A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Novotný, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 575 zo 7. marca 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Keďže o slovo požiadal spravodajca, má prednosť. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, ani nie tak dávno som vystupoval v tejto snemovni práve k tomuto problému, k výmenným lístkom, alebo, ak chcete, odporúčacím lístkom, ale my lekári ich voláme výmenné lístky. Preto sa trošku ospravedlňujem, že možno sa zopakujú argumenty, ktoré tu už opakovane odzneli aj z mojich úst spoza tohto pultu, ale akosi sa znovu a znovu vraciame k tejto téme, takže budem sa snažiť byť pomerne vecný a pomenovať to, čo je problémom, a to, čo sa snaží novela pani poslankyne Sabolovej opraviť.

Zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý bol prerokovaný ako vládny návrh zákona v jesenných mesiacoch uplynulého roka, zaviedol od 1. 1. 2008 poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe odporúčania všeobecného lekára, teda na základe odporúčacieho, alebo ak chcete výmenného lístka.

Zákon ponechal určite výnimky, ale týkali sa viac-menej akútneho stavu a úrazu, teda stavu, ktorý vznikol pred 24 hodinami, to znamená, že len so stavom, ktorý trvá menej ako 24 hodín môžete bez odporúčacieho lístka navštíviť špecialistu.

Už pri prerokovaní v pléne Národnej rady v jesenných mesiacoch minulého roku, ale aj pri prerokovaní predchádzajúceho návrhu novely pani poslankyne Sabolovej som hovoril o argumentoch, pre ktoré SDKÚ - DS nesúhlasila so zavedením odporúčacích výmenných lístkov a naďalej trváme na tom, že tento nesystémový krok a krok, ktorý nevedie k zlepšeniu kvality ani dostupnosti zdravotnej starostlivosti je potrebné zrušiť. Prečo?

Máme zato, že zavedenie odporúčacích lístkov viedlo k zbytočnému šikanovaniu pacientov. Naozaj pacient, ak potrebuje ísť na kožné vyšetrenie, ak potrebuje ísť na krčné vyšetrenie, ak potrebuje ísť na očné vyšetrenie, tak ako to vyplývalo aj z listov, ktoré pani navrhovateľka čítala v úvodnom slovo, veľmi dobre vie, aký typ vyšetrenia potrebujeme. Predsa, ak vás boli ucho, zrejme nepôjdete k ortopédovi, a ak potrebuje silnejšie okuliare, tiež vám nenapadne, aby ste navštívili internistu. To znamená, naozaj pri dnešnej všeobecnej znalosti problémov zdravotníctva a zdravotnej výchovy a zdravotnej osvety vo verejnosti sú, myslím si, tieto vyšetrenia alebo títo špecialisti navštevovaní úplne automaticky pacientmi, ktorí dokonca chodia k svojmu lekárovi, ktorého poznajú ako špecialistu a považujú ho rovnako za svojho ošetrujúceho lekára, akým je všeobecný lekár.

Naozaj znovu zavedenie odporúčacích lístkov vedie k zbytočnému šikanovaniu pacientov preto, lebo ak potrebujete ísť na vyšetrenie, o ktorom sám viete, kde sa potrebujete dostať s akým problémom, musíte vysedieť niekoľko hodín, často aj pol dňa v ambulancii všeobecného lekára, aby ste dostali taký maličký papierik, že prosím o také a také odborné vyšetrenie.

Veľmi často sa stane, ako to aj odznelo v úvodnom slove navrhovateľky, že dotyčný buď na to nemá čas, buď na to nemá trpezlivosť, alebo na to nemá prostriedky, aby strávil toľko hodín zbytočným čakaním na odporúčací lístok.

Nazdávali sme a stále sa nazdávame, že tieto ustanovenia vedú aj k zbytočnému zaťažovaniu všeobecných lekárov. Tu sa tak veľa rozpráva stále o tom, ako chceme zo všeobecných lekárov, alebo ako chcete z praktických lekárov vychovať rodinných lekárov. Len tým, že im zavedieme povinnosť, aby vypisovali nezmyselné odporúčania im veľmi nepomôžeme v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, veľmi im nepomôžeme v tom, aby sa viacej vedel venovať rodinnej anamnéze, osobnej anamnéze pacienta, aby sa viacej zaujímal aj o súvislosti zdravotného stavu.

Mám veľa podnetov predovšetkým od kolegov lekárov, všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorí boli veľmi rozčarovaní znovu zavedením bezmyselného vypisovania odporúčacích výmenných lístkov, ktorí sa sťažujú na to, že pri práci majú menej pokoja, plnšiu čakáreň, sú viac nervózni, majú menej času na pacienta, pretože sa snažia všetkých vybaviť a k tomu ešte pristúpi neustále klopkanie na dvere, keď, samozrejme, tí, ktorí nie sú takí trpezliví a nemajú toľko času sa odvolávajú na to, že potrebujú len ten lístoček. Oni vedia, kde majú ísť, vedia, prečo tam chcú ísť, vedia, akí majú problém, nechcú byť vyšetrení všeobecným lekárom, chcú len ten papierik, tak prečo majú tak dlho čakať. Vedie to k zbytočnej nervozite na strane pacientov aj na strane lekárov a stráca sa trošičku ten zmysel tohto ustanovenia, o tom ešte budem hovoriť.

