Tretí deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

15. mája 2008 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Príjemný, dobrý deň. Milé kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali: pán poslanec Sergej Chelemendik a pán poslanec Ľuboš Micheľ.

V súlade s odsúhlasenou zmenou programu schôdze budeme dnes pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

Tento návrh ste dostali ako tlač 624 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 634.

Dávam teraz slovo, predpokladám, že pán poslanec Rafaj bude ako navrhovateľ odôvodňovať zákon, čiže dávam slovo pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby návrh zákona uviedol.

Vítam pána ministra spravodlivosti.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som v mene navrhovateľov novely zákona č. 274/2007 Z. z. uviedol túto novelu, ktorá sa týka príplatku k dôchodku politickým väzňom, pričom meritum veci je rozšírenie okruhu oprávnených osôb.

Ak dovolíte, zdôvodním, prečo po roku sme nútení pristúpiť k rozšíreniu oprávnených osôb. Okrem toho, že sa ukázalo, že odstraňovanie zjavných krívd, vrátane morálnych so sociálnymi dopadmi a traumami zo spoločenského a profesijného vylúčenia časti občanov v bývalom režime, a myslíme tým podľa predchádzajúcich zákonov, v zmysle ktorých sa ďalej postupovalo zo začiatku 90. rokov, boli to roky určené 25. februára 1948 až po december 1989, tak stále tieto kategórie majú svoje biele miesta. Aj preto ako pôvodní navrhovatelia zákona z roku 2007 č. 274 o jednorazovom príplatku k dôchodku politickým väzňom po zásadnom zvážení pripomienok, najmä z aplikačnej praxe od osôb, ktoré neboli zahrnuté ako oprávnené, ale svojou podstatou problému a jeho odstránenia nespochybniteľne patria do okruhu odškodňovaných, pristúpili sme k malej novele, ktorú máte pred sebou. Predmetom je rozšíriť okruh oprávnených osôb, než ktoré boli uvedené a to v zmysle predovšetkým dikcie, kto je politickým väzňom.

Čiže ide o tri okruhy. Prvý tvoria poškodení a ich rodinní príslušníci, ktorí boli zaradení do vojenských táborov nútených prác v období rokov 1948 - 1954. Druhá oprávnená skupina, dopĺňaná, sú osoby, ktoré boli násilne odvlečené do bývalých sovietskych gulagov. Tam neskôr zdôvodním časový posun pred obdobie. A tretia skupina sú osoby, ktorých rodič bol buď ako politický väzeň popravený alebo zomrel pri výkone trestu vo väzení.

Ukazuje sa, že súdne a najmä mimosúdne rehabilitácie zákonom 87/1991 nepokryli celú oblasť poškodených osôb, pričom v aplikácii ďalších zákonov sa ocitli skupiny osôb, voči ktorým dokonca už pred februárom 1948 sa uplatnilo násilné či nemorálne správanie a došlo k potlačeniu alebo obmedzeniu ich základných práv a slobôd, ako ich definuje Základná listina slobôd.

Keďže sme si vedomí tohto právneho a spoločenského nedostatku, pristúpili sme k danej novelizácii z dôvodu zásady rovnosti občanov spĺňajúcich podmienky na výkon zmiernenia krívd a čiastočného odškodnenia. V prípade skupiny ľudí odvlečených do gulagov sa musí posunúť zvyklostný časový...

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega. Pán poslanec Pelegrini, nehnevajte sa, ale skúste si to povedať inde. Vyrušuje to aj pána poslanca, ale aj ostatných. Ďakujem.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Budem pokračovať. ... interval pre dobu neslobody, ktorý bol prijatý od 25. februára 1948, ako ho prvýkrát zaviedol do legislatívy zákon 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii a neskôr ho preberali všetky nasledujúce zákony, hoci je zrejmé, že práve na tejto skupine boli základné ľudské práva porušené už pred týmto termínom.

Ešte malá porovnávacia poznámka s Českou republikou. Ukazuje sa, že Slovensko ako nástupnícky štát po bývalej Česko-Slovenskej Federácii problematiku odškodnenia bývalých československých občanov rieši diametrálne odlišne a najmä s oveľa nižšou výškou poskytovaných prostriedkov, resp. miery morálneho či spoločenského zadosťučinenia. Nedá mi nespomenúť nariadenie vlády Českej republiky z októbra 2005 č. 622/2004 o poskytnutí takéhoto príplatku k dôchodku na zmiernenie niektorých krívd bývalým režimom v oblasti sociálnej.

V tejto súvislosti chcem upozorniť, že súčasná demokratická spoločnosť po roku 1990 nenašla odvahu riešiť principiálne a v plnom rozsahu morálne, spoločenské, sociálno-ekonomické ujmy. Pripomeniem námatkovo len kategóriu zavraždených, umučených či zastrelených prevažne politických väzňov alebo príslušníkov PTP, keďže v každej dôvodovej správe od roku 1990 sa spomína len, citujem: "čiastočné odškodnenie, resp. zmiernenie krívd". V tomto trende pokračujeme aj my. Takže nemáme ambíciu prekročiť tú mieru odškodňovania v zmierňovaní či v jej čiastočnosti. Je teda zrejmé, že spoločnosť napriek ekonomickému prínosu politických väzňov, o ktorých hovoríme a príslušníkov PTP pracujúcich často ako otroci či stredovekí nádenníci, nenašla takúto mieru definitívnej reparácie krívd.

Keď sme pri ekonomických kalkuláciách, len v jáchymovskom pekle pri výnosnej ťažbe uránu sa vystriedalo viac ako 100 000 ľudí, ktorí nemali ani meno. Mali len svoje číslo. Človek - číslo. Mimochodom z uránových ložísk sa vyviezlo 990 tisíc ton uránovej rudy v zatiaľ nevyčísliteľnej ekonomickej hodnote. Morálne a ľudské krivdy sú zaznamenané presnejšie. Na ťažbe uránu zomrelo zastrelením, úrazom alebo z nevyliečiteľnej ionizácie 1 786 obetí, prevažne politických väzňov. A to sú len nenávratné ľudské škody s množstvom pozostalých a širokej rodiny. A máme tu tisíce perzekvovaných, ktorí prežili a z nich každoročne zomiera na starobu v priemere ročne 130 ľudí a svoj život zasvätili túžbe po slobode, demokracii a spravodlivosti.

Preto som presvedčený, drahí kolegovia, že táto malá novela, ktorá rozširuje okruh oprávnených osôb aj na mnou vymenované kategórie, nájde u vás podporu nielen pre posunutie do druhého čítania, ale aj na schválenie, prípadne, ak budú niektoré ďalšie iniciatívy v tejto oblasti ako navrhovatelia, prirodzene, sa nebránime. Spomenul som ešte jednu kategóriu, ktorú ani my zatiaľ nezahŕňame napriek tomu, že v Českej republike od januára je už tento prípad riešený a to je napríklad skupina osôb, ktorá pri prekročení hranice bola zastrelená. Ale vychádzali sme z dikcie zákona 219 zo 16. marca 2006 v definícii, kto je a kto nie je politický väzeň.

Takže, ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi.

Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, ktorou je pani poslankyňa Milada Belásová, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu.

Nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálnu situáciu osôb, ktoré boli priamo zasiahnuté, ako aj ich najbližších rodinných príslušníkov. Politické delikty a perzekúcie v dobe neslobody postihovali nielen odsúdených deportovaných, usmrtených politických väzňov, ale aj ich najbližších rodinných príslušníkov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 634 z 28. apríla 2008 prideliť návrh zákona, tlač 624, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor v lehote do 17. júna 2008.

Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

A slovo udeľujem pani poslankyni Márii Sabolovej, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kratučko chcem podporiť tento návrh zákona. Viem, že bez toho, aby ho neboli bývali predkladatelia predložili do Národnej rady, pretože mám skúsenosť z minulého roku z jesene, keď som chcela rozšíriť okruh tých, ktorí podľa základného zákona boli politickí väzni a ktorí boli perzekvovaní v minulosti a s ktorou skupinou ľudí sme sa chceli vysporiadať, keď ste zavrhli alebo zamietli môj návrh z minulého roku, som veľmi rada, že predkladatelia pod istým, nechcem povedať tlakom, lebo to nie je tlak, ale na základe požiadaviek všetkých skupín politických väzňov alebo tých, ktorí v táboroch nútených prác boli, alebo odvlečení, že predložili dnes túto novelu. Verím, že má podporu aj vládnej koalície, aj opozície.

Ja chcem za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že tak ako sme podporili aj prvý návrh na podporu tohto zákona, podporí ho Kresťanskodemokratické hnutie, pretože sme presvedčení, že je to už veľmi malá skupina ľudí, ktorá nemôže dostať zásadnú satisfakciu za minulé obdobie, ale je to aspoň čiastočná morálna satisfakcia a odškodnenie za to, že si to minulé obdobie, minulý režim museli odtrpieť na rôznych miestach, či už vo väzení, či v táboroch nútených prác, prípadne boli odvlečení do Sovietskeho zväzu. A preto som rada, že skupina poslancov tento návrh predkladá. Verím, že tak, ako je predložený, možno s nejakými malými legislatívnotechnickými pripomienkami sa naplní a že tým uzatvoríme istú etapu odškodňovania ľudí, ktorí boli postihnutí komunistickým režimom. Je to dobrý návrh a ďakujem kolegom za to, že ho predložili už v minulom roku.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Len veľmi krátko. Chcem sa pridať a takisto oceniť podanie tohto návrhu, ktorý podporíme a chcem tak trošku si povzdychnúť, ako ťažko milimeter po milimetri sa vyrovnávame s komunistickým režimom, ktorý tu vládol päťdesiat rokov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy.

Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hodine.

Teraz pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 527 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 527a.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodnil.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215 o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

Cieľom návrhu zákona je dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej právnej úpravy v oblasti elektronického podpisu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady v rámci spoločenstva pre elektronické podpisy a riešenia aplikačných problémov vyplývajúcich z uplatňovania zákona v praxi. Po šiestich rokoch praktickej aplikácie zákona je nutné reagovať na prudký rozvoj technológií v tejto oblasti a zároveň nevyhnutne na skutočnosti, ktoré spôsobovali aplikačné problémy pri zavádzaní elektronického podpisu do praxe. Väčšie rozšírenie zaručeného elektronického podpisu je závislé predovšetkým od pripravenosti štátnej správy poskytovať elektronické služby občanom a podnikateľskej sfére.

Návrh zákona najmä upravuje, spresňuje a dopĺňa odbornú terminológiu v oblasti elektronického podpisu, dopĺňa a spresňuje úlohy Národného bezpečnostného úradu, najmä dopĺňa poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb vybraným orgánom verejnej moci a procesne spresňuje postup Národného bezpečnostného úradu pri certifikácii produktov pre elektronický podpis, najmä stanovením lehoty na rozhodovanie v tomto konaní.

Návrh zákona zavádza nové inštitúty a povinnosti, ktoré výrazným spôsobom napomôžu rozšíreniu elektronického podpisu do praxe. Ide najmä o povinné uvádzanie identifikačného údaja osoby v kvalifikovanom certifikáte a povinnosť štátnych orgánov oznámiť adresu elektronickej podateľne, na ktorej budú prijímať podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Ďalšou zmenou je ustanovenie povinnosti akreditovanej certifikačnej autority zasielať Národnému bezpečnostnému úradu zoznamy vydaných kvalifikovaných certifikátov a zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov, ktoré zabezpečia dlhodobú overiteľnosť elektronických podpisov aj v budúcnosti. Návrh zákona v samostatnom článku 2 mení a dopĺňa Občiansky zákonník, čím zrovnoprávňuje zaručený elektronický podpis spojený s časovou pečiatkou a s podpisom osvedčeným, či už notársky alebo úradne osvedčeným. Absencia tohto ustanovenia v praxi znemožňovala uskutočňovať právne úkony, pre ktoré bolo zákonom vyžadované osvedčenie pravosti podpisu aj v elektronickej forme.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že predložený návrh zákona na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte.

Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

No, teraz chcem dať slovo pánovi Kovarčíkovi. Aha. Tak dávam slovo teraz spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vestenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola prerokovaná a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v mojej osobe túto správu.

1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 774 z 28. marca 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového počtu 13 poslancov výboru bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovalo 5 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto a 5 poslanci sa zdržali hlasovania.

Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v tlači č. 527a III v bodoch 1 až 36, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť okrem bodov 8, 19, 22, 27, 34 a 35, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. vyjadrených aj v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov, ktoré budú vyjadrené v rozprave, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona č. 215/2002 Z. z. bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 151 na svojej 37. schôdzi.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Do rozpravy k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme o tomto bode hlasovať tiež o 11.00 hodine.

Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov.

(Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.)

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 548 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 548a.

Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Pán podpredseda, nech sa páči.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo. Vážený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnutí 6. februára 2008 návrh novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tzv. infozákon. Znenie, ktoré bolo vládou schválené, je predkladané do Národnej rady.

Dôvodom na vypracovanie návrhu novely zákona je plnenie úlohy podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky 932 z 8. novembra 2006, ktorým bola schválená správa o realizácii Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života za rok 2005, vrátane opatrení na roky 2006 až 2007, a uložila príslušným ministrom zabezpečiť realizáciu jednotlivých opatrení.

Minister spravodlivosti v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedá za splnenie úlohy podľa časti B pravidlo 5 bod 5, 3, 14 v novele zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám legislatívne jednoznačne a konkrétne formulovať právo osôb so zmyslovým postihnutím, problémami komunikácie, nevidiacich a slabozrakých, nepočujúcich a nedoslýchavých na prístup k informáciám v im prístupných formátoch, vrátane určenia zodpovednosti za realizáciu a financovanie.

Návrh zákona zavádza legálnu definíciu osoby so zmyslovým postihnutím, aby bol jasne identifikovaný oprávnený subjekt na podanie žiadosti, ktorý musí svoj špecifický status aj doložiť kópiou preukazu, ktorá osvedčuje konkrétne zmyslové postihnutie.

Návrh predloženej novely zákona upravuje možnosť sprístupňovania informácií na žiadosť podľa § 14 zákona osobám so zmyslovým postihnutím zraku a sluchu vo forme, ktorá je im prístupná a to na náklady povinnej osoby. Návrh zákona zavádza ako jeden zo spôsobov poskytnutia informácie aj jej zaslanie v Braillovom písme, čo značne uľahčí nevidiacim osobám prijímanie informácií od štátnych orgánov.

Treba povedať, že žiadateľ a povinná osoba sa vždy môžu dohodnúť na spôsobe poskytnutia informácie, ktorý nie je uvedený v zákone. Aj vzhľadom na špecifiká poskytnutia informácie v Braillovom písme sa upravuje všeobecná lehota na vybavenie žiadosti. Táto sa u žiadateľa, ktorým je nevidiaca osoba, predlžuje z 8 na 15 pracovných dní.

Náklady, ktoré v súvislosti s vykonávaním novely zákona vzniknú povinným osobám, budú hradené v rámci schválených limitov z výdavkov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a z vlastných rozpočtových prostriedkov povinnej osoby. Kvantifikáciu týchto nákladov nie je možné vyčísliť, keďže nie je možné zhodnotiť praktický záujem o uplatňovanie nových inštitútov. Nie je možné predpokladať počet osôb, ktoré budú uplatňovať poskytnutie informácií v prístupnej forme, ani rozsah požadovaných informácií.

Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom a boli vypočuté a zohľadnené pripomienky aj tretieho sektora organizácií, ktoré pôsobia v oblasti ochrany práv osôb so zmyslovým postihnutím.

Na záver už iba toľko, že v súvislosti s týmto zákonom sa spustila rozsiahla negatívna kampaň, môžem to rovno povedať, aj vo vzťahu k mojej osobe, aby ma odstrašila od predkladania tohto návrhu novely zákona s tým, aby som asi neplnil uznesenia vlády, dokonca ešte aj z predchádzajúceho volebného obdobia úloh vlády, pod zámienkou, že by malo dôjsť k obmedzeniu, resp. zníženiu štandardov poskytovania informácií na podklade tohto zákona.

Som rád, že legislatívny proces aj v parlamente vo vzťahu k tomuto zákonu prebieha štandardným spôsobom bez toho, aby sa naplnili predpoklady tých negatívnych útočníkov na tento zákon. A ďakujem aj za prístup opozície, ktorý prezentoval súhlas s prijatím tohto návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorý máme v tlači č. 548.

Predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. marca 2008 č. 775 pridelila na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

Z uznesení určených výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor vo svojom záverečnom stanovisku odporúča vládny návrh zákona schváliť.

Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 136 z 12. mája 2008.

Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram teraz rozpravu k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto z prítomných poslancov alebo poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

Vyhlasujem preto rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto návrhu zákona.

Teraz by sme mali pristúpiť k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z..

Nevidím tu ale za vládu pani ministerku Tomanovú.

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže vítam pani ministerku Tomanovú.

A pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 558 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 558a.

Prosím teraz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že cieľom vládneho návrhu zákona je riešenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súčasnosti platného zákona o náhradnom výživnom a zohľadnenia odstránenia dualizmu medzi súdnym výkonom rozhodnutia a exekúciou podľa novely občianskeho súdneho poriadku v právnej úprave náhradného výživného.

Vládny návrh zákona mení formu doteraz poskytovaného náhradného výživného ako bežnej sociálnej dávky na preddavkovú formu poskytovania a zavádza polročné prehodnocovanie poskytovania náhradného výživného ako bežnej sociálnej dávky na preddavkovú formu poskytovania a zavádza polročné prehodnocovanie poskytovania náhradného výživného. Návrh zákona zároveň odbremeňuje poberateľa o pravidelné dokladovanie skutočností rozhodujúcich o nároku na náhradné výživné, a to tým, že ukladá Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby si doklady potrebné na preskúmavanie trvania nároku zabezpečil sám v rámci dokazovania. V záujme predchádzania stavu hmotnej núdze detí návrh zákona rozširuje okruh osôb o siroty, ktorých výška sirotských dôchodkov nedosahuje výšku minimálneho výživného podľa zákona o rodine alebo ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

Výraznou navrhovanou zmenou oproti súčasnému stavu je zmena v úprave zániku nároku na náhradné výživné. Podľa súčasnej právnej úpravy, keď na zastavenie poskytovania náhradného výživného postačuje úhrada akejkoľvek sumy povinným a následne oprávnená osoba sa musí opätovne domáhať plnenia vyživovacej povinnosti, tento spôsob je nevyhovujúci na riešenie situácie oprávnenej osoby. Vládny návrh zákona nenavrhuje ukladanie penále pri splácaní náhradného výživného, a to z dôvodu takmer nulovej vymožiteľnosti pohľadávky, pretože vo väčšine prípadov ide o občanov bez finančných prostriedkov alebo o poberateľov dávky v hmotnej núdzi alebo o cudzích štátnych príslušníkov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky a vymáhanie výživného z cudziny je prakticky nemožné.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prijal 7 pozmeňujúcich návrhov, pozmeňujúcich a doplňujúcich, samozrejme, ktoré sú legislatívnotechnické a spresňujúce. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, odporúčam schváliť.

Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 615/2006 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o náhradnom výživnom v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 794 z 3. apríla 2008 pridelila vládny návrh zákona o náhradnom výživnom na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 288 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením pod č. 138 z 13. mája 2008 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 362 zo 6. mája 2008.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy, celkovo 8 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých gestorský výbor všetky odporúča schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o náhradnom výživnom vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, ako aj na predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 146 z 13. mája 2008.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona. Preto sa pýtam, či sa chce niekto v druhom čítaní prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme o ňom taktiež hlasovať o 11.00 hodine.

Ďakujem, pani ministerka, ďakujem, pán spravodajca.

A teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

Dostali ste ho ako tlač 546 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 546a.

Vítam teraz na našom rokovaní ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenku Kramplovú a žiadam ju, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Áno, ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona č. 220/2004 Z. z. bola vypracovaná na základe záverov predložených vláde Slovenskej republiky v roku 2007 k Správe o stave poľnohospodárskej pôdy z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky. V súlade s týmito závermi bolo odporučené, aby táto novela bola pripravená.

Ministerstvo pôdohospodárstva si kladie za povinnosť upozorniť na územia s mimoriadnou kvalitou pôd, pôd osobitne chránených, ktoré sú produktom viac ako tisícročnej histórie pôvodných procesov na danom území. Kladieme si súčasne za povinnosť upozorniť aj širokú verejnosť, že tieto procesy nie je možné žiadnymi novými zúrodňovacími postupmi nahradiť. Keď tieto pôdy zabetónujeme priemyselnými parkami a logistickými centrami, už niet cesty späť. Opakovane dávam do pozornosti, že prvoradým cieľom novely nie je vyberať peniaze od investorov, ale prvoradým cieľom tejto novely je znížiť úbytok vysokokvalitných a vysokoprodukčných poľnohospodárskych pôd vyznačujúcich sa fenomenálnou a neobnoviteľnou vlastnosťou, akou je úrodnosť pôdy. To je ten prvý cieľ.

