M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Devínskeho sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Abrhan. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

P. Abrhan, poslanec: Vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, k predkladanému návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona schválil 150 pozmeňujúcich návrhov, z toho okolo 60 legislatívnotechnických, jazykových, spresňujúcich pozmeňujúcich návrhov a zhruba okolo 80 vecných pozmeňujúcich návrhov. Takže je pomerne zložité sa rozhodnúť, či sa vyjadrovať k návrhu predloženému ministerstvom školstva alebo k takému veľkému počtu vecných pozmeňujúcich návrhov. Na základe 150 pozmeňujúcich návrhov schválených gestorským výborom by bolo najvhodnejšie vrátiť návrh zákona na prepracovanie, aby sa tieto návrhy nemohli zapracovať do návrhu zákona bez toho, aby spôsobovali ďalšie problémy.

Vo svojom diskusnom príspevku by som sa však chcel zamerať podľa môjho názoru na zbytočné a ničím neodôvodnené posilňovanie štátnej správy v tomto návrhu zákona na úkor samosprávy v oblasti školstva. Napriek tomu, že tak ako materské, základné školy zostávajú v originálnej kompetencii obcí, stredné školy v originálnych kompetenciách vyšších územných celkov, vo vami predloženom návrhu zákona posilňujete postavenie štátnej správy vo vzťahu k samospráve bez uvedenia čo i len jedného alebo niekoľkých dôvodov v dôvodovej správe. Preto sa pýtam, čím tak samospráva sklamala, že ste sa rozhodli pre tento krok? Podľa môjho názoru reforma verejnej správy a aj naše ostatné skúsenosti ukázali, že samosprávy zvládli aj prechod týchto kompetencií, aj školy fungujú, čiže nie je potrebné takýmto spôsobom k tomu pristupovať. Aby som uviedol niekoľko príkladov.

Po prvé. Posilnenie štátnej správy pri vymenovaní a odvolávaní riaditeľa. Pri vymenovaní v čl. II bod 8 rozširujete počet zástupcov štátnej správy v školskej rade na účely výberového konania na funkciu riaditeľa školy. Ak sú jednotlivé typy škôl kompetenciou samospráv, mali by sme posilňovať skôr ich postavenie a nie naopak. Vo vašom návrhu však idete ďalej, a síce nestačí len zvyšovať svoj vplyv v personálnej oblasti pri vymenovaní riaditeľov, vy sa chcete poistiť, a to tak, že ak by sa predsa len podarilo presadiť osoby, ktoré podľa vás nie sú vhodné, predkladáte ďalší návrh a ten je uvedený v čl. II v bode 3. Doteraz totiž na návrh školského inšpektora zriaďovateľ mohol odvolať riaditeľa. Na základe vášho návrhu v čl. II v bode 3 "na návrh školského inšpektora zriaďovateľ odvolá", teda musí odvolať takéhoto riaditeľa.

V tejto súvislosti predkladám procedurálny návrh, aby sme bod 162 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.

Druhý prípad. V § 153 ods. 1 písm. d) umožňujete riaditeľovi školy alebo školského zariadenia vydať školský poriadok, v ktorom upraví najmä podrobnosti, okrem iného aj podrobnosti o podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje. Pričom stanovenie podmienok nakladania s majetkom obce je pôsobnosťou obecného zastupiteľstva v súlade s ustanoveniami § 11 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zastupiteľstvo a nie riaditeľ v školskom poriadku určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Zároveň schvaľuje aj najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku, teda aj prípadný rozsah pôsobnosti pri jeho nakladaní vo svojej rozpočtovej organizácii, a teda aj v školách. Presunutie tejto pôsobnosti aj do školských poriadkov môže spôsobiť aplikačné problémy.

Z toho dôvodu predkladám ďalší procedurálny návrh, a to bod 141 zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.

Ďalším zoslabením pozície samospráv je schvaľovanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu. V pôvodnom návrhu obidva dokumenty vydáva riaditeľ aj po písomnom súhlase zriaďovateľa školy, ak je zriaďovateľom školy obec alebo samosprávny kraj, až po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Predpokladám, že pozmeňujúci bod 8 a 9 v spoločnej správe, ktorý vypúšťa toto prerokovanie v samospráve, bol schválený aj so súhlasom ministerstva, nakoľko vo výboroch ho schválili poslanci vládnej koalície a vy, pán minister, ste nevyjadrili nesúhlas s touto zmenou.

Z uvedených dôvodov predkladám procedurálny návrh, aby body 8 a 9 zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie. (Reakcia z pléna.) Osem môže spoločne. Lebo spolu súvisia.