Tvrdil som a naďalej tvrdím, že to vedie k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Táto vláda vo svojom programovom vyhlásení, ale aj predtým strana SMER vo svojich programových dokumentoch ostro kritizovala predchádzajúcu vládu a tvrdila, že táto urobila obchod so zdravím a že zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Všetky sledované parametre, ktoré v zdravotnom systéme sledujeme, nepotvrdzujú, žeby sa za predchádzajúce štvorročné obdobie, teda roky 2002 a 2006 zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale skrátka beriem to ako politické tvrdenie. Paradoxne, ale možno aj dobrá snaha o zavedenie odporúčacích lístkov dostupnosť zdravotnej starostlivosti zhoršuje a teraz sa nebudem odvolávať na nejaké parametre, lebo prešiel príliš krátky čas troch mesiacov, ale úplne z logiky veci, ak cesta, ktorú musíte uraziť k lekárovi, aby vám pozrel do ucha, či ho máte, alebo nemáte zapálené a dal vám na to liek sa predlžuje z niekoľkých hodín na deň, pol dňa, dva dni, kým sa k nemu dopracujete cez výmenné lístky. Tá dostupnosť zdravotnej starostlivosti je pre vás lepšia alebo horšia? Nepotrebujem žiaden parameter logicky, keď predtým som mohol o pol ôsmej ísť k svojmu krčnému lekárovi a o pol desiatej byť vybavený, teraz od pol ôsmej ešte len čakám na výmenný lístok. Je lepšia dostupnosť, alebo horšia dostupnosť? Úplne jednoduchý konkrétny príklad na konkrétnom človeku.

A paradoxne, a toto považujem za veľmi vážne, zavedenie odporúčacích lístkov vedie k nadspotrebe zbytočnej zdravotnej starostlivosti. K nadspotrebe zbytočnej zdravotnej starostlivosti v primárnej ambulantnej sfére u všeobecných lekárov. Prečo? Kde je najväčšia nadspotreba zbytočnej zdravotnej starostlivosti? Práve v ambulanciách všeobecných lekárov. Pretože mnoho našich spoluobčanov veľmi radi prídu k všeobecnému lekárovi porozprávať o svojich zdravotných problémoch a, žiaľ, štatistika jasne ukazuje, že každá návšteva všeobecného lekára na Slovensku sa končí vypísaním receptu.

Neviem prečo, vo Francúzsku len polovica návštev sa končí vypísaním receptu. U náš každá. Každý si spomenie, že ešte aj tie žlté tabletky by potreboval, aj suseda berie nejaké dobré tabletky, aj nohy ho bolia. Sú to väčšinou starší ľudia, ktorí prídu k všeobecnému lekárovi, radi sa porozprávajú a radi si nechajú predpísať lieky, ktoré končia v lepšom prípade v škatuli takej od topánok, ktorú majú doma. V horšom prípade v koši.

Paradoxne ustanovenie o potrebe odporúčacích lístkov motivuje pacienta, aby navštívil všeobecného lekára, aj keď ho nepotrebuje. On si k nemu príde posedieť. To je na tom ten najväčší paradox a predpíše si lieky, ktoré možno tiež nepotrebuje. Paradoxne môže to viesť aj k zbytočnej nadspotrebe špecializovanej zdravotnej starostlivosti . K tomu ma vedie konkrétny príklad z Nemecka.

V Nemecku zaviedli systém, že v ambulancii všeobecného lekára, ak zaplatíte paušálny poplatok 10 eur na jeden kvartál, máte všetky návštevy špecialistu grátis. Ak nezaplatíte týchto 10 eur, nemusíte, ale pri každej návšteve špecialistu zaplatíte paušál 10 eur. Výsledok. Stúpli návštevy u špecialistov. Neuveriteľné? No nie. Ak niekto už raz zaplatil 10 eur v ambulancii všeobecného lekára, chce to náležite využiť. Tak už ide aj na to očné, aj na to krčné už skočí, pôjde sa pozrieť aj na kožné, lebo dávno nebol. Viete, no tak keď už som si vysedel ten druhý rad, preložené do slovenčiny, už mi vypíšte viacej tých výmenných lístkov, pani doktorka, lebo budúci týždeň budem chcieť ísť tam, o týždeň na to tam, tak už ich ponavštevujem tých odborníkov, nebudem zase pol dňa čakať.

Prečo o trošku dlhšie možno hovorím o tejto nadspotrebe zdravotnej starostlivosti, lebo je to problém v našom systéme. Boríme sa s tým, že máme málo peňazí na zdravotnú starostlivosť. Predchádzajúca vláda vymyslela akýsi spôsob limitovania nadspotreby zbytočnej zdravotnej starostlivosti. Boli to poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Konkrétne v ambulancii dvadsaťkorunáčky.

