I. Andruskó, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva Slovenskej republiky, vážená pani spravodajkyňa, vážení prítomní, v rámci prvého čítania dovoľte mi len krátko a stručne reagovať na tento vládny návrh zákona.

Mám na to tri dôvody. Po prvé. Veď poznáme parlamentnú matematiku - väčšinu poslancov vládnej koalície. Na základe tejto skutočnosti už vopred môžeme vyhlásiť, že budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. A vtedy by som sa chcel podrobnejšie vyjadriť k návrhu zákona a buď v rámci druhého čítania, alebo v rámci rokovania výboru predložiť pozmeňujúce návrhy k predloženému vládnemu návrhu zákona.

A po tretie. Podľa mňa už včera pán kolega, pán poslanec Szigeti v jeho vystúpení v mene klubu SMK - MKP už povedal skoro všetky argumenty týkajúce sa odborných nedostatkov tohto vládneho návrhu zákona. Povedal aj to, že prečo pre nás, pre poslancov strany SMK - MKP tento vládny návrh zákona, tzv. školský zákon v takejto podobe, a chcel by som to ešte raz zdôrazniť, v takejto podobe je v žiadnom prípade neakceptovateľný.

Vážené dámy, páni, pedagogická obec, ako aj veľký počet rodičov skutočne očakáva zmenu, reformu školského systému, ktorá by nás mala oslobodiť od bremena neprehľadného labyrintu veľkého množstva rôznych zákonov, vyhlášok a ďalších všeobecne záväzných predpisov v oblasti školstva.

Nový zákon, respektíve ním prezentovaný jednoznačný a jednoduchší systém by mali pomáhať nielen pedagógom a riaditeľom, ale aj zriaďovateľom škôl a školských zariadení. Práve preto nielen mnohí poslanci, ale aj mnohí pedagogickí odborníci sú sklamaní zo skutočnosti, že tento dlho očakávaný a potrebný zákon bol vytvorený len mechanickým zlepením niekoľkých iných zákonov, vyhlášok a nariadení, v žiadnom prípade však neznamená novú vyššiu kvalitu a nemá ani potrebný nadhľad nad problematikou školstva, ako to včera aj povedal pán kolega Jaroslav Ivančo.

Tento právny predpis je len strohým opisom existujúceho systému a obsahuje len minimálne množstvo nových nápadov a inovatívnych prvkov. Zákon jednoducho zabúda na konkretizovanie foriem financovania a pedagogického riadenia, preto pre pedagógov a riaditeľov mnohé súvislosti systému zostávajú skryté alebo nejednoznačné. Zároveň niektoré paragrafy zákona znamenajú posilnenie vplyvu štátu, respektíve štátnych orgánov do existujúcich právomocí a kompetencií zriaďovateľov a školských rád, čo v žiadnom prípade nekorešponduje so zásadami a líniou obdobia od zrušenia totalitného systému.

Všetci dobre vieme, že od kvality vzdelávania závisí naša budúcnosť, preto by táto otázka nemala byť predmetom straníckych sporov. Tiež však všetci dobre vieme, že v súčasnosti nemôžeme snívať o politickom konsenze ani v oblasti vzdelávania. No nie preto, lebo jedna časť odbornej pedagogickej verejnosti alebo skoro jedna polovica poslancov parlamentu by nemala užitočné nápady a zdravé myšlienky, ale vyzerá na to, že aj tento zákon bude demonštratívnym vyjadrením arogancie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. O tom svedčí napríklad absencia ochoty ministerstva rešpektovať názory niektorých odborných inštitúcií, ale aj použité pseudoargumenty a účelovo vytvorené pseudoporadné orgány.

Okrem mnohých ďalších nedostatkov napríklad v oblasti vzdelávania národnostných menšín chýba celoplošná koncepcia riešenia ich špecifických problémov. Podobne chýbajú aj jednoznačné a garantované pravidlá použitia finančných prostriedkov v prospech týchto menšín.

O skutočnom zámere zákona a práce ministerstva svedčí aj fakt, že na ministerstve školstva, v Štátnom pedagogickom ústave a v piatich metodických centrách nie sú odbory alebo oddelenia ani zamestnanci, ktorí by sa starali o vzdelávanie menšín v materinskom jazyku. Z uvedených skutočností vyplýva, že tento zákon v súčasnej forme nie je vhodný na schválenie, má nielen odborné nedostatky, ale chýba z neho aj dobrá vôľa a úcta radiť občanom.

Pre Stranu maďarskej koalície je neprijateľný taký návrh, ktorý namiesto decentralizácie charakterizuje centralizačné úsilie, ktorý znižuje, a tým aj dementuje práva rôznych foriem školských samospráv, ktorý chce zaviesť štátny monopol v oblasti používania učebníc a ktorý násilným spôsobom chce zmeniť profil škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín na úkor vyučovacieho jazyka.

Ďakujem za pozornosť a na záver mi dovoľte jeden procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto. Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Jaroslav Ivančo. Konštatujem, že nie je v sále, to znamená, že stráca poradie. Ďalej písomne prihláseným je pán poslanec Peter Dubravay. Ten je v sále, takže, pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

P. Dubravay, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán minister, už vo faktickej poznámke na včerajšom rokovaní som pripomenul viacerým opozičným poslancom to, čo si zrejme buď úmyselne, alebo neúmyselne nevšimli, že nový zákon prináša 47 a viac zásadných podstatných zmien v troch hlavných oblastiach.

