M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, ktorý vystupoval za poslanecký klub SMK, sa prihlásili Martin Fronc, György Juhász, Ľuboš Martinák a Anna Szögedi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozorne som počúval vystúpenie kolegu Szigetiho a aj jeho pozmeňujúce návrhy a vyjadrím sa k jeho pozmeňujúcim návrhom v druhej časti uvedeným, ktoré sa týkajú všeobecne celého slovenského školského systému, teda školského systému na Slovensku. Myslím si osobne, že sú to dobré návrhy, ktoré je treba podporiť, a aspoň trošku môžu zlepšiť navrhovanú predlohu zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec György Juhász, nech sa páči.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som reagoval na dve veci, ktoré povedal rečník.

Prvé sa týka vlastných školských vzdelávacích programov, tiež sa pripájam, mám tiež obavy, že školy nestihnú ten dátum 1. september 2008.

Ďalšia moja poznámka by smerovala k tomu monopolu na učebnice, ktoré spomínal pán poslanec Szigeti. K tomu by som povedal asi toľko, že na Slovensku z jednotlivých vedných odborov určite existuje viacero autorských kolektívov, ktorí sú schopní napísať dobrú učebnicu. Ak vyberieme jeden kolektív, autorský kolektív, tak ten ďalší stratí motiváciu vôbec pracovať na písaní učebníc. Riešením by bolo určiť štandardy, ktoré musí obsahovať každá učebnica a ktoré by museli jednotlivé otázky a kolektívy dodržiavať. Tým by sme asi predišli týmto problémom.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Szigeti, jedna vec ma zarazila z vášho vystúpenia, a síce, keď ste štátny jazyk nazvali cudzím jazykom. Zrejme nemáte dostatočne preštudovaný § 12 tohto vládneho návrhu, kde sa hovorí o výchovno-vzdelávacom jazyku. Často z úst opozičných poslancov ako princíp demokracie nám dávate za príklad Spojené štáty americké. Ja vás chcem len na jednu vec upozorniť, iste o tom viete, ale pre doplnenie pre vašu informáciu, v Spojených štátoch amerických žije celý svet a štátnym jazykom je angličtina. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani Anna Szögedi.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som potvrdiť slová pána poslanca Szigetiho. Naozaj potrebujeme školský zákon, ako aj reformu školstva. Pochybujem však o kvalite predloženej právnej normy, čo potvrdzuje aj tak nespočetný počet pozmeňujúcich návrhov. Či po stránke obsahovej alebo formálnej. Preto podporujem všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Szigeti. Nepochybne by vylepšili predloženú právnu normu.

Chcela by som však vyzdvihnúť pozmeňujúci návrh, čo sa týka účinnosti zákona. Súhlasím s tým, aby zákon bol účinný od 1. 9. 2009, teda od školského roku 2009/2010. Zaiste by to pomohlo tým, ktorí chcú kvalitnú zmenu, ktorí myslia naozaj vážne reformu školstva.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov vo faktických poznámkach bude teraz pán poslanec László Szigeti, nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len krátko a stručne chcel zareagovať na slová pána poslanca Martináka. Je veľmi nešťastne porovnávanie to, čo ste použili, keď ste naznačili, že v Amerike žije celý svet a akceptujú anglicky jazyk ako štátny jazyk. Chcel by som vám pripomenúť, že v Spojených štátoch amerických je aj iný úradný jazyk, nielen angličtina. Asi viete aký. Nie je šťastné porovnávať autochtónny národ žijúci na území Slovenskej republiky s migrantmi. Maďarské národné spoločenstvo sa nedá považovať za skupinu migrantov. Toto národné spoločenstvo tu žije už vyše 1 000 rokov. My sme nie žiadnymi migrantmi. A mimochodom, ja a mnohí odborníci jednoznačne tvrdia, že pre každého človeka okrem vlastného materinského jazyka každý iný jazyk je cudzím jazykom. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Za poslanecký klub SDKÚ - DS teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová, nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na tejto pôde sme už o školstve a o potrebných zmenách v našom školstve hovorili mnohokrát. Hovorili sme dvakrát o poslaneckom návrhu zákona, hovorili sme už aj v prvom čítaní o tomto diskutovanom návrhu zákona. Odznelo teda mnoho koncepčných názorov, odznelo mnoho výhrad, odznela konkrétna kritika a zatiaľ, zdá sa, že odznela zbytočne. Mám teda veľmi malú nádej, že by teraz tomu mohlo byť inak, ale predsa len. Dnes ide naozaj do tuhého. Už zajtra môže byť tento návrh zákona schválený a nespôsobí to radosť našim učiteľom a nevyvolá to zmenu v našom školstve, ktorá by bola na prospech. Takže predsa len napriek tomu, že moja nádej na to, že sa mi podarí zvrátiť dejiny v tomto bode, je veľmi malá, pokúsim sa presvedčiť vás, že nie je dobré a nie je správne hlasovať o tomto návrhu.

Hovorila som v prvom čítaní o tom, aké sú koncepčné problémy a nedorozumenia, hovorila som o tom, ako by sa inak dala využiť šanca, ktorú máme pred sebou, šanca na to, urobiť veľmi potrebnú reformu v školstve. No ale tento dnešný pokus chcem využiť na to, aby som predložila konkrétne dôkazy. Konkrétne dôkazy o tom, že tento zákon nevyrieši nič zo základných problémov nášho školského systému, ale naopak, že vyvolá zbytočné ďalšie problémy, vyžiada si zbytočne vynaložený čas a veľkú energiu.