Predchádzajúca vláda to nazvala ako obchod so zdravím, ľudia to ale tak nevnímali, lebo vo všetkých prieskumoch, ktoré boli urobené, drvivá väčšina odpovedala, že chodia k lekárovi, keď potrebujú, a nelimituje ich dvadsaťkorunáčka v návšteve lekára. Dokonca sa vymyslela aj určitá sociálna kompenzácia formou päťdesiatkorunového príplatku pre tie sociálne najslabšie skupiny, ktoré poberali sociálnu dávku. Ale nie o tom chcem hovoriť. Krásou tej dvadsaťkorunáčky bolo to, že limitovala nadspotrebu zdravotnej starostlivosti tam, kde vznikala. Pretože štatistika jasne ukázala, že návštevy v primárnej ambulantnej sfére u všeobecných lekárov klesli o 10 %, ale návšteva špecializovanej ambulantnej sféry neklesla. To znamená tí, ktorí toho lekára naozaj potrebovali, toho špecialistu, kardiológa, krčiara, kožiara, tí k nemu išli, lebo ho potrebovali. Dvadsaťkorunáčka ich neodradila. Ale tí, ktorí si len tak prišli pokecať k všeobecnému lekárovi, prípadne predpísať nejaký zbytočný recept, tí tam už neprišli. O 10 % klesla nadspotreba zdravotnej starostlivosti v primárnej ambulantnej sfére.

Ako sa to prejavilo na liekoch. No ten zázrak, že sme mali medziročne raz mínus jedno percento a raz len plus päť percent medziročného nárastu nákladov na lieky vznikol vďaka dobrej kategorizácii, ale aj vďaka šetreniu a limitovaniu zbytočnej preskripcie práve tým, že ľudia, ktorí radi prídu k všeobecnému lekárovi, si to rozmysleli pre tú dvadsaťkorunáčku. Tento mechanizmus ale bude pôsobiť presne naopak. My tých, ktorí nepotrebujú všeobecného lekára k nemu pošleme, aby si tam posedel, aby si už tam dal predpísať ten recept, aby si vypísal viacej výmenných lístkov špecialistovi.

To, prečo táto vláda zavádzala odporúčacie lístky zdôvodňuje opakovane tým, lebo zdôvodnila opakovane tým, že chce, aby všeobecný lekár mal prehľad o pohybe pacienta medzi špecialistami. No, nie je to zlý cieľ, aby niekto bol nejakým manažérom zdravotnej starostlivosti, gate keeperom tomu hovoria, general practice, každá krajina má trošku iný systém, ktorý by naozaj mal prehľad o tom, kde všade pacient bol, mal všetky jeho prepúšťacie správy, riadil mu jednotlivé vyšetrenia, objednával ho. Nie je to ale zlý nápad. Len úprimne, odporúčacie lístky povedú k tomuto cieľu, ktorý si vláda vytýčila? A ja odpovedám nie. No nie. Viete prečo? Lebo síce pacient má povinnosť si buď vyčkať, ale vyklepať na dverách lekára ten výmenný lístok. Ale povinnosť, aby výsledok vyšetrenia doniesol nazad k lekárovi už nemá. Dokonca ani lekár nemá povinnosť žiadať od pacienta, aby mu tento výsledok vyšetrenia doniesol. To znamená, že vy vyčkáte rad, dostanete lístok na kožné, pôjdete na kožné vyšetrenie, a tým sa to pre vás skončilo. Pani doktorka na kožnom vám dá mastičku, vy sa doma liečite, vyliečite sa, zabudnete.

O dva roky prídete s tým, že sa vám točí hlava k vášmu všeobecnému lekárovi a ten sa spýta. Ale vy ste náhodou neboli pred dvoma rokmi na kožnom? Ja som vám, tu mám poznamenané, písal lístok? Keď si to vôbec bude ešte pamätať, lebo medzitým má tam veľa strán. Ale bude si to pamätať. Je veľmi poriadny. Poslal som vás na kožné. Aký bol výsledok? Na kožné? Ja sa ani nepamätám. Tak niečo mi tam dali, ale.

Aký prehľad o liečbe? Aké manažovanie pacienta? Ak chceme manažovať pacienta, a pani navrhovateľka to už tu dneska veľmi dobre povedala, zaveďme i-Healt. Ja verím, že bude. Zaveďme elektronickú zdravotnú kartu, elektronickú zdravotnú dokumentáciu, aby, ak máte prístupový kód, ste si mohli o tom pacientovi od narodenia pozrieť všetko. Ešte aj to, kedy ochorel na ktoré detské ochorenie. To má zmysel. Ale toto ustanovenie tomuto cieľu, ktorý si vytýčila vláda, nepovedie. Toto neslúži na tento cieľ.

Treba povedať, pani navrhovateľka ma trošku ruší, ale už pokračujem ďalej. Treba povedať, že keď sa to prerokovávalo v Národnej rade v jesenných mesiacoch, podal som pozmeňujúce návrhy, ktoré vypúšťali tieto ustanovenia o znovuzavedení odporúčacích lístkov. Samozrejme, nebol som natoľko naivný, aby som predpokladal, že takýto dôležitý akože pilier vládnych zmien v zdravotníctve sa mi podarí pozmeňujúcimi návrhmi vypustiť Ale o inom chcem hovoriť.

