M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, môžete uviesť vašu informáciu.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 772 z 28. marca 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 363 zo 6. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 290 zo 6. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 317 z 22. apríla 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 251 z 13. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Súčasne požiadal ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri vypracovaní nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy, vychádzať z návrhu výboru a ustanoviť takto: a) trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola zaradená podľa kódu bonitnej ekologickej jednotky do prvej skupiny 500,- korún za m2, v druhej skupine 400,- korún za m2, v tretej skupine 300,- korún za m2, v štvrtej skupine 200,- korún za m2;
b) dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zaradená podľa kódu jednotky do prvej, druhej, tretej a štvrtej skupiny 20,- korún za m2.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 171 zo 6. mája 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode 3 tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru tak, ako ich máme uvedené v spoločnej časti IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11 a 12 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 6 a 7 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 359/2007 Z. z., tlač 546, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 253 z dňa 14. mája 2007.
V citovanom uznesení výboru ma poverili ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnili podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec László Miklós, pán poslanec Peter Pelegrini, pán poslanec Marián Záhumenský, ďalej pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.
A slovo dávam pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pani ministerka tu už uviedla, že sa o tomto zákone veľmi veľa hovorilo a ja nebudem opakovať to, čo aj z nášho klubu odznelo pri prvom čítaní, ktorý, samozrejme, ten názor je, že my s takýmto zákonom nesúhlasíme, ale niektoré skutočnosti by som chcel dodať.
Predovšetkým zrejme nikto nepredpokladá, že ja som ten, ktorý nechce chrániť prírodné zdroje, ale všetky, nielen pôdu, samozrejme, ale aj chránené územia, aj vody, aj ovzdušie, aj všetko možné. Chcel by som ale povedať to, že sa tu absolutizuje bonitovaná pôdno-ekologická jednotka.
Prosím vás, uverte mi, bol som pri základnom pôdnom mapovaní Slovenska, aj pri tvorbe bonitovania pôdno-ekologických jednotiek, ovládal som ich všetky skoro naspamäť a viem, akým spôsobom sme priraďovali k pôdno-ekologickým jednotkám hodnoty. Keď sa robili bonitované pôdno-ekologické jednotky, tak sa vtedy neuvažovalo o tom, akým spôsobom sa to bude vzťahovať na najrôznejšie platby a ďalšie záležitosti a dokonca sme vtedy hovorili a náš záujem pôdoznalcov a iných ekológov bol, aby nie prvé štyri, absolútne prvé štyri skupiny pôd boli chránené, ale prvé dve najlepšie pôdy v každom jednom katastri. A dôvod bol ten, že pre Žilinčana alebo pre Levočana je najlepšia pôda tá, ktorá je najlepšia v jeho katastri, a nie tá, čo je v Dunajskej Strede. A pre poľnohospodára v Žiline, v Levoči, v Prešove je najdôležitejšia práve tá jeho pôda, tú treba chrániť. No my sme tento princíp porušili týmto, že sme absolutizovali prvé štyri skupiny a tie ideme spoplatňovať.
Ja ešte raz hovorím, je odo mňa veľmi ďaleko, aby som bojoval za to, že nechrániť prírodné zdroje, ale toto si teba uvedomiť. Mnohí kolegovia to vyjadrili tak, že sú diskriminované určité územia. Ja o tom nehovorím, ja hovorím znovu o pôdno-ekologickej a pôdno-znaleckom základe tohto celého systému. Ide o pôdy, ktoré sú určené na základe prírodných podmienok a v každom katastri sú najlepšie pôdy, nielen v Trnavskom a Nitrianskom kraji. To je jedna vec.
Druhá vec je vzťah pôdy k rozvoju. Niekto tu povedal z kolegov, že na Žitnom ostrove netreba ani zakopnúť do pôdy a bude tam rásť pšenica. No myslím si, že ten pán kolega, nechcem naozaj uraziť, asi nikdy nekopal záhradu, lebo tak to nie je. A toto sa dá dokázať, samozrejme, aj iným spôsobom. Prosím vás pekne, naozaj najbohatší ľudia sú tam, kde sú najlepšie pôdy? No zďaleka nie. To bolo v stredoveku, keď prvovýroba a najmä poľnohospodárska prvovýroba bola základom pre blahobyt. V súčasnosti to zďaleka tak nie je a v súčasnosti sú bohatšie práve tie regióny na Slovensku, ktoré majú zlé pôdy. A regióny, ktoré majú dobré pôdy, tak jednoducho nemajú žiaden iný, proste nemajú žiadne impulzy na rozvoj a my tým, že spoplatníme vyňatie poľnohospodárskej pôdy, tento rozvoj ešte, ešte, ešte pribrzdíme.
