Středa 14. května 2008

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz otváram priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa chce k tejto problematike prihlásiť ústne. Pán poslanec Peter Pelegrini ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. A slovo má pán poslanec Pelegrini. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril veľmi, veľmi krátko a veľmi stručne k uvedenému návrhu zákona a aj sčasti možno k rozprave, ktorá tu do tejto doby odznela.

Túto rozpravu určite sledujú aj profesijné zväzy a odborné organizácie a určite so záujmom budú sledovať legislatívny proces tohto zákona v parlamente aj naďalej. A chcem všetkých uistiť aj z tohto miesta, aby verili slovám aj ministra vnútra, ktoré zazneli včera, keď predkladal zákon, a aby sa spoľahli aj na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí určite budú o niektorých ustanoveniach, ktoré vyvolali veľkú vlnu kritiky, intenzívne hovoriť vo svojich výboroch, na odborných fórach, na komisiách, ktoré sú zriadené pri výboroch. A môžem garantovať, že určite v určitých ustanoveniach, aj čo sa týka napr. nákladnej a kamiónovej dopravy, dozná tento zákon určité kompromisné úpravy a nebude schválený v úplne totožnom znení, ako je navrhnutý vládou, pretože zákon, ktorý k nám prišiel, páni kolegovia, kolegyne, je predsa vždy návrh a záleží na poslancoch Národnej rady, ako bude schválený. Sám minister pri niektorých ďalších ustanoveniach vyzval poslancov Národnej rady, že keď prídu s nejakým rozumnejším návrhom, ako je uvedený v návrhu zákona, nemá problém sa s ním stotožniť.

Ja by som ešte k pánu Froncovi veľmi kratučko sa vyjadril, keď tu hovorí, ako postihnú pokuty biednych a tých bohatých nie, lebo že tí bohatí na to peniaze majú. No, pán kolega Fronc, pokiaľ nikto nebude porušovať dopravné predpisy, tak pokuty nepostihnú nikoho, ani biednych, ani bohatých. Takže v tom je ten rozdiel uhlov pohľadu, nie na výšku pokút, ale nikto nemá porušovať zákon. A ak ho nikto nebude porušovať, tým pádom nebude mať nikto problém byť postihnutý žiadnou pokutou, či už bude nízka alebo vysoká. Takže pretáčať výšku pokút do nejakej zase sociálnej polohy biednych a bohatých, to sa mi zdá mierne účelové.

A veľmi na záver chcem povedať len toľko, že čo sa týka tých majákov, tak na odľahčenie myslím si, že keby bolo ministerstvo vnútra do zoznamu vybraných a ďalších osôb, ktoré ich budú môcť používať, zaradilo aj 150 poslancov Národnej rady, myslím si, že taký návrh by bol prešiel hladko. Ďakujem. (Smiech poslanca.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán podpredseda Hort. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, rozmýšľame nad tým, akým spôsobom by sa tento návrh zákona dal vylepšiť.

