M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie (hlasy v sále) pána poslanca sa prihlásili pani Milada Belásová, pán Rafael Rafaj, pán Valentín Švidroň, pani Marta Damborská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, teraz ste sa pekne preriekli, keď ste povedali a zaradili ste štátny jazyk ako iný cudzí jazyk pre maďarské menšiny, ale nie na to som chcela reagovať, chcela som povedať to, že vy ste nám tu urobili krásny exkurz Európskou chartou jazykov menšín a na záver ste skonštatovali, že tento predkladaný zákon porušuje túto chartu.

No, ja si to nemyslím, práve naopak, tento zákon je pripravený v mantineloch alebo v súlade s touto chartou a zrejme si to myslíte len vy a teraz nemyslím tým maďarskú menšinu, ale skôr vás ako politikov SMK, pretože nikto iný nemá k tomu výhrady, žiadna iná menšina, naopak, všetky ostatné menšiny by uvítali, keby bolo viac hodín slovenčiny. Tak sa potom pýtam, o čo vám ide? Ja som to tu už minule hovorila, alebo respektíve včera som spomínala, že takýmto spôsobom zatvárate svojej vlastnej menšine dvere nato, aby sa v budúcnosti lepšie uplatnili na Slovensku. A to, si myslím, je veľmi, veľmi divné. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som sa vyjadriť tiež iba k jednej časti vystúpenia kolegu Nagya, a to je odvolávanie sa na Chartu regionálnych a menšinových jazykov s tým, že tento dokument poznáme aj my, a chcel by som zdôrazniť to, čo sa zamlčiava, a to je, že charta rešpektuje výnimky z národného zákonodarstva a mieru poskytnutých práv.

A pokiaľ sa kolega Nagy odvolával na isté záväzky, tak rovnako tento dokument má aj dôležitú preambulu filozofie a zámeru prijímania tohto medzinárodného dokumentu a tu chcem povedať, že v tejto preambule sa prihliada predovšetkým na ochranu tých jazykov, ktorým hrozí postupný zánik a myslím si, že nikto nebude pochybovať o tom, že maďarčina na Slovensku je veľmi výkonný jazyk, ktorému absolútne nehrozí nijaký zánik a na čo kolega Nagy neprihliadol je rovnako zdôraznenie v preambule, že, citujem: "Ochrana a šírenie regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín." Teraz by som poprosil, keby ste veľmi pozorne počúvali "by sa nemala diať na úkor oficiálnych jazykov a potrebu ich učenia". Čiže zopakujem, nie na úkor oficiálnych jazykov a potrebu ich učenia. Bodka. Nemusím nič viac dodať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán Valentín Švidroň. Nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja vidím dve stránky, ktorých ste sa dotkli. To je odborno-pedagogický, psychologický pohľad a potom sociologická stránka, mobilita, adaptabilnosť na pracovné uplatnenie občanov maďarskej menšiny. Vieme dobre, že šírka, hĺbka obsahu cieľov vzdelávania, ktorá je vyjadrená v zákone, vyžaduje zohľadnenie prirodzeného vývoja schopnosti žiaka učiť sa. Jedna z týchto schopností učiť sa jazyky je vyjadrená vlastnosťami mozgu, ľudského mozgu, ktoré funkcie pamäti mladého organizmu v mladšom školskom veku sú predurčené na učenie sa jazykov. Preto je aj posilnená táto stránka v zákone a je nepochopiteľné, že by ste mali snahu posúvať výučbu pod pojmom aditívneho bilingvizmu smerom vyššie, do vyšších ročníkov.

Právo predstavované týmto zákonom sa uplatní naplno vtedy, keď sa vzdelávanie v materinskom jazyku doplní skutočne o zvládnutie štátneho jazyka, aby každý absolvent príslušného stupňa vzdelania sa uplatnil rovnocenne so svojimi rovesníkmi, a to nielen v obmedzenom teritóriu niekde v blízkom zahraničí, ale skutočne v celom štáte. Iný prístup štátu by bol macošský k časti svojich občanov, a ak sú s tým problémy, tak netreba z toho viniť štát. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Nagy, aké prekážky sú vám vlastne kladené pri podpore menšinového jazyka? Hovoríte o všestrannom rozvoji menšiny alebo skupiny, o práve na vzdelanie, o ratifikovanej charte, o ďalších, pre mňa nepochopiteľných veciach. Pýtam sa vás, v čom sú vám tieto práva vlastne upierané? Veď vy máte skutočne nadštandardné práva ako menšina maďarská. Poprosím vás o konkrétnu odpoveď.

Včera som sa pýtala aj vášho pána kolegu, pána Szigetiho, aby mi odpovedal, ako sa vaše deti a vaši študenti na Slovensku uplatnia, keď teda nebudú ovládať ten spisovný slovenský úradný jazyk. Teraz aj kolegovia sa vás na to pýtajú a apelujeme na to. Predsa veď vy žijete v Slovenskej republike a myslím si, že nepôjdete za Dunaj, to nikto nechce, vy ste naši občania, takže odpoveď som na to včera nedostala. Tak ja vás poprosím, odpovedzte mi na to. Svoju materinskú reč - maďarský jazyk vaše deti ovládajú, ale neovládajú úradný spisovný slovenský jazyk. Preto sa treba zamerať na zdokonaľovanie slovenčiny. Alebo si myslíte, že sa vám podarí vytvoriť autonómiu južného Slovenska? Nato zabudnite, lebo inak neviem skutočne, kde vy vlastne smerujete.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach bude teraz pán poslanec László Nagy. Nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky. Vidím, že niektorí z vás pozorne počúvali, niektorí pomenej to, čo som hovoril. Samozrejme, každému mohlo byť jasné, že keď som použil slovo alebo výraz slovenský jazyk ako cudzí jazyk, nepoužil som ho v zmysle nejakej emocionality, ale jasne z hľadiska lingvistiky. Slovenský jazyk pre toho, pre ktorého slovenský jazyk nie je materinským jazykom, z hľadiska lingvistického je to cudzí jazyk. Nepoužíva sa to ani politicky, ani sociologicky, ani inakšie.

