J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ale určite, napriek nezáujmu, vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, napriek tomu všetkému by som si chcel vziať a urobiť záverečné slovo k tomuto materiálu.
V prvom rade chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystupovali a ktorí komentovali tieto dva naozaj zásadné materiály a ktorí prichádzali s celým radom podnetov. Chcem povedať, že táto diskusia a vystúpenia si koľkokrát odpovedali na tie položené otázky, takže aj z toho dôvodu bolo celkom možné, keď počúvali partneri jeden druhého, tak zistili, že jeden dal otázku, druhý o chvíľku na otázku zodpovedal. Chcem poďakovať aj za pripomienky k formálnej stránke materiálu. Je to určite záležitosť dôležitá, aby sme si vypočuli názory o tom, ako tie materiály môžu byť ešte lepšie. Rád by som reagoval, i keď tu už páni kolegovia nie sú z opozície, že my sa snažíme odísť maximálne od toho modelu, ktorý tu panoval za ostatných osem rokov, a skutočne meníme štruktúru, meníme smerovanie týchto materiálov, ale je pochopiteľné, že ešte tam ostáva aj dosť klišé, ale čistíme to, čistíme to, aby v tých materiáloch tých klišé bolo čo najmenej.
Diskusia. Opäť veľká škoda, že páni poslanci a panie poslankyne z opozície opustili miestnosť s výnimkou pána Berényiho, ktorému chcem týmto poďakovať. Viete, keby bol naozaj záujem o diskusiu, tak bol by som pripravený a myslím si, že hodnotenie, že som pštros a dávam hlavu do piesku, nie úplne obstojí. Stačí si prečítať koľkokrát titulky v novinách a rôzne vyjadrenia, ktoré sa tam píšu a ktoré reagujú na moje verejne vyslovené názory k mnohým otázkam. Takže myslím si, že skutočnosť popiera toto tvrdenie, ale dobre.
Lenže tu nešlo o diskusiu. Keď som sa pozrel na to, s akými otázkami prichádzali panie kolegyne a páni kolegovia, tak som zistil, že vlastne so žiadnymi. O čom hovoria?
Hovorili tu o návšteve kubánskej recepcie zo strany pána premiéra. To nie je otázka na diskusiu. To je konštatácia určitého faktu.
Hovorili tu o protiraketovej obrane, kde sa zaujímavým spôsobom systematicky znalci v oblasti zahraničnej politiky dopúšťali takého drobného omylu, keď pán bývalý minister Kukan hovoril o pánu Vondrovi a citoval ho. Neviem, či uviedol, o koho ide, ale všetci ostatní hovorili, že ide o ministra zahraničných vecí Českej republiky. Nejde o ministra zahraničných vecí, ministrom zahraničných vecí je pán Schwarzenberg a pán Vondra má úplne inú pozíciu vo vláde. Ale napriek tomu ho titulovali minister zahraničných vecí. To mne hovorí tiež o hĺbke znalostí tých ľudí, ktorí sa vyslovili.
Protiraketová obrana. Dneska, teraz nebudem už teda argumentovať textami, ktoré mám pripravené, pretože ja by som bol reagoval a dokreslil, že pozíciu, ktorú sme zastávali, konzistentne zastávali v diskusiách a po diskusiách s predsedom vlády Slovenskej republiky, s ďalšími ústavnými činiteľmi, je pomerne dobre odrazená a náš záujem, i keď nie 100-percentne odrazený v texte, ktorý prijal samit NATO, pokiaľ ide o protiraketovú obranu. A keby to bola iba naša snaha, naše obavy, naše otázniky, ktoré sme mali a ktoré sme prezentovali, a naše záujmy, aby napríklad protiraketová obrana USA sa stávala súčasťou protiraketovej obrany NATO alebo aby sa viedol dialóg s Ruskou federáciou, aby dochádzalo k presieťovaniu týchto prvkov, tak keby to bol len náš postoj a zastávali sme ho od samého začiatku až na to, že jednoducho treba analyzovať situácie, nie iba čítať titulky v novinách, tak by sme nepresadili do formulácií samitu NATO tie formulácie, do záverov samitu NATO tie formulácie, ktoré sa tam dostali, ktoré tieto pozície odrážajú. Ale, bohužiaľ, to by chcelo analyzovať aj texty. To by chcelo čítať závery samitu NATO, a nielen čítať zase, pri všetkej úcte k žurnalistom, len nejaké titulky alebo len nejaké floskuly, ktoré sa tam objavujú, a len snahu o hľadanie nejakých konfrontácií tam, kde často žiadna konfrontácia nie je. Toto by sa panie a páni poslanci mohli dozvedieť.
