P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ešte poprosím pani spravodajkyňu, ak stihneme informáciu, o spravodajstvo, potom by sme prerušili rokovanie. Nech sa páči, máte slovo.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 85 z 26. marca 2008 a aby som podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 576.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 588 z 11. marca 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S týmto jeho konštatovaním sa stotožňujem.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v 30. deň odo dňa pridelenia a gestorský výbor v 31. deň odo dňa pridelenia na jeho prerokovanie.
Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Markovič.
Je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dámy a páni, chcem vás upozorniť, že je štvrtok, budeme o 14.00 hodine pokračovať hodinou otázok. Vzhľadom na to, že došlo k dohode na poslaneckom grémiu, keďže sme nedokončili minulý týždeň bod interpelácie a ešte budem dávať možnosť po hodine otázok sa prihlásiť v tomto bode ústne, po hodine otázok dokončíme interpelácie a tak budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode s tým, že o 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch a o návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy.
Ďakujem. Dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Desiaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. apríla 2008 o 14.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k
hodine otázok,
ako je to vždy vo štvrtok podľa zákona o rokovacom poriadku. Týmto hodinu otváram.
Chcem požiadať členov vlády, aby po skončení hodiny otázok zotrvali na rokovaní v Národnej rade, pretože budeme pokračovať v prerušenom a nedokončenom bode interpelácie poslancov.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 50 otázok na predsedu vlády a 55 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.
Teraz prosím pána predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán premiér.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 130 ods. 7 a 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest alebo z iného dôvodu a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný dnes bude na hodine otázok a interpeláciách podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti pán Čaplovič, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste vo Švédsku. Zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Kubiš. Ďalej bude neprítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, ktorý je na stretnutí ministrov spravodlivosti V4. Zastupuje ho opäť pán minister zahraničných vecí pán Kubiš. Ďalej minister financií Ján Počiatek je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. Ďalej minister dopravy, pôšt a telekomunikácií je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. Na zahraničnej pracovnej ceste v Bahrajne je minister životného prostredia pán Izák. Zastupuje ho minister zdravotníctva pán Valentovič. Zo zdravotných dôvodov sa ospravedlnila pani ministerka Tomanová. Zastupuje ju pán minister zdravotníctva, pán Valentovič. A na zahraničnej pracovnej ceste v Bulharsku je pán Baška, minister obrany. Zastupuje ho minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Na pracovnej ceste v Košiciach je podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Kubiš. A na pani ministerku pôdohospodárstva pani Kramplovú nie sú žiadne otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na adresované otázky pre vás podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Viery Mazúrovej a otázka znie: "Vážený pán predseda vlády, s akými závermi skončila návšteva predsedu vlády Ruska V. Zubkova na Slovensku?"
Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, za vašu otázku. Oficiálna návšteva predsedu vlády Ruskej federácie sa uskutočnila v intenciách programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého zahraničná politika vlády Slovenskej republiky bude dôsledne vychádzať zo štátnych záujmov Slovenska s cieľom zabezpečiť nevyhnutné medzinárodné podmienky pre upevnenie bezpečnosti, hospodárskej prosperity štátu a pre zlepšenie životnej úrovne slovenských občanov. Vláda bude uskutočňovať dôveryhodnú, zodpovednú a vyváženú zahraničnú politiku. Nadviažeme na všetko pozitívne, čo bolo doteraz v tejto oblasti vykonané a dosiahnuté. Samozrejme, že prioritne chceme a budeme všestranne rozvíjať spoluprácu s členskými štátmi Európskej únie a NATO. Ale budeme aj aktivizovať vzťahy s Ruskou federáciou, dôležitým faktorom bezpečnosti a prosperity Európskej únie. Budeme určite presadzovať vzájomne výhodné vzťahy s ďalšími významnými strategickými partnermi Európskej únie a Slovenskej republiky, najmä s cieľom ich lepšieho využitia pre hospodársky rozvoj Slovenska.
Vážené dámy a páni, hneď po schválení programového vyhlásenia vlády sme viacerí pri mnohých príležitostiach podčiarkli, že Slovensko nemôže byť iba jednostranne orientované na Západ. Podčiarkli sme aj to, že svet má štyri svetové strany a je našou povinnosťou udržiavať dobré priateľské a vzájomne výhodné hospodárske vzťahy so všetkými, ktorí majú rovnaké záujmy ako Slovenská republika. Aj preto aktivity vlády Slovenskej republiky už mimo strategických povinností, ktoré máme v rámci EÚ a NATO, smerovali na juh. Viete, že bola veľmi úspešná cesta do Líbye. Dnes môžem hovoriť o významnom pokroku, pokiaľ ide o vyrovnávanie líbyjského dlhu voči Slovenskej republike. Pripravujú sa pomerne významné hospodárske kontrakty, modernizácia vojenskej techniky. Pokiaľ neabsolvujeme tieto cesty, nič podobné by sa v praxi nezrealizovalo.
