P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Pado a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Pado. Pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Och, to je omyl.

P. Paška, predseda NR SR: Jaj, to je omyl, prepáčte. Tak pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči, prepáčte.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť moju kolegyňu pani poslankyňu Táňu Rosovú. Chcela by som ešte pripomenúť, napríklad v § 4 veta pod písm. f). Ministerstvo školstva podporuje činnosť právnických osôb a fyzických osôb v oblasti práce s mládežou. Ako? Ako podporuje v tomto zákone činnosť právnických osôb? Nerozumiem tomu.

Ďalej je pod písm. h). Zúčastňuje sa na príprave programov samosprávy v oblasti rozvoja práce s mládežou. To podľa mňa je len prázdna floskula, ktorá sa nijakým spôsobom neprejavuje ďalej v tomto návrhu zákona.

Ale chcela by som povedať pár slov k dobrovoľníctvu. Paragraf č. 11 hovorí len o mládežníckom dobrovoľníkovi do 30 rokov a ten je potom ďalej uvádzaný ako dobrovoľník. A čo ostatní ľudia, ktorí budú robiť dobrovoľnícku prácu? Ja rozumiem, prečo tam vznikla táto pasáž o dobrovoľníctve. Viem, koľko ľudí vychádza a pracuje v zahraničí, našich Slovákov ako dobrovoľníci a potrebujú byť nejakým spôsobom v zákone chránení, o to vlastne išlo. Ale prečo len do 30 rokov? A ostatní nemajú byť chránení? Takže mládežnícky dobrovoľník, nerozumiem tomu, pán minister, skutočne a myslím si, že to je obmedzenie, obmedzenie toho všetkého. A chcela by som upozorniť na to, že dobrovoľnícka práca je tu definovaná skoro ako normálne pracovné zaradenie.

P. Paška, predseda NR SR: Chce reagovať pani poslankyňa? Nie. Takže ďalší v rozprave je pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Musím trošku s obdivom, vzhliadam k pani poslankyni Rosovej, že bola schopná tak dlho a erudovane rozprávať o zákone, ktorý je pre mňa osobne veľkým sklamaním a o ktorom ja osobne ťažko by som vyhlasoval v rámci mojich vlastných kategórií, že vôbec nejakým zákonom je, pán podpredseda, a nie je dôvod sa brzdiť v tomto zmysle.

No, zákon o podpore práce s mládežou. Pre mňa osobne absolútne a veľké sklamanie. Nenaplnil očakávanie nielen od takéhoto druhu legislatívy, ale vôbec od svojho názvu o podpore práce s mládežou. Zákon hovorí, že od roku 1989 sa situácia v predmetnej oblasti výrazne zmenila, prebehla decentralizácia štátnej správy, vznikli nové subjekty, nastala profesionalizácia predtým výhradne dobrovoľného sektora, rozšírili sa kompetencie samospráv a tak ďalej a tak ďalej.

Dôvodová správa v príkrom rozpore so samotným textom zákona. Od roku 1989 sa vraj situácia výrazne zmenila, no však jazyk a duch tohto zákona je skôr spiatočnícky. Ak hovoríme, že prebehla decentralizácia, tak prečo prichádzame s absolútnou centralizáciou? A o tom tento zákon je. Miestami som pri čítaní tohto zákona mal pocit, že ide o nejakú vyhlášku, ale keďže je to práca úradníkov ministerstva, tak sa to dá do istej miery akceptovať, ale kde je nejaký obsah, kde je nejaká pridaná hodnota, ktorý zákon aspoň podľa môjho názoru by mal k podpore v práci s mládežou niečo prinášať? Tento zákon podľa môjho osobného názoru neprináša absolútne nič.

Zákon je nejakým úradníckym vymenovaním istých postupov, nejakých formálnych náležitostí, ktoré majú spĺňať nejaké akreditácie, nejaké vzdelávacie zariadenia, dotácie, ale pre prácu s mládežou a pre jej podporu neprináša nič nové. Samozrejme, úsmevne pôsobia definície mládežník, mládež, mladý vedúci, mládežnícky vedúci, pracovník s mládežou. Ja sa teda považujem ešte za mladého človeka a podľa tejto definície nie som si istý, asi som už mládežnícky vedúci, keďže už roky pracujem s mládežou, ale mám trošku zimomriavky, keď si tieto definície čítam. Celý tento zákon je o byrokratizácii a centralizácii istej časti práce s mládežou, no do reálneho života neprináša nič nové.