Dobre si pamätám, ako sme tu v tejto snemovni pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Sárközy, ja a mnoho ďalších, pán poslanec Miššík diskutovali o tom, že keď už majú byť tieto odporúčacie lístky, dobre, ponechajme túto možnosť, ale povedzme, pre ktoré špecializácie, pre ktoré typy pacientov to bude zbytočná záťaž a osloboďme ich. Hovorili sme konkrétne o psychiatrických pacientoch, hovorili sme konkrétne o pacientoch, ktorí idú k dermatovenerológovi, teda kožnému lekárovi. Ja som hovoril aj o preventívnych prehliadkach. Veď predsa, ak v zákone o rozsahu určujeme, že má niekto nárok v danom roku, v danom veku na taký a taký typ preventívnej prehliadky plne hradenej zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, načo má ísť po odporúčací lístok? Načo má ísť po odporúčací lístok?

Hovorili sme o dispenzarizovaných pacientoch. Ak je niekto diabetik a má ťažký priebeh ochorenia, on komunikuje priamo so svojím diabetológom, on komunikuje priamo so sestričkou, niekedy jej zavolá aj v priebehu dňa, lebo potrebuje radu, lebo mení sa mu situácia, nevie, čo má robiť. Ten diabetológ ho sleduje úplne detailne. On pri každej zmene hladiny svojho cukru, ktorú si nebude vedieť sám skompenzovať, má najprv navštíviť všeobecného lekára, aby sa dekompenzoval definitívne a potom diabetológa? To on nevie, ku komu má ísť, keď má cukrovku?

Neprešiel ani dlhý čas a ako prví sa ozvali psychiatri. Mám tu pred sebou výzvu Slovenských ambulantných psychiatrov, aj sme sa stretli s ich zástupcami vo výbore pre zdravotníctvo, ktorí podpísali petíciu Slovenských ambulantných psychiatrov doručenú aj ministrovi zdravotníctva a hovoria v nej o tom, nebudem vás, samozrejme, zabávať jej čítaním, ale podstatný moment je, že hovoria o tom, že považujú ustanovenie § 12 ods. 13 spomínanej novely zákona o zdravotnej starostlivosti tej vládnej za nedostatočnú. Tento odsek 13 hovorí, že vyšetrenie u psychiatra bez odporúčania všeobecného lekára je možné len v prípade náhlych zmien správania sa a konania pacienta, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Naozaj s tým ambulantní psychiatri, a my sme to predpokladali, logicky nemôžu súhlasiť, pretože veľmi dobre viete, ktorí sme lekári, že psychiatrický pacient, o tom vieme veľmi veľa, sa často sám nepovažuje za chorého, teda je to práve rodina alebo blízke okolie, ktoré ho nasmeruje lekárovi.

Je dosť veľký problém, keď už konečne presvedčíte toho vášho rodinného príslušníka, že treba takéhoto špeciálneho lekára, nie je to celkom psychiater, ale taký odborník, ktorý sa s ním porozpráva a dá mu nejaké lieky, aby ho nebolela hlava a aby sa lepšie cítil. Keď ho už konečne presvedčíte najprv dotiahnuť medzi chrípky, angíny a črevné katare, aby si vysedel rad, prípadne ochorel, aby dostal lístok a porozprávať všetkým v čakárni a v ambulancii, že ho nesiete k psychiatrovi, lebo manžel sa vám zbláznil. Tak naozaj, nič jednoduchšie a lepšie si nedokážem predstaviť.

Druhý problém treba povedať, že je naozaj vec vzťah medzi pacientom a psychiatrom, a teraz hovorím o tej druhej skupine, druhej skupine pacientov, ktorí si uvedomujú, že majú nejaký problém a je silnejší, ako sú oni a nevedia ho už sami svojimi schopnosťami zvládnuť, chcú ísť k psychiatrovi. Vypýtajú sa z práce. Často si vymyslia nejakú inú zámienku, pre ktorú odchádzajú, pretože vzťah medzi psychiatrom a pacientom je natoľko intímny a delikátny, že ani vzťah medzi gynekológom a jeho pacientkou nedosahuje až takúto úroveň diskrétnosti. A on si najprv musí ale vysedieť u všeobecného lekára rad, aby porozprával pani doktorke, že už dlhšie uvažuje o samovražde a zrejme bude v depresii a už sa s tým nevie vyrovnať. Naozaj, nič jednoduchšie si neviem predstaviť.

Ambulantní psychiatri vykonajú na Slovensku 1 700-tisíc vyšetrení ročne. To číslo ma naozaj zatriaslo, vôbec som nemal predstavu, že je to takéto číslo. Tým vám len chcem demonštrovať, že koľko ľudí, ktorí naozaj nie sú chorí, navštívia psychiatra práve preto, aby možno dostali aj dobrú radu. Aby sa vedeli vysporiadať s niektorými problémami, ktoré v živote majú. Milión sedemstotisíc vyšetrení, ročne pribudne 80-tisíc ambulantných vyšetrení v psychiatrických ambulanciách.

Naozaj musím povedať, že nerozumiem celkom vajataniu ministerstva zdravotníctva vo vzťahu k zrušeniu potreby odporúčacích lístkov pre psychiatrov. Jednak chcem povedať, ako to píšu aj ambulantní psychiatri, že za posledných niekoľko desaťročí nikdy nebol k vyšetreniu psychiatra potrebný výmenný poukaz od všeobecného lekára. Dokonca ani v slávnych časov MÚNZ-ov, KÚNZ-ov a  OÚNZ-ov, keď bolo všetko centrálne riadené, psychiatrovi mohol ísť pacient priamo. Teraz sme zaviedli novinku. Tu sme prekročili všetky dovtedy zaužívané pravidlá a zvyklosti. A naozaj nerozumiem tomu, prečo ministerstvo zdravotníctva tak váha a vajatá so zrušením potreby mať odporúčací lístok k psychiatrovi. Nerozumiem, na čo čaká. Či čakajú na to, že poklesne to vysoké číslo návštevy u ambulantných psychiatrov, alebo očakávajú, že v štatistikách stúpne počet samovrážd a potom to budeme riešiť, alebo naozaj nerozumiem tomu vajataniu a nerozhodnosti, keď sa stala takáto chyba.

Na záver, dámy a páni, by som si dovolil predostrieť určité riešenie, ktoré z tejto situácie sa nám ponúka. Jednak ministerskí úradníci, ako som to pochopil aj z diskusnej relácie v Slovenskom rozhlase, kde namiesto pána ministra prišiel pán riaditeľ sekcie zdravia Hochel, sa boja zmeny v zákone ako čert kríža. Bola by urazená tá ich hrdosť, samoľúbosť. Ono to nie je jednoduché prísť do parlamentu a povedať, tu sme sa pomýlili. Život ukázal, že sa mýlime. Musím ale povedať, že keby to urobili, asi by sme im zatlieskali, lebo by to bola ich veľkorysosť. Tejto, obávam sa, nie sú schopní.

Pani poslankyňa Sabolová ako navrhovateľka tohto zákona im podala pomocnú ruku. Naozaj až netypicky na opozičného poslanca, pretože im umožňuje a dáva im akési splnomocňovacie ustanovenie v novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá umožní ministrovi zdravotníctva vydať všeobecne záväzný predpis, teda vyhlášku, v ktorej vysvetlí, ako to vlastne s tými odporúčacími lístkami ku špecialistom je, a vysvetlí, kde to je potrebné a kde to nie je potrebné bez toho, aby musel otvoriť zákon, zachová si tvár, neurobil žiadnu chybu, ale vo vyhláške vysvetlí, kde to je potrebné a nie, aby nemuseli e-mailom odpovedať úradníci ministerstva zdravotníctva takým spôsobom, ako čítala pani navrhovateľka, a to ešte odpovedať zle. Neviem, ktorý úradník to na ministerstve písal. Ja by som ho vyhodil, pretože odpovedal nie v súlade s platnou legislatívou.

Ministerskí úradníci to chcú ešte jednoduchšie obísť, pretože si uvedomujú, že možno aj schválenie tohto splnomocňovacieho ustanovenia v zákone na vydanie všeobecne záväzného predpisu ich môže akýmsi spôsobom usvedčiť v tom, že novela zákona nebola dobrá, ktorú sme schválili v Národnej rade Slovenskej republiky, a preto hovoria, že to budú riešiť len odborným usmernením. Ja si myslím, že odborné usmernenie ako výklad zákona neprichádza do úvahy. Znovu z legislatívneho hľadiska je to niečo, čo je neprijateľné.

Preto, dámy a páni, poslanecký klub SDKÚ - DS zahlasuje za túto novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú predkladá pani poslankyňa Sabolová, a chcem vás všetkých bez ohľadu na politickú príslušnosť vyzvať k tomu, aby sme podporili túto jednoriadkovú novelu, ktorá veľmi čestne umožní ministrovi zdravotníctva opraviť to, čo pokazil. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Miššík a pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vy ste chceli faktickú poznámku? A ešte pani predkladateľka. A končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja mám taký pocit, akoby som zažíval také pekné déja vu. No naposledy asi v takomto obsadení, možno je tu teraz o troch, štyroch poslancov viac, sme už raz prerokúvali túto problematiku, ale dnes napriek tomu, že je to takmer totožné napriek tomu, že veľmi dobre dnes vystúpila nie v rozprave, ale so svojím návrhom pani poslankyňa Sabolová a takisto skvelým spôsobom vystúpil môj kolega Vilo Novotný, musím povedať, že ten jej návrh je naozaj právne čistý, absolútne seriózny a naozaj podáva pomocnú ruku, na čo sa nikto nemôže nahnevať. Som mimoriadne zvedavý na to, že či na takéto gesto nieže dobrej vôle, ale zdravého rozumu pristúpi aj vládna koalícia. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem pokračovať v tom, čo povedal pán doktor Novotný, pán poslanec Novotný. Ja som bola jedna z tých poslankýň, ktorá v decembri podávala pozmeňujúci návrh práve čo sa týkalo psychiatrických lekárov a dermatovenerológov. Práve vychádzajúc z tej skúsenosti, ktoré sme mali ako lekári z praxe. Samozrejme, ten pozmeňujúci návrh nebol prijatý, ale prvé januárové týždne bez toho, aby sa o to poslanci pričinili hocijakým krokom, psychiatri aj pacienti začali spisovať petíciu, ktorú potom predložili ministerstvu.