Chcem poukázať nielen na samotný návrh zákona, ale aj na niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli v gestorskom výbore a s veľkou pravdepodobnosťou majú šancu prejsť aj v pléne a ktoré celkom iste skôr veci zamotajú, než rozmotajú, s nulovým výsledkom. Urobím teda predsa len tento pokus napriek tomu, že o tom, aká vôľa počúvať iných panuje, svedčí aj priebeh nášho gestorského výboru, kedy sa prakticky paušálne hlasovalo o všetkom bez toho, aby sa diskutovalo o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Nevypočul tento výbor ani hluchých, ani slepých, nevypočul ani opozíciu. Ale predsa len počúvajte aspoň vy tu.

Nebudem zďaleka hovoriť o všetkých nedobrých, niekedy nezmyselných, niekedy gramatických, naozaj nie šťastných formuláciách, ktoré v tomto zákone sú, budem hovoriť o tých, ktoré pre mňa naozaj bijú do očí a sú dobrým dôvodom na to, aby tento zákon schválený nebol.

Začnem teda § 4 Ciele výchovy a vzdelávania. Ja už som viackrát hovorila o tom, že som presvedčená, a zďaleka nielen ja, dá sa povedať, že väčšina európskych krajín, v ktorých nie je štátny jazyk anglický jazyk, je presvedčená o tom, že je potrebné, aby deti v školách sa povinne učili práve anglický jazyk. Toto sa v cieľoch výchovy a vzdelávania nenachádza. Hovoríme o tom, že treba ovládať aspoň dva cudzie jazyky a vedieť ich používať. Nuž ale v tom istom paragrafe, keď už sme pri tých technických otázkach, sa v písmene h) uvádza takmer doslova to isté, čo obsahuje predchádzajúci § 3 v inom písmene, v písmene i).

Hovorí sa v § 4 písm. h): "pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami" atď. No a v tom predchádzajúcom paragrafe sa hovorí presne to isté, len na začiatku nie sú slová "pripraviť sa", ale "prípravy". Tiež to svedčí zrejme o tom, že nebolo času na kontrolu po sebe.

Ďalej § 6 Štátne vzdelávacie programy. Toto má byť to nóvum a naozaj je potrebné, aby sa do nášho systému zaviedli dvojstupňové vzdelávacie programy. Určite áno. Len čo je teda zásadný nedostatok, je to, že štátny vzdelávací program celkom iste mala prekonzultovať a, myslím si, že aj schváliť Kurikulárna rada preto, lebo štátny vzdelávací program je inými slovami štátne kurikulum. No kto iný potom má byť zodpovedný za jeho schválenie než práve Kurikulárna rada? No ale keďže v tomto ohromnom tempe, ktoré pán minister nasadil, to nie je možné, lebo práve týmto zákonom sa Kurikulárna rada iba kreuje, samozrejme, z tohto podstatného paragrafu vypadla. A tak už to teda bude navždy, ak nedôjde k novelizácii. Takže to je celkom, celkom nezmyselné.

Ďalšia vec, ktorá taktiež vyplýva z tohto paragrafu a ktorá usvedčuje tento zákon, že nejde o reformu, ale že ide o kamufláž, sa týka odseku 6, kde sa hovorí: "Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný", písmeno b), "pre tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov." Takže štátny vzdelávací program je záväzný pre tvorbu učebníc, a teda ďalších materiálov. No ale od septembra začíname učiť podľa štátneho vzdelávacieho programu, resp. na základe neho postavených školských vzdelávacích programov, ale podľa starých učebníc. Čo to znamená? Budeme porušovať zákon, lebo tie učebnice teda nebudú od 1. septembra. (Reakcia ministra.) Tak tým horšie.

Pán minister, ja by som rada hovorila bez prerušovania, lebo minule ste tu tiež rozprávali o tom, že sa trebárs národné učebnice jazykov nerobia, a som si prečítala v novinách, že už sú takmer na svete. Dobre.

Každopádne nemyslím si, že by bolo reálne, keďže ešte ani výberové konanie, myslím, neprebehlo, aby boli dobré učebnice, nové učebnice od 1. septembra. A skôr si myslím, že je pravdou, že ten štátny vzdelávací program bol napasovaný na učebnice staré. A naozaj myslím, že tento paragraf a toto ustanovenie je taká Hlava XXII.

Paragraf 7 nám hovorí o školskom vzdelávacom programe a tu sa prijal veľmi zaujímavý pozmeňujúci návrh, žiaľ, v gestorskom výbore, ktorý hovorí, že "školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a prípadne aj so zriaďovateľom školy". Toto naozaj je dobrý zákon, kde sa hovorí "a prípadne aj"? Čo to znamená v legislatíve "prípadne aj"?

V § 9: "Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti." Nielen tento samotný paragraf, ale samotné tie rámcové učebné plány, ako sme ich videli už v návrhu štátneho vzdelávacieho programu, jednoznačne ukazujú, že hodinová dotácia sa aj v tejto reforme naďalej vzťahuje na predmety. Čiže opäť všetko po starom. Zavádzame moderný a pekný a užitočný termín, pokiaľ by sme aj s ním pracovali, "vzdelávacia oblasť". Ale keďže hodinovú dotáciu orientujeme nie na vzdelávaciu oblasť, ale na predmety, je to úplne zbytočný pojem, ktorý de facto vôbec nijako nefunguje a neprivedie žiadnu zmenu.

