M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby uviedol spravodajskú správu.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ma uznesením poveril, určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest., ani na životné prostredie, čo je však v určitom rozpore s pripojeným vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre súdu prvého stupňa.

Snáď pár slov k tomu, čo hovoril pán predkladateľ. Ja si tiež myslím, že v poslednom čase bolo príliš veľa smrti na cestách, ktorá bola spôsobená práve tým, že dotyčný, ktorý si vypil, vlastne to auto používal ako zbraň. Je to veľmi nebezpečné. Ja si spomínam, že obdobné ustanovenie už naše trestné právo poznalo. Bol to ten pôvodný § 201 trestný čin opilstva v pôvodnom Trestnom zákone. Možno teraz polemizovať o tom, prečo sme ho v tej dobe, keď sme robili rekodifikáciu... (Nezrozumiteľné hlasy z rokovacej sály.) Áno, to bolo ešte, áno, ale sme ho mohli použiť. No takže, v tejto časti poviem, že ja tento návrh zákona podporím do druhého čítania.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzhodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca 2008 č. 581 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Za gestorský navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. mája a v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

Pán predsedajúci, prosím, otvore rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Sabolovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Odovzdávam slovo poslankyni Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Nedá sa vo faktickej poznámke reagovať. Ja chcem podporiť tento návrh zákona aj napriek tomu, že sa možno mnohým z vás zdá, že je to represívny zákon, lebo hovoríme, že novelizujeme Trestný zákon.

Ale je to istá prevencia. Bohužiaľ, na Slovensku žijeme v situácii a mnohí ľudia, pokiaľ nad nimi nie je nejaký bič, tak si myslia, že je všetko dovolené.

Myslím si, že je to dobrá novela zákona. A keď ste možno sledovali aj pred nejakým časom alebo často počujete aj svojho ministra vnútra, koľko problémov vlastne na cestách pri haváriách, pri vážnych dopravných nehodách spôsobuje alkohol, myslím si, že je to aj preňho ako pre ministra vnútra jedna dobrá cesta, ako možno sprísniť a zabrániť tomu, aby si ľudia začali uvedomovať, že je to jeden veľký nebezpečný nástroj a jedna zbraň, ktorou, tak ako to tu zaznelo aj u predrečníkov, je možné skutočne ľuďom spôsobiť dlhodobé následky.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou - pán poslanec Peter Gabura.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja sa osobne prihováram k tomu, aby tento zákon postúpil do druhého čítania a bol by som rád, keby bol aj rozšírený o rozsah cyklistov.

Takisto čím ďalej, tým viac ako vodič sa dostávam do situácií, kde nevyspytateľné správanie cyklistov privodzuje situácie, že ja sa sám dostávam do ohrozenia života.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Reakcia na... Chce vystúpiť navrhovateľ v rozprave alebo? Dobre, takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

Stanovisko k rozprave zaujme navrhovateľ. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Najskôr stručná reakcia na pána poslanca Gaburu. Ten návrh je formulovaný všeobecnejšie, takže týka sa aj cyklistov v prípade, ak tým, že sú pod vplyvom alkoholu, ohrozujú život, zdravie ľudí.

Ale chcel by som povedať jednu vec, že, ja som to už v úvode povedal, že v parlamente je 2 roky prax, že sa nemôže schváliť žiaden návrh z opozície. Je to prax, ktorú považujem za zlú a prax, ktorá tu nebola v minulom parlamente.

A poviem konkrétny príklad z Trestného zákona. Nebudem hovoriť o tom, že trestné kódexy boli prijaté s opozíciou spolu, ale pred prijatím trestných kódexov dala pani poslankyňa Tóthová malú novelu Trestného zákona, ktorej cieľom bolo postihovať sprejerstvo. My sme ju mohli ľahko odpáliť tým, že veď v rekodifikácii to už je. Bolo to pár mesiacov predtým, ale bol to návrh, ktorý bol dobrý. Podľa mojej mienky sprejerstvo ohrozuje ľudí menej ako alkohol za volantom. Ale prečo nie? A schválili sme to v parlamente.