Takže vzťah dobrá pôda - rozvoj ďaleko nie je priamo úmerný. A to, aby na dobrých pôdach, ja by som si želal, aby naozaj tam, kde sú prírodné podmienky, tak tie prírodné podmienky sa využili a prírodné zdroje sa využili práve na blahobyt, pretože to je základ, myslím si, trvalo udržateľného rozvoja sveta, ale tak to nie je. Na to, aby tam, kde sú najlepšie pôdy, boli aj najbohatší ľudia, treba zmeniť veľmi veľa v celej poľnohospodárskej politike nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Celý systém dotácií, ktorý je neúmerný, ktorý je úplne inakšie postavený ako podľa kvality pôd, niekedy presne naopak idú dotácie.
Ďalej infraštruktúra. No proste, darmo je niekde dobrá pôda, keď tam nikto nepríde. A netreba o tomto ani filozofovať. Keď sa pozrieme, aká je nezamestnanosť v jednotlivých okresoch a v jednotlivých obciach aj Trnavského, aj Nitrianskeho kraja, tak nájdeme aj hladové obce, nájdeme také obce, ktoré vymierajú práve preto, že tam nie je žiaden rozvojový impulz, aj keď je tam prvotriedna pôda, hoci aj čiernozem alebo lužná černica alebo hnedozem, alebo luhyzem, ktoré sú zaradené do prvých štyroch kategórií. Takže toto je o tej pôde.
Čiže, aj za seba, aj za klub SMK môžem povedať, že s týmto zákonom nesúhlasíme. Ja tu teraz nepodávam žiaden pozmeňujúci návrh. Tie pozmeňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe. Bude na Národnej rade, ako bude hlasovať aj o tých bodoch, o ktorých pani spravodajkyňa povedala, aby sme nesúhlasili.
Mám ešte ale jednu technickú pripomienku. Je tu pán predseda výboru? Nie je tu. Ale spravodajkyňa, samozrejme, tu je. Teraz som sa rozprával s niektorými členmi výboru. My sme vo výbore neodsúhlasili, pani kolegyňa Magduška, že pani ministerka má vypracovať nariadenie vlády aj s tými číslami. My sme len odsúhlasili, aby tie čísla boli v nariadení vlády. My sme nehovorili, to nie je pravda, my sme nehlasovali o tom, aby to nariadenie, proste že, aby ten návrh bol podľa tých čísel, ktoré boli pôvodne v zákone.
Takže v tomto momente, myslím si, že jediná možnosť, pretože o tomto sa nehlasuje, je, že predkladám uznesenie, ktorým by Národná rada požiadala ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri vypracovaní nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a bodka. Nie vychádza z návrhu výboru a je tam, sú tam potom tie čísla, lebo takto sme vo výbore nehlasovali.
M. Košútová, poslankyňa: Hlasovali.
L. Miklós, poslanec: Nie, ale nie o číslach, my sme len hovorili, že ministerka, že vraciame to, pretože zmysel, zmysel tohto, o čom sme včera hlasovali, pani ministerka, nebol v tom, že sme sa bavili o číslach, ale bol v tom, že dávame vláde do pôsobnosti a dávame, by som povedal, aj na zodpovednosť vlády, aké čísla ustanoví. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Nie, nie, vôbec o číslach, proste nech ustanoví vláda. Proste nech vláda rozhodne o tom, aké sú tie čísla. (Ruch a hlasy v sále.)
Ale nie, nie, nie, my sme sa bavili o tom, že s týmito číslami sme nesúhlasili a potom sme sa už o číslach ani nebavili, lebo sme povedali, že lepšie riešenie na čísla je, aby to bolo tak, ako pôvodne bol vládny návrh, že čísla ustanoví, teda spôsob a výšku platieb ustanoví všeobecne záväzný právny predpis a bolo to v nariadení vlády a týmto my ako z našej strany sme s týmto súhlasili. Pretože si myslíme, že nech je to na zodpovednosti vlády a okrem toho nariadenie vlády sa môže meniť podľa danej situácie v jednotlivých krajoch, v jednotlivých rokoch atď., atď., to nechcem teraz rozvádzať.
