P. Paška, predseda NR SR: Pán generálny prokurátor, skončili ste s uvedením správy?

D. Trnka, generálne prokurátor SR: Áno.

P. Paška, predseda NR SR: Tak vás poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Procedúra v Národnej rade má svoje pravidlá napísané v zákone o rokovacom poriadku.

Poprosím teraz pani spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, pani Janu Laššákovú, aby nás informovala o výsledku prerokovania.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán generálny prokurátor, pán predseda, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007, ktoré máme ako tlač č. 591.

Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 670 z 10. apríla tohto roku na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade správu schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením zo 6. mája tohto roku č. 373, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 150 z 29. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 30. apríla tohto roku č. 130.

Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil požiadať vládu Slovenskej republiky, aby na rok 2009 zvýšila počty miest prokurátorov o dvoch a štátnych zamestnancov prokuratúry o dvoch na každej okresnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. mája tohto roku pod č. uznesenia 374, uznesenie máte v prílohe spoločnej správy.

Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne nie je prihlásený nikto.

Pýtam sa, či chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Lipšic. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, ja som dostal iný exemplár správy, ako má pán generálny prokurátor, inak by som si už prišiel po tú fľašu, asi nám to trošku cenzurujú v parlamente v rámci zákazu pitia alkoholu mladistvým, čo sme včera schválili, sa robí cenzúra dokumentov.

Ale teraz vážne, chcel by som oceniť túto správu, ktorá nám bola predložená a možno zvýrazniť pár vecí z nej a upozorniť na niektoré veci.

Prvú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je pomerne výrazné zvýšenie skončených vecí v dohodovacom konaní. Konkrétne za minulý rok išlo o trestné veci proti 5 328 obvineným. Čiže je to pomerne vysoký nárast aj od roku 2006, ktorý bol prvým rokom, kedy sa dohodovacie konanie využívalo. Zároveň sa zvýšili počty percentuálne ďalším odklonom najmä zmieru, čo považujem za veľmi dobrý trend. Podľa správy podiel vecí skončených odklonom je 28 %. Tam by možno, ako sme už minulý rok o tom diskutovali, v budúcej správe by bolo možno zaujímavé ešte uviesť jeden údaj, koľko z tých zvyšných vecí bolo skončených právoplatným trestným rozkazom, teda mimo hlavného pojednávania, lebo aj trestný rozkaz je forma určitého odklonu od hlavného pojednávania, a tak by sme dostali celkové číslo, ktoré zrejme prevyšuje 50 % vecí, ktoré sú skončené mimo hlavného pojednávania.

Správa konštatuje na prvý pohľad pomerne zaujímavý údaj, že prišlo k výraznému zníženiu obzvlášť nebezpečných recidivistov. Tam by som len možno podotkol, že došlo k určitému zúženiu tejto kategórie v novom Trestnom zákone inou definíciou obzvlášť nebezpečnej recidívy, takže to môže len znamenať, že táto užšia definícia proste zahŕňa, samozrejme, menší počet páchateľov.

Čo som si osobitne tiež všimol v oblasti drogovej kriminality a sme o tom aj vo výbore hovorili, do akej miery sa osvedčila iná definícia užívateľov verzus dílerov v novom Trestnom zákone oproti starému Trestnému zákonu, kde dnes užívatelia môžu byť až do desaťnásobku obvyklej jednorazovej dávky. Vo výbore bol pán námestník Košťal, ktorý povedal, že sa to zatiaľ pomerne osvedčilo. Samozrejme, tá diskusia už aj vo výbore trošku začala, že sú rôzne názory na otázku kriminalizácie, dekriminalizácie mäkkých drog, ja si myslím, že platná právna úprava, aj keď v tomto som asi zaujatý, je dobrá.

Rovnako správa konštatuje, že oproti roku 2006 stúpla tendencia pri zisťovní počtu vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu a to pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Ja si myslím, že by bolo dobré, pokiaľ by sme sa vedeli nad stranícke veci povzniesť, keby sme do Trestného zákona zakotvili trestnosť jazdy pod vplyvom alkoholu v prípade, že je tá miera nad 1 ‰, lebo, žiaľ, alkohol je najnebezpečnejší práve vtedy, keď zabíja nevinných ľudí na našich uliciach, menej nebezpečné sú možno symbolické prípitky 17- ročných doma v obývačke.

Správa konštatuje už dlhodobo, dlhé roky problém pri dokazovaní, ktorý sa týka zmien výpovedí svedkov, ktorí vypovedajú inak v prípravnom konaní a následne inak v rámci hlavného pojednávania. Správa konštatuje, že zmeny výpovedí svedkov sú posudzované aj z hľadiska eventuálneho spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Ale možno by bolo zaujímavé mať konkrétny údaj, v koľkých prípadoch prichádza k trestnému stíhaniu svedkov pre krivú výpoveď a krivú prísahu, lebo naozaj tieto skutky kompromitujú celé trestné konanie, myslím, krivé výpovede svedkov alebo krivé prísahy svedkov. Rovnako správa konštatuje výrazné zníženie vecí, v ktorých bola odmietnutá obžaloba a bola vec vrátená na došetrenie prokurátorovi zrejme aj vďaka tomu, že v Trestnom poriadku sa zúžili dôvody na vrátenie vecí na došetrenie, aj keď teraz sa v návrhu znovu uvažuje, že by bolo možné rozšíriť tie dôvody znovu aj o to, že nie je náležite zistený skutkový stav, čo, myslím si, že by bolo trošku v rozpore s kontradiktórnym ponímaním trestného konania, ktoré, musím povedať, že nemalo za následok zvýšený počet oslobodzujúcich rozsudkov, ale ten zostal konštantný a dlhodobo je konštantný a je na úrovni okolo 5 až 7 %.

