M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Konštatujem, že som ani k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Áno, pán poslanec Jozef Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo jedinému prihlásenému pánovi poslancovi Mikušovi. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Predložený návrh zákona rieši niekoľko problémov. Nechcem hovoriť o potrebe prijatia normy v súvislosti s prijatím alebo s prechodom slovenskej koruny na euro a dokonca aj v pozitívnom zmysle môžem hodnotiť návrh v súvisiacej zmene zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, kde bude možné platiť určité súdne poplatky v hotovosti priamo do pokladnice príslušného orgánu, a ak by bola ochota príslušných inštitúcií voči klientom, mohlo by to byť výhodou, aby občania mohli platiť namiesto kolkov priamo peniazmi.

Chcem sa však veľmi stručne vyjadriť k časti a kriticky, kde zákon prisudzuje silnú pozíciu ministerstvu financií a Slovenskej pošte. To, že ministerstvu financií, to je v poriadku. Ale Slovenská pošta sa stáva na rozdiel od súčasného stavu jediným distribútorom kolkov. Slovenská pošta si novým zákonom sprievodnou novelizáciou zákona č. 349/2004 Z. z. ešte viac upevňuje svoje monopolné postavenie alebo si upevnila svoje monopolné postavenie. Týmto zákonom sa mení predmet podnikania Slovenskej pošty, ktorej k poskytovaniu poštových služieb pribúda distribúcia, predaj a odkupovanie kolkových známok. To znamená, že z procesu budú vylúčené iné subjekty.

A to vyvoláva aj dva nepríjemné dôsledky, a to je dostupnosť získavania kolkov pre klientov bude obmedzená, čo spôsobí menší komfort a vyššiu administratívnu náročnosť úkonov a cena za distribúciu kolkov, ktorú dohoduje s distribútorom ministerstvo financií, bude, môže byť vyššia, alebo vznikne z rokovania medzi dvoma štátnymi inštitúciami bez akejkoľvek súťaže. Tlak na znižovanie cien teda bude malý, respektíve minimálny, na čo doplatí, alebo môže doplatiť štátny rozpočet.

Zákon umožňuje, ale neprikazuje predaj kolkov prevzatých od Slovenskej pošty správnym orgánom, súdom a prokuratúre. To znamená, že dnešní druhopredajcovia možnosť predávať kolky stratia. Tvorca zákona to zdôvodňuje potrebou "zásadných opatrení eliminujúcich predaj z falšovaných kolkových známok", koniec citátu a dôsledky uplatnenia takéhoto predpisu môžu byť opäť dva. A to dostupnosť kolkov pre klientov bude nižšia, lebo zmiznú druhopredajcovia a nie je záruka, že štátne inštitúcie budú sami kolky predávať, lebo to nebude ich povinnosť.

A druhý dôvod alebo druhé uplatnenie takéhoto predpisu. Zmizne akákoľvek konkurencia v predaji kolkov, čo opäť vylúči tlak na znižovanie distribučných nákladov a bude mať alebo môže mať negatívny dopad na štátny rozpočet. To je všetko. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie jediného rečníka v rozprave sa neprihlásil nikto. Preto uzatváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie aj k tomuto bodu programu. Rovnako budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

Pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorý sa taktiež týka pána ministra financií, ktorým je

vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 601 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 615.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, navrhovaným právnym predpisom sa sprísňujú technické požiadavky na vybavenie elektronických registračných pokladníc z dôvodu značných daňových únikov v oblasti používania pokladníc, ktoré budú touto zmenou eliminované. Ide predovšetkým o vybavenie pokladníc fiškálnou pamäťou, ktorá zabezpečí jednorazový a trvalý zápis údajov z dennej uzávierky, vybavenie pokladníc takými prostriedkami, ktoré odhalia nedovolené zásahy do pokladníc, plombovanie pokladníc, osobité označovanie dokladov vytlačených v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, vytlačenie tlačových výstupov čitateľných po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené, to sú hlavné.

Tieto nové technické požiadavky majú v podstatnej miere eliminovať daňové úniky, ku ktorým dochádza z dôsledku najmä vydávania duplicitných dokladov, simulovania riadneho chodu pokladnice v tréningovom režime, nezahŕňania celej evidovanej tržby alebo jej časti z pokladnice zapojenej do pokladničnej siete v prevádzkach s veľkým počtom pokladníc, manipulácie s výkazmi denných a mesačných uzávierok, zámerného zmazávania údajov o prijatých tržbách pred vykonaním dennej uzávierky a vykonávania neoprávnených zásahov do pokladnice.