Takže, inak mimochodom, v tomto paragrafe je aj veľmi kúzelná gramatická chybička: "Rámcové učebné plány určujú taktiež "najväčšieho" týždenného počtu vyučovacích hodín." Myslím, že ďalší dôkaz, že akým tempom a v akej atmosfére tento zákon vznikal. Toto ušlo aj autorom nespočetného množstva technických a jazykových pozmeňujúcich návrhov.

Paragraf 11 hovorí o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a má celé dve strany. Je to podľa mňa typický príklad toho, čo by malo byť vo vyhláške a nie v zákone. No ale napriek tomu, že tento paragraf má dve strany, do pedagogickej dokumentácie sa nezmestil školský vzdelávací program. To ma udivuje. Toto nie je pedagogicky dokument? Navyše práve školský vzdelávací program v sebe obsahuje podľa iného paragrafu mnohé z tých dokumentov, ktoré sú tu uvedené taxatívne ako pedagogické dokumenty. Čo teda znamená, že napríklad učebné plány, výchovné plány, učebné osnovy a výchovné osnovy budú kopírované v jednom fascikli ako súčasť školského vzdelávacieho programu a v inom ako súčasť pedagogických dokumentov. Čiže nie menej administratívy, ako pán minister sľubuje, ale viac a pritom naozaj nezmyselne. A nepracuje sa tu práve s tým, čo sa v reforme zavádza, a to je teda ten školský vzdelávací program.

Tých pedagogických dokumentov v § 11 bolo skoro na celú abecedu, a aby sa abeceda uzavrela, tak tam pribudol aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o písmene z) a tiež je veľmi vtipný, lebo hovorí, že "z) pedagogické dokumenty sú aj tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých "vyučujúcich" predmetov." Celé je to čudné. Tematické výchovno-vzdelávacie plány vyzerajú ako z archívu, ale čo to je "vyučujúci" predmet, to ozaj neviem. Tento návrh prešiel v gestorskom výbore, výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, v takomto znení, dámy a páni.

Ďalej tu máme učebnice, učebné texty, pracovné zošity podľa § 13. Mnoho sa už o tom hovorilo aj dnes. Naozaj monopol na učebnice nie je progresívny prvok. V Českej republike sa veľmi osvedčil trh s učebnicami. Považuje sa to za jeden z najlepších krokov, ku ktorému sa siahlo. Aj keď koaličným pozmeňujúcim návrhom sa naozaj umožňuje trošku viac slobody, aspoň pokiaľ ide o učebné texty a o pracovné zošity oproti pôvodnému návrhu, stále nie je jasné, čo sa v tomto zákone rozumie pod pojmom učebnica. Respektíve z iných ustanovení sa dá vyčítať, alebo dá sa predpokladať, že učebnicou sa naďalej rozumie len vytlačený text, vytlačená kniha. To znamená, že v zákone niet priestoru pre napríklad multimediálne alebo internetové učebnice. No a tým, že dikcia toho zákona jednoznačne dodržiava filozofiu, čo nie je povolené, je zakázané, pretože sa v ňom mnohokrát opakuje, čo sa môže, a keďže sa v zákone hovorí, čo sa môže, je zjavné, že čo tam nie je, sa nemôže, tak z takejto filozofie je úplne jasné, že sa teda nemôžu používať takéto učebnice a takéto pomôcky.

Takže v odseku 4 sa hovorí: "Schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne tak, ako to bolo doteraz." Ja som matka troch detí, dve z nich už dávno školy vychodili, tretie už je vcelku vo vysokom ročníku, takže tých učebníc som už videla veľa. A môžem povedať, že veľká časť z nich sa nikdy ani do školskej tašky nedostala, akurát v septembri sa priniesla a v júni sa priniesla naspäť do školy, preto, lebo jednoducho sa ani len neotvorili, nepoužívali sa. Deti píšu a učebnice ostávajú ladom. Myslím si, že by bolo omnoho efektívnejšie, napriek tomu, že pri spoločnom verejnom obstarávaní určite jednotlivý výtlačok knihy vyjde lacnejšie, omnoho efektívnejšie by bolo prideliť školám financie na to, aby si mohli učebnice vybrať a vybrali také, ktoré reálne používať budú.

Jedným z deklarovaných výdobytkov tohto zákona malo byť to, že sa štandardizujú stupne vzdelávania podľa medzinárodnej klasifikácie a to by bolo, samozrejme, veľmi dobré. To mal byť popri Kurikulárnej rade, o ktorej som hovorila, aj dvojstupňových vzdelávacích programoch tretí taký "highlight" tohto zákona, taký pozitívny bod. No ale môžem vás ubezpečiť, že v tejto podobe nie je. Ba v predloženej podobe sú pravidlá pre udeľovanie týchto stupňov podľa klasifikácie ISCED priamo porušené. Napríklad je tam pravidlo, a to som naozaj vyčítala v origináli, že nie je možné vyššie sekundárne vzdelanie zamieňať s nižším terciárnym. U nás predstavujú podľa tohto návrhu jeden a ten istý stupeň a sú uvádzané ako alternatívne v odseku 5 "vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne alebo terciárne)". V dokumente ISCED sa však hovorí: "Level 4: post secundary non terciary education", non terciary education, čiže neterciárne.