Odpovedal by som tiež na otázky, ktoré sa týkajú toho rastúceho počtu politických nominantov na postoch veľvyslancov. Kde sú? Áno, budú. Samozrejme, ja s tým súhlasím, ja som od samého začiatku hovoril, že budú nominanti s politickou farbou, to je normálne, ja to považujem za prínos pre systém. Ale kde sú? To sú také tvrdenia, ktoré nie sú podložené faktami. Dá sa to povedať aj inak. Tvrdenia, ktoré nie sú podložené faktami. Nefunguje to jednoducho. Takže v mnohých veciach proste nebolo na čo reagovať.
Hovoril by som o Líbyi. To je tretia otázka, ktorú tuná vznášali. Všimnite si, že skoro za dva roky existencie tejto vlády naša opozícia vlastne nemá o čom poriadne hovoriť, a tak otáča dva-tri okruhy donekonečna. Kde je vecná diskusia? Preto ani toto nie je vecná diskusia a, žiaľ, že ako opustili sálu, pretože minimálne by som mohol aj toto povedať paniam kolegyniam a pánom kolegom.
Boli niektoré ďalšie otázky, aj ktoré sa týkajú slovensko-maďarských vzťahov. Nemusím a nechcem ísť do detailov. Som pripravený na diskusiu aj k týmto vzťahom, pochopiteľne. Chcem napríklad ale konštatovať, ako zaujímavo sa vyvíja situácia, je to v súvislosti s kauzou Mlynky, ale ako zaujímavú reakciu sme dostali zo strany našich maďarských kolegov a potom pán poslanec Berényi na to reagoval s určitým prekvapením, prečo tak. Ja môžem povedať, že napríklad bolo z môjho pohľadu celkom zaujímavé, keď sa zopakujem tretíkrát použitím týchto slov: "Vyhlásenie maďarského ministerstva zahraničných vecí, ktoré slovenskej strane vyčítalo, že nebol použitý mechanizmus zmiešanej komisie pre otázky národnostných menšín k otázke Mlynkov, že problém bol neprimerane medializovaný a hlavne postúpený medzinárodným organizáciám."
Pričom ja musím povedať a myslím si, že mám pravdu, pretože hovorím o veci, že ide o naozaj aj otázku národnostnú a určitého charakteru, ktorá je signálna, špecifická, a dostatočne, že to bol naozaj prípad, ktorý stojí za zmienku, a nešlo o záležitosti, a v tomto sa odlišujeme od našich maďarských priateľov, ktoré boli koľkokrát na hranici irelevantnosti. A napriek tomu boli využívané a okamžite internacionalizované.
Ja sa dobre pamätám, pretože na to nezabudnem, v mojej diplomatickej praxi sa toho nevyskytlo mnohokrát, na jedny z prvých protestov, ktoré sme dostali ako vláda Slovenskej republiky po nástupe, keď nám vyčítali, že na nejakom serveri v Spojených štátoch sa objavil kúsok videa, na ktorom pálili maďarskú vlajku. Z toho urobili diplomatický protest. A bolo to súčasťou argumentácie aj na medzinárodnej pôde. Okamžite, bez toho, aby sa snažil ktokoľvek využiť mechanizmy veľkej zmluvy. My od samého začiatku trváme na využití týchto mechanizmov. Ja som teraz rád, že konečne sa dostávame aj tu na spoločnú platformu a nakoniec sme to využili.