Druhým cieľom novely je sprísniť podmienky na výstavbu na najkvalitnejších pôdach západného Slovenska a prispieť tak k rozvoju regiónov na východ od Bratislavského a Trnavského kraja tak, aby investície boli nasmerované aj do menej rozvinutých regiónov a aby aj v menej rozvinutých regiónoch bol umožnený sociálny a ekonomický rozvoj. Ani na Podunajskej nížine nie je hlavným zámerom vyberať peniaze od investorov. Ale hlavným zámerom je donútiť investorov, aby v tomto území, kde sa nachádzajú najkvalitnejšie pôdy, si vyberali pôdy s nižšou bonitou. Chcem upozorniť, že aj v okresoch Levice, Dunajská Streda, Komárno, ale aj v ďalších okresoch sa okrem bonitných, vysoko bonitných pôd I. a IV. bonity rovnako nachádzajú aj pôdy so strednou a nízkou kvalitou.

K tejto novele zákona prebiehala pomerne živá diskusia vo výboroch. Myslím si, že základné veci, ktoré boli možno nejasné, dostali odpoveď tak, ako boli vypracované aj jednotlivé správy z výborov. Rada by som pri tejto príležitosti a úvodom zdôraznila, že ak sa dá dnes na poľnohospodárskej pôde zbohatnúť, tak len na tej poľnohospodárskej pôde, ktorá je preklasifikovaná v súlade s § 43 písm. h) stavebného zákona ako stavebný pozemok. To znamená, že stavebným pozemkom môže byť rovnako pôda najprodukčnejšia, s najvyššou kvalitou, ale rovnako aj tá, ktorá je kontaminovaná, ktorá má veľmi nízku hodnotu a v podstate nie je možné, aby bola využiteľná na poľnohospodársku produkciu a na zabezpečenie produkcie potravín. Získané finančné prostriedky, ktoré často boli napádané v tomto návrhu novely, budú použité len na ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy. Budú použité na evidenciu, usporiadanie evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností, po ktorej všetci veľmi intenzívne voláme a rovnako budú použité na financovanie sanácie kontaminovaných a inak znehodnotených pôd. Rovnako je nutné, aby sme mali dokonalý informačný systém o pôde a ten rovnako potrebuje aj určité finančné prostriedky, ktoré môžu byť využité práve z tohto fondu.

Len pre krátku informáciu, o ktorej sme už často hovorili. Od roku 1970 do roku 1990 bol úbytok poľnohospodárskej pôdy asi 1 000 hektárov ročne. Od roku 2006 do roku 2007 - 2 200 ha poľnohospodárskej, kvalitnej pôdy. Je to z môjho pohľadu, ako ministerky pôdohospodárstva alarmujúce číslo, a preto tento návrh novely, aj keď boli prijímané rôzne pozmeňujúce návrhy vo výboroch parlamentu, bude mať možnosť, aby ten rýchly a veľmi silný úbytok pôdy vysokej bonity bol miernejší.

Určite, pozmeňujúce návrhy, ktoré tu budú aj teraz predkladané, budú rozširovať asi výnimky. Pokiaľ ide o odvody, ja si uvedomujem, že každým ďalším písmenom, ktorým sa rozširujú výnimky v tejto novele, prichádzame a môžeme prísť o ďalšiu poľnohospodársku pôdu a prichádzame aj o financie, ktoré by mali byť využité späť do pôdy. Uvedomujem si však aj to, že je nutné použiť tento systém, túto novelu na to, aby sme zachránili určité hektáre pôdy. Pôvodný návrh videl záchranu v tisícoch hektároch pôdy, na základe rozšírenia výnimiek určite to bude menšie množstvo, ale dovolím si tvrdiť, že aj to menšie množstvo má význam pre budúcnosť ďalších generácií.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, očakávam, že k tejto novele pristúpite konštruktívne, že táto novela nebude využívaná viac politicky ako odborne a verím, aj keď prišlo k rozšíreniu výnimiek za platenie záberu poľnohospodárskej pôdy, že tento návrh aj v takejto obmedzenej podobe bude mať aspoň čiastočný význam na záchranu najkvalitnejšej bonitnej pôdy Slovenskej republiky.

Ďakujem.