Zásadný problém, ktorý sa vynáral vo všetkých vašich pripomienkach, bolo iné chápanie toho istého textu, v tomto prípade zákona, ale aj medzinárodných dokumentov. Vy ste sa odvolávali na to, čo vám vyhovovalo, čo bolo bližšie k vášmu chápaniu statusu alebo postavenia menšinového jazyka. Samozrejme, ja som sa opieral o tie ustanovenia, ktoré zabezpečujú rovnoprávne postavenie národnostných menšín v Slovenskej republike, respektíve toto postavenie sa bude blížiť k právnemu stavu, v ktorom sa nachádza väčšina, v tomto prípade slovenská národnosť, respektíve školstvo s vyučovacím jazykom slovenským. Nič iného, pani kolegyňa Damborská, nechceme žiadne nadštandardné práva. Samozrejme, chceme len štandardné práva, také práva, ktoré majú všetci občania Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil do rozpravy písomne pán poslanec Jozef Rydlo. Nevidím ho v sále, to znamená, že stráca poradie. A ďalej je prihlásená pani poslankyňa Anna Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený podpredseda Národnej rady, vážená spravodajkyňa, keďže tu predkladateľ nie je, pán minister, dúfam, že dôjde, aha, tak naozaj. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som privítala na balkóne žiakov a študentov Gymnázia Jánosa Selyeho z Komárna, ktorí sú tu na dnešnom rokovaní. (Potlesk.) Nie kvôli nám prišli, ale na obhliadku Národnej rady, takže pán riaditeľ, pán poslanec Andruskó mi dal takéto avízo, tak ich teda vítam.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prispela niekoľkými pohľadmi do problematiky vzdelávania, o ktorej dnes rokujeme. Predrečníci, hlavne tí, ktorí vystupovali v mene poslaneckých klubov, naozaj veľmi podrobne rozobrali predložený návrh zákona z vecnej stránky, ako aj zo stránky odbornej, aj politickej. Budem teda stručnejšia.

Musím však vysloviť zistenie, že úplne iný pohľad, iný uhol pohľadu na reformu ako takú majú poslanci zo strany opozície ako poslanci zo strany koalície. V jednom však určite sa zhodneme. Je potrebná reforma školstva, je potreba prijatia nového školského zákona aj preto, že súčasne platný zákon z roku 1984 nezohľadňuje celospoločenské potreby v oblasti výchovy a vzdelávania na Slovensku.

Často počúvame, že v školstve na rozdiel od iných rezortov sa v uplynulom období nič podstatného neudialo, žiadne zmeny. Musím však konštatovať a faktom je, že niekoľko naozaj podstatných zmien sa predsa len udialo. Na začiatok zo školských osnov sa hneď po Nežnej revolúcii vytratila socialistická ideológia. Ďalší posun nastal vo formálnom fungovaní škôl. Decentralizovalo sa financovanie. Preniesli sa kompetencie zo štátu na samosprávy.

Napriek spomínaným zmenám musíme konštatovať, že stará legislatíva je nevhodná a treba vytvoriť novú. Dôležité však je, akú cestu zvolíme pri tvorbe novej legislatívy nového zákona. Mali by sme sa usilovať o kompletnú stratégiu reformy regionálneho školstva. Opakujem o kompletnú stratégiu aj preto, že takúto stratégiu od nás očakáva pedagogická verejnosť, odborná verejnosť. Skutočná reforma by mala byť v podstate o vyvážení kompetencií medzi rezortom školstva a školami. V tomto sa rozchádzame pri ponímaní reformy. Teda školská reforma má oveľa širší rozmer ako len obrat vo vzdelávaní, od memorovania k tvorivosti alebo redukcia učiva, čo sa v súčasnosti najviac vyzdvihuje.

Skutočná reforma by mala znamenať zrušenie monopolu štátu v určovaní obsahu vzdelávania, v učebnicovej politike, v ďalšom vzdelávaní učiteľov a v kontrole a hodnotení škôl.

Základnými princípmi, na ktorých by sa mal nový školský zákon postaviť, sú sloboda, subsidiarita, participácia a konkurencia. Tieto princípy by mali tvoriť východiskovú os pri nasmerovaní vzdelávacieho systému na dôsledne decentralizovaný, moderný a otvorený.

Na základe uvedených princípov sa dá definovať nový model tvorby vzdelávacích obsahov, nové postavenie učiteľa, ako aj nový systém podporných služieb, v ktorom stratia priamo riadené organizácie svoj dlhoročný monopol.

Na základe týchto princípov sa dajú vymedziť úlohy jednotlivých aktérov vzdelávacieho procesu, ako sú štát, zriaďovatelia, školy, rodičia. A preniesť zodpovednosť za vzdelávací proces priamo tam, kde sa reálne uskutočňuje, teda priamo na školy. Tak často spomínaná voľnosť škôl podľa uvedenej legislatívnej normy sa končí pri pomere medzi predmetmi, ktoré nadiktuje štát, a tými, ktoré si vyberie samotná škola. Pritom práve uvoľnenie rúk školám malo umožniť obsahovú reformu.

Návrh zákona a zmeny s ním pripravované nemenia obsah učiva, len ho redukujú. Naše školstvo však nepotrebuje zmenu iba v redukcii učiva, aby sa deti učili menej, ale hlavne, aby sa učili inak. Podľa uvedeného zákona o novom obsahu vzdelávania budú aj naďalej rozhodovať rovnaké štátne štruktúry ako doteraz.

