Deviaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
9. apríla 2008 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, prajem príjemný deň. Otváram deviaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali pán poslanec Sergej Chelemendik a pán poslanec Tibor Mikuš.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), dostali ste ho ako tlač 526.
Vítam ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča a takisto spravodajcu pána Jána Podmanického.
Včera sme prerušili rozpravu počas príspevku pána poslanca Freša, teraz ho prosím, aby zaujal miesto a dokončil svoje vystúpenie v rozprave. Ďalej budeme potom pokračovať tak, ako sú poslanci už prihlásení ústne na informačnej tabuli. Pripraví sa pán poslanec Kvorka.
Pán poslanec Frešo, nech sa páči, máte slovo v rozprave.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež vám želám pekné ráno a budem pokračovať tam, kde som včera prestal.
Pre krátke také zhrnutie, to, čo som včera hovoril, bolo, že tak ako vnímam rozpravu z hľadiska opozície a koalície a hlavne z hľadiska sociálnej demokracie SMER-u, tak vidím tam jeden zásadný rozdiel medzi opozíciou a koalíciou a ten zásadný rozdiel spočíva v tom, že SMER je presvedčený o tom, že viac regulácie aj v oblasti médií prinesie väčšiu pluralitu názorov a bude na prospech občanom. To je presný opak toho, čo si myslíme my v opozícii a v SDKÚ zvlášť, to znamená, my hovoríme, viac slobody v médiách znamená väčšiu pluralitu, nech si občan vyberie, môže si vyberať tým, čo nakupuje, môže si vyberať tým, do čoho chce nahliadnuť, pokiaľ to kúpi niečo iný, čo sa týka tlače a podobne, samozrejme, v televíziách môže si vyberať diaľkovým ovládačom a na internete zadaním príslušnej adresy.
To, čo považujem za dôležité, je, dôvody, pre ktoré SMER potrebuje silný mediálny zákon a pre ktorý táto vláda aj prostredníctvom svojho premiéra, ale aj ďalších ministrov je v trvalom konflikte s médiami. Tie dôvody zo začiatku vyzerali, že sa jedná o niečo, čo by mohlo byť subjektívne, ale postupom času a postupom vládnutia tejto vlády sa ukazuje, že to je objektívna potreba a že to je vlastne pre SMER nevyhnutnosť. Je nevyhnutnosť byť v konflikte s médiami a, samozrejme, k tomu smeruje aj potom tento tvrdý mediálny zákon, ktorý právo na odpoveď formuluje výslovne ako právo zapísať si do novín, čo chcem, pokiaľ sa cítim akokoľvek dotknutý. A netaja sa mnohí politici, ako som to už včera hovoril, tým, že budú túto výhodu využívať. Tie dôvody sú tie, že SMER nie je v stave dostáť svojim sľubom, ktoré urobil, a nepotrebuje médiá, aby o tom, že tieto sľuby neplní, a o neradostnej situácii občanov informovali.
Ja poviem pár príkladov. Čakal som za normálne a takisto som to včera hovoril, že pokiaľ médiá upozornia na nejaký škandál, takže vláda im svojím spôsobom bude vďačná, rozhodne som nečakal, že budú v tej súvislosti útočiť na médiá, opak bol pravdou. Pri všetkých škandáloch, ktoré sa udiali, ako Pozemkový fond, tak Privilégium, tak ministerstvo obrany, a, mimochodom, spomenul som si, že aj vy, pán minister, už ste začínali s upratovaním, len ste to nejako veľmi rýchlo stiahli aj vďaka médiám, vždy nasledoval priamy alebo nepriamy útok na médiá samotné. Samozrejme, škandály vlády, to je niečo, čo sa veľmi zle počúva, ale riešenie je v rukách vlády, nie v tom, že začneme médiá samotné obmedzovať. To znamená, po prvé strach zo škandálov núti SMER, aby konal smerom k tvrdému tlačovému zákonu a aby bol v permanentnom konflikte s médiami. Po druhé sú to zjavné ekonomické neúspechy, čo sa veľmi-veľmi zle vysvetľuje na pozadí dvojciferných ekonomických rastov v niektorých kvartáloch. Ja poviem tie také dva-tri zjavné, ktorých si myslím, že sa SMER obáva a rád by k nim dával odpovede a bol by rád, keby médiá ich príliš sa v nich nevŕtali.
Prvý je suverénne najdrahšie potraviny v histórii Slovenska, napriek suverénne najvyšším dotáciám, aké kedy v rámci Slovenska do poľnohospodárstva existovali. Inými slovami, drahý chlieb treba prekryť radšej nejakými inými témami.
Po druhé téma, ktorá pred voľbami bola obľúbená smerácka téma, najdrahší benzín. Znova suverénne najdrahší benzín v histórii, už dva roky vám to takto ide, vážená vláda, a neurobili ste ani jeden z krokov, ktorý ste oznamovali. Možno ste mohli prísť na nejaký iný, ako napr. zrušiť spotrebnú daň alebo nájsť iné riešenia. Ale v čase, keď naozaj kurz sa veľmi priaznivo vyvíja, tak sa to, čo ľudia zažívajú dennodenne na benzínových pumpách, veľmi zle vysvetľuje a to, čo bolo vašou zbraňou pred voľbami, sa obracia proti vláde a usvedčuje ju z vlastnej neschopnosti, a preto je lepšie byť v konflikte s médiami, preto je lepšie hľadať nejaký bič na médiá, preto je lepšie zavádzať inštitúty, ktoré či už budú viesť k nejakej samocenzúre, alebo budú viesť k tomu, že sa bude tvrdo v médiách odpovedať, budú politici a budú si písať vlastné texty, tak to je vlastne riešenie, ktoré priniesla táto vláda prostredníctvom zákona, o ktorom rokujeme.
