M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán predseda výboru Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, Slovensko sa prihlásilo k transatlantickej a európskej orientácii a malo by to znieť stále a všade jednohlasne. Na tomto názore trvám a malo by sa to prejavovať aj v zahraničnej politike.

Pán Berényi, myslím si, že sme za dobré spolužitie všetkých národností aj menšín na Slovensku a že fakt práva na Slovensku sa vylepšujú, a myslím, že sú na vysokom štandarde, ak nie na najlepšom v Európe. Mrzí ma, že niektorý jednotlivec zvesil tabule, nepatrí sa to. A tie tabule, myslím, nikomu nevadia, že sú dvojjazyčné. Ale mrzí ma aj to, čo sa deje v Mlynkoch, že národnostná menšina alebo väčšina v tejto obci vlastne vplyvom politickým niektorej strany v Maďarsku a zmenou starostu robí nátlak a demonštruje na báze národnostnej politickú silu. Bol som tam osobne s kolegom Kovarčíkom, bola tam naša europoslankyňa Belohorská a myslím si, že aj takéto drobné veci, i keď je tam mnoho malých, drobných skutočností aj miestnych, ale by sa nemali stávať a svedčí to o tom, že nie je všetko v poriadku s menšinami v Maďarsku. Myslím si, že spoločne by sme mali sa snažiť o to, aby maďarská menšina a ostatné menšiny na Slovensku mali svoj štandard a myslím, že ho majú, a tak isto by sme spoločne mohli veľa spraviť, aj aby naša menšina v Maďarsku mala lepšie postavenie. A priznám to verejne, hovorili sme spolu o tom a myslím si, že toto je cesta do budúcnosti.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Teraz má slovo pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prvá poznámka, pán poslanec, spomenuli ste vo svojom príhovore, že očakávate, aby ste mohli vyhlásiť, že budete hrdý, a pochopil som to, na predsedu vlády, ak nejaký úkon spraví. Ja sa vás len tak ako chcem doplniť alebo opýtať, vy si naozaj myslíte, že môžete byť hrdý po tom, keď aj niečo, čo si želáte, spraví, keď hovoríme o človeku, ktorý vyhlasuje, že "Slovenská republika je krajina, ktorá vo svetovej politike nezohráva žiadnu dôležitú úlohu"? Ja si myslím, že jednou vecou sa takéto vyhlásenie len tak jednoducho zakryť nedá.

Druhá vec, na ktorú by som rád upriamil vašu pozornosť, je, vy ste boli posledne prihlásený písomne a ja už som raz vo svojom vystúpení hovoril o tom, že očakávam, že pán minister vystúpi a zodpovie na množstvo otázok, na vystúpenia všetko len opozičných doteraz, podotýkam, poslancov. Bolo by vhodné, aby to urobil teraz, pretože ak to urobí neskôr, už nebudeme mať možnosť naňho reagovať len faktickými poznámkami a nie v riadne diskusii, a tým pádom, by som povedal, obmedzí naše možnosti vyjadriť sa k jeho vyjadreniu len na faktické poznámky.

Takže, pán minister, ja opakujem a žiadam vás v mene všetkých, ako tu sedíme za opozíciu, my chceme s vami diskutovať a žiadam vás, aby ste konečne zaujali stanoviská k otázkam, ktoré tu doteraz odzneli.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Berényi má slovo.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tak najprv na pripomienky pána Rydla. Ja som vôbec nehodnotil menšinovú politiku Maďarskej republiky, nie je to témou dnešného dňa.

Čo sa týka pána Urbániho, ja maximálne s ním súhlasím, že spoločne treba presadzovať práva národnostných menšín aj v Maďarsku, aj na Slovensku.

A čo sa týka pána Kuboviča, tak ja budem skutočne hrdý na pána predsedu vlády, ak bude podobným spôsobom hovoriť o národnostných menšinách, ešte raz hovorím, doma - v Čadci, Žiline, Šuranoch, Seredi, ako v Štrasburgu som ho počul. Vtedy ho bolo dobre počuť. Niekedy, keď hovorí doma, tak už to také dobré nie je. Táto správa má nedostatky v tom, malé nedostatky, ale závažného charakteru pre nás, že popisuje vzťahy slovensko-maďarské jednostranne a tam tá jedna veta je skutočne zavádzajúca, nakoľko, opakujem ešte raz, k porušeniu menšinových práv za určitú dobu došlo, je otázka iná, že došlo aj k odstráneniu.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Berényi. Vážené kolegyne, kolegovia, takže vystúpili dvaja prihlásení poslanci za poslanecké kluby SDKÚ a SMK. Písomne nejaká šifra tu je, ale pravdepodobne meno to nie je, takže prišiel čas, aby som sa vás opýtal, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú, poslanca Krajkoviča, Kuboviča. Pokiaľ je to všetko, nevidím nikoho ďalšieho, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister a zvyšok kolegýň a kolegov, dobrý podvečer, ak dovolíte, vyjadrím sa k obidvom materiálom naraz, pretože je to racionálnejšie.