Ku kauze Mlynky sa dostanem zajtra, ale my nevidíme nič nenormálneho, keď znášame otázky určitého charakteru a kalibru aj na medzinárodnej pôde. Ale musia to byť otázky určitého charakteru a kalibru, musia to byť signálne otázky. Tak isto sa staviame aj k otázke maďarských gárd. Túto otázku budeme pertraktovať na európskej úrovni už len z toho dôvodu, že je to otázka signálna, že hovorí o raste agresívneho nacionalizmu. Je nám jedno, že je to v Maďarskej republike, je to v Európe. Je to v rámci Európskej únie. A my sa musíme snažiť postaviť tomuto hrádzu. Čiže takýmto spôsobom my konáme a budeme konať, preto nevidím nič mimoriadneho na tom, ako sme konali my, a som veľmi rád, že napokon aj k takýmto postupom naši maďarskí priatelia uznávajú, že tu existujú mechanizmy veľkej zmluvy a že ich budeme využívať.
Bola tu diskusia o mnohých ďalších otázkach. Rád by som poskytol odpovede našim partnerom, ale keďže opustili sálu, nemyslím si, že by to bolo nejakým spôsobom efektívne. Využijeme teda platformu zahraničného výboru, pokiaľ sa nám to podarí zorganizovať, ako viem, pán predseda sa o to snažil niekoľkokrát, ale nejako vzhľadom na postoj opozície, ktorí toto rôznymi požiadavkami, nebudem ich kvalifikovať, urobili takým spôsobom, že jednoducho na zahraničnom výbore, to je pomaly pre mňa ako národný sviatok, aby som sa tam dostal. A je to z môjho pohľadu niečo absolútne mimoriadneho, takéto správanie sa. Poďme využívať túto platformu aj na diskusiu, a keď niekto potrebuje k tomu novinárov, nech sa páči, aby sa dostali aj kontroverzné diskusie do tlače. Ja proti tomu nemám absolútne nič.
Čo ma však mrzí, je to, že aj v tejto diskusii zo strany opozície v zásade od samého začiatku vystupovali z preddeterminovaných postojov: "My toto neodsúhlasíme." Je to asi v poriadku. Je to politická práca, asi sa to takto robí. Ale keby si chceli prečítať a uvedomiť, čo hovoríme, tak by museli usúdiť to, čo tvrdíme my a čo sme zdokumentovali a čo som hovoril aj vo svojom vystúpení.
Minulý rok bol jeden z veľmi úspešných rokov, pokiaľ ide o zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Bol veľmi úspešný, pretože táto zahraničná politika je hodnotovo ukotvená v Európskej únii a NATO. Keby sme to tvrdili len my, tak by to bolo málo, ale ono to totiž takto hovoria naši partneri. Dôkazom je, keď už nič iné tak naše pôsobenie v Bezpečnostnej rade. Tam nešlo len o kvalitnú diplomaciu a techniku práce, ale práve o hodnoty, ktoré sme presadzovali, a takto nás vidia partneri. Škoda, že nás takto nechce vidieť naša opozícia. Je mi z toho trochu smutno, ako spolitizovali celú túto záležitosť na škodu veci, pretože tu do značnej miery prirodzený konsenzus máme, vyplýva z nášho členstva v EÚ a NATO.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na tomto by som ukončil svoje vystúpenie. Mal som pripravených podstatne viacej bodov, ale myslím si, že to, čo som povedal, je dostatočné na záver tejto diskusie.
Ešte raz ďakujem za vaše vystúpenia, za podnety, ktoré zazneli, budeme ich reflektovať v našej ďalšej činnosti a práci. No a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za záverečné vystúpenie. Pýtam sa spravodajcu.
B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel som pôvodne vystúpiť, ale vzhľadom na pokročilý čas sa vzdávam. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Čiže registrujem aj tak, pán Horváth, tiež ako spravodajca k predchádzajúcemu materiálu, ktorý sme prerokovali zlúčene.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem tým, čo vydržali, za trpezlivosť, za pochopenie. Želám vám príjemný večer.
(Prerušenie rokovania o 19.20 hodine.)