K tej časti, ktorá sa týka zimných pneumatík. Predpokladám, že nikto v tejto sále z tých, ktorí niekedy riadili osobné motorové vozidlo a zažili, čo to je jazdiť v zime na letných pneumatikách, nepovie, že to nie je pre všetkých účastníkov cestnej premávky velikánske riziko. A spôsob, ako sa navrhuje zo strany pána podpredsedu vlády a ministra a jeho tímu riešenie tejto problematiky, je niečo, čomu sa na prvý pohľad nedá nič iné povedať, iba akože áno, takýmto spôsobom vyjadrujete svoje sociálne cítenie. Toto je budovanie sociálneho štátu, prosím vás, ale v takejto problematike, tam, kde ide o ľudské životy? Nemáme odvahu povedať, že tá zimná pneumatika nie je len na ľad a na sneh. Ona je koncipovaná tak, aby v zimnom prostredí, keď aj je suchá cesta, plnila úplne iné povinnosti a funkcie vo vzťahu k motorovému vozidlu ako letná pneumatika. Sťažovali ste sa tu, že nie je povedané, akým spôsobom štatistika v niektorých oblastiach dokazuje alebo nedokazuje dopravnú nehodovosť a všetky tie tragédie, ktorých sme svedkami na cestách. Ale pokiaľ ide o zimné pneumatiky, tam hádam nikto z nás o tom nepochybuje. Hovoríte stále o sociálnom štáte. Ja stále čakám, kedy príde ten prelom, to, čo ste sľubovali vo vzťahu k sociálnej politike. Ak to má byť vo vzťahu k zimným pneumatikám, tak je to trošku na vážnejšie zamyslenie. To naozaj nie je na riešenie v oblasti sociálnej politiky, tam ide o ľudské životy a tam by bolo treba úplne ináč nakoncipovať ten návrh. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Pelegrini bude reagovať.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda Hort, ja som vo svojom vystúpení nehovoril o zimných pneumatikách, aj keď ste teda reagovali na túto oblasť, ale teda zareagujem. Súhlasím v maximálnej miere s vami. Ja som vodič, takisto najazdím ročne veľa kilometrov. Bez zimných pneumatík by som na cesty nevyšiel. Súhlasím s vami, že mať zimnú pneumatiku v zimnom období aj bez ohľadu na to, či je sneh, či nie je sneh, vzhľadom na teplotu vozovky, konzistenciu tej zmesi tej pneumatiky je podstatne vhodnejšie mať. Myslím si aj, že už čas ukázal, a ten vývoj a tú štatistiku by som rád videl, možno niekde by sme si ju mali dať vyžiadať, koľko vodičov už dnes bez ohľadu na to, či to zákon prikazuje alebo nie, pravidelne mení pneumatiky v zime za zimné a aké percento vodičov tak ešte nerobí. Nie som momentálne presvedčený o tom, že absolútny príkaz použitia zimných pneumatík by bola tá najvhodnejšia forma. Ale, samozrejme, je pravdou aj to, že vágne ustanovenie hovoriace o súvislej ploche alebo nesúvislej ploche snehu a tak ďalej takisto nie je správne. Takže tam podľa mňa hľadajme do druhého čítania nejakú inú formuláciu, ktorá by bola jasnejšia, zrozumiteľnejšia a ktorá by nevyvolávala takéto pochybnosti. Ale naozaj môžem povedať osobne, že áno, v zime bez ohľadu na to, či sneh je alebo nie je, treba prezuť letné pneumatiky za zimné. V tom s vami súhlasím. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Želá si pán minister vystúpiť, dať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

J. Baška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda aj v mene ministra Kaliňáka ho ospravedlniť. A chcel by som zareagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli v rozprave.

Prvá vec sa týkala toho, že zákon určitým spôsobom mešká. Súčasný platný zákon o premávke na pozemných komunikáciách bol v jeho histórii už 28-krát novelizovaný. A je naozaj potrebné pripraviť jeho komplexné nové znenie. A si myslím, že takéto nové znenie si zaslúži aj určité obdobie príprav. A verím tomu, že aj ľudia na ministerstve vnútra nezaháľali a že rokovali či už s profesijnými zväzmi alebo s ďalšími, aby pripravili tento nový zákon o cestnej premávke čo najlepšie, aby v tomto zákone reflektovali všetky veci, ktoré pomáhajú zlepšeniu alebo zvýšeniu bezpečnosti a znižovaniu nehodovosti na pozemných komunikáciách. Ja pevne verím, že tie veci, ktoré tu zazneli v rozprave, budú ministrom Kaliňákom prediskutované a že počas tých rokovaní aj na deviatich výboroch, kde bude prerokovaný tento zákon, sa podarí vylepšiť návrh tohto nového zákona o cestnej premávke.