Pravda dnes, keď sa začína ďalší rokovací deň, to opätovne pripomínam. Keď porovnáme prístup k tvorbe nového zákona o výchove a vzdelaní so znením v súčasnosti platného zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, už z ich názvu, ale aj obsahu je zrejmé, že sa zakladajú na inom ponímaní.

Platný zákon sa nezaoberá tým, o čo sa má výchovno-vzdelávací proces opierať, z čoho má vychádzať, ale prvoradé a výsostné postavenie v ňom má určovanie mechanizmu a systému fungovania jednotlivých druhov a typov škôl.

Z návrhu nového zákona je zrejmé, opakujem, z návrhu nového zákona je zrejmé, že určuje nielen systém školstva, škôl a školských zariadení, ale aj princípy a ciele výchovy a vzdelávania záväzné pre tých, ktorí budú tvoriť nové učebné osnovy, učebnice, ale aj ktorí budú mať možnosť denne vplývať na rozvoj žiakov.

Princípy a ciele predkladaného zákona vychádzajú z potrieb modernej, dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti v európskom kontexte. Kladú vysoké požiadavky na rozvoj potenciálu každého učiteľa, jeho tvorivosť a schopnosť motivovať žiakov a naučiť ich nielen absorbovať potrebné fakty, ale najmä ich spracúvať, využívať pre svoj osobný vedomostný rast, rozvoj a uplatnenie v súlade so svojím potenciálom. Očakávaným prínosom nového zákona je dvojúrovňové poňatie, t. j. štátom určených požiadaviek, ktoré určia na jednotlivých stupňoch vzdelania vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré budú predpokladom uznania ich absolvovania a ktoré zaručia ich prepojenie a nadväznosť bez ohľadu na to, v ktorej škole žiak príslušný stupeň vzdelania absolvoval.

Druhá úroveň, to znamená zohľadnenie miestnych podmienok a tvorivosti učiteľov príslušnej školy bude umožnené v určenom rozsahu, ktorý bude obsiahnutý v školskom vzdelávacom programe. Nový zákon ďalej ustanovuje to, čo sme dlho očakávali. Oficiálne stanovené stupne vzdelania v súlade s medzinárodnou štandardnou klasifikáciou vzdelania, zahrnujúce aj predškolskú výchovu, čím sa sprehľadní systém ich uvádzania v rámci európskych krajín.

Ďalej cielené ponímanie formovania vzdelávania cudzích jazykov, starostlivosti o nadaných žiakov, výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami umožnením viacerých foriem ich vzdelávania, pričom v rámci tejto kategórie rieši osobitne žiakov so znevýhodnením a na základe ich zdravotného stavu a zvlášť potreby žiakov zo sociálne málo podnetného prostredia.

Pojem, o ktorom sa tu minulý rokovací deň hovorilo, humanizácia školy. Humanizáciu života v škole, a teda bližší, osobnejší prístup pedagógov k žiakom, a tým aj zvyšovanie ich motivácie prejavovať sa zlepší postupne znižovanie počtu žiakov v triedach až na takú mieru, ktorá bude prijateľná aj z ekonomického hľadiska.

Prijatím nového zákona sa nutne musí zmeniť doterajší, legislatívnym potrebám už nezodpovedajúci stav, v ktorom sa mnohé náležitosti riadia prostredníctvom vykonávacích alebo rezortných predpisov. Ide pritom o progresívne uplatňované postupy, napríklad maturita, monitorovanie vedomostí žiakov v základnej škole a iné.

Výrazným kladom nového zákona je skutočnosť, že celú oblasť školstva, vzdelávanie, výchovu, poradenstvo a ďalšie služby žiakom a všetkým účastníkom výchovy a vzdelávania poníma komplexne so začlenením nielen škôl, ale aj všetkých školských zariadení do svojho systému ako jeho neoddeliteľnej súčasti. Je potrebné zdôrazniť, že nový školský zákon sa nevytváral v priebehu posledných mesiacov, ako to tu bolo včera konštatované, ale je sformovaný na základe postupne, a pán exminister to dobre vie, postupne pripravovaných a schvaľovaných koncepcií, na tvorbe ktorých sa podieľali aktívni odborníci rezortu školstva, a nielen na ministerstve, ale i z praxe jednotlivých stredných a základných škôl.

Uvediem tie najpodstatnejšie. Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, tzv. projekt Milénium. Ďalej koncepcia v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy. Koncepcia základného umeleckého vzdelávania. Koncepcia cudzích jazykov v základných a stredných školách. Koncepcia rozvoja nadaných detí a mládeže. Koncepcia špeciálno-pedagogického poradenstva a konečne z tých podstatných dokumentov koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie do praxe. Opakujem teda, že nie žiadne naháňanie, žiadna narýchlo urobená koncepcia, ale po dôkladnej príprave.