Začnem citáciou: "Základným východiskom zahraničnej politiky Slovenskej republiky je kontinuálne uskutočňovanie politiky ukotvenosti v hodnotovom euroatlantickom priestore." Zameranie zahraničnej politiky je naozaj štandardný materiál a pre normálnych ľudí, ktorí tomuto jazyku nerozumejú, sa to dá preložiť, veď sa nič nedeje, veď ideme ďalej stále kontinuálne v hodnotovom euroatlantickom priestore. A hodnotami sa dá oháňať každý deň, šibrinkovať, mávať nimi ako zástavami na papieri. Ale našou povinnosťou dnes je pozrieť sa, či citovaná formulácia už nie je len vyprázdnenou floskulou.

Základnou hodnotou, okolo ktorej sa točila zahraničná politika ako DNA v posledných rokoch Dzurindovej vlády po vstupe Slovenska do Európskej únie alebo tesne predtým a do NATO, bola sloboda. Sloboda. Každý štát Európskeho spoločenstva si totiž vyberá z univerzálneho hodnotového rebríčka jednu alebo dve základné hodnoty, aby podľa toho nastavil svoje priority zahraničnej politiky a podľa toho vysvetľoval svoju zahraničnú politiku a zároveň aj rozhodoval o jednotlivých krokoch v zahraničnej politike. Česká diplomacia si napríklad vybrala ľudské práva. A z pohľadu ľudských práv vystupuje voči politike na Kube, v Tibete, zoberte si, kde chcete. Ja sa pýtam, pán minister, okolo ktorej hodnoty univerzálne platnej v euroatlantickom spoločenstve sa točí dnešná zahraničná politika Slovenskej republiky? To je jedna moja otázka.

Chcela by som sa venovať chvíľu pôsobeniu Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade OSN, lebo ako štátna tajomníčka v podstate som sa venovala príprave Slovenska na členstvo v tejto vrcholovej organizácii Organizácie Spojených národov. Chcela by som z tohto miesta poďakovať všetkým diplomatom a všetkým pracovníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorí nešetrili čas, um a nasadili všetky svoje schopnosti spolu s technickými pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí a dokázali, že spôsob riadenia predsedníctva Slovenskej republiky, výber tých hlavných tém a najmä reforma bezpečnostného sektora boli veľmi správne. Toto druhé kandidovanie Slovenska do Bezpečnostnej rady, lebo prvé sme prehrali, postavilo vedenie ministerstva, diplomatov a všetky jednotlivé osobnosti zahraničnej politiky skutočne pred nebývalé úlohy a oni si tieto úlohy nielen splnili, ale získali si aj reputáciu. Lebo reputáciu, to sa často hovorí, akú má reputáciu Slovenská republika atď., ale tá reputácia sa rozkladá vlastne na činy a prácu jednotlivcov a na skupinky ľudí, ktorí svojou bezpríkladnou angažovanosťou dotiahli dvojročné pôsobenie Slovenska v Bezpečnostnej rade k úspešnému koncu.

Chcela by som sa z tohto miesta poďakovať veľvyslancovi a vedúcim našej misie OSN v New Yorku pánu veľvyslancovi Burianovi, Michalovi Mlynárovi a všetkým ostatným, aj všetkým pracovníkom MZV a prosím, pán minister, aby ste tieto naše vďaky tlmočili na ministerstve.

Misia, ako som sa presvedčila niekoľkokrát osobne, napríklad dôsledne udržiavala dialóg medzi štátmi Vyšehradskej štvorky a odovzdávala našim vyšehradským kolegom informácie a možno vyjadriť len poľutovanie, že Česká republika v tomto zmysle prehrala svoje voľby na miesto v Bezpečnostnej rade. Misia bola aj veľmi aktívnym členom skupiny krajín Európskej únie v OSN a nie raz prispela k vytvoreniu konsenzu medzi krajinami Európskej únie pri riešení týchto dôležitých problémov sveta.

Ročné fungovanie v predsedníctve v Bezpečnostnej rade posunulo výrazne problém bezpečnostného sektora o poriadny krok vpred, ale o tom už hovoril pán minister. Ja by som sa zmienila o jednej veci, ktorú materiál cudne zamlčiava, a prosím pána ministra, aby, keď sa mýlim, ma opravil, lebo tiež očakávam, že umožní, aby sme mohli s ním diskutovať. Slovenská misia viedla aj novozriadený výbor, a veľmi úspešne, na základe rezolúcie 17-18/2006 a prekvapujúco nebolo jej dovolené, aby pokračovala v predsedníctve tohto výboru, pretože Ruská federácia sa postavila zásadne proti. A v tomto materiáli sa to nevyskytuje, ale bolo by veľmi dobré vysvetliť, prečo Ruská federácia nesúhlasila s takouto závažnou úlohou pre Slovenskú republiku.