Navrhovaný právny predpis nerozširuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť evidovať prijaté tržby na elektronickej registračnej pokladnici. Aj keď aplikácia navrhovaného zákona spôsobí jednorazový nárast nákladov na podnikateľskú sféru, očakáva sa zníženie daňových únikov, a tým nárast príjmov štátneho rozpočtu. Odhadované daňové úniky z dôvodu nepovolených zásahov do elektronických registračných pokladníc alebo inej manipulácie s nimi predstavujú sumu 450 mil. korún ročne, čo znamená pomerne výrazný výpadok.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, s prihliadnutím na uvedené predložený návrh zákona o používaní elektronickej a registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákonov Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov odporúčam schváliť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru Jozefovi Burianovi, aby sa ujal slova v úvodnej spravodajskej informácii. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o používaní elektronickej a registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem taktiež ako v predchádzajúcom zákone, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto z prítomných pánov poslancov alebo poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu, o ktorom budeme hlasovať v prvom čítaní zajtra o 11.00 hodine. Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 610, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 621.

Pán minister, poprosím, ujmite sa slova, uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som uviedol na rokovaní vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Krajiny Európskej únie pripravujú v roku 2011 realizovať jednu z najväčších štatistických akcií sčítanie obyvateľov domov a bytov. Periodické a štatistické údaje o obyvateľstve a o hlavných rodinných, sociálnych a ekonomických charakteristikách jednotlivcov a charakteristikách ich bývania sú potrebné na preskúmanie a definovanie regionálnych, sociálnych a environmentálnych politík, ktoré ovplyvňujú konkrétne činnosti v spoločnosti. Je potrebné zbierať aj podrobné informácie o domoch a bytoch na podporu rôznych činností spoločenstva, ako je podpora sociálneho začlenenia, monitorovanie sociálnej súdržnosti na regionálnej úrovni alebo ochrana životného prostredia a podpora energetickej účinnosti.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o sčítaní obyvateľov domov a bytov, ktorý bol prerokovaný v prvom čítaní vo februári tohto roku, zaviaže všetky členské štáty uskutočniť sčítanie v referenčnom roku 2011, zabezpečiť kvalitu poskytnutých údajov a metaúdajov tak, aby tieto údaje v plnej miere spĺňali zákonné charakteristiky sčítania, najmä individuálnosť sčítania, simultánnosť, univerzálnosť v rámci vymedzeného územia, dostupnosť údajov v podrobnej územnej štruktúre. Taktiež poskytnúť informácie o zdrojoch údajov používaných na splnenie záväzkov a informácií o tom, či použité zdroje údajov a metodika spĺňajú základné charakteristiky sčítania. Taktiež zabezpečiť zber spracovania a poskytnutie údajov v požadovanom obsahu a rozsahu a poskytnúť Eurostatu, štatistickému orgánu Európskej únie požadované údaje do 27 mesiacov od skončenia referenčného obdobia.

Predložený návrh zákona obsahuje hlavné princípy sčítania obyvateľov domov a bytov tak, aby boli vytvorené podmienky na jeho prípravu, priebeh a vykonanie. Ustanovuje obsah, rozsah a spôsob vykonania sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2011 ako osobitného druhu štatistického zisťovania, rozhodujúci okamih sčítania, pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov, obcí, vyšších územných celkov, povinnosti iných osôb súvisiacich so sčítaním a využitie získaných údajov. Súčasťou návrhu zákona je aj zabezpečenie ochrany získaných údajov pri ich zbere, spracovaní, publikovaní a poskytovaní alebo využívaní. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Spravodajcom, ktorý je určený gestorským výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj pre tento návrh zákona je predseda tohto výboru pán poslanec Tibor Cabaj. Dávam mu teraz slovo na prednesenie úvodnej spravodajskej informácie. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spravodajskou správou k vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 v prvom čítaní, je to tlač 610.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto predkladám v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla 2008 pod č. 621 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 16. júna a gestorský do 17. júna.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nech sa páči, vaše miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslankýň alebo poslancov, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu hlasovaním v prvom čítaní zajtra o 11.00 hodine. No a pristúpime teraz k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh ste dostali ako tlač 608, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 619.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, páni poslanci (reakcie zo sály), nevidíte to vy, pán poslanec!