Základné vzdelanie členíme podľa tohto návrhu zákona na primárne a na nižšie stredné, čiže absolvent základnej školy bude mať nižšie stredné vzdelanie. Medzinárodná klasifikácia explicitne umožňuje aj takéto členenie, ale na tej istej úrovni aj delenie na prvý a druhý stupeň základného vzdelania, čiže to, čo sme zvyknutí, a to, čo je veľmi prirodzené. Myslím si, že naozaj neznie prirodzene, že absolvent základnej školy dosiahol druhý stupeň základného vzdelania. Žiaden problém, explicitne toto v tej medzinárodnej klasifikácii je uvedené. No ale my musíme mať nižšie stredné vzdelanie, pričom ale už ďalším stupňom, ktoré na toto vzdelanie nadväzuje, je nižšie sekundárne vzdelanie, takže budeme mať nižšie stredné vzdelanie a za ním nižšie sekundárne. No ako to budeme prekladať do angličtiny, to nižšie stredné a nižšie sekundárne, ako to odlíšime, to mi je záhadou. No a išlo nám vraj o kompatibilitu so svetom. ISCED, samozrejme, by platiť mal, ale prečo potom nenazveme druhý stupeň základnej školy druhým stupňom základného vzdelávania, čo explicitne normálne ISCED umožňuje. Mám to tu v prílohe, keby ste chceli vidieť.

No ale zrejme nešlo až tak veľmi o tú kompatibilitu so svetom, lebo tam máme potom ďalšie paragrafy, ktoré sú taká milá vložka a nič proti nim zásadne nemám, ale teda rozhodne nie sú štandardné a vo svete už vôbec nie. Hovorím o stupňoch základného umeleckého vzdelania a stupňoch jazykového vzdelania. Ono to vyzerá tak nevinne a možno aj motivačne pre absolventov tohto typu vzdelania až do chvíle, kým sa napríklad dosiahnutie niektorého z týchto stupňov vzdelania neocitne ako špecifická požiadavka v nejakom výberovom konaní na obsadenie zaujímavej pozície.

No zákon, pochopiteľne, pojednáva aj o dokladoch o získanom vzdelaní. Pochopiteľne ako pochopiteľne. Myslím, že práve toto tiež mohlo byť skôr vo vyhláške než v samotnom zákone. Tu chcem len jednu perličku, naozaj si nemyslím, že je dôležité, aby sme vydávali osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania, to znamená doklad o absolvovaní škôlky. Neviem, načo komu bude.

Vážnejší alebo veľmi vážny je devätnásty paragraf - povinná školská dochádzka. Jednak je to celkom iste jedna z nevyužitých príležitostí. My vieme, aké sú problémy zamestnanosti na Slovensku, že dnes 70 % tých, ktorých nevieme zamestnať, tvoria ľudia, ktorí nemajú žiadne stredné vzdelanie, a preto myslím si, že jednoznačne je potrebné, a nemyslím si to ja, dokonca si to myslí aj vláda, je potrebné predĺžiť školskú dochádzku do 18 rokov.

Ja tu mám k tejto téme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej, ktorá je na zahraničnej služobnej ceste, a preto ho teda prečítam. Tento pozmeňujúci návrh v čl. I § 19 odsek 2 znie:

"(2) Povinná školská dochádzka je dvanásťročná a trvá najviac do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši osemnásty rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak."

Druhý bod. V čl. I § 22 odsek 1 znie:

"(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval dvanásť rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil osemnásty rok veku."

Odôvodnenie k týmto bodom 1 a 2: Navrhuje sa predĺžiť povinnú školskú dochádzku z desiatich na dvanásť rokov, to je do dovŕšenia osemnástich rokov. Návrh reaguje na trend postupne sa zvyšujúceho počtu žiakov končiacich povinnú školskú dochádzku už na základných školách. Kým v roku 1995 bolo u nás 5 154 takýchto žiakov, čo je 6,1 %, v roku 2006 to už bolo 8 690 žiakov, teda 12 %. Osoby bez ukončeného základného vzdelania majú pritom čím ďalej tým menšiu šancu nájsť si prácu. V roku 2006 osoby so základným a učňovským vzdelaním tvorili približne 70 % z celkového počtu dlhodobo nezamestnaných. Osoby bez ukončeného vzdelania však predstavujú jedinú skupinu uchádzačov o zamestnanie, ktorých počet a podiel rastie napriek celkovému trendu klesajúcej nezamestnanosti. Z pohľadu rozpočtu verejnej správy pritom nedôjde k zásadnejšiemu navýšeniu výdavkov, keďže v súčasnosti platný maximálny prevádzkový a mzdový normatív pre kategóriu stredných odborných učilíšť a učilíšť, kam by sa najpravdepodobnejšie umiestňovali takíto žiaci, je 48 010 Sk pre rok 2008. V prípade, že takýto žiak zostane nezamestnaný, môžu mu byť vyplatené dávky v hmotnej núdzi až vo výške 43 680 Sk za rok.