A záver, respektíve posledné paragrafy zákona asi jasne hovoria o tom, kam vlastne a akým spôsobom celá táto podpora práce s mládežou má smerovať a, samozrejme, symbolicky pôsobí v § 17 ods. 5 len jedna jediná veta - o poskytnutí dotácie rozhoduje minister. Takže granty, komisie, posudzovanie. Neberiem právo určite ministrovi rozhodnúť. Minister je zodpovedný, ale tento zákon sa ani netvári, že by nejakým spôsobom podporoval akýkoľvek iný spôsob výberu, respektíve podpísať to minister v konečnom dôsledku musí.

Takže z celého tohto zákona ide dojem, že z dynamického prostredia, ktorým určite práca s mládežou je, zo samotnej podstaty mládeže a mladých ľudí to vyplýva, týmto zákonom robíte nejakú skamenelinu, z ktorej, bohužiaľ, aj vďaka jazyku, ktorým je tento zákon napísaný, dýcha duch starých časov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Chcem nadviazať na vystúpenie kolegu Petra Markoviča, a to tým, že v podstate, ak sa zamyslíme nad tým, že zákon zavádza povinnosť vykonávať v podstate akúkoľvek činnosť s mládežou, dobrovoľnú činnosť s mládežou len na základe absolvovania takzvanej odbornej spôsobilosti, tak podľa môjho názoru to definitívne likviduje skutočnú neformálnu prácu a aktívnu a mnohokrát aj náhodnú prácu s deťmi, ale aj s mladými ľuďmi.

Ďalším neprijateľným faktom je to, že vekové obmedzenie pre ľudí, ktorí by chceli pracovať s mládežou, je 30 rokov. Pritom práve mnohí ľudia nad 30 rokov aj dnes prídu pri svojej životnej filozofii na to, že chcú pracovať neformálne vo voľnom čase s mládežou, ale táto norma v podstate zastaví akúkoľvek aktivitu, pretože títo ľudia zistia, že nemajú absolvované vzdelávanie, nemajú odbornú spôsobilosť, a pritom majú vyštudované iné kvalitné vysoké školy alebo aj stredné školy.

Podľa môjho názoru, pán minister, je to aj koniec dobrovoľníckej práce zahraničných osôb, pretože ja si neviem predstaviť, ako naplní zahraničná osoba § 2 písm. j), ak má takisto pre dobrovoľnícku prácu mať absolvovanú odbornú spôsobilosť. Ja sa pýtam, kedy ju vlastne absolvuje, keď on zo zahraničia príde, vykonáva tu dobrovoľnícku činnosť? Z tohto pohľadu musím povedať, že tento návrh pokladám za zbytočný a v podstate byrokratickými bariérami zastaví neformálnu prácu s mládežou.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Markovič, chcete zareagovať? Nie. Ďakujem. Ako ďalší v rozprave pán poslanec Szigeti.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ja k predmetnému návrhu zákona v mene poslaneckého klubu SMK - MKP, aj keď pravdupovediac mnoho z toho, čo som chcel aj ja povedať už odznelo v tejto sále.

Ja by som vychádzal z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde je uvedené, citujem. "Vláda vypracuje koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na obdobie rokov 2008 - 2013." Ďalej je tam úloha pre vládu, vlastne pre ministerstvo školstva, keďže je to ústredným orgánom štátnej správy pre mládežnícku politiku, aby vláda vypracovala aj zákon o mládeži. Pýtam sa, kde je koncepcia, ktorá je koncepciou štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na obdobie 2008 a 2013? Myslím si, že všetky ostatné právne normy by mali vychádzať z tejto dlhodobej koncepcie a som toho názoru, že skôr by sme mali prijať komplexný zákon o mládeži, až potom riešiť, myslím si, že nejakou nižšou právnou normou podporu práce s mládežou.

Podľa predkladateľa cieľom návrhu zákona je právne vymedzenie súčasného stavu práce s mládežou. Tak ako som to hovoril, nie som celkom presvedčený o tom, že predmetná problematika vyžaduje právne riešenie na úrovni zákona. Problematika by mohla byť skôr zaradená do zákona o mládeži a detaily by mali byť riešené s nižšími právnymi normami na úrovni ministerstva školstva. Jednoznačne som toho názoru, ako som to uviedol a naznačil pri prerokovaní návrhu zákona o podpore a o organizácii podpore športu, že má centralistické prvky, tak pre tento návrh zákona to platí dupľom, že sa v ňom prejavujú skutočne prvky centralizácie, možno aj dirigizmu a pripomína mi časy, bohužiaľ, časy totality.