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, pán minister, dáme priestor ešte predsedovi výboru.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ale ja nemám problém, ak bude rozumný.

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, ja to možno predčasne robím, lebo plánujem tiež sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ale je to jedinečná situácia, hoci s pánom ministrom sme sa často aj predtým stretávali, aj teraz sa stretávame, ale ja mu chcem zablahoželať, všetko dobré prajem, aby sa mu darilo na spoločnej ceste životom a ja verím, že aj tá demografická krivka, ktorá je teraz zlá pre Slovensko, bude o chvíľu lepšia. Blahoželám. (Potlesk.)

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ako ste si iste všimli, nevyžiadal som si zdôvodnenie procedurálneho návrhu v rámci tolerancie. Ja sa pripájam, pán minister, takisto.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem pekne, dámy a páni, samozrejme, beriem si slová pána poslanca Šimka k srdcu a najmä tú časť s tou demografickou krivkou a, samozrejme, prisahám, že priložím ruku k dielu. (Reakcie v sále.)

Teraz ale možno o niečo vážnejšie. Vážené dámy a páni, stojíme pred zákonom, ktorý v podstate vyvoláva diskusie už približne trištvrte roka. Ja by som asi nepredlžoval jeho uvádzanie dlhšími rečami, pretože sme v prvom čítaní. Všetci asi rozumieme tomu, že zákon potrebný je. Ten návrh predovšetkým kopíroval všetky odborné argumenty odborníkov, dopravných inžinierov, dopravných policajtov a tento zákon je potrebný. Myslím si, že sme napriek tomu, že sme boli kritizovaní aj tu napríklad zo strany pána poslanca Pada, že sme dali pomerne širokú a dlhú diskusiu, že nám to trošku dlhšie trvalo, priznávam, že nám to dlhšie trvalo, ale práve preto, že sme chceli dať čo najširší priestor na diskusiu.

Na druhej strane sa ukazuje, že zjavne ani tento čas nebol úplne dostatočný, pretože sa opäť ozvali až po schválení tohto zákona vládou ďalšie inštitúcie, ktoré by chceli o tomto zákone diskutovať.

Vzhľadom na to, že tento zákon nie je zákonom politickým a myslím si, že v sebe nedokáže zahŕňať pohľad spektra od stredu doľava alebo pohľad od stredu doprava, predpokladám, že tá hlavná časť diskusie sa sústredí na druhé čítanie, kde očakávam, samozrejme, aj všetky rozumné návrhy, ktoré tento zákon môžu vylepšiť alebo zefektívniť. Ja len v úvode možno spomeniem, že sme pristúpili k niektorým opatreniam. Vymenujem len sporadicky ich niekoľko, pretože ten zákon naozaj je celý nový a mnoho vecí bolo upravených, ale, samozrejme, takými zásadnejšími sú taká otázka, ako je zníženie rýchlosti v obciach na 50 km. Tu sa môže rozprúdiť diskusia o tom, či je to dobré, či je to dostatočné, ale my sme vychádzali predovšetkým z výsledkov výskumov, ktoré jasne hovorili o tom, že tých desať kilometrov je zásadný rozdiel v pohľade predovšetkým na zranenia, ktoré auto v tejto rýchlosti spôsobí, a na šancu prežiť chodcovi alebo cyklistovi takúto zrážku sa znížením rýchlosti na 50 km výrazne zvyšujú.

Takisto tu bola nová úprava smerom k rýchlostiam na diaľniciach, kde sme zachovali maximálnu povolenú rýchlosť 130 km za hodinu, ale na mnohé otázky či už od odborníkov, alebo aj z Národnej diaľničnej spoločnosti, alebo všeobecne aj z trendu, ktorý je v Európe sme nechali otvorenú možnosť, aby na niektorých úsekoch osobitnou značkou bola táto rýchlosť upravená inak, ako je stanovená v zákone. To už bude, ale nie je tak úplne na Policajnom zbore ako skôr na správcovi komunikácie.