Pokiaľ ide o východnú dimenziu, vláda Slovenskej republiky venovala veľkú pozornosť vzťahom s takými štátmi, ako je napríklad Čína.
Je mi veľmi ľúto a je to aj také veľmi zvláštne, že predchádzajúca vláda napríklad zrušila veľvyslanectvo vo Vietname. V tom Vietname, do ktorého sa dnes hrnú všetci najvýznamnejší zahraniční investori, krajiny, ktorá má vysoký hospodársky rast a obrovský priestor na hospodársku spoluprácu, preto musí byť jednou z priorít aj pre ministerstvo zahraničných vecí obnoviť zastúpenie Slovenskej republiky v tomto regióne.
No a dostávam sa k vzťahom s Ruskou federáciou, s krajinou, ktorá je strategickým partnerom Európskej únie a určite musí byť aj významným partnerom pre Slovenskú republiku. Ako už dobre viete, predseda vlády Ruskej federácie pán Viktor Zubkov navštívil oficiálne Slovenskú republiku na základe môjho pozvania v dňoch 3. a 4. apríla 2008. Netreba nič zakrývať. Ten dátum bol do určitej miery aj symbolický v tom, že sme si pripomínali 63. výročie oslobodenia Bratislavy a z tohto dôvodu sa popri rokovaniach o hospodárskych a politických otázkach uskutočnila aj spomienková akcia na Slavíne. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto podujatí zúčastnili, pretože historický fakt, že 6 000 vojakov bývalej Červenej armády zomrelo pri oslobodzovaní Bratislavy, je historickým faktom a toto jednoducho musíme rešpektovať. A my nemáme záujem ani vyškrtávať ľudí z dejín, ani vyškrtávať nejaké historické udalosti, ktoré boli. Návštevu predsedu vlády Ruskej federácie hodnotím veľmi pozitívne a bola určite prínosom pre Slovenskú republiku a jej ďalší hospodársky pokrok a rozvoj.
Aby som bol veľmi konkrétny, dovoľte mi, aby som vás informoval o záveroch. Predovšetkým v rámci obchodno-ekonomickej spolupráce sa naše vzájomné rokovania sústredili najmä na problematiku dodávky ropy a plynu a ich tranzit cez územie Slovenskej republiky. Uvedomme si, že Slovenská republika odoberá z Ruskej federácie 97 až 98 % všetkého plynu, rovnako približne to isté množstvo ropy. Z tohto dôvodu je Ruská federácia pre Slovensko strategickým partnerom z pohľadu dodávok surovín, ako je plyn a ropa. Nehovoriac už o tom, že cez Slovensko prechádza obrovské množstvo plynu do krajín západnej Európy, z čoho sprivatizovaný Slovenský plynárenský priemysel má pochopiteľne svoje požitky, na ktorých sa zúčastňuje aj štát, pretože máme 51-percentný podiel v tejto spoločnosti.
V roku 2008, vážené dámy a páni, uplynie kontrakt na dlhodobé dodávky plynu. A je obrovským záujmom vlády Slovenskej republiky podpísať nový kontrakt, ktorý však bude podpisovať spoločnosť SPP s dodávateľom ruského plynu Gazpromom a chceli by sme tento kontrakt podpísať až do roku 2020. Chceme, aby Slovensko malo zagarantované bezpečné, spoľahlivé a, samozrejme, cenovo prístupné dodávky plynu, pretože bez plynu nie sme schopní existovať a tento fakt si musíme uvedomiť, keď hovoríme o spolupráci s Ruskou federáciou. Obidve strany, aj slovenská aj ruská strana, potvrdili záujem politicky podporiť podpísanie takýchto zmlúv, ktoré majú na starosti hospodárske subjekty a všetci veríme, že takáto zmluva bude v krátkom čase aj dosiahnutá.
Pokiaľ ide o otázku ropy, tak tu končí zmluva v roku 2014, čiže je ešte stále určitý priestor, ale apelovali sme na ruskú stranu z toho dôvodu, že nevyužívame dostatočne kapacity prevozu ropy cez slovenské územie a hneď na to sme nadviazali aj na tému akcií Transpetrolu. Opätovne pred všetkými verejne vyhlasujem, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky má eminentný záujem získať 49 % akcií Transpetrolu, ktoré dnes patria spoločnosti Jukos Finance. Vláda alebo štát dnes držia v Transpetrole 51 %, zostávajúcich 49 % bolo sprivatizovaných, ale tým štandardným spôsobom, že menšina ovláda podnik alebo kontroluje podnik. A keďže Jukos Finance prejavil záujem tieto akcie odpredať, máme záujem sa k týmto akciám dostať a získať 100-percentné vlastníctvo tejto strategickej spoločnosti. Teda pôjdeme opačnou cestou. Niekto predával, my sa pokúsime strategický majetok dávať znovu dohromady, ako sme to napríklad urobili aj v prípade bratislavského letiska. Tu vláda Slovenskej republiky nemôže nič viac urobiť. Máme však z ruskej strany prisľúbené, že nebudú žiadne prekážky umelého charakteru vytvárané v strategickom záujme Slovenska získať zostávajúce akcie tohto významného podniku na prevoz ropy.