Ďalší škandál, ktorý som si ani neuvedomil, ale naozaj vypukol minulý alebo predminulý týždeň, je krach výstavby diaľnic. Ja to nazvem naozaj pravým menom, je to krach výstavby diaľnic, pokiaľ sa obstarávací proces výstavby diaľnic, kde boli rôzne silné termíny do roku 2010, jednoducho dostane na súd, pretože si ministerstvo praje vylúčiť niektorých uchádzačov, tak sme v situácii, že jednoducho diaľnica nebude. To sú fakty, ktoré sa pred občanmi nedajú zatajiť, ale zase na druhej strane poslušnejšími médiami by sa dali nahradiť rôznymi vysvetleniami alebo odvádzaním tém. Samozrejme, k tomu neprispieva ani to, že táto vláda nepripravila ani jeden meter výstavby diaľnic a začala 5-kilometrový úsek okolo Považskej Bystrice, aj ten pripravený minulou vládou.
Ďalšou vecou, pre ktorú je nutné, aby bol SMER v trvalom a vláda v trvalom konflikte s médiami a aby bol silný mediálny zákon, je sociálna situácia alebo situácia v sociálnej oblasti. Veď predsa ak táto sociálnodemokratická vláda za skoro dva roky vládnutia dokáže zvýšiť detské prídavky o 10 Sk, tak to je nevysvetliteľné a je to treba prekryť v médiách a voči verejnosti nejakým iným spôsobom. To znamená, treba hľadať riešenia a tie riešenia sa hľadajú prostredníctvom mediálneho zákona, ako tieto médiá dostať pod kontrolu.
Takisto masové vysťahovalectvo. Zachytil som správu, že sa vracajú lekári, že sa už vrátili už dvaja, tiež to v médiách vyzerá zle a v komentároch ešte horšie. Preto aj hodnotiace úsudky treba nejakým spôsobom korigovať.
To znamená, to znamená (reakcia z pléna), nie, vzťahuje sa to na hodnotiace úsudky, nakoľko v odpovedi je povedané, že ako ďalej, ak je tam odpoveď, tak nesmie byť k tomu hodnotiaci úsudok zo strany redakcie. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím poslancov, aby komunikovali cez prihlásenie sa do rozpravy alebo vo faktickej poznámke. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.
P. Frešo, poslanec: Tieto dôvody nútia súčasnú vládu naozaj byť v konflikte s médiami a hľadať istú masu nepriateľov, ktorú si našli raz v médiách, kedy hovoria, že noviny sú, alebo resp. médiá sú ich jedinou opozíciou, inokedy naznačujú, že zahraničie zle pochopilo vývoj na Slovensku, to znamená, všetci boli uvedení do omylu, všetci tomu nerozumejú, všetci sú treťotriedni úradníci, ktorí nechápu naše reálie, ďalšíkrát sú to sporitelia v druhom pilieri, nepriatelia tejto vlády, ktorí si chcú sporiť na svoj dôchodok, ďalšíkrát sú to súkromne poistení ľudia ohľadne zdravotného poistenia. To znamená, táto vláda namiesto toho, aby poctivo a čestne buď plnila svoje sľuby a vládla, alebo si priznala svoje nedostatky, napr. tie, ktoré som namátkovo vymenoval, tak sa rozhodla, že komunikačný kanál smerom k občanom si nejakým spôsobom ovládne, nejakým spôsobom ho zmení tak, aby jej lepšie vyhovoval. To je dôvod, pre ktorý sú desiatky opráv, ktoré či už premiér Fico, alebo Úrad vlády, alebo vláda ako taká adresovala médiám, v ktorých ich kritizuje, a veľmi tvrdo, a nevídaným spôsobom napáda.
Vrátim sa naspäť k téze, keď som hovoril, že tento mediálny zákon ukazuje aj rozdiel v ideológii medzi koalíciou a hlavne SMER-om a opozíciou, nakoľko správne by podľa nás bolo, keby jednotliví členovia vlády a jednotliví úradníci a jednotlivé dotknuté inštitúcie boli dostatočne zodpovedné a slobodné zároveň a prijali na seba zodpovednosť za svoje činy a naučili sa ich komunikovať alebo komunikovali s verejnosťou spôsobom, s ktorým by boli oni sami spokojní. Keďže to asi nevedia alebo sú zjavne s výsledkom nespokojní, alebo sú v takom obrovskom kŕči a strachu z toho, aké výsledky dosahujú, tak musia voliť ten spôsob, že sa snažia ten komunikačný kanál zmeniť, obmedziť, sebe prispôsobiť.
Čo sa týka vnímania občana samotného, ja som si vybral jeden citát pána premiéra, ktorý tu hovoril, myslím, pred dvoma týždňami na hodine otázok, a dovolím si ho prečítať celý a ten teda naozaj o niečom svedčí. Pán premiér rozprával o tom, ako vláda chodí na výjazdové zasadnutia a aké je to dôležité pre občanov, a v tomto kontexte povedal: "No ak si niekto myslí, že občana v Medzilaborciach trápi právo na odpoveď, tak je teda na veľkom omyle. Občana v Medzilaborciach trápi to, či ráno môže ísť o 6.00 hod. do roboty a či v tejto robote dostane mzdu, za ktorú dokáže normálne a dôstojne existovať."