Dovolím si k tomu dodať, že pokiaľ tých 48 010 Sk budeme zaňho uhrádzať dva roky, týchto 43 680, resp. adekvátne rastúcu čiastku s jeho meniacou sa životnou situáciou mu už budeme vyplácať navždy, pokiaľ sa nezamestná.

Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 161 sa za doterajší odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

"(2) Povinná školská dochádzka do 31. augusta 2010 je desaťročná a trvá najviac do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši šestnásty rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky do 31. augusta 2010, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil šestnásty rok veku."

Doterajšie odseky 2 až 26 sa prečíslujú na odseky 3 až 27.

A štvrtý bod. V čl. V sa za slová "1. septembra 2009" dopĺňa čiarka a slová "čl. I § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2010".

Odôvodnenie k bodom 3 a 4: Navrhuje sa ustanoviť dvojročné prechodné obdobie na vytvorenie dostatočného priestoru na prípravu na predĺženie povinnej školskej dochádzky, to znamená do 1. septembra 2010.

Toľko pozmeňujúci návrh. Ak som hovorila, že je to návrh, s ktorým sa stotožňuje napokon aj samotná vláda, hovorí sa o predĺžení školskej dochádzky v Strednodobej koncepcii na podporu rómskej menšiny, neviem, či uvádzam presný názov, ale viete, o čom hovorím. No takže toľko, pokiaľ ide o povinnú školskú dochádzku a taký kľúčový moment, ktorý myslím, že by bolo naozaj treba využiť, keď hovoríme o reforme a o zmene.

Ale je tu aj jeden veľmi závažný technický problém preto, lebo v tomto paragrafe sa rieši aj možnosť odkladu povinnej školskej dochádzky a v takom znení, ako je to dnes v zákone, v návrhu zákona, jednoducho nie je možné, aby dieťa, ktoré nechodilo do materskej školy a ktoré zároveň nie je zo sociálne znevýhodneného prostredia, malo túto školskú dochádzku odloženú. Pozrite sa, prosím, na to, ten odsek znie: "Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť a pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, riaditeľ školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok" a tak ďalej. No a iné deti potom už iba na návrh materskej školy a súčasne na základe predchádzajúceho odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, to znamená nie na návrh zákonného zástupcu, ale na návrh materskej školy. Je to návrh alebo ustanovenie, ktoré určite vyvolá veľa problémov.

Taktiež je chybou, že v tomto príslušnom paragrafe nie je žiadna jednoznačná deklarácia, či sa nultý ročník považuje, alebo nepovažuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. Z dikcie iných ustanovení sa dá usudzovať, ako je to myslené, ale jednoznačne jasné to nie je.

Ďalším takým novým prvkom v našom školskom systéme malo byť individuálne vzdelávanie. Myslím si, že je to prirodzené, že je to správne a že väčšina školských systémov má takúto možnosť zakotvenú. Ale spôsob, ktorý sme zvolili tu v tomto návrhu, resp. ktorý zvolilo ministerstvo, naozaj neumožní, aby sa tento inštitút využíval v nejakom relevantnom rozsahu preto, lebo "vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov prvého stupňa základnej školy". Čiže nik iný ako učiteľ nemôže toho prváčika, druháka učiť v tomto režime individuálneho vzdelávania. To je naozaj veľmi ojedinelé preto, lebo v iných krajinách je podstatne benevolentnejší prístup ku kvalifikácii tých, ktorí dieťa vzdelávajú. Už len preto, že to dieťa je pod permanentnou kontrolou. A, samozrejme, pokiaľ nedosahuje adekvátne výsledky, tak mu je možnosť byť vzdelávané individuálne odobraná, resp. jeho zákonným zástupcom. Takže niet sa prečo obávať pustiť do tohto systému aj ľudí s iným typom vzdelania. V Českej republike stačí na to v prvom stupni maturita.

Pôvodné znenie odseku 14 tohto paragrafu zrejme bude koaličným návrhom zákona pozmenené, ale aj už to pozmenené znenie, ktoré prešlo v gestorskom výbore, je samo osebe zaujímavé, pretože znie: "Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, podľa odseku 2 písm. b) finančnú odmenu." Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe finančnú odmenu. No ale ja sa pýtam, aký je toto vzťah? Je to vzťah pracovný? Je to vzťah obchodný? Na základe čoho vlastne môže poskytnúť finančnú odmenu? Alebo to si len tak budeme poskytovať finančné odmeny? Nerozumiem tomu.

Vážnou oblasťou, ktorú zákon rieši, je sústava škôl. Sústava škôl poskytla možnosť, keby sa adekvátne uchopila a využili sa možnosti na zmenu, aby to, čo celkom nedosahujeme zjavne tým štátnym vzdelávacím programom, sa predsa len naplnilo, aby bola tá pestrosť ponuky v našich školách naozaj lepšia a viditeľnejšia, ako je tomu dnes, a to tak, že by bola možnosť spájať jednotlivé druhy škôl. Tento návrh zákona umožňuje spájanie jedine materskej a základnej školy a nič viac. Prečo by ale nemohli byť ktorékoľvek školy spojené, napríklad gymnázium a odborná škola, ako nám to navyše odporúča OECD, na to, aby sa ten spoločný základ predĺžil, aby sme zabránili predčasnému strímingu? Prečo by nemohlo byť konzervatórium so základnou umeleckou školou alebo aj základná škola so základnou umeleckou školou trebárs v malej obci, kde by takýmto spôsobom sa umožnilo deťom, aby nemuseli dochádzať do základnej umeleckej školy a zároveň by sa využil ten potenciál kvalifikovanej pracovnej sily aj pre základnú školu? Tých možností, alternatív, kombinácií, ktoré by spestrili ten systém a ktoré by vlastne aj opodstatnili, že trebárs materské školy, základné umelecké školy sme dostali do sústavy škôl, to tu chýba.