Takže ja dávam návrh na uznesenie, aby znovu národný výbor požiadal ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovať nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy, bodka.
To je k návrhu uznesenia. Žiaľbohu, nemám to, nemám to písomne, lebo viete, že aj spoločnú správu sme dostali len teraz.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás len upozorním, hovorili ste, že národný výbor, aby požiadal, Národná rada.
L. Miklós, poslanec: Pardon, miešal som to, teraz výbor. Je tu článok 3. Preto sme sa teraz pred chvíľou bavili, aký je technický postup. Článok 3 - o tom sa nehlasuje. O článku 3 sa nehlasuje. Takže, preto je to len návrh uznesenia. To, čo je tam v bodoch, o čom sa bude hlasovať, to je v poriadku.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Simon, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Prvý bude pán poslanec Simon hovoriť.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť a nadviazať na kolegu Lászlóa Miklósa. Skutočne o číslach a o hodnotách, ktoré majú byť zverejnené na základe nariadenia vlády, vo výbore odporúčané hlasovanie nebolo. Ja som osobne dával návrh, aby bolo to riešenie v nariadení vlády. Bolo to akceptované, vrátilo sa to do pôvodného stavu, v akom pani ministerka navrhla. To znamená, že je tam len splnomocňovacie ustanovenie, kde vláda vydá nariadenie a stanoví sadzobník. Osobne som upozornil na to, čo v tom prípade, keď bude treba sadzby zvýšiť, alebo znížiť, čo v takom prípade. To znamená, že tam je zodpovednosť vlády pri vydávaní nariadenia vlády. To znamená, že je to len odporúčací charakter a nemá tam čo robiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som chcel v krátkosti zareagovať na pána profesora. Pán profesor, ako dobre viete, že pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj a primárna ochrana pôdy nie je preto, aby poľnohospodári mali kde pracovať, ale preto, aby sme ju zachovali pre budúce generácie a pôda má veľa ďalších, iných nenahraditeľných funkcií, čiže z toho dôvodu je nutná ochrana pôdy. Nie preto a len preto, aby poľnohospodári mali kde vyrábať, aj keď výroba potravín čím ďalej, tým viac v budúcnosti asi bude strategickou záležitosťou. Samozrejmá vec, že nikto nespochybňuje to, že rozvoj regiónu je priamo úmerný rozvoju infraštruktúry a treba len povedať, škoda, že predchádzajúca vláda pribrzdila rozvoj a výstavbu diaľnic. Mohli sme byť ďalej a mohlo byť viacej regiónov rozvinutých. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Pelegrini. Pán poslanec Miklós chce reagovať. Ale musí sa prihlásiť. (Hlasy z pléna.) Ale ja som ho tu nemal, to až teraz naskočilo. V poriadku, však nie je problém.
Nech sa páči, hovorte, pán poslanec.
L. Miklós, poslanec: Dobre, len maličkú poznámku. Ďakujem pekne, pán Záhumenský, za poučenie. To ináč učím vo Zvolene presne to, čo ste mi teraz povedali. Ja som povedal predovšetkým to, že prírodný zdroj je veľmi dôležitý nielen v prvých štyroch skupinách, ktoré sa nachádzajú prakticky len na západnom Slovensku, ale aj vo všetkých skupinách. V každom katastri majú nejakú dobrú pôdu a v každom katastri by sme mali pristupovať tak, že najlepšie pôdy treba chrániť. Ale my sme prišli len na absolútne prvé štyri skupiny pôdy a tie pôvodné zdroje napríklad renzina je mimoriadne významný pôdny zdroj pre podtatranské obce. A tam to nie je dôležité? Tam to nechceme chrániť? Čiže toto som povedal. Znovu, nechcem sa teraz púšťať do politickej stránky. Ja som hovoril o pôdoznaleckej stránke a veľmi dobre viem, aké má funkcie pôda. Čiže ešte raz hovorím, v Levoči alebo vo Veľkej Lomnici, čo sa hovorí, alebo vo Veľkom Slavkove, kde sú najlepšie pôdy podzoly, tak aj tie sú veľmi dôležité a pre ten región sú najdôležitejšie, oveľa dôležitejšie ako černozem, pre Popradčana nižšie znamená černozem. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pelegrini.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod môjho príspevku mi len dovoľte vyjadriť sa veľmi krátko k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý už máte rozdaný vo svojich laviciach. Je to môj pozmeňujúci návrh spolu s návrhom pána poslanca Prokopoviča a sú pod ním podpísaní aj ďalší členovia hospodárskeho výboru, v ktorom sme pôvodne uvažovali rozšíriť to veľké kvantum výnimiek, ktoré sa objavili v spoločnej správe a ktoré odporúča gestorský výbor prijať dnes na rokovaní, v bode B aj o výstavbu železníc a letísk, nakoľko železnice a letiská považujeme za nadradenú dopravnú infraštruktúru strategického významu a v tomto prípade by išlo opäť len o prelievanie peňazí zo štátnych prostriedkov späť do štátnych, akurát do inej kapitoly.
Ale po diskusii s predkladateľom, teda s pani ministerkou vám len chcem oznámiť, že tento pozmeňujúci návrh, síce ho rozdaný máte, ale ho nepredkladám. Takže prosím aj pani spravodajkyňu, aby naň pri hlasovaní neprihliadala.
Teraz mi dovoľte predložiť druhý pozmeňujúci návrh, ktorý po prečítaní odovzdám pani spravodajkyni.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z., tlač 546.
Bod 1. Za článok 1 sa vkladá nový článok 2, ktorý znie:
"Článok 2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a zákona č. 275/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 40 sa na konci pripája tento text: "Na vyňatie a obmedzenie lesných pozemkov splnenia funkcie lesa nie je potrebný súhlas vlastníka alebo správcu lesného pozemku so zámerom podľa osobitného predpisu - odkaz 8. Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí o vyňatí alebo obmedzení využívania určí navrhovateľovi primeranú lehotu na uzavretie dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: "8. § 7 ods. 2 zákona č. 26/2005 Z. z. o lesoch."
Nasledujúci článok sa prečísluje.
Bod 2. V článku 2 účinnosť zákona. "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009 okrem ustanovenia v článku 2, ktoré nadobúda účinnosť 1. júla 2008."
Odôvodnenie. Ustanovenie nadväzuje na § 38 stavebného zákona vo vzťahu k lesnému pozemku. Nový zákon o lesoch z roku 2005 podmienil vyňatie a obmedzenie využívania lesného pozemku súhlasom vlastníka, resp. správcu lesného pozemku, čím nepriamo novelizoval § 38 stavebného zákona. Touto úpravou spôsobil sťaženie a spomalenie rozhodovania o povolenie stavby diaľnic v území s lesnými pozemkami, a preto sa navrhuje, aby sa táto úprava netýkala výstavby diaľnic a došlo k zrovnoprávneniu s konaním pri podaní žiadosti na odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a žiadam ctených kolegov o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Miššík. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tkáčová ako prvá.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ja neverím vlastným ušiam. Takto polhodinu pred záverečným hlasovaním o zákone bez predebatovania vo výbore, ktorý je gestorský k tomuto zákonu, vy predkladáte pozmeňujúci návrh, v ktorom sú obmedzené, čo obmedzené, zrušené vlastnícke práva? Pani ministerka, ja vás vyzývam, aby ste neakceptovali tento pozmeňujúci návrh a, vážení kolegovia, aj vás vyzývam, nehlasujte za to. To je porušenie ústavných práv. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Naozaj aj mňa prekvapil tento pozmeňujúci návrh nielen kvôli tomu, že kedy je predkladaný, je síce druhé čítanie a o 11.00 hodine by sme mali hlasovať, minimálne tam budeme žiadať, aby sa nehlasovalo dnes. Ale naozaj musím povedať, že je to zásah, vážny zásah do vlastníckych práv. A keď už o tomto hovoríme, tak aj celý tento návrh zákona je vlastne určitým spôsobom zavedením novej dane. Ono sa to tak nevolá, ale evokuje to túto myšlienku. Ja síce vystúpim ešte v rozprave, kde sa budem snažiť niektoré veci ozrejmiť, prečo som to povedal, ale opakujem, takého pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostávajú v druhom čítaní do pléna, o ktorých nikto ani len zrejme netušil počas rokovania výboru, nie sú vždy tým najlepším riešením. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Záhumenský.
M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na úvod môjho diskusného príspevku uviedol niekoľko príkladov, ktoré sú dôkazom neutíchajúcich snáh o ochranu najcennejších zložiek životného prostredia, ako je voda, pôda a ovzdušie. Ekonomické nástroje ochrany životného prostredia v dnešnom ponímaní sa u nás začali uplatňovať už v polovici 60. rokov. Boli ustanovené platby za znečisťovanie ovzdušia a súčasne s nimi boli ustanovené aj poplatky za vypúšťanie odpadových vôd a do vôd povrchových. Okrem platieb za znečisťovanie ovzdušia a poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd boli u nás postupne stanovené aj ďalšie platby za znečisťovanie, prípadne za využívanie prírodných zdrojov. Z hľadiska minulosti považujem za významné, že právna ochrana poľnohospodárskych pôd zameraná na ochranu výmery a ochranu kvalitatívnych vlastností pôd na území Slovenska bola ustanovená už v roku 1959. Povinnosť platenia odvodov bola ustanovená zákonom až do 30. apríla 2004, keď predchádzajúca vláda práve platným návrhom zákona toto ustanovenie zrušila.
Keď zoberieme príklad, napríklad v Českej republike odvody za záber poľnohospodárskej pôdy neboli nikdy zrušené. Dôvodom argumentácie, prečo vlastne mali byť zrušené odvody, bolo, že treba pomôcť investorom, aby prišli na územie Slovenska a aby investovali a aby vytvorili nové pracovné príležitosti. Príkladom môže byť Česká republika, kde investorov prišlo oveľa viacej ako na územie Slovenska, hlavne v predchádzajúcom období napriek tomu, že poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy nikdy nezrušili, ba dokonca teraz navrhli niekoľkonásobné zvýšenie týchto poplatkov za záber poľnohospodárskej pôdy.
Ďalšie európske krajiny sa snažia riešiť problém tzv. šedých zón už niekoľko rokov. Ako príklad je možné uviesť Anglicko, ktoré má program na zníženie výmery tzv. šedých zón ročne o 10 %. V Nemecku sa platí ďalší poplatok za každý meter štvorcový poľnohospodárskej pôdy vyňatej z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Táto čiastka sa následne využíva na remediáciu, to znamená, nápravu šedých zón. Ide o snahu zatraktívniť investície na tzv. šedých zónach. To sú opustené farmy, podniky a podobne.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred jej využívaním na investičnú výstavbu je dôležitým legislatívnym problémom. V súčasnej dobe má opäť pôda svojich vlastníkov, ale zároveň je potrebné povedať, že sa vždy nechovajú ako riadni hospodári a mnohí z nich sa často snažia iba o predaj tohto vlastníctva.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy u nás prechádzala celou radou etáp definovaných príslušnými zákonmi o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Tieto poukazujú na zaujímavý trend. Vždy po prijatí zákonnej normy ochranou poľnohospodárskej pôdy došlo k poklesu záberov poľnohospodárskej pôdy, avšak po pomerne krátkej dobe sa opäť tento trend zmenil negatívnym smerom. Na základe štatistických údajov môžeme povedať, že neustále klesá výmera poľnohospodárskej a ornej pôdy na obyvateľa v Slovenskej republike. Priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľa je 0,46 hektára, z toho výmera ornej pôdy na jedného obyvateľa je iba 0,20 hektára. Týmto sa Slovenská republika zaraďuje medzi krajiny s nižším potenciálom poľnohospodárskych pôd. Napríklad Maďarsko má 0,47 hektára na obyvateľa, Poľsko 0,36 hektára na obyvateľa. V roku 1970 predstavovala výmera ornej pôdy na jedného obyvateľa 0,37 hektára, t. j. ako dnes má Poľsko, v roku 1990 to už bolo iba 0,28.
Na úbytkoch poľnohospodárskej pôdy majú najväčší podiel zalesňovanie, občianska a bytová výstavba. S tendenciou postupného úbytku poľnohospodárskej a ornej pôdy pri znižovaní plôch chmeľníc, viníc a súčasnom zvyšovaní výmery trvalých trávnych porastov a ovocných sadov klesá percento zornenia, ktoré za posledné roky kleslo pod 60 %. Slovensko prichádza denne o 6 hektárov pôdy. Ak budú pokračovať úbytky pôd doterajším tempom, tak v roku 2050 budeme mať o 100 tisíc hektárov pôdy menej. V susednom Rakúsku predstavuje denný úbytok približne 40 hektárov, rozdiel je však v tom, že sa povoľujú zábery len nekvalitnej pôdy. V ostatných rokoch sa u nás stavalo najviac na najkvalitnejších pôdach na čiernozemiach na trnavskej tabuli. Vyrástol na nich PSA Trnava, Samsung pri Voderadoch, nehovoriac o množstve logistických centier. Tam, kde sme včera dorábali obilie na chlieb, sa dnes vyrábajú autá, televízory a stoja rodinné domy.
Na druhej strane je zrejmé, že ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska sa nedá uskutočniť bez istých záberov pôdy. Ak už treba zaberať pôdu, tak tú, ktorá nemá najvyšší ekonomicko-sociálny a environmentálny potenciál. Ak investorovi bude na pozemku veľmi záležať, dokáže zaplatiť aj odvody. Odvody za záber by mali plniť funkciu akejsi záberovej renty pre investora za jeho neochotu zaberať menej kvalitné pôdy, nevyužité, kamenisté, nevhodné pre poľnohospodársku výrobu za cenu nižších odvodov alebo za žiadne odvody. Ako príklad uvediem záber pozemku o výmere 30 štvorcových metov, čo je potrebné na stavbu bežného rodinného domu s investíciou 5 miliónov korún. Odvody za záber poľnohospodárskej pôdy pri pôdach s bonitou, za ktorú bude platiť, budú predstavovať 0,6 % až 2,4 % z celkových investičných nákladov. V porovnaní s prudkými nárastmi cien poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii to predstavuje mizivé percento, keď napríklad vo Veľkej Británii cena za aker, to je 0,4 hektára, vzrástla v krátkom období zhruba o 40 %, pričom posledných 20 rokov sa prakticky nemenila. Nehovoriac o priepastných rozdieloch v cenách medzi západnou a východnou Európou. V Litve môžeme kúpiť hektár poľnohospodárskej pôdy za 734 eur, napriek tomu napríklad v Luxembursku, kde je pôda najdrahšia, stojí hektár pôdy až 160 tisíc eur.
V porovnaní s ďalšími vyspelými krajinami Európskej únie máme stále vyšší podiel ako poľnohospodárskej, tak aj ornej pôdy na obyvateľa. Z celosvetového hľadiska nie je situácia s pôdou zďaleka taká optimistická. Je žiaduce zastaviť trend úbytku ako poľnohospodárskej, tak najmä ornej pôdy. V súčasnosti sú na svete asi 4 miliardy hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho je asi 1,4 mld. hektárov ornej pôdy. Iba 14 % pôd je vysoko úrodných. Iba 14 % pôd je vysoko úrodných, ktoré chceme chrániť. 59 % pôd je menej úrodných. Na jedného obyvateľa zemegule pripadá 1,4 hektára poľnohospodárskej pôdy, ale 0,4 hektára ornej pôdy. To je priemer celosvetový, pritom Slovensko má oveľa nižší priemer.
Súčasné straty dosahujú 5 až 7 miliónov hektárov ročne. Iba na ilustráciu uvádzam, že ak tieto straty budú pokračovať a nedôjde k zvyšovaniu jej výmery na úkor trvalých trávnych porastov a lesov, k zachovaniu doterajšej celosvetovej poľnohospodárskej produkcie by bolo nutné v budúcnosti zvýšiť poľnohospodárske výnosy o 50 %. Znamenalo by to obrovské náklady na hnojenie, rekultiváciu a zároveň nebezpečenstvo ekologických škôd.
S rastom počtu obyvateľstva, s rozvojom industrializácie sa úsilie udržať potrebnú kvalitu a rozlohu pôdneho fondu stáva stále dôležitejšou a náročnejšou úlohou. Z toho vyplýva dôležitá povinnosť zachovávať prírodné prostredie a naše pôdne bohatstvo nielen pre nás, pre seba, ale aj pre budúce generácie.
Slovensko sa rozprestiera na 4,9 milióna hektárov pôdy, zaraďuje sa medzi krajiny s nízkou výmerou poľnohospodárskej pôdy o rozlohe 2,4 milióna hektárov, čo predstavuje približne 50 % rozlohy. Orná pôda zaberá iba 30,2 % z celkového územia Slovenskej republiky, pričom jej rozloha sa stále zmenšuje. Vysokoprodukčné pôdy najlepšej kvality pritom nezaberajú z poľnohospodárskej pôdy ani jednu desatinu. Pôda pre ľudstvo predstavuje nielen rozhodujúci prírodný zdroj, ale súčasne aj ekonomický a ekosociálny potenciál. Umožňuje produkovať potraviny a suroviny, recykluje odpady, tvorí leso-poľnohospodársku krajinu, filtruje a zadržiava vodu, umožňuje využívať a zhodnocovať slnečnú energiu, zabezpečuje obeh a bilanciu látok v prírode, udržiava diverziu rastlinných a živočíšnych druhov a primárne formuje kvalitu životného prostredia. Je zdrojom a kultúrnym dedičstvom zeme. Je istotou pre život a spoločenské bytie obyvateľstva.
Pôda má v životnom prostredí významnú úlohu z dvoch hľadísk. Jednak ako nenahraditeľná zložka krajiny plní produkčnú funkciu a ako zložka s kapacitne obrovským regulačným, detoxikačným a hygienickým čistiacim významom plní environmentálnu funkciu, ochraňuje iné zložky životného prostredia a prírodné zdroje.
Komisia Európskych spoločenstiev, uvedomujúc si mnohé funkcie pôdy, ktoré sú nevyhnutné pre ľudskú činnosť a prežitie ekosystémov, vypracovala na návrh Európskeho parlamentu a Rady Smernicu, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2004/35/ES. Pôda dodnes nebola predmetom žiadnej konkrétnej ochrannej politiky na úrovni spoločenstva. Niektoré aspekty ochrany pôdy môžeme nájsť rozptýlené v aquis, z čoho vyplýva, že k ochrane pôdy môžu prispieť rôzne politiky.
V smernici sa uvádza: "Pôda v spoločenstve je na rozdiel od vzduchu a vody prevažne v súkromnom vlastníctve. Je to však prírodný zdroj, ktorý je predmetom spoločného záujmu a preto ho treba chrániť pre budúce generácie. Vo verejnom záujme je preto potrebné požadovať od užívateľov pôdy, aby prijali preventívne opatrenia, pokiaľ sa dá očakávať, že spôsobom, ktorým pôdu využívajú, majú výrazne narušiť funkciu pôdy. Musia sa prijať opatrenia na obmedzenie zástavby pôdy, napríklad prostredníctvom remediácie opustených priemyselných areálov a zamedziť tak budovanie na zelenej lúke. Pokiaľ predsa dôjde k zástavbe, členské štáty by mali vymedziť také techniky a výstavby, ktoré umožnia zachovať čo najviac funkcií pôdy."
Ak odporcovia predloženej novely zákona vo svojich odôvodneniach uvádzajú, že zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu vylučuje vôľu vlastníkov z rozhodovania o využití poľnohospodárskej pôdy, je potrebné vziať do úvahy ustanovenie čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ktoré stanovuje, že vlastníctvo nesmie byť zneužité v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami, nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie v miere ustanovenej zákonom.
O tom, že ochrana poľnohospodárskej pôdy je všeobecným záujmom a pôda má zároveň povahu verejného majetku, myslím si, že nemusíme pochybovať. Pokiaľ niektorí kritici predloženého návrhu zákona uvádzajú, že zákon prináša ekonomické zaťaženie vlastníkov pozemkov, prípadne investorov usilujúcich sa o zmeny a spôsob využitia pozemkov, treba im pripomenúť, že odvody za odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu predstavujú iba zlomok z ceny stavebných pozemkov, na ktoré sa poľnohospodárska pôda vyňatím z poľnohospodárskeho pôdneho fondu premení. Jedným dychom treba povedať, že novela nebude šikanovať bežných ľudí, lebo takéto odvody sa netýkajú pozemkov v intravilánoch obcí na rodinnú zástavbu, výstavbu rodinných domov či bytových domov, či pozemkov zaradených do plánu ich územného rozvoja. Ak sa niekto rozhodne pre stavbu na poľnohospodárskej pôde, zaplatí len zastavané metre, teda pôdu biologicky vyradenú z funkcie, nie za pozemok ako celok.