To, čo sme v zákone upravili bola minimálna rýchlosť, ktorá je na diaľnici povolená. Z môjho pohľadu je to ustanovenie dobré. Boli sme naňho viackrát upozornení predovšetkým preto, že dnes bola rýchlosť, a teraz ma ospravedlňte, nepamätám si, či presne 50 alebo 60 km minimálna, ale keď by sme poňali, že aj 50, pán poslanec Pado mi ukazuje 50, áno, tak keď si predstavíme, že maximálna rýchlosť povolená bola 130, čiže rozdiel v tej kilometráži je 80 km v hodine, a keď si predstavíte Škodu Favorit, alebo Škodu 120, ktorá stretne neosvetlenú aviu, alebo teda veľmi slabo osvetlenú aviu a má vlastne urobiť brzdenie o 80 km v hodine na veľmi krátkom úseku, veľmi často dochádzalo práve k veľmi rizikovým prípadom. Preto sme sa rozhodli, že zvýšime tú minimálnu rýchlosť, čím vlastne eliminujeme predovšetkým tie najpomalšie vozidlá a máme možnosť zvýšiť priechodnosť práve diaľničných úsekov ako hlavných dopravných tepien v rámci Slovenska.

Je tu takisto úprava, ktorá vyvolala diskusiu, ale až po skončení pripomienkového konania, to som bol prekvapený, že neboli dopravcovia takí aktívni. Je otázka piatkového zákazu jazdy kamiónov medzi 16.00 a 20.00 hodinou. Samozrejme, rozdielny názor na tento zákaz majú vodiči osobných motorových vozidiel. Iný názor majú vodiči nákladných motorových vozidiel a úplne iný názor majú predovšetkým investori a veľké spoločnosti, ktoré na Slovensku vyrábajú a fungujú systémom just in time. To znamená de facto bez skladov a priamo vykladajú do výrobných liniek kamióny, ktoré prichádzajú do podniku.

Môžem v tejto chvíli pripustiť, že o tomto návrhu rokujeme so zástupcami jednotlivých predstaviteľov spoločností a zamestnávateľov a naďalej budeme rokovať. Myslím si, že do toho sú aktívne zapojení aj páni poslanci a pani poslankyne. Počul som viacero názorov z pléna. Je to presne jedna z tých tém, kde sme v snahe zrýchliť a zefektívniť tú premávku znížili pôvodný počet 22 zákazových hodín na 8, ale ukazuje sa, že sú tu ešte určité otázky. Ja si myslím, že sme prístupní k tomu, aby sme každé riešenie urobili takým, aby boli všetci spokojní a zároveň sme zachovali hlavný účel, a to je bezpečnosť cestnej premávky a jej plynulosť. Čiže môžeme rôzne variovať aj túto otázku.

V zákone, samozrejme, sme poňali aj viacero pripomienok a návrhov, ktoré zazneli v parlamente. Ja za všetky spomeniem návrh pána poslanca Pada spred trištvrte roka alebo spred roka. Ak sa nemýlim, otázka je o celoročnom svietení a ktorý sa javí ako efektívny a dobrý. Myslím si, že riešenie, ktoré prijalo Rakúsko nie je úplne odzrkadľujúce realitu celoročného svietenia a jeho výhody. Čiže je priestor na to, aby sme to na Slovensku zaviedli. Ja si myslím, že mnohé aj už také škandinávske automobilky robia autá automaticky po naštartovaní so zapnutými svetlami. Firmy, ktoré vyrábajú motocykle to robia už viac ako desať rokov, že vlastne nedá sa vypnúť svetlo ani na motocykli, ktorý je v prevádzke.

A takisto sme vyhoveli aj v otázke psychotestov, kedy bolo viacero listov a otázok zo strany poslancov, aby sme našli tú cestu k psychotestom, ktoré smerovali k zníženiu agresivity. Dnes som počul opäť niekoľko výhrad. Opäť je to ustanovenie, ktoré predpokladám a rád prijmem iné návrhy alebo vylepšujúce návrhy. Je to zákon, ktorý je a bude vlastne výsledkom spoločného snaženia celej snemovne a ministerstvo možno v tomto prípade bolo skôr servisnou organizáciou, aby sme pripravili text, ktorý nakoniec poslanci budú schvaľovať.

Samozrejme, zaviedli sme ešte niekoľko takých opatrení smerujúcich predovšetkým k bezpečnosti najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, teraz mám na mysli chodcov a cyklistov, kde chceme, aby mimo obcí v noci chodci povinne nosili reflexné prvky. My sme začali akciu vidieť a byť videní, kde sme vlastne rozdávali či už na školách, alebo cestou organizácií, ktoré sú najbližšie k ľuďom, reflexné prvky, ktoré by mohli používať na odevoch a oblečeniach.

V tejto akcii v širšom meradle chceme pokračovať až do účinnosti zákona aj po účinnosti, samozrejme, ale ten najväčší záber bude práve pred účinnosťou tohto zákona, kedy policajti budú rozdávať na všetkých obvodných oddeleniach čo najbližšie k občanom reflexívne prvky tak, aby tie náklady s tým spojené neznášal občan. Nie sú veľmi vysoké, ale napriek tomu, samozrejme, niečo z tej peňaženky stoja. A v tomto prípade si myslím, že by to bolo vhodné, je naozaj zásadný rozdiel, keď na čiernom kabáte má možnosť mať občan ten prúžok. Zvyšuje to jeho viditeľnosť o niekoľko sto metrov, čo znamená naozaj v mnohých prípadoch záchranu jeho života.

Pri cyklistoch prechádzame na západoeurópsky model z pohľadu cyklistických reflexných viest, tak ako to je na Západe. Ja absolútne súhlasím so všetkými, že nebudú cyklisti možno v budúcnosti, a teraz to možno trošku poviem vulgárne, tí najkrajší na svete a nevyniknú možno ich farebné dresy, ktoré často majú, ale nočná cyklistika často bez osvetlenia je v tomto prípade naozaj mimoriadne nebezpečná a ja si myslím, že je to vec, ktorú by sme mohli podporiť. Ale opäť sa vrátim k tomu, že každý rozumný návrh, ktorý v snemovni vzíde, veľmi radi uvítame.

Možno spomeniem ešte takú jednu, myslím, že len pred dvoma dňami som zaregistroval takú problémovú záležitosť. Všimol som si reakciu v médiách ohľadne áut s osobitnými výstražnými zariadeniami. Myslia sa tým majáky. Návrh, ktorý sme dali do zákona, ktorý sme zapracovali, kde boli, myslím už v médiách spomínaní predovšetkým župani, sme koncipovali ako súbor ľudí, ktorí sú zúčastňujúci sa na krízových manažmentoch štátu a zároveň v jednej chvíli majú to teritórium, ktoré pod nich spadá, väčšieho rozsahu. To znamená, najmenší celok, ktorý sa dá predpokladať, že povinnosť sa tam intenzívne presúvať, je práve kraj alebo vyšší územný celok.

Bol tu určitý zoznam, ktorý vlastne bol navrhnutý. Boli tam vymenovaní všetci, ktorí by to mohli mať. Práve preto i bola určitá verejná kontrola možno zneužívaním, ale započul som, že budú mať poslanci na to iný názor. Ja vám plne toto ustanovenie dávam do vašej právomoci ako aj orgánu, ktorý má v bezpečnostných otázkach čo rozhodovať. My sme urobili vlastne len pokusne sumár ľudí, o ktorých si myslíme, že to nutné je, ale v tomto prípade ministerstvo naozaj nemá, pretože vlastné autá označené máme. Toto sú všetko autá mimo nášho rezortu. Tu si môže, samozrejme, každý ľubovoľne rozhodnúť. To znamená návrh, ktorý získa podporu väčšiny v parlamente v tomto prípade prejde, takže naozaj rád privítam návrh, ktorý bude objektívnejší.

Posledná vec taká veľmi diskutovaná sú zimné pneumatiky. Stáli sme pred otázkou na jednej strane nevenovať sa tejto téme vôbec a ponechať pôvodný stav, to znamená nepovinnosť zimných pneumatík pre celé Slovensko, pre celé jeho územie. A na druhej strane bola povinnosť zaviesť v časovom období 15. november, 15. marec zimné pneumatiky povinne pre všetky typy osobných motorových vozidiel s osobitnou úpravou pre autobusy a nákladné vozidlá.

Takýto návrh raz už v parlamente podaný bol. Bol podaný vtedy koaličným poslancom. Zároveň tým istým poslancom bol ten návrh o niekoľko týždňov ešte počas legisvakačnej lehoty zmenený s odôvodnením, že finančné nároky, ktoré by boli spojené s takouto povinnosťou, by boli obrovské a predovšetkým, že mnohí obyvatelia používajú automobily len z času na čas veľmi obmedzene raz, dvakrát do mesiaca a na nejaké krátke presuny, a preto sa im finančný náklad smerom k zimným pneumatikám zdá ako vysoký.

