Šiesty deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. apríla 2008 o 9.02 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno. Otváram šiesty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem v zmysle rokovacieho poriadku oznámiť, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady požiadali poslanci Marián Haľko, Mojmír Mamojka a Štefan Zelník. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Rudolf Bauer.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 518 a spoločná správa výborov má označenie 518a.

Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, máte slovo a prosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007.

Nevyhnutnosť novelizácie návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe vyplýva z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44 Európskeho spoločenstva o harmonizovaných riečnych informačných službách na vnútrozemských vodných cestách v spoločenstve a taktiež o Smernicu Rady 2006/103 Európskeho spoločenstva, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky.

Transpozíciou Smernice 2005/44 Európskeho spoločenstva sa vytvára rámec pre zriadenie a využívanie harmonizovaných riečnych informačných služieb v Slovenskej republike s cieľom podporiť vnútrozemskú vodnú dopravu na účely zvýšenia bezpečnosti, efektívnosti, umožnenia jej prepojenia s inými druhmi dopravy a výhodnosti pre životné prostredie. Ustanovuje sa aj orgán pre aplikáciu riečnych informačných služieb, ktorým je Štátna plavebná správa, ktorá bude vykonávať správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plniť funkciu centra riečnych informačných služieb.

Prebratím Smernice 2006/103 ES sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky. Návrhom zákona sa menia aj ďalšie ustanovenia zákona, ktorých zmenu vyvolala aplikačná prax. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu zavádzania a prevádzkovania harmonizovaných riečnych informačných služieb na sledovaných vodných cestách Slovenskej republiky. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a nebude mať negatívny vplyv ani na zamestnanosť. Dopad na podnikateľské prostredie bude pozitívny.

Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 19. 12. 2007 a schválila ho uznesením č. 1095/2007.

Vážené dámy a páni, dovolím si požiadať vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Máte slovo, pán poslanec.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sme dostali ako tlač 518a v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 730 zo 7. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Konštatujem, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 346 z 18. marca 2008, ďalej výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 278 z 19. marca 2008, výbor pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 296 z 18. marca 2008 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 158 z 18. marca 2008.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy a tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže sú len dva, dovolím si ich prečítať.

1. V článku 1 v bode 4 v § 27 ods. 2 sa slová, citujem, "na účely získania odbornej spôsobilosti", nahrádzajú slovami, citujem, "na účely získania spôsobilosti".

Odôvodnenie. Bezúhonnosť nie je spôsobilosťou odbornou, ale trestnoprávnou, pretože odbornú spôsobilosť upravuje platný § 30 a nasledujúce.

2. Pozmeňujúci návrh sa týka zohľadnenia nevyhnutných lehôt v legislatívnom procese, teda zmeny účinnosti, kde slová "1. mája" sa nahrádzajú slovami "1. júna".

Obidva odporúča gestorský výbor schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk ostatných výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a ktoré som uviedol, ako aj stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 518, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením č. 307 z 26. marca 2008. Súčasne výbor ma poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pokiaľ nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem pánovi ministrovi, ako aj spravodajcovi za prácu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

tlač 566. Poprosím pani poslankyňu Sabolovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a pozíciu spravodajcu, aby zaujal predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Viliam Novotný.

Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Halecký, takže mu odovzdávam slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril tiež k novele tohto zákona o tzv. výmennom lístku a o peripetiách, ktoré súvisia s jeho uplatňovaním v bežnej lekárskej praxi. Je potrebné priznať a uznať, že novela, ktorá bola v krátkom čase pred dnešným rokovaním prijatá, mala dobrý úmysel a dobrý cieľ, to znamená, aby sprísnila podmienky pohybu, svojvoľného pohybu pacientov medzi jednotlivými lekármi, aby zvýšila aj odborný dohľad nad odosielaním pacientov na odborné vyšetrenia. Takže tento úmysel nemožno nejako negovať, ale je potrebné, aby sme ho akceptovali a vyzdvihli.

Avšak prax počas tohto obdobia nasvedčuje tomu, že sú niektoré problémy a otázky, ktoré, zdá sa, že je potrebné korigovať a priznať v takom rozsahu, ako si vyžaduje bežná prax a akceptovateľnosť nielen u lekárov, ale aj u pacientov, pretože odozva, či už mediálna alebo aj v odbornej lekárskej verejnosti je trošku iná.