Pokiaľ ide o materskú školu, je to príklad toho, ako pozmeňujúci návrh, ktorý bol spolu s inými veľmi podobnými schválený na gestorskom výbore, situáciu nie zlepšuje, ale zhoršuje. Je to návrh, ktorý je, musím povedať, že až zákerný, pretože je to návrh populistický. Je to návrh, ktorý znižuje poplatky, ktoré musia platiť rodičia a, samozrejme, kto by sa tomu netešil. No ale na druhej strane, kto tým škôlkam tie peniaze uhradí? Kto ich uhradí iným školským zariadeniam atď.? Takže prosím, teda v tej spoločnej správe nepodporte návrh zákona, pozmeňujúce návrhy, ktoré takýmto spôsobom poškodzujú materské školy a školské zariadenia.

Už som upozorňovala na niektoré veci, ktoré v zákone naozaj podľa mňa naopak byť nemusia, a to trebárs ako odsek 16, kde sa píše, že "materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu" atď. No toto ozaj podľa mňa v zákone byť nemusí.

Ale poďme teda o niečo ďalej, a to k hodnoteniu a klasifikácii prospechu a správania žiakov, kde zavádzame tiež akoby progresívny prvok a to je možnosť slovného hodnotenia. Akurát, že to slovné hodnotenie je predpísané a v podstate sa nijakým spôsobom nelíši od doterajšieho normálneho hodnotenia, ktoré takisto má aj slovnú podobu výborný, dobrý atď. Pretože tuná znie len "dosiahol veľmi dobré výsledky", "dosiahol dobré výsledky", "dosiahol uspokojivé výsledky", "dosiahol neuspokojivé výsledky". Tak len odškrtneme dosiahol a výsledky, tak nám zostane to, čo máme dnes, akurát to budú štyri stupne a nie päť. Myslím, že toto je proti zmyslu slovného hodnotenia. Ja mám skúsenosť s tým, ako dobré slovné hodnotenie spojené možno aj so štandardnou klasifikáciou výrazným spôsobom pomáha motivovať deti.

Taktiež sa tu dočítame, čo som uvádzala už aj v prvom čítaní a považujem za taký výraz toho, že prečo ten zákon naozaj spĺňa to, čo som hovorila; že len to, čo je v ňom uvedené, sa môže a iné nemôže. Preto, lebo sa v ňom uvádza, že "za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie". Takže toto musí byť zrejme v zákone.

Paragraf 4 hovorí o prihláškach na vzdelávanie, tam je technický problém a myslím, že by sa mal odstrániť preto, lebo ukladá rodičovi, aby doručil prihlášku na základnú školu prihlášku na stredoškolské vzdelanie do 10. apríla, ale riaditeľ základnej školy ju už musí odoslať na strednú školu do 20. apríla. V apríli veľmi často bývajú veľkonočné sviatky. Ak nám padnú do tohto obdobia, jednoducho nie je možné administratívne, aby to výchovní poradcovia hlavne na väčších školách dokázali zvládnuť.

No, už tu hovoril môj predrečník o ustanovení z § 64 Organizácia prijímacieho konania, ktoré stanovuje, že počet žiakov tried osemročných gymnázií nesmie prekročiť 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ja rozumiem tomu, že sa nám neúmerne rozrástli osemročné gymnáziá. Rozumiem tomu, že tento typ školy nie je pre to, aby ho navštevovala taká veľká časť populácie, a vcelku sa stotožňujem s tým, že to treba obmedziť. Treba obmedziť tak, aby neboli osemročné gymnáziá len nejaká alternatíva pre tých, ktorí sa boja prijímačiek v 9. triede, ale aby boli naozaj pre tých, ktorým vyhovuje takýto typ vzdelávania, majú naň predpoklady. Ale myslím si, že keď to urobíme takouto formou a obmedzíme taxatívne na 5 % a navyše celoplošne, jedno, že či v Košickom kraji, alebo v Bratislave, kde, samozrejme, tá sociálna demografická štruktúra jednoducho je iná a iným spôsobom zrejme predurčuje deti na takýto typ vzdelávania, toto nie je riešenie. Toto je len administratívne a direktívne nariadenie, ktoré nerieši vecne situáciu a ktoré, naopak, otvára obrovský priestor pre protekcionizmus a pre korupciu. Viete si predstaviť, keď v Bratislave bude len 5 % detí môcť ísť na osemročné gymnázia? Čo to bude? No ja to nechcem vidieť. Bude to to, čo bolo, keď som sa hlásila na gymnázium ja kedysi strašne dávno. Bola protekcia, bola korupcia a len tí najlepší sa mohli dostať bez toho.

No, myslím si, že to je dôkaz neschopnosti koncepčne riešiť problém. Lebo dá sa to dosiahnuť celkom určite aj inak. Ak chceme dosiahnuť, aby tam študovali ozaj dobrí žiaci a aby sa tie gymnáziá nerozširovali zbytočne a nezneužívali takým spôsobom, ako som hovorila, jednoducho nech je podmienkou prijatia a umiestnenie žiaka v takomto vzdelávacom programe jeho úspech v celonárodnom meraní. Zavádzame tu veľmi pozitívne externé merania, ústav atď., tak využime práve tento nástroj na to, aby sme dosiahli, aby na osemročné gymnáziá mali možnosť dostať sa tí, ktorí sú najlepší. Keď to obmedzíme povedzme na prvý decil v celonárodnom kontexte, celkom iste nie všetkých 10 % týchto žiakov bude mať záujem o osemročné gymnázium, ale nebudeme to aspoň nikomu zakazovať.

Paragraf 74 hovorí o maturitnej skúške a ja musím povedať trošku na rozdiel od môjho predrečníka, že ja si myslím, že aj keď to spôsobí isté technické, administratívne problémy, je dobré, že sa zavádza len jeden stupeň. Ale na druhej strane opäť tu máme pozmeňujúci návrh, ktorý veci zhoršuje, namiesto aby ich zlepšoval, preto, lebo v pôvodnom znení je, že maturitná skúška z jednotlivých predmetov pozostáva z externej časti a internej časti, kým pozmeňujúci návrh hovorí, že "môže pozostávať". No čo to je "môže pozostávať"? A nikde tu nehovorí, kto bude určovať, kedy môže a kedy nemôže. Takže sa ktokoľvek môže odvolať na to, že jeho maturitná skúška nemusí pozostávať z externej a internej časti.

No, ďalší § 90 nebudem čítať celý, ale hovorí o výške nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy za účasť na maturitných skúškach atď. Nájdeme tu spústu súm, 700 korún, 1 000 korún, 500 korún, najviac 800 korún, najmenej 30 korún, najviac 60 korún, v roku, keď zavádzame euro. Mnohé z tých návrhov pozmeňujúcich, ktoré prešli v gestorskom výbore, boli odôvodňované aj tým, keď sa tam trebárs rušili najnižšie minimálne hranice poplatkov, že zavádzame euro. No tak tu to zrejme neplatí. Iste si nemyslím, že toto práve musí byť v zákone, pretože, samozrejme, aj keby to rovno bolo v eurách, čo inflácia atď.? K tomu ale pozmeňujúci návrh teda nepadol.

O atmosfére, v akej ten zákon vznikal, svedčia aj niektoré textácie, kde sa v § 124 hovorí opakovane o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, čo musím teda povedať, že bolo pozmenené vo výbore, ale je to taká pomerne zaujímavá okolnosť, ktorá svedčí o tom, že naozaj zo starého robíme nové a že tu ide o zliepanie a občas nejakú omietku, ktorá dáva nejakú modernejšiu fasádu celému systému, ale nejde o skutočnú zmenu.

Čo je nerozumné, je paragraf o školskej jedálni, § 140, a nerozumný je najmä pozmeňujúci návrh, ktorý obmedzuje možnosť, aby školské jedálne vydávali v čase prázdnin, poskytovali svoje služby len na služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení. No ale ja naozaj neviem, prečo by nemohli tieto služby poskytovať počas letných prázdnin aj iným hosťom, turistom, vysokoškolákom na brigádach atď. Veď tie školské jedálne musia zarobiť aspoň na platy tých zamestnancov, ktorí v nich pracujú cez prázdniny. Oni platy cez prázdniny dostávajú, ale deťom, žiakom sa obedy nevydávajú, až na výnimky. Takže toto je naozaj nerozumné.

No a už sa hovorilo nielen tu, ale aj v médiách o tom, že napríklad ustanovenie "školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť" je jedna z tých vecí, ktoré dokumentujú, že ozaj každý detail v tom zákone potrebujeme riadiť a regulovať.

V desiatej časti § 144 sa zakotvuje "bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky". Opakovane sme počuli toto ako tiež dôkaz toho, že zákon prináša zmenu. Dnes to hovoril aj pán minister vo svojej úvodnej reči. Ja znova teda opakujem, že toto problém nerieši. Toto nerieši, aby boli škôlky prístupnejšie pre rodičov alebo pre deti z menej podnetného a sociálne slabého prostredia. Prečo to neriešime teda uzákonenou možnosťou, aby takýmto deťom bolo odpustené? Dnes v Českej republike znovu zavádzajú poplatky za škôlky za tento posledný ročník, resp. predškolský ročník materskej školy, jednoducho preto, že to nič neprinieslo. Prinieslo to akurát menej peňazí do rozpočtu.

Ak to chceme riešiť, je potrebné zaviesť povinnú predškolskú dochádzku rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky - od piatich rokov. Teda rozšíriť povinnú školskú dochádzku aj na deti od 5 rokov a realizovať ju teda v poslednom ročníku materskej školy. Ja pevne verím, že raz k tomu dôjde, lebo inak sa nepodarí dostať práve tú veľmi malú skupinu detí, ktoré materské školy nenavštevujú, ale o ktoré ide a ktorým to potom spôsobuje veľké problémy v celom ich ďalšom vzdelávaní, do tých materských škôl a vyrovnávať vlastne ich hendikep a vyrovnávať ich šancu na úspech. Myslím teda sociálny hendikep.

Externé testovanie žiakov základnej školy - pozitívna vec, lenže ten zákon nikde nehovorí o tom, vlastne s výnimkou jedného jediného odseku, o čo vlastne ide a žiakov ktorého ročníka sa to týka. Jedine v § 7 sa dozvieme, že ak žiak deviateho ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu sa nezúčastnil externého testovania v riadnom termíne, môže mu byť, teda bude mu poskytnutý náhradný termín atď. Čo to znamená? Znamená to teda, že žiaci iných ročníkov nebudú externe testovaní? Alebo to znamená, že nebudú môcť byť testovaní v náhradnom termíne? Jedno z toho. Neviem, ale ani jedno nie je rozumné.

No, už som na začiatku hovorila pri štátnom vzdelávacom programe o postavení Kurikulárnej rady preto, lebo v ustanovení o štátnom vzdelávacom programe, teda o štátnom kurikule, nemá Kurikulárna rada žiadne miesto. Ja to skrátim. Ja myslím, že tento § 159, ktorý hovorí o Kurikulárnej rade, kľudne mohol znieť: "Kurikulárna rada je apendix", a nemyslím to teraz v knižnom, ale v tom medicínskom zmysle slova. Ozaj jej pozícia je málo dôstojná. Je to akési slepé črevo. Je poradným orgánom ministra. Ja podporím pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že by mala byť minimálne poradným orgánom vlády, ale celkom iste by do jej kompetencií malo patriť schvaľovať štátne vzdelávacie programy.

Zastavím sa ešte pri otázkach financovania, a to sú vlastne posledné, ku ktorým sa chcem vyjadriť a považujem ich za vážne, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov. "Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy" atď. "zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach, predmetových olympiádach" atď. Takže odmeniť za mimoriadne výsledky žiakov možno len štátne školy. Ale podľa ďalšieho § 6a Financovanie súkromných škôl, naopak sankcionovať za nedodržanie predpisov znížením normatívu až o 15 % je možné len súkromné školy. Dôvodom má byť starosť o kvalitu súkromných škôl. Ja si myslím, že je dobré starať sa o kvalitu súkromných aj štátnych škôl, a na rozdiel od pána poslanca Szigetiho neskôr môj kolega predloží pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, nie zrušiť toto ustanovenie týkajúce sa súkromných škôl, ale aplikovať presne rovnaký princíp aj na štátne školy. Prečo by tie nemali byť finančne sankcionované presne rovnako? Nejde nám o kvalitu vzdelávania v štátnych školách? Myslím, že ide.

No a tiež tu padol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý veľmi chcem apelovať, aby ste neprijali, pretože tento návrh hovorí, že tú sankciu je možné udeliť súkromným školám, samozrejme, "ak bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom druhu a type školy". To čo znamená? My nebudeme porovnávať alebo hodnotiť školu vo vzťahu k jej školskému vzdelávaciemu programu, vo vzťahu k tomu, či ten jej školský vzdelávací program je v súlade so štátnym a či ho teda škola aj adekvátne dodržiava, ale budeme ju porovnávať s akýmisi porovnateľnými druhmi a typmi škôl? Veď nám ide práve o pestrosť. Ide nám o to, aby boli odlišné tie školské vzdelávacie programy. Ale kde tu potom majú tie súkromné školy akúkoľvek istotu, že nešliapnu vedľa? Jednoducho nemajú. To je pasca, do ktorej nemôžu nepadnúť. Takže veľmi prosím, nepodporte tento pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, ktorý pozmeňuje § 6a a prešiel v našom gestorskom výbore.

Tým by som snáď tú vecnú argumentáciu ukončila, lebo ozaj tých gramatických a rôznych iných technických lapsusov ostalo, napriek tým 151 pozmeňujúcim návrhom zo strany koalície je ešte stále dosť. Ale pevne verím, že keď už som vás toľko s tým zdržala, trochu ste počúvali a tiež vám rovnako ako mne pripadá, že nie je dobré teraz tento zákon urýchliť, že nie je dobré v takejto podobe ho schváliť preto, lebo ho tu budeme mať na stole veľmi často a tých novelizácií bude nevyhnutne musieť byť mnoho.

Takže ja by som podala procedurálny návrh na to, aby sme, ak máte porozumenie pre to, čo som hovorila, nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona a aby sme ho vrátili predkladateľovi.

No a v prípade, že neuspejem s týmto návrhom, tak chcem navrhnúť, aby sme pri hlasovaní o spoločnej správe vyňali na osobitné hlasovanie nasledujúce body: bod 7, body 8 a 9, o ktorých žiadam hlasovať spoločne, bod 10, bod 11, bod 12, bod 13, bod 17, bod 27, bod 40, bod 42, bod 46, 50, 54, 59, 66, body 67 až 69 vrátane a o týchto troch bodoch 67 až 69 žiadam hlasovať spoločne, body 72 a 73 a hlasovať o týchto dvoch bodoch 72 a 73 spoločne, bod 75, bod 79, bod 80, bod 100, bod 122, 127, 141, 150, 160, 162, 164, 185 a bod 193.

Chcem na záver povedať, že vzhľadom na to, čo všetko som hovorila dnes, ale aj vzhľadom na to, čo sme o predlohe, ktorú dnes diskutujeme, hovorili doposiaľ, klub SDKÚ - DS nepodporí tento návrh zákona.

Ďakujem vám za pozornosť.