Vážené poslankyne, poslanci, výchovno-vzdelávací proces v základných a na stredných školách je od roku 1990 poznačený celospoločenskými zmenami, ktoré sú podmienené zmenami v oblasti ekonomiky, v kultúrnej, spoločenskej a sociálnej oblasti.

V súvislosti s týmito zmenami objektívne vznikli aj nové požiadavky na vzdelávanie detí a mládeže, ktoré sú základom rozvoja napredovania spoločnosti. Bolo preto prirodzenou potrebou vytvoriť návrh zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý odráža uvedené zmeny a ktorý zároveň, a tu chcem pripomenúť, upozorniť, a ktorý zároveň naďalej zachováva národné tradície slovenského školstva rešpektovať jeho jedinečnosť, ktorá vychádza z našej histórie a skúsenosti a zároveň vytvorí podmienky pre zmeny obsahu vzdelávania, organizácie výchovy a vzdelávania a perspektívu pre nasledujúce roky.

Predkladaným návrhom sa vytvorí komplexný zákon o výchove a vzdelávaní od predškolského vzdelávania až po prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania vrátane mimoškolskej výchovy a záujmového vzdelávania. Ak by sme pre krátkosť času zhrnuli niektoré zásadné pozitíva, treba pripomenúť, že problematiku výchovy a vzdelávania v súčasnosti upravujú 4 zákony a vyše 40 vykonávacích predpisov. Tento nový návrh zákona je komplexnou právnou úpravou, ktorá odstraňuje súčasnú nejasnú a nezrozumiteľnú legislatívu a nahrádza ju jedným komplexným predpisom.

Návrh zákona je v súlade s výchovno-vzdelávacími systémami krajín Európskej únie. Je vyššou právnou silou vzhľadom na súčasný stav, ktorý problematiku výchovy a vzdelávania rieši formou vyhlášok a smerníc.

Návrh zákona je reflexiou, premietnutím práva Európskej únie do systému výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Zákon reflektuje prijaté koncepcie, zásady a princípy v jednotlivých oblastiach vzdelávania a výchovy, predovšetkým Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, dvojúrovňový model vzdelávacích programov, koncepciu vyučovania cudzích jazykov, koncepciu bilingválneho vzdelávania, koncepciu rozvoja nadaných detí, koncepciu špeciálneho pedagogického poradenstva, stratégiu celoživotného vzdelávania, ako bolo včera zdôrazňované, zásadu diferenciácie výchovy a vzdelávania, zásadu zvyšovania kvality vzdelávania, princíp rovnosti v prístupe výchovy a vzdelávania, princíp zodpovednosti jednotlivca za svoje vzdelávanie, princíp rovnosti výchovy a vzdelávania a ich vzájomnej neoddeliteľnosti, princíp slobodnej voľby vzdelávania, princíp plurality, to znamená štátne, verejné, súkromné, cirkevné vzdelávanie, princíp bezplatnosti vzdelávania v štátnych a verejných školách, princíp humanizácie výchovy a vzdelávania.

Nový návrh zákona predstavuje zmenu obsahu vzdelávania a výchovy, pričom vymedzuje povinnosti a práva dieťaťa, povinnosti a práva žiaka, povinnosti a práva rodičov a ich zákonných zástupcov, vymedzuje povinnú školskú dochádzku a jej plnenie, definuje a charakterizuje systém výchovy a vzdelávania a zároveň zabezpečuje výchovno-vzdelávací proces, to znamená predškolské vzdelávanie, základné, stredné, vyššie odborné vzdelávanie a tak ďalej, umelecké vzdelávanie. Definuje stupne vzdelávania, charakterizuje metódy a formy vzdelávania. V rámci obsahu zavádza štátny, teda rámcový a školský výchovno-vzdelávací program, upravuje hodnotenie žiakov v rámci výchovy a vzdelávania a ukončovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a stupne vzdelávania.

Pretože je druhý rokovací deň a pretože mnohí zabudli to, čo tu odznelo v prvom rokovacom dni, bolo potrebné, aby som niektoré veci pripomenul. Dalo by sa ešte ďalšiu polhodinu pripomínať, ktoré sú kvality, ktoré sú kvalitatívne zmeny nového zákona.

Ešte by som rád reagoval na včerajších predrečníkov. Len z toho som vybral jednu takú zaujímavú myšlienku. Kolegyňa poslankyňa tu hovorila o výmene učiteľov. Že treba vymeniť učiteľov. Ja som teda nepochopil za ktorých, to znamená všetkých tých, ktorí k dnešnému dňu pracovali aktívne, či už sú mladí, strední, alebo už v dôchodkovom veku za nejakých iných. Ja neviem, ale máme na to fakulty, ktoré si myslím, že pripravujú učiteľov v duchu nového zákona, novej koncepcie.