Ja som počúvala vyjadrenia pani hovorkyne, ktorá na to reagovala vtedy, keď dostala túto petíciu, že počkáme si chvíľku, vyhodnotíme, o koľko je menej návštev u psychiatrických lekárov a potom sa k tomuto vyjadríme. No, už sme v štvrtom mesiaci, ešte som nepočula ich vyjadrenie, či sa ten počet pacientov, ktorí navštívili psychiatrov znížil alebo zvýšil a môžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Novotný pred chvíľkou. Na čo čakáme? Aby sa ten počet zvýšil? Alebo aby sa ten počet znížil a potom tí pacienti sa ocitnú niekde inde, ale to zrejme už nebudú lekári a nebudú to psychiatri, ale budú v márnici.

Tak fakt, ja som tiež zvedavá na to, ako teraz budú hlasovať poslanci vládnej koalície. Najprv tu boli štyria, teraz sú už siedmi a pri každej druhej vete počúvame od poslancov vládnej koalície, že oni robia všetko pre ľud tejto krajiny. Teraz to môžu dokázať. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som vlastne doplniť pána poslanca Novotného s jedným konkrétnym výstupom, že už takmer dva mesiace sa hovorí v jednom príspevku. Čakajú metodické usmernenie od ministerstva zdravotníctva, kedy sú výmenné lístky potrebné a kedy ich netreba. Jeho vydanie je však stále v nedohľadne, odkladá sa, najnovšie by malo byť do konca marca. Ja viem, prečo nemôže byť do konca marca. Lebo nemá na to právny titul zo zákona ministerstvo. A preto aj tvrdenie pani hovorkyne, ktorá povedala pred istým časom koncom februára, že rezort zdravotníctva má už usmernenie hotové, ale ešte čaká na rokovanie s psychiatrami, potom to dopracuje. Myslím si, že je to také trošku zavádzanie aj tých psychiatrov, ktorí tých pacientov liečia. Liečia ich aj vtedy, ak príde bez výmenného lístka, lebo každý jeden psychiatrický pacient je pacient akútny, ale možno niektorý by mohol jeden, dva dni počkať, ale nikdy si nedovolí tento lekár zobrať na seba zodpovednosť, aby sme čítali v médiách príklady, o ktorých sme tu už aj začiatkom roka počuli. A preto si myslím, že je najvyšší čas, aby sme toto usmernenie prijali, môžeme to vylepšiť. Mne sa zdá, najjednoduchší spôsob by bol zrušiť výmenné lístky a nechať tie výmenné lístky, ktoré tu vždy boli, vždy sa používali a pomôcť radšej všeobecnému lekárovi taký status vytvoriť, aby bol vyhľadávaný, aby ten špecialista bol skutočne špecialistom.

A ak mám ešte chvíľočku, ale ja mám potom možnosť vystúpiť. Ja by som veľmi striktne to, čo ministerstvo kompenzuje materiálom, ktorý nie je oficiálne ani právne záväzný, je to, že dáva vyhlásenia, ktoré sú zmätočné. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa zareagovali faktickou poznámkou. Obávam sa ale len toho, že presviedčame sami seba. Už po tretíkrát, keď to dobre počítam. Sami seba presviedčame o svojich argumentoch, myslím, že nemusíme presviedčať ani odbornú verejnosť, už ani laickú verejnosť, ktorá si už vyskúšala tortúru s odporúčacím lístkom. Ide o to, aby, myslím si, toto elegantné a pekné riešenie, ktoré je z pera navrhovateľky pani poslankyne Sabolovej prijala aj vládna koalícia. Opakujem, veľmi so cťou jej pani poslankyňa Sabolová umožní vycúvať z chýb, ktoré urobila.

Chcem ešte povedať toľko, čo sa týka ambulantných psychiatrov, sú naozaj v situácii, keď čakajú na nejaké riešenie, na nejaký krok zo strany ministerstva zdravotníctva. Totižto naozaj podľa mojich informácií stále ošetrujú aj takých pacientov, ktorí prídu bez odporúčacieho lístka, pretože proste lekár je už taký, že Hippokratova prísaha vám nedovolí človeka odohnať od dverí a prehnať cez nejakého všeobecného lekára s rizikom, že už tento pacient nepríde a možno niečo prehliadnete. Zatiaľ im to tolerujú ako-tak aj zdravotné poisťovne. Otázka je dokedy? Bojím sa toho dňa, keď to začnú naozaj čítať striktne, tak ako je to napísané v zákone a dodržiavať zákon.