Bola to naozaj asi dobrá skúsenosť a ja vyslovujem len prianie, aby diplomati, ktorí sa budú vracať z misie, a tí ľudia, ktorí sa budú vracať z iných zastupiteľských úradov a boli priamo naviazaní či už v afrických krajinách, ázijských krajinách a riešili spoločne s misiou problémy a vymieňali si informácie, keď sa budú teraz vracať na svoje miesta na ministerstve zahraničných vecí, ja dúfam, že budú zastávať významné miesta. Čo hlavne treba zdôrazniť teraz, keď sme svedkami čím ďalej tým viacej politických a stranícko-zásluhových obsadzovaní veľvyslaneckých miest. Znovu sa nám objavujú všelijaké staré známe tváre, takže budeme si musieť asi dávať pozor, akú politiku bude presadzovať náš veľvyslanec v Bielorusku, pretože podľa mojich správ tam pôjde človek, ktorý nevie anglický jazyk, to znamená, že sa nebude zúčastňovať pravidelných stretnutí s veľvyslancami Európskej únie a Severoatlantickej aliancie v Minsku a zrejme to nechá na svoju dvojku, ak tam vôbec dvojka bude, uvidíme teda, ako to bude. Možno to úplne zmení našu politiku voči Bielorusku, čím teda vyhovieme pánovi premiérovi, ktorý režim pána Lukašenka dosť obdivuje.

Dovoľte pár slov o Vyšehradskej štvorke. Pokladám vyšehradskú štvorku za mimoriadne dôležitú štruktúru pre Slovenskú republiku. Štruktúra, ktorá Slovenskej republike mimoriadne pomohla pri našom dobiehaní deficitu, ktorý sme získali počas vlády Vladimíra Mečiara. Ale pozrime sa, ako vyzerajú bilaterálne vzťahy, pán minister, s krajinami Vyšehradskej štvorky. Poľska republika, tam nevedieme dialóg, pretože oni chcú protiraketovú základňu, napríklad okrem iných vecí. Poliaci vôbec štandardne majú veľmi kritický vzťah k tomu, ako chápeme niektoré kroky ruskej politiky. Česko, o tom už hovoril môj predrečník pán Berényi, ktorý citoval pána ministra zahraničných vecí Českej republiky, o Maďarsku tu tiež hovoril. Vo vašom materiáli spomínate, že Vyšehradskú štvorku čaká nejaká nová dimenzia. Tieto nedorozumenia, to je nová dimenzia? To, že sme spoločne vošli do Schengenu, to je už stará pesnička, ktorá už je neaktuálna.

Napríklad infraštruktúra a intenzívny dialóg o infraštruktúre by bol veľmi vhodnou témou, pretože neviem, či viete, pán minister, ale európska cesta A 6 cez Skalité - Zwardoň bola v plánoch Ministerstva dopravy Slovenskej republiky odsunutá.

Rada Európy. Nuž po tom, vy ste veľmi nesledovali hlasovanie o tlačovom zákone, lebo ste sa smiali s pánom ministrom Maďaričom, ale vy to budete, pán minister, vy budete mať najväčší problém zo začiatku obhájiť tento zákon v Európskej únii a vo Washingtone. A to viete veľmi dobre. A my sa veľmi dobre poznáme na to, aby som nevedela, aký problém budete s týmto zákonom mať.

Pozerala som sa ešte na NATO, teda na Severoatlantickú alianciu. "Podporujeme transformačné procesy v aliancii a politiku otvorených dverí." Ja si myslím, že Severoatlantická aliancia je kľúčovou organizáciou pre Slovenskú republiku a jej bezpečnosť. Členstvo v NATO otvorilo cestu pre Slovensko do Európskej únie a do iných medzinárodných organizácií a dnes máme problém, pretože vo vláde sú subjekty, ktoré boli zásadne proti vstupu Slovenska do NATO, a s tým máte problém, pán minister, a všetci diplomati, samozrejme, tento problém bude pretrvávať, ale musíme to sledovať.

Energetika. V tomto materiáli o tom hovoríte ako o kľúčovej politicko-bezpečnostnej otázke. Ja s vami súhlasím. Súhlasím so všetkými, ktorí tento materiál písali, áno, je to kľúčová politická, bezpečnostná otázka. A tu ani nejde o to, že či sa podarí, alebo ako Slovensko pracuje na jednotnej európskej energetickej politike, lebo to je príliš komplikované, aby sme sa tu tomu takto venovali, ale ja už som upozorňovala na to, že tranzitná rúra tranzitného plynovodu po postavení Nord Stream a South Stream bude prázdna. Ona je už teraz na tri štvrtiny prázdna, ale bude oveľa prázdnejšia, pretože táto vláda nepredložila plány na diverzifikáciu, nepredložila žiadne rokovania na doplnenie plynu z iných krajín, ako je Ruská federácia.

Ja som veľmi pozorne sledovala v minulom roku vystúpenie pána predsedu zahraničného výboru Zalu na fóre Európska únia - Ruská federácia, na ktorý bol pozvaný presne tak isto ako ja. Odhliadnuc od jeho slabej angličtiny, ja by som ho veľmi pekne z tohto miesta poprosila, keby dodatočne zverejnil obsah toho, čo hovoril na tejto konferencii. Viac sa o tom, pán predseda, nebudem vyjadrovať, ale žiadam vás, aby ste toto svoje vystúpenie zverejnili v originálnom znení. Môžem vám len povedať, že moji partneri, ktorí sedeli vedľa mňa, sa ma spýtali, či pán predseda zahraničného výboru Slovenskej republiky vystupuje v mene Ruskej federácie.

O ekonomizácii sa tu hovorilo.