Tak isto správa konštatuje v oblasti právneho styku s cudzinou zameranie sa v tejto oblasti agendy na zvyšovanie jazykových znalostí prokurátorov. Možno už to je menší problém pri nastupujúcich nových prokurátoroch, ale určite v súčasnosti už aj pri pomerne čulej justičnej spolupráci v rámci Európskej únie je to nevyhnutnosť, ktorá bude čoraz viacej zrejmá.

Úplne posledná poznámka - dalo by sa, samozrejme, reagovať na mnoho vecí - sa týka záveru správy, ktorá už po niekoľký rok pojednáva o špeciálnej prokuratúre pozitívne, veľmi pozitívne, takže to by som chcel oceniť tiež a celkovo aj samotnú správu, ktorá je prehľadná, možno ešte s tými pár doplneniami, ktoré by boli zaujímavé, ako je napríklad počet právoplatných trestných rozkazov, aby sme možno v budúcnosti vedeli aj prispôsobiť legislatívu tak, aby bola ešte vyhovujúcejšia.

Posledná poznámka ohľadne zvyšovania počtu prokurátorov. Posledné zvýšenie bolo v roku 2006 o 60 prokurátorov. Ja plne podporujem, aj my sme plne podporovali vo výbore už aj v minulom roku zvýšenie systemizovaných miest. V tomto parlament naozaj môže len byť takým podporným elementom, čisto nezáväzným, ale pokiaľ viem, tak k tej dohode už prišlo aj na úrovni, v tomto prípade dôležitejšej, vládnej a verím, že bude aj v krátkom čase naplnená.

Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie - pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja nadviažem na pána poslanca Lipšica. Ak si pamätáme minulý rok, keď pán generálny prokurátor predkladal túto správu za predminulý rok, tak som pomerne obsiahlo vystúpil práve k odklonom, lebo aj ja som mal ten pocit, že toto je cesta, ktorou sa môže zrýchliť konanie a môžu byť oveľa aktívnejšie a lepšie skončené veci. Aj táto správa svedčí o tom, že je to cesta pomerne úspešná a som rád, že aj členenie, ktoré sme si mohli pozrieť v tejto správe, je urobené dosť prehľadne.

Taktiež by som sa chcel dotknúť otázky hodnotenia a činnosti Špeciálneho súdu, ktorá sa diametrálne odlišuje od niektorých politických hodnotení tejto ustanovizne. A osobne mám celkovo pocit z tejto správy, že je spracovaná komplexne a dobre, len, žiaľ, aj mňa trošku trápi, že aspoň všetci členovia ústavnoprávneho výboru by tu v tejto chvíli mohli byť. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec Lipšic? Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán generálny prokurátor, nech sa páči, máte slovo.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Dovolím si povedať, že dennodenne sa stretávame s problémami, ktoré riešime ako prokurátori a raz za rok sa stretávam s poslancami pri prednášaní takejto správy. To, čo som povedal na úvod, že si veľmi vážim prítomnosť tých, ktorí sú tu, tak mám taký dojem, že do budúcnosti ich to oprávňuje k tomu, aby potom vystúpili v televízii a v hociktorom médiu a hovorili o týchto veciach a problémoch, ktoré naozaj sú ťažké problémy tejto spoločnosti. Ja by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa minulý rok podieľali na tom, že dodali do vlády nejaký podnet, aj keď si myslím, že nemal opodstatnenie právneho charakteru, že dotlačil tú vládu, že naozaj dnes máme navýšených 90 miest. Takže ďakujem.

Pán poslanec Lipšic, my sme obidvaja na jednej strane barikády a ja som troška bližšie k tomu boju a budem veľmi vítať všetko to, čo ste povedali. Budem vítať, ak sem dôjde návrh na novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, tak ja vám budem stáť za zadkom a budem podporovať vaše návrhy, aj pani Laššákovej.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete? Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ja by som len stručne zhrnula rozpravu.

Ďakujem pekne, pán generálny, za pozornosť, ale skutočne aj na ústavnoprávnom výbore sme skonštatovali, že predložená správa o činnosti generálnej prokuratúry za rok 2007 má vypovedaciu schopnosť, je rozsiahla. Takže fakt z tejto stránky ju naozaj treba hodnotiť veľmi dobre. A myslím si, že aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Miššík to zhodnotili a takisto oceňujem túto správu, vrátane jej štruktúry, jej obsahu.