Ďalšia téma - atómová energetika. Potvrdili sme spoločne záujem o spoluprácu pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Kto pozná Mochovce, vie, že je tam vysoká miera rozostavanosti, že sú tam určité technológie a neexistuje dnes iná možnosť ako dostavať Mochovce len za spoluúčasti príslušných ruských firiem a talianska spoločnosť ENEL, ktorá vlastní Slovenské elektrárne, komunikuje aj s významnou ruskou spoločnosťou a veríme, že ruské spoločnosti budú zúčastnené na konzorciách, ktoré budú dostavovať tento významný projekt.
Témou mimoriadnej priority bol aj projekt vybudovania širokorozchodnej železničnej trate cez územie Slovenskej republiky. O tejto téme sa hovorí veľa, dostali sme sa podstatne ďalej, pretože ako minister dopravy Slovenskej republiky, tak aj najvyšší predstaviteľ ruských železníc ponúkli nasledovné informácie:
1. Uvedený projekt je už vyčíslený na celkovú hodnotu viac ako 4,3 mld. eur. Pokiaľ ide o jeho začiatok, očakáva sa výstavba v roku 2010, robia sa predprojektové práce, predpokladané ukončenie v roku 2014. Nejde len o projekt Slovenska a Ruskej federácie, ide aj o projekt spojený s Rakúskom a samotný spolkový kancelár pán Gusenbauer, ako aj celá rakúska vláda vyjadruje tomuto projektu obrovskú podporu, pretože časť logistického centra by mala byť umiestnená aj na území Rakúska.
Trošku mi pripadá zvláštne, keď sa ma pýtajú niektorí novinári, načo nám to je. Prečo teda chceme zase pomáhať Rusom? Takto sa ma priamo spýtali niektorí novinári. Na takéto otázky sa ťažko odpovedá. Ale myslím si, že netreba poslancom Národnej rady zdôrazňovať, aký obrovský význam by takáto železničná vetva mala nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu, nehovoriac o možnosti rozvoja prístavu na Dunaji, bratislavského letiska. Preto tento projekt má plnú podporu vlády Slovenskej republiky a ak je informácia, že začiatok výstavby môže byť už v roku 2010 relevantná, môžeme to len a len privítať.
Ďalšia veľká téma bola téma dobudovania Cyklotrónového centra na Slovensku. Je to unikátny projekt, ktorý, žiaľ, stále nevieme dokončiť z toho dôvodu, že došlo k zmene kurzu medzi korunou a USD a tento projekt sa realizoval v rámci deblokácie ruského dlhu. Ruská strana potvrdila, že technologické zariadenie, ktoré má dodať na územie Slovenskej republiky, je k dispozícii, my sme zagarantovali, že do konca roka toto zariadenie odoberieme a že Cyklotrónové centrum na Slovensku bude dokončené tak, ako bolo pôvodne plánované. Myslím si, že zariadenie, ktoré je svojho druhu unikátne v Európe, by bolo škoda nedokončiť. Ruská strana dokonca navrhla možnosť dofinancovať tento projekt, pokiaľ vláda Slovenskej republiky bude mať ťažkosť nájsť dostatok finančných zdrojov v našom prostredí.
Pokiaľ ide o ďalšie témy, hovorili sme o možnosti spolupráce v oblasti vojensko-obranného priemyslu. Tu sme ponúkli kapacity vojenských oprávarenských podnikov, ako aj ďalšie kapacity, ktoré máme na území Slovenskej republiky, na možnú spoluprácu. Avšak, a to opäť zdôrazňujem, pri plnom rešpektovaní toho, že Slovensko je členským štátom Európskej únie a členským štátom Severoatlantickej aliancie.
Myslím si, vážené dámy a páni, že to je k obsahu návštevy pána predsedu vlády Ruskej federácie asi všetko. Hodnotím ju ako úspešnú, hodnotím ju ako návštevu, ktorá potvrdzuje, že v zahraničnej politike vlády Slovenskej republiky je pragmatizmus, je ekonomická dimenzia a tieto dva charakteristické prvky zahraničnej politiky mienime rozvíjať aj ďalej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
V. Mazúrová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán premiér, nemám doplňujúcu otázku a chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem aj ja.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Michal Lukša. Otázka znie: "Vážený pán predseda vlády, mohli by ste nám priblížiť význam návštevy ruského ministerského predsedu pána Zubkova v Slovenskej republike?"