Ďalším cieľom, ako je to v dôvodovej správe tohto návrhu, je definovať a zjednotiť základné pojmy používané v práci s mládežou. V tejto súvislosti sa naskytne otázka, či aj dvojročné dieťa patrí do kategórie mládežník a v tom prípade si myslím, že by to mal byť zákon nielen o podpore práce s mládežou, ale aj s deťmi, pretože vo všeobecnej kategórii poznáme aj kategórie detí do určitého veku.

Nie je mi úplne jasné, z čoho ste vychádzali pri tvorbe a zadefinovaní jednotlivých pojmov, prečo sú tam také vekové kategórie, ako ste uviedli, prečo sa považuje mládež len v tom prípade, ak sú to traja alebo viacerí, prečo je tam práve takáto definícia. Bolo by dobré pri vymedzení základných pojmov zadefinovať aj, čo je to vzdelávacie zariadenie pre prácu s mládežou, pretože v zákone sa tento pojem vyskytuje viackrát, nie je zadefinovaný, čo vlastne chápeme a rozumieme pod týmto zariadením a interpretácia môže byť rôzna.

V § 5, kde hovoríte o úlohách pre vyššie územné celky a pre obce si myslím, že by bolo potrebné jednoznačnejšie a viac zdôrazňovať to, čo sa zdôrazňuje aj v rámci Európskej únie, to, čo je uvedené aj v Bielej knihe, a to je potreba participácie mládeže na lokálnej, regionálnej a, samozrejme, aj na celoštátnej úrovni, pretože toto je budúcnosť. Ide nám o to, aby sme mladých ľudí zapojili do takejto činnosti a nie som presvedčený o tom, že pojem vyšší územný celok, ktorý ste používali v tomto návrhu zákona, je v poriadku, pretože v druhom zákone o podpore a organizovaní športu používate v tejto súvislosti pojem samosprávny kraj. Takže bolo by potrebné sa zjednotiť na týchto pojmoch, či teda používame pojem samosprávny kraj, alebo vyšší územný celok.

Zriadenie Akreditačnej komisie špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou podľa môjho posúdenia je málo transparentné, takisto sa vyznačuje centralistickými prvkami. Totiž zo zákona nie je jednoznačné, koľko členov má táto Akreditačná komisia, kto vedie túto Akreditačnú komisiu, na koľko rokov sú menovaní členovia, teda nie je tam jednoznačne určené funkčné obdobie, aj keď treba priznať, že v osobitnej časti za dôvodovou správou je tam uvedené, že by to malo byť na päť rokov. Nie je v zákone uvedené, akým spôsobom je zabezpečené finančné krytie tejto Akreditačnej komisie, aj keď zase v dôvodovej správe osobitnej časti je uvedená myšlienka, že to bude financované z ministerstva školstva, ale takéto vážne veci by mali byť ustanovené jednoznačne v zákone, nie v dôvodovej správe, pretože tým pádom to nemá žiadnu právnu silu, ak je to súčasťou len osobitnej časti.

V § 10 je nejasná formulácia odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou. Podobne ako v predchádzajúcom paragrafe už v osobitnej časti je to trošku podrobnejšie rozpísané a skonkretizované. Neviem, prečo to nemohlo byť aj v tom § 10.

V ďalšom paragrafe, kde sa hovorí o mládežníckych dobrovoľníkoch, myslím si, že táto definícia je strašne zložitá a dalo by sa to naformulovať oveľa jednoduchšie, pretože z tej definície, ktorá je sformulovaná minimálne v štyroch alebo piatich riadkoch, pre mňa vyplýva, že mládežníckym dobrovoľníkom môže byť ktorýkoľvek človek tejto zemegule, pokiaľ má nejakú štátnu príslušnosť a pokiaľ patrí do uvedenej vekovej kategórie. Neviem, prečo to bolo treba takýmto spôsobom zadefinovať. Samozrejme, neskôr v ďalších odsekoch je obmedzenie, kto nemôže byť takýmto mládežníckym dobrovoľníkom.

Ďalej, kde sa hovorí o dohode o dobrovoľníckej službe, myslím si, že nie dobré, keď používame takzvané gumové paragrafy, ktoré nie sú jednoznačné, pretože je tam uvedené, že dohoda o dobrovoľníckej službe v tom druhom odseku, čo má obsahovať. A je tam uvedené, že obsahuje najmä. Tak keď obsahuje najmä, tak to môže obsahovať, ale nemusí obsahovať, a keď čítame zákon ďalej, kde sa hovorí o povinnostiach pri zabezpečovaní dobrovoľníckej služby, napríklad, keď hovoríme o zabezpečení dobrovoľníka z hľadiska zdravotníckeho, tak ten právny subjekt, v ktorom vykoná dobrovoľnícku činnosť, už by mal mať túto povinnosť, ale len v prípade, keď je to súčasť dohody. Ale keď zadefinujeme dohodu, tak to môže byť, ale nemusí byť, takže nie je to úplne jednoznačné a jasné.