Ja by som chcel len na jednu konkrétnu vec reagovať. A tá konkrétna vec sa týka používania zimných pneumatík. Ja si pamätám ešte, minulé volebné obdobie keď sme tu boli, tak bola takáto novela poslancov. Ja sám som bol účastníkom tejto novely. Inak, to prešlo, prešlo to prvým, druhým, tretím čítaním, len kým to prezident podpísal, prišla nová novela vládna, ktorá toto používanie zrušila. Vtedy sa hovorilo, že to nie je sociálne a tak ďalej a tak ďalej. A ja sa pýtam, koľko stojí ľudský život. To už potom hovorme aj o sedačkách, autosedačkách pre deti, že tie nejaké peniaze stoja a tak ďalej a tak ďalej. Čo sa týka tých vágnych ustanovení používania týchto zimných plášťov, ja si myslím, že sa to možno podarí zmeniť, ale pre ľudí, ktorí pripravovali na ministerstve vnútra tento zákon a aj túto časť, nie je to jednoduché, pretože ak by tam dali určitý termín, odkedy dokedy sa to má používať, napr. svietenie, tak tým pádom by mohli znepríjemniť život tým tzv. víkendovým vodičom, ktorí používajú automobily nie tak často ako poslanci Národnej rady alebo iní ľudia. Keby v tom období vôbec nebol alebo bol napr. sneh alebo by bolo teplejšie, vtedy by nemuseli tie pneumatiky používať. Čiže možnože keď sa to doprecizuje v tých výboroch a počas druhého čítania v Národnej rade, tak si myslím, že to bude veľmi dobrá vec, keď sa takáto vec v novom zákone o cestnej premávke prijme. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v prvom čítaní, a preto nemám ambíciu vo svojom vystúpení hodnotiť nejaké konkrétne paragrafové znenie novely tohto zákona, ale skôr filozofiu a hlavný cieľ, ktorý si predkladateľ postavil. A pokúsim sa zaujať stanovisko aj k niektorým vystúpeniam, ktoré v rozprave odzneli.

Účelom zákona, ktorý predkladá vláda na dnešné rokovanie Národnej rady, je predovšetkým vytvoriť podmienky pre zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v Slovenskej republike, ale, a to podčiarkujem, aj vymožiteľnosť práva. V záujme ochrany života a zdravia osôb a majetku a zaistenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je potrebné právne regulovať správanie účastníkov cestnej premávky. Zákonom sa preto ustanovujú pravidlá správania, akými sú povinné riadiť sa všetky osoby, ktoré užívajú cesty. Základnou povinnosťou všetkých účastníkov cestnej premávky je správať sa tak, aby neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ide o základné pravidlo správania. Toto predmetný návrh zákona jednoznačne napĺňa.

Na prvý pohľad do parlamentu je predložený návrh prísnejšieho cestného zákona, a to aj keď štatistiky hovoria o tom, že nehodovosť všeobecne klesá. Veď medziročný pokles nehôd v rokoch 2006 - 2007 je takmer o 1 000 nehôd, čo je však alarmujúce. A prečo je možno tvrdšia tá novela, je, že stúpa medziročne počet usmrtených pri dopravných nehodách, konkrétne medzi rokmi 2006 - 2007 je to 48 osôb. To znamená, že keď je aj tá bilancia priaznivejšia, Európska komisia vytýčila a vláda zahrnula do svojho Programového vyhlásenia ambíciu znížiť do roku 2010 počet usmrtených na cestách o polovicu. A treba povedať, že aj možno doteraz ten platný zákon istým spôsobom prispel k tomu, že sa táto úloha doteraz nedarí realizovať. Preto jednoducho potrebujeme nový zákon, ktorý bude reagovať na aktuálnosť doby, lebo na cestách pribudlo veľa automobilov a problémov, ktoré je potrebné odstupom času riešiť.

Myslím si, že nový návrh cestného zákona prešiel rozsiahlou celospoločenskou diskusiou. Môže sa síce polemizovať o tom, či bola krátka, dlhá. Každopádne bola možno tak dlhá, ako nebola dlhá pred žiadnym zákonom, ktorý v tomto volebnom období v parlamente bol prerokovaný. Totiž jednoducho cesty, cestná doprava, bezpečnosť na cestách sa dotýka veľmi širokého okruhu ľudí, či už priamo alebo nepriamo sa tu dá hovoriť, skoro o každom občanovi. Aj podľa prieskumov verejnej mienky sú od neho očakávané každopádne bezpečnejšie cesty, čo je pozitívne. Takto to hodnotí aj 70 % respondentov renomovaných prieskumov, ktoré k tejto téme boli uskutočnené. Každopádne možno konštatovať, že je očakávaný, že je potrebný a že je verejnosťou aj žiadaný.