Ďakujem.
R. Fico, predseda vlády SR: Pán poslanec, musel by som zopakovať iba to, čo som povedal v prvej otázke, takže ak je spokojnosť s touto otázkou, ja by som sa k nej viacej nevyjadroval.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete položiť nejakú doplňujúcu otázku, pán poslanec?
M. Lukša, poslanec: Nie, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľubomír Petrák. Otázka znie: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte návštevu ruského premiéra v Slovenskej republike? Aké sú konkrétne výsledky návštevy?"
R. Fico, predseda vlády SR: Hodnotím ju, pán poslanec, veľmi dobre. Ak máte doplňujúcu otázku, rád odpoviem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Máte doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Obrimčák. Otázka znie: "Vážený pán predseda vlády, čo by ste vyzdvihli ako dôležité z vášho stretnutia s premiérom Ruska pánom V. Zubkovom?"
Nech sa páči, pán premiér.
R. Fico, predseda vlády SR: Že sme sa dohodli na viacerých dôležitých ekonomických projektoch. Ak máte doplňujúcu otázku, rád odpoviem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán poslanec. Máte doplňujúcu otázku?
P. Obrimčák, poslanec: Nie, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová: "Vážený pán premiér, aké je hlavné posolstvo summitu progresívnych lídrov, konaného začiatkom apríla v Londýne?"
Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Veľmi stručne. Išlo o summit, ktorý zvolal britský premiér Gordon Brown a zúčastnili sa na ňom premiéri, ktorí sú orientovaní od stredu doľava z viacerých európskych krajín, z Latinskej Ameriky, ale aj z Afriky. Hlavné posolstvo tohto summitu spočíva v tom, že hospodársky rast a stabilné finančné inštitúcie samy osebe nie sú schopné vyriešiť chudobu alebo nezamestnanosť. Je omyl, ak sa niekto domnieva, že prirodzene tieto veci sa riešia s hospodárskym rastom a s tým, ako nám silnejú finančné a kapitalizačné trhy. Práve naopak, vlády v takýchto štátoch, ktoré majú silný hospodársky rast a silné finančné inštitúcie, musia byť veľmi aktívne a musia používať princípy solidarity a prerozdeľovania, aby väčšina mala prospech z hospodárskeho rastu. Toto som zdôraznil aj vo svojom vystúpení na summite v Londýne a myslím si, že to je politika, ktorá je typická pre sociálnodemokratické vlády.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér. Zároveň oznamujem, že uplynul čas, ktorý je vyčlenený na otázky a odpovede pre predsedu vlády.
Ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová a otázku položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: "Aká je vaša predstava, pán minister, o rodinnom lekárovi?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte aj ukončenie odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, pojem rodinný lekár nie je v platnej právnej úprave vôbec vymedzený. V súčasnosti je ambulantná zdravotná starostlivosť poskytovaná lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Lekár poskytujúci všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom od 0 rokov do 18 rokov a 364 dní. V prípade študujúceho dorastu môže poskytovať zdravotnú starostlivosť do veku 28 rokov.
Lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, ako aj lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast majú vyhradené hodiny pre návštevy pacienta, preto majú možnosť oboznámiť sa s rodinným prostredím, v ktorom pacient žije. Ak získa lekár špecializáciu v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo aj pediatria, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom bez vekového obmedzenia. Napriek uvedenému takýto lekár nespĺňa atribúty rodinného lekára aj s prihliadnutím na slobodnú voľbu lekára. Vo všeobecnosti zavedenie inštitútu rodinného lekára by bol proces náročný z hľadiska rozsahu požadovaných vedomostí. Okrem toho každá veková kategória pacientov má svoje výrazné špecifiká. V prípade rodinného lekára by bolo tiež veľmi náročné zabezpečiť hygienicko-epidemiologický štandard ambulancie, ktorá by slúžila súčasne pre novorodenca, ako aj pre seniora. Zavedenie inštitútu rodinného lekára by si vyžadovalo širokú odbornú, ale aj laickú diskusiu, na základe ktorej by sa dali zvážiť a posúdiť všetky možné pozitíva, ale aj negatíva tohto inštitútu s prípadným porovnaním so skúsenosťami v iných európskych krajinách. Napriek uvedenému, zavedenie inštitútu rodinného lekára nie je v súčasnom období prioritou smerovania nášho zdravotníctva.
Ak by som mohol ešte uviesť, dovolím si uviesť vyjadrenie pána doc. Gajdošíka, hlavného odborníka pre všeobecné lekárstvo, ktorý vyhlásil: "V stredoeurópskom regióne nemá tento typ lekára tradíciu. Okrem toho mnohí lekári niečo na tento spôsob vykonávajú už dnes." Podľa neho máme kvalitnú trojnáhradu za rodinného lekára, máme pediatra, praktického lekára pre dospelých a gynekológa.