Ministerstvo bude naďalej určovať štruktúru a obsah predmetov. Spôsob skúšania v určitom, teda teraz vidíme napríklad maturity či používanie učebníc. Očakávanie, že učitelia začnú na základe týchto kozmetických úprav učiť inak je podľa mňa naivné.

Učitelia získajú namiesto väčšej slobody iba niekoľko hodín navyše, ktorými budú môcť spestriť doterajší spôsob výučby. Podľa avizovaného plánu ministerstva, mám to z médií, školy dostanú šesť až osem týždňov navyše, aby sa na zmeny pripravili. To by v praxi znamenalo, nezačnú učiť v 1. a v 5. ročníku v základných školách a v 1. ročníku na stredných školách podľa nového zákona skôr ako v novembri. Nie sú pripravené ani všetky vykonávacie predpisy a aj z toho dôvodu je namieste otázka, aký má význam spustenie neúplne pripravenej alebo nepripravenej reformy od septembra. Včera ste, pán minister, povedal, citujem, povedali, ďakujem, povedali, vytvorme podmienky a spusťme reformu. Tak ich teda vytvorme. Počkajme ešte určitý čas. Vytvorme taký zákon, ktorý čoskoro nebudeme musieť novelizovať.

Teda po zhrnutí všetkého charakteristika predloženého legislatívneho zámeru by mohla znieť po prvé. Namiesto sformulovania nových princípov fungovania školského systému máme potvrdenie starého školského systému.

Po druhé. Nezavŕšil sa proces decentralizácie, pretože práve uvedeným zákonom sa decentralizácia zabrzdila.

Po tretie. Školy a učitelia nedostali viac slobody, práve naopak. V uvedenom návrhu zákona sa potvrdili kompetencie v prospech štátu na úkor slobodného rozvoja škôl.

A po štvrté. Nie je dodržaný status quo v oblasti vzdelávania národnostných menšín. Je tu však iskierka nádeje, pretože pani poslankyňa Smolková, ktorá vystupovala dnes ráno, potvrdila, alebo teda naznačila, že strana SMER podporuje dodržanie súčasného stavu. Ja si myslím, že v súčasnosti to ešte v zákone potvrdené nie je, ale po druhom čítaní, keby tak bolo, tak by sme to privítali a naozaj by to bol posun v tomto smere k dobru.

Navrhované zmeny však nepovažujem za prvé kroky na ceste k novým školám, ktoré sa pod ich vplyvom budú konečne orientovať na konkrétnych žiakov, pretože myslím si, že stredobodom pozornosti tohto zákona by mal byť žiak. Považujem to za umelé udržiavanie zlyhajúceho školského systému. Preto z uvedených dôvodov nemôžem prijatie tohto zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky pán poslanec Švidroň, Vestenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa sa prihovorila študentom z Komárna. Ja tiež chcem povedať pár slov týmto študentom. A síce, aby sa učili aj slovenský jazyk. Nech si vážia svoju materinskú reč, ale slovenská terminológia, ktorá je prípravou pre ich budúce povolanie, umožní, aby sa uplatnili spolu so svojimi rovesníkmi v ostatných častiach Slovenska. A ja som si istý, že tí rovesníci ich nechcú vytláčať, berú ich za svojich, ale, samozrejme, ten jazyk a odbornosť sa musí prejaviť aj v tom štátnom jazyku.

Takže nenechávajte sa zavádzať, izolovať, pretože potom ste ovládateľní a možno, že o toto niekomu ide. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Vestenický.

E. Vestenický, poslanec: Pani poslankyňa Szögedi, buďte pozdravená so všetkými názormi, ktoré ste vyslovili. Prosím vás, princípy budovania školstva, miera zodpovednosti, sloboda, subsidiarita, konkurencieschopnosť, všetko toto nájdete v návrhu zákona, tak ako ste to hovorili.

Navrhovaný zákon všetky tieto pojmy, princípy v seba zahŕňa ako podmnožinu. Ako svoju súčasť. Treba len hľadať konštruktívne a chcieť nájsť. Som veľmi potešený tým, že ste sem prizvali študentov z Komárna, mrzí ma len, že ste neprizvali rovnako tak aj zo Štúrova, kde sú podobné problémy a kam sa chystám možno, ak mi to vyjde, aj zajtra na návštevu. Ak vám to umožní partia týchto vašich pozvaných, ak to nebude proti vašej vôli, veľmi rád sa stretnem s nimi vo vašej prítomnosti vo všetkej počestnosti. Verte tomu, budem sa na nich usmievať. Nebudem na nich zlý. Budem sa na nich usmievať minimálne tak často, pani poslankyňa, ako sa rád usmejem kedykoľvek na vás. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči. Vaša reakcia.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za pripomienky, ktoré tak beriem, niekoľkokrát to tu už odznelo, ako veľmi chcete naučiť našich žiakov štátny jazyk. Verte, my to chceme tiež. My to chceme tiež a ja si myslím, že žiaci, ktorí opúšťajú brány našich škôl a sú na úrovni, ja si myslím, že ten štátny jazyk aj ovládajú. Nechajte na nás, akým spôsobom by sme ich chceli naučiť štátny jazyk. Vieme, že je potrebné, vieme, že oni to hlavne potrebujú. A my všetko preto urobíme, aby vedeli, ale sa dožadujeme súčasného stavu počtu hodín vyučovania materinského jazyka. My nič navyše nechceme. Chceme udržať súčasný stav.

A pán minister včera aj tak povedal v televízii, myslím, v téme, alebo, kde som to počula, že teda nebola by to reforma, keby sa počty hodín nemenili. Ja si myslím, že reforma nie je len o počtoch hodín, o redukcii učiva, ale keďže sme v prvom čítaní, ja som sa snažila hlavne hovoriť o filozofii, o východiskových prvkoch tvorby zákona, ktorý by sme akceptovali. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Ivančo. Nevidím ho v rokovacej sále. Stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Rydlo, nech sa páči. Ako posledný písomne prihlásený. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne.