Hlavným cieľom novely je usmerniť záber pôdy na menej kvalitné pôdy. Nie je výber, nie je hlavným cieľom výber peňazí. Existuje predsa veľa opustených fabrík, šedých zón, kde sa dá stavať. Aj v južnej časti Slovenska tam, kde sa nachádza najkvalitnejšia pôda, devastácia poľnohospodárstva, fariem, ktorých je obrovské množstvo, je ich možné využiť na priemyselnú zástavbu, na logistické centrá a podobne. Pre investorov je ľahšie a jednoduchšie stavať na zelenej lúke na poľnohospodárskej pôde. Ak stavať na pôde, tak v každom regióne sú pôdy rôznej kvality a stavba môže stáť aj na menej kvalitnej pôde. Prečo potom plytvať tou najúrodnejšou? Investorov treba tlačiť na lacnejšie pôdy. Informačný systém o pôde, ktorým disponuje rezort pôdohospodárstva, jednoznačne dokazuje, že všade na našom území sa nachádzajú aj menej kvalitné pôdy vhodné na výstavbu. Diskriminácia území z tohto hľadiska je teda málo pravdepodobná, o čom tu diskutujeme.
Keďže k návrhu zákona bolo v § 17 a) veľa výnimiek, s ktorými, samozrejme, súhlasím, dovolím si ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, aby sa výnimky mohli uplatniť iba vtedy, ak sa nenachádza v danej lokalite pôda nižšej kvality.
Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.
1. "V bode 15 odporúčam súčasný text označiť ako ods. 1 a vložiť nový odsek, ktorý znie: "(2) Ustanovenie ods. 1 nemožno použiť, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej pôdnej ekologickej jednotky do piatej až deviatej skupiny," zdôrazňujem, do piatej až deviatej skupiny, v návrhu je šesť, stal sa preklep, čiže "do piatej až deviatej, ktorý je nespoplatňovaný."."
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa tvorí tlak na podnikateľov a obce, aby hľadali na realizáciu stavieb a priemyselných parkov predovšetkým pôdu zaradenú do nižšej bonitnej triedy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tkáčová. Ešte predtým, pán poslanec, poprosím, vy ste sa skôr prihlásili, s faktickou poznámkou pán poslanec Miklós. Ja len pre poriadok, tak ako sa patrí. S faktickými poznámkami sa hlási počas vystúpenia predrečníka. No, ale vzhľadom na to, že vy ste vynikajúci poslanec, tak nech sa páči. Končím možnosť prihlášok.
L. Miklós, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za takéto uznanie, naozaj som nečakal. Ďakujem ti pekne.
Pán kolega Záhumenský, vy ste hovorili o výstavbe infraštruktúry. Verte mi, že mne sa takisto nepáčia pri Galante tie plechové búdy ako možnože vám, resp. nevidím nikomu do srdca, komu sa čo páči. Ale tam sa nestavalo preto, aká je tam pôda. Pretože je tam infraštruktúra, že je to blízko. A prečo sa stavalo v Žiline? Prečo sa Kia postavila v Žiline? Vôbec nerozmýšľali o pôde. Rozmýšľali o niečom úplne inom. Čiže to, kde je infraštruktúra, nezávisí od toho, aká je pôda. Ja som absolútne za to, aby sme vymysleli nejaký mechanizmus, ktorý nepoznám, ako prinútiť investorov, aby išli na čierne a hnedé plochy. Oného času na ministerstve životného prostredia, keď som ministroval, sme vypracovali celoslovenskú mapu možných lokalít priemyselných parkov, no z toho sa nič neuskutočnilo. A presne toto bol hlavný zmysel a hlavné kritérium, aby tam neboli zabraté dobré pôdy.
Druhá oblasť. Znovu ste podčiarkovali environmentálnu funkciu, ktorú aj ja podčiarkujem. Presne o to ide. Presne o to ide. Pán poslanec, na svahoch Slovenského krasu renzina, ktorá je možno zaradená do siedmej skupiny, má oveľa vyššie environmentálne funkcie ako černozem pri Trnave. Verte mi, že je to tak. A podzol na Štrbskom plese má oveľa vyššie environmentálne funkcie a významnejšie ako hnedozem pri Nitre. Čiže, o to ide, že my nepristupujeme rovnako k ochrane pôdnych zdrojov. A ešte raz hovorím, v každom katastri, v každom území sú pôdne zdroje mimoriadnej významnosti.
A teraz trošku politikárčenia. Prosím vás, čo by ste asi vy povedali, keby sme zaviedli naozaj to, že v každom katastri prvé dve bonitné triedy sa budú spoplatňovať?
Ďakujem pekne.