Ak sa zamyslíme nad možnými výhodami a nevýhodami realizácie rodinného lekára, tak medzi výhody rodinného lekára môžeme považovať to, že podrobne pozná všetky minulé i súčasné choroby svojich pacientov, pozná aj dedičné choroby pacientov, dokáže preto niekedy skôr určiť pôvod ochorenia, má viac času na pacienta, dlhšie sa mu venuje a podrobnejšie informuje o ochorení a liečebnom postupe. Možno ďalšia výhoda je, že kontroluje stav svojho pacienta aj priebežne počas ochorenia, nie až na kontrole. Vykonáva ďalej pravidelné periodické prehliadky a možno pacient nestráca toľko času v ambulancii lekára.
Nevýhody, ktoré prináša systém rodinného lekára, pre lekára, samozrejme, musí si doplniť vzdelanie, často lieči všetkých členov rodiny, teda od malých detí až po starých ľudí. Musí za svojimi pacientmi dochádzať, čo je takisto časovo aj finančne náročné. A často, pokiaľ by ambuloval v mieste bydliska pacienta, nemá k dispozícii všetky potrebné prístroje na vyšetrenia. Toľko asi, čo sa týka rodinného lekára.
Chcel by som ešte upozorniť na skutočnosť, že na svete existujú, samozrejme, rôzne modely poskytovania starostlivosti v prvom kontakte, či už ide o rodinného lekára alebo ide o tzv. GP a z tých charakteristík, ktoré sú známe zo zahraničia, tak GP, ktorý sa vyskytuje v anglosaských krajinách, je lekár, ktorý sa špecializuje v oblasti rodinnej medicíny a ktorý je lekárom poskytujúcim primárnu starostlivosť. GP lieči akútne a chronické choroby a poskytuje preventívnu starostlivosť a zdravotnú výchovu ľuďom každého veku a pohlavia. Títo lekári majú špecifické zručnosti v liečení ľudí s mnohorakými zdravotnými problémami a pridruženými chorobami. Ako som už povedal, pojem všeobecný lekár je bežný v Írsku, Veľkej Británii, v niektorých iných krajinách Britského spoločenstva a aj v Bulharsku. V niektorých krajinách sa im hovorí aj physician a tento výraz sa používa pri určitých špeciálnych lekárskych profesiách, najmä v internej medicíne. O tom, že činnosť GP je skutočne od krajiny ku krajine rôzna, svedčí aj skutočnosť, že v niektorých krajinách sa tzv. GP môžu starať aj o hospitalizovaných pacientov, ak majú tzv. nemocničné privilégiá, môžu vykonávať drobné chirurgické zákroky alebo dokonca pôrodníctvo.
V minulosti GP často vykonávali viac väčších chirurgických zákrokov. Dokonca sú uvádzané prípady, kedy vyberali mandle, operovali pruh, dokonca aj slepé črevo. Vo vidieckych oblastiach mnohých krajín OECD takýto spôsob lekárskej praxe pokračuje. Avšak v rámci medzinárodného hodnotenia vo svetovom meradle v posledných dekádach možno konštatovať nárast počtu a druhov špecializácií lekárskych profesií, ktorý je sprevádzaný nepretržitým klesaním podielu rodinných lekárov.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, dostali sme informáciu o tom, ako to funguje u nás v zdravotnom systéme všeobecných lekárov pre dospelých a deti. Dostali sme dokonca aj takú informáciu, aké sú výhody a nevýhody takéhoto typu rodinného lekára. A tam by som sa zastavila pri tom, že hovoríte, že nevýhodou je to, že by mal dochádzať za pacientom.
Mne sa zdá, že by som očakávala od vás skôr, aká je výhoda pre pacienta, aby on nemusel dochádzať len za lekárom. Asi zrejme to boli výmenné lístky, aby sme pacienta donútili chodiť k lekárovi, a nie aby sme sa mu zdravotnú starostlivosť pokúsili priblížiť aj v tom domácom prostredí tak, ako ste hovorili, v čase, ktorý nemá určený na ordinačné hodiny. A dokonca ste povedali, že nie je to prioritou tejto vlády. Chcem sa opýtať, nemalo by byť aj toto prioritou tejto vlády zaviesť rodinného lekára, trošku sadnúť s odbornou verejnosťou, ako to, že pacientov šikanujem a zaťažujem výmennými lístkami, aj takými, ktoré nie sú potrebné.
