zo života, ktoré prebehli za jednotlivé volebné obdobia. A myslím si, že tak ako bolo vtedy právo opozície kritizovať a dozerať, tak aj teraz je také právo opozície. A myslím si, že aj táto dnešná vládna koalícia by si mala uvedomiť, že v minulom období bola práve ona tou opozíciou a takisto kritizovala, požadovala, vyžadovala. Na tom nie je nič nenormálne. A myslím si, že je právom opozície, aby požadovala vysvetlenia, aby požadovala úpravy a aby požadovala zlepšenia v problémových oblastiach tak, ako sa o to aj usilujeme.

A to, že sa do toho zanáša trochu politiky, vyplýva aj z toho, že jedno sa hovorí a druhé sa robí. A či si chcete alebo nechcete toto priznať, je to tak, že množstvo medializovaných káuz od začiatku tejto vládnej koalície sa už premlelo. Ak by neboli, ak by platilo to, čo hovoril na začiatku pán premiér, že bude konať už pri podozrení a pod., tak by sme nemuseli tieto kauzy ďalej rozmazávať. Ale, bohužiaľ, iná je realita. A realita je predovšetkým taká, že ak nejaký problém vznikne, tak na začiatku beží obdobie, že nič sa nedeje, nič sa neporušilo. Až v závere, keď už je veľmi silný tlak aj od opozície, ale zvlášť od médií, tak sa urobí nejaký ten radikálny zásah ako napr. pri odvolaní ministra a podobne. Ale toto, si myslím, nie je o tom, že sme dobrí alebo zlí. Toto je o tom, že vládna koalícia jedno hovorí a druhé robí na najvyššej úrovni.

A k tomu, že je vážne to verejné obstarávanie, či už pri potenciálnych zdrojoch z Európskej únie, kde budú veľké zákazky z európskych fondov, či pri veľkých objemoch pri diaľniciach. Tak si myslím, že je to o to dôležitejšie, aby takýto zákon bol prijatý s takými úpravami, aby sa tieto negatívne a možné zneužitia tohto zákona eliminovali na minimálnu mieru.

Pán poslanec Petrák spomínal, že verejné obstarávanie sa týka celého verejného sektora. Áno, týka sa ho celého, akurát si myslím, že, a to si myslím, že každý si uvedomuje, tu na tej najvyššej úrovni je tých núl oveľa viac. Keď sa na nižšej úrovni robí verejné obstarávanie a keď má mesto k dispozícii čo ja viem na investície 50 mil., 100 mil., 150 mil., podľa toho, v akom je stave, tak tu počítame trošku v iných objemoch, tak si myslím, že aj tu patrí najväčšia kontrola tohto verejného obstarávania. A ja sa s tým, čo bolo povedané, stotožňujem.

Trošku zareagujem na kolegu pána poslanca Pelegriniho. Myslím si, že by som privítal toto, čo povedal, že nám chcú načúvať a že nás neodmietnu, neodmietajú, keď budeme sa do toho zapájať, akurát pri hlasovaniach sme veľmi často z hľadiska koalície presviedčaní o opaku, lebo, dá sa povedať, takmer žiadne návrhy opozície v tomto parlamente neprešli. Takže vítam to ako ústretové gesto, akurát realita je trošku odlišná. A beriem to, že je to vlastne vec dohody v koalícii, ale potom tu síce môžeme deklarovať, že sme ústretoví k tomu, keď pri samotnom hlasovaní a pri samotnej koaličnej dohode sa tieto ponuky a ústretové ponuky menia na iný postoj. No ale to si myslím, že je realita. A nechcem túto realitu teraz ani meniť, lebo máte dosť poslancov. Ale každopádne chcem na to upozorniť, že jedno je vec to ponúknuť a druhé je vec aj to zrealizovať.

Ešte spomeniem pár prípadov, keď ide o konkrétne postoje a kroky. Ako už tu bolo spomínané, tento zákon by mal predovšetkým byť definovaný tak, aby maximálne množstvo informácií ohľadom verejného obstarávania prešlo zverejňovaním. A bol tu predchádzajúcim rečníkom spomínaný ako príklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám aj tlačový zákon. Tak tam chcem len doplniť, že pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám práve vaša kolegyňa v minulom období navrhla obmedzenie prístupu k týmto informáciám tým, že ste chceli stanoviť, či je tá žiadosť náležitá alebo opodstatnená. No a v dnešnej dobe je to podobné, keď by ministerstvo kultúry alebo nejaký váš ďalší iný orgán mal stanoviť, ktorý žurnalista je dobrý alebo nedobrý a má dobrú kvalifikáciu a podobne. Čiže to je presne ten systém, ktorý teraz platí pri zákone o verejnom obstarávaní.

Zákon o verejnom obstarávaní by mal predovšetkým zabezpečiť cieľ, aby sa prostriedky využili efektívne, aby sa využilo aj tých spomínaných pánom predsedom vlády 20 %, ktoré podľa neho sú vlastne nevyužité alebo zneužité. Sú to veľmi vážne slová. A keď takéto slová hovorí, tak by som ja očakával, že aj v tejto novele zákona sa prejaví úprava, ktorá tento 20-percentný deficit zminimalizuje na najmenšiu možnú mieru. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Vaľová, ďalej pán poslanec Petrák a pán poslanec György Juhász. Pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo odovzdávam pani poslankyni Vaľovej.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Myslím si, pán kolega, že nikto ozaj právo opozície nepopiera, že má právo kontrolovať, kritizovať. A tak ako kolega Pelegrini povedal, my starostlivo načúvame. A to, čo je dobré, si myslím, v parlamente prejde, pretože prešli aj návrhy už opozície. Nemôžete povedať, že žiadne vaše návrhy neprechádzajú.

A chcela by som podotknúť to, že vlastne vy čo nazývate kauzy, ja to nenazývam kauzy. Ja to nazývam našliapnutie na nášľapné míny, ktoré ste nám nechali v podobe vašich právnych predpisov, v podobe vašich vyhlášok a v podobe vašich zákonov, ktorými sme sa riadili. A práve pri týchto nariadeniach, ktoré ste vy kedysi schválili, sa udiali veci alebo chyby, ktoré my sa snažíme teraz starostlivo odstraňovať, možno aj práve týmto zákonom, ktorý je momentálne v parlamente. Ďakujem.