A čo sa týka ministerstva zdravotníctva, ja už tiež nerozumiem tomu, na čo ešte čaká ministerstvo zdravotníctva. Ale aby som trošku nadľahčil túto diskusiu, je krátko pred devätnástou hodinou, možno sa drží hesla donských kozákov. Požijeme, popijeme, uvidíme. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan a po ňom sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

P. Abrhan, poslanec: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som hneď v úvode svojho vystúpenia ocenil trpezlivosť pani poslankyne Sabolovej, s akou predkladá v rôznych formách novelu zákona, ktorá rieši jeden problém, ktorý spočíva v zbytočnom preháňaní pacientov pri zabezpečovaní výmenných lístkov u všeobecných lekárov pred vyšetrením u lekárov špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Túto jej trpezlivosť je možné prirovnať snáď už len k trpezlivosti pacientov, ktorí túto zbytočnú tortúru musia absolvovať, pričom sú prípady, keď sídlo všeobecného lekára je v inej obci ako sídlo špecialistu či iných špecialistov, a teda pacient v jeden deň navštívi a vyčká svoj rad u všeobecného lekára, aby získal výmenný lístok, na druhý deň ráno cestuje za špecialistom do inej obce či mesta, nuž a potom po vyšetrení s výsledkami na tretí deň opäť cestuje a čaká u svojho obvodného lekára. V tomto prípade nejde len o zbytočnú administratívu, ale sú prípady, keď sa úplne zbytočne predlžuje začiatok špecializovanej liečby pacienta. Dôvodová správa uvádza príklad psychiatrických pacientov, ktorí tu už boli spomínaní. Ale sú to aj iné prípady.

Som presvedčený, že všetkým poslancom je zrejmé a prax to ukázala, že toto opatrenie je byrokratické a nevedie k zefektívneniu liečby pacientov u všeobecných lekárov. Tvrdohlavé zotrvávanie na platnom stave len preto, že tento problém navrhuje riešiť opozičná poslankyňa je neúctou a výsmechom všetkým chorým, ktorí túto turistiku musia absolvovať. Alebo zotrvávanie na súčasnej platnej úprave spočíva v presvedčení, že i to je jedna z možností liečby, ktorá má spočívať v tom, že pacientov posielame od jedného lekára k druhému, tí sa tu neustále stretávajú, navzájom sa zdravia a budú sa zdraviť dovtedy, kým sa neuzdravia.

Možno je to vtipné alebo smiešne, no rovnako tak je smiešne zotrvávať na veciach, ktoré sú prekonané, a preto zotrvávať na povinnosti vypisovať výmenný lístok všeobecným lekárom pre špecializovanú ambulanciu treba zmeniť a najlepšie urobíme, ak podporíme návrh pani poslankyne Sabolovej bez ohľadu na to, či sme z koalície, alebo z opozície. Lebo choroba, panie poslankyne a páni poslanci, choroba a byrokracia si nevyberá. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Abrhana pán poslanec Fronc. Končín možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Fronc má slovo.

M. Fronc, poslanec: Možnože aj úmysel ministerstva školstva bol dobrý a smeroval k efektívnosti zdravotníctva. Dnes ma navštívil jeden mladý človek v inej veci a mi presne rozprával, ako jeho stará mama, ktorá je už imobilná, býva na dedine, má cukrovku, jednoducho sanitka ju musí zaviesť k všeobecnému lekárovi, ale k špecialistovi sa už nedostane, pretože to nestihne, zavezie nazad domov a na druhý deň zase k špecialistovi. Takže v tomto prípade dokonca je to aj o mrhaní prostriedkov na zdravotníctvo a poviem, že v ostatných dňoch som si sám osobne vyskúšal výmenné lístky a mám pocit, že možnože by prospelo k zmene, keby v tejto snemovni postihla nejaká taká spoločná choroba všetkých poslancov, aby si to okúsili na vlastnej koži a potom by došlo k zmene.

Myslím si, že kolegyňa Sabolová naozaj mimoriadne trpezlivo robí, a ak vystúpil aj kolega Abrhan v snahe ju podporiť v tejto drobnej veci, zdanlivo drobnej, ale život sa skladá z drobností, a pritom je vážny.

Takže chcel by som poprosiť tu prítomných kolegov z koalície, aby sa naozaj zamysleli a našli formu, ako tento problém vyriešiť tak, aby aj zostala česť pre ministra zdravotníctva, keď už nemá ochotu zmeniť svoje rozhodnutie, ktoré prináša problémy obyčajným ľuďom. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Abrhan bude reagovať na faktickú poznámku.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať za faktickú poznámku pánovi poslancovi Froncovi. Omnoho radšej však by som bol, ak by reakcia poslancov vládnej koalície k tomuto poslaneckému návrhu bola pozitívna, aby sme zajtra o 11.00 hodine tento poslanecký návrh mohli posunúť do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za váš hlas. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský a po ňom sa pripraví pán poslanec Halecký. Nech sa páči, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení predkladatelia, vážené dámy a páni, kolegovia, ja by som sa v krátkosti zastavil nad týmto problémom, ktorý už opakovane, ako bolo povedané, tu riešime a hľadal som, že kto sa vlastne teší dnes z toho, že takáto povinnosť vznikla. No vyšlo mi z toho, že jediné, ktoré sa tešia, sú zdravotné poisťovne. Majú hneď dôvod, prečo vyškrtnúť takéhoto pacienta zo zoznamu pacientov, ktorí budú preplatení. Majú dôvod vyškrtnúť niekoho z toho, že bol ošetrený v nemocnici a podobne. Takže je to len radosť pre poisťovne, pre nikoho iného ďalej nie.