Ja tento argument akceptujem, a preto sme sa pokúsili nájsť kompromisné riešenie, ktorého síce ustanovenie znie komplikovane, ale v praxi naozaj znamená jednu jednoduchú vetu. Zákaz jazdy motorovým vozidlám s letnými pneumatikami počas doby, keď je na ceste sneh. Len čo je posolené a je tam, by som povedal, už tá klasická či už kaša, alebo mokrá cesta, opäť na tej ceste jazdiť môže. Je to jediný kompromis, ktorý môžeme viazať na počasie a môže ísť. Pretože, ak niekto jazdí často a opýta sa nás, že ako má predpokladať, ako môže predpokladať, že či bude snežiť. Ten, kto sa chce vyhnúť týmto predpovediam počasia, si môže kúpiť zimné pneumatiky. A ten už nemusí sledovať počasie, či sneží, alebo nesneží, lebo každý, kto jazdí, často vie, že zimné pneumatiky sú potrebné. Podľa mňa z môjho pohľadu veľká časť vodičov naozaj tieto zimné pneumatiky používa.

Potom je ale kategória vodičov, ktorá šoféruje auto výnimočne. To boli najčastejšie pripomienky, si to pamätám, počas známeho Malchárkovho návrhu. A práve pre tých toto ustanovenie platí, že ak sa teda chcú vybrať na cestu, musia vedieť, že ak teda je nasnežené, bohužiaľ, auto nemôžu použiť bez toho, aby neporušili zákon.

Ak nájdete rozumný kompromis medzi absolútnym príkazom zimných pneumatík, čo si myslím, že v tejto chvíli na Slovensku nie je úplne priechodné už aj z pohľadu toho, ako to bolo v minulom volebnom období, keď vlastne dnešná opozícia bola pri moci a s úplným neregulovaním zimných pneumatík každý iný rozumnejší a lepší návrh, ako je tento radi privítame a vôbec sa mu nebránime. Nemyslím si, že sme zjedli všetku múdrosť sveta, ale v tomto prípade sme naozaj hútali a jediná väzba smerom k tomu, že kedy sa letné pneumatiky nesmú používať. Počas toho, kedy ich vlastnosti sú najhoršie, a to je práve ľad a sneh.

Myslím si, že keď si spočítame dni, za ktoré bolo Slovensko pokryté snehovou vrstvou tak, že aj vozovky mali ujazdenú vrstvu snehu, samozrejme, ten rizikový dojazd vždy tam je možný a každý policajt dokáže posúdiť ten priestupok a jeho závažnosť aktuálne na základe skutočnosti, ale tých dní bolo naozaj obmedzený počet. Ak tento rok, keby sme zobrali celoslovenský priemer, boli tie dni štyri. V severných častiach možno dvadsať. Tak je to, samozrejme, veľa. Aj to iba výnimočne na niektorých cestách. Minulý rok to bolo ešte menej a rok predtým o niečo viacej. To znamená, bavíme sa primárne približne pri 80 % štátu o dvoch, troch dňoch ročne. O južných územiach, v prípade južných území vlastne, ako tuším, tento rok ani taká situácia nenastala. A v prípade severných regiónov Slovenska je to možno otázka dvoch, troch týždňov do roka, kedy tento problém môže vzniknúť.

Nechcem už ďalej rozprávať. V podstate predpokladám, že tá rozprava k tomuto zákonu je aktuálna naozaj hlavne v druhom čítaní, kedy budú prichádzať jednotlivé pozmeňujúce návrhy. Ešte raz predostieram, že v tomto prípade sme tým návrhom absolútne otvorení.

Ešte možno by som doplnil takú časť, ktorá sa často diskutovala, to je otázka pokút. Rád by som zdôraznil ešte raz, nedochádza k nárastu pokút za tie priestupky, ktoré boli najštandardnejšie v 97 % prípadov. Sú to všetky pokuty v pôvodnej výške za pôvodné priestupky. Iba v prípade extrémnych porušovateľov, či už je to otázka alkoholu, otázka častej dopravnej nehodovosti, otázka rýchlosti. Tam sme v prípade tých extrémnych prípadov zvýšili tú pokutu naozaj do súm, ktoré sú zásadnejšie, ale stále ešte hlboko pod európskym priemerom.