Po štvrté. V čl. III, a už to tu bolo spomenuté, § 4c pri financovaní havarijných situácií, jedná sa o financovanie cirkevných škôl. Pán minister, ja som si pozrel ten návrh a tam sa píše konkrétne. § 4c Financovanie havarijných situácií: "Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada, účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií." A vy ste tvrdili predtým, keď ste reagovali na pána poslanca Fronca, že aj na základe tohto návrhu zákona je možné na havarijné situácie prideliť pre cirkevné školy finančné prostriedky. Tak by som len poprosil, lebo ja som to v tomto § 40 nenašiel, čiže pokiaľ by ste mohli to doplniť, že na základe ktorého paragrafu je možné prideliť aj pre cirkevné školy. Podľa môjho názoru nie je dôvod meniť súčasnú právnu úpravu, ktorá umožňuje poskytnúť finančné prostriedky v prípade havárií aj na cirkevnú školu.

Z toho dôvodu navrhujem a predkladám procedurálny návrh vyňať bod 193 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

Poslednú pripomienku, ktorú by som mal a ktorú chcem predniesť, sa týka spoločnej správy k bodu 196 zo spoločnej správy. Ten bod znie: "V nadväznosti na podané a schválené pozmeňujúce návrhy je potrebné v celom návrhu zákona vykonať legislatívnotechnické a jazykové úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu návrhu zákona." Podľa môjho názoru o takomto pozmeňujúcom návrhu nie je možné dať hlasovať. Načo sú potom uvedené legislatívnotechnické úpravy? Tak ak majú byť, tak nech sú konkrétne uvedené, ktoré treba. Takéto všeobecné splnomocnenie podľa môjho názoru v spoločnej správe nemôže byť uvedené.

Preto predkladám procedurálny návrh, aby sme o tomto bode 196 nehlasovali, lebo podľa môjho názoru nie je možné o takomto všeobecnom splnomocnení dať hlasovať.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa prihlásil pán poslanec Martin Fronc ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Chcem reagovať na kolegu a chcem ho doplniť. No naozaj nikto nevie, čo v tom zákone bude, pretože pri tom kontrolovaní sme zistili, že ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predložila kolegyňa Nachtmannová, ešte posilňuje zastúpenie iných orgánov ako samosprávy v radách, takže ešte horšie, ako si uvádzal, pán poslanec, vo svojom vystúpení. To len taká malá zmena.

A druhá vec, áno, to tu nezaznelo, ale jednoducho legislatívny odbor Národnej rady dal 11 strán legislatívnych pripomienok a v závere konštatuje len čiastočný súlad, veľmi jemne sa na to vyjadril. Takže to je dôvod, prečo tam ten ďalší bod, ktorý navrhuješ, aby sme o ňom nehlasovali, ja si tak isto myslím, že takýto paušálny "zmocňovák" by v zákone nemal byť v spoločnej správe, a preto s tvojím návrhom plne súhlasím.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nechce reagovať pán poslanec Abrhan.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Nagy. Nech sa páči, pán kolega. Stihnete to do 19.00 hodiny? (Reakcia poslanca.) Dúfajúc, nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Vážený podpredseda Národnej rady, vážení podpredsedovia vlády Slovenskej republiky a vážené kolegyne, kolegovia, povinnosťou demokratickej spoločnosti je vytvárať rovnaké šance, rovnaké príležitosti na uspokojenie opodstatnených potrieb všetkých členov spoločnosti. Táto povinnosť obzvlášť platí pre zákonodarcov, najmä pri takých zákonoch, ako je teraz pripravovaný a prerokovaný školský zákon.

Opakujem, vytvárať rovnaké šance, rovnaké príležitosti pre všetkých členov spoločnosti, to znamená, že aj pre tých, ktorí sú z rôzneho dôvodu a rôznym spôsobom marginalizovaní. Buď sú marginalizovaní na základe svojho zdravotného stavu alebo telesného stavu, ako napríklad sluchovo postihnutí, zrakovo postihnutí, mentálne postihnutí alebo telesne postihnutí. Alebo sú marginalizovaní na základe sociálneho stavu a patria do kategórie ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia. A napokon sú aj takí, ktorí sú marginalizovaní na základe etnicity. Školský zákon, ktorý má ambície pripraviť vhodný rámec, vhodné podmienky na rozvoj vzdelania, nemôže byť teda slepý a hluchý pre vnímanie osobitného postavenia a osobitných potrieb už spomínaných marginalizovaných skupín.