Čo sa týka účelu poskytnutia dotácie v rámci vybraných projektov záujmovej činnosti, tiež som toho názoru, ako prezentovala pani poslankyňa Rosová, prečo favorizujeme len oblasti prírodných vied, techniky, kultúry a šport. Myslím si, že pokojne by sme tam mohli dať aj iné oblasti či nejaké exaktné, spoločenské vedy, alebo niečo iné, čo súvisí, alebo môže súvisieť s prácou mládeže.

Dotácia, ktorá sa poskytuje na podporu ďalšej aktivity v rámci práce s mládežou nie je transparentná, proste nevyplýva z toho jednoznačne, na čo sa môže a na čo nie, pretože sú tam taxatívne vymenované, ale v tom poslednom bode je uvedené, že sa to môže použiť aj na aktivity v rámci práce s mládežou, to znamená, že je tam všeobecná formulácia, to znamená, že môže to byť hocijaká iná aktivita.

Žiadosť o poskytnutie dotácie je podľa môjho názoru príliš byrokratická. Kým niekto vyplní, zabezpečí žiadosť v zmysle návrhu zákona, musí akceptovať a spĺňať pätnásť rôznych bodov. Ja si myslím, že by sa to dalo aj jednoduchším spôsobom vyriešiť. Je tam ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že o poskytnutí dotácie rozhoduje minister, krátka veta, bodka, žiadne pokračovanie. Myslím si, že toto je skutočne netransparentný spôsob, akým spôsobom bude rozhodovať minister, či bude mať nejakú výberovú komisiu, nejaký poradný orgán, ktorý urobí nejaký prehľad, vytýči priority, dá ministrovi návrh na poradie dôležitosti a tak ďalej, myslím si, že by to bolo treba podrobnejšie rozpísať.

Čo sa týka dvadsiateho paragrafu, kde sa hovorí o prechodných ustanoveniach, ja som toho názoru, že žiadosti podané do účinnosti tohto zákona by sa nemali posudzovať podľa tohto zákona, pretože môže to byť hodnotené ako retroaktivita, takže mali by sme začať od 1. septembra, tak ako je naznačené, kedy má vstúpiť do platnosti tento návrh zákona. No vzhľadom na moje pripomienky navrhujem v zmysle rokovacieho paragrafu, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán predseda výboru pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo. V tomto zákone o podpore práce s mládežou vidím aj niektoré pozitíva, ktoré nie je potrebné zamlčovať, ale skôr sa pri nich zastaviť. Dosť sa kritizuje akreditácia týchto činností. Ja vidím výhodu v tom, že tá akreditácia umožní, aby v práci s mládežou boli vytvárané určité systémy a výsledky, ktoré podporujú vzdelávanie a zvyšujú do určitej miery schopnosti, ale aj kvalifikáciu týchto mladých ľudí. Takže to považujem za výhodu.

Ďalšia výhoda tohto zákona spočíva aj v tom, že tie aktivity sa umožňujú práve v tých oblastiach, kde nie sú rôzne občianske združenia, ale mladí ľudia hlavne na dedinách, na vidieku majú schopnosti a potrebujú iba finančnú podporu, aby svoju aktivitu vedeli prejaviť. A v neposlednom rade výhoda tohto zákona je, že stanovuje určitú finančnú istotu a stabilitu, že činnosti, ktoré sa v týchto združeniach začnú, budú dokončené a budú mať svoje výsledky, ktoré majú svoju určitú vážnosť a určitú schopnosť prejsť v nasledujúcom období do ďalších, možnože ďalších aktivít, ktoré zvyšujú kvalifikáciu a umožňujú týmto mladým ľuďom, aby sa vedeli v živote lepšie uplatniť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať? Nie. Takže ako ďalší v rozprave pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, nedá mi tento návrh zákona, aby som sa pár slovami k nemu nevyjadril, pretože to považujem ako jeden z návrhov, ktorý je v úzkej súvislosti s tým, čo sme hovorili pred chvíľkou, zákonom o športe. Je to zrejme úmysel, ale v tomto zákone slovo šport sa nevyskytuje. V návrhu zákona o podpore práce s mládežou sa slovo šport nevyskytuje. To je také nejaké záhadné. Pritom typická práca s mládežou, čo ich bude baviť, pohybová aktivita, kde sa to dá zmysluplne využiť, sú tieto pohybové aktivity, je to tá oblasť športu pre všetkých a nie tá výkonnostná, ale tá úplne najzákladnejšia pohybová aktivita, a to tam vôbec nie je spomenuté.