Hovorili ste, pán minister, aj o tom, že v okolitých krajinách takýto typ lekára nie je. Možno sa tak presne nevolá, že rodinný lekár, ale takýto typ pacientov je aj v neďalekom, pardon, lekárov aj v neďalekom Maďarsku. Závisí len od toho, akým spôsobom je zadefinovaný ten lekár, ktorý by tú starostlivosť vykonával aj pri lôžku alebo v domácom prostredí pacienta.
A ešte jedna otázka súvisí s tým. Nemyslíte si, pán minister, že by bolo treba zaviesť do systému vzdelávania a ďalšieho vzdelávania pre všeobecné lekárstvo aj systém vzdelávania, pretože my síce máme... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Myslím si, že sme sa celkom nerozumeli. Ja som hovoril o nevýhodách, ktoré sú popisované v zahraničí. Ja som nehovoril o nevýhodách, ktoré sú na Slovensku, pretože my nemáme rodinného lekára. Takže to, čo som menoval, tie výhody a nevýhody, sú skúsenosti len zo zahraničia, ako ich oni popisujú. To je prvá vec.
Čo sa týka výmenných lístkov, ja som teda presvedčený o tom, že je to síce vaša srdcová záležitosť, ale pokiaľ ste počúvali moje minulotýždňové vystúpenie na otázku pána poslanca Markoviča, kde som odcitoval koncepciu všeobecného lekárstva, myslím si, že tam bolo evidentné, čo je náplňou práce všeobecného lekára na Slovensku. A jasne tam bolo povedané, že všeobecný lekár na Slovensku má byť "gate keep-rom". On má otvárať, on má viesť pacienta po systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Myslím si, či s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, je to trend, ktorý čoraz častejšie prevažuje vo všetkých krajinách a nedávne stretnutie predstaviteľov zdravotníctva v Ríme, ktoré sa uskutočnilo mimochodom minulý týždeň, hovorilo presne o tom, že všeobecný lekár má byť ten, ktorý má pacienta vyšetriť a v rámci svojej kompetencie rozhodnúť, či dokáže toho pacienta liečiť sám alebo ho odporučí na špeciálne vyšetrenie k špecialistovi. Ja som opakovane povedal, že výmenné lístky sa svojím spôsobom prezentujú ako papier, ktorý je podaný vo dverách sestrou pacientovi. Ale nám o to nejde. Ani zákon nehovorí o tom. Zákon hovorí o odporúčaní. To znamená - a pevne veríme, že to nastane -, že všeobecný lekár sa bude venovať každému jednému pacientovi a na základe posúdenia jeho zdravotného stavu rozhodne, či takýto pacient má ísť ďalej k špecialistovi.
Čo sa týka Maďarska, skutočne neviem hodnotiť túto situáciu, nepoznám situáciu v Maďarsku. Chcem len povedať jednu vec. Tak ako som povedal, každá krajina má svoj vlastný systém. Ak budete súhlasiť, môžem vám odovzdať nejaké poznatky, sú síce v angličtine, ale hovoria o práci GP a hovoria o práci GP v Brazílii, v Kanade, Spojených štátoch, v Austrálii, v Indii, v Pakistane, Francúzsku, Holandsku, Španielsku, Spojenom kráľovstve, v Írsku. Takže, pokiaľ budete mať záujem, sú vám k dispozícii.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Vaľová ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, oslovili ma občania Humenného, aby som sa spýtala, aký zámer má ministerstvo financií a NBS s pobočkou NBS v Humennom. Plánuje sa v budúcom období s rozšíreným poskytovaním služieb v tejto pobočke?"
Na otázku bude odpovedať pán minister Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď.
Národná banka Slovenska má na území Slovenskej republiky okrem svojho ústredia deväť expozitúr. Ostatnú analýzu využívania svojich expozitúr bankami a ostatnými subjektmi pripravila Národná banka Slovenska v II. polroku v roku 2006.
Banková rada NBS zároveň v júni minulého roku schválila stratégiu zavedenia eura do hotovostného peňažného obehu a sťahovanie a ničenie slovenskej meny, ktorá vychádza z aktuálneho stavu a zohľadňuje súčasné materiálno-technické a personálne zabezpečenie svojich expozitúr.
Národná banka Slovenska prijala tiež rozhodnutie, podľa ktorého by sa rozsah vykonávanej činnosti v jej expozitúrach nemal meniť až do konca roku 2009. Pokiaľ Slovensko zavedie menu euro do hotovostného peňažného obehu podľa plánovaného termínu k 1. januáru 2009, ovplyvní to aj samotnú činnosť Národnej banky Slovenska a jej expozitúr v tejto oblasti. V súčasnosti je ťažké predpokladať, aký bude mať vplyv zavedenie eura do hotovostného peňažného obehu na vykonávanie emisnej a pokladničnej činnosti v expozitúrach Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska opätovne prehodnotí fungovanie a organizačno-technické zabezpečenie všetkých svojich expozitúr na základe praktických skúseností v prvom roku fungovania spoločnej meny euro.
V súčasnosti expozitúra Humenné vykonáva len úschovu a spracúvanie hotovosti. V praxi to znamená, že nemá priamy kontakt s bankami, ani s fyzickými osobami. Nad rozšírením poskytovaných služieb v tejto expozitúre však Národná banka Slovenska neuvažuje.
Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Pána poslanca tu nevidím. Nie je prítomný. A pardon. Takže pán Tibor Bastrnák otázku položil ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: "Pán minister, čím vysvetľujete neúmerný nárast dlhu zdravotníctva za vášho ministrovania?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2005 predstavoval 2,03 mld. Sk. Ak k tejto sume pripočítame ešte dlh, ktorý pred 1. 1. 2005 nebol sledovaný a ani v rámci metodiky sledovania a evidovania dlhu v zdravotníctve v oficiálnych štatistikách vykazovaný, nakoľko mal byť v plnom rozsahu vysporiadaný akciovou spoločnosťou Veriteľ, celkový dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2005 sa zvýši na 2,814 mld. Sk.
Ku koncu minulého roka, t. j. k 31. 12. 2007 bol dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vykazovaný vo výške 5,8 mld. Sk. Pri započítaní už čiastočne vysporiadaného dlhu spred 1. 1. 2005 celkový dlh predstavuje 5,89 mld. korún. Vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva v najväčšej miere ovplyvnilo zvyšovanie miezd zamestnancov, ktoré zamestnávatelia museli realizovať bez príslušného finančného krytia v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Asociáciou fakultných nemocníc a Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb. Išlo o zvyšovanie miezd o 10 % najprv k 1. máju 2006, následne k 1. decembru 2006 rovnako o 10 %.
V roku 2007 opäť došlo k 1. 6. k ďalšiemu zvýšeniu miezd o 10 %. V celkovom finančnom vyjadrení tieto tri etapy zvyšovania miezd predstavovali nárast mzdových prostriedkov a odvodov o 3,55 mld. Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že iba náklady na finančne nekryté zvyšovanie miezd navýšili celkový dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva o 3,55 mld.
To znamená, že počas pôsobenia súčasnej vlády v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva okrem spomínaných 3,55 mld. vynaložených na zvyšovanie miezd, reálne došlo k navýšeniu dlhu iba o 259 mil. korún. Samozrejme, že ekonomickú situáciu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sťažovali a i naďalej sťažujú opatrenia predchádzajúceho vedenia rezortu súvisiace s odštátnením tzv. lukratívnych činností zdravotníckych zariadení, ktoré dokázali generovať zisk. Išlo najmä o nukleárnu a molekulárnu medicínu, patológiu, mimotelovú a eliminačnú liečbu, tzv. dialýzu, klinickú biochémiu, hematológiu, mikrobiológiu, magnetickú rezonanciu, CT vyšetrenia, RTG pracoviská, vybrané špecializované ambulancie, lekárne a podobne. Odchod týchto ziskových činností a zariadení prehĺbil stratové hospodárenie štátnych zdravotníckych zariadení.
Dovolím si uviesť konkrétny príklad finančných dopadov, ktoré vo Fakultnej nemocnici Bratislava spôsobilo odštátnenie lukratívnych činností. Iba pri 5 odštátnených činnostiach predstavuje ročná strata takmer 36 mil. korún. Po celú dobu platnosti nájomných vzťahov spôsobí tento pre zdravotnícke zariadenia nevýhodný krok stratu pre fakultnú nemocnicu vo výške 413,7 mil. korún, čo je suma bez hodnotenia vplyvu inflácie medziročného rastu výkonnosti a zmeny cenovej úrovne bodov.
Ďakujem, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, pán poslanec, pardon, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Vaľová. Túto otázku sme však už zodpovedali.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy. Pani poslankyňa je tu. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, aktuálny dlh v rezorte zdravotníctva je vyše 8 mld. korún a má rastúci trend. Ako sa k tomu staviate? Disponuje vaše ministerstvo voľnými zdrojmi na oddlženie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva?"
Za pána ministra bude odpovedať pán minister Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som takisto prečítal túto odpoveď.
Vážená pani poslankyňa, vaša informácia o výške dlhu v rezorte zdravotníctva vo výške 8,1 mld. korún pravdepodobne vychádza zo správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2007, ktorú spracovalo ministerstvo zdravotníctva a ktorá sa v súčasnosti nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Z predmetného materiálu vyplýva aj skutočnosť, že na tejto sume sa rozhodujúcou mierou podieľajú zdravotnícke zariadenia, a to v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sumou 5,8 mld. korún, zariadenia, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti sumou 6 mil. korún a zariadenia, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky, ako i transformované na neziskové organizácie výškou 2,2 mld. korún. Zdravotné poisťovne sa podieľajú sumou 72 mil. korún.
Materiál zároveň porovnáva vývoj týchto záväzkov podľa jednotlivých typov subjektov, ktoré v porovnaní so stavom k 31. 5. 2005 predstavujú pri zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva nárast o 3,8 mld. korún, pri zariadeniach transformovaných na akciové spoločnosti udržiavanie vyrovnaného hospodárstva a pri zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky a transformovaných na neziskové organizácie je pokles o 230 mil. korún.
Zdravotné poisťovne v sledovanom období vykázali pokles dlhov o 1,1 mld. Sk. K disponibilným zdrojom v rezorte zdravotníctva môže ministerstvo financií uviesť nasledovné skutočnosti. Na objeme zdrojov v rezorte zdravotníctva predstavujú rozhodujúci podiel zdroje zdravotných poisťovní, ktorých príjem v sledovanom období, t. j. v rokoch 2005 - 2007 dosiahol úroveň od 69,7 mld. v roku 2005, vrátane nefinančných zápočtov oddlženia prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, po 88,3 mld., ktoré mali zdravotné poisťovne k dispozícii podľa predbežných údajov v roku 2007. Zdroje zdravotných poisťovní tak v roku 2005 - 2007 vzrástli o 26,7 %. Výrazné tempo rastu zdrojov zdravotných poisťovní ovplyvnil predovšetkým rast zdrojov z výberu poistného od ekonomicky aktívnych osôb. Rast týchto zdrojov sa v rokoch 2005 - 2007 pohyboval od 5,9 mld. po 6,2 mld., pričom do roku 2005 tento nárast medziročne predstavoval iba čiastku 3,5 mld. Sk.
Pri hodnotení zdrojov zdravotných poisťovní je potrebné uviesť, že na zvýšení tempa rastu zdrojov zdravotných poisťovní sa podieľala i zmena podielu podmienok platby poistného plateného štátom, ktorá bola v roku 2005 viazaná na referenčnú veličinu priemernej mzdy a sadzbu 4 % zo zákonom určeného vymeriavacieho základu. Vláda zároveň zvyšovala percento sadzby, ktoré v roku 2007 predstavovalo 4,33 %, na rok 2008 je určená vo výške 4,5 %. Okrem zdrojov zdravotných poisťovní plynuli v sledovanom období do rezortu zdravotníctva ďalšie verejné zdroje, a to prostriedky štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových kapitol ministerstva zdravotníctva, ministerstva obrany a ministerstva vnútra, prostriedky určené na oddlženie rezortu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ a prostriedky z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.
Po zohľadnení uvedených zdrojov boli rezortu zdravotníctva poskytnuté verejné zdroje v celkovej výške v roku 2005 v sume 81,1 mld. Sk, v roku 2006 84,1 mld. korún a v roku 2007 mal rezort k dispozícii spolu 92,5 mld. Sk z verejných zdrojov. Pri hodnotení objemu zdrojov v rezorte zdravotníctva sa však nemôžeme venovať iba verejným zdrojom, ktoré do neho plynú. Viaczdrojový systém financovania rezortu zdravotníctva umožňuje i vstup súkromných zdrojov, ktorý podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky vzrástol v sledovanom období o 37,3 %, a to 20,4 mld. Sk v roku 2005 na 28 mld. Sk, ktoré sa očakávajú v roku 2008.
Celkový objem zdrojov v rezorte, t. j. verejných i súkromných zdrojov, tak v roku 2005 dosiahol 101,5 mld. Sk, v roku 2006 107 mld. korún a v roku 2007 celkovo 120,5 mld. Sk. Pri analyzovaní objemu zdrojov plynúcich do rezortu zdravotníctva ministerstvo financií dosiaľ nezaznamenalo nerovnomernosť v ich vývoji a predpokladá, že výrazné zvýšenie tempa rastu disponibilných zdrojov v rezorte v sledovanom období je ovplyvnené výkonnosťou ekonomiky a zmenami legislatívneho prostredia rezortu. Zároveň predpokladá, že uvedený trend bude pokračovať i v nasledujúcich obdobiach. V nadväznosti na uvedené ministerstvo financií po prvé nevidí dôvod, aby štát umelo vstupoval do finančných vzťahov v rezorte formou oddlžovania a po druhé vidí priestor na riešenie zadlženosti v rezorte zdravotníctva v prijatí adresných opatrení, ktoré vytvoria predpoklad na optimalizáciu organizačného a inštitucionálneho zabezpečenia rezortu a z neho následne vyplývajúcu optimalizáciu vnútorných finančných tokov, napríklad opatrenia, ktoré sú priebežne prijímané zo strany vecne príslušného rezortu ako optimalizácia siete zdravotníckych zariadení a podobne.
Skončil som.