Vážené dámy, vážení páni, už dávno som nepočul takúto urážku občanov Slovenska, už dávno som nepočul takýmto hrubým spôsobom dehonestovať našich voličov. To znamená... (Reakcia z pléna.) Neskáčte mi do reči. Pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, skúsme sa zdržať komentárov. Máte, pán spravodajca, možnosť vystupovať vtedy, keď sa prihlásite. No tak ale veď dodržujte rokovací poriadok. Ďakujem pekne.
P. Frešo, poslanec: Ja chápem, že sa to zle počúva, ale dosť nepríjemné na tom je, že ja citujem vášho šéfa. Ja citujem, citujem vášho šéfa a tvrdím, že už dávno, už dávno sme nepočuli takúto urážku občanov. To znamená, dávať ľudí naozaj na tú úroveň, že sú to bytosti, ktoré zaujímajú len základné potreby, a že ich nezaujíma právo na odpoveď, ergo sloboda tlače v tejto republike v roku 2008, považujem za urážlivé. Považujem to za urážlivé. V spomínanom okrese a meste som bol a viem, ako ľudia tam rozmýšľajú. Viem, ako tam rozmýšľajú, ale tento citát hovorí o tom, ako rozmýšľa predseda vlády, ergo celá vláda o svojich vlastných občanoch. Inými slovami, znamená to, že nepovažuje za svoju prioritu slobodu tlače. A to ma znova oprávňuje k tomu záveru, ktorým som vlastne začal alebo k tým tézam, ktorými som začal svoj dnešný príhovor, a to dôvodom, pre ktorý SMER potrebuje permanentný konflikt s médiami, pre ktorý potrebuje tzv. silný tlačový zákon a pre ktorý potrebuje zmeniť kanál, ktorým sa komunikuje, tak, aby mohol šíriť svoju propagandu spôsobom, ktorý je preňho výhodný.
Neviem si predstaviť žiaden iný dôvod, pre ktorý táto vláda doslova sa ľutuje a tvári sa, že v médiách nie je prijímaná. Dokonca ide do takých absolútnych extrémov, absolútnych extrémov, že sa ospravedlní cudziemu predstaviteľovi alebo predstaviteľovi cudzieho štátu za spôsob, akým médiá informovali o jeho návšteve. To je niečo, čo si myslím, že je kolenačková politika, čo je dokonca plazivá politika tejto vlády, ospravedlňovať sa predstaviteľovi cudzieho štátu za vlastné médiá. To znamená, ako keby sa ospravedlňoval, keďže médiá sú zrkadlom verejnosti podľa môjho presvedčenia, za názor svojich vlastných voličov. Je to hanba! Je to plazenie sa a je to neuveriteľná urážka aj občanov tejto republiky.
Ja by som bol rád, keby mal niekto z pánov sociálnych demokratov odvahu a prišiel to sem vysvetliť, akým spôsobom robí sa zahraničná politika, keď sa ospravedlňujeme za svoje vlastné médiá.
Ja si myslím, že východisko z tejto situácie je naozaj opozičný návrh, ktorý tu zaznel, alebo opozičné návrhy, ktoré tu zazneli, o ktorých by mala hrdá sociálnodemokratická vláda naozaj začať rokovať s opozíciou, čo doteraz neurobila, a myslím si, že by bolo správne, keby zoči-voči strachu z vlastných neúspechov sa neutiekala k tomu, že bude deformovať slobodu tlače, že bude deformovať slobodu vyjadrovania, že bude robiť rôzne kroky, ktoré sú na škodu tejto republike, ale aby čestne vytvorila prostredie, a ak ho už nedokáže vytvoriť, tak nech nechá také, aké je, pre slobodnú výmenu názorov tak, aby si mohli občania tejto republiky slobodne sami vybrať bez toho, aby touto verejnou mienkou alebo týmito médiami niekto manipuloval.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Freša sa prihlásili pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pán poslanec Ján Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
A slovo má pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nechcela som reagovať, ale tie vaše demagogické tvrdenia napríklad ohľadom toho, že táto vláda zaznamenáva zjavné ekonomické neúspechy, hneď ste spomenuli ceny potravín. Sledujete vy vôbec vývoj cien potravín vo svete? Keby ste napríklad včera boli pozerali spravodajstvo, počuli by ste, že v Spojených štátoch sa ľudia nevedia spamätať z rastu cien potravín a v čase výplat sa v diskontných predajniach tvoria dlhočizné rady. Tak o čom to tu rozprávate?!
A takisto by sa dalo hovoriť o cenách benzínu. Koľko sa teraz platí za barel ropy? Veľmi dobre viete, že sa pohybuje cena viac ako 100 dolárov za barel. Mimochodom... (Reakcia poslanca.) Pán kolega, nerušte ma! A, pán predsedajúci, upozornite, keď ste predtým upozorňovali.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pani kolegyňa, venujte sa svojmu vystúpeniu. Ja viem, čo je moja povinnosť. Ďakujem pekne.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Je to viac ako 100 dolárov za barel a za čias vlády Dzurindu to bolo skoro o polovicu nižšie. Čiže som presvedčená o tom, že keby bola teraz pokračovala bývalá vláda, tak cena pre obyvateľov by sa pohybovala možno okolo 60 korún za liter benzínu. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, opäť ste podsúvali do diskusie akože vaše dôvody a myslím si, že vaše vystúpenie bolo spolitizované. Nakoniec ako aj celá diskusia okolo tlačového zákona. Svedčí o tom nakoniec, svedčia o tom aj vaše predchádzajúce postoje. Potrebovali ste prekryť svoj vlastný problém so slobodou slova, so slobodou prejavu vo vnútri vašej strany a podsúvate, akože potreba tlačového zákona bola na strane koalície.