Návrh zákona predpokladá, a tu čiastočne reagujem aj na vystúpenie pána poslanca Šimka, väčšie právomoci obecných polícií v oblasti riešenia priestupkov v blokovom konaní, pri dopravných značkách zákazu státia, zastavenia a zákazu vjazdu (porušenie predpisov). Dáva však zároveň jasnú odpoveď aj na volanie obecných polícií po ešte väčších právomociach. Poslaním obecných polícií je chrániť verejný poriadok, a nie suplovať úlohu dopravnej polície.

Dôležitú tému ohľadom bezpečnosti cestnej premávky otvoril, zhodou okolností to bolo aj vo včerajších médiách, myslím, denník Pravda. A to je otázka jazdy bez vodičského oprávnenia. Len v roku 2007 bolo 794 dopravných nehôd spôsobených vodičmi nevodičmi. Ja si osobne myslím, že aj k tejto problematike, ktorá bola veľmi široko prediskutovaná pri príprave tohto zákona, sa budeme musieť vrátiť. A možno budeme musieť nájsť aj trošku iné formulácie a uplatnenie aj v zmene Trestného zákona.

Myslím si, a v tom sa asi zhodneme, že tento zákon by nemal mať len politický rozmer, ale najmä praktický s cieľom naplniť základný cieľ, ktorým je väčšia bezpečnosť na cestách. Z tohto pohľadu ma dosť mrzia tie silné slová, ktoré tu v rozprave, v rozprave padli.

Každopádne chcem však povedať, že je pre mňa dosť prekvapujúca kritika pána poslanca Pada ohľadom celoročného svietenia. Pán poslanec, povedal som to už pri vašej poslaneckej novele, zopakujem to, vy ako predchádzajúci a posledný minister vnútra ste mali všetky nástroje na to, aby ste túto novelu ako vládnu predložili. Nestalo sa tak. Predložili ste ju ako poslaneckú novelu krátko po nástupe novej vlády ako opozičný poslanec. Chcem povedať jednu vec. Z tohto pohľadu to vidím ako neúprimné a zavádzajúce. Skôr to vnímam ako síce oneskorene podané, ale ako sebakritiku a zodpovednosť osobnú za nepredloženie zákona v predchádzajúcom období. V roku 2006 ako minister vnútra ste nekonali. To povedal minister Kaliňák a ja s ním v plnej miere súhlasím.

Z pohľadu legislatívy a zabezpečenia dopravy sme boli skoro na chvoste Európskej únie, a to možno aj vašou zásluhou, páni z opozície, pretože ste v predchádzajúcom volebnom období nekonali. Ale tento zákon nás k Európe výrazne približuje. Dôležité je, že nie je postavený len na nejakej ďalšej represii, ale má ambíciu skôr, ja to nazvem, trestať múdrosťou, ako napr. absolvovať doškoľovací kurz pre tých, ktorí zabudli jednotlivé paragrafy cestných vyhlášok. Pripomínam, že aj také vyspelé európske krajiny, ako je napr. Francúzsko a Nemecko, v súčasnosti sprísňujú pravidlá cestnej premávky vrátane zvýšenia sankčných postihov. Aj preto odporúčam, aby sme ho schválili do druhého čítania. A jednoznačne nielen ako spravodajca, ale aj v mene klubu Smeru - sociálnej demokracie mu vyslovujem podporu. Zároveň však tlmočím pripravenosť podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré budú vylepšovať účel zákona. A to je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ale aj využiteľnosť práva. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 382).

Rozhodnutie na pridelenie výborom je pod č. 381.

Prosím pána ministra Bašku, aby vládny návrh zákona uviedol.

J. Baška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaná právna úprava zosúlaďuje právo Slovenskej republiky s novým právom Európskej únie v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu implementáciou nových smerníc Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Potreba prijať nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu vyplynula aj zo záverov expertov Výboru Rady Európy MONEYVAL, ktorí v máji 2005 hodnotili opatrenia Slovenskej republiky zamerané proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Nová právna úprava predovšetkým detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie pri vykonávaní obchodných operácií a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných údajov.

Ďalej, pre povinné osoby sa konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Na jednej strane sa zavádzajú výnimky z povinnej starostlivosti a, naopak, u rizikovejších klientov sa ustanovuje povinnosť vykonávať zvýšenú povinnú starostlivosť.