Praktickí lekári uvažujú o tom, že možno ešte to prvé základné vyšetrenie, tam by to bolo akosi vhodné, keby to zostalo, samozrejme, s výnimkou takých záležitostí, ako je psychiatria, gynekológia, kožné, lebo nepoznám napríklad takého pediatra, ktorý by si dovolil skontrolovať, že či táto 18-ročná dievčina patrí na gynekológiu alebo na kožné, alebo ku diabetológovi, pretože ju niekde svrbí. To je ako problém, ktorý naozaj sa nedá riešiť len takto cez lístočky, a to nie je dobrá záležitosť.

No, bohužiaľ, ale samoľúbosť nášho ministerstva je taká veľká, že ani tieto početné argumenty, ktoré už tu nechcem opakovať, nie je ochotné zobrať do úvahy a predpokladám, že nebude odporúčať klubu, teda koaličnému, koalícii, aby postúpila návrh tohto zákona do ďalšieho čítania. Ja som na druhej strane rád, že stúpa všeobecná nahnevanosť, naštvatosť na systém, okrem iného aj na lekárov, bohužiaľ, medzi ktorých patrím, a preto hovorím, neopovážte sa podporiť tento zákon do druhého čítania, lebo hráte tým pre nás. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Sabolová má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja by som len chcela možno tak ani nie doplniť, ale povedať, že možno ani nie tak zdravotné poisťovne sa na tom tešia. Je to pre nich tiež jedna zbytočná administratívna prekážka. Pokiaľ ony budú musieť kontrolovať ešte aj pri tej odbornej práci revíznym lekárom, aké výkony boli urobené, ale skôr si myslím, že majú v tom tiež jeden dobrý chaos, pretože to, čo som povedala, mnohokrát lekár, ak nechce pacienta šikanovať a vie, že ten jeho stav je vážny, tak ho ošetrí. Vždy je ale, prečo my chceme vytvárať nejasný priestor pre lekárov v tom vzťahu lekár - pacient, aby ho nešikanoval a on ho ošetrí, lebo ho považuje za akútny stav. Veď ten pacient, keď už vyhľadá nejakého špecialistu, asi je už chorý.

A tu ešte mi tak pritom napadla, ako vystupujete jednotliví poslanci, taká konkrétna skúsenosť, keď mi zdravotná sestra u všeobecného lekára povedala. Prichádzajú pacienti. Príde v pondelok, príde si po jeden výmenný lístok, ide k odborníkovi. Títo starší ľudia majú čas niektorí, možno nie sú takí vážne chorí niektorí, v stredu príde, opäť si sadne do čakárne, dostane ďalší výmenný lístok, lebo on zabudol, že ešte potrebuje ísť na nejakú kontrolu. A vlastne ja toho pacienta neviem, či ho mám poslať preč, ale ho musím poslať k tomu lekárovi, pretože neviem, či ten jeho stav je taký alebo inakší. A preto si myslím, že je to administratívny úkon, ktorý aj tým poisťovniam možno bráni, aby kontroloval len tú odbornú stránku revíznym lekárom a nemusel ešte pozerať, či tých papierov má tam desať, alebo tam ten papier nemá, ale či ten výkon urobil. A toto je, myslím, to podstatné, na čom by mal rezort zdravotníctva bazírovať. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský bude reagovať na faktickú poznámku.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja len doplním toľko, že dneska špecialisti v priemere na vidieku majú 30 % svojich výkonov nezaplatených. Každý mesiac 30-percentný záväzok poisťovní! Keď si k tomu poisťovne sadnú, tak dokážu, pokiaľ tam nebude od každého jedného odporúčací lístok, tak dokáže to vyškrtať a im klesnú náklady o 30 %. Ja neviem, či je to nejaký spoločný komplot pána ministra s poisťovňami, ale poisťovniam to určite nahráva.

No a to, že si lekári navzájom neposkytujú takú dokonalú informovanosť, to je problém zdravotníckeho stavu ako takého. Dúfajme, že pokiaľ sa dostane i-Health, teda elektronický zdravotnícky systém do činnosti, do funkčnosti, tak všetko sa to zjednoduší, pretože spoliehať sa len na to, že cez výmenné lístky a pohyb kariet a cez karty bude plná informovanosť obvodného lekára o tom, čo sa deje u špecialistu, na to sa nedá spoliehať. Ďakujem.