Pán poslanec, včera sme sa dohodli, že o 11.00 hodine dnes nebudeme hlasovať, že budeme hlasovať len o 17.00 hodine dnes. (Hlasy v sále.)

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Rydlo, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, podpredseda vlády, ctená pani poslankyňa spravodajkyňa, slávna snemovňa, zákonodarnému zboru nášho obnoveného štátu vláda Slovenskej republiky predkladá na prerokovanie návrh zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Po prvý raz od roku 1989 Národná rada Slovenskej republiky dostáva do rúk ucelený právny dokument, ktorý má substanciálne zmeniť a nahradiť zákon č. 29/1984 Zb. Je to obdivuhodný krok ministra školstva, ku ktorému blahoželám a za ktorý mu ďakujem, pretože slobodné Slovensko dosiaľ nemalo šťastie na svojich ministrov školstva.

Z dôvodovej správy vieme, že problematiku, o ktorej diskutujeme, v súčasnom právnom stave riešia štyri mnohokrát novelizované zákony. Minulorežimový zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, školský zákon v znení neskorších predpisov, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. o Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a zákon č. 596 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je nelichotivé konštatovať, že bolo potrebných devätnásť rokov od zmeny politického režimu a pätnásť rokov od obnovenia štátnej samostatnosti Slovenska nato, aby slovenská politická reprezentácia pripravila a predložila do legislatívneho procesu taký školský zákon, čo konečne odráža nielen politické zmeny, ktorými slovenská spoločnosť za uplynulé štvrťstoročie prešla, ale ktorej zároveň reflektuje smerovníky, ktorými sa slovenské školstvo má uberať na začiatku 21. storočia, keď sme ako občianske spoločenstvo nášho národného štátu vystavení výzvam nevyhnutnej európskej spolupráce a surovej transatlantickej globalizácie. Nato, aby sme v súťaži národov obstáli aj ako národ, aj ako štát, aj ako platný člen medzinárodného spoločenstva je potrebné udržať vzdelanosť na najvyššej možnej úrovni, mať kvalitné, ba vynikajúce školstvo.

Som veľmi rád, že predložený návrh školského zákona sa prakticky a pragmaticky vyrovnáva s potrebami nášho školstva, či už s potrebami štátotvorného národa, či už s potrebami národností žijúcimi v našom štáte. Teší ma aj to, že navrhovaný školský zákon rešpektuje a nediskriminuje konfesionálne školstvo, ktoré bude aj naďalej financované zo štátneho rozpočtu rovnako ako školstvo štátne. Želám si však, aby toto veľkorysé gesto zo strany slovenského štátu bolo pre konfesionálne školstvo na Slovensku výzvou pre synonymum kvality a riadilo sa benediktínskou paralelou Ora et labora (Modli sa a pracuj).

Viem, že pre politické sily je školský zákon eminentné politikum, preto tí, čo dosiaľ neuspeli, rinčia, leštia a tasia neraz aj tie najobávanejšie zbrane. Osobne nemám rád politickú, tobôž stranícku revnivosť a konfrontáciu. Školský zákon má predsa slúžiť spoločnému dobru a bonum commune, spoločné dobro, má mať na zreteli každá jedna členka, každý jeden člen zákonodarného zboru, či už na úrovni štátnej, regionálnej, alebo miestnej.

Najradšej by som bol, keby návrh školského zákona bol prijatý transverzálne, teda naprieč celým politickým spektrom tejto snemovne. Kvalita politickej kultúry súčasného Slovenska je však, bohužiaľ, taká, ako ju poznáme: hľadáme to, čo ľudí rozdeľuje, nie to, čo ich spája. Vidíme smietku v oku svojho blížneho, ale brvno vo vlastnom oku nevidíme.

Keď prerokúvame tento zákon, majme na zreteli najmä to, že naše školstvo má vzdelávať a v harmonickej súčinnosti s rodinou a s konfesionálnymi spoločenstvami vychovávať k úcte voči ľudským a občianskym právam, k bohabojnosti, k racionálnemu národnému povedomiu, k láske k slovenčine, materinskému jazyku, k našej milenárnej histórii a kultúre, k oddanosti voči nášmu slovenskému štátu opretému dnes už, chvalabohu, o demokratické hodnoty, o rešpektovanie blížnych, o rešpektovanie krás a dobier prírody aj životného prostredia, o hospodársku slobodu.

Potrebujeme také školstvo, ktoré v súčinnosti s rodinou a opreté o rodinu vychová z každého mladého človeka, čo vstúpi do edukatívneho procesu v Slovenskej republike, schopného občana ovládajúceho perfektne nielen štátny slovenský jazyk, aby sa mohol uplatniť vo svojej rodnej vlasti, ale aj tie jazyky kultúry a vedomosti, ktoré hýbu svetom dneška, ale najmä budú hýbať svetom zajtrajška, aby sa mohol uplatniť a presadiť vo svete, v ktorom budúcnosť malých národov a štátov je neistá.

Na to, aby slovenské školstvo bolo kompetitívne, potrebujeme kvalitne vzdelaných, národne uvedomelých, občiansky motivovaných, spoločensky cenených a finančne primerane ohodnotených učiteľov. Štát, ktorý nevie oceniť prácu sudcov, policajtov, kňazov a učiteľov, kope sám sebe hrob. Preto je potrebné, aby učiteľský zbor, učiteľky a učitelia počnúc materskou školou cez základné školstvo, stredné a stredné odborné školy a končiac vysokoškolskými pedagógmi boli hodnotení na špičke platovej stupnice verejných a štátnych zamestnancov, nie na jej chvoste. Ak je to možné v menších a v iných krajinách, nemôže to byť nemožné na Slovensku.