Pozrime si kultúrnu dimenziu zahraničnej politiky. V tomto to nemá pán minister ľahké a dá sa povedať, že v tomto sa nijakým spôsobom nepokročilo. Na jednej strane preto, že pre kultúru sú peniaze vo výške roku 2006, 2005, podľa toho, či berieme absolútnu sumu peňazí, alebo percentuálne k HDP, ale kultúrna dimenzia zahraničnej politiky, nech tu píšete čokoľvek, absentuje a bude naďalej absentovať. Ale to vás nekritizujem, pán minister, lebo vy máte príliš veľa starostí, aby ste sa týmto zaoberali.

Ako posledný bod sa chcem venovať verejnej diplomacii. Vy tu píšete, že budete spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, bolo asi namieste spomenúť, že tieto mimovládne organizácie boli najviac, najviac potrebné vlastne pre pôsobenie a presadzovanie našej zahraničnej politiky na západnom Balkáne. Ale, pán minister, znovu opakujem, bola to táto vláda, v ktorej sedíte vy, ktorá práve pre mimovládnej organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, zahraničnou politikou a týmito témami, znemožnila prijímanie dvoch percent, teda asignáciu dane. Táto vláda to urobila a vy tu hovoríte, že budete s nimi spolupracovať. Nuž asi ťažko, pán minister. Určite neprijmete jednotnú stratégiu prezentácie Slovenska, na to je už teraz málo času, a budete vťahovať domáce publikum do diskusie o zahraničnej politike, nuž za rok 2007 som nevidela žiadne vťahovanie do diskusie.

Takže, pán minister, prečítala som si tieto dva hrubé materiály, ale nemôžem za ne hlasovať. Je to pre mňa vágny materiál, ktorý nereprezentuje tie problémy v zahraničnej politike, ktoré dnes máme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil Boris Zala, spravodajca, kolega Juraj Horváth. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne.

A slovo má pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, neviem, kde ste zobrali, že premiér obdivuje Lukašenka, ak to mierne nazvem, tak je to demagógia, čo hovoríte, a ak to nazvem pravdivo, tak je to klamstvo, samozrejme. Ak ste náhodou nemali na mysli, lebo ste nepovedali meno predchádzajúceho premiéra, ale to zas neviem, až tak mu do duše hlboko nevidím, aj keď sa tak často skloňuje pojem mentality, tak by som povedal, že jeho akcie za posledné mesiace nemajú ďaleko od tejto mentality pána Lukašenka.

A tu nadviažem na druhý bod, ktorý ste spomenuli, že princípom vašej zahraničnej politiky bol boj za slobodu. No potom bolo klišé asi v takej podobe, ako vy nás obviňujete, že naša zahraničná politike je klišé, pretože vy nie ste schopní rešpektovať slobodu ani vo vlastnej strane. Neviem si predstaviť, akým spôsobom ju chcete rešpektovať v medzinárodných vzťahoch.

No a pokiaľ ide o vystúpenie na príslušnej konferencii, ktorú spomínate, nechám bokom primitívne hodnotenie mojej angličtiny, pretože to bol text, ktorý som napísal a bol skontrolovaný profesionálom a ja som ho tam čítal, čiže z toho nemohlo vyplynúť, aký je stupeň znalosti mojej angličtiny, a ja skutočne statočne priznávam, že angličtina nie je mojím materinským jazykom a ovládať cudzí jazyk nie je vecou jednoduchou na úrovni materinského jazyka. (Reakcie z pléna.)

No a pokiaľ ide o článok, bude inak uverejnený v Europe World, ktorý ma požiadal práve o tento článok, takže budete si ho môcť prečítať v časopise, ktorý je zahraničnopolitický... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Horváth. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v sále, ak je to možné.

J. Horváth, poslanec: Pani poslankyňa, prosím, prezraďte nám zdroj, z ktorého ste čerpali, keď ste tvrdili, že Slovensko nevedie dialóg s Poľskou republikou kvôli protiraketovým strelám. Naozaj túto vedomosť nemám a budem veľmi zvedavý, odkiaľ ste to čerpali, lebo ak nám to neprezradíte, budem mať dôvodné podozrenie, že si vymýšľate.

Po druhé. Skúste sa, prosím, dohodnúť s pánom exministrom zahraničných vecí, pánom Eduardom Kukanom, ktorý pred chvíľkou zdôrazňoval viacej ten klasický štýl vedenia výkonu zahraničnej politiky. Keď ste hovorili o infraštruktúre, o tom, že sa zahraničná politika alebo diplomacia menej zaujíma o infraštruktúru a ako je veľmi potrebné sa o to zaujímať, keďže už tie dialógy na túto tému sa rozohrali veľmi dobre, tak si možno bude dobré ujasniť vo vašej strane, že čo je teda lepšie, či sa zaujímať aj o ekonomickú, investorskú a o takúto problematiku v rámci zahraničnej politiky, alebo nie.

Ak ste spomínali NATO a fakt, že NATO by malo zohrávať kľúčovú úlohu, no veď samozrejme, že by malo zohrávať kľúčovú úlohu, a samozrejme, že by sa Slovensko malo takto pozerať na NATO. A to je dôvod, prečo keď sa bavíme o protiraketových strelách v Poľsku a inštalovaní radarov v Českej republike, zdôrazňujeme multilaterálny aspekt obrany na pôde NATO. Práve preto tvrdíme, že áno, NATO má kľúčovú úlohu zohrávať.

A ak hovoríte o verejnej diplomacii a kritizujete postoj ministerstva zahraničných vecí, prosím, skúste povedať, koľkokrát sa stretlo MZV s NG-ovkami, s mimovládkami a koľko ich tam bolo pri stole tých mimovládnych organizácii, ak tvrdíte, že sa nestretáva, že tu nie pozitívny prístup?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Registrujem s reakciou na faktické poznámky - pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda zahraničného výboru, pán predseda slovenskej vlády je jeden z mála európskych politikov, ktorý osobne navštívil pána Lukašenka. Každý, kto trochu ovláda diplomaciu, vie, že je to veľké podanie ruky. Okrem toho to, že doteraz sme tam nemali veľvyslanca a teraz tam budeme mať veľvyslanca, ktorý bude odovzdávať poverovacie listiny priamo Lukašenkovi, je ďalšie podanie ruky. Potrebujete ešte nejaké ďalšie dôkazy, prosím?

A čo sa týka vášho vystúpenia, viete, Poliaci majú tú originálnu verziu vášho vystúpenia. Ak chcete, a ja ju, samozrejme, nebudem zverejňovať, ja nie som udavač, ale bola by som veľmi rada, keby ste ju zverejnili vy v pôvodnej verzii. (Reakcia z pléna.)

Pán Horváth, môžete mi povedať, kedy rokoval predseda vlády Fico, a jasne to aj povedal, so svojím kontra partnerom v Poľsku predsedom vlády Poľskej republiky a vysvetlil mu, že jednoducho je záujmom Slovenskej republiky byť proti, proti raketovému systému, za ktorý bude hlasovať, a je veľká väčšina obyvateľov Poľskej republiky? Mohli by ste mi to povedať? Mne to asi ušlo, ale vy to asi zrejme budete vedieť. Budem veľmi rada, keď mi to prinesiete alebo mi poviete, ktorý deň to bolo. Viete, lebo keď chcete vyjadriť veľké bombastické vyhlásenie, že Slovenská republika je zásadne proti a pritom sú v tom angažovaní vaši dvaja susedia, tak medzi dobrými partnermi tak sa to robí, najprv s nimi rokujete a upozorníte ich na to, kým zásadne porušíte priateľskú zmluvu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Krajkovič, ak zostane čas, sa pripraví pán kolega Kubovič.

M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení členovia parlamentu, vážený pán minister, materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 alebo za rok 2008 považujem za dobrý, obšírny a obsahujúci všetky oblasti, ktoré je potrebné spomenúť a naďalej rozvíjať. Rád by som však chcel upriamiť pozornosť na tri okruhy otázok, ktoré ja považujem za dôležité a ktoré podľa môjho názoru obsahujú zvýšenú pozornosť. Veľa tu už bolo povedané, a tak sa sústredím len na tie okruhy:

- Prvý okruh je ekonomická dimenzia diplomacie Slovenskej republiky s dôrazom na niektoré vybrané krajiny, ak ich tu spomeniem, tak to neznamená, že ostatné krajiny alebo ostatné okruhy sú menej dôležité.

- Druhý je jednotná zahraničná služba.

- A tretí okruh je jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí.

Čo sa týka ekonomickej dimenzie diplomacie, tu by som si tak trošku dovolil polemizovať s pánom poslancom Kukanom. S uspokojením dnes možno konštatovať, že nielen ekonomické rezorty vlády, ale čoraz výraznejšie aj rezort diplomacie posúva ekonomickú diplomaciu do centra svojej pozornosti. Aj keď má ekonomická diplomacia Slovenskej republiky viacero vektorov a geograficky sa ani zďaleka neobmedzuje len na priestor Európskej únie, aktuálne sa veľmi aktívne zapája najmä do činností súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do eurozóny. Hlavným nositeľom úloh je síce ministerstvo financií, treba však oceniť aj prínos ministerstva zahraničných vecí a zastupiteľských úradov Slovenskej republiky k celkovej príprave stratégie na zavedenie eura v Slovenskej republike, a to jednak aktivitami v príslušných európskych štruktúrach, ako aj pri získavaní relevantných informácií.

Novým predmetom systematickej a pravidelnej pozornosti pracovníkov zahraničnej služby sa stali aj otázky klimatických zmien a energetickej bezpečnosti. Zaradenie týchto tém medzi oblasti zvýšeného záujmu z našej strany považujem za pozitívny krok najmä smerom k budúcemu obhajovaniu pozícií, ktoré si Slovenská republika vydobyla počas zložitého procesu transformácie ekonomiky, či už v oblasti hutníctva, železa, alebo ešte výraznejšie v automobilovom priemysle. Aktuálna diskusia o limitoch emisií je na prvý pohľad vzdialená od tradičného chápania práce diplomatickej služby, ale pokiaľ by bola naša zahraničná služba zaváhala, určite by sme o témach klimaticko-energetického balíčka či tlaku na liberalizáciu európskeho trhu s energiami nemohli diskutovať s vedomím ich poznania a zaujatia kvalifikovaného stanoviska.

V oblasti ekonomickej spolupráce, samozrejme, okrem spolupráce s krajinami Európskej únie, so vzájomným obratom v roku 2007 vo výške 6,8 mld. USD zostáva Ruská federácia dôležitým partnerom, pričom potenciál bilaterálnych vzťahov v tejto oblasti je potrebné ešte viac využívať, a to aj prostredníctvom našich aktivít a aktivít našich diplomatov v nasledujúcich oblastiach: príprava novej dohody o dlhodobých dodávkach plynu na územie Slovenskej republiky z Ruskej federácie, eventuálnej spolupráce s ruskými spoločnosťami pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach, vývozu vyhoreného jadrového paliva do Ruska, dokončenie cyklotrónového centra v Bratislave a výstavby širokorozchodnej železnice cez územie Slovenskej republiky, kde ide o projekt v celkovej hodnote viac ako 4 mld. eur.

No a v neposlednom rade je Rusko naším najvýznamnejším dodávateľom energonosičov, kde je Slovenská republika nielen odberateľom, ale profituje aj z ich tranzitu do západnej Európy.

Z hospodárskeho a energetického hľadiska predstavuje perspektívny a dôležitý región aj stredná Ázia, a to najmä v oblasti ťažby a exportu energetických surovín. O rozvoj spolupráce s touto časťou sveta prejavili záujem aj Európska únia, ktorá pripravila projekt Stratégia Európskej únie voči strednej Ázii, a preto patričnú pozornosť venuje tomuto regiónu aj naša slovenská diplomacia.

Záujem slovenských firiem o spoluprácu s partnermi týchto krajín sa zvyšuje, čoho dôkazom je aj rast vzájomného obchodného obratu, pričom najvyšší rast bol dosiahnutý s lídrom regiónu Kazachstanom, kde napríklad v roku 2006 to bolo 69 mil. USD a v roku 2007 108 mil. USD, a Uzbekistanom. Nasledujú potom Tadžikistan, Kirgizsko a Turkménsko. Záujem o intenzifikáciu vzťahov potvrdil počas svojej návštevy v Slovenskej republike v novembri roku 2007 i samotný prezident Kazašskej republiky Nursultan Nazarbajev.

Ďalej by som chcel upriamiť pozornosť na jednotnú zahraničnú službu. V programovom vyhlásení sa dočítame, že prostredníctvom jednotnej zahraničnej služby riadenej centrálne budeme dôraznejšie ako doteraz klásť dôraz na hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A tiež, že vláda z pohľadu budovania jednotného zahraničného pôsobenia a ekonomizácie zahraničnej služby pripraví reformu tak, aby sa zosúladili ciele, nástroje a zdroje pre jej výkonnejšie fungovanie. Bolo by teda vhodné, aby sme sa v ďalšom období týmto začali zaoberať, a možno by bolo dobré, keby sme v tejto súvislosti už vo vyhodnotení zahraničnej politiky na rok 2008 videli, že tento cieľ sa začína postupne napĺňať. Úsilie o zjednocovanie našej zahraničnej služby, jej jednotné pôsobenie, efektívne zapojenie jej všetkých zložiek sa nie vždy stretlo s pochopením.

Osobitne by sa takto dalo hovoriť okrem podpory exportu a získavania investícií aj o našom turistickom ruchu. Sme malou krajinou s limitovanými zdrojmi, a preto drobenie našich kapacít na úzko rezortné prístupy nie sú najlepším receptom na riešenie nových úloh a výziev. Podotýkam však, že práve tento stav registrujeme v prostredí zahraničnej služby posledných pätnásť rokov, teda celú dobu existencie samostatného Slovenska, a to aj napriek dlhodobej snahe ministerstva zahraničných vecí riešiť túto situáciu k lepšiemu. Je preto nevyhnutné, aby nielen ministerstvo zahraničných vecí, ale všetky rezorty podieľajúce sa na formovaní a výkone zahraničnej politiky Slovenskej republiky konali s ešte užším prepojením na záujmy a potreby ekonomiky Slovenskej republiky, ako aj spoločností pôsobiacich na Slovensku.

No a nakoniec po tretie jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Vláda si vo svojom programovom vyhlásení tiež dala za cieľ pripraviť v zmysle nového kompetenčného zákona komplexnú koncepciu jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí a cieľavedomú stratégiu jej uplatňovania. Úloha je o to náročnejšia, že Slovenská republika nemá jednotnú zahraničnú službu, o ktorej som pred chvíľou hovoril. Nielen Slovenská republika, ale aj mnohé iné krajiny vrátane susedných sa nedokážu dostatočne vysporiadať s touto náročnou úlohou, čo ale neznamená, že na nej netreba intenzívne pracovať. Naše ministerstvá, samosprávne kraje, mestá, obchodné a výrobné spoločnosti a agentúry vynakladajú v úprimnej snahe na propagáciu Slovenskej republiky a svoju vlastnú prezentáciu každoročne nemalé finančné prostriedky. Vzhľadom na naše limitované zdroje nedokážeme byť viditeľní všade. Potrebujeme však úsilie a prostriedky zjednotiť a synergicky zamieriť čo najefektívnejšie na vytýčený cieľ a takto získať nové príležitosti ďalšieho rastu.

Vážený pán podpredseda a členovia parlamentu, moje slová boli mienené ako impulz pre pozitívne fungovanie našej zahraničnej služby, ktorá má už dnes svoje medzinárodné renomé a schopnosť efektívne hájiť záujmy Slovenskej republiky v náročnom prostredí medzinárodných vzťahov.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Vášáryová, Kukan, Rydlo. Ak je to všetko, nie, Vášáryová, Kukan, pán poslanec Rydlo nie. Áno? Áno. Ďakujem pekne. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Krajkoviča.

Slovo má pani poslankyňa Vášáryová s faktickou.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že pán minister nedovolí, aby sme s ním diskutovali a nevystupuje. Nuž čo sa dá robiť?

Ja by som vás chcela, vážený pán kolega, upozorniť, neviem, kto vám to písal, ale my nemáme ruský plyn. Viete, to, čo mi tu svieti a kúri, to je turkménsky plyn, pretože Ruská federácia nemá dostatok svojho plynu na vývoz. Môžete si to prečítať v iných materiáloch, v tomto zameraní, samozrejme, to nemá tam ani prečo byť. Preto, keď hovoríme o hospodárskej politike práve aj pre ten nedostatok plynu v Ruskej federácii, je mimoriadne dôležité diverzifikovať zdroje plynu pre naše hospodárstvo a pre domácnosti.

Druhá vec, vy ste sa tu rozplývali, že s Kazachstanom máme 108 mil. USD. Možno pre obyčajného človeka 108 mil. USD predstavuje nejakú hodnotu. Ja vás len chcem upozorniť, že obchodná výmena medzi Slovenskom a Poľskom presahuje 4 mld. USD. Takže 108 mil. USD je len dôkazom našej neschopnosti a ničoho iného. Ináč upozorňujem, že 98 % výnosného obchodu máme s Európskou úniou a že s Ruskou federáciou máme veľké saldo, pretože nemáme čo odtiaľ dovážať, aby sme vyrovnali to, čo musíme platiť za ropu a plyn.

A znovu hovoríte o malej krajine. Navštívte Luxembursko, členskú krajinu Európskej únie, a tam im povedzte, že sú malá krajina.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kukan.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V reakcii na kolegu by som chcel iba pokojne povedať, že mnohé veci, ktoré tu hovoril, sú OK, sú správne. My sme otvorene hovorili, že za osem rokov sa nám nepodarili dve veci, a to, tu sú dve otázky, o ktorých ste hovorili, vytvoriť jednotnú zahraničnú službu, aby mali veľvyslanectvá v zahraničí jedného gazdu, ale toto hovorte, keď tu bude pán Jahnátek. Pán minister, keď nastúpil do funkcie, sa do toho vrhol veľmi vehementne, dnes už vidí, že tých, čo to riešime pätnásť rokov a nič sa nevyriešilo, že zrejme to bude pokračovať aj ďalej. A takisto jednotná prezentácia Slovenska v zahraničí, to sa nám takisto nepodarilo urobiť a my to hovoríme otvorene, takže bude dobré, keď sa bude o takýchto veciach hovoriť, aby sa tu nehovorilo, všetko je OK, všetko sú úspechy a podobne, lebo nie sú.

A k tomu, čo ste hovorili o hospodárskych vzťahoch s Ruskou federáciou, absolútne v poriadku. Za osem rokov našej vlády bola formulácia, že "vyrovnané politické vzťahy a maximálna hospodárska spolupráca". Na to naši veľvyslanci a diplomati nemusia chodiť na ekonomické kurzy, keď budú naše firmy a naši podnikatelia aktívni. V Rusku majú toľko možností už dnes, bez toho, že by sme ešte viac ekonomizovali zahraničnú službu. Tu, keby sme sa počúvali pozorne, aj by sme sa možno vedeli dohodnúť. Ja trvám na tom, čo som povedal. Viem, že niektorí ľudia si myslia, že diplomati by mali študovať teóriu vodíkového pohonu a ostatné veci, ja si to nemyslím a ani si to nebudem myslieť, ale, samozrejme, som povedal, že tá diplomacia musí byť v dnešnom svete, ktorý je moderný, a nie v tej klasickej diplomacii 19. storočia.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Krajkovič. Máte slovo.

M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem. Páni poslankyňa, ja som nehovoril, že máme ruský plyn, ja len som sa snažil upriamiť pozornosť na rozvíjanie vzťahov s Ruskou federáciou. Čo sa týka Kazachstanu, ja tiež som nepovedal, že to je nejaký horibilný obrat, ale dal som len na vedomie to, že tieto vzťahy sa začínajú rozvíjať a oproti roku 2007 boli takmer o 100 %. A takisto som vo svojom vystúpení nespomenul alebo nezaregistrovali ste určite, že som povedal: "Sme malá krajina."

Čo sa týka vás, pán poslanec Kukan, v podstate dá sa s vami súhlasiť. Nič asi potom. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vzhľadom na vývoj v parlamente sa predsa len pýtam, je jeden prihlásený do rozpravy, či nie je všeobecný súhlas, aby sme tento bod ukončili, nech je v kope. Samozrejme, ak všeobecný súhlas nebude, tak preruším rokovanie. Tak sa pýtam, je všeobecný súhlas, aby sme ešte nechali vystúpenie pána Kuboviča? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne za jednotu názorov tu prítomných.

Teraz slovo má pán poslanec Kubovič. (Ruch v sále.)

P. Kubovič, poslanec: Nebudem dlho, nebojte sa. Ale chcel som a prihlásil som sa do diskusie, pretože som očakával, že pán minister odpovie na otázky, ktoré tu boli položené. Neboli položené v tej diskusii len mojou osobou, ale boli položené aj inými poslancami. A myslím si, že sa jednalo o otázky závažného charakteru, o otázky, ktoré hovoria o tom, aby konečne pán minister verejne mohol deklarovať, aký má postoj k Spojeným štátom, aký má postoj ku Kube, aký má postoj k tým veciam, ktoré... Poprosím vás, pán poslanec Jarjabek, keby ste ma nevyrušovali. (Reakcia poslanca.) Však to ja viem. Ale keď ste akceptovali, že budeme dlhšie, tak vás poprosím, aby ste sa aj tak správali.

Jednoducho som mal zato, že pán minister zahraničných vecí za svoje stanoviská sa nehanbí a vie ich aj verejne pomenovať. Jednoducho zistil som, že dnes a jasne ste ukázali svojím postojom, že s vami jednoducho sa asi o zahraničnej politike diskutovať nedá. Nedá sa preto, že existuje len ten názor, ktorý prezentujete vy, a nie ste ochotný si žiadny iný vypočuť.

Pán predseda výboru, ak má byť diskusia, tak musí mať priestor aj jedna, aj druhá strana. Vy ste to znemožnili týmto spôsobom. Jednoducho nevyjadrili sa počas celej diskusie. Jednoducho postoj opozície vás absolútne v týchto veciach nezaujíma. Ale čo je najhoršie, keď vás požiadame, aby ste aspoň svoje stanoviská verejne deklarovali k dôležitým otázkam, ktoré dnes rezonujú v zahraničnej politike, tak nám na ne nedáte odpoveď. Ale ja tomu rozumiem, prečo nám nedáte odpoveď. Nedáte nám odpoveď preto, lebo neviete, čo dnes prezident povie na jednom mieste, čo predseda vlády povie na druhom mieste, a je dôležité, aby ste ten požiar, ktorý oni vytvoria na týchto dvoch miestach, kde budú prezentovať názor na jednu vec každý odlišne, mohli hasiť. Je to úplne logické. Lebo keby do toho prišiel tretí názor, tak naozaj by sa už nedalo nič robiť.

Takže, pán minister, mrzí ma to, ale môžem v tejto chvíli na záver konštatovať len jednu vec. Ja už vytrvalo od začiatku, ako sme sa stretli prvýkrát na zahraničnom výbore, sa vás pýtam, že či sa vo funkcii ministra zahraničných vecí cítite ako politik alebo ako diplomat, aby som sa vedel zorientovať v tých stanoviskách, ktoré robíte. Ale doteraz som na to nedostal odpoveď. Ja dnes vidím a jednoducho som ochotný vám pomôcť v rámci tejto diskusie, že jednoducho vaše správanie v tejto chvíli najvýhodnejšie v zahraničnej politike je asi vždy schovať hlavu do piesku. Jednoducho s nikým nediskutovať. Takže mrzí ma, že ste sa zachovali tak, že ste schovali hlavu do piesku ako pštros.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca bolo v rozprave posledné. Uzatváram preto rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k diskusii. (Reakcia z pléna.) Prosím, ale skôr sa hlási s faktickou, nie po uzavretí, aby som sa nedostával do komplikovanej situácie.

Zapnite mikrofón pánovi Horváthovi.

J. Horváth, poslanec: Pán poslanec, veľmi kratučko. Keď vy tvrdíte, vo vašom príspevku ste položili veľmi závažné otázky, že to, čo ste tu povedali, bolo mimoriadne dôležité a vážne a vážne myslené bez nejakého iného podtónu a že očakávate vážnu diskusiu, serióznu diskusiu, na ktorú vy ste pripravený, na ktorú tu dávate rukavicu na stôl, obrazne povedané, tak jedna z vašich poznámok bola, že pán minister zahraničných vecí, ktorý tu sedí, má už tak trochu modrú kravatu. Toto ja nepovažujem za veľmi závažnú poznámku vhodnú do diskusie na tejto úrovni.

Rovnako ste položili otázku, že či vzťahy medzi Slovenskom a USA majú byť strašiakom, či Spojené štátny majú byť strašiakom. Ďalšie, že či sú prospešné vzťahy Slovenskej republiky a USA. No najprv poviem odpoveď. Samozrejme, že sú veľmi dôležité a prospešné. Treba na nich veľmi veľa pracovať. USA nie sú strašiakom. Ale teraz po tej odpovedi vám musím povedať, že keby som nevedel, keby som nevidel, že vy tu sedíte a pýtate sa, tak by som povedal, že tie otázky hraničia s infantilnosťou.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Kubovičovi.

P. Kubovič, poslanec: Pán poslanec Horváth, ja oceňujem vašu snahu odpovedať aspoň na niektoré otázky a beriem to, že aspoň vy sa snažíte, keď sa už pán minister nesnaží. A jednoducho poviem v tejto chvíli, že pán minister má záverečné slovo, môže odpovedať na otázky, ale na jeho odpovede v tejto chvíli, na ktoré ja nemôžem reagovať, ma nezaujímajú. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko. Máte slovo.