V súvislosti s vymedzením pojmu "neobvyklá obchodná operácia" návrh zákona demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu.

Zvyšuje sa tiež ochrana zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích strán alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

Návrh zákona definuje finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu a ustanovuje jej úlohy, ktoré bude plniť útvar Prezídia Policajného zboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie, čím vytvoríte predpoklad na dosiahnutie úplnej kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie v oblasti predchádzania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a predchádzania financovania terorizmu. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jasaňovi.

V. Jasaň, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 382. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 381 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 33 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja.

Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 600).

Rozhodnutie o pridelení výborom je č. 611.

Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Mariana Januška, aby vládny návrh zákona uviedol.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dotácie na obstaranie nájomných bytov na výstavbu technickej vybavenosti a na odstraňovanie systémových porúch bytových domov sú investičnými dotáciami, ktorých čerpanie prechádza cez viac rokov. Finančné prostriedky priznané na dotácie sa poskytujú formou úhrady faktúr za vykonané stavebné práce a dodaný materiál. Realizácia týchto investičných dotácií je zabezpečovaná prostredníctvom krajských stavebných úradov, ktoré si musia na tento účel zriadiť samostatné mimorozpočtové účty v Štátnej pokladnici. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách zriadenie takýchto účtov je potrebné upraviť v tomto príslušnom zákone. Vzhľadom na uvedené sa v predloženom návrhu zákona rieši otázka zriadenia takýchto účtov. Súčasne sa navrhuje špecifikovať činnosti vykonávané krajským stavebným úradom v oblasti bývania, a to so zameraním na činnosti súvisiace s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Jánovi Chrbetovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Chrbet, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom v stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 611 z 21. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa hlási ústne, prosím? Pán poslanec Kahanec ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že je to veľmi krátka novela zákona, chcem uviesť len pár slov skôr otázok, aby som si potvrdil vlastne samotný dôvod zmeny zákona, keďže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), je novelizovaný iba vo veľmi malom úseku, a to v úseku § 4, kde sa upresňuje úpravami v písmene c) pôsobnosť krajského stavebného úradu na úseku bývania. V dôvodovej správe sa konštatujú všetky činnosti, ktoré tieto krajské stavebné úrady vykonávajú, a popisuje sa ich činnosť od 1. 1. 2004, čo všetko zabezpečujú, v akých objemoch. A samotný dôvod zmeny zákona je uvedený až úplne na konci. A dôvodom je, že sa špecifikujú činnosti vykonávané krajským stavebným úradom v oblasti bývania. Trošku ma táto formulácia zavádzala na nejaký iný pohľad, lebo činnosti boli vyšpecifikované. Skôr by som prijal formuláciu, že sa tieto činnosti spresňujú, resp. sa rozširujú o nejakú novú pôsobnosť a jasnejšie definujú, lebo tie činnosti tam boli v tom pôvodnom zákone č. 608/2003 Z. z. zadefinované. Takže preto by som sa chcel na toto spýtať, lebo aj potom v osobitnej časti, kde sa vysvetľuje k jednotlivým bodom, prečo tieto jednotlivé body boli menené, tak na začiatku je úplne jasne zadefinované, že sa tam vlastne chcú zadefinovať priamo vykonávané činnosti, čo je úplne pochopiteľné, pretože táto zmena môže byť. Ale napr. zoberieme už prvú formuláciu, teda zmenu v § 4 písm. c) na úseku bývania a bod 1 (posudzuje a overuje údaje v žiadosti o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania), to je v novele, a v pôvodnom zákone č. 608/2003 Z. z. (zabezpečuje posudzovanie a overovanie žiadosti). Teda k tomu by som sa len chcel spýtať, či vlastne mení sa aj systém posudzovania a overovania žiadostí voči doterajšiemu stavu, ktorý beží pri posudzovaní týchto žiadostí, lebo tá novelizácia v podstate dáva kompetenciu krajskému stavebnému úradu už len v tom, že by mal overiť údaje v žiadosti a už to nebude robiť ako posudzovanie a overovanie samotných žiadostí. Toto je taká, dá sa povedať, zásadná otázka, že či sa tam niečo mení.