Takže ďakujem. To je všetko.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať

správou o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Je to tlač pod č. 564.

Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uvedie správu. Máte slovo, pán predseda.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj oceňujem možnosť predložiť na rokovanie Národnej rady správu Najvyššieho kontrolného úradu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Mám pripravené dlhé vystúpenie, ale, samozrejme, tiež som viacej využil asi iniciatívy vo výboroch, pretože plénom je obsadené tak, ako je obsadené. Takže len niekoľko slov mi dovoľte, aby som k tejto téme povedal.

Možno by som mal spomenúť úlohu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je v tomto procese naozaj nezastupiteľná aj vzhľadom na to, že Najvyšší kontrolný úrad súvisí s výrokom, ktorý musíme vydať pri vyhlásení a ukončení pomoci tak, aby Európska komisia mohla rozhodnúť o uhradení konečného zostatku platieb na projekty Kohézneho fondu. Chcem povedať, že sme vydali takéto vyhlásenie spolu už na osem projektov Kohézneho fondu, ale čaká nás ukončiť ešte spolu 32, čo je nie, samozrejme, málo.

Túto správu sme pripravili vzhľadom na to, že cítime určitú zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky, ale, samozrejme, aj voči Európskej komisii, kde máme záväzky najmä voči občanom tohto štátu. Možno si dáte otázku, prečo sme vypracovali takúto správu ako iniciatívnu, keďže nám ju povinnosť zákona neukladá. Možno aj preto, že považujeme čerpanie zdrojov z Európskej únie za mimoriadne nízke a nie sme spokojní s tou situáciou, aká je a budeme radi, keď Národná rada prijme uznesenie, ktoré bude riešiť a bude navrhovať odporúčanie pre zmenu tohto stavu.

Prečo sme načasovali túto správu do roku 2008? Možno preto, že sa v tomto roku prelínajú dve programovacie obdobie. Jedno končí a druhé sa začína. Chcem poznamenať, že toto druhé programovacie obdobie predstavuje sumu spolu 400 mld. slovenských korún. Ja hovorím v túto chvíľu o 400 mld. slovenských korún, to znamená objem zdrojov, ktorý je pre druhé programovacie obdobie sedemnásobne vyšší ako v prvom programovacom období a možno poviem, ako sme dopadli v tom prvom programovacom období.

Do konca tohto roku musíme ešte dočerpať až 29 % alokovaných zdrojov na štrukturálne fondy. Do konca roku 2010 musíme dočerpať ešte 18 % na projekty ISPA, Kohézny fond a až 60 % na projekty Kohézneho fondu. Zároveň je najvyšší čas naštartovať čerpanie nových zdrojov pre druhé programovacie obdobie, pretože sme doteraz, hoci toto obdobie beží už jeden a pol roka, sme vyčerpali len 9 mil. slovenských korún, aj to len na mzdy úradníkov za jeden a pol roka.

Mohol by som hovoriť o tom, ako v skutočnosti prebieha toto čerpanie, aká je situácia. Ale skúsim možno niekoľko slov k číslam. Možno tie vás zaujmú viacej. To znamená, ak by som povedal o jadre veci štrukturálnych fondov, možno treba povedať, že do konca roka 2008, kedy financovanie definitívne končí, nám už zostáva len niekoľko mesiacov, možno polroka a máme vyčerpať ešte 29 %, dámy a páni, z celkového obdobia, čo je 330 mil. eur. Možno by bolo vhodné, keby to naozaj niekoho zaujalo, pretože je to obrovská suma. Pri tomto tempe do konca roku nie sme schopní túto sumu, číslo minúť alebo vyčerpať a v korunách to predstavuje čiastku 3,5 mld. korún. Nemyslím si, že je to málo peňazí na to, aby sme si to nevšimli. Doteraz sme už stratili skoro 400 mil. korún. Možno na prvý pohľad sa to zdá ako malá čiastka, ale skúsme si predstaviť nejakých 400 škôl, 400 nejakých krízových centier a zistíme, že je to obrovské, že je to obrovský peniaz.

Ak sa vrátim k čerpaniu zdrojov na projekty ISPA, tak k záveru roka 2007 boli niektoré projekty, kde ich čerpanie sa pohybovalo na úrovni 0,8 %. Napríklad na projekty Kohézneho fondu, ako sú zásobovanie pitnou vodou a kanalizácia, kde situácia na Slovensku určite nie ružová, sme vyčerpali celkove len 25,6 % z celkových nákladov Európskej únie, pričom žiadne čerpanie doteraz nebolo a programovacie obdobie končí, pri štyroch projektoch a pri ďalších piatich projektoch sa čerpanie pohybovalo kdesi na úrovni od 8 do 45 %. Naozaj, je to obrovsky nízka suma oprávnených nákladov. Napriek tomu, že tu je ešte možnosť do konca roku 2010, považujem toto čerpanie a považujú ho najmä moji kolegovia, ktorí vykonávajú túto kontrolu, za mimoriadne, za mimoriadne nízke.

Ak by som sa dostal k časovému hľadisku čerpania týchto zdrojov, skúsim povedať, ak napríklad v roku 2010, kedy by sme mali končiť čerpanie týchto zdrojov a kedy by sme už nemali podľa pôvodného harmonogramu zabezpečiť alebo všimnúť si čerpanie nejakých posledných projektov, pretože končenie malo byť v roku 2009, teraz je situácia taká, že v roku 2010 sa má ukončiť až 13 projektov. O 13 projektov sa to celé posunulo kdesi dozadu. A nespomínam mnohé ďalšie projekty ISPA a podobne.

Mám pripravené vo svojom vystúpení, ale je to, samozrejme, takisto aj v správe, možné riziká, ktoré sú. Možno asi nemusím nejako podrobne vysvetľovať, čo sú riziká. Riziká sú nečerpanie, vracanie zdrojov. Je to škoda a mohol by som hovoriť aj o ďalších problémoch, ktoré sú v tejto otázke spomínané v našej správe.

Bolo by potrebné, aby som vám povedal možno aspoň niekoľko viet k výsledkom našej kontrolnej činnosti, lebo z našich, myslím, najväčších skúseností sa odvíja aj táto správa. Možno poviem len to, že sme zistili 528 nedostatkov pri čerpaní zdrojov a dohodli sme 528 odporúčaní na odstránenie nedostatkov. To znamená, pri každom probléme bolo prijaté opatrenie. Samozrejme, je otázkou odstraňovania týchto nedostatkov. Ale chcem len poznamenať, že Najvyšší kontrolný úrad sa dostáva do pozície, kým začíname kontrolovať aj prijaté opatrenia, pretože to značne spevňuje našu pozíciu a, samozrejme, rieši nedostatky a o čo nám ide.

Mohol by som hovoriť o nedodržiavaní termínov, chýbajúce časové riadenie, neskoré oboznámenie, nedostatky, chyba pri zúčtovaní, chýbajúce doklady, údaje, nepoistenie majetku, neexistujú postupy v oblasti vnútorných kontrol, subjekty nepoznajú, čo to je systém vnútornej kontroly, ale o tom možno poviem v ďalšej správe viacej, ku kontrole samosprávy. Ale možno by som povedal aspoň taký jeden problém a včera bolo o tomto probléme hovorené na ZMOS-e. Obce sa aj zadlžujú, pretože si berú zdroje. A chcem povedať, že poznáme napríklad kontrolovanú obec, kde záverečná platba na projekt mala byť zúčtovaná v roku 2005 a platba neprebehla ešte do času spracovania tejto správy. Predstavte si, tri roky čerpanie zdrojov a nevedieť ich dostať naspäť, pretože to čerpanie je stále mínusové.

Možno by som mohol hovoriť o ďalších perličkách. Koľko zdrojov sme vyčerpali na mäsokombináte na Slovensku. Čo myslíte, koľko tých mäsokombinátov na Slovensku v skutočnosti funguje a zdroje Európskej únie sme dali do takýchto neefektívnych zariadení.

Záver správy je, dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, veľmi dôležitý, pretože tam máme odporúčania. Ešte raz veľmi stručne zhrniem prečo. Prvé programovacie obdobie nebolo čerpané, druhé programovacie obdobie sedemnásobne vyšší objem zdrojov 400 miliárd slovenských korún. Jeden a pol roka máme za sebou, vyčerpali sme 9 miliónov na platy úradníkov. To je všetko.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda.

Teraz prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Maroša Kondróta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania správy o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, máme to ako tlač č. 564.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 573 pridelil uvedený materiál na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Výbor pre európske záležitosti o správe rokoval na 35. schôdzi dňa 6. marca 2008 a vo svojom uznesení č. 165 odporučil Národnej rade správu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zobrať na vedomie a požiadať vládu o prijatie opatrení na zabezpečenie efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Na základe uvedenej informácie mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky:

a) berie na vedomie správu o efektívnosti využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, tlač 564, a

b) žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala opatrenia na zabezpečenie efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Skočil som, ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne.

Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Urbáni. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Urbáni má slovo.

M. Urbáni, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda NKÚ, ja som rád, že máme veľmi dobrú správu predloženú, ale nie som rád veľmi jej obsahu. NKÚ je, ako bol v minulom období, najvyšším orgánom, ktorý kontroloval čerpanie fondov. Výbor pre európske záležitosti má tiež kontrolnú činnosť, ako vlastne bolo zaobchádzané s fondmi a ako sa pripravujeme aj na ďalšie obdobie. Musím povedať, že sme opakovane boli v kontakte s pánom predsedom NKÚ a vyžiadali sme si opakované kontroly, pretože v minulosti boli robené len formálne. Opakované kontroly dokázali veľký deficit administratívnej činnosti jednotlivých rezortov a hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

O chvíľu tu budeme schvaľovať rozpočet, ako každý rok ho schvaľujeme, hádame sa o každý milión korún. V programovacom období 2004 - 2006 sme mohli vyčerpať okolo 45 mld. eur, korún, to by bolo veľmi dobré, a vyčerpali sme len čiastočne. Každá jedna koruna, ktorá nebola buď naprogramovaná, buď žiadaná, alebo bola z procedurálnych, by som povedal, administratívnych chýb nevyčerpaná, alebo sme museli vracať a budeme musieť vracať niektoré prostriedky, je pre mňa okrádanie tohto štátu.

Národný kontrolný úrad robil previerky, boli sme vzájomne v kontakte a musím povedať, že aj táto činnosť a súčinnosť pomohla, že sme aspoň podobiehali niektoré procesy, ktoré boli v minulosti zanedbané. Fond zamestnanosti na ministerstve práce, sociálnych vecí vyčerpal nejaké prostriedky, ale pri našej veľkej nezamestnanosti, pri nedostatku kvalifikovaných pracovných síl, ja si myslím, že tieto peniaze mali byť vyčerpané viac a mali byť efektívne vyčerpané, aby sme vytvorili nové pracovné miesta. Hovoríme o sociálnej kohézii, hovoríme o sociálnom štáte, a keď príde k priamej realizácii, kde by sme mohli pretvoriť finančné prostriedky, ktoré sme mali nárok z Európskej únie vyčerpať, tak sme ich nevyčerpali.

Prečo to spomínam? Nejdem do detailov, v iných fondoch, kde takisto boli nedostatky, ale tu bol najväčší podľa mňa a bolo to vinou nielen ministerstva práce, ale bolo to aj vinou ministerstva školstva, to treba férovo pripomenúť. Hovorím o tom, že na programovacie obdobie 2007 - 2013 v rámci Národného strategického referenčného rámca ide o oveľa viac peňazí, približne závisí od kurzu, bolo to okolo 11 mld. eur, na začiatku to bolo okolo 400 mld. korún, teraz je tá suma nižšia, ale o to väčšia je jej sila a kúpyschopnosť, a meškali sme s celým programom. Napriek tomu, že po vzniknutí nášho výboru v júli alebo v auguste 2006 sme požiadali všetky rezorty, všetky ministerstvá, aby prehodnotili a vyjadrili sa k vyjadreniam, ktoré prišli v ex ante analýze a pripomienkam k nej z Bruselu, kde bolo vytýkaných veľa nedostatkov. Veľmi dlho trvalo, treba otvorene povedať, rezortom, kým tieto chyby napravili, kým sa sformuloval počet programov a kým sa sformuloval obsah, kým sa odoslali do Bruselu, kým sa preložili a keď boli schválené. Sľubovali sme čerpanie už vlani v júni. Je jún 2008 a len teraz začíname.

Dámy a páni, ak my peniaze, ktoré môžeme dostať na Slovensko, nechceme, tak robme tak, ako sme robili doteraz. Ak ich chceme, tak musíme zintenzívniť prácu a bude viac už teraz tej kontroly na ministerstve financií ako na NKÚ, ale myslím si, že je to aj na kontrole nás všetkých v parlamente, aby sme sledovali, ako sa tieto prostriedky čerpajú.

Čo sa týka obcí, spomenul pán predseda, že sa sťažovali, že dlho trvajú platby. Na druhej strane zase mnohokrát na Slovensku si myslíme, že keď dostaneme peniaze alebo zálohové platby, už môžeme postupovať podľa svojich zákonov.

Zákony na čerpanie fondov sú prísne, kontrola je prísna, vykonáva sa priebežný audit aj na konci, aj po skončení a prostriedky musí vracať potom štát. Teraz v tomto programovacom období hlavne pre rozvoj vidieka nebudú zálohové platby pre obce z jedného prostého dôvodu. Dostali zálohové platby a potom sa už nenamáhali, keď mali peniaze. Možno práce aj vykonali, ale nepožadovali platby, nepredkladali dokumenty, ktoré bolo treba predložiť k platbám a vznikali problémy, vznikali pokuty alebo sa museli peniaze vracať.

Čiže, pán predseda, v tomto sa musí spraviť poriadok. Nie je možné, aby niektorá obec, mesto preinvestovalo a dostalo 200 miliónov korún a nedalo k tomu dokumenty. Nie je možné, aby nedodržali pravidlá, keď je tam, povedzme, 15 rokov, príklad poviem, pravidlo, že sa nesmú vlastnícke vzťahy zmeniť, tak sa poprevádzajú pozemky na rôzne iné firmy, a potom vlastne celý projekt je neplatný a peniaze sa musia vracať. To nie je o tom, že to musí vrátiť mesto. Štát garantuje, že sa tie peniaze vrátia.

Prečo tak dlho o tom hovorím? Dámy a páni, hovorím o tom tak dlho preto, že som si vedomý, že je to veľký balík peňazí, ktorý Slovensku môže pomôcť a je neopakovateľný, myslím si, a ak tie peniaze nevyčerpáme v čo najväčšom objeme a ak ich správne nealokujeme na také projekty, ktoré fakt prinesú konkurencieschopnosť, že zvýšia produktivitu, zvýšia vzdelanosť v tomto štáte, ak tie projekty neprinesú to, na čo vlastne je tá prvoradá myšlienka, že tu je strategický referenčný rámec, že to je rozvojový rámec, tak potom všetci môžeme, myslím si, ľutovať a nemôžeme nikomu nič vyčítať, ak nebudeme tento proces dôkladne sledovať a dôkladne vyhodnocovať.