Chcem zdôrazniť, ako už bolo povedané, že platnosť tohto výmenného lístku, alebo možno skôr povedať, odosielajúceho lístka bola už aj pred rokom 2004. Nebol to nejaký záväzný právny významný akt vzťahu medzi dvoma lekármi, ktorí si odosielajú pacienta, ale predsa len cieľom bolo získať pre lekára, ktorý pacienta prijme vyšetriť, niektoré informácie a hlavne zdôvodnenie príslušného odborného vyšetrenia. Musím podotknúť, že pri odosielaní pacienta na odborné vyšetrenie, teda na vyššie pracovisko je potrebný určitý súlad informácií, aby príslušný lekár vedel, kvôli akým zdravotným dôvodom má vyšetriť pacienta, prípadne aké vyšetrenia už absolvoval a predovšetkým, s ktorým zameraním daný pacient by mal byť vyšetrený. Samozrejme, že pri odborných vyšetreniach mal by pacient mať so sebou aj príslušnú zdravotnú kartu so všetkou dokumentáciou v súčasnosti a v minulosti, kde by aj informácie o aktuálnom zdravotnom stave, hlavne o liečbe aktuálneho ochorenia, prípadne aj ďalších ochorení, ktoré môžu, ale aj nemusia súvisieť s daným vyšetrením, boli dodané. Takže predpokladám, že aj účelom výmenného lístku nebolo iba požiadať príslušného lekára o vyšetrenie, ale ten výmenný lístok alebo možno ho nazvať ako aj lekárska správa, žiadosť o odborné lekárske vyšetrenie malo za úlohu dodať také informácie pre vyšetrujúceho lekára, aby to vyšetrenie bolo rýchle, promptné, bez nejakých omylov alebo bez nejakých diskrepancií, ktoré by z toho mali vyplynúť.

Prax a odozva v bežnej verejnosti pacientskej, ale aj lekárskej, je taká, že sa k tomu, možno povedať, stavia viacej negatívnych hlasov a odoziev ako pozitívnych. Vyplýva to možno nielen z nejakého šikanovania pacientov, ako bolo už v predchádzajúcom zdôrazňované, myslím si, že je to výraz, ktorý je dosť tvrdý a príliš tvrdý na tento postup, ale predsa len vyžaduje si to, aby pacient absolvoval cestu, či už bližšiu alebo vzdialenejšiu autobusom, vlakom kvôli záležitosti, ktorá mu nepomôže ani v diagnostike, ani v liečbe. Väčšinou si vyzdvihne tento lístok, prípadne v tom lepšom prípade aj zdravotnú kartu.

Na druhej strane musím zdôrazniť, že sú lekárske odbory a lekárske činnosti, ktoré bez tohto výmenného lístku sa nevedia a nemôžu zaobísť. Uvediem zo svojej praxe, pretože som internista - kardiológ. Môžem konštatovať, že pokiaľ by na kardiologické ambulancie chodili pacienti bez odporučenia a bez výmenného lístku, nebolo by to možné a to z tohto dôvodu, že týchto odborných ambulancií v príslušných organizačných jednotkách, teda, dajme tomu, v okresoch alebo obvodoch, je pomerne málo. Jedna kardiologická ambulancia je na tridsať až štyridsaťpäť tisíc obyvateľov. Takže pokiaľ by každý obvodný lekár mohol zaslať kardiológovi pacienta priamo bez obvodného lekára na vyšetrenie, bol by zahltený takým množstvom pacientov, ktorí idú na prvovyšetrenie alebo aj na kontrolné vyšetrenie, že by to paralyzovalo činnosť príslušnej ambulancie.

Predpokladám, nevidel som a neviem, či vôbec Slovenská kardiologická spoločnosť vydala nejaké vyhlásenie k tomuto problému, ale s istotou predpokladám, že Slovenská kardiologická spoločnosť by trvala, aby na odborné kardiologické vyšetrenia chodili pacienti s výmenným lístkom hlavne pri prvovyšetrení a pri zmene zdravotného stavu. Vyžaduje si to aj tá skutočnosť, že mnohokrát pacient berie lieky z iných odborov, kvôli iným ochoreniam a nie je času, ani možnosti, pokiaľ pacient nedonesie tieto lieky so sebou, aby sa kardiológ v dohľadnom rýchlom čase pri nadbytku pacientov vedel zorientovať v liečbe alebo aj v ďalších pridružených ochoreniach, ktoré s daným kardiologickým ochorením súvisia.

Na druhej strane musím uznať, že sú spoločnosti a počuli sme, že už vydali aj vyhlásenie, hlavne psychiatrická spoločnosť, spoločnosť ambulantných psychiatrov, ktorí to považujú za nevhodné, ale dokonca aj za nemožné, aby pacient k psychiatrovi mohol ísť len cez odporúčanie praktického teda odvodného lekára. Vyplýva to aj z toho, že povaha týchto ochorení, hlavne na psychiatrii si vyžaduje určitú intimitu kontaktu medzi lekárom, ktorý pacienta vyšetruje alebo lieči a vyžaduje si to takisto aj určitú dôveru bez toho, aby o danom ochorení, hlavne neurotickom alebo možno aj pri závažnejších ochoreniach vedel širší okruh - zdravotná sestra, obvodný lekár, prípadne ďalší ľudia. Je to skúsenosť z praxe z minulosti, osvedčila sa a neboli s tým v minulosti žiadne ťažkosti.

Podobná situácia je aj pri venerologických, teda pri pohlavných chorobách, kde informácie o danom ochorení je potrebné, aby vedel čo najužší rozsah ľudí, hlavne aby bola zachovaná určitá intimita a dôvernosť pri prenose informácií. Preto aj pokiaľ by dermatológ, venerologická spoločnosť si požadovala zrušenie výmenných lístkov, myslím si, že bolo by to potrebné a nutné akceptovať a v praxi by to prinieslo len pozitívny vzťah medzi pacientom, medzi záchytnosťou venerologických ochorení a medzi ich správnou a adekvátnou liečbou.

Čiže, pokiaľ by sme šli od jednej spoločnosti k druhej, zistili by sme, že jednotlivé odborné lekárske spoločnosti by mohli a aj majú odlišný názor na charakter, nutnosť alebo dokonca nevyhnutnosť výmenných lekárskych lístkov. Teda táto problematika jednoznačná nie je, ani jednoznačná nemôže byť, a preto aj riešenie tiež nemôže byť jednoznačné, že sa zavedú tieto výmenné lístky pre všetkých odborných lekárov, ale aj ďalších. A na druhej strane, že pripadne tak, ako sa u mnohých kolegov požaduje, aby sa zrušili výmenné lístky. Z môjho doterajšieho vystúpenia vyplýva, že u časti lekárov a u časti kontaktov medzi lekármi je potrebné zachovať tieto výmenné lístky a u časti zrušiť.

Chcem ešte podotknúť, že výmenné lístky sú vhodné a potrebné hlavne pri prvotných vyšetreniach, pri opakovaných vyšetreniach a hlavne tam, kde príslušný odborný lekár si pacienta objedná, je to poznačené aj v zdravotnej karte, tam výmenný lístok je nadbytočný a skutočne obťažuje pacienta, ale aj obvodného lekára a praktického lekára a ostatných, ktorí s tým majú čo dočinenia, aby takýto lístok zabezpečovali.

Druhá skupina ochorení a pomerne rozsiahla, kde výmenný lístok nemusí byť a myslím si, že je absolútne nepotrebný, sú dispenzarizovaní pacienti, teda pacienti, ktorí u odborných lekárov, hlavne u internistov a u ďalších špecializovaných nadstavbových lekárskych odbornostiach si pacienta objednávajú v intervaloch tri mesiace, šesť mesiacov alebo jeden rok. Tam je takisto výmenný lístok nadbytočný a nezabezpečuje potrebu ani plynulosť odborného vyšetrenia, takže tam by sa malo tiež zaobísť bez výmenných lístkov.

Chcem povedať, že bolo zdôrazňované, že to má znižovať aj náklady na lieky, výmenný lístok. Je to dosť problematické, pretože pacienti svoju liečbu aj pri viacerých polymorbídnych situáciách poznajú a bezpečne budú trvať, aby brali lieky, či už od internistu, ortopéda alebo očného lekára. Ďalšia skupina, a to skupina oftalmologických, očných pacientov tiež si nevyžaduje výmenný lístok a to isté sa týka aj pacientov gynekologických a stomatologických, teda u ženských ochorení a u zubných ošetrení a pri zubnej liečbe.

Z toho mi vyplýva, že je vhodné a potrebné, aby tento bod sa upravil, prehodnotil a myslím si, že aj pri schvaľovaní novely zákona sme mali určité pochybnosti, či to jednoznačné riešenie bude to najlepšie, preto sme aj viacerí vo vystúpeniach povedali, že po určitom čase sa to vyhodnotí, prehodnotí sa táto situácia a pokiaľ to má negatívnejšiu odozvu u pacientov alebo aj u značnej časti lekárov, že môže dôjsť k tomu, aby k zmene výmenného lístku došlo.

Chcel by som si priznať, že aj naše hlasovanie pri predchádzajúcom nebolo zrejme asi najšťastnejšie, keď to riešenie sa nezdá byť optimálne a vyžaduje si nejakú korekciu. Preto by som chcel poprosiť aj pána ministra, aby vyhodnotil túto situáciu a podľa možností, aby došlo k riešeniu v spolupráci hlavne s príslušnými odbornými lekárskymi spoločnosťami, kde by sa vyžiadalo stanovisko, dajme tomu, u Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá združuje príslušné odborné sekcie a aby sa diferencovane požadoval výmenný lístok u tých odborných lekárov, u ktorých je to potrebné a vhodné a aby sa zrušila potreba výmenného lístku tam, kde nie je prínosom pri zabezpečovaní plynulosti, ale aj odbornosti lekárskeho posudku. Preto si myslím, že to riešenie by malo byť trošku hlbšie a dôkladnejšie pripravené. Mohlo by to byť buď formou vyhlášky alebo nejakého odborného usmernenia, neviem, možno, že by si to vyžadovalo aj nejakú korekciu niektorého bodu v príslušnej novele zákona.

Takže môj záver by znel, že po krátkom čase a po vyhodnotení dynamiky a potreby výmenných lístkov je žiaduca úprava v tom zmysle, aby sa špecifikovala za pomoci príslušných sekcií Slovenskej lekárskej spoločnosti potreba tak, aby nenarušovala či už vzťahy medzi lekármi, medzi lekármi a pacientmi a hlavne, aby to malo pozitívnu odozvu v širšej verejnosti, ale aj v odbornej verejnosti.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Halecký bol posledný prihlásený do rozpravy. Takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, veľmi rada na záver sa vyjadrím aj k rozprave a myslím, že aj zopakujem pre tých, ktorí tu včera večer neboli, niekoľko poznámok.

V rozprave vystúpili štyria poslanci. Musím povedať, že to boli vystúpenia nie dlhé, ale veľmi logické, ktoré poukázali na niektoré problémy, prečo aj po takom krátkom čase, ako sú tri mesiace účinnosti tohto paragrafu, je potrebné urobiť zmenu.

Nemôžem súhlasiť s vyjadrením pani hovorkyne Horváthovej z ministerstva zdravotníctva, že od zavedenia právnej úpravy uplynuli len dva, dnes tri mesiace, a preto nie je možné seriózne zhodnotiť jej dopad na občanov a na celý rezort. Myslím si, že prax a skúsenosť ukázala už prvý mesiac zjavne veľkú záťaž na všeobecných lekárov a práve možno aj z toho nejasného popísania, kedy a ako treba použiť výmenné lístky. Tak ako som aj včera hovorila, na základe zverejnenej informácie ministerstva zdravotníctva, že už v priebehu februára alebo marca vyjde nejaké usmernenie, zdá sa mi, že do dnešného dňa to usmernenie nie je. To usmernenie, ktoré zavesilo ministerstvo zdravotníctva na svoju stránku ešte v januári, dosť zavádzajúco informovalo aj pacientov, aj lekárov, pretože nešpecifikovalo jasne ani diagnózy, ale ani pochod toho pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi.

A tu si dovolím povedať niekoľko poznámok už z prvého vystúpenia pána poslanca Novotného. O psychiatrických pacientoch sa už veľa hovorí. Bola to skupina aj lekárov, ktorá sa veľmi jednoznačne ozvala, ohlásila, rokovala s ministerstvom, ktorá dostala aj prísľub, ale ten prísľub nie je reálne možné naplniť, pretože neexistuje norma, na základe ktorej by ministerstvo mohlo špecifikovať, ktorí pacienti výmenný lístok nepotrebujú. K tomu viac nebudem hovoriť.

V tej svojej informácii ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom a samotný zákon, že dispenzarizovaní pacienti nepotrebujú výmenný lístok. Len tí, ktorí sa venujú zdravotníctvu, veľmi dobre vedia, že nie každý pacient, ktorý sa častejšie objaví u svojho odborného lekára, musí byť dispenzarizovaný. Pretože to sú isté podmienky, na ktorých trvá aj poisťovňa, a preto aj toto je obmedzený okruh pacientov. Dnes sú to všetci pacienti, ktorí navštevujú sporadicky, aj častejšie svojho špeciálneho lekára.

Druhou, veľmi zavádzajúcou informáciou a myslím si, že nesprávnou, je to, že špecialista nemôže poslať k ďalšiemu špecialistovi, pokiaľ to nejako úzko nesúvisí. Mnohokrát vieme sami dobre, že aj pri odbornom vyšetrení lekár nevie určiť našu diagnózu, a preto pošle pacienta aj na ďalšie vyšetrenia, ktoré buď vylúčia diagnózu pacienta, alebo sprísnia tú diagnózu, ktorú pacient má. A preto si myslím, že každý lekár má právo poslať na špeciálne vyšetrenie pacienta, u ktorého predpokladá, že by mohlo ísť o túto diagnózu alebo diagnózu chce vylúčiť.

Ďalej v rozprave zaznelo ohľadne zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne by mnohokrát nepožadovali vo výkazníctve výmenné lístky, ale keďže im to zákon ukladá, musia byť možno striktné a to, čo som aj včera vo faktickej poznámke povedala, mnohokrát zaťažuje revízneho lekára administratívnym úkonom, aby kontroloval, či pacient mal výmenný lístok, a nie, aby sa zameral len na odborné posúdenie liečenia u daného lekára - špecialistu. A preto si myslím, že tu je nedôvodné obviniť zdravotné poisťovne, že niečo vyžadujú. Myslím si, že musia postupovať v zmysle zákona, lebo v situácii, v ktorej sa dnes nachádzajú, sú pod oveľa väčšou kontrolou aj verejnosti, aj odbornej verejnosti, aj rezortu a preto si myslím, že ak budú mať usmernenia, budú konať podľa toho a budú vyžadovať len to, čo je potrebné.

V ďalšom pán kolega Novotný vo svojom začiatočnom vystúpení hovoril, že neklesá počet pacientov. Skutočne, počet pacientov u špecialistov neklesol, len sa ten proces viacej skomplikoval. Vidíme to jasne aj zo štatistík, vidíme to aj jasne, keď sa prejdete nemocnicami a vidíte, koľko pacientov v ktorých ambulanciách je. A mnohokrát tak, ako som hovorila aj včera, musí hľadať špecialista, napríklad psychiater dôvod na to, aby pacienta nešikanoval a aby ho vyšetril, aby sa ten stav jeho ešte viacej nezhoršil a tak je na hrane zákona, aby pacienta diagnostikoval ako akútneho pacienta.

Teraz k vystúpeniu posledného predrečníka, pána MUDr. Haleckého, pána poslanca, chcem povedať to, čo som hovorila aj ja vo svojom vystúpení, pán poslanec. Zrejme úmysel rezortu bol dobrý, aby všeobecný lekár liečil viacej, aby kapitáciu, ktorú dostáva, využil oveľa efektívnejšie, ale je to tak "vsjo ravno". Nikdy nie je ten, ktorý sa stáva aj rodinným lekárom, alebo skutočne ošetruje dlhšie, viacej, snaží sa toho pacienta viesť, nie je nijako ináč ohodnotený, a preto si myslím, že by bolo dobré, aby sme začali rozmýšľať aj nad tým, aby všeobecný lekár bol hodnotený nielen kapitáciou, ale aj nejakou výkonovou zložkou, ktorá by ho motivovala, aby pacienta skutočne sprevádzal. Ale toto je, myslím si, jedna veľká téma, o ktorej by sme mohli hovoriť a ktorou sa, verím, že budeme aj do budúcnosti zaoberať.

Hovorili ste o tom, že tu bola vyhláška. Teší ma, že aspoň jeden z poslancov koalície sa vyjadril k tomuto zákonu. Vy ste v tejto oblasti doma, ste človek z praxe, a preto viete, že pôvodná vyhláška nebola striktná, ale bola zabehnutá a bola dobrá a správna. Ak bola dohoda medzi lekármi, veľakrát samotný lekár vedel posúdiť, či potrebuje, alebo nepotrebuje ten výmenný lístok. Myslím si, že prax nebola zlá a vlastne bola do roku 2004, do reformy. Dokonca aj po reforme, po roku 2004 fungoval a lekári pracovali presne v tom istom režime. Ak zistil všeobecný lekár, že potrebuje špeciálne vyšetrenie, poslal s výmenným lístkom. Určite vo vašej profesii kardiológa, tak ako ste hovorili, sú tie výmenné lístky potrebné pri prvej návšteve. Ale ak pacient má isté ťažkosti a je váš stály pacient, myslím si, nemusí byť v dispenzári, ale chodí občas na vyšetrenia, nemusí výmenný lístok od všeobecného lekára doniesť ani ku kardiológovi.

Čiže je tu mnoho otázok a mnoho tém, o ktorých by sme mohli veľmi dlho rozprávať. Ale myslím si, že môžeme hovoriť o tom len my, ktorí sme aspoň trochu o zdravotníckom systéme informovaní a pracujeme v tej oblasti. Tu by veľmi pomohla elektronická karta, o ktorej hovoril aj pán poslanec Novotný, aj ja vo svojom úvodnom vystúpení. Ale myslím si, že toto je dlhý proces, pretože ministerstvo vo veci elektronizácie je dosť pozadu, a preto by bolo možno dobré aspoň na prechodné obdobie zaviesť istú kartu pacienta, ktorú by nosil ku každému lekárovi a tým pádom by sme zistili, či pacient zneužíva alebo skutočne len používa systém, za ktorý si vo svojom zdravotnom poistení platí.

Tu mi napadla jedna poznámka, ktorou ma asi chcel uraziť pán generálny riaditeľ sekcie zdravotníctva, keď mi povedal: "Čo by ste urobili vy ako nelekár, keby vás tlačilo pod lopatkou?" Určite by som nenavštívila osem či desať lekárov, ako sa snažil on zadefinovať a myslel si, že výsmechom vyrieši neschopnosť argumentovať či už v reláciách, v médiách alebo možno pri osobnom rozhovore. Viem, že ako svojprávny človek, a to si myslím, že ešte som, by som sa rozhodla ísť k všeobecnému lekárovi a poradiť sa s ním. Ale myslím si, že takéto argumenty, aké používa pán MUDr. Hochel, aké používa pani hovorkyňa, o ktorej som včera hovorila, že sa stala z nej politička, a nie hovorkyňa rezortu, si myslím, že v zdravotníckej oblasti nie sú dobré a nie sú správne.

Chcem ešte upozorniť na niekoľko vecí a niekoľko skutočností, ktoré tu zaznievali počas rozpravy alebo s ktorými som sa stretla pri predložení novely zákona a to je, že sú isté vyšetrenia, kde vždy je potrebný výmenný lístok. Áno, s tým súhlasím a to som hovorila už aj na minulej schôdzi. Napríklad CT vyšetrenia, röntgen, tam sa nikdy nestalo, ani vy nikto z vás nemáte skúsenosť, aby pacient na isté vyšetrenia, ktoré sú diagnostikované len lekárom, išiel bez výmenného lístka, a preto neobstojí takáto argumentácia, že treba, aby výmenné lístky ostali.

Máme tu mnoho pacientov, ktorí sú pacienti z chirurgickej ambulancie, kde ak si urobí alebo má nejaký úraz v Bratislave, má trvalé bydlisko niekde inde a príde na ošetrenie do svojho mesta po tomto úraze, ak ide do ambulancie, potrebuje už opäť výmenný lístok. Čiže mohli by sme hovoriť o mnohých a mnohých skutočnostiach, kedy tak nejasne definovaná norma v § 12 ods. 13, že ju treba vylepšiť aspoň tým, ako som navrhovala v tejto novele, aby sme vytvorili všeobecne právny predpis, kde sa odborná verejnosť dohodne s ministerstvom, kde ministerstvo bude načúvať týmto odborníkom, ktoré profesie alebo ktorí pacienti, alebo ktorí lekári sú tí, ktorí by nemali mať výmenné lístky.

Ale bola by som oveľa radšej, ak by sa nám podarilo tento paragraf a tento odsek 13 úplne zrušiť v novele zákona, pretože si myslím, že je tu veľmi veľký okruh aj tých iných vzťahov, ktoré som tu naznačila, špecialista k špecialistovi alebo ďalšie, ten, ktorý by jasne ukazoval, že výmenné lístky sú ako doklad, ale nie, aby boli striktne zadefinované v zákone.

A na záver ešte snáď jeden príklad, pretože si myslím, že príklady jasne ukazujú, kedy tie výmenné lístky sú úplne absurdné a to je to, čo som hovorila, ak špecialista chce poslať k špecialistovi pacienta, ktorého lieči. Píše sa v jednom liste alebo v jednom vyjadrení: "Dnes som sa dozvedel zo zdravotnej dokumentácie, že tehotná pacientka, ktorá je odoslaná gynekológom k diabetológovi na OGTT test, čiže je to test, ktorý zistí, či nemá tehotenskú cukrovku, si musí ísť vystáť pre výmenný lístok ku všeobecnému lekárovi a až tak môže ísť k diabetológovi. Výmenný lístok od gynekológa totiž neplatí, lebo je to špecialista, a preto on nemôže poslať k inému špecialistovi." Tu je to tak pekne napísané, že "má to šmrnc". Tehotná žena si posedí dve až tri hodiny u všeobecného lekára, aby dostala výmenný lístok, podotýkam, v čakárni plnej chorých ľudí a je to kruté, ale myslím si, že tu ministerskí úradníci vôbec nerešpektovali reálny stav a vôbec nevidia, ako to v skutočnosti vyzerá. Tých príkladov som včera povedala oveľa viac, o starších ľuďoch, ktorých cesta za výmenným lístkom stála 300 Sk, nakoniec v noci sanitka ich odviezla na ARO a skončili v nemocnici, napriek tomu, že výmenný lístok mali.

A preto vás chcem, páni poslanci, poprosiť, mám pred sebou hlasovanie z minulej schôdze, kde pre prijatie tohto zákona, tejto novely do druhého čítania chýbali dva hlasy. Boli to hlasy nielen opozície, boli to aj hlasy koalície, ktoré túto novelu chceli posunúť do druhého čítania. A preto by som bola veľmi rada, páni poslanci, všetci, ako tu sedíte, aby ste počúvali to, čo chcú občania, a to sú lekári aj pacienti a aby sme v druhom čítaní skutočne otvorili vecnú diskusiu s odborníkmi v tejto oblasti a mohli vylepšiť tento zákon aj v takejto veľmi malej novele a možno vidíme, že takýto jeden riadok zákona môže komplikovať život ľuďom v oveľa širšom zábere.

Ďakujem za podporu a aj za to, že ste ma počúvali. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Nech sa páči, so záverečným stanoviskom, pán spravodajca.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, nechcem už dlho hovoriť, lebo si myslím, že som sa vyjadril včera dostatočne k celej tejto problematike, aj k tomu, akým spôsobom prebieha celý proces znovuzavedenia a fungovania odporúčacích výmenných lístkov v slovenskom zdravotníctve.

Myslím si, že vystúpili rečníci, ktorí dostatočne svojimi argumentmi odôvodnili, prečo si myslia, že by mala byť prijatá novela predložená pani poslankyňou Sabolovou. Chcem sa poďakovať Jožkovi Haleckému, predsedovi výboru pre sociálne veci, že ako jediný z vládnej koalície vystúpil a vyjadril svoj názor, veľmi si to vážim a myslím, že vždy, keď vystúpi, vyjadrí svoj názor veľmi fundovane a odborne. Chcem snáď možno k jeho rečníckemu vystúpeniu, aj k tomu, čo tu odznelo, povedať len toľko, že naozaj nie je zámerom navrhovateľa, nie je zámerom ani opozície zrušiť používanie odporúčacích výmenných lístkov úplne, to znamená, aby takýto lístok neexistoval. Pretože všetci, ktorí robíme zdravotnú starostlivosť, Jožko Halecký, MUDr. Obrimčák sedí vedľa neho, pani MUDr. Sárközy, pani docentka Sániová. Všetci, ktorí sme, vieme, ako to niekedy prebieha, že niekedy lekár, môže byť sebalepší odborník, sa stretne s takým stavom u pacienta, kedy nedokáže sám zaujať stanovisko. Ani by nebolo správne, aby zaujal, lebo nikto z nás nie je polyhistorom. To znamená, my sa aj potrebujeme poradiť s našimi kolegami. A predsa, keď ja sa potrebujem poradiť s neurológom, cievnym chirurgom, potrebujem sa poradiť s riadnym chirurgom, posielam toho pacienta niekde, píšem mu odporúčací lístok, kde popíšem, s čím ku mne prišiel, aké má potiaže a čo očakávam od svojho kolegu, že mi pomôže vyriešiť. Aké odporúčanie mi dá, kde by som mal smerovať ďalej diagnostiku a liečbu. Toto nikto nechce zrušiť. Nikto nechce zrušiť ani to, že predsa ak pacient nevie, čo mu je, tak navštívi svojho najbližšieho lekára a povie mu príznaky, ktoré má. Povie mu, že ho tlačí na hrudníku, že ho bolí pod lopatkou, že mu nedobre trávi a nedobre sa cíti a bolí ho brucho. On nevie, kde má ísť - ku chirurgovi, gynekológovi, ku komu má ísť, k urológovi. On príde za lekárom. Príde na pohotovosť a ten lekár ho prostredníctvom a za pomoci odporúčacích lístkov posiela ďalej na vyšetrenia. Posiela ho na röntgen, posiela ho na CT, robí mu biochémiu. Musí vypísať lístok. Neexistuje urobiť biochemické vyšetrenie bez žiadanky, teda vlastne bez odporúčacieho lístku, ale toto tu nikto nechce zrušiť. Nikto to tu nechce zrušiť.

My len chceme, aby tam, kde to je maximálne logické, tam, kde pacient presne vie, ku ktorému špecialistovi má ísť, nemusel strácať niekoľko hodín čakaním v ambulancii všeobecného lekára, aby nemusel tohto všeobecného lekára zaťažovať, pretože od neho nič nechce. Nič od neho nechce. Chce od neho len jeden maličký lístoček, na ktorom bude napísané, prosím o odborné vyšetrenie a názov toho odborného vyšetrenia, ktoré udá pacient.