A chcel by som zároveň upozorniť na niektoré preklepy, ktoré tam sú. Ale myslím, že to bolo len v rýchlosti urobené. V § 4 písm. c) bode 6, tam na konci formálne chýba písmeno "i", nemajú tam byť slová "v kraj", ale slová "v kraji". A takisto tu v bode 12 nemá byť uvedené "usmerňuje metodicky územnej orgány samosprávy", ale "usmerňuje metodicky orgány územnej samosprávy". Je to prehodenie slov. Ale to, si myslím, nie sú podstatné veci.

Podstatné je, aby, keby ste boli taký dobrý, pán minister, ste len upresnili ako predkladateľ ten hlavný dôvod zmeny zákona. Predpokladám teda, že tým hlavným dôvodom bolo vytvorenie tých mimorozpočtových účtov a to, aby sa nemuseli zdroje vracať naspäť do štátneho rozpočtu a aby mohli, dá sa povedať, plynulejšie prechádzať pri zmene kalendárnych rokov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči. (Hlasy v sále.)

Pardon, ale to bolo ako procedurálny návrh označené. Tak pán Juhász s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som len v krátkosti zareagoval na to, čo povedal pán poslanec Kahanec. Tiež sa mi zdá, že najväčšia zmena je v tom § 4 ods. 2, ktorý sa týka toho mimorozpočtového účtu.

Ale chcel by som sa ešte tiež opýtať k tomu prvému bodu, kde sa hovorí, že krajský stavebný úrad posudzuje a overuje údaje v žiadosti, by som sa chcel v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Kahanec, opýtať, či doterajší systém hodnotenia tých žiadostí zostáva alebo či ministerstvo plánuje nejaké zmeny v tomto. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, môžete mať po rozprave aj zároveň záverečnú reč k rozprave.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Nemení sa, najprv by som odpovedal na pripomienku pána poslanca Juhásza, ten systém, ostáva taký istý. A základ je v tom, čo už aj hovoril pán poslanec predchádzajúci, že tam ide o to, že sa musia tie mimorozpočtové účty vytvoriť, aby nedochádzalo k tomu, že sa peniaze potom vracajú do štátneho rozpočtu. Takže toto je základ. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 609).

Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie výborom je č. 620.

Opäť žiadam pána ministra Mariana Januška, aby vládny návrh zákona uviedol.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Navrhovanou novelou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 6. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, a to len v časti týkajúcej sa uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách, teda diplomov, vysvedčení a iných dokladov o vzdelaní architektov, a uznávania odbornej kvalifikácie na výkon povolaní architekt, krajný architekt a stavebný inžinier. Vo všeobecnosti túto smernicu prebral do slovenského právneho poriadku zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií. Navrhovaný zákon je tak špeciálnou úpravou k tomuto zákonu.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 248 z 23. apríla 2008 schválila návrh zákona bez pripomienok a poverila predsedu vlády Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 609). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 620 z 25. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 606).

Rozhodnutie na pridelenie na prerokovanie výborom je č. 617.

Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ministerstvo zdravotníctva predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Návrh zákona rieši problematiku záchrannej zdravotnej služby, spresňuje činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, definuje ich povinnosti, vymedzuje povinnosti zamestnancov operačných stredísk, povinnosti poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby a činnosť ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Ďalej, ustanovuje sankcie za neplnenie povinností operačného strediska, ako aj poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, vypúšťa ustanovenie súvisiace s ambulanciou vodnej záchrannej zdravotnej služby v súlade s novelou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rieši problematiku nehody s hromadným postihnutím osôb.

Návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov vypustením povinnosti pre poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby mať zriadené zásahové operačné stredisko a zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov doplnením o splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého druhy lekárničiek a ich obsah bude upravovať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet ani zvýšené nároky na verejné zdroje zdravotných poisťovní. Výdavky spojené so zabezpečením materiálno-technického vybavenia a jeho dopravy na miesto zásahu pri nehode s hromadným postihnutím osôb sa na roky 2008 - 2010 odhadujú vo výške 10 mil. až 15 mil. a budú zabezpečené v rámci príspevku operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, pričom nedôjde k navýšeniu celkových potrieb v systéme zdravotného poistenia.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jánovi Zvonárovi.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 606). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet ani zvýšené nároky na verejné zdroje zdravotných poisťovní a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP