M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani, vážení pani poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo dňa 6. mája 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona 545/2005 Z. z. Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprinesie nárok na pracovné sily, neovplyvní zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani životné prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporučím uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

Pán predsedajúci, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal žiadnu. A tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu ústavného zákona prihlásiť ústne. Nikto.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu na skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu a taktiež budeme hlasovať o ňom zajtra o 11.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Dostali ste ho ako tlač 621 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 631.

Dávam teraz slovo pani poslankyne Lucii Žitňanskej, aby ako navrhovateľka tento zákon uviedla. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes tu stojím druhýkrát pred vami s tým, že opakovane predkladám určitý návrh zákona uchádzajúc sa opätovne o vašu podporu, uchádzajúc sa opätovne o vašu podporu pre návrh, ktorého cieľom je otvoriť priestor pre verejnú kontrolu, tento raz pre verejnú kontrolu nakladania s majetkom Slovenského pozemkového fondu. Totiž, tak ako som už dnes povedala, som presvedčená, že najlepšou prevenciou korupcie, klientelizmu, rodinkárstva pri spravovaní majetku štátu akoukoľvek štátnou inštitúciou sú transparentné pravidlá a zverejňovanie informácií, ktoré sú predpokladom toho, aby mohla fungovať verejná kontrola nakladania s majetkom štátu.

Návrh, aby Slovenský pozemkový fond zverejňoval zmluvy, ktoré uzatvára s reštituentmi, ktorým nemôže vydať ich pôvodnú pôdu, a preto im vydáva náhradnú pôdu, je na stole tohto parlamentu tretíkrát, prvýkrát vo forme pozmeňujúceho návrhu. Druhýkrát je na stole vo forme samostatného poslaneckého návrhu, ktorý podávam ja a kolega Pavol Frešo.

Zaujímavé na tomto návrhu je, že opakovane rieši naozaj len jednu jedinú otázku, a síce zverejňovanie zmlúv, ktoré uzatvára pozemkový fond do piatich dní od ich uzatvorenia.

Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré boli uzatvorené počas tohto volebného obdobia, tento raz vzhľadom na čas navrhujeme, aby boli zverejnené do 31. októbra 2008, pričom pri tých, ktoré boli uzatvorené za predchádzajúcich vlád, navrhujeme, aby boli zverejnené do 31. marca 2009.

Ide o návrh, ktorý opakovane má všeobecnú podporu, opakovane bol verbálne podporený zo strany všetkých opozičných aj koaličných strán.

Musím povedať, kolega to vypočítal, že keby bol prešiel druhý náš návrh, tak už by 15 dní boli zverejnené zmluvy, ktorých zverejnenie vlastne všetci v tejto snemovni žiadame. Doposiaľ sa tak nestalo, pretože nezískal tento náš návrh dostatočnú podporu tejto snemovne. Preto sa uchádzame o vašu podporu tretíkrát s obdobným návrhom. A dúfam, že tento raz, keďže všetci s týmto návrhom vecne súhlasíme, návrh aj získa podporu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni Lucii Žitňanskej za uvedenie návrhu.

A dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 256 z 13. mája 2008 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel jeho navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, ako aj o dôvode potreby novej právnej úpravy.

Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. 4. 2008 č. 631 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Taktiež vás požiadam o zaujatie miesta pre spravodajcov.

Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne za poslanecký klub SDKÚ - DS prihlásil pán poslanec Pavol Frešo. Je jediný písomne prihláseným. Keď skončí, v prípade faktických poznámok po ich skončení bude môcť sa ďalší poslanec alebo poslankyňa prihlásiť ústne. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, je naozaj nie úplne jednoduché uvádzať tú istú vec možno tretíkrát. Pokiaľ to je však vec, ktorá je potrebná pre ľudí, tak aj štvrtý raz, piaty raz je dobré ju uviesť, ak to treba.

Treba povedať, že je to jednoduchá novela, ktorá v zásade vznikla, popravde povedané, ako reakcia na škandály s predajom pozemkov pod Tatrami, ktoré lomcovali touto republikou zhruba pred rokom. Vznikla ako reakcia na nečinnosť orgánov fondu, resp. dokonca na nečinnosť vlády, ktorá v tomto prípade sa uzniesla na nových orgánoch v januári minulého roku. A otáľala s ich menovaním až do mája. A vlastne umožnila vzniknúť týmto pochybným prevodom, ktoré nakoniec viedli aj k niečomu, čo pán premiér nazýva koaličnou krízou na hrane stola, ktorú on razantne asi po siedmich mesiacoch tempom jemu vlastným, čiže skoro žiadnym, vyriešil, keď sa to už ináč nedalo vyriešiť. Ale aby sme tomuto predchádzali a aby sme naozaj verejnosti osvetlili, čo sa dialo, ale nielen v tomto prípade, sme navrhli, aby bolo možné jednotlivé zmluvy pozemkového fondu zverejniť. A kolegyňa Žitňanská má pravdu, nie 15 dní, ale 14 dní by sme vedeli, čo sa už dialo na pozemkovom fonde. Vedeli by sme to od toho najpovolanejšieho, teda od Slovenského pozemkového fondu. Sám viem, o čom hovorím, keď hovorím, že možno to je ťažká situácia, lebo aj ja ako poslanec dodnes vlastne neviem, ktoré zmluvy tam boli podpísané, pričom sme tam boli na poslaneckom prieskume, asi na najdlhšom poslaneckom prieskume v rámci tohto volebného obdobia a určite aj najviac medializovanom a aj tak je problém týchto 15 zmlúv zverejniť.

Chcel by som sa krátko zastaviť pri tom, prečo je to problém. Ten problém môže mať dve vysvetlenia. A v tomto sa musím obrátiť na koalíciu, nakoľko opozícia v tých dvoch prípadoch, keď sme to predkladali, vždy hlasovala jednotne za to. A musím sa obrátiť na koalíciu s tým, že možno mi niekto pomôže z kolegov vysvetliť, v čom ten problém tkvie. Ja som našiel zatiaľ dve riešenia. Teda vážená koalícia buď nechce, alebo nemôže podporiť podobný návrh zákona. Pri nechcení môže byť situácia taká, že jej v zásade je jedno, že miliardové pozemky odchádzajú. Proste berie to za tak malú čiastku, že na tom nezáleží, alebo berie to za niečo, čo občanom tejto republiky nevadí, alebo sa domnieva, že disponujeme tak obrovským majetkom, že toto je prípustná strata. Pri tom, že nemôže to podporiť, je, že jej isté politicko-lobistické možno konštrukcie nedovolia za to zahlasovať.

Pre obidve tieto teórie môžeme pridať pár argumentov. Budem len veľmi stručný a popíšem stav, ktorý nastal, myslím, minulý mesiac, keď vyšlo na verejnosť, že nielen ide o pozemky vo Veľkom Slavkove, ale naviac ide o pozemky vo Veľkej Lomnici. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si dal prácu. A výsledkom tej mojej práce bolo, že som zistil, či prípad Veľkej Lomnice vôbec bol niekedy spomenutý. Špeciálne som sa pozrel okolo obdobia, keď pán premiér tzv. razantne problém riešil. A zistil som, že nebol. Zistil som, že nebol, pán premiér sa vytrvalo držal len Veľkého Slavkova, to už bolo to, čo bolo nám, ktorí sme sa tomu naozaj venovali, 6 mesiacov známe. Ale Veľkú Lomnicu, kde ide o rádovo podobný objem pozemkov, pán premiér nespomenul. Ani neviem, či sa vyjadril k tomu alebo resp. či vôbec o tom vedel. Z toho mi vychádza, že naozaj najúčinnejším spôsobom, akým sa postaviť voči podobným praktikám, bez ohľadu na to, či to robí táto súčasná vláda alebo urobila by to nejaká ďalšia, je verejná kontrola. Verejná kontrola znamená, že v tomto prípade zmluvy budú aj so spätnou platnosťou, ak by sme boli k sebe spravodliví, zverejnené na internete v lehote, ktorá je technicky úplne postačujúca, a dokonca sám pozemkový fond hovoril, že nemá s týmto zverejnením problémy, to znamená verejnú kontrolu, ktorá umožní či už aktívnym občanom, ktorých to zaujíma, alebo médiám, alebo poslancom zistiť, čo sa na pozemkovom fonde deje s miliardovými majetkami. Tá úvaha je veľmi jednoduchá. Hovorí, keď je niečo verejné a spravuje to vláda alebo vládni nominanti, tak ako je to v tomto prípade, tak by mala mať verejnosť právo veľmi silnej kontroly. Sám ako poslanec viem, že istá poslanecká kontrola nestačí. Sám viem, aké to bolo zložité k tým zmluvám pristúpiť. Tak hovorím, potom nech sa na to pozrie verejnosť, nech jej to zákon umožní.