Ja napríklad spomeniem len tú rýchlosť. Keď sa bavíme o štandardnom prekročení rýchlosti, tak tá dvojtisícová pokuta, ktorá je dnes, naďalej bude platiť v rozmedzí rýchlosti 130, napríklad na diaľnici 130 až 150, od 150 do 170 máte päťtisíc, od 170 do 190 desaťtisíc a majstri leteckého športu nad 190 dvadsaťtisíc korún. Každý, kto takto cestuje, si musí uvedomiť, že do Košíc je to lacnejšie lietadlom, ako ísť takýmto spôsobom po slovenských cestách. A to isté platí aj v ostatných prípadoch.

Čiže tá štandardná zostava dopravných priestupkov ostáva v pôvodnej výške. Zvýšenie napríklad, najvyššia suma, o ktorej sa často hovorí, až štyridsaťtisíc je len v jednom prípade, a to je odmietnutie dychovej skúšky. Každý, kto tú skúšku neodmietne, nemôže dostať pokutu. Je to veľmi jednoduchá matematika. Vysoký alkohol takisto patrí medzi najzásadnejšie dôvody dopravných nehôd väčšinou s veľkými následkami, možno percentuálne ten alkohol nie je každou druhou nehodou. Je, tuším, každou siedmou alebo šiestou. Ale následky nehôd pod vplyvom alkoholu sú omnoho markantnejšie.

Čiže ešte raz sa vám chcem všetkým pekne poďakovať. Pokúsili sme sa návrhy, ktoré boli z opozície, z koalície skĺbiť do toho zákona, ale prítomnosť ukazuje, že je tam ešte niekoľko ďalších ustanovení, ktoré bude treba pravdepodobne upravovať, ktoré vyplývajú zo všeobecnej spoločenskej diskusie. Je to zákon, ktorý sa týka veľmi veľkého množstva ľudí, ja naozaj sa teším, že by sme tu mohli mať jeden taký, by som povedal, kompaktný celok poslaneckého schvaľovania tohto zákona. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a verím v podporu tohto zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za úvodné slovo podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi Jánovi Richterovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 608).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla č. 619 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, ďalej výbor pre financie, rozpočet a menu, ďalej pre hospodársku politiku, ďalej Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 16. júna tohto roku a gestorský výbor do 17. júna tohto roku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spravodajca, zaujať miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa za poslanecký klub SDKÚ - DS prihlásil pán poslanec Martin Pado a ďalej sa prihlásil písomne pán poslanec Jozef Šimko.

Pán poslanec, chcem sa spýtať, je 18.48 hodín, 12 minút do 19.00 hodiny, či chcete začať so svojím vystúpením, lebo ak rozprávate za poslanecký klub, predpokladám, že bude to vystúpenie asi dlhšie, lebo chcem upozorniť na to, že dnes nie je možné predĺžiť rokovanie po 19.00 hodine, lebo mnohí máme povinnosti vo vzťahu k snemu Združenia miest a obcí Slovenska, niektorí už odišli, niektorí tam máme byť na 19.00 hodinu vrátane mňa, čiže po 19.00 hodine nebudem dávať priestor na predlžovanie schôdze, takže sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode s tým, že pán poslanec Pado ako za klub prihlásený by začal svoj príhovor zajtra ráno o 9.00 hodine.

Ďakujem vám všetkým za porozumenie, vyhlasujem dnešné rokovanie za ukončené s tým, že budeme zajtra pokračovať ráno o 9.00 hodine a prvým vystupujúcim v rozprave za poslanecký klub SDKÚ - DS bude pán poslanec Pado. Prajem všetkým... (Hlas zo sály.)

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán predsedajúci, len sa chcem ospravedlniť, aby to náhodou nebolo brané ako neúcta. Zajtra ja sa budem ponáhľať, samozrejme, do parlamentu, ale vzhľadom na neprítomnosť premiéra v Slovenskej republike je pomerne pravdepodobné, že v rámci vlády nebudem sa môcť úplne uvoľniť, takže minimálne si vypočujem príspevok pána poslanca cez internet, len aby to nebolo brané ako neúcta. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prajem všetkým príjemný večer. Pokračujeme ráno o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.)