Preto pozitívne hodnotím správu, ktorú pán predseda skrátil. Možno, keby nás tu bolo viac, tak by ju bol čítal detailnejšie, ale rozhodne táto správa nám dvíha prst. Každá koruna, ktorá sa nevyčerpá, je okrádanie Slovenska a občanov Slovenska, a preto treba zvýšiť aktivity, aby sme do budúcnosti tieto chyby nerobili, ktoré sa spravili a ešte priestor do 2010, ktorý je na čerpanie, aby sme spravili všetko pre to, aby sa vyčerpal.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho - pán poslanec Kužma a pani poslankyňa Radičová.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Kužma má slovo.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Som rád, že pán kolega Urbáni otvoril tému fondov, lebo na to dlhodobo upozorňujeme. V tom starom období práve o fondoch, o ktorých on hovoril, ktoré súvisia silne s nezamestnanosťou, tak ešte rok 2006 bol vyčerpaný v podstate do koruny, ale 2007 už prepadlo vyše 100 miliónov korún a som presvedčený, že 2008 pravdepodobne dopadne ešte horšie.

Keď sme na to upozorňovali, boli sme obviňovaní z demagógie, bolo nám všeličo hovorené, ale ukazuje sa, že to skutočne takto dopadne. Ja si myslím, že veľmi radikálne personálne zmeny, ktoré boli robené na ministerstve sociálnych vecí, sú tým dôvodom, že nevieme implementovať tieto peniaze.

Čo sa týka nového obdobia, má tiež pravdu. Pôvodné vyhlásenia na čerpanie fondov boli, tých nových, bol marec 2007. Potom sa opravovalo, že to bude október 2007, potom marec 2008. Dnes sme v máji, v podstate skoro nie je vyčerpaná ani koruna, viac-menej, a z väčšiny fondov, som presvedčený, že ani v tomto roku do konca roka reálne ani koruna vyčerpaná nebude. A to už vlastne sú za nami dva roky nového obdobia. Takže skutočne by mali veľmi, veľmi zintenzívniť prácu na našich ministerstvách, aby sme neprichádzali o tieto peniaze. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Radičová.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Európsky sociálny fond, rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je téma, ktorú nevtesnám do 2 minút, ale chcem podčiarknuť tri poznámky.

Prvá, nie je možné pre malé subjekty a výkon činností, ktoré sú špecifické pre rezort práce, sociálnych vecí a rodiny používať rovnaké kritériá zúčtovacie a nastavenie celého systému ako pre ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Je jednoducho rozdiel vyúčtovávať, prepáčte za prirovnanie, spinky a traktor. To má inú podobu.

Po druhé, všetky kontrahované projekty za rok 2006 vďaka predovšetkým zálohovým platbám sa pohlo financovanie. Inak by mnohé, predovšetkým treťosektorové organizácie jednoducho zanikli a v živote by nemohli využiť ani korunu z týchto prostriedkov.

Tretia poznámka. Celý problém vyúčtovania zálohových platieb a následných refundácií sa naozaj zauzlil v okamihu, keď sa opätovne a znovu a znovu menila metodika vyúčtovania a tzv. kontroly na mieste. Kontroly na mieste dlhodobo pracovali administratívne, namiesto toho, aby boli nápomocné spôsobu vyúčtovania. Túto filozofiu sme menili v hlavách kontrolórov veľmi dlho. Želám rezortom, aby zdynamizovali čerpanie týchto prostriedkov a faktom ale zostáva, že všetky projekty kontrahované ešte v roku 2005, 2006 sú dodnes nevyplatené.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ja ďakujem pekne kolegom, že reagovali na moje vystúpenie aj k tejto téme. Rád by som len povedal, že prakticky výzvy mohli ísť, myslím, že do 20. decembra 2006, čiže končí čerpacie obdobie N+2 20. decembra 2008. A či čerpanie je, či nie je, už myslím si, až tak na ministerstve nezáleží, záleží na jednotlivých ministerstvách, ako vlastne potom preplácajú. Ale zas na druhej strane, či aj sledujú, že niekto si žiada, alebo nežiada to preplatenie. Skrátka, aktivita na všetkých úrovniach tu musí byť. Ja osobne som navrhoval, aby sme vytvorili jeden štátny úrad pre tieto fondy, pretože je to taká dôležitá vec za 400 miliárd, myslím, že by sa to bolo oplatilo. A reagujem aj preto, aby som znovu zdôraznil to, čo som povedal aj v rozprave, sú to vzácne peniaze, neopakovateľné, všetci Slováci si to musia uvedomiť a hlavne exekutíva a takisto aj my v parlamente. A sledujme to, kontrolujme to a namietajme a držím palce aj pánovi predsedovi NKÚ, aby nám dával podnety, keď priamo nebude zodpovedný za tieto štrukturálne fondy na nové obdobie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Urbáni sa ako jediný prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A chcem sa opýtať pána predsedu NKÚ, či chce ako navrhovateľ zaujať k nej stanovisko. Nech sa páči.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa chcem len poďakovať za to, že vznikla diskusia. To znamená, záujem je, treba sa držať týchto vecí a faktov, ktoré sú uvedené v správe. Ďakujem pánu predsedovi Urbánimu za spoluprácu, ktorú sme doteraz mali a takisto aj pánu spravodajcovi, ktorý je zároveň predsedom výboru, ktorý tiež túto správu prerokoval. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2007.

Správu ste dostali ako tlač 583 a spoločnú správu výborov ako tlač 583a.

Prosím znovu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jána Jasovského, aby túto správu uviedol.

Nech sa páči, pán predseda.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám túto správu v súlade so zákonom, pretože je to zákonná povinnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Správa je vypracovaná tiež, myslím si, veľmi precízne, veľmi podrobne. V správe je uvedené všetko, čo sa dotýka činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Skúsim zvýrazniť niektoré skutočnosti možno vzhľadom na to, aby vám niečo utkvelo z môjho vystúpenia v pamäti.

Chcem poznamenať, že sme prešli takým pomerne búrlivým obdobím aj vzhľadom na to, že ste nám vy parlament náš orgán, pod ktorý podliehame, zmenou zákona č. 39 Najvyššieho kontrolného úradu sme dostali do kompetencie kontrolu samospráv. Chcem len poznamenať, že v súčasnosti je situácia pomerne zvláštna. Ak už viac ako polovica kontrolórov pracuje na expozitúrach, ktoré sme vytvorili, zhruba 140 ľudí už dnes pracuje v teréne a menší počet už pracuje na ústredí v Bratislave. Vytvorili sme celkom 5 nových expozitúr. Dnes ich máme 7, s výnimkou Trnavy, kde čakám na stanovisko nášho gesčného finančného výboru. Je možné, že vznikne ešte aj ďalšia.

K základnej takej charakteristike len poznamenám, že sme v minulom roku vykonali spolu 73 kontrolných akcií a v oblasti verejných prostriedkov a majetku spolu v 386 subjektoch. Je to nie naozaj malé číslo. Najviac kontrol sme vykonali, samozrejme, na kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a majetkom. Vykonávame už ale v poslednom období mnohé tematické kontrolné akcie a rôzne iné kontroly výkonnosti, kontroly zhody a podobne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem poznamenať, že verejnosť veľmi pravidelne a, samozrejme, aj Národnú radu informujeme o výsledkoch našej práce, o výsledkoch našej kontrolnej činnosti zverejňovaním buď v masovokomunikačných prostriedkoch, ale, samozrejme, ihneď po skončení kontroly na našej webovej stránke. Prezentujeme naše závery aj na rôznych tlačových konferenciách, snažíme sa ale vyhnúť v našej konštatácii nejakým pikoškám alebo štipľavým témam. Hodnotíme naše kontroly tak, ako je súlad so zákonom.

Chcem poznamenať, že v minulom roku sme zistili, vážené dámy a páni, celkom 13 638 porušení 65 všeobecne záväzných právnych predpisov. Ten prehľad o počte porušení jednotlivých zákonov je uvedený v grafe na str. 7 správy. Možno poznamenám, že najčastejšie porušovaný zákon je zákon o účtovníctve. Tam, ak si dobre pamätám, je to celkom porušení v 42 %. Samozrejme, že u všetkých kontrolovaných subjektoch, bohužiaľ, to musím povedať, zisťujeme problémy s nakladaním s majetkom, nehospodárne čerpanie, neefektívne čerpanie prostriedkov. Problémy v zákone o správe majetku štátu. Nevhodné prenajímania majetkov, nevymáhanie pohľadávok, problémy v metódach verejného obstarávania, obrovské množstvo vecí, ktoré sme objavili. Nakoniec číslo 13 638 svedčí o všetkom. Treba povedať, že narážame na značné problémy v tom, že vnútorná kontrola kontrolovaných subjektov, a to teraz nehovorím o samospráve, je nie vždy dostatočne účinná a nie vždy dostatočne dokáže zabezpečiť správnosť v súlade so zákonmi, ktoré v tomto štáte platia.

Hovoril som o problematike v čerpaní zdrojov Európskej únie. K tomu sa teda nebudem vracať. Možno poznamenám, že v kontrole v príjmovej časti rozpočtu, pretože, samozrejme, správa je rozdelená na príjmovú a výdavkovú časť, sme zistili, že najmä v oblasti daňovej správy výber daňových príjmov bol splnený na 110 %. Na prvý pohľad je to číslo veľmi slušné, bolo však ale zistené, že došlo k zníženiu napríklad úspešnosti výberu daní z pridanej hodnoty s negatívnym dopadom na plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu, čo je samozrejmé. Takisto problémy sme objavili v kontrole vymáhaní daní z motorových vozidiel, z prevodu výnosu daní do rozpočtov vyšších územných celkov, kde sme objavili mnohé problémy najmä v dotáciách a financovaní výkonov a výkonov vo verejnom záujme. Tak isto mnohé problémy sme objavili aj počas postupu kontrol v kontrole colných orgánov pri správe spotrebných daní a tak ďalej.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem poznamenať, že v roku 2007 naša činnosť vo vzťahu k územnej samospráve bola zintenzívnená a počet vykonaných kontrol predstavuje nárast o 175 %, tak isto treba povedať, že všetky problémy, ktoré objavujeme v štátnej správe, sa objavujú aj v samosprávach. Možno len poznamenám, že v samospráve je účinnosť vnútorného systému kontroly ešte slabšia ako v štátnej správe. Niektoré poznatky, ktoré zisťujeme v oblasti samosprávy, napríklad v domovoch rôznych sociálnych služieb a domovoch dôchodcov sú niekedy až smiešne, pokiaľ by neboli, samozrejme, tieto závery kontrol skôr tragické. Nechcem podrobne hovoriť o prípadoch, všetko je uvedené v správach. Možno pre zaujímavosť poviem, že sa opakuje situácia, tak ako som už o nej hovoril v Národnej rade Slovenskej republiky, že čím je nižší stupeň samosprávy, čím menšia obec, tým je nižšia úroveň právneho vedomia, úroveň ekonomického vedomia, ovládania zákonov, narábania s výpočtovou technikou a podobne.

Možno aspoň jednou vetou chcem povedať, že vykonávame celkom 14 paralelných kontrol so susednými krajinami. Tie výsledky kontrol sú veľmi zaujímavé. Chcem poznamenať, že naši pracovníci pracujú v 12 medzinárodných tímoch, kde veľmi úspešne zastupujú Slovenskú republiku a slovenský Najvyšší kontrolný úrad. Chcem poznamenať, že sme sa začali veľmi významne a výrazne venovať najmä kontrole nápravných opatrení z predchádzajúcich kontrol. A skúsim povedať len jednu vetu, že pre budúci rok plánujeme veľmi zvýšiť objem kontroly práve pri čerpaní zdrojov z Európskej únie z dôvodu, ktorý som uvádzal v predchádzajúcej správe. Budúci rok do nášho plánu kontrolných činností chceme zahrnúť aj témy, ktoré dosahujú celospoločenský problémový charakter. Tu spolupracujeme aj s niektorými nevládnymi organizáciami, a tak, ako som povedal, veľmi výrazne budeme kontrolovať plnenie opatrení, ktoré vznikli na základe predchádzajúcich kontrol.

Dámy a páni, denne na Najvyšší kontrolný úrad chodia mnohé sťažnosti občanov. Chcem povedať, že možno aj našou takou mediálnou zvýšenou činnosťou sme dosiahli to, že už nie všetky sťažnosti na rôzne bytové fondy a na mnohé iné prichádzajú na Najvyšší kontrolný úrad. Ale možno chcem ako zaujímavosť uviesť, že najviac podnetov prichádza z Východoslovenského kraja, z Košického kraja, najviac z Nitry, najmenej z Trnavy, tam mi vychádza, že sú občania akýsi spokojnejší. Chcem povedať, že najviac tých podaní je, samozrejme, pre oblasť samosprávy, starostov, primátorov, ale to už zrejme bude tradičné, že nespokojní, neúspešní vo voľbách sa potom sťažujú, kde sa im len dá.

Možno úplne kdesi v závere hovoril, mal vystúpenie pán generálny prokurátor, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní je veľmi významná. Podali sme viacero podaní a na mnohé podania reagovali príslušné orgány zahájením v oblasti trestného stíhania.

Bolo by potrebné povedať aj jednu vetu, musím povedať, pretože mi to vyplýva zo zákona, že v súlade so zákonom o štátnom rozpočte sme mali schválené záväzné ukazovatele. Skutočné čerpanie výdavkov predstavovalo 99,97 %, dosiahli sme úsporu 46 tisíc korún, to znamená, vyčerpali sme tak, ako bolo potrebné. Ale chcem sa možno pochváliť, že z hľadiska medziročného vývoja dochádza neustále k zníženiu výdavkov na energie. Čerpanie zdrojov na energie napríklad predstavuje úsporu v objeme 40 %, čo považujem za veľmi významné, materiál, dopravné pri tom, že sme rozbehli ďalšie expozitúry a dnes 140 ľudí pracuje vonku, že sme prijali mnohé racionalizačné opatrenia. Naši ľudia chodia pripravení von, berú dokumenty a pracuje sa u nás na Najvyššom kontrolnom úrade, nie sme už toľko vonku, ako sme boli predtým.

Možno úplne na záver, dámy a páni. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. Chcem sa veľmi poďakovať gesčnému výboru, to je výbor pre financie, rozpočet a menu, ale tak ako som hovoril aj výboru pre hospodárstvo, európskemu výboru a, samozrejme, výboru pána predsedu Cabaja, ktorí nám veľmi významne pomohli v predchádzajúcich obdobiach, takže Najvyšší kontrolný úrad sa stal celkom uznávanou inštitúciou a chcem sa možno pochváliť, že sme aj v predsedníctve Európskej organizácie.

Ďakujem pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.