Ja by som vám chcel povedať jedno, že v našom právnom poriadku právo na odpoveď nie je zatiaľ zakomponované. Chcem vám povedať, že až dve tretiny štátov Európskej únii majú právo na odpoveď. Dokonca Portugalsko ju má v ústave, je v Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Poľsku, Taliansku, Malte, Grécku tiež v ústave, Fínsku, Nemecku - a môžem takto ďalej odpovedať. Myslím si, že z našej strany vôbec nie je obmedzovanie slobody prejavu ani slobody tlače. Keby ste si lepšie boli naštudovali zákon, tak by ste hovorili úplne iným spôsobom. Ale z vašej strany, ešte raz opakujem, nešlo o nič iné iba o obyčajný politický postoj a spolitizovanie témy tak, ako to aj doteraz z prostredia SDKÚ bolo.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo chce reagovať na tých, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou na neho. Nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa pani poslankyňa Nachtmannová, vaša strana sa prsila, že keď príde do vlády, tak zníži ceny benzínu, a má s tým problém. Vaša strana zaviedla maximálne dotácie na potraviny, a nevie vysvetliť najdrahší chlieb v histórii. Ja rozumiem tým ekonomickým dôvodom, ale tu nehovoríme o ekonómii, teraz hovoríme o tom, že vy máte s tým propagandistický problém. A ten propagandistický problém sa snažíte riešiť aj týmto tlačovým zákonom. To znamená, vy máte problém dodržať svoje záväzky. A skutočne by bolo čestné, keby ste sa postavili a takýmto spôsobom vystupovali voči voličom a nesnažili sa kritikou a úplnou, priam by som povedal, až mediálnou vojnou alebo vojnou s médiami atakovať médiá tak, aby písali, aby vám to vyhovovalo.
Čo sa týka toho, čo hovorí pán poslanec Senko. To, čo ste vymenovali, tie krajiny, kde je právo na odpoveď, je to dosť zmiešané, nakoľko v mnohých krajinách existuje buď právo na opravu, alebo právo na odpoveď. Pokiaľ viem, nikde neexistuje takáto situácia, že by sa to dialo bez súdu. A hlavne, čo tým chcem povedať, my máme špecifickú skúsenosť. My máme špecifickú skúsenosť, ktorá volá po väčšej slobode tlače. To znamená, máme tu 40 rokov boľševizmu, máme tu 40 rokov neslobodných médií a bolo by dobré, keby naša krajina aj na toto reagovala. To znamená, my by sme mali mať slobodnejšie médiá tak, aby naši občania si boli istí, že niečo podobné, ako tu boli nútení 40 rokov za ostnatým drôtom žiť, už nikdy nezažijú.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Kvorka. Nevidím ho v sále, stráca poradie. Ďalším, ktorý bol prihlásený, je pán poslanec Galbavý, taktiež nie je prítomný, stráca poradie. Tretím, ktorý je prítomný, je pán poslanec Pavol Minárik, ktorému týmto dávam slovo.
Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pravda, sloboda, ako i sloboda prejavu, myslenia, špecificky v tomto prípade sloboda pre tlač a podnikanie, súkromné vlastníctvo a rešpekt voči nemu, spravodlivosť, vážené dámy a páni, toto je priestor, v ktorom, keď sa budeme ako zákonodarcovia pohybovať, určite nevybočíme a obstojíme aj pred budúcnosťou.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, dámy a páni, po toľkých vystúpeniach ma František Mikloško vyzval, aby som tomu dal trochu vtipu a ľahkosti. Obávam sa, Ferko, že v tomto prípade pri tejto téme to asi ťažko pôjde. Po toľkých vystúpeniach vás však nebudem unavovať obšírnym vystúpením o problémoch práva na odpoveď a ďalších problémoch, ktoré v tomto návrhu vidím, a to vo vzácnej zhode s kolegami z SDKÚ, SMK, KDH, ale aj OBSE a v tom je Article Nineteen.
Neurobil by som to asi lepšie ako mnohí z tých, čo vystupovali predo mnou. Zrejme ani horšie, ale to v tomto prípade nenásobí a nedelí. Neurobil by som to ani podrobnejšie, ako som to urobil v mojom vystúpení v prvom čítaní. Prečo tu teda stojím? Azda preto, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorého osud je už aj tak spečatený? Áno, aj preto, aby som predniesol tento návrh, pretože len jeho predložením sa dá ukázať, že sa dá aj inak. Stojím tu aj preto, že nepredkladáte, pán minister, nejakú technickú normu, ale záležitosť, ktorej riešenie závisí od videnia sveta. Od toho, čomu veríme, od ideí, v ktoré veríme, a preto sa dá riešiť len politicky. Toľko k faktickej poznámke pána Senka na predrečníka pred chvíľou.
Aj preto je vo svete toľko riešení, toľko rôznych riešení a prakticky žiaden štandard. A k takýmto otázkam sme my ako politici povinní sa v parlamente vyjadrovať. Stojím tu pre dve podstatné veci. Po prvé, že viazaný sľubom a záväzkom voči voličom nemôžem rezignovať ani po takých skúsenostiach, aké máme s našimi návrhmi, a ani po výrokoch, aké prezentoval podpredseda výboru pre kultúru a médiá pri prerokovaní návrhu, ani po tých výrokoch nemôžem rezignovať.
Dovoľte, aby som odcitoval podstatné časti jeho faktických poznámok najprv na kolegu Galbavého: "Pán kolega, nepodarilo sa vám vôbec nič, ste v slepej uličke a musíte cúvať." To ako replika na to, že pán Galbavý ho pochválil za vypustenie § 6 ods. 1. "My vás v tomto prípade v tejto hre pri prijímaní tohto zákona vôbec neberieme vážne, skutočne." Zdôraznil.
A v reakcii na moje vystúpenie hovoril: "Dovoľte, aby som vám protirečil v rámci vašej dôležitosti. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili, nijako nesúvisia s opozíciou." Tiež som totižto pochválil tie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe pod bodom 2 a 8. Ďalej pokračoval: "Ešte raz vám hovorím, vy ste sa sami odpísali. My s vami nemôžeme rokovať, lebo ste začali neštandardne. My v tejto chvíli sme rokovali sami medzi sebou." Veľmi príznačné. "My sme rokovali so zahraničnými inštitúciami." A na záver: "Vaša snaha o nejakom pocite dôležitosti opozície v rámci tlačového zákona je absolútne zbytočná."
No, bez pocitu dôležitosti ešte raz opakujem, že návrhy spoločnej správy pod bodom 2 a 8 sú dobré, treba ich schváliť, ja ich podporujem, a preto žiadam, aby sme mohli o nich hlasovať aj my v opozícii, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Kebyže sa všetky problémy tohto zákona boli riešili tak ako problémy § 6, nemusel by som tu vôbec stáť a vaše ego by bolo zrejme spokojnejšie. (Zaznel zvuk mobilného telefónu.) Ospravedlňujem sa.
Ešte raz si dovolím k tým citátom niekoľko poznámok. Neviem, v akej atmosfére ste rokovali, pán minister, so zahraničnými inštitúciami, ale určite atmosfére nepridalo opakované nazývanie predstaviteľa OBSE pre slobodu tlače, ktorého ináč pán minister Kubiš, ktorý v tom OBSE dlho fungoval, označil za človeka, ktorý disponuje desiatkami a stovkami expertov na túto oblasť, keď ho premiér označoval za treťotriedneho úradníka. Prosím pekne v O päť minút dvanásť 6. 4. 2008, a to opakovane. V atmosfére žiadnych rozhovorov, a už vôbec nie tých, ktoré sú myslené úprimne a vážne, takéto nazývanie kohokoľvek nepridá.
Teraz k našej opozičnej dôležitosti. Pretože sa snažím nebyť ješitným, nevykladám si to osobne, ale len a len v rámci toho, že ja rovnako ako moji opoziční kolegovia sme nositeľmi poslaneckého mandátu. Mandátu neodškriepiteľne rovnakého, ako je váš, pán Podmanický, ako je mandát pána Senka, ale aj pána podpredsedu Jarjabka. "Len dôležitosť nášho mandátu", a nielen v tomto prípade, "je absolútne zbytočná", ešte raz som zopakoval slová podpredsedu nášho výboru.
A nakoniec k poznámke, že nás neberiete vážne. Už jeden a pol roka to robíte, všetci to vidia a myslím, že to netreba verbalizovať. Ale ako sa máme potom postaviť k tomu, že nás odkážete úplne vážne na druhé a tretie čítanie, že v tom sa v nejakej interakcii s nami problémy budú riešiť. No keď nás neberiete vážne, asi taký odkaz brať vážne nemôžeme.
Dámy a páni, týmto sa dostávam k druhému podstatnému dôvodu, prečo vystupujem. Chcem povedať, v čom vidím dôvod podstatne iného prístupu k tomu, ale aj k iným návrhom medzi nami a vami. Je to zásadne iný postoj k takým zásadným pojmom, ako je pravda, sloboda, už som povedal, že v tom je sloboda vlastniť, súkromne podnikať a sloboda slova. Dámy a páni, ja si myslím napríklad, že pravda skutočne existuje, že to nie je niečo relatívne, ako nám včera povedal kolega Rafaj. Pravičiar a kresťanský ezoterik.
Ja osobne si myslím, že sme povinní pravdu hľadať, držať sa jej, aspoň tej poznanej časti, a že sa to v dlhodobom pohľade oplatí. Navyše, že poznávanie pravdy je skoro nevyhnutné pre spravodlivosť a dobrý úsudok. Že pravda nie je na to, aby sa relativizovala. A pravda skutočne oslobodzuje, aj keď niekedy bolí, nikdy nemôže škodiť. Ani cti, ani dobrému menu. Ale s pravdou sa dá narábať všelijako. Aj tak, ako sa s ňou narábalo v tomto parlamente v prípade ústavného sudcu Horvátha, a aj tak, ako vaši nominanti narábali s pravdou v prípade člena Rozhlasovej rady Zemana. Takéto narábanie s pravdou verejnými činiteľmi ja osobne považujem za zneužívanie, hrubé zneužívanie, v tom druhom prípade by som ešte dodal, že eštebácke zneužívanie. Napriek všetkému zverejnenie tejto pravdy má dnes pozitíva, títo ľudia už dnes nie sú vydierateľní. A v ich pozícii je to obrovská devíza.
Pravdu o nich a o všetkých ostatných, najmä tých, ktorí pôsobia vo verejnom živote, som ja napríklad chcel zverejňovať plošne. Pozrite sa napríklad na moje názory, ktoré som vyjadroval k postaveniu Ústavu pamäti národa, k lustračnému zákonu, postoj k odpisom, výpisom z registra trestov pri takých dôležitých funkcionároch, ako sú ústavní sudcovia alebo riaditelia verejnoprávnych médií. Vy ste ju nachádzali na stole, hrali ste s ňou, individuálne ste ju podsúvali médiám. Sú potom takéto zverejnenia problémom vydavateľov alebo novinárov, alebo koho? A pridávajú alebo uberajú na cti tým ľuďom, o ktorých sa to zverejňovalo?
Dámy a páni, opakovať, že vstup do mediálneho priestoru, časť tlač, je vstupom do súkromného vlastníctva a súkromného podnikania, je na jednej strane opakovanie známej pravdy a na druhej strane asi zbytočnosť. Prečo by malo niekomu vadiť obmedzenie tohto vlastníctva, toho podnikania, keď v inom podnikaní ste obmedzili samotný zmysel a základ podnikania, teda vytvárania a poberanie zisku. Mám na mysli, samozrejme, zdravotné poisťovne. Keď dokážete prijímať zákony o používaní cudzích pozemkov pred definitívnym rozhodnutím súdu o vyvlastnení a poskytnutím náhrady, čože je pre vás vyvlastnenie časti novinového priestoru? Nič. Pre ľudí, ktorí si nevážia súkromné vlastníctvo, samozrejme, s výnimkou o toho svojho vlastného, to je nič. Ja so nebojím grafomanov, ale hovorím, že nespravodlivo vyvlastnený čo len jeden meter štvorcový pôdy a nespravodlivo podľa zákona zverejnený jeden stĺpček za rok je chybou zákonodarcu.
Dámy a páni, keď niekto zabráni investíciám a rozvoju letiska len preto, že je lepšie stagnujúce letisko v národných, rozumej vo vašich rukách, prečo nevyťať novinárom a vydavateľom, ktorí vás iritujú, ktorí píšu, čo chcú, a nepíšu, čo by ste chceli? Výrokov na túto tému od pána premiéra máme habadej. Ale aby som upokojil pána Kvorku, že nebudem útočiť iba na pána premiéra, máme také výroky aj od iných. Napríklad včera pán podpredseda parlamentu Číž povedal: "Tlač demonštratívne bojuje v posledných dvoch rokoch proti vláde." To je trošku stihomam.
Dámy a páni, ja som sa dlho sám seba pýtal prečo? Prečo taká zarputilá zanovitosť v tomto prípade? Však idú zdanlivo proti sebe. Nie je nič protipopulistickejšie, ako vyvolať boj s novinármi. Podľa mňa to má jediné vysvetlenie. Je to boj moci, ktorá nechce kontrolu proti slobode. Teraz konkrétne proti slobode tlače, lebo v slobodnej tlači sa vždy nájdu slobodní novinári, ktorí inštinktívne pôjdu za kontrolou moci a skôr či neskôr niečo nájdu. Či Slavkov, či Čiernu Vodu, Glváča, či stavebný vinohrad, a prosím pekne, toto nie je hlúposť, čo som povedal, v Novom Meste. Dnes nie je možné zaviesť cenzúru, preto vyvoláme atmosféru strachu, ktorej sa dá ujsť napríklad autocenzúrou.
Dámy a páni, moc, ktorá chce byť bez kontroly, moc, ktorá sa chce vysporiadať so slobodou, takú moc nechcem nazvať boľševickou, aby som sa tuná niekoho nedotkol, takú nazvem vo výrokoch pána premiéra o našich vládach ako ultrapravičiarskych a protiľudových a neviem akých, ultraľavičiarskou a autoritárskou. V podstate je to to isté, až na to, že je to boľševické, to je skôr také politologické zaradenie, ktoré ani nemôže byť urážkou, tak ako bolo nazvanie fašistickej alebo fašizoidnej strany pre pána Slotu a potom následne to vysúdenie milióna korún. Jednoducho preto, lebo aj zásluhou pána Fica sa k fašizmu slovo komunizmus pri zákonoch, ktoré to odsudzujú, nedostalo.
Dámy a páni, vy bojujete proste so slobodou preto, lebo sloboda, či už o dva, alebo o šesť rokov, verím, že určite nie o štyridsať, nakoniec vašej vláde zlomí väz.
Pán minister, teraz trošku osobne po takom politickom úvode. My sme nepochybne rozdielni ľudia, nie vo vzdelaní, nie vo veku, v našich osobných preferenciách, či sa nám páčia knihy alebo film, jednoducho v pohľade na človeka, ako je človek zostrojený a ustrojený. V pohľade na spoločnosť, a tým pádom aj na to, ako má byť spoločnosť riadená. Keď som to povedal takto na vás, tak to, samozrejme, myslím aj na premiéra. Ten pohľad naozaj musí byť iný, lebo ináč by premiér nemohol hovoriť také hlúposti, že mu chceme vnútiť kockované obleky. Mne je naozaj úplne jedno, ako chodí. Môže chodiť ako Kara ben Nemsiho, kamarát lord Lindsaj, od kamáš až po cylinder šedo kockovaný. To mi naozaj nevadí. Ale vadí mi, keď chcete vnášať do spoločnosti také zákony, ktoré slobodu obmedzujú, a preto musím tuná vystupovať.
Teraz ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, aby sme učinili zadosť druhému čítaniu. Najprv k návrhu, ktorý už bol podaný, a to je návrh pána poslanca Rafaja. Ja som ho včera požiadal, aby mi vysvetlil jeho prvý návrh, ktorý sa viaže k odseku 4, teda k § 4 odsek 1. Neprišiel za mnou. Prišiel som za ním. Nevysvetlil mi. Pán minister, vy to zrejme budete vedieť vysvetliť, lebo pochybujem, že by ten návrh bol písal samostatne alebo žeby nebol prešiel cez vás.
Mne sa totižto v tom návrhu zdá byť jedna obrovsky problematická vec. Do časti ochrana zdroja sa zavádza, neviem prečo, zákaz publikovať niektoré informácie v záujme nedotknutia sa práv tretích osôb. Čo to tam robí? Čo to tam robí? Nuž vymyslel som si príklad. Predstavme si, že orgán verejnej moci, teraz všetky podobnosti so Slavkovom zabudnime, orgán verejnej moci predá, predá nie draho, nejakej osobe pozemok. Táto osoba následne predá o trochu drahšie pozemok ďalšej osobe. A bude to zrovna v Mengusovciach a zrovna v časti, kde sa chystá zmena územného plánu. Novinár sa od svojho zdroja dozvie cenu, za ktorú bol jeden i druhý predaj urobený. Nesmie podľa takéhoto znenia za tejto dikcie, ktorú navrhuje pán Rafaj, bez porušenia zákona zverejniť tú cenu? Dotkol by sa práv tretích osôb? Pretože ten posledný kupujúci je určite treťou osobou. Aké sú v tomto prípade jeho práva? A môže ten novinár zverejniť väzbu toho kupujúceho na verejného funkcionára, ktorý bol schopný ovplyvniť ten prvý predaj? K čomu slúži vlastne to zamedzenie zverejňovania informácií, ktoré boli získané pre zverejnenie? Ak by sa mali dotknúť a ktorých práv tretích osôb? V tomto prípade, ak chcete obmedziť rozsah informácií, ktoré sa môžu zverejňovať zákonom, a máme niekde také tie, kto to bude kontrolovať? Cenzúru nemáme, ex post akú sankciu na to uvalíme. A keď to chcete, tak to dajte do osobitného paragrafu, kde to zamedzíte, a nie zakamuflovať to k ochrane zdroja. Lebo toto s ochranou zdroja podľa mňa nesúvisí.
Teraz k návrhu, ktorý ešte nebol podaný, ale zrejme ho podá pán Senko. Tiež sa to týka toho prvého bodu. Tam by som nepovedal, že je to až taký veľký problém, tam sa mi to zdá skôr problematické v tom, ako sa bude tá dikcia interpretovať. Zrejme ste chceli rozšíriť ten záväzok k ochrane zdroja aj na spolupracujúcich novinárov, ale pomenovali ste tých spolupracujúcich novinárov ako tých, ktorí poskytujú informácie vydavateľovi. A takto je charakterizovaný zdroj. Ja si myslím, že ta dikcia nie je dobrá, a ak to chcete rozšíriť, tak by ste to mali naformulovať ináč.
Teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom. Bohužiaľ, budem vás musieť unavovať ich prečítaním, pretože inak to nejde a k § 4 mám ja jemne iný prístup, ako majú kolegovia z opozície. Pretože ja osobne si myslím, že v súťaži dvoch záujmov, záujem o získavanie a zverejňovanie informácií a záujem o odhaľovanie zločinu v prípade najzávažnejších trestných činností, je verejný záujem odhaľovania zločinu vyšší alebo mal by mať prednosť ako záujem na získaní informácií. Ja už som to vysvetľoval v prvom čítaní a teraz tá moja formulácia.
V čl. I § 4 vrátane nadpisu znie:
"§ 4 Ochrana zdroja informácie
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá získava alebo sa podieľa na získavaní, spracovaní a uverejňovaní informácií pre periodickú tlač alebo agentúrne spravodajstvo, má právo orgánu verejnej moci vrátane súdu odoprieť poskytnúť informáciu o zdroji informácie a v záujme zdroja informácie má právo odoprieť informáciu o pôvode a nezverejnenom obsahu informácie a odoprieť, sprístupniť alebo vydať vec, ktorá by zdroj pomohla identifikovať."
Druhý odsek tohto paragrafu, to jej ten, ktorým sa líšim:
"Súd môže rozhodnúť o obmedzení práv z odseku 1 v záujme prekazenia objasnenia a vyšetrenia obzvlášť závažných zločinov." Odkaz 5a), tam sa ospravedlňujem, miesto "Trestného poriadku" má byť "Trestného zákona".
"(3) Právami podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti a nezaniká trestnosť podľa osobitných predpisov.5b)"
"5b) Napríklad § 340 a 341 Trestného zákona a § 127 a 129 Trestného poriadku."
"(4) Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na oznamovaciu povinnosť vydavateľa periodickej tlače v súvislosti s inzerciou alebo propagáciou podľa osobitného predpisu.7)" Odkaz 7), ten je rovnaký ako vo vašom návrhu.
Bod 2. V čl. I sa § 5 ods. 2 dopĺňa novým písm. c), ktoré znie: "c) obsah uverejnenej opravy, odpovede a dodatočného zverejnenia podľa § 7 a 8.".
Odôvodnenie: Dodávam do § 5, teda do časti, ktorá hovorí o tom, za čo vydavateľ nenesie zodpovednosť - obsah uverejnenej opravy. Nikto nemôže zodpovedať za obsah uverejnený na základe zákona, ktorý v skutočnosti netvorí a na zverejnení ktorého nemá záujem.
Bod 3. V čl. I § 5 sa vypúšťa odsek 4. Tento bod už zdôvodňovala pani kolegyňa Vášáryová, ktorá má rovnaké znenie.
Bod 4. V čl. I § 6 ods. 4 sa odkaz "§ 11 ods. 4 písm. j)" nahrádza odkazom "§ 11 ods. 4 písm. j) a k)".
Odôvodnenie je pomerne prosté. Ak naozaj chceme, aby sme poznali prepojenia vlastnícke, a chceme, aby sa hlásili aj prepojenia periodickej tlače na vysielateľov, tak nie je dôvod, aby to vedelo len ministerstvo, ale potom to nechajme na známosť aj verejnosti.
Bod 5. V čl. I sa § 6 dopĺňa novým odsekom 6, ktorý znie: "(6) Tlačová agentúra, ktorá je právnickou osobou, zverejní do 3. januára vo svojom agentúrnom spravodajstve oznámenie o štruktúre svojich vlastníckych vzťahov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rovnakom rozsahu ako vydavateľ periodickej tlače podľa odseku 4."
Odôvodnenie tejto časti je pomerne jednoduché. Veľkú časť periodickej tlače, hlavne denníkov, tvoria správy agentúrneho spravodajstva. Ja osobne si nemyslím, že by sme mali vedieť vlastnícku štruktúru, ale keď vy si myslíte, že by sme mali vedieť vlastnícku štruktúru vydavateľov, potom nie je dôvod, aby sme nevedeli aj vlastnícku štruktúru agentúr, ktoré sa podieľajú takýmto zásadným spôsobom na tvorbe zverejňovaných informácií.
Bod 6 nebudem čítať, nebudem vás zdržiavať, pretože právo na odpoveď, dodatočné zverejnenie pomerne dobre rieši aj návrh pani Biró. A keďže nechcem zdržiavať, tak sa tohto návrhu vzdávam.
Posledné, čo musím prečítať, je bod 8, pretože ten je "vice versa" ochrana zdroja u vysielateľov, pretože novinárske práva v periodickej tlači a u vysielateľov by mali byť približne rovnaké. Takže v čl. IV bod 1 § 15c vrátane nadpisu znie:
"§ 15c Ochrana zdroja informácie
(1) Právnická alebo fyzická osoba, ktorá získava alebo sa podieľa za získavaní a spracovaní a uverejňovaní informácií pre vysielateľa prezentovaných v spravodajských a publicistických programoch, má právo orgánu verejnej moci vrátane súdu odoprieť poskytnúť informácie o zdroji informácií a v záujme ochrany zdroja informácií má právo odoprieť informáciu o pôvode a nezverejnenom obsahu získaných informácií a odoprieť sprístupniť alebo vydať vec, ktorá by zdroj pomohla identifikovať.
(2) Súd môže rozhodnúť o obmedzení práv z odseku 1 v záujme prekazenia objasnenia a vyšetrenia obzvlášť závažných zločinov." Tam bude musieť byť doplnený opäť odkaz na § 11 ods. 3 Trestného zákona.
(3) Právami podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti a nezaniká trestnosť podľa osobitných predpisov." Opäť odkaz na § 340 a 341 Trestného zákona a § 127 a 129 Trestného poriadku.
(4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na oznamovaciu povinnosť vydavateľa periodickej tlače v súvislosti s inzerciou alebo propagáciou podľa osobitného predpisu." Odkaz taký istý, ako máte vo vašom návrhu. Zdôvodnenie je úplne rovnaké ako pre bod č. 1.
Vážený pán minister, nemám prakticky žiadnu nádej, že tento návrhu bude prijatý, ale môžem vám povedať, že kebyže návrhy, a to je jedno, ktorý z opozičných návrhov by bol prijatý, dosiahli by ste, že splníte vašu povinnosť, ktorá vám vyplýva z napĺňania legislatívneho plánu. Dosiahli by sme, že budú spokojní novinári, vydavatelia, my v tejto snemovni, ale to vôbec nie je podstatné, podstatné je, že by boli aj spokojní čitatelia, pretože by k nim chodili noviny, ktoré nebudú obmedzované vo svojom obsahovom rozsahu strachom, ktoré nebudú autocenzúrované a ktoré budú vydávať slobodní vydavatelia a písať slobodní novinári.
Ďakujem pekne. (Potlesk).
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Minárika sa prihlásili pani Magda Vášáryová, pán Jozef Halecký, pán Ján Senko, pán Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
A slovo má pani Magdaléna Vášáryová, nech sa páči.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pán predseda výboru pre kultúru a médiá, za vaše vystúpenie, ktoré ako vždy bolo obsažné a zmysluplné. Vy ste sa zmieňovali o mnohých výrokoch.
Ja by som upozornila na dva ďalšie výroky pána podpredsedu Číža a najsilnejšieho človeka SMER-u v tomto parlamente, ktoré včera povedal. A nechcela by som, aby len tak zanikli. Povedal: "Médiá sú v názorovej disproporcii s realitou." Ono to znie učene, ale znamená to, že médiá sa nevyjadrujú tak, ako ja chcem. A potom napríklad povedal: "Je anarchia v printových médiách." Ja som si to zaznamenala, pretože to bolo naozaj niečo, čo ma šokovalo. To, že to diskredituje pána Číža, to je jedna vec, ale diskredituje to slovenský parlament. A preto by som to chcela dodať k tomu, čo ste vy hovorili o tých výrokoch, preto reagujem na vás.
Vy ste sa venovali aj právu a povinnosti, čo je veľmi dôležité rozlíšenie, a upozornili ste na včerajší pozmeňujúci návrh pána Rafaela Rafaja. Ja som si naivne myslela, že to pripravil on, ale keď som si ho teraz znovu ráno prečítala, áno, máte pravdu, to pripravil niekto iný. A aj spôsob, akým to pán predseda klubu SNS včera prezentoval, vzbudzoval dojem, že vlastne si celkom dobre neprečítal, čo je v tom návrhu. A ja prosím všetkých, aby venovali tomuto návrhu zvýšenú pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)