Nebol by som však korektný, keby som nevnímal, že zákon sa dotýka v niektorých svojich ustanoveniach aj spomínanej kategórie ľudí. Otázne však je, že čo v tejto súvislosti sleduje. Či sleduje zvyšovanie rozdielov v šanciach, v podmienkach marginalizovaných skupín v porovnaní s normálnou, rozumej, priemernou populáciou, alebo sleduje iba zachovanie súčasného stavu, alebo, ako to zvykne hovoriť predseda vlády Robert Fico, sleduje zachovanie status quo. V tejto súvislosti môžeme naformulovať aj inú otázku: Či je to demokratický zákon teda a sleduje nie zachovanie status quo, ale znižovanie rozdielov v šanciach a podmienkach medzi marginalizovanými skupinami a spoločnosťou? Alebo platí iba to premiérovo zachovanie status quo?

Priebeh doterajšieho rokovania vo výboroch Národnej rady z tohto hľadiska bol rozpačitý. Zo strany predkladateľa, žiaľ, nebol pozorovateľný jasný prodemokratický kurz a solidárny prístup k požiadavkám predstaviteľov nevidiacich, nepočujúcich alebo etnických skupín. Boli zamietnuté aj návrhy smerujúce na odstránenie a odsúdenie etnickej segregácie na základe pôvodu zo sociálne znevýhodneného prostredia až na jednu jedinú výnimku. Toto teda sú moje skúsenosti z rokovania výborov aj z rokovania výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Je to ale aj skúsenosť z preštudovania spoločnej správy.

Preto rád by som využil možnosť, ktorú dáva rokovanie v pléne v druhom čítaní, a požiadal vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste zvážili znova vašu šancu pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Ktorí potrebujú vašu pomoc a vašu solidaritu, solidaritu spoločnosti. Sú to ľudia, ktorí nie z vlastnej viny sa dostali do nevýhodnej situácie, sú to ľudia, ktorí bez našej pomoci z tejto nevýhodnej situácie sa nedostanú. A práve prerokovaný školský zákon je tým prostriedkom, ktorý môže významným a pozitívnym spôsobom ovplyvniť ich šance sa dostať k dobrému vzdelaniu a priblížiť sa k rovnakej štartovacej čiare s ostatnými.

V tejto viere predkladám znova svoje pozmeňujúce návrhy pre oblasť sluchového postihnutia a pre oblasť etnickej segregácie.

Prvý návrh sa týka čl. I § 3 a ten sa dopĺňa o nové písmeno r), ktoré znie:

"r) povinnosti a bezplatnosti vzdelania pre všetky ročníky špeciálnych materských škôl pre sluchovo postihnuté deti a materských škôl pre sluchovo postihnuté deti".

Odôvodnenie je, je to aj v texte pozmeňováku, budem len v skrátenej podobe čítať odôvodnenie. U nepočujúcich a nedoslýchavých detí existuje komunikačná bariéra z dôvodu straty sluchu, následkom komunikačnej bariéry je jazyková nekompetentnosť, nespôsobilosť v neskoršom veku u týchto detí. Preto je potrebné, aby sa nepočujúce deti a nedoslýchavé deti včas naučili posunkový jazyk a získali jazykový kód potrebný pre neskoršiu školskú jazykovú kompetentnosť potrebnú pri osvojovaní si písaného a hovoreného jazyka.

Pozmeňovák č. 2, v čl. I § 12 odsek 4 znie:

"(4) Výchovno-vzdelávací jazyk nepočujúcich detí a žiakov je posunková reč, ktorá je východiskom pre osvojenie si štátneho jazyka; osvojenie štátneho jazyka sa realizuje bilingválnou metódou vzdelávania."

Odôvodnenie: Prax a výskumy ukazujú, že nepočujúce deti, ktoré od raného veku začali komunikovať posunkovou rečou, sa oveľa ľahšie a rýchlejšie učia písaný a hovorený jazyk.

Pozmeňujúci návrh č. 3. V čl. I § 28 ods. 3 sa na konci dopĺňajú slová "a špeciálnych materských škôl pre sluchovo postihnuté deti a materských škôl pre sluchovo postihnuté deti.".

Odôvodnenie: Pre nepočujúce a nedoslýchavé deti je nevyhnutná špeciálna pedagogická diagnostika a intervencia, bezplatné zaškolenie týmto cieľom významne pomôže.

Pozmeňujúci návrh č. 4. V čl. I § 28 ods. 6 sa dopĺňa nové písmeno d), ktoré znie:

"d) nepočujúce a nedoslýchavé, ktoré je od troch rokov zaradené do špeciálnych materských škôl pre deti so sluchovým postihnutím a materských škôl pre deti so sluchovým postihnutím.".

Odôvodnenie je podobné ako v prechádzajúcom návrhu.

