P. Paška, predseda NR SR: Chcete, pán minister, reagovať? Nie. Takže budeme pokračovať.
Pani spravodajkyňa, nech sa páči. Pán poslanec, chvíľočku ešte.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nadviažem na vystúpenie pána ministra školstva, v ktorom zdôvodnil a deklaroval ďalšie konzultácie s predstaviteľmi konkrétne ZMOS-u, ja by som predniesla na základe týchto rokovaní, konzultácií pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy sú rozdelené do časti A až D.
Časť A. K čl. I:
1. V § 7 odsek 2 znie:
"(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy. Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie."
2. V § 8 odsek 2 znie:
"(2) Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia, rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný program zriaďovateľ."
Odôvodnenie k týmto dvom bodom: Uvedenou zmenou sa zvyšujú kompetencie riaditeľov škôl a riaditeľov školských zariadení pri príprave školských vzdelávacích programov a výchovných programov, ako aj ich zriaďovateľa.
3. V § 28 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu."
Doterajšie odseky 6 až 18 sa označujú ako odseky 7 až 19.
Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa stanovuje najvyššia suma mesačných úhrad za pobyt dieťaťa v materskej škole, ktorá sa vypočítava od sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ktorej zriaďovateľom je obec.
4. V § 44 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová "a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku".
Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie na konzervatóriách, kde sa odbor tanec uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu a aj podľa šesťročného vzdelávacieho programu.
5. V § 49 odsek 5 znie:
"(5) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole prispieva
a) zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,
b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu."
Odôvodnenie: Uvedenou zmenou sa stanovuje maximálna výška úhrady zákonného zástupcu dieťaťa alebo dospelej osoby za štúdium v základnej umeleckej škole, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
6. § 49 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."
Odôvodnenie: Umožňuje sa zriaďovateľovi základnej umeleckej školy znížiť alebo odpustiť príspevok za žiaka základnej umeleckej školy.
7. V § 53 odsek 5 znie:
"(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len "školné") a zo zápisného."
8. V § 53 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
"(7) Príspevok na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole, ktorú zriaďuje obec alebo samosprávny kraj, je najviac 100 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu alebo 100 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.
Odôvodnenie k bodu 7 a 8: Stanovuje sa skladba úhrady nákladov za štúdium v jazykovej škole, maximálna výška príspevku poslucháča na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole a umožňuje sa zriaďovateľovi jazykovej školy znížiť alebo odpustiť príspevok za žiaka jazykovej školy.
9. § 114 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:
"(7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí zriadeného obcou prispieva zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
(8) Zriaďovateľ školského klubu detí môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 7, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."
Odôvodnenie: Výpočet úhrady za pobyt detí v školskom klube detí sa odvíja od životného minima určeného na jedno nezaopatrené dieťa a nie od životného minima plnoletej fyzickej osoby. V ďalších ustanoveniach sa určuje mechanizmus platenia a možnosti vrátenia úhrad alebo oslobodenia od ich platby zákonných zástupcov.
10. § 115 sa dopĺňa odsekmi 6 až 7, ktoré znejú:
"(6) Výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského strediska záujmovej činnosti zriadeného obcou alebo samosprávnym krajom prispieva zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
(7) Zriaďovateľ školského strediska záujmovej činnosti môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."
Odôvodnenie: Výpočet úhrady za pobyt detí v školskom stredisku záujmovej činnosti sa odvíja od životného minima určeného na jedno nezaopatrené dieťa a nie od životného minima plnoletej fyzickej osoby. V ďalších ustanoveniach sa určuje mechanizmus platenia a možnosti vrátenia úhrad alebo oslobodenia od ich platby zákonných zástupcov.
11. § 116 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:
"(7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou centra prispieva
a) zákonný zástupca mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,
b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
(8) Zriaďovateľ v centre voľného času môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 7, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."
Odôvodnenie: Výpočet úhrady za pobyt detí v centrách voľného času sa odvíja od životného minima určeného na jedno nezaopatrené dieťa. V ďalších ustanoveniach sa určuje mechanizmus platenia a možnosti vrátenia úhrad alebo oslobodenia od ich platby zákonných zástupcov.
12. V § 117 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:
"(8) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, určí zriaďovateľ na jedného žiaka najviac do výšky 45 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
(9) Zriaďovateľ školského internátu môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevky podľa odseku 8, ak zákonný zástupca alebo iná osoba písomne o to požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu."
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 10 a 11.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou a stanovením maximálnej hranice finančnej úhrady nákladov sa riešia spoločenské potreby vytvorenia priestoru pre čo najväčší počet detí a žiakov, ktoré pri svojom štúdiu budú musieť využiť ubytovanie v školskom internáte, a to aj pre tých, ktorí pochádzajú zo znevýhodneného sociálneho prostredia.
13. V § 140 odsek 8 znie:
"(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia."
Odôvodnenie: Novým textom v odseku 8 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov v školskej jedálni, ktorej je zriaďovateľom orgán miestnej štátnej správy.
14. § 140 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
"(10) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí zriaďovateľ.
(11) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov."
Odôvodnenie: Novými odsekmi 9 a 10 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je orgán územnej samosprávy (obec alebo samosprávny kraj). Zároveň sa ukladá ministerstvu školstva povinnosť zverejňovať na jeho internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
15. V § 141 odsek 4 znie:
"(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie..." Dobre. "Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia."
Odôvodnenie: Novým textom v odseku 4 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov v školskej jedálni, ktorej je zriaďovateľ orgán miestnej štátnej správy v školstve.
16. § 141 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí zriaďovateľ.
(7) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov."
Odôvodnenie: Novými odsekmi 6 a 7 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je orgán územnej samosprávy, obec alebo samosprávny kraj. Zároveň sa ukladá ministerstvu školstva povinnosť zverejňovať na jeho internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
17. V § 153 ods. 1 písmeno d) znie:
"d) v podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby školský poriadok pojednával o podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje iba vtedy, ak tak rozhodne zriaďovateľ. Toto ustanovenie sa navrhuje upraviť z toho dôvodu, že majetok školy a školského zariadenia je majetkom zriaďovateľa.
18. V § 161 odsek 2 znie:
"(2) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 9, v § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1 do školského roku 2011/2012."
Odôvodnenie: Umožňuje sa zriaďovateľovi školy požiadať Štátnu školskú inšpekciu o prekročenie počtu žiakov v triedach, ako určuje zákon v období školských rokov 2008/2009 až 2010/2011.
Teraz časť B pozmeňujúcich návrhov. K čl. II:
1. V 9. bode § 5 ods. 2 písmeno d) znie:
"d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia,".
Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť zodpovednosť riaditeľa vo vzťahu k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov.
2. Za 15. bod sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: v § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmom i), ktoré znie: "i) školské internáty.".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby aj obce mohli pri základných školách zriaďovať školský internát, najmä pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
3. Za 33. bod sa vkladá nový bod 34., ktorý znie: § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Ministerstvo školstva vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl."
Odôvodnenie: Týmto ustanovením sa rieši výchova vzdelávania žiakov v študijných a učebných odboroch, ktoré sú dôležité pre rozvoj príslušného samosprávneho kraja.
4. Za 40. bod sa vkladá nový bod 41, ktorý znie: v § 25 odseky 5 a 6 znejú:
"(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej školy."
Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť zloženie rady školy.
5. Za bod 41 sa vkladá nový bod 42, ktorý znie: v § 25 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
Odôvodnenie: Toto ustanovenie je z vecnej stránky nadbytočné.
6. V 41. bode v § 25 odseky 17 a 18 znejú:
"(17) Na účel výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(18) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho kraja. V stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť zloženie rady školy na účely výberového konania.
Časť C. K čl. III:
1. V 24. bode v § 6b sa číslo "7,5" nahrádza číslom "15".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšiť príspevok na výchovu a vzdelávanie na deti materských škôl a deti materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré majú jeden rok pred splnením povinnej školskej dochádzky v súlade s maximálnou výškou príspevku v týchto v školách. Tieto finančné prostriedky poskytne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďovateľom týchto škôl. Cieľom poskytovania tohto príspevku je zvýšenie zaškolenosti detí.
Časť D.
Za čl. IV sa vkladá nový čl. V., ktorý znie:
"Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 6 sa slová "s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7" nahrádzajú slovami "ak tento zákon neustanovuje inak".
Odôvodnenie: Zosúladenie s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
2. V § 13 ods. 10 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.".
Odôvodnenie: Podľa platnej úpravy je prenajímateľ viazaný súhlasom ministerstva aj pri prenechaní majetku štátu do krátkodobého nájmu. Vychádzajúc už zo samotného pojmu krátkodobý nájom sa udeľovanie súhlasu ministerstva javí ako prekážka, ktorá bráni správcom nakladať dočasne prebytočným majetkom štátu formou krátkodobého nájmu. Krátkodobé nájmy sú náhodné a závislé od konkrétnych potrieb potenciálnych záujemcov, t. j. budúcich nájomcov. Správca musí v týchto prípadoch konať operatívne a získať súhlas ministerstva na platnosť zmluvy, ktorej predmetom je krátkodobý nájom, a preto je v praxi neuskutočniteľný. Dočasne prebytočne nehnuteľný majetok štátu tak zostane nevyužitý a štát prichádza o nájomné, ktoré by mohol získať z týchto krátkodobých nájmov. Preto sa navrhuje, aby sa na platnosť nájomnej zmluvy v prípade krátkodobého nájmu nehnuteľného majetku štátu nevyžadoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.
3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
"Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej do siete podľa osobitného predpisu, podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie, ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.
Poznámka pod čiarou k odkazom, ktoré sú tu uvedené, znejú:
"29) § 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999 ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2003/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006)."Doterajší čl. V sa označuje ako čl. VI.
Odôvodnenie: Doterajšia právna úprava zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov neumožňuje uskutočniť prevod hnuteľného majetku bezodplatne, pokiaľ nie je prebytočný. Táto situácia nastáva v prípade implementácie projektu subjektom, ktorý je povinný dodržiavať zákon o správe majetku štátu. Ak implementuje projekt subjekt, na ktorý sa zákon č. 288/1993 Z. z. nevzťahuje, môže hnuteľný majetok bezodplatne previesť cieľovým skupinám, ak bude tento proces v súlade so schváleným projektom.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne a spravodajkyne sa hlásia Daniel Lipšic, Jaroslav Ivančo, Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
A slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, nedostali sme ten pozmeňujúci návrh rozdaný, nevieme teda, či tam je 15 podpisov, ale koniec koncom s podpismi tuná v parlamente problém už nie je, čiže to by som, to by som v tomto okamihu už neriešil.
Ale by som sa chcel zastaviť nad tým, že máme pomerne dlhú spoločnú správu a teraz pani spravodajkyňa nám prečítala neviem koľko desiatok ďalších pozmeňujúcich návrhov, takže by som procedurálny návrh mal, pán predsedajúci, následne vrátiť návrh do výboru, teda aby výbor sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, možno školský, možno sociálny. Lebo chápem, že teda legislatíva sa tu robí v mimoriadnom zmätku a v chvate, aký tu nebol ani za minulého volebného obdobia, ale minimálne, ak boli takéto rozsiahle pozmeňujúce návrhy, tak sa vždy vrátili do výboru, aby sa k nim mohol vyjadriť, zaujať stanovisko, lebo nemyslím si, že by sme zajtra o 11. hodine mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak rozsiahlych, ktoré nám tu pani spravodajkyňa prečítala, ktoré nám zrejme budú až zajtra rozdané. Lebo zatiaľ ich nemáme. No ja ich nemám, pán minister, čiže vy ich máte, však zrejme ich robilo vaše ministerstvo, to gratulujem, ale my ich nemáme. My ich nemáme, my o nich budeme hlasovať, nie vy, pán minister.
Takže navrhujem tento postup, aby tieto pozmeňujúce návrhy boli vrátené do výboru a mohol sa k nim výbor, minimálne gestorský výbor, vyjadriť. To sa mi zdá byť minimálne korektný postup.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou Jaroslav Ivančo, nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Čiastočne povedal to, čo som chcel aj ja uviesť, pán poslanec Lipšic, a to, že v súvislosti s tak rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom by som takisto požiadal vrátiť rokovanie do výborov, minimálne do gestorského výboru, ale určite aj do výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
A druhá poznámočka sa týka tej predchádzajúcej diskusie. Pán minister, na 9. bode predloženého návrhu pani poslankyne Nachtmannovej by sme sa vedeli zhodnúť, ale opäť by stačilo trošku počúvať. Ja osobne na výbore pre verejnú správu som upozornil, a skutočne to je vecná pripomienka, upozornil som, že existujú aj školské kluby detí, ktoré zriaďuje samosprávny kraj. Ony nemajú právnu subjektivitu, ony sú pri základných školách, ktoré boli pôvodne vyradené zo siete a následne zaradené do siete ako organizačná zložka spojenej školy so školským klubom aj so školskou jedálňou.
Chápem, že je problém so zákonom o štátnej správe v školstve, máme ho otvorený, to znamená do § 9 odsek 2 treba zapísať, že "samosprávny kraj môže zriaďovať aj školský klub detí". Takto aspoň bolo zdôvodňované ľuďmi z ministerstva školstva. A, samozrejme, potom do § 114 treba doplniť, že "školský klub zriadený obcou alebo samosprávnym krajom". Inak vznikne situácia, že školským klubom detí, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj, nemá kto určiť výšku príspevku. Je to vecná poznámka a som presvedčený o tom, že keď sa budeme počúvať, sa to dá vyriešiť.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja by som sa chcela zastaviť pri vašich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré ste čítali pod bodom A. Takmer všetky, no bolo ich asi 20, keď si dobre pamätám, sa týkali druhotne hmotnej núdze, zákona o hmotnej núdzi. Je len na škodu veci, že tieto pozmeňujúce návrhy neodzneli vo výbore pre sociálne veci a bývanie. My sme tam mali búrlivú diskusiu, síce je pravda, že diskutovali len opoziční poslanci, koaliční to nepokladali za dôležité pri takomto dôležitom zákone. Strana SMER tam má štyroch poslancov, mohli predložiť tieto pozmeňujúce návrhy, mohli sme sa k tomu vyjadriť, pretože tieto pozmeňujúce návrhy sa týkajú sociálnych zákonov.
Ja by som žiadala, to môžem žiadať len v rozprave, ale bola by som rada, keby sa tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré ste prečítali v časti A, vrátili do výboru pre sociálne veci a bývanie, kde by sa prerokovali.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na vystupujúcich s faktickou poznámku bude teraz pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, myslím, že sa práve tento pozmeňujúci návrh rozdáva, takže ho budete mať o chvíľočku k dispozícii.
A chcem vám povedať, že väčšina pozmeňujúcich návrhov sa dotýka len zmeny tých 7,5 percenta na 15 percent zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Takže toto je tá zmena.
Ministerstvo počúvalo námietky ZMOS-u, a preto sa táto suma upravila a týmto sa sleduje zachovať súčasné status quo tak, ako je v súčasnosti tá suma nastavená. S prihliadnutím so zmenou životného minima, ktorá bude, ktorá sa pripravuje od 1. 1. 2009.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Imre Andruskó, nech sa páči.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, milé dámy, vážení páni, vážená pani spravodajkyňa, na základe výskumov známej americkej poradnej spoločnosti najdôležitejšími príznakmi úspešne fungujúceho výchovno-vzdelávacieho systému sú:
1. učiteľmi sa stanú najlepší študenti vysokých škôl,
2. pre pedagógov je zabezpečená permanentná možnosť kvalitného ďalšieho vzdelávania,
3. systém sa snaží zabezpečiť pre každé dieťa vzdelávanie na najvyššej úrovni a
4. pedagógovia absolventi začínajú s platom na úrovni aspoň 95 % priemerného platu.
Chcel by som ešte raz zdôrazniť, aspoň 95 % priemerného platu. Z uvedených jednoznačne vyplýva, že hlavným predpokladom úspešnosti každého úspešného výchovno-vzdelávacieho systému je dostatočné zabezpečenie jeho finančného krytia. To sa vzťahuje, samozrejme, aj na Slovenskú republiku, ani my nemôžeme očakávať lepšie školstvo bez dostatočného zvýšenia potrebných finančných tokov. Tomu však odporuje skutočnosť, že zvýšenie rozpočtu pre regionálne školstvo na Slovensku v tomto roku nedosiahne úroveň zvyšovania hospodárskeho rastu. Tým pádom by sme mohli hocijaké hodnotenie už aj ukončiť, lebo vo svetle tejto skutočnosti je každá zákonodarná iniciatíva len bezzubým kozmetickým pokusom.
Síce na základe očakávania odbornej a laickej verejnosti tento návrh zákona obsahuje aj moderné a progresívne prvky potrebné k uskutočneniu skutočnej reformy, mám na mysli obsahovú reformu učiva, možnosť vypracovania pedagogického programu školy, tzv. školského vzdelávacieho programu, medzinárodná klasifikácia škôl, individuálne vzdelávanie atď., ale všetky tieto pozitíva sú však, bohužiaľ, eliminované mnohými nedostatkami, chybami, ktoré vyplývajú z unáhleného a nepremysleného postupu pri vypracovaní tohto návrhu zákona.
Zbytočne sa zavádza školský vzdelávací program, ak na jeho vypracovanie majú dotyční len niekoľko mesiacov. Na vypracovanie vážneho a premysleného programu je totiž potrebný dostatočne dlhý časový interval v trvaní možno niekoľkých rokov. Len tak je možné postupne poskladať programy jednotlivých ročníkov. Teraz sú však základné školy konfrontované so situáciou, v ktorej musia vypracovať program pre 1. a 5. ročník, pričom chýbajú pedagogické programy pre 2., 3. a 4. ročník. V prípade 5. ročníka teda školy budujú strechu bez základov a stien.
Na úrovni stredných škôl je málo pochopiteľné, prečo tento návrh zákona neguje relatívne nový systém maturitných skúšok, ktorý umožňuje vykonať maturity na rôznych úrovniach. Tým pádom žiakov namiesto objektívnych a viacstupňových skúšok znova očakáva jednoduchý a menej objektívny systém skúšania. Tiež sa zrušuje možnosť započítania maturitnej skúšky do výsledkov prijímacej skúšky na vysokých školách. Sem patrí aj špeciálny problém stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých žiaci, súčasní tretiaci, ešte ani dnes nevedia, z koľkých predmetov budú maturovať v budúcom školskom roku. Na základe vykonávacieho predpisu zákona totiž na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa zvýši počet predmetov na maturitnej skúške zo štyroch na päť. Tieto školy sú v zmysle návrhov znevýhodnené aj v inej oblasti na vypracovanie vlastného pedagogického programu, tzv. školského vzdelávacieho programu, im totiž zostáva namiesto pánom ministrom sľubovaných 30 % len 10 až 15 % z celkového počtu vyučovacích hodín.
Návrh školského zákona nesie všetky prvky spôsobu myslenia a práce súčasného vedenia ministerstva školstva. O tom svedčí napríklad skutočnosť, že mnohé demokratické a progresívne prvky sú obetované len zato, aby mohol byť náš výchovno-vzdelávací systém znova riadený ručne, aby boli v rámci neho znova vytvorené štruktúry, ktoré tlieskajú na povel. Návrh posilňuje úlohu školských úradov, povoľuje používanie len ministerstvom schválených učebníc, znižuje právomoci a možnosti samosprávnych školských orgánov a školských rád.
Zhrnutím môžeme konštatovať, že niektoré kladné prvky návrhu sú preberané veľkým množstvo záporných efektov, ako napríklad nepremyslenosť, resp. absencia vhodnej koncepcie. K realizácii skutočnej reformy totiž nestačí mechanicky zlepiť niektoré existujúce a zastarané zákony a vyhlášky, bolo by potrebné vymyslieť novú pridanú hodnotu.
A teraz dovoľte mi, aby som predkladal niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Ich počet je 4.
1. § 12 odsek 3 posledná veta znie nasledovne: "Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v takom rozsahu, aby bolo žiakom zabezpečené právo na osvojenie štátneho jazyka primerane ich vekovým schopnostiam."
2. § 13 odsek 1 prvá veta znie nasledovne: "Pri uskutočňovaní školských vzdelávacích programov sa používajú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorých obsahy nie sú v rozpore so základnými princípmi a predpismi Európskej únie."
3. Za § 41 za prvú vetu sa vsunie veta: "Vo výnimočných prípadoch na základe rozhodnutia ministra školstva môže gymnázium poskytovať aj šesťročné vzdelávanie."
4. § 159 znie: "Kurikulárna rada je odborným a poradným orgánom vlády pri tvorbe a napĺňaní Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov. Má minimálne 17 členov, ktorých vymenúva a odvoláva vláda z členov profesijných organizácií pedagogických zamestnancov a z radov profesorov a docentov vysokých škôl najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Členovia rady volia spomedzi seba predsedu a podpredsedu. Ďalšie podrobnosti o zriadení a činnosti rady upraví jej štatút, ktorý schvaľuje vláda."
Žiadam v súvislosti s pozmeňujúcimi návrhmi, navrhujem alebo žiadam vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 15, 16, 18, 19, 54, 55, 150, 151, 154, 183, 187, 188, 185, potom vám to dám, 192 a 195. Nech sa páči.
Nakoľko v uplynulom období od prerokovania návrhu v prvom čítaní bolo vypracovaných skoro 200 pozmeňujúcich návrhov, nemusíme byť géniovia, aby sme s kľudným svedomím mohli tvrdiť, že pôvodný návrh zákona bol fiaskom zodpovedného Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby ministerstvo využilo možnosť odborného a metodického excelovania, našu spoločnosť nechala v úzkych a do parlamentu predložilo nevyhovujúci návrh zákona. Je to dôsledkom toho, že ministerstvo nemalo ochotu rešpektovať názory niektorých odborných inštitúcií a na odôvodnenie návrhu zákona použilo rôzne pseudoargumenty a účelovo vytvorené pseudoporadné orgány.
V oblasti vzdelávania národnostných menšín naďalej chýba celoplošná koncepcia riešenia ich špecifických problémov, podobne chýbajú aj jednoznačné a garantované pravidlá použitia finančných prostriedkov v prospech týchto menšín. Začala sa aj médiová vojna o počte vyučovacích hodín slovenského jazyka na národnostných školách. Tým pádom bol jeden odborný problém, pýtam sa prečo, deformovaný na národnostnú otázku. Nechcem využiť túto príležitosť na nejakú zbytočnú hru na vášne, ale nemôžem vynechať citát od otca pedagógov Jána Amosa Komenského: "Přejeme si, aby každému národu jejich vlastním jazykem bolo vykládano."
Možno aj vy, vážení poslanci vládnej koalície, pochopíte, že otázka zbytočného a enormného zaťaženia žiakov na národnostných školách, 6-ročných detí, nie je otázkou politickou, ale rýdzo odbornou. Prerokovaný návrh školského zákona v pôvodnej forme nie je vhodný na schválenie, má nielen odborné nedostatky, ale chýba z neho aj dobrá vôľa a úcta občanov.
Pre veľkú časť poslancov opozície je neprijateľný taký návrh, ktorý namiesto decentralizácie charakterizuje centralizačné úsilie, ktorý znižuje, a tým aj demontuje práva rôznych foriem školských samospráv, ktorý chce zaviesť štátny monopol v oblasti používania učebníc a ktorý násilným spôsobom chce zmeniť profil škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín na úkor vyučovacieho jazyka.
A nakoniec mi dovoľte, aby som predkladal jeden procedurálny návrh, aby návrh zákona bol vrátený na prerokovanie do gestorského výboru v zmysle rokovacieho poriadku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána kolegu sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A dávam teraz priestor ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec, predseda výboru pre vzdelanie, pán poslanec Ferdinand Devínsky, nech sa páči.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni podpredsedovia vlády a pán minister, keď pred 158 rokmi vystúpil Viktor Hugo vo francúzskom parlamente k návrhu školského zákona, podstatu svojho vystúpenia rozdelil do dvoch častí, čo chceme a čo nechceme. A hoci od tých čias uplynulo veľa vody nielen v Seine, ale aj vo Váhu, pán minister, možno to isté použiť aj dnes.
Určite všetci chceme, aby naše školstvo v prvom, druhom, ale aj treťom stupni vzdelávanie bolo kvalitné, aby bolo postavené na dobrých základoch, schopné pripraviť našich žiakov tak, aby boli konkurencieschopní a dobre sa uplatnili v živote. Aby bolo vzdelávanie slobodné a poskytovalo jeho účastníkom také základy a naučilo ich takému spôsobu myslenia, aby absolventi boli schopní sa počas celého svojho života ďalej vzdelávať. Aby absolventi tohto štúdia vedeli spracovať a analyzovať množstvo informácií, ktoré nás dnes zaplavujú, aby sa na základe tých vedeli správne rozhodovať. Správne rozhodovanie však neznamená len pragmatické rozhodovanie, ale znamená aj to, že tieto rozhodnutia súčasne zohľadňujú aj prijaté etické a spoločenské normy.
Chceme mať školstvo, kde bude niesť za výsledok vzdelávania rovnakú zodpovednosť učiteľ, rodič a žiak a v nevyhnutnej miere aj štát. Určite chceme, aby školy mali možnosť profilovať sa a dostali priestor na to, aby sa mohla medzi nimi rozvinúť zdravá konkurencia. Aby štát stanovil minimálne štandardy, ktoré každá škola musí splniť, ale aby zostalo dosť priestoru pre školu pre zohľadnenie konkrétnych podmienok a lokálneho kontextu vzdelávania. Aby sme tu vytvorili moderný a decentralizovaný systém vzdelávania, ktorý bude sledovať záujmy žiakov a aby hlavnou črtou zákona bola dôvera, lebo práve riaditelia, učitelia, rodičia chcú len to najlepšie pre svoje deti. A že sú to práve oni, ktorým musíme vytvoriť priestor a podmienky, aby svoje ciele mohli realizovať v prospech všetkých.
Čo nechceme, sa dá vyjadriť pomerne jednoducho. Zrejme nikto z nás nechce, aby naši žiaci dopadli v hodnotení PISA z 30 krajín OECD v čitateľskej gramotnosti, čo znamená schopnosť porozumieť a používať napísané pre vlastné ciele a na ďalšie vzdelávanie, na 26. mieste. Za nami už boli len z krajín OECD Španielsko, Grécko, Turecko a Mexiko, pričom až 28 % z 15-ročnej populácie slovenských žiakov dosiahlo len najnižšie skóre na úrovni 1 alebo ho ani nedosiahli. Najrizikovejšiu skupinu tvoria žiaci stredných odborných učilíšť. Celkove sme dosiahli štatisticky významný podpriemer krajín OECD.
Určite nechceme, aby v matematickej gramotnosti, čo znamená použiť matematické poznámky pri riešení problémov bežného života, boli naši žiaci 20. z 30 hodnotených krajín OECD. Opäť najnižšie skóre dosiahlo 21 % žiakov, z nich väčšina sú zo stredných odborných učilíšť. A opäť je výsledok štatisticky významne podpriemerný v porovnaní s krajinami OECD.
Ani to nechceme, aby v prírodovednej gramotnosti, čo je schopnosť používať vedecké poznatky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery o svete prírody, boli výsledky podobné. Aj tu naši žiaci skončili na štatisticky významnom podpriemere v porovnaní s krajinami OECD, a to na 22. mieste z 30 hodnotených krajín OECD. 20 % žiakov opäť skončilo v najslabšom pásme.
To je pár vecí z mnohých, ktoré nechceme. Položme si ale otázku: Čím sa vyznačujú systémy krajín, ktoré dopadli veľmi dobre? Krajiny, ktoré dosiahli v štúdiách PISA vynikajúce výsledky, charakterizuje najmä kvalitný systém predškolskej výchovy, predĺžené obdobie všeobecného vzdelávania žiakov, značný podiel škôl s vyšším sociálno-ekonomickým statusom; na týchto školách je nízky výskyt disciplinárnych problémov u žiakov, medzi učiteľmi a žiakmi sú partnerské vzťahy, minimalizovaný je dirigizmus a celková školská klíma je orientovaná na vyššie výkony, školy s veľkou voľnosťou pri výbere obsahu vyučovania, metód a organizácie. Výsledky vzdelávania sú pravidelne zisťované a hodnotené systémom národných meraní. No a tiež vyššia miera výdavkov na školstvo, lebo v desiatke najúspešnejších krajín je tento podiel v priemere 6,5 % HDP, priemer krajín OECD je 5,7 %, Slovenská republika 4,5 %.