Dovoľte mi vzdať úprimnú úctu všetkým paniam učiteľkám, ktoré v tichej skromnosti svojho nedoceneného povolania našim malým deťom otvárajú svet písmen a číslic, tajomstvá písaného i hovoreného slova, vyjadriť vďaku všetkým pánom učiteľom, ktorí vedia našich dorastencov správne nasmerovať na cestu do života, vzdať rešpekt tým vysokoškolským pedagógom, v rukách ktorých je budúcnosť našej vzdelanosti.

Sám si pamätám na svojich excelentných učiteľov, či to bola pani Zlatica Horváthová, keď som bol prvák, Elena Rybová, Oľga Juríčková a Rút Jónová, Ladislav Hanajík, Zoltán Kiss, Alexander Húščava, Milan S. Ďurica, Michal Lacko, Giulio Batelli, Niccolo del Re, Lajos Pásztor či Miklós Molnár.

Spisovateľ Jozef Cíger Hronský zvykol opakovať: "Najkrajšie slová sú skutky." Nuž ani ten najlepší školský zákon, ktorý prijme naša snemovňa, nebude stáť za veľa, ak sa pekné slová, ktorými je napísaný, nestanú skutkami.

Ministrovi školstva, kedysi aj mládeže a športu žičím, aby sa mu na rozdiel od jeho početných predchodcov podarilo dosiahnuť konsenzus slobodných politických síl zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky a lex rerum scholasticarum, čiže školský zákon bol prijatý nielen v prvom, ale aj v druhom i treťom čítaní. A nám všetkým v tejto snemovni prajem, aby nás pri rokovaní aj o tomto návrhu zákona Pán Boh pri zdravom rozume zachovať ráčil.

Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Rydlo, takže ja by som to povedal vám, tak ako ste ma na záver vyzvali. Po prvé, minister školstva je dnes aj ministrom mládeže a športu. Po druhé, tu bolo viackrát predložených návrhov školského zákona a len ja predkladám na rokovanie tretíkrát kvôli presnosti. Po tretie, keď hovoríte, že nepoškodzuje cirkevné školy, tak ich už poškodil vo financovaní a mali by ste to vedieť, lebo sme o tom spolu hovorili v prípade financovania školských zariadení. Každá takáto škola má aj klub a školskú jedáleň a nech sa trápi, ak tento návrh zákona ich ďalej poškodzuje, pretože ich oberá o možnosť, ktorú doteraz mali, dostať finančné prostriedky v prípade havárií. A keď hovoríte o úbohých platoch učiteľov, no, musím povedať, že mám pocit, že to sú krokodílie slzy. Pretože niekoľkokrát sme navrhovali, aby sa pridali prostriedky pre rezort školstva v štátnom rozpočte, ale vy ste za ne nehlasovali, takže, ak niečo je nedôveryhodné a farizejské, tak to je toto. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, reakcia. Zapnite pána poslanca Rydla.

J. Rydlo, poslanec: Mám iba veľmi krátku poznámku. Som si vedomý toho, že nie je byť ľahké ministrom školstva, mládeže a športu vo vláde Slovenskej republiky. A takisto nie je ľahké byť ministrom školstva v ktorejkoľvek inej vláde, pretože školstvo je zaznávané nielen v našom štáte, ale aj v iných spoločnostiach. Treba však byť realista a treba sa pozrieť na veci, tak ako sú. Nejestvujú ideálne zákony, ale jestvujú zákony, ktoré sú v parlamente priechodné.

Pán kolega Fronc, vy veľmi dobre viete z vlastnej skúsenosti, že ste viackrát predložili aj do vlády, aj do tohto parlamentu vaše predstavy. Neboli priechodné. Prečo neboli priechodné v minulom volebnom období, o tom sa vyjadrovať nebudem. Som rád, že v tomto volebnom období v tejto vláde sa našla politická zhoda na tom, že sa pripravil taký text školského zákona, ktorý je v parlamente priechodný. Že ten zákon nie je ideálny, som si toho vedomý, už som to povedal.

Pokiaľ ide o konfesionálne školstvo, mne sa termín cirkevné školstvo vonkoncom nepáči. Som zato, aby konfesionálne školstvo bolo synonymom kvality a aby konfesionálne školstvo bolo aspoň na takej úrovni, ako je na úrovni vo Francúzskej republike. A ak sa konfesie na Slovensku zorganizujú, tak ako sa zorganizovali vo Francúzsku, vo Francúzskej republike, tak potom môžu od štátu požadovať to, čo im je štát ochotný dať, a to, čo, napokon, ako občanom prináleží od štátu, aby im štát dal. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rydlo bol posledný písomne prihlásený. Dámy a páni, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ešte ústne? Páni poslanci Devínsky, Paška, Mušková, Halecký, Rosová, Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa. Predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Devínskemu, ešte poprosila o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Belousovová. Procedurálny návrh pán poslanec Paška? Ale ja som ho čítal, takže budete, pán kolega. Vráťte, len vypadli ste, ale ja som vás prečítal, takže máte to poradie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh školského zákona som si prečítala nielen z povinnosti ako poslankyňa Národnej rady, ale aj z profesionálneho záujmu ako učiteľka, alebo, ako ma tu niektorí zvykli titulovať so snahou nejako mi ublížiť, alebo to malo taký pejoratívny podtón, ako dedinská učiteľka. Ja sa zato nehanbím, že prináležím k tomuto stavu, práve naopak, som hrdá na to, že som sa do Národnej rady dostala z prostredia pedagógov, učiteľov a myslím si, že keby ich bolo viac v politike, tak tá politika by bola celkovo slušnejšia.