To, čo bolo, samozrejme, počas tohto návrhu, ktorý sa opakuje, frustrujúce, bolo, že vládna koalícia opakovane hovorila, že ona tento návrh podporí. Svojho času tam zahlasovalo zaň, myslím, niekde okolo 20 poslancov. To bolo v čase, keď kvôli inému problému tu opozícia nebola prítomná. Keď už tu opozícia prítomná bola, to bolo teraz v januári, tak došla sila vo vládnej koalícii, teda špeciálne v Smere, aby som bol presný, myslím. Dostali sme vtedy 4 alebo 5 hlasov. A takto to ide stále dokola. A vláda hovorí, áno, my to podporíme, dokonca prinesieme vlastné riešenie. Dokonca predseda vlády hovoril o skrátenom legislatívnom procese, ktorý mal nastať niekedy v januári tohto roku. Slovo, samozrejme, nedodržal. A s rovnakou pomalosťou, akou reagoval na vzniknutý škandál minulý rok, to nestihol ani na túto riadnu schôdzu. Keď sa pozriete do programu, tak tam nájdete dôkaz týchto mojich slov, to znamená, vládny návrh, ktorý by mal riešiť situáciu na pozemkovom fonde, a zverejňovanie zmlúv v ňom neuvidíte. Je to smutné, lebo sme boli opakovane ubezpečení, že máj je posledný termín a určite sa to podarí. A tí z vás, ktorí sledovali, čo sa deje na pozadí, tak ste videli, že sa to stalo predmetom politického boja rokovania koaličných strán a ďalšieho následného zdržiavania sa.

Tento zákon má ešte jedno také špecifikum, že on bol podaný posledný deň, keď sa dali podávať zákony na túto súčasnú schôdzu. A dôvod na to bol ten, že dva dni predtým vláda znova prerušila rokovanie o novele zákona o pozemkovom fonde a kolegyňa a ja sme definitívne stratili dôveru, že to vláda myslí vážne. Pochopili sme to tak, že pokiaľ ako opozícia nebudeme dôslední v tom, že budeme vykonávať svoju kontrolnú funkciu a že budeme navrhovať riešenia a že pôjdeme s tým do médií, tak jednoducho táto vláda nie je schopná to vyriešiť.

Pre porovnanie. Vláda na to zareagovala, že nakoniec schválila nejaký návrh zákona, o ktorom ale ešte nevieme, kedy bude v parlamente, ale prečítal som si to a vyjadrím sa len k jednej veci. Vyjadrím sa k tomu, kedy podľa vládneho návrhu sa dozvieme, čo sa na pozemkovom fonde udialo. A dočítal som sa zaujímavú vec, že vláda ráta s tým, že to bude koncom marca budúceho roku. Inými slovami, keď sa udeje podľa slov pána premiéra zlodejina pod Tatrami, tak dva roky bude trvať tejto vláde jej reakcia, dva roky jej bude trvať, než urobí jeden jednoduchý legislatívny úkon, ktorým sa tomu aspoň čiastočne dá zamedziť, legislatívny úkon o pár paragrafov, ktorý máte pred sebou, legislatívny úkon, ktorý keby sa implementoval súkromnej firme akokoľvek veľkej, by trval týždne, možno v tej, ktorá je vo veľmi zlom stave, by trval maximálne mesiace, tak našej vláde to trvá dva roky. To je naozaj niečo, čo je veľmi zlý signál pre všetkých lobistov a nepoctivých straníckych nominantov a iné indivíduá, nakoľko im to signalizuje, že keď sa aj na niečo príde, keď na to prídu médiá alebo opoziční poslanci, tak kľudne aj dva roky je lehota, než sa začnú diať prvé vážne legislatívne zmeny, ktoré by tomu mali v budúcnosti zabrániť. A zároveň je to veľmi silný, ale zlý signál pre občanov, ktorí sa spoliehajú, že táto vláda chráni ich záujmy a vie, ako spravovať majetok. To znamená, je to pre nich signál, že bude sa to diať v takýchto periódach, že teda pol volebného obdobia bude trvať, než sa nejaká zákonná norma udeje.

To, na čo by som chcel ešte upozorniť v tejto súvislosti vážených kolegov v Národnej rade, je, že dnes je status quo na fonde nasledovné. Nie je tam vymenovaná ani dozorná rada, ani správna rada. To znamená, že fond je bez riadenia a bez kontroly. A v tejto súvislosti si neviem celkom dobre predstaviť, nakoľko ide o desiatky miliárd až stovky miliárd majetku, ktorý fond spravuje, že by niečo podobné si dovolili akcionári ktorejkoľvek súkromnej firmy, čo si dovoľuje súčasná vláda, ktorá to má v kompetencii. A chcem upozorniť vážených kolegov, že keby sa vláda tak rozhodla, tak zajtra môže tieto orgány obsadiť. Ten dôvod, prečo ich neobsadzuje, je podľa mňa zrejmý. Sú to politické trenice a neschopnosť dohodnúť sa na politických nominantoch. A považujem to za veľkú chybu a možnú stratu.

Mimochodom, tento návrh zákona reaguje aj na ďalší škandál, ktorý medzitým prepukol na pozemkovom fonde. To bolo s prenájmom pozemkov. Inými slovami, ráta s tým, že sa budú zverejňovať aj prenájmy pozemkov tak, aby verejnosť bola oboznámená s tým, že kto a za koľko pozemky prenajíma od pozemkového fondu.

Na záver by som chcel poprosiť vážených kolegov poslancov, aby podporili tento návrh zákona do druhého čítania. Pokiaľ k nemu majú nejaké technické výhrady, v druhom čítaní sa dajú opraviť. Pokiaľ majú k nemu nejaké veci, ktoré by mohli výrazným spôsobom napomôcť, ja si myslím, že to hovorím aj za kolegyňu predkladateľku, určite podporíme takéto návrhy, nakoľko v súčasnosti a dnes tento návrh zákona jediný je schopný tú situáciu teraz riešiť. Inými slovami, jediný v najkratšom možnom termíne zavádza verejnú kontrolu, a to v plnom rozsahu.

Chcem vás požiadať, vážené kolegyne, kolegovia, pomôžme v tomto vláde, vyriešme tento problém za ňu a naozaj vyriešme problém s verejnou kontrolou na pozemkovom fonde. Naša verejnosť si to zaslúži, tak aby nám mohla viac dôverovať a aby nešlo o lehoty v rádoch rokov alebo polovice volebného obdobia, keď reagujeme na problém, ale aby sme reagovali hneď. Myslím, že tam je najbližší termín zverejnenia niekedy v septembri alebo októbri. Má to zmysel. A určite máme v tomto aj podporu verejnosti. Konajme v jej prospech. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pýtam sa, či chce niekto reagovať na vystúpenie pána poslanca Freša. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na jeho vystúpenie.

Pán Frešo bol jediný prihlásený do rozpravy písomne, a preto teraz otváram možnosť, kto sa chce k tomuto návrhu zákona do rozpravy prihlásiť ústne. Pani Magda Košútová ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo dávam pani spravodajkyni v rozprave.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, tri vidím, vážení páni poslanci, predkladaný poslanecký návrh zákona sa zaoberá dvoma paragrafmi zákona č. 330/1991 Zb. Do Národnej rady bol doručený vládny návrh zákona, ktorý komplexne rieši zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Pán Frešo nám tu pred chvíľou siahodlho vysvetľoval, aký je podľa neho problém predložiť takýto návrh zákona, ako pracovito zisťoval, v čom sú, resp. v čom nie sú problémy, a aký bol frustrovaný, keď už tretíkrát predkladá svoju novelu. Verím, že jeho frustrácia čoskoro skončí a prerokujeme vládny návrh zákona v komplexe a celý. A preto z uvedeného dôvodu podávam podľa rokovacieho poriadku, § 70 ods. 3 písm. b), procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto predkladanom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani spravodajkyne sa hlási pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na predrečníčku pani poslankyňu Košútovú. A chcel by som jej poďakovať, že sa aspoň takouto formou vyjadrila za koalíciu, čo si o tomto návrhu zákona myslí. Chcel by som ju upozorniť, že vládny návrh zákona síce bol schválený a doručený do Národnej rady, ale nevieme, kedy sa tým Národná rada bude zapodievať. A pokiaľ sa tým bude zapodievať v zmysle riadnych schôdzí, tak najskôr aj tento zákon bude prijatý niekde v septembri, to znamená, že jeho účinnosť sa znova posunie. Teraz máte, vážená pani poslankyňa aj vaši kolegovia, šancu urobiť niečo pre túto republiku, aby nie od marca a s posunutím možno niekde od júna budúceho roku sa občania dozvedeli, čo sa deje na pozemkovom fonde, teraz máte šancu napraviť ten škandalózny stav, ktorý vytrvalo táto vládna koalícia ignoruje, a to ten, že pozemkový fond nemá riadenie a nemá kontrolu, vlastne bez kontroly štát nad tým stratil kontrolu, teraz máte šancu svojím hlasovaním napomenúť vládu a napomôcť vláde vyriešiť to, čo vyriešiť nevedela.

Čo sa týka vládneho návrhu samotného, treba poznamenať, že veľmi ťažko sa rodil a na jeho pozadí boli rôzne konflikty o tom, kto bude na akej pozícii sedieť a kto koho bude riadiť. A chcem upozorniť, nakoľko v tejto koalícii sa to stalo niekoľkokrát, že vždy keď ide o pozície, tak môže dôjsť vo vašej koalícii ku konfliktu. Preto máte na stole bezkonfliktný návrh, ktorý situáciu rieši, stačí zaň zahlasovať, ktorý dokonca nie je v žiadnom rozpore ani s tým, čo obsahuje vládny návrh. Inými slovami, hlasujeme o tom, či budeme poznať situáciu na skorú jeseň alebo na neskorú jar budúceho roku, alebo až v lete. Komu to nie je jedno, hlasuje za návrh. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete reagovať? Prosím vás, zapnite pani Košútovú. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Chcem ubezpečiť pána Freša, že tento návrh bude prerokovaný čoskoro. Takže môže byť spokojný. A urobíme pre občanov tohto štátu všetko, čo je potrebné.

M. Hort, podpredseda NR SR: Konštatujem, že sme ukončili rozpravu.

Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť k práve ukončenej rozprave. Áno, chcete využiť právo svojho záverečného slova. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Chcem sa krátko vyjadriť k pomerne krátkej rozprave. Chcem sa poďakovať obom vystupujúcim za ich vystúpenia.

Chcem sa vyjadriť k návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa a s ktorým, samozrejme, nesúhlasím. A chcem veľmi podporiť stanovisko môjho kolegu spolupredkladateľa Pavla Freša v tom, že naozaj obsah tohto návrhu zákona nie je konfliktný. To, čo je v tomto návrhu zákona, môže z hľadiska obsahu dostať 150 hlasov. Toto môže dostať 150 hlasov. A už to dávno 150 hlasov aj dostať mohlo. Komplexný návrh, ktorý prišiel naozaj s opozdením do parlamentu, preto, pretože bol sľubovaný naozaj v januári, potom bol sľubovaný v máji a neprišiel tak, aby mohol byť riadne prerokovaný na májovej schôdzi, teda štandardným legislatívnym postupom, nemôže byť účinný v rovnakom čase ako tento návrh zákona, čo považujem inak, pani poslankyňa, za zlú prácu vlády, keď vláda nedokáže načas a riadne v termínoch predložiť vládny návrh zákona, ktorý má riešiť vzniknutú situáciu, keď to vláda ústami premiéra sľúbila. A pravda je aj to, čo hovorí pán poslanec Frešo, že to nevedela splniť preto, pretože ste sa nevedeli vo vnútri koalície dohodnúť. Opozícia v Slovenskom pozemkovom fonde ste sa nevedeli dohodnúť. A kvôli tomu čakáme. Preto ma ruší trošičku ten blahosklonný tón ku konštatáciám pána kolegu Freša, pretože nie je namieste. Naozaj nie je na mieste. Preto chcem na záver opätovne povedať, že tu je jeden bezkonfliktný návrh, ktorý môže dostať 150 hlasov. A my sa uchádzame o týchto 150 hlasov. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete na záver prehovoriť? Nie.

Vyhlasujem prerušenie rokovania o tomto bode programu a budeme aj o tomto bode hlasovať zajtra.

Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač 622 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 632.

Poprosím pána poslanca Maroša Kondróta, ktorý je spolunavrhovateľom, aby návrh uviedol.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložila skupina poslancov v prvom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 622.

Od schválenia zákona č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách došlo k viacerým zmenám v podnikateľskej sfére. Došlo a dochádza k vecným a legislatívnym zmenám v právnej úprave podnikateľského prostredia. Úlohy, ktoré vyplývajú pre Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru zo vstupu do Európskej únie a ako aj z prijímanej tuzemskej právnej úpravy, si vyžadujú spresniť postavenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ako verejnoprávnej inštitúcie a dôležitého reprezentanta podnikateľskej verejnosti, vytvoriť právny predpoklad na jej priestorové a personálne dobudovanie a racionalizovať spoluprácu s vyššími územnými celkami v rámci existujúcej regionalizácie regionálnych komôr Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Novela v nadväznosti na aplikačnú prax upresňuje čiastočne pôsobnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, najmä ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti komory v oblasti vzdelávania učňovského školstva.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci , dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím vás, pán navrhovateľ, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Tibora Glendu, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov (tlač 622). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 632 z 28. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov či paní poslankýň prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A dávam slovo pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Je to opäť relatívne málo objemný návrh. Ale podľa toho, čo je predložené, ma to trošku brzdí, aby som to prijímal s nejakým pochopením a porozumením.

V zmysle tohto návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, sa v podstate už hneď v prvom bode deklaruje záujem, že sa zriaďuje Slovenská obchodná a priemyselná komora ako verejnoprávna inštitúcia. Na tom by nebolo možno nič zlé, ak by sme mali v týchto verejnoprávnych inštitúciách zaužívané také pravidlá, že by nám riadne fungovali. Ale myslím si, že ešte sa stále stretávame s problémami, keď máme problém, aby sme zaručili nezávislosť týchto verejnoprávnych inštitúcii, a keď skôr centralizujeme tieto verejnoprávne inštitúcie, ako, naopak, aby sme im dali voľnosť. A to už je jedno, či to je verejnoprávny rozhlas alebo verejnoprávna televízia, alebo ďalšie verejnoprávne inštitúcie. A teraz vyrábame ďalšiu verejnoprávnu inštitúciu, o ktorej si myslím, že z hľadiska fungovania, myslím si, nie je nevyhnutá. Nadväzne na to by sa mohli zriaďovať regionálne komory na území VÚC a podobne. Táto komora má potom hospodáriť s finančnými prostriedkami či vlastne s majetkom, ktorý nadobudla. Ale zároveň sa tam dáva aj možnosť aj používať majetok štátu podľa osobitného predpisu. Z toho všetkého mi nejako vyplýva, ako keby sme si vyrábali nejakú novú účelovú alebo takú poslušnú organizáciu, ktorá bude k dispozícii ako "verejnoprávna inštitúcia". Nie som stotožnený s tým, že takáto situácia, takýto návrh je potrebný.

A myslím si, že aj ďalšie veci, ktoré sú uvedené v tomto zákone, či už je to napr. kompetencia pre túto komoru, že navrhuje úpravu učebných plánov alebo učebných osnov, alebo dozor nad praktickým vyučovaním a potom ešte ďalej pozícia rozhodcovského súdu v sporných prípadoch, tak že tieto kompetencie presahujú takú rozumnú mieru. A každopádne myslím, že komplikujú vzájomné vzťahy. Veď predsa na to, ako sa má riešiť úprava učebných plánov alebo učebných osnov, by sa malo predovšetkým zamerať ministerstvo školstva ako hlavný garant. A v tom, že bude spolupracovať so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, myslím si, mu nikto brániť nebude. A všetky podnetné veci či už na úrovni celoštátnej alebo aj na regionálnych úrovniach v spolupráci s VÚC, myslím si, sú úplne logické a aj potrebné. Ale dávať takúto kompetenciu v tomto zákone do pôsobnosti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, že vlastne bude definovať učebné plány a učebné osnovy, tak to, si myslím, je takisto prehnaná kompetencia. A takou je aj tá, keď už vôbec tu dávame nejaké rozhodcovské postavenie, keď máme normálne súdy, ktoré môžu a sú náležité rozhodovať v sporných prípadoch.

Celkove si myslím, že tento zákon na mňa dýcha takým postavením účelovo vyrobeného zákona. Čas ukáže, ak sa tento zákona presadí do života, čo spôsobí jeho prijatie. Ale myslím si, že to nie je tá najrozumnejšia cesta. Cesta spolupráce, cesta koordinácie, cesta vzájomných vzťahov všetkých úrovní, si myslím, je úplne prirodzená a potrebná. Ale vytvárať nejaké špeciálne postavenie určitému subjektu v tomto prostredí, v prostredí priemyselného podnikania, tak si myslím, to nie je tou najrozumnejšou cestou. Preto tento zákon nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kahanca sa nehlási nikto.