Mnoho už bolo povedané, takže nejdem sa pri tom prizastavovať. Tiež ma zarazilo to, čo je napísané v dôvodovej správe, že zákon nemá dopad na štátny rozpočet. No bez dopadu na štátny rozpočet bude ťažko potom nejako aplikovateľný, ono by to chcelo potom asi nejako bližšie vysvetliť. Predpokladám, že nejaké zdroje tam budú, ale tak, ako už je to klasické pri týchto dobrovoľníckych aktivitách, požiadaviek je mnohonásobne viacej, ako sú finančné zdroje na ich uspokojenie. Preto ma ešte viacej zarazila veta, že o pridelení dotácie rozhoduje minister.

Ja chcem navrhnúť pánovi ministrovi, že by sme sa mohli zamyslieť nad jednou vecou. Hovorím z praxe. Ja som sa ako primátor a viacerí primátori a starostovia sa stretávajú s problémom, ako zabezpečiť bývanie a ako vybrať ľudí, ktorí toto bývanie potrebujú v tej oblasti skôr sociálneho bývania.

Mnohé obce postupujú dnes nasledujúcim spôsobom. Sociálna komisia preverí štatút žiadateľov, v akom sa oni nachádzajú, vytypuje žiadateľov, ktorí spĺňajú požiadavky kritérií na to, aby im bol sociálny byt alebo byt postavený s podporou z fondu rozvoja bývania pridelený a vyberie zhruba dvojnásobný počet uchádzačov na voľný počet bytov. Potom všetkých uchádzačov zavolajú na jedno miesto a prebehne žrebovanie. Prebehne žrebovanie medzi tými uchádzačmi, ktorí boli vybraní, že sú takzvane vyvoliteľní, že im môže byť byt pridelený. Tým pádom absolútne ide bokom akékoľvek podozrenie z toho, že by niekto bol namočený do nejakej korupcie, do nejakého úplatku alebo do nejakého nekalého prístupu, pretože ten, kto je vytiahnutý, prvý vyberá ďalšieho a takto sa to pekne prestrieda.

Dovoľujem si vám dávať do pozornosti tento mechanizmus. Myslím si, že by bol najobjektívnejší, aj keď nie je celkom štandardne takto postupované na Slovensku, ale tam, kde je mnohonásobne vyšší a vyšší dopyt po zdrojoch, neviem si predstaviť, ako ináč zabezpečiť objektivitu prideľovania finančných prostriedkov. Preto by stálo zato v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, nad takým pozmeňujúcim návrhom sa zamyslieť. Ďakujem.

P. Paška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, takže ako posledný pán poslanec Pataky v rozprave.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že ide o právne vymedzenie súčasného stavu práce s deťmi a mládežou, ktorý je z veľkej miery postavený na dobrovoľnosti a sympatiách. Ide teda o vymedzenie stavu, kedy deti, mládež a dospelí pracujú spoločne a hlavne dobrovoľne, čiže slobodne, bez nejakej formálnej direktívy v prospech dobrej veci.

Jedným z cieľov návrhu zákona, ako už predrečníci spomínali, je definovať a zjednotiť základné pojmy vyskytujúce sa pri práci s mládežou. Zákon teda definuje, kto je mládežník, mládež, mladý vedúci, mládežnícky vedúci. Určuje význam pojmov mobilita mládeže, práca s mládežou, spoluúčasť mládeže, špecializovaná činnosť v oblasti práce s mládežou.

V ďalších paragrafoch sú vymedzené podmienky, za akých sa môžu, musia či nesmú isté aktivity vykonávať. Špecializovanú činnosť v oblasti práce s mládežou bude môcť vykonávať iba profesionál - mladý vedúci, mládežnícky vedúci, mládežnícky dobrovoľník, pracovník s mládežou alebo iný odborník. Na výkon tejto funkcie, tak ako už bolo spomínané, bude potreba doklad o odbornej spôsobilosti, ktorý získal v akreditovaných vzdelávacích zariadeniach po absolvovaní špeciálneho vzdelávania. Pochopiteľne, že na akreditáciu takýchto zariadení bude treba vytvoriť špeciálnu Akreditačnú komisiu. Tá bude posudzovať spôsobilosť celého zariadenia, teda nie iba ponúkaného vzdelávacieho programu, čo automaticky obmedzí možnosti mimovládnych organizácií, ktoré už dnes ponúkajú rôznym cieľovým skupinám zaujímavé vzdelávacie programy aj bez rezortného dozorcu.

Vzdelávacie zariadenia budú musieť ministerstvu školstva predložiť nielen obsah a rozsah teoretickej a praktickej časti svojho vzdelávacieho programu, ale aj spôsob a rozsah záverečných skúšok na vykonávanie špecializovaných činností.

Preto návrh zákona podporuje prácu s mládežou, prináša obmedzenia najmä na mládežnícke dobrovoľníctvo. Navrhovateľ zákona neakceptoval hlasy zo strany či už detských, alebo mládežníckych organizácií, ktoré požadovali úpravy pripravovaného zákona. Tento návrh zákona na dobrovoľnícke organizácie uvaľuje byrokratické postupy a neúnosné finančné náklady, pričom nerieši problémy dobrovoľníckeho sektora. Tento zákon nerieši prakticky nič. Sú to dva kroky späť.

V navrhovanom zákone nie sú riešené ani otázky, ktoré dobrovoľnícky sektor naozaj trápia, ako napríklad uznanie dobrovoľných pracovníkov ako subjekt práva a poskytnutie adekvátneho sociálneho zabezpečenia. Ako napríklad zarátanie času výkonu dobrovoľníckej služby do odpracovaných rokov na účely dôchodkového zabezpečenia, odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste dobrovoľníctvu. Okrem toho, tak ako tu bolo definované, nedovoľuje mladým občanom do tridsať rokov, ktorí nie sú občanmi EÚ a sú zamestnaní ako zárobkovo činní, aby pôsobili zároveň ako dobrovoľníci v slovenských organizáciách. Od dobrovoľníkov zákon vyžaduje výpis z registra trestov, od organizácií povinnosť spísania dohody s dobrovoľníkmi, pričom povinnosťou organizácie je poskytovať vreckové, náhradu cestovného a platenie poistného, to si mnohé organizácie v súčasnosti ani nemôžu dovoliť.

Dobrovoľnícke organizácie potrebujú najmä jasnú definíciu dobrovoľníckej služby, nie tak, ako to bolo definované, ktoré som čítal na začiatku. Dobrovoľníctvo v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravené a v praxi to spôsobuje výrazné problémy. Zákon však operuje pojmami, ako je práca alebo týždenný pracovný čas namiesto definovania dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa na rozdiel od pracovnoprávneho vzťahu vykonáva slobodne a bez nároku na odmenu.

Financovanie práce s mládežou je hádam najzaujímavejšou časťou tohto navrhovaného zákona. Zdrojmi financovania budú okrem klasických darov a príjmov z podnikateľskej činnosti, najmä dotácie zo štátneho rozpočtu, prostriedky z rozpočtov obcí, prostriedky z rozpočtov vyššieho územného celku a či eurofondy.

Štátnymi dotáciami sa budú podporovať najmä špecializované činnosti, teda tie pre výkon, ako aj samostatná špecializovaná príprava bude podliehať štátnemu dozoru. Žiadosti o dotácie bude posudzovať trojčlenná rezortná odborná komisia menovaná ministrom. O poskytnutí a použití dotácie bude rozhodovať minister na základe jej návrhu. Ministerstvo školstva bude rozdeľovať nielen štátne dotácie, ale najmä eurofondy. A tak tí mládežníci a dobrovoľníci, ktorí za tento zákon dlho bojovali alebo lobovali, celkom dobrovoľne budú musieť obetovať svoju nezávislosť.

Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku § 73 podávam návrh, že Národná rada sa uznáša, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Pán minister, chcete zareagovať v rámci rozpravy? Len vás poprosím, jedna faktická poznámka odzneje a potom, dobre?

Nech sa páči, pán predseda Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel vo vystúpení na poslanca Patakyho zdôrazniť, že výhodu práve v tomto zákone vidím flexibilnosť v tom, že ten, kto bude odborným garantom, nemusí prejsť len nejakým špecifickým školením, ale niekedy postačuje preukázané príslušné vzdelanie alebo dokonca tento zákon ešte ide ďalej, že stačí preukázať primeranú prax, aby táto činnosť podľa tohto zákona mohla byť realizovaná.

Dôležitý bod vidím aj v tom, že umožňuje a dáva priestor nielen na to, aby vyššie územné celky, mestá, ale hlavne dediny mohli realizovať tieto projekty a hlavne za finančnej podpory a finančnej stability, ktorá im umožní túto činnosť realizovať. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Pataky nechce reagovať. Bol posledný v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú a záverečné slovo, pán minister a pán podpredseda vlády.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len niekoľko poznámok. Začnem od konca. Pán poslanec Pataky, ktorý hovorí, že mládež dlho, dlho čakala, pokiaľ zákon bude. No, konečne sa dočkala. Takže dúfam, že oceníte to, že sme sa vôbec pokúsili a že sme vedeli zákon vypracovať, presadiť cez vládu a dostať ho do Národnej rady. Vážim si aj to, čo ste povedali, pán poslanec, ak sa akceptujú niektoré vaše pripomienky, že zákon podporíte. Uvidíme. Ale k podstate veci.

Pretože dosť sa tu útočí, že zákon je o centralizácii, o dirigizme a tak ďalej a tak ďalej, ale uznajte sami, že dosiaľ neboli základné pojmy vôbec vydefinované v oblasti práci s mládežou. Doposiaľ nebolo definované prostredie práce s mládežou a definovaná špecializovaná činnosť. Nebolo. Bol chaos, bolo to živelné. Takisto transpozícia smernice o dobrovoľnej práci a dobrovoľnej službe. Doteraz boli len smernice, zákon nebol. Tak to treba spraviť. Takisto ohľadne akreditácie vzdelávacích subjektov a programov, veď hovoríme o profesionalizácii. Či netreba profesionalizovať prácu s mládežou? Takže musí byť akreditácia. Doteraz takisto nebola. No a pokiaľ ide o financovanie, tak vám uvediem niektoré príklady, ktoré vás dovedú k tomu, že sa musí sprísniť a štát je povinný dohliadať na každú štátnu korunu, ktorá ide do akejkoľvek činnosti.

Takže pokiaľ ide o definície a o pojmy, veď tie pojmy, to si niekto len tak z prsta nevycucal. Veď tie pojmy boli konzultované s Akadémiou vied s Jazykovedným ústavom. Sú to definície, preklady z Európskej únie. Pozrite si tie definície tam a skúste navrhnúť iné, ale tie definície, poviem otvorene, že ani mne sa nepáčili zo začiatku, a keď som videl, že iné sa dať nedajú a že je to v rámci spisovnej slovenčiny, tak sú tam. Nechcem takisto gramatické chyby, lebo no povedzme, že nemusí byť.

Pokiaľ ide o akreditáciu. Nevidím dôvod, prečo máte dôvody voči akreditácii. Domyslime systém, aký by mohol byť, ale akreditácia musí byť. Každý, kto chce míňať štátne dotácie, aby to neboli určité chodníkové firmy alebo ľudia, ktorí si myslia, že môžu míňať štátne peniaze bez nejakej kontroly. Ja vám môžem ukázať výsledky kontroly, kde je jedna mládežnícka organizácia, z 800-tisíc dotácií išlo 760 na chlebíčky v zmysle pravidiel, ktoré sme prevzali za minulej vlády a nenašli sme nič, aj im to prešlo. Tak preto sme zmenili pravidlá, preto sme pritvrdili, že to musí byť akreditovaná organizácia, ktorá sa bude uchádzať či už o eurofondy, áno, aj o eurofondy, ale nie hocikto. Ale ten, kto je akreditovaný, kto s tým vie pracovať a kto vie preukázať, že s mládežou robiť vie, chce a bude. To nemôže byť živelné. A o nič iné nejde, len zaviesť poriadok a pravidlá a systém. Celý zákon je takýmto spôsobom postavený.

Dirigizmus a minister. No minister rozhodoval vždy. Veď to sme takisto prebrali z vašej vlády. Celý systém sme prebrali, rozdeľoval peniaze, že pán Szigeti? Aj vy ste podpisovali takisto. No tak sme to prevzali, dali sme to teraz do zákona, teraz zrazu je kvôli tomu zle, lebo za vás to bolo dobre, za nás je to zle. Ale skúste navrhnúť nejaký iný systém, v poriadku. Ale systém sme prevzali taký, aký bol.

Pán Slafkovský, nemá dopad na štátny rozpočet, zákon je o systéme. Keď si porovnáte, a to máte pravdu, že aj tento zákon, aj zákon o športe sú si podobné, lebo takú štruktúru sme na ministerstve navrhli. Všade sú pojmy, všade prostredie, všade sú pravidlá hry, všade je financovanie, všade sa snažíme zaviesť systém a poriadok. Naozaj tie dva zákony majú absolútne podobnú štruktúru. Vidieť, že je to z jednej dielne. Ale o losovaní by som teda nerád rozprával, lebo my sme skôr za systém, za pravidlá a nevyhrá najlepší. A domýšľajme systém, ale losovaním si myslím, že sa nikde nedostaneme, pretože pravidlá a kritériá sa dajú stanoviť všade. A keď nie, tak podporme najlepších a ten, kto je najlepší, sa snáď vyhodnotiť na základe referencií a výsledkov určite dá. Platí tu to isté, čo bol zákon o športe. Pokiaľ budete mať pozmeňujúce návrhy, určite ich akceptujeme, prečo nie a skúsme ten zákon vylepšiť. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pani spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko v rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 605.