Pozmeňujúci návrh č. 5. V čl. I § 28 ods. 8 sa na konci druhej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a doplňujú sa slová "deti nepočujúce a nedoslýchavé sa zaraďujú povinne od troch rokov.".

Odôvodnenie rovnaké ako v bode 1 až 4.

Šiesty pozmeňujúci návrh. V čl. I § 94 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkou a dopĺňa sa veta: "Nepočujúce deti sa zaraďujú do škôl pre sluchovo postihnutých."

Nepočujúci žiak, ako hovorí odôvodnenie, je na bežnej škole diskriminovaný vďaka komunikačnej bariére. Kvôli tejto bariére sa nemôže v triede spontánne zapájať do diskusie spolužiakov, nemá možnosť bežným spôsobom byť v centre diania a podobne, preto nemožno hovoriť o rovnakej štartovacej dráhe ani o rovnosti šancí pre nepočujúce a nedoslýchavé deti na bežných školách.

Sedem, číslo návrhu. V čl. I § 144 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

"d) bezplatné vzdelanie pre deti vo všetkých ročníkoch špeciálnych materských škôl pre sluchovo postihnutých a materských škôl pre sluchovo postihnutých".

Doterajšie písm. d) až n) sa označujú ako e) až o).

Odôvodnenie: Z hľadiska cieľov integrácie a dosiahnutia výchovno-vzdelávacích cieľov nepočujúcich a nedoslýchavých detí je potrebné stimulovať ich čo najrýchlejšie zaškolenie.

A napokon pozmeňujúci návrh č. 8. V čl. I § 144 ods. 5 sa na konci dopĺňa veta: "V prípade nepočujúceho dieťaťa a žiaka nesmie byť toto právo v rozpore s právom nepočujúceho dieťaťa a žiaka na adekvátnu výchovu a vzdelávanie v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami."

Mám tu ešte, vážené panie kolegyne, tri-štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú problematiky etnicity a diskriminácie. Prosím o pochopenie, aby som mohol dokončiť.

Pozmeňujúci návrh č. 9. V článku I § 4 písm. f) sa na konci dopĺňajú slová "ako aj k iným kultúram a jazykom".

Pôvodné znenie ustanovenia nevyjadruje multikultúrny rozmer výchovy ani medzinárodné záväzky Slovenskej republiky poskytnúť pre školy priestor na vyučovanie histórie a tradícií rôznych menšín žijúcich v Slovenskej republike. A podpormo sa tu uvádza aj deklarácia OSN, ako aj rámcový dohovor a dokument kodanského stretnutia KBSE.

Číslo 10, pozmeňujúci návrh. V čl. I § 12 ods. 5 písm. b) sa na konci vypúšťajú slová "najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,".

Zdôvodnenie je také, že aj keď predmety, ktoré sa môžu vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, sú uvedené len príkladmo, nie je dôvod ani takto obmedzovať rozhodovanie škôl o tom, či vyučovanie v menšinovom jazyku má iba uľahčiť prechod na vyučovanie výlučne v štátnom jazyku, alebo zabezpečiť, aby menšinový jazyk prosperoval. Súvisí to s haagskymi odporúčaniami OBSE.

Pozmeňujúci návrh 11. V čl. I § 19 ods. 4 v prvej vete sa po slovách "školskú spôsobilosť" vypúšťajú slová "a pochádza zo sociálne zvýhodneného prostredia".

Na vysvetlenie: V odseku 4 sú podmienky na odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky stanovené kumulatívne, v dôsledku čoho by nebolo možné povoliť odklad dieťaťu, ktoré nedosiahlo školskú spôsobilosť a nepochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.

A napokon posledné dva pozmeňujúce návrhy. V čl. I § 29 ods. 9 sa na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: "Do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nie je možné zaradiť deti výlučne z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia."

Tento návrh vychádza z princípu zákazu segregácie.

A pozmeňujúci návrh č. 13. V čl. I § 159 sa na konci dopĺňa veta: "Členmi Kurikulárnej rady sú aj zástupcovia národnostných menšín."

Návrh vychádza z ústavy, ako aj rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

Vážená pani spravodajkyňa, o všetkých trinástich pozmeňujúcich návrhoch žiadam hlasovať osobitne.

A na záver ešte poprosím vás, aby ste vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy pozmeňujúci návrh č. 17, pozmeňujúci návrh č. 40 a 67. Všetko súvisí so stavom žiakov, resp. mladých ľudí, ktorí majú problémy so sluchom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto.

Pretože sa naplnila devätnásta hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine vystúpením pána poslanca Daniela Lipšica, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy písomne, a po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne.

Prajem všetkým príjemný večer a dovidenia zajtra ráno.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)