Chceme robiť reformu, pretože všetci vieme, že súčasný systém je nevyhovujúci a dlhodobo neudržateľný. A zákon nám k tomu má vytvárať určitý rámec. Je ten rámec taký, aby sme sa aspoň priblížili k tomuto stavu, ktorý vidíme u najlepších?
Odpoveď je opäť pomerne jednoduchá. V prvom rade je zákon centralistický. Odráža myslenie jeho autorov, ktoré je charakterizované frustráciou úradníkov založených na obave, že ak niečo prestanú zo svojich kancelárií kontrolovať, usmerňovať a regulovať, bude to katastrofa. Slobodné vzdelávanie, kde štát stanoví len nevyhnutné minimum toho, čo musí žiak vedieť, aby mohol byť považovaný za absolventa určitého stupňa vzdelávania, je presne to, čo centralisticky zameraným úradníkom naháňa strach. Pán minister, teraz nemám na mysli teba ako centralisticky zameraného úradníka.
Ďalej zákon nie je dostatočne pripravený, nehovorí o tom len 196 pozmeňujúcich návrhov len spoločnej správy a teraz sme tu počuli ďalšie pozmeňováky, desiatky pozmeňovákov. Každý člen výboru... (Reakcia z pléna.) No však ono ich bude viacej, pani kolegyňa, že? Každý člen výboru pre vzdelanie dostal materiál, ktorý sa volá Štátny vzdelávací program. Tento pozostáva zo zhruba asi 30 zväzkov a váži celkom 17,3 kg. Odhliadnuc od jeho objemu, tvrdo reguluje prakticky všetko. Učebné plány prideľujú hodiny priamo predmetom a určuje aj presnú dotáciu v jednotlivých ročníkoch, teda nie je tu žiaden priestor na nadpredmetové projektovanie vyučovania v škole, lebo štátny rámec prikazuje vyučovať predmety.
Celý tento materiál sa nedá ani len prečítať za taký krátky čas, ktorý sme mali k dispozícii, ale pozrel som si viaceré z nich a všade sa okrem iného hovorí aj to, že "Štátny vzdelávací program je záväzný dokument, ktorý sú školy povinné rešpektovať a rozpracovať do svojich školských vzdelávacích programov". Ak je podľa tohto dokumentu disponibilných hodín napríklad 15 % a v študijnej literatúre sa odvoláva na zdroje z roku 1983 alebo 1984, tak je to predpis, ktorý nie je smerovaný do budúcnosti - a to je len jeden z príkladov.
Tento návrh zákona neposunie naše vzdelávanie tým smerom, aby v budúcnosti naši žiaci dosahovali všeobecne lepšie výsledky. Neverím, že centralizovaný systém jednotnej školy je schopný zaistiť najlepšiu a najkvalitnejšiu prípravu našich detí pre súčasný a najmä budúci svet.
Dnes je 20. mája. Zákon, ak bude schválený, nebude vydaný tlačou skôr ako niekedy v júni. Učiteľom a riaditeľom zostane tak 2,5 mesiaca, z toho 2 mesiace prázdnin na to, aby ho uviedli do života, lebo od 1. septembra už podľa neho budú musieť v prvých ročníkoch ísť. To sa jednoducho nedá stihnúť.
A len taká technická otázka, pán minister. Ak nebudú učitelia čerpať dovolenku v lete, lebo budú chystať implementáciu zákona do života školy, budú ju môcť čerpať v októbri alebo v novembri? (Reakcia ministra.) Niektorí, ale nie všetci. Väčšina ich nemá. Návrh zákona sa nedá... (Reakcia ministra.)
Ako môžu robiť, pán minister, na základe niečoho, čo neexistuje? V najlepšom prípade zajtra budeme schvaľovať tento zákon s toľkými pozmeňovákmi, že jednoducho nikto nemá prehľad o tom, že čo v tom zákone bude. S úctou, pán minister, ani ty nemáš prehľad o tom.
Teda chcem povedať, že návrh zákona sa nedá vylepšiť ani 196, ani plus ďalšími desiatkami pozmeňujúcich návrhov spoločnej správy, ani ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prídu z pléna, a preto predkladám procedurálny návrh, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pán minister... (Potlesk.)