Vráťme sa však k zákonu. Chcem oceniť, že zákon je profesijne napísaný veľmi dobre. Ciele výchovno-vzdelávacieho procesu sú stanovené veľmi správne. Systém a sústava školstva sú riešené v tomto zákone komplexne. Je mi ľúto a je to, myslím si, na škodu nášho školstva, že školský zákon v takejto komplexnej a premyslenej podobe nebol prijatý už pred šiestimi alebo ôsmimi rokmi. Času nato bolo dosť. Dnes sme mohli byť s naším školstvom už oveľa, oveľa ďalej. Samozrejme chápem, že niektoré veci musia aj časovo dozrieť, aby spoločnosť a v tomto prípade oblasť školstva sa pohli ďalej do roviny uspokojenia súčasných a budúcich potrieb spoločnosti.

Faktom však je a zostáva, že za vlády Mikuláša Dzurindu hlavne v druhom funkčnom období mohli byť a mali byť v oblasti prípravy a realizácie školského zákona urobené viaceré opatrenia a vôbec, malo byť urobené viac. Tie potreby školstva boli už jasne vyrysované a ukazovali sa už vtedy.

Musím však povedať, že vám, pán exminister Fronc, ale nielen vám osobne, ale hlavne celkovo členom vašej koalície, a nehovorím len o KDH, vašim koaličným partnerom hlavne chýbala nielen vôľa, ale hlavne odvaha urobiť reformu školstva. Keďže nešlo, pochopiteľne, o lukratívnu privatizáciu, ale, naopak, išlo o výdavky z rozpočtu a verejné výdavky, tak jednoducho školský zákon musel ísť stranou. Summa summarum, nebola to priorita vašej vlády za celých osem rokov. Navyše je stará pravda a dokázali to aj vaše opozičné vystúpenia, že ľahšie sa kritizuje, ako sa tvorí.

Chcem v tejto súvislosti oceniť aj samotnú prípravu školského zákona, keď nebol vytváraný od nejakého zeleného stola, ale do jeho prípravy boli zapojení nielen odborníci, ale široká odborná verejnosť. Táto príprava bola zároveň široko rôznym spôsobom medializovaná, takže svoj názor mohli vyjadriť riaditelia škôl, učitelia, zriaďovatelia škôl, ale aj občania a rodičia. Je to dôkaz skutočnej demokratickosti celej prípravy tohto školského zákona.

Myslím si, že zámer ministra bol dobrý, pretože takýto spôsob prípravy pomohol zlepšiť samotný návrh školského zákona a zároveň odstrániť aj obavy, že školy sa do 1. septembra 2008, odkedy má zákon nadobudnúť účinnosť, nestihnú pripraviť. Samozrejme, že vďaka demokratickosti prípravy a širokej medializácii Ministerstva školstva Slovenskej republiky na tieto obavy sa v zákone reagovalo. Je to tam. Nebudem to podrobnejšie rozoberať, myslím, že čas bude v druhom čítaní.

Podrobne je to špecifikované napríklad v § 161 takým spôsobom, že ak to mám súhrnne zhrnúť, účinnosť tohto zákona je síce od 1. septembra 2008 s tým, že niektoré opatrenia definované v jednotlivých paragrafoch sa budú realizovať postupne s faktickým ukončením až v školskom roku 2011/2012. Možno teda konštatovať, že táto obava odpadá a takto demokraticky sa postupovalo pri celej príprave zákona bez jeho spolitizovania.

V tejto súvislosti mi nedá ešte nespomenúť, a musím to spomenúť s ľútosťou, že v našich vraj nezávislých médiách, za ktorých nezávislosť bojuje opozícia, sa prezentovala školská novela zákona alebo novela školského zákona, alebo tiež školská reforma, čo je podľa mňa jeden z najvýznamnejších zákonov vôbec tejto vlády a koalície tohto volebného obdobia len ako zákon o "ubližovaní národnostnému školstvu".

Preto by som chcela zdôrazniť, že tento zákon o výchove a vzdelávaní, alebo ako zvykneme hovoriť školský zákon rieši školstvo a zásadne rieši školstvo, celé školstvo od všetkých školských zariadení a celý obsah tohto školstva na Slovensku s výnimkou vysokých škôl, pretože vysokoškolský zákon prijatý bol.

Ja by som rada novinárom, ak tu vôbec nejaké pozostatky sú, pretože novinári na Slovensku nie sú zvyknutí na odbornú diskusiu a samozrejme, že len popularizujú a medializujú to, čo má príchuť nejakého bulváru, že, vážení kolegovia aj páni novinári, toto je školský zákon, takáto hrubá buchla, môžete si hneď v § 1, kto by mal záujem, prezrieť predmet úpravy. Že to nie je zákon o menšinovom školstve a ubližovaní Maďarom, ako bolo prezentované, tu máte vypísané, čo všetko toto rieši od postavenia škôl, proste od obsahu škôl, od celej štruktúry, všetkých školských zariadení. Takže toto je práca, za ktorú ministerstvo školstva na čele s naším ministrom Mikolajom treba jednoznačne pochváliť, lebo je to kus roboty, ktorá mala byť urobená summa summarum už veľmi dávno.

Som rada, že návrh zákona inkorporuje aj právo Európskej únie a iné medzinárodnoprávne dokumenty vrátane tých, ktoré sa týkajú jazykových práv menšín. Čiže nikto nikomu v tomto zákone neubližuje. Preto pokladám za zavádzajúce rôzne vyhlásenia hlavne politikov SMK, ale aj maďarských médií, myslím tých médií pôsobiacich v Maďarskej republike, že navrhovaný školský zákon obmedzuje menšinové a jazykové práva, alebo je zameraný, nedajbože, na asimiláciu slovenských občanov maďarskej národnosti. Takéto tvrdenia sú totálne klamstvo a absolútna hlúposť, spolitizovanie.

Zákon vo svojich ustanoveniach deklaruje, že vyučovacím a výchovným jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky. To je bežné na svete. Všade v demokratickej, každej krajine je štátny jazyk integrujúcim prvkom a musí byť integrujúcim prvkom v tej ktorej spoločnosti. Zároveň však tento zákon deťom, žiakom, občanom patriacim k národnostným menšinám zabezpečuje práva osvojenia si okrem štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku za podmienok stanovených predloženým návrhom.