Chcem povedať, že z toho, čo včera odznelo, netreba podceňovať riaditeľov, aké ďalšie prázdniny, ktoré budú musieť stráviť nad zákonom. Riaditelia, učitelia škôl sú schopní veľmi flexibilne a kvalitne realizovať a vniesť do praxe nový zákon. Spoločným menovateľom tohto zákona je, že prináša slobodu, o ktorej sa včera hovorilo často, dáva možnosť realizácie, možnosť tvorivosti, možnosť výberu a participácie a posilňuje autonómiu školy. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Dubravaya chcú s faktickými poznámkami reagovať poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Dubravaya. Slovo má s faktickou poznámkou pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, bolo by naozaj mnoho, voči čomu by sa nám dalo namietať. Z toho, čo ste hovorili, opísali ste ten zákon v krásnych ružových farbách, ale väčšina z toho naozaj pravdou nie je. Ja sa len chcem ohradiť voči tomu, čo ste mi vložili do úst, čo sa týka nejakej výmeny učiteľov. Citovala som poradcu pána ministra, ktorý povedal, že forma vyučovania sa zmení a zmodernizuje, až keď dôjde ku generačnej výmene učiteľov. A zároveň som povedala, že si vôbec nemyslím, že sa to takýmto spôsobom dá riešiť preto, lebo generačná výmena by znamenala vtedy zmenu, keby sa aj inak na svoju profesiu títo budúci učitelia pripravovali. Lenže zatiaľ je všetko po starom. Takže toľko k výmene učiteľov. Žiadna výmena jedných za druhých, ale citácia poradcu pána ministra. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste hovorili, že návrh zákona mení obsah vzdelávania. No, ja neviem, kde ste to prečítali, minimálne pokiaľ nebude to tzv. národné kurikulum, tak neviem, čo sa zmenilo, čiže to je prvá vec.

Druhá vec. Hovorili ste, že prináša slobodu. No, myslím si, že presne naopak, že konzervuje súčasný stav.

A tretie. Trošku by som rád pripomenul, keď ste hovorili o koncepciách. Ja netvrdím, že občas koncepcia nie je potrebná. Je. Ale to množstvo koncepcií vyvoláva skôr opačný pocit, že celé riešenie zmeny nášho vzdelávacieho systému zahmlieva a osud koncepcií býva taký, pán minister, a možno aj vy budete o tom vedieť, bola koncepcia rozvoja dopravy v Česko-Slovensku, pán minister si to iste pamätá, ktorá jasne vedela, že o dvadsať rokov budú po republike behať rýchlovlaky so 160-kilometrovou rýchlosťou, že po Váhu budú plávať lode, ale to, že či zajtra pôjde rýchlik, pretože vonku mrzne, to nevedel nikto. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán Dubravay, chceš zareagovať? Treba sa prihlásiť, slovo poprosím pánovi poslancovi Dubravayovi s reakciou.

P. Dubravay, poslanec: No, pani kolegyňa hovorila, že som jej vložil do úst niečo čo budiš, aspoň si to verejnosť a toto plénum ozrejmili, teda, že učitelia sa nemusia báť nejakej radikálnej výmeny, a teda, že to potrvá ešte ďalších dvadsať rokov. No, to je prirodzené. Veď to je v každej oblasti života spoločnosti, že za dvadsať rokov dôjde ku generačnej výmene, a teda aj ku skvalitneniu celkového procesu a najmä kvality života človeka.

Pán kolega Fronc, ja viem, že vaša oblasť je oblasť vysokého školstva. Ja si vás vážim ako učiteľa matematiky alebo profesora matematiky, matematickej analýzy, ak som to dobre pochopil, len treba trošku ísť aj debatovať s učiteľmi a riaditeľmi stredných škôl. Ja som si dal tú robotu, pretože iste je vám známe, že som pôsobil v strednom školstve tridsať rokov. Prešiel som týchto riaditeľov a jednoznačne konštatovali, áno, nový zákon prináša slobodu do nášho konania a rozhodovania. Prirodzene, že vždy sú rezervy. Veď na to je plénum a na to je parlament, aby, pokiaľ sa vyskytnú určité problémy, aby sme ich novelizovali. Len toľko. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Takže, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. V skupine písomne prihlásených slovo má pán poslanec Obrimčák, pripraví sa pán poslanec Šaško Ivan.

P. Obrimčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, vo svojom vystúpení by som sa chcel vyjadriť k predkladanému návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nakoľko ako primátora mesta a zároveň aj poslanca Národnej rady navrhovaný zákon sa ma dotýka ako zriaďovateľa škôl a školských zariadení a zároveň ako občana, poslanca, ktorému záleží na úrovni výchovy a vzdelávania občanov, ktorých na takomto významnom fóre zastupujem.

Hneď úvodom by som vás chcel požiadať, aby sme sa na celú problematiku riešenú návrhom pozerali apoliticky, nakoľko plánované zmeny v oblasti vzdelávania sa dotknú všetkých občanov nášho štátu bez ohľadu na ich sympatie alebo nesympatie k príslušným politickým parlamentným stranám.

Treba si uvedomiť, že navrhovaný zákon má za cieľ komplexne riešiť nielen obsahovú stránku výchovy a vzdelávania, ale aj celú organizáciu vzdelávacieho procesu v materských školách, v základných školách, na stredných školách, v jazykových školách, v základných umeleckých školách, v školských zariadeniach a, samozrejme, aj v špeciálnych školách a v špeciálnych školských zariadeniach.