Myslím si, že bolo veľmi nešťastné takto široko zadefinovať potrebu používania odporúčacích výmenných lístkov. A odznelo to tu opakovane, dá sa povedať vo všetkých rečníckych vystúpeniach, dokonca aj pán poslanec Halecký to pripustil, že život ukazuje, že to nebolo najlepšie riešenie.

Preto si myslím, že je možno zaťažko ministrovi zdravotníctva a vládnej koalícii priznať, že tu trošku prestrelila. O to viac znovu vyzdvihnem návrh predkladateľky, pani poslankyne Sabolovej, čo je jedno pekné, elegantné, čisté riešenie, do zákona dať spolnomocňovacie ustanovenie, aby minister zdravotníctva mohol vydať všeobecne záväzný predpis, vyhlášku, v ktorej upraví, ako treba používať pri návšteve špecialistov odporúčacie lístky.

Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu v prvom čítaní.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za záverečné stanovisko spravodajcu. Dovoľte mi zároveň prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač č. 569 a návrh na pridelenie do výborov má v rozhodnutí č. 581.

Návrh zákona uvedie navrhovateľ Daniel Lipšic. Má slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o druhýkrát predloženú novelu Trestného zákona, ktorej cieľom je zaviesť trestný postih za šoférovanie pod vplyvom alkoholu v prípade, keď páchateľ tohto deliktu bude mať viac ako 1 ‰ alkoholu v krvi.

V poslednom čase bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu. Páchatelia týchto deliktov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k ľudskému životu. Žiaľ, prípady dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu majú stúpajúcu tendenciu. Mám tu aj graf od roku 1999, ktorý preukazuje túto stúpajúcu tendenciu celkom evidentne, ale sme pomerne vysoko od roku 1999. Pomerne vysoko, žiaľ. Nikto sa z toho neteší, musím povedať.

V roku 2006 prišlo oproti predchádzajúcemu roku k zvýšeniu o 255 prípadov. To nie je zanedbateľné číslo. Ten, kto si sadne za volant po tom, čo sa opil, ohrozuje životy a zdravie ľudí. Takéto konanie by malo byť trestným činom.

Návrh zakotvuje novú skutkovú podstatu, podľa ktorej by vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky bolo trestným činom nad 1 ‰ alebo 0,5 mg na liter s trestnou sadzbou do jedného roku. Ak niekto má 1 ‰ v krvi, tak to už zodpovedá približne 2 dcl 40-percentného destilátu. Kto vypije 2 dcl tvrdého alkoholu a sadne si za volant, musí byť postihovaný trestným právom bez akéhoľvek pardonu.

Rovnako v návrhu je zakotvené, aby trestným činom bolo odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú k zisteniu návykovej látky, aby sa nikto nemohol vyhnúť zodpovednosti tým, že odmietne vykonať dychovú skúšku alebo lekárske vyšetrenie.

Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť adekvátnu mieru zodpovednosti. Myslím si, že aj Národná rada, poslanci naprieč politickým spektrom musia postupovať rázne voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí, pretože sa zdá, že bezohľadnosť a agresivita niektorých vodičov stúpa.

Budeme rokovať v druhom čítaní o návrhu novely zákona niektorých poslankýň, ktorých cieľom je sprísniť postih podávania alkoholu mladistvým. Fajn. Ale kde je alkohol najnebezpečnejší? Za volantom. Zabíja. Zabíja nevinných. A ubezpečujem vás, milé kolegyne a kolegovia, že si nevyberá voličov vládnej koalície a opozície. Zabíja všetkých nevinných.

Na Slovensku je veľká tolerancia k alkoholu za volantom. V prípade schválenia tejto novely tento zákon vyšle jasný signál. Prvé prekročenie zákona bude trestným činom. Často moji kolegovia, advokáti argumentujú potrebou ľudských práv páchateľov trestných činov a oni ich majú. Tí, ktorí žijú, majú aj advokátov. Mŕtvi advokátov už nemajú. Ja viem, že v tomto parlamente prevládol názor za posledné dva roky, že návrhy sa odmietajú nie podľa toho, čo obsahujú, ale podľa toho, kto ich navrhuje. Žiaľ, je to smutné, pretože za to nás sem voliči neposlali.

Ak vládna koalícia aj návrhom poslankýň, ktoré chcú sprísniť postih podávania alkoholu mladistvým, myslí vážne, myslí vážne boj proti alkoholu a najmä v tej najnebezpečnejšej situácii, kde zabíja nevinných ľudí, tak vás chcem požiadať, aby ste tento návrh novely zákona podporili.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)