Nie je tu pani poslankyňa Szögedi, ale keď som ju počula s reakciou na faktickú poznámku, že povedala, že nechajte na nás, myslela tým asi politikov SMK, že ako ich naučíme slovenský jazyk. No, preboha, hádam nie. Ako predsa toto je zodpovednosť, nech je pri moci hociktorá politická strana, toto je zodpovednosť štátu a štátnej politiky. Žiadnej politickej strany. Ak to myslela ako pani učiteľka, tým skôr, lebo medzinárodné hodnotenia dokazujú hroznú úroveň znalosti slovenčiny a proste sú potom títo občania maďarskej národnosti hendikepovaní.

Na základe uvedenej deklarácie je mi nepochopiteľné správanie niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky maďarskej národnosti alebo za maďarskú menšinu prezentované v médiách, ktoré nesúhlasia s navrhovanou možnosťou a právom slobodného dotvárania školských vzdelávacích programov samotnými školami v hraniciach stanovených zákonom, čo je tiež absolútne normálne. Že nejaké vymedzenie predsa musí byť.

Alebo s navrhovaným procesom schvaľovania učebníc. To potom ako chcete? Z akých učebníc sa budú učiť? Alebo v rozličných častiach Slovenska z rozličných? Dokonca, čo je už, myslím si, že politický hazard, sa títo politici uchyľujú k výzvam k občianskej neposlušnosti vo vzťahu k schváleniu tohto zákona. Zrejme sa asi naozaj niekde stala v minulosti chyba vo vzdelávaní, nakoľko nielen naši žiaci základných škôl, ale aj niektorí páni poslanci nevedia čítať text s porozumením.

Samotný zákon totiž nestanovuje počty vyučovacích hodín jazyka národnostnej menšiny. Budú ich upravovať predsa rámcové učebné plány, ktoré sú iba pomenované ako súčasť štátnych vzdelávacích programov v § 6 predkladaného návrhu zákona. Zákon teda len vytvára legislatívny priestor na ich tvorbu, ktorý do jeho prijatia neexistoval a táto šanca ich aplikácie pre školy sa naskytne prvýkrát v histórii iba týmto zákonom. Čiže naozaj je to rozviazanie rúk.

Ako je mi známe, na tvorbe rámcových učebných plánov sa zúčastňovalo približne tristo pedagogických zamestnancov z celého Slovenska. To neútočíte proti ministrovi, ale útočíte proti tým pedagógom, ktorí naozaj dali dušu a svoje dlhoročné skúsenosti pri príprave tohto zákona. Podieľali sa na príprave pedagogickí zamestnanci škôl aj s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Čiže aj tí mohli zakomponovať a určite zakomponovali svoje skúsenosti. Takzvané voliteľné hodiny v uvedených rámcových učebných plánoch umožňujú školám prostredníctvom školských vzdelávacích programov aj zvýšenie počtu vyučovacích hodín jazyka národnostných menšín.

K problematike učebníc by som chcela uviesť, že učebnica podľa odbornej pedagogickej literatúry je definovaná ako základná učebná pomôcka pre žiaka a zároveň aj pre pedagogického zamestnanca. Jednotný proces schvaľovania učebníc má za cieľ udržať kontinuálnosť vzdelania žiakov, ktorí musia mať šancu na osvojenie si základného učiva bez rozdielu, kde majú trvalé bydlisko.

Poviem príklad. Zákon predsa musí počítať aj s prípadmi, keď sa rodičia alebo iní zákonní zástupcovia detí a žiakov presťahujú z rozličných osobných dôvodov alebo z dôvodu získavania práce z východu na západ alebo z juhu na sever, alebo naopak. Predsa sú to občania Slovenskej republiky a celá Slovenská republika je ich vlasťou. Nikto nemôže žiadať, aby boli vháňaní do len nejakého územného priestoru, aby si ich mohla lepšie pásť ako také ovečky nejaká politická strana. Žiak zaradený do povinného vzdelávania sa nesmie nachádzať v situácii, keď po presťahovaní zistí, že jeho spolužiaci sa učia niečo iné a úplne z iných učebníc. Pre jeho individuálny vzdelanostný rast by bola totiž táto situácia katastrofou.

Výchova a vzdelávanie vždy bolo a bude štátne politikum. Nebráňme sa týmto výrazom. Štátne politikum. To jest, štát bude vždy niesť najväčšiu zodpovednosť za vzdelávanie svojich občanov na štátnych školách, ale aj mimo nich. Preto je všade na svete úplne normálne, že štát chce vedieť, ako a z čoho sa jeho občania vzdelávajú, aké výsledky dosahujú a ako sa uplatnia na trhu práce. Z tohto dôvodu sa zvýšili aj kompetencie orgánov miestnej štátnej správy, pretože tá vlastne zastupuje štát nižšie smerom k občanovi na úseku školstva a štátnej školskej inšpekcie.

Navrhovaný zákon má za cieľ vytvárať jednotné podmienky pre vzdelávanie detí a žiakov, ale i pre školy a školské zariadenia bez rozdielu ich zriaďovateľa. Keď niektorí kritizovali vlastne tú akoby... (rušíte ma, pán kolega)... ako zásah štátu nejako negatívne, tak ja chcem povedať ešte jednu poznámku. Veď ide o výchovu občanov štátu. Štátu, teda občanov určitého spoločenstva, ktorý má jednotný názor na určité hodnoty. A v nepomernom rade medzi tieto hodnoty patrí aj výchova k lojálnosti alebo k vlastenectvu. Teda štát má právo, ale aj zodpovednosť za výchovu svojich občanov. Je preto nesystémové vytrhávať z týchto jednotných podmienok a kritérií školy a školské zariadenia len na základe príslušnosti vzdelávania národnostných menšín, nakoľko to uškodí hlavne ich žiakom pri ich ďalšom vzdelávaní a v nepomernom rade na uplatnení na trhu práce. Svet sa, a predsa aj Európa zmenšuje. Prečo naozaj getizovať budúcich občanov inej národnosti ako slovenskej v rámci Slovenska.