Jeho cieľom je zrovnoprávnenie postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, a to nielen v oblasti obsahu výchovy a vzdelávania, ale aj v dosiahnutom vzdelaní, vo funkcii úloh a postavení školskej samosprávy, úloh ich zriaďovateľov a čiastočne aj ich financovaním.

Základnými zmenami, ktorými by malo prejsť naše školstvo, je vzdelávanie prostredníctvom dvojúrovňových modelov vzdelávacích programov, a to štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach to bude prostredníctvom výchovných programov. Táto zmena v podstate vytvára legislatívny priestor na tvorbu samotnej obsahovej prestavby, ktorá je však druhotným výsledkom predkladaného návrhu zákona.

Ďalšou ambíciou návrhu je zavedenie jednotného systému vzdelávania cudzích jazykov, kde sa zavádza vyučovanie prvého cudzieho jazyka od tretieho ročníka základnej školy a druhého cudzieho jazyka od šiesteho ročníka základnej školy. Cieľom je odstrániť súčasný nesúlad vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách, kde žiaci stredných škôl sa začínajú učiť cudzí jazyk vždy od začiatku. Týmto krokom sa stráca drahocenný čas a potláčajú sa vedomostné aktivity u žiakov, ktorí konkrétny jazyk ovládajú na dostatočne kvalitatívnej úrovni.

Návrh na zníženie počtu žiakov v triedach je požiadavka odbornej a laickej verejnosti už niekoľko rokov, nakoľko súčasné počty žiakov v triedach sú vysoké nato, ak by sa chceli uplatniť nové metódy a formy práce alebo individuálny prístup žiakov i vo vzdelávaní. Jednoducho na túto formu vzdelávania nie je v súčasnej dobe časový ani obsahový priestor. Zaradenie materskej školy, jazykovej školy a základnej školy do sústavy škôl je úplne logické, nakoľko sú to všetko školy a poskytujú stupeň vzdelania porovnateľný s medzinárodnou klasifikáciou ISED.

Obdobne logicky vychádza aj zrušenie šesťročných gymnázií a regulácia osemročných gymnázií, nakoľko gymnáziá sa nám v posledných rokoch rozmnožili ako huby po daždi a naša spoločnosť má problém s uplatnením týchto žiakov v praxi a v ich ďalšom štúdiu. Nehovoriac o nedostatku žiakov, ktorí by sa vzdelávali v strojárenských alebo v iných príbuzných oblastiach. Vytvára sa jednotná stredná odborná škola, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom samostatných vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Týmto krokom sa sleduje aj spopulárnenie štúdia na týchto stredných školách.

Zavádza sa bezplatná výchova a vzdelávanie detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorou sa chce riešiť zvýšenie zaškolenosti najmä detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s následným zlepšením dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkov najmä na prvom stupni základnej školy.

Nie menej závažnými sú návrhy na posilnenie riadenia a kontroly škôl a školských zariadení orgánmi miestnej štátnej správy na úseku školstva štátnou školskou inšpekciou a zriaďovateľmi škôl a školských zariadení. Pri riešení takej závažnej problematiky, ako sú štátne vzdelávacie programy, považujem za veľmi pozitívne deklarovanie spolupráce pri ich tvorbe so zamestnávateľskými zväzmi, ktoré sú konečnými odberateľmi žiakov do samotnej praxe.

Záverom by som chcel vyzdvihnúť snahu predkladateľov zákona o komplexné riešenie viacerých problematík, ktoré v súčasnosti rieši zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a niekoľko desiatok vykonávacích predpisov.

Vzhľadom na uvedené množstvo všeobecne záväzných právnych predpisov by som chcel oponovať kritikom, že zákon je príliš rozsiahly a podrobný. Ak má byť dobrý a postihovať danú problematiku v celej šírke a hĺbke, musí byť tak obsiahly. V opačnom prípade by to bola iba povrchná, nič neriešiaca legislatívna úprava problematiky výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vďaka. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šaško. Nech sa páči, pán kolega.

I. Šaško, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, prerokovávame návrh zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý v skrátenej forme je prezentovaný ako školský zákon a zrejme ho takto v najbližšom období bude vnímať aj celé Slovensko.

Vypočuli sme si vystúpenie pána ministra školstva, ale i zástupcov opozičných a koaličných poslancov, ktorí predstavili názory jednotlivých poslaneckých klubov, kde sa snažili prezentovať klady i nedostatky tohto zákona v jeho osobitostiach, ale aj v súvislostiach uplynulého obdobia či súčasných výchovno-vzdelávacích procesov, ktoré nie je možné opomenúť ani pri tejto navrhovanej právnej úprave.

Viem, že problematiku výchovy a vzdelávania v súčasnom období rieši nielen viacero zákonov či množstvo osobitných predpisov, ktoré boli viackrát i opakovane novelizované a ktoré za obdobie od roku 1984 vytvorili už neúnosné podmienky na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v týchto nových spoločenských danostiach, v ktorých musíme, či chceme, alebo nie, minimálne reagovať na spoločné normy Európskej únie, no, myslím si, že v prvom rade musíme na ne reagovať z hľadiska potrieb našej krajiny.

Navrhovaná právna úprava, ktorú dostatočne prezentoval pán minister školstva, je veľmi zodpovedne a precízne formulovaná nielen v základných princípoch, ale dokonca aj v základných pojmoch, ktorými sa určuje proces a systém vzdelávania od materských škôl až po proces špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb reagujúcich na spoločenské danosti.

Nerád by som opakoval niektoré, už aj viackrát prezentované hlavné dôvody tejto školskej reformy, ktorá má určite svoje opodstatnenie a široká pedagogická verejnosť, ale aj celá spoločnosť ju trpezlivo očakáva s mojím osobným presvedčením, že bude aj maximálne akceptovaná a prinesie už v blízkej budúcnosti svoje ovocie.

Dovoľte mi však, aby som ako istý predstaviteľ územnej a miestnej samosprávy vyslovil svoje podporné stanovisko k predkladanému návrhu zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene doplňujúcich niektorých zákonov, ktoré teraz prerokovávame v prvom čítaní.

To, že som uviedol, že som predstaviteľ aj samosprávy má svoj dôvod, nakoľko vo svojom vystúpení by som sa chcel vyjadriť k druhému článku predloženého návrhu zákona, v ktorom sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to hlavne ku kompetenciám riaditeľa školy a zriaďovateľa základnej školy.

Som veľmi rád, že návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu typu škôl, čím sa zrovnoprávňuje postavenie škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa. Odstraňuje sa zároveň existujúci nedostatok, že podaný návrh na vymenovanie riaditeľa školy do funkcie musí zriaďovateľ uskutočniť v stanovenej lehote do 30 dní od predloženia návrhu.

Rieši sa aj problém, ktorý je pre zriaďovateľov škôl veľmi aktuálny. Menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa školy v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, a to podľa § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Zrovnoprávnenie škôl bez rozdielu zriaďovateľa vidím aj v § 3 ods. 12, ktorým sa rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy prostredníctvom rady školy.

Zriaďovateľ školy získa väčšie kompetencie pri organizačnom zabezpečení výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa. Riaditeľ školy vo väzbe na tvorbu školských vzdelávacích programov nezískava len väčšie kompetencie, ale spolu so zriaďovateľom sa zvyšuje zodpovednosť za ich prípravu a obhajobu pred zákonnými zástupcami žiakov, školskou samosprávou a obecným či mestským zastupiteľstvom.

Zároveň sa nesie spoločná zodpovednosť aj za dosiahnuté samotné výchovno-vzdelávacie výsledky. Som presvedčený, že táto vzájomná kontinuita spolupráce medzi riaditeľom školy a orgánmi územnej samosprávy bude prospešná všetkým zainteresovaným na výchovno-vzdelávacom procese. Ak k týmto novým obsahovým zmenám vo vzdelávaní pripojíme zníženie počtu žiakov v triedach, skvalitnenie materiálno-technického zabezpečenia škôl zo strany zriaďovateľov spolu s odborným hodnotením riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, môžeme určite očakávať zvýšenie kvality vzdelanostnej úrovne dorastajúcej mladej generácie.

Celkom pozitívne vnímam aj zmeny v orgánoch školskej samosprávy, to je v školských radách, kde rade školy sa ukladá povinnosť vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom člena rady školy. Túto zmenu chápem ako záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu a nie obmedzovanie kompetencií orgánov územnej samosprávy, respektíve zriaďovateľov.

Navrhované reformné zmeny prinesú ďalšie povinnosti štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov škôl a školských zariadení. Aj tento problém ja chápem ako snahu predkladateľov návrhu zákona riešiť v prvom rade kvalitu vzdelávania komplexne, a to vo vzájomnej spolupráci medzi orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy.

Som si vedomý, že iba jednotným a koordinovaným postupom vo výchovno-vzdelávacom procese všetkých zainteresovaných strán možno získať kvalitatívne zlepšenie vedomostnej úrovne našich žiakov, a tým aj celkovej vedomostnej úrovne občanov Slovenska.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v tomto mojom krátkom vstupe na podporu školského zákona mi nedá, aby som aspoň jednu myšlienku nevenoval tým, ktorí napĺňajú to najzákladnejšie pri výchove a vzdelávaní našich detí a mladej generácie, ktorá prechádza vývojovým procesom v každom období, aby som nevenoval aspoň jednu myšlienku tým, ktorí tento proces zabezpečujú, tým, ktorí predstavujú tú kľúčovú postavu v tomto zákone, tým, ktorí sa nepriamo objavujú v každom paragrafe tohto školského zákona. Tá kľúčová postava je učiteľ. Som preto rád, že pán podpredseda vlády a minister školstva veľmi zodpovedne prezentoval priestor pre učiteľa, ktorý je kľúčovou postavou aj tohto zákona, bez ktorého by sa tento zákon vôbec nedal realizovať.

Pán minister dal s plnou vážnosťou záruku učiteľovi aj v tom, že všetky následné kroky školskej reformy budú mať na pamäti učiteľa s jeho zodpovednosťou nielen pred tým, ktorý ho vychováva, ale aj pred celou našou spoločnosťou.

Z uvedených dôvodov by som vás chcel, vážené kolegyne, kolegovia, vyzvať na podporu a následné schválenie predkladaného návrhu zákona, ktorý svojím obsahom a cieľmi prinesie dlho očakávané zmeny v oblasti výchovy a vzdelávania, ale tiež v riadení celého systému slovenského vzdelávania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil na vystúpenie pána poslanca Šaška nikto. Teraz bude vystupovať ďalší písomne prihlásený, a to je pán poslanec László Nagy.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister školstva a vážené pani poslankyne, vážení poslanci, moje pripomienky k školskému zákonu vychádzajú z expertíznych analýz a návrhov odborníkov. V tomto svojom príspevku predkladám najdôležitejšie argumenty na prepracovanie tých častí návrhu zákona, ktoré sa týkajú skôr s neštátnym vyučovacím jazykom, predovšetkým škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V prípade národnostného školstva ide o sústavu viac než 300 škôl, ktoré na základe ústavných práv zabezpečujú výchovu a vzdelávanie etnických menšín v ich materinskom jazyku.

Dovoľte, aby som predložil v podstate dvanásť zásadných pripomienok k tomuto zákonu. Prvá pripomienka sa týka tej skutočnosti, že v Ústave Slovenskej republiky v čl. 34 ods. 1 sa uvádza, že občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon, hovorí ústava.

V odseku 2 občanom patriacim národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, ďalej právo používať ich jazyk v úradnom styku, ďalej právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Druhá pripomienka sa viaže k právam, ktoré zaručuje Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Na základe čl. 7 § 1 odsekov a) až f) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov sa Slovenská republika, ako aj ostatné štáty, ktoré ratifikovali chartu zaviazali, že podľa stavu jednotlivých jazykov zmluvné strany založia svoju politiku, legislatívu a prax na týchto cieľoch a zásadách. Vymenujem najdôležitejšie zásady.

Prvá zásada. Na uznaní regionálnych alebo menšinových jazykov ako prejavu kultúrneho bohatstva. Ďalšia zásada, na ktorej budú zakladať zmluvné štáty svoju politiku, je zásada na rešpektovanie geografickej oblasti každého regionálneho alebo menšinového jazyka tak, aby existujúce, prípadne pripravované administratívne rozdelenie nekládlo prekážky podpore tohto regionálneho alebo menšinového jazyka. Ďalšia zásada, ktorá má byť akceptovaná, je založená na potrebe rozhodného postupu pri podpore regionálnych alebo menšinových jazykov za účelom ich zachovania. Ďalšia zásada hovorí o tom, že politika štátu má byť založená na uľahčení alebo podpore slovného alebo písomného prejavu v regionálnom alebo menšinovom jazyku vo verejnom a súkromnom živote. Ďalšia zásada je založená alebo vyžaduje udržiavanie a rozvoj stykov v oblastiach upravovaných v tejto charte medzi skupinami používajúcimi regionálny alebo menšinový jazyk a inými skupinami žijúcimi v štáte, ktoré používajú jazyk v identickej alebo v blízkej podobe, ako aj nadviazanie kultúrnych vzťahov s inými skupinami v štáte, ktoré používajú odlišné jazyky. A napokon posledná zásada, ktorá sa bezprostredne dotýka oblasti školstva, je zásada taká, že na poskytnutí primeraných foriem a prostriedkov na vyučovanie a štúdium regionálnych alebo menšinových jazykov na všetkých vhodných stupňoch sa zabezpečujú vhodné podmienky. Predkladaný návrh zákona z uvedeného a z uvedených zásad, musím konštatovať, nič neakceptuje.

Tretia poznámka sa týka toho, že v rámci Štátnej školskej sústavy Slovenskej republiky školy s vyučovacím jazykom maďarským tvoria jedinečnú, tradičnú a zároveň vyspelú inštitucionálnu bázu pre výchovu a vzdelávanie žiakov najväčšej etnickej skupiny Slovenska v ich materinskom jazyku. Do dnešného dňa sa to uskutočňuje na báze vlastných učebných osnov, vzdelávacích programov, ako aj pod vedením pedagógov, absolventov slovenských a iných univerzít a vysokých škôl.

Štvrtá pripomienka. Absencia Štátneho osobitného pedagogického a metodického centra pre školy s vyučovacími jazykmi etnických menšín posunula tieto školy do skoro beznádejnej situácie. O plánovaných zmenách jazykového profilu sa dozvedeli v poslednej chvíli a doteraz skoro všetky ich odborné pripomienky boli odmietnuté.

Tento postup ministerstva školstva nie je v súlade so záväzkom čl. 7 ods. 4 spomínanej Európskej charty, kde sa konštatuje, "že pri určovaní politiky voči regionálnym alebo menšinovým jazykom zmluvné strany zohľadnia potreby a želania formulované skupinami, ktoré uvedené jazyky používajú. V prípade potreby môžu zakladať poradné orgány, ktoré by pomáhali orgánom vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnych alebo menšinových jazykov". Koniec citátu.

Piata pripomienka sa týka toho, že návrh zákona oproti predchádzajúcemu školskému zákonu rozširuje školskú sústavu napríklad o jazykové a iné špeciálne školy, ale ani nespomína, ani taxatívne nevymenováva školy patriace do najväčšieho špeciálneho podsystému školskej sústavy Slovenskej republiky, t. j. nevymenováva školy s vyučovacími jazykmi etnických menšín.