Pretože bol jediným prihláseným do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Spýtam sa, či sa chce na záver vyjadriť pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót, máte priestor na záverečné slovo.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Stankovi Kahancovi za vystúpenie, za vyjadrenie možno určitých obáv. Môžem ho ubezpečiť, že nemusí sa báť, nie je to tak, ako to tuná predniesol alebo natienil. Slovenská obchodná a priemyselná komora tu bola ako inštitúcia dávno predtým, než sme sa my stali poslancami, aj s vedením, ktoré je tam stále.

V zákone sa hovorí, že spolupracuje s ministerstvom školstva pri skvalitňovaní, podieľa sa na úpravách určených plánom. Čiže nerozhoduje, nerieši, podieľa sa, pomáha, prikladá ruku k dielu. A zákon je z roku 1992, ktorý prešiel určite aj určitými úpravami. Ale aplikačná prax si vyžiadala vecné a legislatívne zmeny. A o tom je tento zákon, v tej minimálnej verzii, ktorý potrebujeme, aby to naďalej bolo funkčné.

Takže ďakujem veľmi pekne a požiadam ešte raz o podporu tohto zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dostali ste ho ako tlač 623 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 633.

Opäť dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v prvom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte v laviciach ako tlač 623.

Zmeny a doplnenia zákona o energetike, ktoré navrhujem, sa týkajú ustanovenia § 11 zákona o energetike, ktoré upravuje vydávanie osvedčení o súlade investičného zámeru v energetike s dlhodobou koncepciou energetickej politiky štátu.

Podstata zmien a doplnení spočíva v presnom špecifikovaní jednotlivých energetických zariadení, na ktoré sa zákon o energetike vzťahuje. A to sú konkrétne elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvoz skvapalneného plynného uhľovodíka. Takéto dôsledné rozlíšenie všetkých energetických zariadení umožňuje následne v navrhovanom novom znení § 11 ods. 3 písm. b) a v navrhovanom novom znení § 11 ods. 4 presne určiť požiadavky na obsah investičného zámeru podľa konkrétneho druhu energetického zariadenia a takisto presne určiť požiadavku na stanovisko prevádzkovateľa príslušného konkrétneho energetického zariadenia. Tým sa zvýši vypovedacia schopnosť žiadosti a aj možnosť príslušného orgánu, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, riadne a detailne žiadosť posúdiť a rozhodnúť o nej.

Navrhujem tiež doplnenie § 11 o nové odseky 5 a 6. Preukazovanie odbornej spôsobilosti žiadateľa podľa § 6 ods. 8 zákona o energetike a tiež preukazovanie skúseností pri prevádzke energetického zariadenia, na ktoré žiada vydanie osvedčenia, poslúži správnemu orgánu na to, aby vedel náležite a riadne vyhodnotiť skutkový stav a aby pri vydávaní osvedčení boli zohľadnené aj také skutočnosti, ktoré dnešný zákon nevyžaduje, ale ktoré majú svoj nesporný význam v odvetví, ako je energetika, teda odborná spôsobilosť žiadateľa na prevádzku energetického zariadenia, jeho skúsenosti s prevádzkou obdobných zariadení, počet stálych zamestnancov, údaje o ich odbornosti a dobe trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter činnosti, teda prevádzku energetického zariadenia sú uvedené požiadavky opodstatnené. Obdobné požiadavky je možné nájsť aj v iných právnych predpisoch, napr. v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, populárne známom zákone ako atómovom zákone, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom predloženého návrhu zákona teda nie je neodôvodnené sprísňovanie podmienok pre vydanie osvedčenia, ale spresnenie týchto podmienok, aby takéto osvedčenie dostal subjekt, ktorý dokáže garantovať riadnu, zodpovednú a starostlivú prevádzku energetického zariadenia.

Návrh v bode 11 len technicky rieši § 27 zákona o energetike, aby sa predišlo všetkým pochybnostiam o jeho správnej vykonateľnosti.

Predložený návrh zákona nemá vplyv na obyvateľstvo, štátny rozpočet a ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na zamestnanosť, na životné prostredie a ani na podnikateľské prostredie.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.