Je namieste preto otázka. Prečo politici SMK takto klamú a prečo sa podieľajú na organizovaní odporu predstaviteľov rôznych organizácií Maďarov na Slovensku. Myslím si, že odpoveď je jasná. Pozadie je vyslovene politické. Nerozporujú totiž ciele a vzdelávanie, tie sú v § 4, ktoré okrem iného uvádzajú potrebu získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, ústnych a písomných spôsobilostí, komunikácie v štátnom jazyku, sociálne a občianske kompetencie a kultúrne kompetencie. Plné znenie je v príslušnom paragrafe. Faktom je, že dnes mnohé deti maďarskej národnosti, ktoré navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským, slovenčinu neovládajú. To nehovorí ani Slovenská národná strana, ani ministerstvo, to hovoria aj tí, ktorí nás monitorujú a hodnotia dosť objektívne zvonku.

Páni poslanci z SMK, ak vystupujete proti zrovnoprávneniu slovenčiny ako štátneho jazyka, opakujem znovu nie z navyšovaniu slovenčiny, ale zrovnoprávneniu slovenčiny ako štátneho jazyka s jazykom maďarským, vlastne chcete, aby ste postupne z detí maďarskej národnosti vychovali druhotriednych občanov Slovenskej republiky, ktorí podstatne ťažšie si budú hľadať svoje miesto a uplatnenie na Slovensku. Ale veď aj pre tieto deti je predsa Slovensko, Slovenská republika ich vlasťou. Vaše politikum s dlhodobým cieľom je o tom, že takýto občan potom ľahšie podľahne vašej etnickej politike. Sociálnu politiku, ako ukázali výsledky osem rokov vášho pôsobenia, totiž nemáte žiadnu.

Zároveň pokiaľ ide o výučbu s používaním štátneho jazyk, často kričíte o akejsi jazykovej diskriminácii a o porušovaní medzinárodných noriem, čo pravda ale nie je a vy vedome zamlčujete, že podľa tých istých noriem štátny jazyk aj na národnostne zmiešanom území Slovenska nemôže byť diskriminovaný a tlačený do polohy menšinového jazyka.

Druhý okruh vašich protestov sa týka údajne nemožnosti používať iné učebnice než predpísané a tie školské vzdelávacie programy. Tiež vám musím povedať jednoznačne aj tvrdo, že opäť klamete. Prečítajte si pozorne paragrafy zákona č. 5 až 10. Nič také, čo hovoríte, tam nie je. Je tam základ, čo musí byť ako minimum o celom štáte z hľadiska výchovy jednotné. A to sa bude kontrolovať a musí kontrolovať.

Ďalšie rozšírenie je v rukách škôl, obcí a zriaďovateľov. Musím povedať, že toto je z vašej strany dosť zákerná politika, zákerná hlavne k slovenským občanom maďarskej národnosti. Odmietaním celoštátnych učebníc a učiva, ktoré len v miere nevyhnutnej zabezpečujú obsahovú jednotnosť vzdelávania v štáte, sa vlastne pokúšate nasadiť klapky žiakom, teda budúcim občanom Slovenska z obavy, že ak si osvoja aj iné vedomosti než tie, ktoré sú podľa vás žiaduce, oni vám mandát na to nedali rozhodovať za nich, budú ako občania už dospelí kreatívnejší, rozhľadenejší a nebudú bez výhrad prijímať vaše politické názory a ciele. Ide predovšetkým o spoločensko-vedné predmety, ako je zemepis, dejepis, občianska výchova, estetika a tak ďalej.

Vaším cieľom je spraviť touto politikou už z dnešných žiakov budúcich vazalov vašej politiky. Chytré, ale nepekné a kontraproduktívne. Už dnes vám práve z tohto titulu klesajú preferencie a mali by ste si všímať, že takúto politiku odmieta aj značná časť občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí chcú žiť v pokoji a v zhode s ostaným obyvateľstvom. Možno preto ste aktivizovali aj predstaviteľov rôznych maďarských inštitúcií, aby hrozili protestnými akciami. Fakt je, že sa so svojimi výzvami striedajú v médiách naozaj s pravidelnosťou svätých na Pražskom orloji. Len po prvé, ich výzvy sú protizákonné, pretože základné školstvo a účasť na vyučovacom procese sú povinné tiež zo zákona.

Po druhé. Preverte si to, pretože my takéto odozvy máme, väčšina rodičov maďarskej národnosti, ktorí majú školopovinné deti, s takýmito protestmi a s takouto politikou nesúhlasia. Musím však povedať, že hrozbou takýchto aktivít si robíte z detí nástroj svojej politiky. Je to politika nielen zákerná, ale predovšetkým, použijem hrubý výraz, ľudsky odporná. Deti nie sú nato, aby ste ich používali ako nejaké baranidlá v politickom boji.

Záverom svojho vystúpenia by som chcela vysloviť ešte pevné presvedčenie, že argumenty uvedené v mojom vystúpení pochopia teda kolegovia poslanci a podporia predkladaný návrh zákona v prospech našich voličov, ale myslím tých všetkých voličov našich politických strán, ktorí sedíme tu v parlamente. Nakoľko tento zákon by mal byť, keďže ide o taký druh zákona vnímaný úplne apoliticky z jednoduchého prostého dôvodu, že sa týka detí všetkých občanov našej vlasti bez ohľadu na národnosť. Vo svojom vystúpení som sa preto snažila argumentovať hlavne proti politizácii tohto zákona a znehodnocovaniu práce mnohých pedagógov, ktorí sa na jeho príprave podieľali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)