Tým chcem povedať, že atmosféra v minulom parlamente, samozrejme, opozícii neprešli návrhy, ktoré boli v rozpore s predstavou vládnej koalície, s vládnym programom, to je jasné, vládna koalícia má väčšinu. Ale návrhy, na ktorých sa zhodneme, a tu ja som presvedčený, že to je z obsahovej stránky návrh, na ktorom sa zhodneme, by mali prechádzať, ak sledujú konkrétny cieľ a tým konkrétnym cieľom je záchrana nevinných ľudských životov. To by mal byť cieľ. Ak nič iné nám nie je spoločné, tak minimálne snaha chrániť nevinné ľudské životy by nám spoločná mala byť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nechce. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k rokovaniu v prvom čítaní o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 570 a návrh na jeho pridelenie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 582.

Slovo má pani Oľga Nachtmannová a uvedie návrh zákona.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladáme spoločne s pani poslankyňou Damborskou na základe občianskej iniciatívy v záujme zachovania súčasného legislatívneho prostredia vo veci zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu školstva k špeciálnym výchovným zariadeniam.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť ustanovenie § 100 ods. 11, ktoré znie: "Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia a utvoria do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu do zriaďovateľskej pôsobnosti určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 3."

Reedukačné domovy, ktorých sa týka ustanovená zmena zriaďovateľskej pôsobnosti, sú v súčasnosti v pôsobnosti rezortu školstva. Ich úlohou je zabezpečovať výchovu a vzdelávanie deťom do 18 rokov, ktoré sú v nich umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo na základe žiadosti ich zákonného zástupcu. Ťažisko ich činnosti spočíva v cielenom pôsobení na prevýchovu detí, u ktorých sa prejavilo sociálne a emocionálne narušenie vyžadujúce si dočasné vyňatie dieťaťa z jeho rodinného prostredia alebo prostredia, v ktorom žije.

K predloženiu návrhu pristupujeme po rokovaniach uskutočnených s predstaviteľmi rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a rezortu školstva, podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, pánom Dušanom Čaplovičom, poslancami Národnej rady, členmi výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výboru pre sociálne veci a bývanie a so zástupcami tretieho sektora. Na rokovaniach sa nepreukázal dostatočne závažný dôvod na to, aby sa pristúpilo k zmene zriaďovateľskej pôsobnosti uvedených školských zariadení.

Z odborného hľadiska sa sleduje zachovanie jednotného terapeutického reedukačného postupu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj voľnočasových aktivít detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach, a to bez ohľadu na to, či ide o deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou alebo o deti prichádzajúce z rodín na základe tzv. dobrovoľného pobytu. Za zváženie stáli pri uskutočnených rokovaniach i riziká dvojrezortného riadenia, pri ktorom by výchovno-vzdelávací proces, príprava na povolanie a terapeutické činnosti boli riadené z úrovne rezortu školstva a ďalšie aktivity, vrátane sociálnej starostlivosti uskutočňované pod gesciou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príslušná legislatívna zmena nebude mať vplyv na uplatňovanie zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v pôvodnom rozsahu.

Ďakujem pekne, skončila som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 28. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom návrhu je zrušiť ustanovenie, na základe ktorého majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť a utvoriť v termíne do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu do zriaďovateľskej pôsobnosti určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Návrh legislatívnej zmeny vedúcej k zachovaniu pôvodnej zriaďovateľskej pôsobnosti voči školským zariadeniam vychádza z prehodnotenia ich poslania. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 582 z 11. marca 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku.

Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Damborskú, Smolkovú, Švidroňa Valentína. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo odovzdávam pani poslankyni Damborskej.

M. Damborská, poslankyňa: Dobrý deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne rozanalyzovať riešenie problematiky školských zariadení, do ktorých sú umiestňované deti a mládež na základe rozhodnutia súdu, zákon č. 305/2005 Z. z.

Výchova a vzdelávanie tvoria jednotnú, neoddeliteľnú zložku reedukácie nápravnej výchovy. V dôsledku rezortného rozdelenia tejto činnosti by sa zdvojilo jej riadenie vyučovania a výchovy, čím by sa zákonite narušila jednotnosť reedukačného pôsobenia dieťaťa, pokiaľ by vlastne nadriadeným orgánom bolo ministerstvo práce. Diagnostika dieťaťa, pedagogická a špeciálno-pedagogická je výlučne pedagogická záležitosť. Ako súčasť vzdelávacej a výchovnej reedukačnej zložky sa vykonáva nielen ambulantne, ale počas celého pobytu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení, to znamená, 24 hodín denne. Do týchto zariadení sú umiestňovaní, povedzme si, mladí delikventi do veku až 18 rokov.

Rozdvojený systém hodnotenia a postupu efektivity reedukácie žiakov bez vzájomnej nadväznosti ich činnosti škola s domovom, voľnočasové aktivity je neprípustný. Zdôrazňovanie zjednotenia starostlivosti o deti vyňaté z rodín na základe nariadenia súdu do jedného rezortu by znamenalo v tomto prípade potláčanie základného cieľa prevýchovy, t. j. prioritného didaktického aspektu dočasného pobytu detí v reedukačných zariadeniach na základe potreby ich umiestnenia mimo ich prirodzeného prostredia. Je diskutabilné uvádzať dôvod zlepšenia prístupu detí k možnosti dostať sa do náhradnej rodiny.

Vážené kolegynky, kolegovia, tieto deti vlastne prišli zo svojich rodín, kde zlyhali. Tak neviem si predstaviť, do akých náhradných rodín by vlastne ony mohli byť umiestnené alebo kde by sa mohlo docieliť nejakej nápravy, keď vlastne táto mládež musí byť pod stálym 24-hodinovým nápravno-vzdelávacím dohľadom. Keďže v reedukačnom domove má byť len nevyhnutne dlhý čas počas intenzívnej reedukácie, diskutabilné je aj zavádzanie proklamovaného, úplne otvoreného systému pri vzdelávaní detí. Vzdelávanie, resp. príprava na povolanie v školách bežného typu bez špeciálnopedagogického prístupu nie je vhodná pre každé, resp. väčšinu detí s poruchami správania. Stále sa zvyšujúci podiel detí v reedukačných domovoch, ktoré do nich prichádzajú z detských domovov, svedčí o tom, že je potrebné zvýšiť účinnosť prevencie pred nástupom takých porúch správania detí, ktoré sa začnú prejavovať až po ich vyňatí z rodín.

Prepojenie vzdelávacieho reedukačného pôsobenia, to znamená toho nápravnovýchovného procesu s resocializačným pôsobením na dieťa, možno skvalitniť efektívne aj bez prechodu reedukačných zariadení do iného rezortu. Napríklad zintenzívnením legislatívne zakotvenej medzinárodnej spolupráce zabezpečovaním súčinnosti medzi pôvodným prostredím dieťaťa, biologickou rodinou a reedukačným zariadením atď. Reedukačné domovy v tomto období, si povedzme, sú veľmi proste vyšpecifikované a dobre zabehnuté nápravnovýchovné zariadenia.

Ďalšie negatíva, nezanedbateľný je aj ľudský faktor. Je možné predpokladať narušenie spolupráce zamestnancov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnancov rezortu školstva, pokiaľ by vlastne mala byť táto deľba týchto rezortov rozdvojená v odborných otázkach výchovy mimoškolskej činnosti a voľnočasových aktivít detí. Vzhľadom na to, že ide o deti s výrazne narušeným správaním, ktoré z tohto dôvodu musia byť vyňaté zo svojho prirodzeného prostredia, je dôležité pre ne zabezpečiť vylúčenie výskytu mimoriadnych udalostí, ku ktorým majú tieto deti sklony, a to je možné len tímovou spoluprácou odborných zamestnancov. No povedzme si úprimne, aj určitou izoláciou, pretože akonáhle ony sú v rodine, jednoducho tam nie je možné zamedziť kontaktu s tým nebezpečným okolím pre dieťa. Ak by došlo k oddeleniu školy od výchovy a výchovy mimo vyučovania, je predpoklad vzrastu počtu ich výskytu. Pod pojmom mimoriadna udalosť sa chápe agresívne správanie, ktorým dieťa ohrozuje život a zdravie svoje alebo aj iných osôb, alebo majetok, prejavujúce sa afektom, ničenie zariadenia, fyzické napadnutie osoby, agresívny verbálny útok, výtržníctvo. Povedzme si úprimne, že vlastne v týchto reedukačných zariadeniach sa stávajú aj tieto nepriaznivé aspekty aj smerom k výchovným pracovníkom a učiteľom.

Po ďalšie, vystupňované dlhodobejšie negatívne správanie majúce formu skrytej agresivity, ktorým dieťa ohrozuje život a zdravie iných osôb alebo majetok, šikanovanie, psychický nátlak a sexuálne obťažovanie, prípady ohrozenia vlastnej bezpečnosti dieťaťa, aktívny pokus o útek, sebapoškodzovanie, často tam dochádza k tomu, že deti si ubližujú za účelom takého sebazničenia atď., alebo za účelom upútať na seba pozornosť. Úteky spojené s ničením majetku, s páchaním inak trestnej činnosti na trase úteku a v cieľovej stanici úteku zase spojené krádeže, teda možné krádeže a rôzna s tým spojená kriminálna činnosť. Predpokladané problémy odbornopersonálneho charakteru, narušenie interpersonálnych vzťahov na pracoviskách, kde by pôsobili zamestnanci dvoch rezortov, škola v súčinnosti s domovom, čo by sa v konečnom dôsledku prenášalo aj na deti, na deti samotné, jednoznačne to chápeme ako absolútne neprípustné.

Ešte ďalej poviem, rozdvojené vzdelávanie zvlášť pre reedukáciu a sociálne veci a ďalší zamestnanci paralelne vykonávajúci činnosť v dvoch rôznych rezortoch - ekonóm, upratovanie atď. - vznikali by aj ďalšie nároky na štátny rozpočet, na zvýšenie štátneho rozpočtu. Dva subjekty riadené z rôznych rezortov v spoločnom areáli spôsobujú problémy v riešení delenia priestorov, kompetencii finančných nákladov na prevádzku atď. Výhody riadenia nariadenej ústavnej starostlivosti z úrovne jedného rezortu nie sú jednoznačne preukázateľné ani v krajinách Európskej únie. Zväčša rôzne oblasti v rámci starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou zabezpečuje viac rezortov - rezort školstva, rezort spravodlivosti, rezort zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny. Ani v jednom štáte Európskej únie nepatrí ústavná starostlivosť len pod jeden rezort. Je na zváženie zabezpečiť legislatívne zmeny vedúce k zjednoteniu sociálnej starostlivosti o deti umiestnené v špeciálnych výchovných zariadeniach rezortu školstva na základe rozhodnutia súdu tak, aby bola riešená vo všeobecne záväzných právnych predpisoch spoločných pre obidva rezorty, napríklad na riešenie finančných nákladov na ubytovanie, na stravovanie a ďalších nákladov súvisiacich so sociálnou starostlivosťou, na riešenie spolupráce s prostredím, do ktorého sa klient po reedukácii vráti prostredníctvom sociálnych pracovníkov, kurately a podobne.

Vážené kolegynky, kolegovia, vážená Národná rada, vzhľadom na uvedené odporúčam v mene svojom, ako aj v mene Slovenskej národnej strany postúpiť návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane deti a o sociálne kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Belásová Milada. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo s faktickou má pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vaša argumentácia na obhájenie alebo vysvetlenie vášho návrhu zákona, myslím si, že je opodstatnená, má logiku, je tam aj určitý pragmatizmus. Nie je to len môj názor. Samozrejme, ja som sa stretla, resp. komunikovala s niektorými riaditeľmi alebo riaditeľkami týchto reedukačných domovov, ako aj s ďalšími odborníkmi v oblasti sociálnej politiky a majú takisto rovnaký názor a hovoria, že tento návrh zákona má svoje opodstatnenie a chcú zachovať to súčasné status quo. A práve preto ja takisto tento návrh zákona podporím a budem zaň hlasovať. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Smolková, pripraví sa pán poslanec Švidroň.

M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh, aby návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a pani Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol pridelený na prerokovanie okrem výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 582 z 11.marca 2008, kde je uvedený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Odôvodnenie. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport sa už viackrát na svojich zasadnutiach zaoberal petíciou zamestnancov reedukačných domovov proti zneniu ustanovenia § 100 ods. 11 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Postoj výboru k prerokovaniu uvedenej petície smeroval k zachovaniu pôsobnosti ministerstva školstva v školských zariadeniach, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu, k čomu smeruje aj predložený návrh zákona. Preto navrhujem, aby predložený návrh na legislatívnu zmenu prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako bolo povedané ústami navrhovateliek, v minulom volebnom období bol schválený zákon Národnej rady č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a ďalších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

V prvotnom návrhu pripravovaného zákona text súčasného § 100 ods. 11 znel tak, ako bol citovaný v návrhu. "Orgány sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zabezpečia a utvoria do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení atď. do rezortu sociálnych vecí." V pripomienkovom konaní rezortom školstva aj rezortom sociálnych vecí minulej vlády na základe rozumných a v tom čase akceptovaných pripomienok a stanovísk odborníkov z praxe bol tento paragraf vypustený. No na návrh poslanca bol horeuvedený návrh opäť vzatý do zákona bez toho, aby sa fundovane zdôvodnilo jeho opätovné zaradenie. Som presvedčený, že väčšina poslancov, ktorí v druhom čítaní tento zákon schvaľovali, si neuvedomili výsledok medzirezortného vtedajšieho pripomienkového konania a že aj rezort sociálnych vecí, vtedy pod vedením ministra Kaníka, akceptoval toto pripomienkové konanie. Teda nemyslím si, že to bol zámer poslancov, ktorí hlasovali vtedy za.

Ďalej uvediem niekoľko drobných faktov, ktoré podporujú návrh navrhovateľov tejto novely. V špeciálnych výchovných zariadeniach typu tohto reedukačného domova prejde približne 1 100 detí ročne, teda je umiestnených 1 100 detí, 75 % z toho je nariadená ústavná výchova a prípadne bolo vydané predbežné opatrenie. Týmto deťom sa poskytuje vzdelanie, zároveň psychologická, psychoterapeutická, edukačná, zdravotná, sociálna starostlivosť atď. Pomer toho zastúpenia jednotlivých činností je približne taký: 40 % vzdelávanie, 27 % výchova, 13 % terapeutická činnosť a 20 % sú ostatné činnosti.

Z uvedeného vyplýva, že najväčšiu časť tvorí výchova a vzdelávanie. Dvojnásobne to platí v reedukačných zariadeniach z dôvodu jednotného terapeutického reedukačného postupu. Tieto zariadenia prešli od roku 1989 vývojom. Model režimovej aplikácie skupinových foriem práce sa postupne nahrádza reedukáciou v príjemnejšom prostredí v rodinných bunkách. Skúsenosti potvrdzujú, že režimový systém, ktorý vychádza z princípov behaviorálnej terapie obohatený o prvky rodinného typu, sa ukázal ako optimálny pre prácu s deťmi s poruchami správania. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb F90, F101, F92, F94 skúsenosti ukazujú, že deti s nariadenou ústavnou výchovou a ochrannou výchovou nie je možné z 80 % vzdelávať v bežných školách. Vyžadujú si špeciálny individuálny reedukačno-terapeutický prístup a v záujme vzdelávania ostatných detí boli z bežných škôl vyňaté.

Podľa európskych odporúčaní Európskej komisie z roku 2002 sa odporúča, aby skvalitňovali fungujúce systémy s prihliadnutím na národné špecifiká. No a národným špecifikom, naším národným špecifikom sú práve tieto reedukačné domovy. V okolitých krajinách, napríklad v Česku, Francúzsku, Švédsku, v Rakúsku je starostlivosť o deti s poruchami správania v rezorte školstva. V Nemecku po 8 rokoch je konsenzus, aby starostlivosť o takéto deti prešla pod rezort školstva, pretože majú nemalé problémy a odporúčajú zachovať tento model, aký je aj na Slovensku.

Na riziká dvojrezortného riadenia upozornili predrečníci, nebudem o tom už ďalej hovoriť. Snáď ešte toľko, že aj tam, kde je zavedené krízové centrum, kde sa venujú deťom a mládeži, o ktorých hovoríme, ktoré si vyžadujú sociálnu kuratelu, ich charakter je otvorený. Ale ako postupujú s nezvládnuteľnými prípadmi? Stojí za to to povedať. Aj v takýchto krízových centrách i cirkevných pre rôzne porušenie disciplíny a vnútorného poriadku, ako sú krádeže, fetovanie, úteky, psychiatrické poruchy sebapoškodzovania a podobne, boli deti zaradené dodatočne do reedukačných domovov. Teda do režimového zariadenia. Preto sa domnievam, že všetko toto, čo sa novelou zákona predkladá, je namieste.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pevne verím, že sa touto danou problematikou zaoberáte, budete vážne zaoberať a prikloníte sa k návrhu a súčasne na stranu odborníkov z praxe. Odporúčam tento zákon posunúť, postúpiť do druhého čítania.

Ďakuje za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána poslanca bolo posledné riadne prihláseného poslanca do rozpravy. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka. Nie, ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz mali nasledovať dva návrhy zákonov, ktoré by mal uviesť predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Paška. Vznikla situácia, že pán predseda sa musí zúčastniť na slávnostnom podujatí pri príležitosti 15. výročia vzniku Ústavného súdu v Košiciach. Do parlamentu sa vráti o 17.00 hodine, kedy sa rozhodne o postupe prerokovania jeho návrhov zákonov, keďže je nešťastné, že práve v tomto období vyšlo obdobie, že ich má uviesť, tak v zmysle praxe, ktorá funguje v parlamente, sa o 17.00 hodine rozhodne o postupe a čase, kedy sa prerokujú jeho návrhy.

Preto teraz pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 574 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 586.

Tento návrh v mene skupiny poslancov uvedie pán poslanec Július Brocka. Ešte kým vám dám slovo, pán poslanec, registrujem procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej. Takže prosím na jednu minútu.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujeme pekne. Chcem dať procedurálny návrh, aby o týchto dvoch bodoch, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili v predošlom o imunite a o poslancoch, sa hlasovalo ako o posledných bodoch, aby sme rokovali ako posledných bodoch tejto schôdze, pretože nie je možné, aby pán predseda, ktorý tu včera bol, neinformoval poslancov, že sa dnes nemôže zúčastniť na rokovaní Národnej rady. Vedel, že rokovania o tých štyroch bodoch, o ktorých sme teraz rokovali, bude dlhšie ako do včera večera, a preto dávam návrh, aby sme tieto body zaradili až na koniec tejto schôdze - imunitu a poslancov, a nie že o 17.00 sa na niečom dohodneme.

M. Číž, podpredseda NR SR: Rozumiem, pani poslankyňa. Samozrejme, rešpektujem váš názor. Pýtam sa vás, chcete, aby som dal hlasovať okamžite alebo chcete hlasovať o 11.00 hodine o vašom návrhu?

M. Sabolová, poslankyňa: O 11.00 hodine, áno.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujem. Takže poprosím, pán poslanec Brocka, aby ste uviedli návrh skupiny poslancov.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, teraz ma pán poslanec Švidroň upozornil, že v predchádzajúcom bode o mne hovoril, ale ja som nebol v sále a spomenul mi problém, ktorý on otvoril a chcel poslancom pripomenúť. Áno, keď sme prijali tento zákon pôvodne, tak som bol predseda sociálneho výboru a vtedy na návrh Úsmevu ako dar, neziskovej organizácie, ktorá má veľmi bohaté skúsenosti práve s týmto problémom, komunikovala s výborom pre sociálne veci a bývanie a my poslanci Národnej rady sme vtedy viacero ich návrhov akceptovali a ja ako predseda výboru som ich tu prezentoval a poslanci sa pripojili k tomuto návrhu.

Ale teraz k bodu, ktorý si dovolím v mene poslancov klubu Kresťanskodemokratického hnutia dať do vašej pozornosti, dámy a páni.

Demografický vývoj je téma, o ktorej v tejto sále posledné mesiace diskutujeme a hovoríme veľmi často, niekedy z podnetu poslancov, niekedy z podnetu vlády, najmä v súvislosti s jeho dôsledkami na dôchodkový systém, s jeho nepriaznivými dôsledkami na situáciu v I. pilieri, na situáciu v Sociálnej poisťovni a, samozrejme, na veľmi nepriaznivú situáciu v nasledujúcich rokoch. To, že je demografický vývoj nepriaznivý a že je veľmi zlý, to už dnes nikto nespochybňuje. Prejavuje sa to tak, že sa rodí stále menej detí, menej mladých ľudí sa sobáši a často sa v tejto súvislosti argumentuje, že to je preto, že rodiny, mladí ľudia žijú v zlej sociálnej situácii, a preto sa takto správajú. Ja si myslím, že to je len sčasti pravda, ale nebudem teraz rozoberať tento problém, čím to ešte je spôsobené. Chcem skôr povedať, že môžeme, je to tak v tom prípade, ak je dôvodom horšia sociálna situácia, tak je priestor pre vládu, je priestor pre poslancov, že môžeme túto situáciu zlepšiť, môžeme navodiť spravodlivejšie prostredie pre rodiny s deťmi, pre mladých ľudí a v takomto duchu a v tomto zmysle skupina poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie predložila novelu zákona o daniach z príjmov.

Aj vláda sa niektorými opatreniami usilovala riešiť tento problém. Myslím si, že niekedy to nebolo dostatočné alebo to bolo málo, alebo boli prípady, keď to bolo skôr kontraproduktívne. Ako príklad chcem spomenúť výraznú podporu zo strany spoločnosti a štátu prvému dieťaťu. Výraznú podporu len na prvé dieťa, na tie ostatné podpora na tej istej úrovni, ako bola pred rokom, pred dvomi aj pred tromi. My chceme touto novelou reagovať na nepriaznivú sociálnu situáciu výraznej časti rodín s deťmi, mladých ľudí, ktorí si zakladajú rodiny a tiež podporujeme snahu, ak je to úprimná snaha vlády, zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti. Solidarity jednotlivcov s rodinami, solidarity bezdetných s tými, čo sa starajú o nezaopatrené detí, solidaritu bohatých s chudobnými prostredníctvom opatrení daňovej legislatívy.

Navrhujeme to aj preto, lebo dnes sa profit z vysokého ekonomického rastu na Slovensku neprenáša na všetky skupiny občanov rovnako a v spravodlivej miere. A oprávnene sa môžu považovať za poškodených tí, ktorí zodpovedne prispievajú aj k budúcemu ekonomickému rastu krajiny, pracujúci rodičia, ktorí zároveň vychovávajú svoje deti a pripravujú ich zodpovedne na povolanie. Od generácie detí a mladých ľudí bude závisieť budúci ekonomický vývoj a rast, ale tiež budúcnosť dôchodkového systému na Slovensku.

Preto navrhujeme v rámci nepriamej podpory rodín s deťmi zvýšiť daňový bonus na druhé a každé ďalšie dieťa do 18 rokov veku zo sumy 6 480 korún na 12 960 korún. To znamená, zvýšenie tejto sumy o 100 %, alebo inými slovami o 540 korún na každé dieťa, druhé a ďalšie, mesačne. Toto opatrenie, keďže navrhujeme účinnosť zákona od 1. januára budúceho roka, nebude mať dopad na rozpočet v tomto roku aj v súlade, v zhode s Legislatívnymi pravidlami Národnej rady, bude určite vhodnou reakciou v prípade zavedenia eura na Slovensku od januára budúceho roka. Lebo práve tieto skupiny alebo táto skupina občanov sú tí, ktorí, ak niekto bude ohrozený z prijatia eura od 1. januára budúceho roka, tak to budú práve rodiny s viacerými deťmi a určite aj vláda nakoniec bude musieť prijať nejaké kompenzačné opatrenia voči tým, ktorých sa nepriaznivo táto situácia dotkne.

Zvýšený daňový bonus je obmedzený vekom dieťaťa. Navrhujeme túto hranicu 18 rokov, keďže si uvedomujeme vplyv tohto opatrenia na štátny rozpočet, tak navrhujeme, aby sa to netýkalo tých starších, u ktorých je predpoklad, aj tí, ktorí študujú napríklad a pripravujú sa na povolanie, tak už si môžu aj sami svoju situáciu zlepšiť napríklad vlastnou prácou.

Druhé opatrenie, ktoré je obsahom tohto návrhu, sú daňové prázdniny pre manželov v roku uzavretia prvého manželstva. Daňový bonus si môže uplatniť každý zo zamestnaných manželov v sume 19 tisíc korún, čo odpovedá zníženiu daňového základu o 100 tisíc korún. To znamená, pri dnes 19-percentnej dani, rovnej dani, každý z manželov, ak je zamestnaný alebo si o túto sumu o 19 tisíc korún zníži svoju daň, alebo, ak je zamestnaný za nižší príjem, tak v tom prípade daňový úrad alebo štát mu túto sumu uhradí v roku uzavretia manželstva. Že prvé manželstvo, tak to preto, lebo chceme podporovať zodpovedné správanie a nechceme, aby sa tieto opatrenia zneužívali. Preto sú viazané na prácu. Aj daňový bonus na dieťa, že sa nedá zneužiť tými, ktorí sa vyhýbajú práci, majú len deti a chcú žiť zo sociálnych dávok. Toto opatrenie sa ich nijakým spôsobom nedotkne.

Tento návrh, daňové prázdniny pre manželov, je istým doplnkovým opatrením pri podpore alebo pri snahe zabezpečiť bývanie mladým ľuďom v kombinácii s už existujúcimi nástrojmi podpory mladých ľudí a rodín s deťmi, či cez Štátny fond rozvoja bývania, či cez Štátny fond pre začínajúcich pedagógov, či cez stavebné sporenie a štátnu prémiu alebo cez bonifikáciu hypotekárnych úverov a podobne.

Tieto naše návrhy čiastočne odstraňujú znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných detí, to v prípade daňového bonusu na druhé a ďalšie dieťa, ktorých životná úroveň je spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia i v čase poberania napríklad dôchodkových dávok. Pri existencii priebežného I. dôchodkového piliera často tak sa zamestnané deti z viacdetných rodín solidarizujú cez svoje odvody s inými ako s vlastnými rodičmi. Návrh podpory rodín cez daňovú legislatívu je sociálne spravodlivejší aj k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia ako v prípade pomoci či podpory prostredníctvom štátnych sociálnych dávok, že chudobnejší podporujú bohatších. To je napríklad ten známy prípad vianočného príspevku, že ak niekto s nízkym príjmom platí daň štátu a jeho príjem na hlavu je nižší ako napríklad u mnohých dôchodcov, ktorých príjem je vyšší a oni dostávajú od štátu ešte aj takýto príspevok.

Táto úprava je v súlade s našou ústavou, aj s medzinárodnými dohodami. Ak si niekto spomína na opatrenie, čo sa týka mladomanželskej pôžičky, na tú mladomanželskú pôžičku z bývalého komunistického režimu, lebo už som takú otázku dostal, že vtedy to bolo 30 tisíc a vy tu navrhujete 19 tisíc krát dva, že čo to je za tie roky. Chcem povedať, vtedy to bola pôžička, ktorú mladomanželia alebo manželia museli štátu vrátiť. Znižovala sa im a odpisovala sa im podľa počtu narodených detí. Toto nie je vlastne pôžička, toto je nižšia daň. Tú jednoducho štát nepožičiava, ale tí, ktorí pracujú, budú platiť štátu nižšiu daň.

Prijatie tohto návrhu bude mať dopad aj na rozpočet. Netajíme sa tým. Jeho presnú výšku však nie je možné špecifikovať, o koľko sa na jednej strane znížia daňové príjmy a o koľko sa zvýšia výdavky štátneho rozpočtu v prípade zápornej dane, pretože nevieme, aký počet daňovníkov využije uvedenú možnosť daňovej úľavy a tiež nám nie sú dostupné presné údaje o výške odvedených daní podľa konkrétnych rodín s deťmi, prípadne výška príjmu sobášiacich sa manželských párov na Slovensku. Ale sme presvedčení, že pri súčasnom výraznom raste daňových príjmov to štátny rozpočet, ani rozpočty obcí nijako neohrozí.

Dámy a páni, ďakujem za podporu nášho dobrého návrhu. (Potlesk.)