Pán minister financií Slovenskej republiky pán Počiatek uvedie návrh zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2008 a s Národným plánom zavedenia eura v Slovenskej republike a bol vypracovaný v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako spolupredkladateľom.

Návrh zákona vychádza z Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike a súvisí so zmenami v tuzemskom platobnom systéme SIPS a s napojením sa na platobný systém TARGE 2, pričom tieto zmeny je nevyhnuté vykonať najneskôr ku dňu zavedenia eura v Slovenskej republike, t. j. k 1. 1. 2009.

Tento návrh zákona umožňuje vykonávanie tuzemských a cezhraničných platieb v reálnom čase prostredníctvom takzvaného európskeho platobného systému podľa osobitného predpisu, ktorým je usmernenie Európskej centrálnej banky z 26. apríla 2007 o transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase.

Taktiež upravuje možnosť uviesť číslo účtu aj v tvare IBAN a kód banky BIC pre tuzemské prevody vykonávané prostredníctvom Európskeho platobného systému TARGE 2, ako aj zmeny súvisiace s odpísaním a pripísaním sumy cezhraničných prevodov vykonávaných prostredníctvom Európskeho platobného systému.

Ďalšie zmeny a doplnenia návrhu zákona súvisia so zmenami v tuzemskom platobnom systéme SIPS, ktorý sa od 1. januára 2009 mení na clearingový systém, pričom zúčtovanie vypočítaných pozícií bude prebiehať v platobnom systéme TARGE 2 Sk. Ostatné zmeny majú len legislatívnotechnický charakter. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Lukšo bude spravodajcom k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, máte slovo.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že tomu tak nie je. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme o ňom hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

Teraz pristúpime k rokovaniu v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dostali ste ho ako tlač 607 a návrh na jeho pridelenie ako č. 618.

Opäť prosím ministra financií pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008.

Zámerom predloženého návrhu bolo vypracovať komplexnú právnu úpravu kolkových známok a súvisiacich právnych predpisov, eliminovať výpadok príjmov štátneho rozpočtu v dôsledku falšovania kolkových známok a súčasne zabezpečiť plnenie úloh Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike.

V predloženom návrhu zákona sa upravuje predovšetkým postavenie ministerstva financií ako výhradného vydavateľa kolkových známok. Ustanovuje sa transparentný výber tlačiarne kolkových známok, určuje sa distribútor, ako aj ďalší predajcovia kolkových známok a ich vzájomné vzťahy.

Pri ustanovení distribútora kolkových známok sa vychádzalo z požiadavky zabezpečenia dostupnosti kolkových známok na celom území Slovenskej republiky, preto sa zvolila Slovenská pošta a jej zariadenia v rámci verejnej poštovej siete. Zároveň sa navrhuje, aby kolkové známky mohli predávať okrem pošty len tie orgány, ktoré vyberajú správne poplatky a súdne poplatky formou kolkovej známky.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že platenie správnych a súdnych poplatkov formou kolkovej známky je len jedna z možností platenia týchto poplatkov, okrem platenia v hotovosti alebo prevodom z účtu v banke.

Ustanovuje sa tiež kontrolná činnosť v oblasti kolkových známok počnúc výrobou, distribúciou až po predaj a použitie kolkových známok. Navrhuje sa vydať nové kolkové známky v hodnote euro a zabezpečiť ich výrobu a distribúciu tak, aby od zavedenia meny euro v Slovenskej republike už boli kolkové známky v hodnote euro v predaji na celom území Slovenskej republiky, aby bolo možné ich použiť už prvý deň zavedenia tejto meny.

Osobitne sa upravuje výmena poškodených kolkových známok, ako aj odkúpenie neplatných kolkových známok. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je podľa predloženého návrhu splnomocnené na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom ustanoví technické parametre, grafickú úpravu, vzhľad kolkových známok, spôsob ich použitia a prípadne ďalšie náležitosti kolkových známok. Jeho účinnosť sa predpokladá v treťom štvrťroku 2008. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 607) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 21. dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spĺňa, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.