Keďže v prípade týchto menšinových škôl okrem vyučovacieho jazyka ide aj o celý komplex prostriedkov vzdelávacieho programu, riešenie návrhu zákona vo forme krátkeho popisu jazykových špecifík menšinových škôl považujeme vzhľadom na ústavné a medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky za nedostačujúce a z hľadiska ďalšieho vývoja škôl s vyučovacími jazykmi etnických menšín za kontraproduktívne.

Šiesta pripomienka. Výrazným a jednoznačným, prinajmenšom ambivalentným úsilím v návrhu zákona je pozmeniť jazykový profil menšinových škôl v prospech štátneho jazyka. V dôsledku vyučovania v materinskom jazyku boli tieto školy už aj doteraz v ťažkej situácii kvôli nadpriemernému počtu povinných vyučovacích hodín. Vyrovnanie počtov hodín materského, respektíve štátneho jazyka a literatúry bude mať za následok uniformizovanie štruktúry učebných predmetov, absenciu možnosti voľného výberu v rámci školských pedagogických programov, a tým aj zvýšenú závislosť od štátneho dozoru.

Siedma pripomienka sa týka toho, že napriek vyhláseniam predstaviteľov vlády o zachovanie dosiahnutej úrovne práv národnostných menšín je možné vidieť jednoznačnú snahu Ministerstva školstva Slovenskej republiky prehodnotiť a štrukturálne preformovať základné vzdelávacie a metodické postupy národnostného školstva.

Ďalšia pripomienka sa týka toho, že za najzávažnejší nedostatok považujem to, že ani teoreticky, ani z odborného hľadiska nie je vyjasnené, aké ciele vlastne sledujú plánované posuny v jazykovom profile škôl s vyučovacími jazykmi etnických menšín. Tak napríklad z pozície optimalizácie výchovy smerom k funkčnému bilingvizmu žiakov menšinových skupín nemôže žiadne mechanické zvyšovanie počtu učebných hodín štátneho jazyka zaručiť potrebné výsledky. Preto by bolo potrebné vypracovať adekvátne metodické postupy, príručky a pedagogické moduly. Pre príslušníkov etnických skupín, najmä pre Maďarov, Rusínov, Ukrajincov, ako aj pre niektoré skupiny Rómov materinský jazyk bude ešte dlho dominantným komunikačným prostriedkom na Slovensku.

Ďalšia pripomienka. Na základe týchto skutočností zameranie predkladaného legislatívneho materiálu nie je proreformné, ale protireformné, nie je progresívne, ale regresívne. Neumožňuje dostatočný voľný výber učebníc, ale práve naopak zužuje priestor pre alternatívne vzdelávacie postupy. Nerieši najchúlostivejšie problémy školstva na Slovensku, o závažnosti ktorých dostala slovenská verejnosť alarmujúci obraz z celosvetového merania vzdelávania PISA 2. Časový priestor na dotiahnutie všetkých prípravných prác je kriticky krátky najmä pre školy s vyučovacími jazykmi menšín, ktoré nemajú skoro žiadne odborné a metodické zázemie.

Desiata pripomienka. Podľa odborníkov zaoberajúcich sa psychologickými otázkami bilingvizmu úspešnosť v osvojovaní si učiva z jazykového aspektu závisí od miery takzvanej kognitívnej jazykovej kompetencie žiakov. Nízka miera kognitívnej kompetencie je prekážkou nielen v nadobúdaní odborných vedomostí, ale i prekážkou v osvojovaní si iných jazykov, tak napríklad aj okrem iného štátneho jazyka. To znamená, že nedostatočná hodinová dotácia materinského jazyka môže mať negatívny vplyv na osvojovanie si slovenského jazyka, čiže sa dosiahne pravý opak toho, čo sa očakáva.

Učebnice slovenského jazyka pre školy s vyučovacím jazykom maďarským sú zastarané. Väčšinou boli vydané ešte v 80. rokoch a texty v nich vôbec nevyhovujú požiadavkám komunikatívnej kompetencie. V záujme zvýšenia alternatívnosti vzdelávacích programov by bolo žiaduce umožniť slobodný výber učebníc. Keďže stabilita materinského jazyka je predpokladom na vytvorenie takzvaného aditívneho bilingvizmu, ktorý je ideálnym typom i v slovenskom kontexte, maďarská komunita na Slovensku očakáva rozšírenie možnosti používania svojho materinského jazyka i v jeho písomnej podobe. Iba v situácii, keď je materinský jazyk stabilný a hovoriaci ho nepociťujú ako ohrozený, je možné úspešne rozvíjať druhý jazyk, v tomto prípade slovenský jazyk, ale i ďalšie cudzie jazyky.

A na základe týchto pripomienok a princípov, ktoré som vymenoval a keď som konštatoval už v úvode, že buď nie sú akceptované, alebo len sčasti, konštatujem, že predkladaný návrh zákona ignoruje všetky uvedené zásady, preto navrhujem podľa platného zákona rokovacieho poriadku vrátiť zákon predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem pekne.